Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 20. apríl 2018

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 9C/375/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415208541
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Taťána Poláková
ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2018:1415208541.9

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava IV sudkyňou JUDr. Taťánou Polákovou v právnej veci žalobkyne: XX.XX.XXXX,,
bytL.a 2, Bratislava, štátny občan SR, zastúpená VRBA & PARTNERS, s.r.o., Sliezska 9, Bratislava,
proti žalovanému: Ing. arch. H. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. 6, L., štátny občan SR, o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto

r o z h o d o l :

I. Z vecí, ktoré mali žalobkyňa a žalovaný v bezpodielovom spoluvlastníctve súd prikazuje

do vlastníctva žalobkyne:
- pozemok nachádzajúci sa v k. ú. P. S., zapísaný na Katastrálnom úrade V., katastrálny odbor na LV č.
XXXX ako parc. č. XXXX/XX - trvalý trávnatý porast o výmere XXXX m2, v celosti, v hodnote XX.XXX,XX
eur,
- motorové vozidlo P. M., U.: L v hodnote X.XXX,- eur,
teda, majetok v celkovej hodnote XX.XXX,XX eur.

do vlastníctva žalovaného:
- byt č. XXX s príslušenstvom, nachádzajúci sa na XX. posch. bytového domu na ul. P. č. X v L., súpisné
č. XXXX, postavený na pozemku parc. č. XXXX, parc. na LV č. XXXX a podiel na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach domu o veľkosti XXXX/XXXXXX, nachádzajúci sa v katastrálnom území G.,
okres L. IV, obec L., m.č. G., zapísaný na F. území L., katastrálny odbor v celosti, v hodnote XXX.XXX,XX

eur,
- nebytový priestor - garáž nachádzajúca sa v novostavbe bytového domu na R. ul. č. X v L., k.ú. G.,
zapísaná na LV č. XXXX (poradové číslo XXX a XXX) a na LV č. č. XXXX (poradové číslo XXX a XXX)
obec BA- m.č. G., okr. L. IV, v celosti v hodnote XX.XXX,XX eur,
- motorové vozidlo Y. M., U.: L v hodnote XX.XXX,- eur,
teda, majetok v celkovej hodnote XXX.XXX,XX eur.

II. B. je povinný zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie jej podielu sumu XX.XXX,XX eur do XX dní odo
dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

A.. Vo zvyšku sa konanie zastavuje.

IV. R. sporu sú povinné spoločne a nerozdielne zaplatiť štátu súdny poplatok v sume X.XXX,- eur na
účet S. súdu Bratislava IV do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňasažaloboudoručenoutunajšiemusúdu29.06.2015doplnenoupodanímzodňa12.10.2015
domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov s tým, že ich manželstvo bolo

právoplatne rozvedené. Žiadala, aby ich spoločný majetok a to, 2-izbový byt č. XXX na P. ul. 6 v
Bratislave, garáž na R. ul. X v Bratislave, pozemok - parc. č. 19XX/2X v P. S. okr. V., motorové vozidlo zn.Y. M., EČV: L a motorové vozidlo P. M., EČV: L bol vyporiadaný tak, že do jej výlučného bude prikázaný 2-
izbový byt č. XXX na P. ul. č. X v Bratislave, pozemok - parc. č. 19XX/2X v P. S. okr. V. a motorové vozidlo
P. M., EČV: L. Do výlučného vlastníctva žalovaného navrhla prikázať garáž na R. ul. X v Bratislave a

motorové vozidlo zn. Y. M., EČV: L. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že žiada nahradiť jej príjmy, ktoré mala
počas trvania manželstva za prenájom jej 3-izbového bytu na ul. L. G. č. 2 v Bratislave, ktorý nadobudla
pred uzavretím manželstva so žalovaným. Tieto finančné prostriedky si neponechala, ale ich investovala
do kúpy ich spoločného bytu na P. ul. č. X v Bratislave, ako aj do rekonštrukcie a spoločnej domácnosti.
Na zohľadnení ďalších nárokov uplatnených v žalobe v priebehu konania uviedla, že netrvá (starobný

