Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. marec 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21CoP/120/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1319203675
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:1319203675.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov

senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Mariany Muránskej v právnej veci navrhovateľky K. Č., G..
XX.XX.XXXX, zastúpenej JUDr. Janou Šepeľovou, advokátkou, Nám. slobody 13/25, Humenné, za
účasti otca T.. T. Č., G.. XX.XX.XXXX, K. R. XXX, právne zastúpeného JUDr. Radovanom Bilým,
advokátom, Kukorelliho 52, Humenné, o návrhu matky B.. M. M., G.. XX.XX.XXXX, K. M. XXXX, V. L.,
právne zastúpenej JUDr. Janou Šepeľovou, advokátkou, Nám. slobody 13/25, Humenné, o zvýšenie
výživného, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 28. 04. 2021, č.
k. 8P/294/2019-204 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Mení rozsudok tak, že zvyšuje výživné zo strany otca T.. T. Č. pre oprávnenú K. Č. zo sumy 33,19
eura na sumu 280 eur mesačne, počnúc dňom 01. 09. 2020 do budúcna, ktoré výživné je otec povinný
platiť vždy do 15.dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky, čím sa mení rozsudok Okresného súdu
Humenné, č. k. 9C/92/2005-55 z 05. 03. 2007 vo výroku o výživnom.

II. Dlžné výživné za čas od 01. 09. 2020 do 31. 03. 2022 vo výške 1 520 eur je otec povinný uhradiť k
rukám navrhovateľky do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky zamieta.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:

„Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Humenné č.k. 19P/123/2004-45 zo dňa 27.12.2004 tak, že z
v y š u j e výživné pre K. Y., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 33,19 eur na sumu 280,-- eur mesačne, ktoré

bude otec poukazovať vždy k 1. dňu v mesiaci počnúc právoplatnosťou rozhodnutia“.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil ust. § 62 ods. 1, 2, 4 a 5, § 65 ods. 1, § 75 ods.
1, § 78 ods. 1, 3 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„Zákon o rodine“), ust. § 121 Civilného mimosporového poriadku a ust. § 217 ods. 1 veta prvá Civilného
sporového poriadku.

3. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že od poslednej úpravy výživného uplynula
doba 12. rokov, podstatná zmena pomerov nastala na strane mal. K., ako aj na strane jej rodičov. Z
pôvodnej návštevy materskej školy je K. v súčasnosti študentkou A. Z. W. v K., čím nepochybne došlo
k navýšeniu jej výdavkov spočívajúcich v kúpe ošatenia, obuvi, stravy, hygienických a kozmetickýchpotrieb, kultúrnych a voľnočasových aktivít. Keďže študuje na súkromnom gymnáziu, školné za jeden rok
štúdia predstavuje 1 000 eur. Zvýšené výdavky má K. aj na cestovné, stomatologické ošetrenie, náklady
na absolvovanie vodičského kurzu, športové aktivity súvisiace s thajským boxom, ktorý navštevovala do

novembra 2019, výdavky na kurzy súvisiace s prípravou na vysokú školu, ktoré náklady kvantifikovala
sumou 200 eur týždenne (50 eur týždenne predstavuje nákup pohonných hmôt do motorového vozidla,
ktoré používa). V čase poslednej úpravy výživného otec pracoval ako živnostník s príjmom 10 000 Sk
(332 eur) mesačne, matka pracovala v spoločnosti R., a. s., K. ako dizajnérka s príjmom 15 000 Sk
(498 eur) mesačne. Obidvaja rodičia v čase poslednej úpravy mali vyživovaciu povinnosť len k mal.

