Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. apríl 2022

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 7Er/341/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8515202714
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Gurka
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2022:8515202714.1

Uznesenie

Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s.r.o., naposledy so sídlom
Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45869464, proti povinnému: Z. O., nar. XX.X.XXXX, zomr.
XX.X.XXXX, naposledy bytom Y. XXXX/X, N. Y., o vymoženie 1.765,27 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd p r i p ú š ť a zmenu účastníkov konania na strane oprávneného tak, že namiesto pôvodného
oprávneného: PRO CIVITAS s.r.o., naposledy so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO:

45869464 povoľuje vstup do konania nového oprávneného : BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom
Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47967692.

II. Súd z a s t a v u j e exekučné konanie.

III. Súd súdnemu exekútorovi JUDr. Michalovi Brožinovi trovy exekučného konania n e p r i z n á v a.

IV. Súd oprávnenému súdny poplatok zo žiadosti o udelenie poverenia n e v r a c i a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 15.3.2015 adresovaného súdnemu exekútorovi
sa začalo exekučné konanie proti povinnému. Ako exekučný titul oprávnený v návrhu na vykonanie
exekúcie označil právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO

SÚDU zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. (ďalej len „rozhodcovský
súd“), sp. zn. IA-C/0214/0922 zo dňa 31.3.2014 (ďalej len ,,rozhodcovský rozsudok“). Návrhom
na vykonanie exekúcie sa oprávnený domáhal vymoženia pohľadávky vo výške 1.765,27 eur s
príslušenstvom a trov exekúcie.

2. Dňa 21.05.2021 doručil oprávnený tunajšiemu súdu späťvzatie návrhu na vykonanie exekúcie, v

ktorom oprávnený uviedol, že v zmysle § 38 ods. 3 Exekučného poriadku berie svoj návrh na vykonanie
exekúcie v predmetnej veci späť z dôvodu, že povinný dňa XX.X.XXXX zomrel a dedičské konanie bolo
po povinnom uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 2D/112/2015 zastavené, nakoľko povinný nezanechal
žiaden majetok. Oprávnený zároveň žiada o vrátenie súdneho poplatku za podanie návrhu na vykonanie
exekúcie vo výške 16,50 eur. Dňa 27.5.2021 následne aj súdny exekútor predložil súdu späťvzatie
návrhu na vykonanie exekúcie oprávneného a zároveň oznámil, že si uplatňuje trovy exekúcie vo výške

42,41 eur. Tie pozostávajú z paušálnej odmeny vo výške 33,19 a náhrady výdavkov na poštovné vo
výške 2,15 eur a DPH z uvedených položiek.

3. Súd lustráciou v súdnom registri zistil, že povinný zomrel a dedičské konanie po povinnom vedené na
tunajšom súde pod sp. zn. 2D/112/2015 bolo zastavené pre nedostatok majetku. Uznesenie o zastavení
konania nadobudlo právoplatnosť dňa 24.9.2015.4. Súd na základe výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka číslo
67934/B zistil, že spoločnosť PRO CIVITAS s.r.o. bola ku dňu 09.08.2017 vymazaná z obchodného
registra, a to v dôsledku zlúčenia s právnym nástupcom: BENCONT COLLECTION, a.s. IČO: 47967692,

so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava.

5. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok)aozmeneadoplneníďalšíchzákonovvzneníneskoršíchprávnychpredpisov(ďalejlen,,EP“),
ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa

dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa
§ 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

6. Podľa § 37 ods. 3 EP účinného do 31.3.2017, proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený
ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno
vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu

podľa § 41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv a
povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu
písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou
prevodaleboprechodprávalebopovinností.Návrhnapripusteniezmenyúčastníkovkonaniajeexekútor
povinný súdu doručiť v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne do

60 dní od doručenia návrhu uznesením. Rozhodnutie sa doručí exekútorovi, oprávnenému a povinnému,
ktorí sú označení v exekučnom titule, a tomu účastníkovi, na ktorého právo alebo povinnosť prešla.