dôchodok, dávky z úradu sociálneho poistenia v N., jej mzdu v N.).
2. Žalovaný v písomnom vyjadrení uviedol, že do N. emigroval v roku 19X8. Žalobkyňa bola jeho
spolužiačka zo školských lavíc ešte pred rokom 19X8. V októbri 199X ju pozval do N. na snúbenecké
víza. Aby mohli byť spolu a mohla naďalej zostať V N., museli sa zosobášiť, lebo inak by ako turistka
musela N. po troch mesiacoch opustiť. Dohodli sa, že jej byt na L. G. v Bratislave sa bude prenajímať
a aj týmito peniazmi prispeje na nehnuteľnosti, ktoré on na Slovensku kúpi. On sa zaviazal starať sa o

ňu a ju v N. finančne podporovať. Takto spolu žili 10 rokov a nič jej nechýbalo. Aby bola medzi ľuďmi
našiel jej tiež nejaké brigády. Uviedol, že ešte v roku 2001 si kúpil svoj prvý byt na Slovensku. Bol to
byt na F. na Z. 8. Neskôr, keď sa vrátili na dôchodok na Slovensko, tento byt predal. Čiže, finančné
prostriedky potrebné na kúpu ďalších nehnuteľností získali prenájmom bytu na L. G. 2 v Bratislave a tiež
bytu na Z. 8 v Bratislave. Syn žalobkyne tak kúpil pozemok na H. pri V. a byt na P. ul. č. X v Bratislave.

Najväčšia časť na kúpu týchto nehnuteľností však pochádzala z jeho príjmu v N.. Keď prišiel koncom
augusta 200X na Slovensko, priviezol sem 3 autá a cca 20.000 USD. Žalovaný ďalej uviedol, že byt na P.
ul. č. X v Bratislave nemal byť na katastri nehnuteľností zapísaný do BSM. Malo byť na jeho úvahe, aký
podiel na tomto byte nechá žalobkyni. Keďže v tom čase nepoznal slovenské zákony, byt bol nesprávne
zapísaný do ich bezpodielového spoluvlastníctva. Potom predal byt na Z. ul. 8. Za takto získané peniaza

kúpil garáž v G. a VW M.. Kúpu všetkých nehnuteľností financoval mzdou získanou za svoju ťažkú
prácu v N.. Za neodôvodnený považuje nárok žalobkyne zohľadniť prenájom jej bytu na L. G. č. 2 v
Bratislave. Tento jej byt zarábal cca 400 eur mesačne. Penzia, ktorú spravoval jej syn René bola cca
120-150 eur mesačne. Z tejto sumy sa 2x rekonštruoval jej byt. Byt na Z. sa predal za cca 2 milióny
Sk. Polovicu z tejto sumy míňala a minula pre seba a svoje vnúčatá. Nárok na zohľadnenie peňazí

získaných za prenájom jej bytu preto považuje za nedôvodný. Žalobkyňu označil za finančne nenásytnú
ženu. Napokon žalovaný vo vyjadrení uviedol, že život emigranta v ďalekej cudzine, kam odišiel v roku
19X8 nebol jednoduchý. Tam, na Univerzite vyštudoval architektúru. Mnohokrát bol v rôznych ťažkých
životných situáciách zúfalý, ako prežiť. Veľmi si želá, aby zvíťazila spravodlivosť, a všetok majetok, aby
bol prisúdený jemu, ako jedinému vlastníkovi, aby na penzijné roky nezostal bez strechy nad hlavou.