K.. V súčasnosti je otec jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti A. I., s. r. o., tiež je jediným
spoločníkom a konateľom spoločnosti C. E., s. r. o., I.. Z daňového priznania za rok 2018 obchodnej
spoločnosti C. E., s. r. o. bol zistený základ dane 18 916,48 eura, pri výnosoch z hospodárskej činnosti
768 918,12 eura, nákladov vo výške 752 001,19 eura a výsledku hospodárenia + 16 916,93 eura. Z
daňového priznania za rok 2019 obchodnej spoločnosti C. E., s. r. o. bol zistený základ dane 9 673
eur pri výnosoch z hospodárskej činnosti 754 815,04 eura a nákladov 746 991,93 eura. Otec predložil

potvrdenie o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2020 - vyplatené zdaniteľné
preddavky vo výške 8 382,70 eura a zistenom základe dane vo výške 7 259,57 eura. Z daňového
priznania obchodnej spoločnosti A. I., s. r. o. za rok 2018 bol zistený základ dane 0, pri výnosoch z
hospodárskej činnosti 0 a nákladov na hospodársku činnosť 84 eur a výsledku hospodárenia - 84 eur.
Z daňového priznania obchodnej spoločnosti A. I., s. r. o. za obdobie roku 2019 bol zistený základ dane

90,34 eura pri výnosoch 0 a nákladoch na hospodársku činnosť 90,34 eura. Otec zo svojho príjmu spláca
hypotéku 267 eur, SIPO 156 eur, dôchodkové poistenie 50 eur a uhrádza náklady na mimoškolskú
činnosť svojich mal. detí. Od poslednej úpravy výživného otcovi pribudli dve vyživovacie povinnosti k
mal. T. Y., nar. XX. XX. XXXX a mal. G. Y., nar. XX. XX. XXXX. Otec žije v novopostavenom rodinnom
dome a je vlastníkom ďalších dvoch nehnuteľností.

4. Vzhľadom na podstatnú zmenu pomerov, ktorá nastala na strane oprávnenej a jej otca, považoval
súd za dôvodné výživné zo strany otca navýšiť. Pri určovaní výšky výživného vychádzal nielen z
preukázaných a odôvodnených potrieb oprávnenej, ale aj z možnosti a schopnosti na strane otca. V
konaní bolo preukázané, že otec od podania návrhu na zvýšenie výživného platí výživné vo výške 200

eur mesačne, platí dcére paušál za mobilný telefón, tiež jej poskytuje aj iné finančné plnenia (vo forme
zakupovania), napr. v priebehu šiestich rokov jej kúpil tri mobilné telefóny, jeden za sumu 700 - 800 eur,
participuje na polovici výdavkov na školu vo výške 500 eur ročne, prispieva jej na oblečenie (napr. kúpa
mikiny za 200 eur) a dcéra s otcom a jeho rodinou absolvovala dovolenku v roku 2019 v zahraničí v
E.. Významný vplyv na rozhodovanie o výške výživného mala aj skutočnosť, že K. bola v mesiaci apríli

2021 vyplatená poistka 2 074 eur, tiež stavebné sporenie vo výške 8 000 eur (obidve dcére uhrádzal
otec). Prijaté plnenia (stavebné sporenie a výplaty poistky) svedčia, že otec sa v značnej miere podieľal
na zabezpečení potrieb oprávnenej K.. Pre určenie výšky výživného súd posudzoval životnú úroveň
povinného otca konštatujúc, že žije v rodinnom dome, okrem domu, v ktorom býva vlastní ďalšie dve
nehnuteľnosti, ktoré nadobudol vo výške 25 000 eur a 37 000 eur. Pri otcovom uvádzanom príjme 1

055 eur mesačne a výdavkoch 1 483 eur mesačne mal súd preukázané, že otcom deklarovaný príjem
je odlišný od príjmu, ktorý v konaní tvrdil, lebo „nedá sa minúť viac ako zarobiť“. Za primeranú výšku
výživného preto súd považoval sumu 280 eur mesačne a keďže počas konania bolo preukázané, že
otec prispel dcére nad rámec výživného sumami 8 000 eur zo stavebného sporenia a 2 074 eur z poistky,
súd dlžné výživné neurčil.