7. Na základe uvedeného súd v zmysle cit. § 37 ods. 3 EP rozhodol o tom, že pripustil zmenu na strane
oprávneného, keďže súd aj bez návrhu mal preukázané, že došlo k prechodu práv.

8. Podľa § 36 ods. 2 EP v znení účinnom do 31.3.2017, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom
bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu
až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§44).

9. Podľa § 38 ods. 3 EP v znení účinnom do 31.3.2017, ak oprávnený vezme späť návrh na začatie
exekučnéhokonaniaskôr,akosúdpoveríexekútoravykonanímexekúcie,súdexekučnékonaniezastaví
a rozhodne o trovách konania.

10. Vzhľadom na uvedené súd vyhovel návrhu oprávneného a exekučné konanie zastavil.

11. Podľa § 200 ods. 5 EP v znení účinnom do 31.3.2017, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie,
rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

12. Podľa § 203 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.3.2017, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením

oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

13. Podľa § 196 EP v znení účinnom do 31.3.2017, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí
exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom
dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa

tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

14. Podľa § 47 ods. 3 druhá veta EP v znení účinnom do 31.3.2017, do doručenia poverenia súdu na
vykonanie exekúcie má exekútor nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a
nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov.

15. Podľa § 30 vyhlášky č. 68/2017 Z.z., v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí
exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

16. Podľa § 21a vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v

znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,cit. vyhl.“), odmena za spísanie návrhu na vykonanie
exekúcie do zápisnice je 16,60 eura.17. Podľa § 22 ods. 1 cit. vyhl., súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových
výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa
najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

18. O trovách exekučného konania súd rozhodol podľa § 47 ods. 3 druhá veta EP v znení účinnom do
31.3.2017 tak, že súdnemu exekútorovi nepriznal požadovanú paušálnu odmenu vo výške 33,19 eur,
nakoľko do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie má exekútor nárok iba na odmenu za
spísanie návrhu na vykonanie exekúcie.

19. V časti súdnym exekútorom uplatnenej náhrady účelne vynaložených hotových výdavkov vo výške
1,15 eur bez DPH (poštovné za odoslanie žiadosti o udelenie poverenia), mu súd túto nepriznal, pretože
uvedená písomnosť bola zo strany súdneho exekútora tunajšiemu súdu doručená osobne, a teda bez
vynaloženia uplatneného poštovného. Ak aj exekútor s doručením tohto podania mal nejaké náklady
napr. v súvislosti s doručovaním cez svojho pracovníka alebo kuriéra, ktorý zásielku osobne priniesol

na súd, výšku týchto nákladov spojených s doručením súd nemal preukázanú, preto ich náhradu súd
exekútorovi nepriznal.

20. Súd taktiež posudzoval nárok súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie v prípade hotových
výdavkov - spotrebný kancelársky materiál vo výške 1,00 eur (bez DPH). Súd túto náhradu súdnemu

exekútorovi nepriznal. Otázkou náhrady hotových výdavkov, konkrétne aj náhrady za kancelársky
materiál, sa zaoberal rozhodnutie Ústavného súdu SR I. ÚS 157/2008-16 zo dňa 29. apríla 2008, ktorý
sa stotožnil s názorom odvolacieho súdu, ktoré okrem iného posudzoval, „že „bežný režijný kancelársky
materiál“ nie je výdavok hodný samostatného zreteľa, medzi ktoré zákon demonštratívne zaraďuje
cestovné, poštovné a telekomunikačné výdavky, či znalecké náhrady a poplatky.“ Niet pochýb o tom, že

súdnemu exekútorovi vznikajú v širšom zmysle v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti aj iné výdavky
ako sú demonštratívne uvedené v § 22 cit. vyhl., a to náklady na prevádzku a chod exekútorského úradu,
kde patria napr. náklady na mzdy zamestnancov, prípadne koncipientov exekútorského úradu, ďalej
výdavky na prípadný prenájom sídla exekútorského úradu, výdavky na energie v súvislosti s prevádzkou
úradu, náklady na údržbu sídla úradu (čistiace potreby a náklady na opravy), ako aj materiálové náklady