Poukazoval na svoje príjmy v N., ktoré mu umožnili kúpu nehnuteľností na Slovensku.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn.
1XC/5X/2015-17 zo dňa 05.05.2015, výpisom z LV č. XXXX,, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, odborným
súkromným posudkom č. 31/2017 zo dňa 10.10.2017 znalca Ing. E. F., ako aj ostatným obsahom spisu,
výsluchom strán sporu, svedka F. a zistil tento skutkový stav:

4. Manželstvo účastníkov uzavreté dňa 13.11.199X bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu sp.
zn. 1XC/5X/2015-17 zo dňa 05.05.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 02.0X.2015. Ako príčinu
vážneho rozvratu vzťahov medzi manželmi súd zistil rozdielnosť pováh a názorov účastníkov na život a
riešenie rodinných problémov. Súd ďalej zistil, že za trvania manželstva nadobudli nehnuteľný majetok
uvedený vo výroku tohto rozsudku.

5. Žalobkyňa uviedla, že za trvania manželstva so žalovaným im na ich spoločný účet v N. bolo
poukazované nájomné za prenájom bytu v jej vlastníctve, nachádzajúceho sa Bratislave na ul. L. G. č.
2, ako aj jej starobný dôchodok. V N. so žalovaným žila 10 rokov, po túto dobu peniaze z prenájmu jej
bytu užívali, spotrebovali. Žiada túto sumu v rámci vyporiadania zohľadniť v jej prospech. Jedná sa o
sumu 8X.577 eur a 9.930 eur. V N. pracovala spolu X,2 roku, napriek určitej jazykovej bariére pracovala

v rôznych shopping centrách, vykladala tovar a podobne.
X. Žalovaný vypovedal, že majetok, ktorý žalobkyňa označila za spoločný majetok a ktorého
vyporiadania sa domáha je len jeho. Uviedol, že žalobkyňa si bola vedomá toho, že v N. nebude môcť
pracovať avšak vyjadrila sa pred ním, že na Slovensku bude prenajímať svoj byt, z jeho prenájmu bude
mať svoj príjem, a teda ani v N. nebude odkázaná len naňho. Syn žalobkyne je realitný maklér, aj z

ktorého dôvodu peniaze zarobené v N. posielal jemu na Slovensko a on preňho kupoval nehnuteľnosti.
Na základe dohody syn žalobkyne kupoval nehnuteľnosti na svoje meno s tým, že keď sa žalovaný vráti
na Slovensko, tieto prevedie do jeho vlastníctva darovacou zmluvou. Aj predmetný byt na P. mal byť
vedený len na jeho meno. Stala sa však nejaká procesná chyba v katastri, v dôsledku ktorej je byt vedenýnesprávne ako ich bezpodielové spoluvlastníctvo. Také zlatokopectvo, aké vidí na strane žalobkyne,
doposiaľ nevidel.
7. Svedok Ing. K. F., ktorý je synom žalobkyne vypovedal, že v roku 199X odišla žalobkyňa za žalovaným

do N.. Chceli tam zostať ešte 10 rokov, našetriť si nejaké peniaze a sa vrátiť na Slovensko. Jeho poverili,
aby sa staral o ich majetok a finančné záležitosti na Slovensku. V období od roku 199X-200X im obstaral
na Slovensku kúpu troch nehnuteľností. Prvou bol v roku 2000 byt na Z. ulici. Druhou v roku 2003 to
bol stavebný pozemok v P. S. a treťou bol v roku 2005 byt na P. ul. v Bratislave. Obstarávacia cena
všetkých troch nehnuteľností bola 3.400.000,- Sk. Po odchode žalobkyne do N. dal jej byt do prenájmu

holandskému občanovi. Ten za celých 10 rokov platil nájomné vo výške 18.000,- Sk mesačne. Za celú
dobu, čo boli v N. mu na spolufinacovanie nehnuteľností poslali sumu 1.980.000,- Sk. Žalobkyňa sa tak
percentuálne podieľala na financovaní predmetných nehnuteľností vo výške 41%, žalovaný vo výške
59%. Žalobkyňa v N. pracovala. Zarábala v priemere 1.100 dolárov mesačne, ktoré boli po transakcii
pripísané na účet žalovaného. To znamená, že vo finančných prostriedkoch, ktoré má žalovaný za to,
že sú len jeho, je aj mzda žalobkyne. Predmetné nehnuteľnosti z praktických dôvodov kupoval na svoje