5. Proti rozsudku podala včas odvolanie oprávnená K.. Uviedla, že vo výrokovej časti rozsudku je
nesprávne uvedené číslo konania a deň rozsudku Okresného súdu Humenné, ktorým bolo naposledy
určené výživné. Ďalej uvádza, že významný vplyv na rozhodovanie o výške výživného mala aj
skutočnosť, že jej bola vyplatená poistka a stavebné sporenie, ktoré bolo investované do nehnuteľnosti

starej matky. V tejto súvislosti poukazuje, že z charakteru výživného určeného na spotrebu je zrejmé,
že nejde o prostriedky určené na zabezpečenie úspor či inej investície, ale ide o spotrebný charakter
takto určeného výživného, ktoré súd určuje skúmajúc pomery tak rodičov, ako aj odôvodnené potreby
detí, v prospech ktorých sa výživné určuje. Výživné zo strany otca bolo naposledy určené v roku
2007, keď nenavštevovala ani základnú školu. Od tej doby došlo k podstatnej zmene pomerov, v

súčasnosti úspešne zmaturovala a chce pokračovať v štúdiu na vysokej škole. Od roku 2013 začal
otec nad rámec výživného dobrovoľne prispievať sumou 100 eur a v roku 2019 ďalšou sumou 100
eur. Preto má za to, že je v schopnostiach a možnostiach otca platiť zvýšené výživné vo vyššom
rozsahu ako bolo určené. Primárne kritérium pre určenie výšky výživného je životná úroveň rodiča.Výška výdavkov je až sekundárna. Otec predložil v konaní daňové priznanie za roky 2018 a 2019 a
podľa tvrdenia otca z predložených dokladov má dosahovať príjem 1 055 eur mesačne, ktoré tvrdenia
považuje za zavádzajúce a nepravdivé. Životná úroveň otca je na vysokej úrovni, čo jej je známe z

čias, keď ho pravidelne navštevovala. Otec spolu so svojou novou rodinou chodí niekoľkokrát do roka
na dovolenky, výlety, podporuje svoje dve mal. deti v ich mimoškolských aktivitách, čo stojí nemalé
finančné prostriedky. Preto aj ona má mať právo na rovnakú životnú úroveň ako jej nevlastní súrodenci.
Navrhla, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a zvýšil výživné aspoň na sumu 400
eur mesačne, ktorá suma je primeraná a odzrkadľuje životnú úroveň otca, na ktorej sa má dcéra z prvého

manželstva podieľať.

6. Otec k odvolaniu oprávnenej navrhol rozsudok potvrdiť, keďže určené výživné sumou 280 eur
mesačne je postačujúce na uspokojenie bežných životných potrieb plnoletej dcéry. Nesúhlasí s
konštatovaním súdu, že jeho deklarované príjmy sú vyššie ako náklady, lebo na všetkých výdavkoch
sa podieľa spoločne s manželkou, ktorá má čistý mesačný príjem 550 eur. Pokiaľ dcéra nepovažuje

výživné vo výške 280 eur za primerané, k tomu uvádza, že dcéra sa od počiatku svojimi vyjadreniami
snaží vzbudzovať dojem, že otec je nadpriemerne majetný, že vlastní nehnuteľnosti v obci R. a v I., že
chodí niekoľkokrát do roka na dovolenky a pod. Je pravdou, že vlastní nehnuteľnosti v obci R., ide však
o priemerný rodinný dom s dvojgarážou a k nemu priľahlé pozemky, ktoré staval svojpomocne formou
hypotekárnou úveru. Pokiaľ ide o zahraničné dovolenky, na poslednej dovolenke bol cca pred 4 rokmi

v E., na ktorej s nimi bola aj dcéra K., a pokiaľ ide o mimoškolské činnosti jeho detí pochádzajúcich z
druhého manželstva, rozhodne nejde o žiadne horibilné čiastky. Tak, ako v mimoškolských činnostiach
podporuje dve mal. deti, rovnako tak podporuje aj plnoletú dcéru K.. Z doterajšieho dokazovania vyplýva,
že dcéra má neodôvodnené nároky a je náročná na ich uspokojovanie. Za bežnú vec považuje, že
mobilný telefón je potrebné pravidelne meniť, pričom otec jej za posledných šesť rokov kúpil tri mobilné