na samotný bežný chod úradu, t.j. výdavky na kancelárske vybavenie a napokon náklady na kancelárske
potreby (kancelársky papier, obálky, toner do tlačiarne, písacie potreby, lepidlá a pod.). Je zrejmé, že
všetky tieto náklady a výdavky si súdny exekútor zabezpečuje v rámci chodu svojho úradu, teda nielen v
súvislosti s potrebami a situáciou v tej - ktorej individuálnej exekučnej veci. Súd je však toho názoru, že
náhrada za tieto výdavky a náklady na prevádzku a chod exekútorského úradu, kde patria aj náklady na

spotrebný materiál, na ktoré poukazoval súdny exekútor vo vyčíslení trov exekúcie súdnemu exekútorovi
v zmysle § 22 ods. 1 cit. vyhl. neprináleží, nakoľko ani pri akomkoľvek extenzívnom výklade § 22 cit.
vyhl. ich nemožno priradiť k ostatným v tomto ustanovení demonštratívne uvedeným výdavkom, za ktoré
exekútorovi náhrada patrí. Takými by sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve nie
bežných a pritom nie nezanedbateľných, jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných, a teda aj

účelových pri výkone konkrétnej exekučnej činnosti alebo jej úkonov. Okrem toho súd zdôrazňuje, že
v § 25 cit. vyhl. je použitý všeobecný pojem „náhrada“ - nie „odmena“, ale „náhrada za administratívne
práce“ - pojem náhrada v tomto kontexte teda nemožno vzťahovať iba na odmenu za také práce, ale aj
na náhradu nákladov, výdavkov, ktoré s administratívnymi prácami v súvislosti s exekučnou činnosťou
exekútorovi prípadne vzniknú.

21. Na základe vyššie uvedených skutočností súd rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi trovy
exekučného konania nepriznal.

22. Podľa § 11 ods. 3 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, poplatok splatný podaním žaloby,

návrhu na začatie konania, odvolania, žaloby na obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie
zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie
odmietlo alebo vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz;
to neplatí, ak bolo dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie
je dovolanie prípustné. Ak sa návrh na začatie konania o rozvod manželstva vzal späť po prvom

pojednávaní na príslušnej inštancii súdov, vráti sa polovica všetkých zaplatených poplatkov. V konaní
pred správnym súdom sa poplatok vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa správna žaloba, kasačná
sťažnosť alebo žaloba na obnovu konania odmietla alebo vzala späť pred prejednaním veci.23. Súd sa oboznámil s obsahom žiadosti oprávneného o vrátenie súdneho poplatku a dospel k
záveru, že tejto žiadosti nie je možné vyhovieť. Žiadosť o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi
je podľa zákona o súdnych poplatkoch spoplatnená súdnym poplatkom vo výške 16,50 eur podľa

položky 13 písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov. Poplatníkom tohto súdneho poplatku je oprávnený.
Ak oprávnený súdny poplatok za žiadosť o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi nezaplatí, súd
exekúciu zastaví podľa § 57 ods. 1 písm. i) EP. Oprávnený sa domáhal vrátenia súdneho poplatku za
žiadosť o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi podľa § 11 ods. 3 zákona o súdnych poplatkoch.
Podľa tohto ustanovenia sa poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, odvolania,

žaloby na obnovu konania alebo dovolania vráti, ak sa konanie zastavilo. Zákon teda presne špecifikuje,
ktoré súdne poplatky sa poplatníkovi vracajú a za akých podmienok. Iný poplatok podľa tohto
ustanovenia vrátiť nemožno. V tomto prípade preto nemožno aplikovať § 11 ods. 3 zákona o súdnych
poplatkoch, preto súd rozhodol, tak ako je uvedené vo výroku uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.