Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. január 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/61/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120224304
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:6120224304.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v spore žalobcu: G. E., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom X., proti žalovanej: G. F.,
nar. XX.X.XXXX, trvale bytom M., F., o zaplatenie 1.450 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti
rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 16. júla 2021, č.k. 13C/13/2020-110, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. v časti splatnosti m e n í tak, že priznané plnenie
povoľuje žalovanej splácať formou splátok vo výške 30 eur mesačne, splatných vždy k 20. dňu

príslušného mesiaca počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom toto rozhodnutie nadobudne
právoplatnosť, s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Pričom napadnutým výrokom I. rozsudku súdu prvej inštancie priznaný úrok z omeškania „vo výške 5
% zo sumy...“ správne znie: „spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy...“.

II. Žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 1.000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % zo sumy 1.000 eur od 21.2.2020 do
zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. vo zvyšku žalobu žalobcu
zamietol. Výrokom III. žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 37,6 %.

2. Súd prvej inštancie rozhodoval na základe žaloby, ktorou sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia
1.450 eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaná sa zaviazala v jeho prospech zabezpečiť
služby spojené so zabezpečením auta v W.. To však nedodala, a preto sa domáhal od žalovanej vydania
bezdôvodného obohatenia.

3. Súd prvej inštancie dokazovaním zistil, že medzi sporovými stranami boli uzavreté dve príkazné

zmluvy. Prvá príkazná zmluva bola uzavretá hneď po tom, čo žalobca kúpil auto v dražbe, kde sa
žalovaná zaviazala vykonať v prospech žalobcu činnosti, ktoré budú viesť k prepisu vozidla
zo žalovanej na žalobcu a ktoré budú spočívať v zabezpečovaní komunikácie s W. úradmi, políciou a
ambasádou za účelom nájdenia a privezenia vozidla z W. na Slovensko. K ukončeniu príkaznej zmluvy
a vzájomnému vysporiadaniu záväzkov medzi žalobcom a žalovanou v prípade tejto príkaznej zmluvy
došlo podpísaním prehlásenia dňa 28.6.2019, kde žalobca prehlásil, že prevzal všetky dokumenty

k motorovému vozidlu a zaviazal sa, že úplne ukončil so žalovanou činnosť a nebude viac žalovanú
kontaktovať. Súd prvej inštancie tento právny úkon posúdil ako dohodu o urovnaní, ktorou došlo k zániku
príkaznej zmluvy s tým, že ku dňu 28.6.2019 sú ich vzájomne vzťahy ukončené a žalobca viac nebude
kontaktovať žalovanú v predmetnej veci, t.j. všetky práva a povinnosti sú medzi nimi urovnané. Preto
považoval súd prvej inštancie žalobu v časti o vyplatenie sumy 450 eur za nedôvodnú a
v tejto časti žalobu spolu s uplatneným úrokom z omeškania zamietol.4. Po 28.6.2019 sa však žalobca opätovne dohodol so žalovanou na príkaznej zmluve, podľa ktorej sa
žalovaná zaviazala, že pôjde so žalobcom do W. a pomôže mu motorové vozidlo priviesť na Slovensko
tým, že bude žalobcovi tlmočiť a prekladať potrebné veci. Zároveň sa žalobca so žalovanou dohodli,

že žalobca za tým účelom vyplatí žalovanej na náklady spojené s cestou do W. a aj ako odmenu za
poskytnuté služby sumu 1.000 eur. Žalobca žalovanej peniaze vyplatil, čo nebolo medzi stranami sporu
ani sporné. Rovnako medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaná do W. so žalobcom nešla a
neposkytla mu ani dohodnuté činnosti. Keďže do W. išiel žalobca sám a aj sám si motorové vozidlo
doviezol na Slovensko, došlo k zániku príkaznej zmluvy nemožnosťou plnenia zo strany žalovanej, t.j.

odpadol právny dôvod, na základe ktorého žalobca vyplatil žalovanej sumu 1.000 eur. V zmysle § 451
ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, platí, že bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol a tiež platí, že kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Preto súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 1.000 eur titulom
vydania bezdôvodného obohatenia a v tejto časti žalobe žalobcu vyhovel. Zároveň súd prvej inštancie
priznal žalobcovi podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka aj úroky z omeškania v

zákonnej výške 5 % zo sumy 1.000 eur od 21.2.2020 do zaplatenia, t.j. od nasledujúceho dňa po tom, čo
bola žaloba žalovanej doručená do vlastných rúk (dňa 20.2.2020) a žalovaná sa dozvedela, že žalobca
žiadaodžalovanejvráteniepeňazí.Vozvyškusúdprvejinštancieuplatnenéúrokyzomeškaniazamietol.