telefóny, každý za cca 800 eur. Mobilný telefón v takejto cenovej kategórií bezproblémovo funguje
aj niekoľko rokov. Dcéra považuje za bežnú vec taktiež mesačné výdavky na pohonné hmoty (200
eur), pričom ako študentka môže na cesty podobne ako jej rovesníci využívať verejnú dopravu. Tiež
dcéra nepovažuje za nijako zvlášť podstatné sumy, ktoré jej boli vyplatené z poistného plnenia a zo
stavebného sporenia, ktoré uhrádzal otec. Aj s poukazom na tieto skutočnosti má za to, že požadovanie

neúmerného výživného zo strany dcéry je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle ust. § 75 ods. 2
Zákona o rodine. Pokiaľ dcéra v odvolaní uvádza, že je potrebné skúmať potenciálnosť príjmu otca, je
nevyhnutné a bolo by vhodné poukázať aj na potenciálnosť príjmu jej matky, keďže tento priamo súvisí s
výškou uspokojovania potrieb dcéry. Matka v podanom návrhu uvádza, že je spoločníčkou a konateľkou
spoločnosti M. P. s. r. o. a táto spoločnosť nedosahuje žiadne príjmy. Preto, ak matka prevádzkuje

spoločnosť, ktorá nemá žiadne príjmy, dokonca má dlhy a podľa tvrdenia dcéry, matka jej dáva viac
ako otec (matka platí náklady na bývanie, hypotéku a pod.), potom nie je zrejmé odkiaľ má matka tento
príjem.

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) po zistení, že odvolanie bolo podané včas

oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v
spojení s ust. § 357 písm. d), g) CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§
127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi
odvolania (§ 66 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keď deň vyhlásenia rozsudku bol

zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke
súdu v ten istý deň ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky je
čiastočne dôvodné pokiaľ ide o čas, odkedy je dôvodné určiť zvýšenie výživného.

8. Rozhodovanie o výžive mal. detí je konaním vo veciach starostlivosti súdu o maloletých v zmysle

ust. § 111 - § 120 CMP. Okruh účastníkov tohto konania treba posúdiť podľa ust. § 7 ods. 2 CSP,
podľa ktorého v konaní, ktoré možno začať aj bez návrhu, je účastníkom aj ten, o koho právach a
povinnostiach sa má konať. Navrhovateľka bola účastníčkou predmetného konania aj pred dovŕšením
18. roku svojho veku. V priebehu konania navrhovateľka nadobudla procesnú spôsobilosť, keď pred
súdom môže konať samostatne v tom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať

práva a brať na seba povinnosti ( § 67 CSP). Od tohto obdobia teda navrhovateľka získala spôsobilosť
konať samostatne, napriek tomu, že predmetom konania ostalo obdobie zvýšenia vyživovacej povinnosti
zo strany povinného otca v čase, keď bola ešte maloletá. Na základe jej súhlasu s pokračovaním
v konaní sa stala účastníčkou konania na strane navrhovateľa. Keďže návrh na určenie výživnéhobol podaný pred dosiahnutím plnoletosti dieťaťa, správne súd prvej inštancie v konaní pokračoval po
dovŕšení plnoletosti K. s tým rozdielom, že plnoletá dieťa má už v ďalšom konaní samostatné procesné
postavenie.