meno, keď sa žalobkyňa a žalovaný vrátili z N., previedol je na nich. Finančný výťažok za odpredaj
bytu na Z. žalobkyňa a žalovaný použili na kúpi auta VW M. a tiež na kúpu garáže pre tento automobil.
Byt na P. ulici bol zmätočným postupom pracovníka katastra zapísaný do podielového spoluvlastníctva
žalobkyne a žalovaného. Sa to potom opravilo. Správne je uvedené, že tento byt je v bezpodielovom
spoluvlastníctve žalobkyne a žalovaného.

8. Z odborného súkromného posudku znalca Ing. E. F. č. 31/2017 zo dňa 10.10.2017 súd zistil, že znalec
určil všeobecnú hodnotu pozemku zapísaného na LV č. XXXX, k.ú. P. S. sumou 2X.X29,47 eur, bytu č.
XXX v dome s.č. XXXX na parc. č. XXXX (bez pozemku) sumou 124.154,09 eur a nebytového priestoru
č. 2-P2, por. č. 2XX v podiele 1/292 a 1/148 sumou 1X.449,88 eur (10.9XX,59 a 5.483,29).
9. Podľa § 143 OZ v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom

vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných
dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu
povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému
z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec
vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

10. Podľa § 149 ods.2 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou,
vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.
11. Podľa § 150 OZ pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z
manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je
povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne

predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako
sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ
na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
12. Pre vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva zakotvuje Občiansky zákonník nasledovné
zásady:

a) zásada rovnosti podielov
b) zásada refundácie nákladov na spoločný alebo oddelený majetok,
c) zásada ochrany maloletých detí
d) zásada pričinenia na zveľadení majetku.

13. Základnou zásadou pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva je zásada rovnosti (parity)
podielov. Podiely oboch manželov na majetku patriacom do bezpodielového spoluvlastníctva môžu byť
stanovené aj inak ako v rovnakej výške. Súd pri určení výšky podielov prihliadne na hľadiská uvedené
v tretej vete ustanovenia § 150 OZ, t.j. na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral
o rodinu a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločného majetku.

14. Výnimočné priznanie väčšieho podielu pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov
nemožno odôvodniť väčšími zásluhami o vytvorenie majetku, ak jeden z manželov mal na to lepšie
predpoklady (vzhľadom na svoje vzdelanie, schopnosti, profesiu, zdravie a pod.) než druhý manžel,
ktorému však nemožno vytknúť, že pri starostlivosti o rodinu, pri nadobúdaní a udržiavaní spoločných
vecí, pri starostlivosti o dieťa a pri zaobstarávaní spoločnej domácnosti nevyužíval svoje schopnosti.

Prichádzalo by to do úvahy v prípadoch, ak by jeden z manželov nevyužíval pri nadobúdaní a udržiavaní
spoločných vecí, pri starostlivosti a deti a rodinu a pri zaobstarávaní spoločnej domácnosti svoje
schopnosti a možnosti a svoje povinnosti neplnil riadne alebo v prípadoch, v ktorých manželia žili
oddeleneanadobúdalivecidobezpodielovéhospoluvlastníctva,napr.vosvojichoddelenýchbydliskách.15. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Podľa § 185 zákona č. 1X0/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Strana
má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich uplatnením v

podobe vecne nepriaznivého rozhodnutie nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi
povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ
strana sporu nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenie dôkazy.
Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli
preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech.

Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy
neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už
z dôvodu nečinnosti strany, ktorá nesplnila povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení
stanovenú v § 132 C.s.p. alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec).
1X. Ak v konaní o vyporiadanie niektorý z účastníkov tvrdí, že niektoré veci do vyporiadania nepatria,
musí toto svoje tvrdenie preukázať hodnoverným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti. Dôkazné

bremeno v tomto smere zaťažuje účastníka, ktorý tvrdí, že konkrétna vec alebo právo do vyporiadania
nepatrí. Inak platí zásada, že veci existujúce za trvania manželstva účastníkov patria do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov a treba ich vyporiadať. Rovnako tak dôkazné bremeno zaťažuje toho
účastníka, ktorý tvrdí, že na spoločný majetok sa vynaložilo niečo z jeho oddeleného majetku.
17. V konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov súd nie je viazaný návrhmi

účastníkov, a to ani pokiaľ ide o rozsah tohto spoluvlastníctva, ani pokiaľ ide o spôsob vyporiadania.
18. V prejednávanej veci nevyšli najavo žiadne skutočnosti, ktoré by opodstatňovali, aby sa súd pri
vyporiadavaní odchýlil od zásady rovnosti podielov účastníkov na spoločnom majetku.
19. V prejednávanej veci bolo preukázané, že účastníci za trvania manželstva nadobudli do
bezpodielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti :

- pozemok zapísaný na LV č. XXXX, k.ú. P. S. v hodnote 2X.X29,47 eur,
- byt č. XXX nachádzajúci sa na P. ul. č. X v Bratislave m.č. G., v dome s.č. XXXX na parc. č. XXXX
v hodnote 124.154,09 eur,
- nebytový priestor - garáž nachádzajúca sa na R. ul. v Bratislave v hodnote 1X.449,88 eur (10.9XX,59
a 5.483,29),

a ďalej hnuteľné veci a to motorové vozidlo P. M., EČV: L v zostatkovej hodnote 2.000 eur a motorové
vozidlo zn. Y. M., EČV: L v zostatkovej hodnote 30.000 eur. Zostatkovú hodnotu týchto motorových
vozidiel, ktorú žalobkyňa uviedla v žalobe, žalovaný nerozporoval, (rozporoval len vlastníctvo žalobkyne
k nim), nepredložil súkromný znalecký posudok o ich zostatkovej hodnote, nenavrhol vykonať znalecké
dokazovanie v tomto smere.

20. Sporným zostal spôsob vyporiadania nehnuteľností, keď žalovaný zastával názor, že všetok majetok
nadobudnutý počas trvania manželstva so žalobkyňou je len jeho, keď nadobudnutý majetok sa
financoval len z ním zarobených peňazí, okrem auta P. M., ktorého sa ako uviedol v priebehu konania,
sa v prospech žalobkyne vzdáva.
21. Sporným tiež zostal nárok žalobkyne na zohľadnenie jej príjmu z prenájmu bytu v jej vlastníctve na

ul. L. G. č. 2 v Bratislave, keď tvrdila, že tento príjem je dôvodné pri vyporiadaní spoločného majetku
zohľadniť ako financie, ktoré zo svojho majetku vynaložila na majetok spoločný.
22. Ako už bolo vyššie uvedené, podľa § 143 do BSM patrí všetko,
a) čo môže byť predmetom vlastníctva,
b) čo bolo nadobudnuté,

c) niektorým z manželov,
d) za trvania manželstva,
e) s výnimkou vecí získaných dedičstvom, alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia
osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov,
f) tiež vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vec vydanú

vo vlastníctve pred uzavretím manželstva, alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi
pôvodného vlastníka.

23. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že všetky nehnuteľné veci, a aj veci hnuteľné
- dve autá, ktorých vyporiadania sa žalobkyňa domáhala, boli nadobudnuté za trvania manželstva

žalobkyne a žalovaného. V konaní žalovaný nepreukázal, že by nešlo o nadobudnutie vecí do
bezpodielového spoluvlastníctva podľa § 143 Obč. zák. V tomto smere je právne nevýznamné, že jeden
z manželov má väčšie zásluhy na vytvorení majetku, ak na to mal lepšie predpoklady vzhľadom na jehovzdelanie, schopnosti, profesiu, zdravie a pod., než druhý manžel, ktorému však nemožno vytknúť, že pri
starostlivosti o rodinu, domácnosť, udržiavanie spoločných vecí nevyužíval svoje schopnosti a možnosti.

24. Pri prikázaní vecí do výlučného vlastníctva toho ktorého manžela súd vychádzal z hľadiska účelného
využitia veci, aj keď toto hľadisko nie je v § 150 OZ výslovne uvedené, keďže § 150 hľadiská významné
pre prikázanie veci tomu-ktorému z bývalých manželov upravuje len ako príklad. Súd pri rozhodovaní
o tom, ktorému z účastníkov má byť prikázaný do výlučného vlastníctva byt na P. ul. č. X v Bratislave
vychádzal z bytových pomerov účastníkov v čase rozhodovania, keď žalobkyňa je vlastníčkou 3-

izbového bytu na Dérerovej ul. č. 2 v Bratislave. Žalovaný inú možnosť bývania ako práve v byte na P. ul.
č. X v Bratislave fakticky nemá. Preto predmetný byt prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného. Do
výlučného vlastníctva žalovaného súd prikázal aj veľkú garáž v bytovom dome na R. ul., keď rovnako
zohľadnil účelné využitie veci. Žalovanému súd prikázal do výlučného vlastníctva aj motorové vozidlo
VW M., je účelné a racionálne, aby žalovaný mal možnosť túto garáž užívať naďalej a v pomerne veľkej
garáži mal možnosť parkovať toto pomerne veľké auto. Do výlučného vlastníctva žalobkyne súd prikázal

pozemok v obci P. S., keď jednak žiadala sama o prikázanie tohto pozemku do jej vlastníctva a súd
takýto postup považoval za rozumný a spravodlivý. Žalobkyni súd prikázal do jej vlastníctva aj motorové
vozidlo Hondu M., ktorú aj užíva.
25. Súd nemohol vyhovieť návrhu žalobkyne, aby sa jej v rámci vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva manželov zohľadnilo, a aby sa jej nahradilo to, čo zo svojho vynaložila na spoločný

majetok, tvrdiac, že za prenájom svojho bytu na ul. L. G. č. 2 v Bratislave do BSM vniesla sumu 9X.507
eur (8X.577 + 9.930) keď, nájomné získané za nájom nehnuteľnosti vo vlastníctve len jedného za
manželov patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, hoci pochádza z oddeleného majetku
len jedného z manželov. Z ustanovenia § 143 OZ nie je totiž možné vyvodiť záver, že by z BSM
boli vylúčené popri majetku, ktorý je tam výslovne uvedený, tiež výnosy z tohto majetku. Súd v tejto

súvislosti upriamuje pozornosť na judikatúru, ktorá dospela k všeobecnému záveru, že výnosy, úžitky
a prírastky veci patria do BSM, nech je vec sama v BSM, alebo vo vlastníctve jedného z manželov.
Vzhľadom k tomu, že na základe vyššie uvedeného právneho názoru do BSM patrilo i nájomné z bytu
žalobkyne na ul. G. č. 2 v Bratislave. Napokon súd v tejto súvislosti považuje za potrebné uviesť, že
žalobkyňa jednak nepreukázala, že toto nájomné vniesla do spoločného majetku ak sa tak aj stalo,

bolo spotrebované, ako sama žalobkyňa uviedla. V konaní nebolo preukázané, že by tieto finančné
prostriedky ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode manželov existovali. Podľa názoru súdu, iné
rozhodnutie súdu o tomto nároku žalobkyne by bolo až v rozpore s dobrými mravmi, keď ako už bolo
vyššie uvedené, žalobkyňa ani nepreukázala, že nájomné za prenájom jej bytu v ňou vyčíslenej výške
bolo vnesené do manželstva, a aj za predpokladu, že by tomu tak bolo, bolo spotrebované. Nemožno