5. O nároku žalobcu na náhradu trov konania voči žalovanej súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 CSP a

§ 262 ods. 1 CSP tak, že vo väčšej miere úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 37,6 %, nakoľko čistý úspech žalobcu predstavuje
37,6 %.

6. V zákonom stanovenej lehote sa proti tomuto rozsudku v časti splatnosti odvolala žalovaná.

7. Uviedla, že žije z príjmu 224 eur. Náklady na bývanie má 72 eur, 35 eur je satelit a internet a 300
eur podnájom a voda 15 eur, t.j. spolu 442 eur, pričom na bývanie sa jej skladá rodina sumou 198
eur a prispievajú jej aj na potraviny. Žalobcovi je preto žalovaná ochotná splácať dlžnú sumu po 20
eur mesačne. V doplnení odvolania uviedla, že je ochotná splácať žalobcovi dlžnú sumu po 30 eur

mesačne, vždy k 20. dňu v mesiaci. Doložila rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza
o vyhovení žiadosti na peňažný príspevok na osobnú asistenciu a rozhodnutie Sociálnej poisťovne o
zvýšení invalidného dôchodku na 226 eur.

8. K odvolaniu žalovanej sa písomne vyjadril žalobca. Odvolanie žalovanej považuje za účelové, s

cieľom oddialiť zaplatenie dlžnej sumy. Žalovaná prevzala peniaze naraz a teraz ich chce splácať po
20 eur mesačne. Žalovaná podľa žalobcu disponuje nehnuteľnosťou v hodnote najmenej 100.000 eur,
rodičovskýmrodinnýmdomom,ktorýsíceniejenaňupísaný,alejepraktickyjejmajetkomaajhoovláda.
Preto žiadal odvolací o potvrdenie napadnutého rozhodnutia a o priznanie náhrady trov odvolacieho
konania.

9. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal podľa § 379 a 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok (ďalej ako „CSP“) bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a
dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. v časti splatnosti je potrebné v zmysle
§ 388 zmeniť.

10. Podľa § 232 ods. 3 a 4 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti
splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak
súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za

následok splatnosť celého plnenia.

11. Súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť uhradiť dlžnú sumu v zákonnej 3-
dňovej lehote podľa § 232 ods. 3 CSP.

12. Odvolací súd má však za to, že okolnosti tejto veci dávajú dostatočný poklad pre určenie dlhšej
než zákonnej lehoty na plnenie. Žalovaná v odvolacom konaní preukázala nízky príjem, ktorý pozostáva
iba z invalidného dôchodku vo výške 226 eur. Zároveň preukázala, že je osobou s ťažkým zdravotným
postihnutím s odkázaním na osobnú asistenciu, čo výrazne znemožňuje jej pracovné možnosti azaobstaranie finančných prostriedkov. Preto by vzhľadom na majetkovú a sociálnu situáciu žalovanej
splnenie dlhu v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku pôsobilo voči nej neprimerane nepriaznivo
a jeho splnenie v takto krátkej by bolo prakticky vylúčené a nevyhnutne viedlo k exekúcii ešte viac

zhoršujúcej už beztak nepriaznivé sociálno - ekonomické pomery žalovanej. Bolo potrebné zohľadniť
príjem žalovanej, jej výdavky, teda celkovú príjmovú a majetkovú situáciu, spolu s jej vôľou splácať dlh
v splátkach. Odvolací súd posúdil aj dopad povolenia splácania dlžnej sumy v splátkach na žalobcu.
Splácanie prisúdenej dlžnej čiastky v pravidelných mesačných splátkach vo výške 30 eur tak, ako to
žiada žalovaná, nezasiahne neprimerane do pomerov žalobcu, pretože neskoršie splatenie dlžnej sumy

vyvažuje dlhšie trvajúci nárok na úrok z omeškania.

13. Zároveň odvolací súd podmienil povolenie splátok ich riadnym splácaním tak, že omeškanie s
plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Povolenie splácať dlh v pravidelných
mesačných splátkach treba chápať ako výhodu poskytnutú dlžníkovi vzhľadom na určité špecifické
okolnosti toho-ktorého prípadu. Preto je správne, aby táto výhoda bola podmienená riadnym plnením,

porušením ktorého má za následok splatnosť celého plnenia.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že
žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi, nakoľko bola v odvolacom
konaní podľa zásady úspechu vo veci úspešná (žiadala určiť splatnosť dlhu v splátkach, súd tomuto

vyhovel). V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov bude rozhodovať súd prvej inštancie.

15. Zároveň odvolací súd spresnil napadnutý výrok I. v časti úroku o omeškania, nakoľko súd prvej
inštancie v uvedenej časti opomenul vyjadriť, že úrok z omeškania je vo výške 5 % ročne, i keď v
odôvodnení rozhodnutia túto skutočnosť vyjadril presne (čomu zodpovedá i výslovne uplatnený nárok

žalobcu).

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)

(§ 428 CSP).