X. K. je osobou oprávnenou z výživného a je odkázaná na plnenie vyživovacej povinnosti zo
strany rodičov. Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim
právoplatným rozhodnutím súdu, je potrebné mať na zreteli ust. § 230 CSP i ust. § 78 ods. 1 Zákona
o rodine. Civilný sporový poriadok v uvedenom ustanovení určuje, že len čo sa vo veci právoplatne

rozhodlo, nemôže sa prejednať znova (prekážka res iudicata - veci rozhodnutej). Civilný mimosporový
poriadok však počíta s prípadmi, keď nie je objektívne možné túto zásadu dodržať, konkrétne v ust. § 121
CMP, ktoré umožňuje zmenu rozsudku o výživnom, ak sa zmenili pomery. Za zmenu pomerov možno
považovať okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie rozsahu vyživovacej povinnosti
(zásada „rebus sic stantibus“).

10. Pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zisťovania pomerov je potrebné porovnať okolnosti
v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s okolnosťami v čase nového rozhodnutia, pričom
predpokladom takej zmeny je výrazná a trvalá zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné
prihliadnuťnavšetkyokolnosti,ktorébymohliodôvodniťzmenuvýživného.Lenvtedymôžubyťdôvodom
na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v

porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Relevantné pre rozhodnutie o
podanomnávrhunazvýšenievýživnéhojenielento,čisavýrazne,trvalo,niekrátkodobo,alebonepatrne
zmenili okolnosti na strane oprávneného dieťaťa, ale aj na strane povinného rodiča, ktoré boli podkladom
pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom.

11. Podľa § 26 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť
rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a
povinností.

12. Podľa § 62 ods. 1 - 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k

deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa

osobitného zákona.13) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a
v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o
domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť.

13. Podľa § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na
odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj

na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

14. Podľa § 78 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj
životných nákladov.

15. Ako vyplýva zo spisu, rozsudkom Okresného súdu Humenné zo dňa 05. 03. 2007, č. k.
9C/92/2005-55 bolo manželstvo rodičov navrhovateľky rozvedené, súd vtedy mal. K. zveril do osobnej
starostlivosti matke a otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 33,19 eur mesačne (1 000 Sk).
Teda naposledy bolo súdom rozhodnuté o určení výživného na oprávnenú K. rozsudkom Okresného
súdu Humenné zo dňa 05. 03. 2007 č.k. 9C 92/2005 - 55 a nie rozsudkom Okresného súdu Humenné zo

dňa 27. 12. 2004 č.k. 19P 123/2004 - 45 ako to nesprávne uviedol súd prvej inštancie vo výrokovej časti
rozsudku. V čase poslednej úpravy výživného K. ešte nenavštevovala základnú školu, otec pracoval
ako živnostník s príjmom 331,93 eura (10 000 Sk), matka pracovala v spoločnosti R., a. s., K. s príjmom
497,90 eura (15 000 Sk).16. Pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zisťovania pomerov je potrebné porovnať okolnosti
v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s okolnosťami v čase nového rozhodnutia, pričom

predpokladom takejto zmeny je výrazná a trvalá zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné
prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu výživného. Len vtedy môžu byť dôvodom
na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v
porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Relevantné pre rozhodnutie o
podanom návrhu na zvýšenie výživného je nielen to, či sa výrazne, trvalo, nie krátkodobo alebo nepatrne

zmenili okolnosti na strane oprávneného dieťaťa, ale aj na strane povinného rodiča, ktoré boli podkladom
pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom.

17. Od poslednej úpravy výživného oprávnená K. po úspešnej maturite na gymnáziu mieni pokračovať
v štúdiu na vysokej škole. Žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou. Súd prvej inštancie správne
skúmal odôvodnené potreby K., ktoré vyčíslila na sumu 800 eur mesačne. Prihliadať je potrebné aj na

objektívny nárast životných nákladov súvisiacich s dospievaním K.. Zvýšené výdavky, ktoré vynakladá
matka na dcéru predstavujú stravné, ošatenie, obuv, hygienické a kozmetické potreby. Zdravotný stav
K. vyžaduje aj časté stomatologické ošetrenie, a preto sa nepravidelne vyskytujú výdavky súvisiace
so stomatologickou starostlivosťou (nasadenie zubného strojčeka, jeho stiahnutie, pravidelné lekárske
kontroly a pod.). Od roku 2013 začal otec na dcéru nad rámec určeného výživného súdom, prispievať