tiež neuviesť, že príjem žalobkyne do manželstva v sume cca X00 eur mesačne, je neporovnateľný s
príjmom žalovaného, ktorý podľa listinného dôkazu predstavoval mesačne neporovnateľne vyššiu sumu
(cca 4.000 dolárov mesačne), a to aj pri zohľadnení mzdy žalobkyne za vykladanie tovaru, poťažne
inú prácu v obchodných centrách. Je teda nepochybné, že žalovaný sa na nadobudnutí spoločného
majetku, za ktorý boli zakúpené aj predmetné nehnuteľnosti a autá podieľal výrazne vyššou mierou.

2X. Vyššie uvedený spôsob vyporiadania súd považoval za spravodlivý aj vzhľadom na všetky okolnosti.
27. Na základe uvedených skutočností potom vyplýva, že hrubá hodnota BSM predstavuje sumu
202.233,44 eur, čistá hodnota BSM predstavuje sumu 202.233,44 eur.

28. Žalobkyňa má z masy BSM dostať polovicu hodnoty BSM v sume 101.11X,72 eur. Žalovaný má z

masy BSM dostať polovicu hodnoty BSM v sume 101.11X,72 eur. Žalobkyni bol prikázaný majetok v
celkovej sume 31.X29,47 eur. Žalovanému bol prikázaný majetok v celkovej sume 170.X03,97 eur. Súd
preto zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni na úplné finančné vyrovnanie sumu X9.487,25 eur.

29. Podľa § 144 zákona č. 1X0/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.), žalobca môže vziať

žalobu späť.

30. Podľa § 145 ods. 1 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

31. Podľa § 145 ods. 2 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O

čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

32. Žalobkyňa si v žalobe uplatnila aj nárok na vyporiadanie starobného dôchodku zo Sociálnej
poisťovne od roku 2007 do roku 2012 v celkovej výške 23.443 eur, ďalej dávky z úradu sociálnehopoistenia v N. (Social security) za roky 2007 až 2012 v celkovej výške 18.133 eur a tiež mzdu v N. za X
rokov z 10 ročného pobytu v N. v celkovej výške X1.538 eur. Na pojednávaní sa jej právna zástupkyňa
vyjadrila, že žalobkyňa na týchto nárokoch netrvá, keď tieto nemajú oporu v zákone.

33. V dôsledku späťvzatia týchto nárokov, súd v súlade s týmto dispozitívnym prejavom žalobkyne
konanie v tejto časti zastavil.

34. Pri posúdení povinnosti strán sporu na zaplatenie súdneho poplatku za vyporiadanie BSM súd

vychádzal zo sumy 202.233,44 eur (hrubá masa BSM). 3 % z nej potom predstavujú sumu X.0XX eur,
ktorú sumu sú obaja účastníci povinní zaplatiť na účet tunajšieho súdu spoločne a nerozdielne ( § 2
ods.1 písm. c/, ods.3, zák. č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch, pol. X písm. b) prílohy k zákonu.

35. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p. tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na
ich náhradu, keďže každý z účastníkov bol v konaní len čiastočne úspešný. Naviac, ide o konanie, ktoré

mohlo začať až v prípade, keď sa účastníci nedohodli o vyporiadaní BSM, vyporiadanie BSM súdom
bolo v konečnom dôsledku obom účastníkom konania na prospech. Každému z účastníkov sa dostalo
poloviny spoločného majetku, nemožno teda hovoriť o prevažnom úspechu niektorého z nich.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Bratislava IV, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 C.s.p..
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods.

1C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ( § 365 ods. 3 C.s.p.).
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na
vykonanie exekúcie.