dobrovoľne sumou 100 eur a po podaní návrhu na zvýšenie výživného, teda v roku 2019 začal prispievať
ďalšou sumu 100 eur, to znamená, že v súčasnosti spolu prispieva na výživné 200 eur mesačne.
Okrem platenia bežného výživného otec na požiadanie dcéry prispieva aj na jej výdavky súvisiace so
zakúpením ošatenia, obuvi, platí dcére paušál za mobilný telefón, kupuje je každé dva roky mobilný
telefón, participuje na polovici výdavkov za školu, v mesiaci apríl 2021 dcére bolo vyplatené poistné

plnenie, tiež stavebné sporenie, ktoré uhrádzal otec. Otec v konaní predložil daňové priznania za roky
2018, 2019 spoločnosti C. E., s. r. o. a A. I., s. r. o., v ktorých je jediným spoločníkom a konateľom.
V roku 2018 mala táto spoločnosť zistený základ dane 18 916,48 eura pri výnosoch z hospodárskej
činnosti768918,12eura,nákladochvovýške752001,19euraavýsledokhospodáreniatejtospoločnosti
predstavoval 16 916,93 eura. Z daňového priznania za rok 2019 obchodnej spoločnosti C. E., s. r. o. bol

zistený základ dane 9 673 eur pri výnosoch z hospodárskej činnosti 754 815,04 eura , nákladoch 746
991,93 eura a hospodársky výsledok tejto spoločnosti predstavoval 7 823,11 eura. Z daňového priznania
obchodnej spoločnosti A. I., s. r. o. za rok 2018 bol zistený základ dane 0, pri výnosoch z hospodárskej
činnosti 0 a nákladoch na hospodársku činnosť 84 eur a výsledok hospodárenia predstavoval - 84 eur.
Z daňového priznania obchodnej spoločnosti A. I. s. r. o. za obdobie roku 2019 bol zistený základ dane

90,34 eura, pri výnosoch 0 a nákladoch na hospodársku činnosť 90,34 eura. Otec zo svojho príjmu
uhrádza hypotéku 267 eur mesačne, SIPO 156 eur mesačne, znova sa oženil, pribudli mu ďalšie dve
vyživovacie povinnosti k mal. synovi a k mal. dcére, vo vzťahu ktorým má zvýšené výdavky súvisiace s
ich mimoškolskými aktivitami. Žije v rodinnom dome, ktorého je výlučným vlastníkom, tiež je vlastníkom
dvojgaráže, priľahlých pozemkov, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. XXX, k. ú. R., je vlastníkom

rodinnéhodomuapozemkovzapísanýchnaLVč.XXXXX,k.ú.I.,vlastníkomstavby-skladuapozemkov
zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. I. a je spoluvlastníkom k pozemkom zapísaným na LV č. XXXX, k. ú. I..

18. Vychádzajúc z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, v súčasnosti je matka spoločníčkou
a konateľkou spoločnosti M. P. s. r. o., ktorá spoločnosť nedosahuje takmer žiadne príjmy. Matka

mesačneuhrádzahypotékuvovýške700eurmesačne,SIPO200eurmesačneapribudlajejvyživovacia
povinnosť k mal. synovi. Otec síce rozporuje výšku odôvodnených potrieb K., v tomto smere však
odvolací súd nevzhliadol prehnanosť. Najväčším výdavkom pre plnoleté dieťa je nákup oblečenia,
obuvi, hygienických potrieb, náklady súvisiace so štúdiom. V súvislosti so skúmaním odôvodnených
potrieb oprávnenej treba uviesť, že nie všetky výdavky oprávnenej osoby, najmä pokiaľ ide o bežné

a nevyhnutné výdavky, musia byť exaktné preukázané, najmä ak ide o skutočnosti všeobecne známe
ako sú bežné výdaje na stravu, kozmetiku, obliekanie, obuv, hygienické potreby, školské potreby. Pri
skúmaní oprávnených potrieb plnoletého dieťaťa je potrebné a nutné vziať do úvahy nielen potreby
obvyklé, pravidelne sa vyskytujúce, ale aj potreby, ktoré sa vyskytujú len niekedy. Účelom výživného je
uhrádzať nielen priebežne sa vyskytujúce bežné potreby, ale všetky potreby prospešné pre všestranný

vývoj dieťaťa, teda i potreby vyskytujúce sa nepravidelne za dlhšie obdobie. K týmto odôvodneným
potrebám sa musí prihliadať pri určovaní výšky výživného.19. Súd prvej inštancie vo veci správne zistil skutkový stav a správne rozhodol. Za preukázaného
skutkového stavu bolo dôvodné dospieť k záveru, že u navrhovateľky došlo od poslednej úpravy
výživného, keď ešte ani nenavštevovala základnú školu k podstatnej zmene pomerov na jej strane

v súvislosti so zvýšením odôvodnených potrieb spojených predovšetkým so štúdiom na strednej a
pokračujúcim štúdiom na vysokej škole.

20.Predmetomvyživovacejpovinnostijeplnenievýživného.PojemvýživnéhoniejedefinovanývZákone
o rodine alebo v inom právnom predpise úplne. Možno však vyvodiť, že ide o majetkové plnenie, ktoré

poskytuje osoba povinná osobe oprávnenej za účelom zabezpečenia úhrady ich životných potrieb.
Nejde teda len o zabezpečenie výživy vo vlastnom slova zmysle, ale o zabezpečenie všetkých nákladov
oprávnenej osoby v materiálnej i nemateriálnej sfére v rozsahu, ktorý je stanovený Zákonom o rodine
pri jednotlivých druhoch vyživovacej povinnosti. Výživné je teda označované ako výživné v užšom slova
zmysle a v širšom význame sa rozumie ako označenie celého inštitútu rodinného práva, teda označenie
pre súhrn práv a povinností. Súčasťou tohto právneho vzťahu je potom povinnosť povinnej osoby plniť

vyživovaciu povinnosť a tomu korešponduje nárok na výživné osoby oprávnenej.

21. Povinnosťou súdu pri určení výživného je prihliadať na najlepší záujem dieťaťa, ktorý má relevanciu
pri určovaní rozsahu výživného. Každé dieťa má právo mať jasný životný štýl, jeho potreby sú s
pribúdajúcim vekom zvýšené, je potrebné prihliadnuť pri stanovení výživného aj na možné scenáre

rozvoja vývoja dieťaťa a podrobiť to v krátkodobom a dlhodobom horizonte. Výživné znamená, že
dieťa dostáva prostriedky a aj príležitosti, aby sa mohlo rozvíjať fyzicky, mentálne, duchovne, sociálne,
zdravým normálnym spôsobom, teda potreby dieťaťa pri stanovení výživného sú vnímané v najširšom
slova zmysle a čo v najlepšom záujme dieťaťa.

22. Na strane oprávnenej K., ako už bolo konštatované, nejde o nadpriemerné potreby, má svoje
základné potreby a príjmy jej rodičov sú schopné pokryť náklady, ktoré plnoleté dieťa potrebuje.
Odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zohľadňuje schopnosti, možnosti oboch rodičov,
ale aj oprávnené potreby dieťaťa a samozrejme životnú úroveň oboch rodičov.

23. Pokiaľ ide o námietky navrhovateľky, že otcov potenciálny príjem je vyšší, k tomu odvolací súd
uvádza, že otec vzhľadom na svoje vzdelanie, schopnosti a možnosti dosahuje dostatočný príjem na
plnenie výživného vo vzťahu k svojmu plnoletému dieťaťu a snahu otca dosahovať príjem a dosahovať
určitú životnú úroveň, považuje odvolací súd za dostatočnú. Schopnosti rodičov sú všeobecným
kritériom individuálnych predpokladov vzhľadom na ich intelekt, vzdelanie, prax, pracovné návyky a nie

je možné vôbec konštatovať, aby povinný rodič v prejednávanej veci žil nad pomery bežnému priemeru.

24. K výhradám otca, že v konaní bolo potrebné skúmať potenciálne príjmy matky, k tomu odvolací súd
uvádza, že nie je možné konštatovať, aby sa matka vzdala výhodnejšieho zamestnania. Pri posudzovaní
majetkovej sféry rodičov je nutné prihliadať nielen fakticky k dosahovaným príjmom, hodnote majetku,

ale aj k spôsobu života, potenciálu a subjektívnym vlastnostiam, ktorými disponuje. Pri určení rozsahu
vyživovacej povinnosti súd prihliada aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Je nevyhnutné prihliadnuť na to, že matka sa osobne o dcéru stará, zabezpečuje jej bývanie, finančne
zabezpečuje jej materiálne potreby. Matka teda svoju vyživovaciu povinnosť plní aj formou osobnej
starostlivosti.

25. Vzhľadom na zistené príjmové pomery otca v čase rozhodnom pre určenie výživného s prihliadnutím
na skutočnosť, že od roku 2019 otec na výživu dcéry prispieval sumou 200 eur, je možné konštatovať,
že suma výživného určená súdom prvej inštancie postačuje k uspokojovaniu aktuálnych potrieb K. v
dostatočnej miere. Odvolací súd reflektuje príjmové pomery oboch rodičov, ich majetkové pomery, už

zmienenú osobnú starostlivosť matky. S prihliadnutím na podiel matky na výžive dcéry, na dosahovaný
príjemotca,jehocelkovúživotnúúroveňprikomparáciíoprávnenýchvýdavkovK.,odvolacísúdpovažuje
bežné výživné v rozsahu 280 eur mesačne za výživné zodpovedajúce zákonom ustanoveným kritériám.

26. Odvolací súd vzhľadom na vyššie opísané kritériá prijal záver o existencii dôvodnej zmeny výšky

výživného na strane oprávnenej 280 eur mesačne od 01. 09. 2020, kedy oprávnená K. nastúpila do
maturitného ročníka na gymnáziu, čím došlo k zvýšeniu nákladov hlavne v súvislosti s prípravou na
budúce povolanie (štúdiom na vysokej škole) a otec od podania návrhu o zvýšenie výživného, prispieva
na jej výživu sumou 200 eur mesačne, čo potvrdila aj navrhovateľka v podanom odvolaní.27. Na základe vyššie uvedených dôvodov, odvolací súd dospel v porovnaní so súdom prvej inštancie
k čiastočne odlišným právnym skutkovým záverom pokiaľ ide o čas dôvodnej zmeny výživného. Preto

pokiaľ súd prvej inštancie určil povinnosť otca platiť výživné počnúc právoplatnosťou rozsudku, odvolací
súdzmenilrozsudoksúduprvejinštancie(§388CSP)auložilpovinnosťotcaplatiťbežnévýživnépočnúc
od 01. 09. 2020 do budúcna, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15.dňa v mesiaci vopred k
rukám oprávnenej K..

28. Zároveň odvolací súd vychádzajúc zo zhodných tvrdení navrhovateľky i otca, že od podania návrhu
na zvýšenie výživného, otec prispieva na výživu dcéry sumou 200 eur mesačne, vypočítal dlžné výživné
začasod01.09.2020do31.03.2022vovýške1520eur(19mesiacovx80eur).Dlžnévýživnévovýške
1 520 eur je otec povinný uhradiť k rukám navrhovateľky do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

29. O náhrade trov celého konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 2 CSP v spojení s ust.

§ 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Odvolací súd má za to,
že dôvody na aplikáciu ust. § 55 CMP nie sú dané.

30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).