Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 21. február 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/225/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1620200439
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1620200439.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členiek

senátu JUDr. Michaely Královej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v konaní starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
G. O., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, Záhorácka
2942/60A, Malacky, bytom u otca, dieťa rodičov: matka F. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXXX/XXX,
F. a otec J. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/XX, F., zastúpeného: JUDr. Vladimíra Hrebíková,
advokátka so sídlom Duklianskych hrdinov č. 2946/6, Malacky, o návrhu otca na úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného
súdu Malacky, zo dňa 04.12.2020, č.k. 9P/46/2020-147, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

V napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie zveril maloletého G., nar. XX.XX.XXXX do osobnej
starostlivosti otca s tým, že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok sú oprávnení obaja rodičia,
matke uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého G. O., nar. XX.XX.XXXX, výživným vo výške 100
eur mesačne, počnúc dňom 24.02.2020, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca, zročné
výživné na maloleté dieťa za obdobie od 24.02.2020 do 30.11.2020 vo výške 650,69 eur uložil matke

zaplatiť k rukám otca v pravidelných mesačných splátkach vo výške splátky 20 eur spolu s bežným
výživným, počnúc vykonateľnosťou rozsudku s tým, že v prípade omeškania so zaplatením čo i len
jednej splátky sa stáva splatným celé plnenie a styk matky s maloletým ponechal bez úpravy. Vo
výroku rozhodnutia napokon s použitím § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok
(ďalej „C.m.p.“) rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 24 ods.1,2,4,5, § 25 ods.2, § 28 ods.1,2, § 36 ods.1, § 62

ods.1,2,4,5, § 65 ods.1, § 75 ods.1, § 76 ods.1, § 77 ods.1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „Zákon o rodine“), § 180
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „C.s.p.“) a vecne tým, že po vykonanom
dokazovaní (výsluchom účastníkov a oboznámením sa s listinnými dôkazmi - čestným prehlásením
starých rodičov zo strany otca zo dňa 19.02.2020, lekárskymi správami maloletého, potvrdením o
návšteve predškolského zariadenia zo dňa 19.02.2020, pracovnou zmluvou otca zo dňa 20.02.2020,
rodným listom maloletého, odpoveďami na lustráciu v registri obyvateľov, správami ÚPSVaR s prílohami,

úradnými záznamami ÚPSVaR z vykonaných šetrení a pohovorov, sms komunikáciou adresovanou
otcom matke, potvrdeniami o príjme otca, potvrdením o vedení otca v evidencii uchádzačov o
zamestnanie, odpoveďami na lustráciu v Sociálnej poisťovni otca a matky, potvrdením o vyplatených
dávkach v nezamestnanosti matke, potvrdením o poberaní prídavkov na deti za rok 2019 a 2020 ao poberaní rodičovského príspevku za rok 2019 a rok 2020, správou z psychiatrickej ambulancie,
potvrdením o zmene príjemcu rodičovského príspevku, správou psychológa ÚPSVaR z poskytnutého
psychologického poradenstva, evidenciou otca o styku maloletého s matkou) dospel k záveru, že

za súčasného stavu je namieste zveriť maloletého do osobnej starostlivosti otca. Uviedol, že otec
má už niekoľko mesiacov maloletého zvereného v osobnej starostlivosti na základe neodkladného
opatrenia a dôvody zverenia maloletého do starostlivosti otca naďalej pretrvávajú. Matka s dočasným
zverením do starostlivosti otca počas konania súhlasila, pričom vo veci samej žiadala zveriť maloletého
do striedavej starostlivosti oboch rodičov. Matka si v konaní čiastočne svoje problémy s požívaním

alkoholu priznávala, za alkoholičku , teda osobu závislú od požívania alkoholických nápojov sa však
odmietala označiť, pripustila tiež svoj zlý psychický stav, ktorý riešila s psychiatrom aj psychológom
a viackrát svoje problémy nazývala zlyhaním, ktoré sa už podľa nej nebude opakovať. Zo zistení
kolízneho opatrovníka však jednoznačne vyplýva, že stav matky sa nezlepšil, skôr naopak a matka
svoj zdravotný stav stále nemá pod kontrolou. Z doložených správ a početných úradných záznamov
ÚPSVaR vyplýva, že matka má jednoznačne problém s požívaním alkoholických nápojov, jej psychický

stav je veľmi nestabilný a svoj problém si pripúšťa len čiastočne. V mesiaci november 2020 sa ÚPSVaR
viackrát pokúšal s matkou kontaktovať avšak bezúspešne. Matka sa bez ospravedlnenia nedostavila na
nariadené pojednávanie a nedoložila súdu požadované lekárske správy. Podľa vyjadrení otca sa matka
s maloletým prestala pravidelne stretávať a nekontaktuje maloletého ani telefonicky. Podľa názoru súdu
prvej inštancie je kvôli pretrvávajúcemu problému matky s nadmerným požívaním alkoholických nápojov

a tým spôsobenej nespôsobilosti matky zabezpečovať riadnu starostlivosť a výchovu maloletého plne
dôvodné zveriť maloletého do starostlivosti otca, ktorý starostlivosť o dieťa po všetkých stránkach riadne
zabezpečuje.

3. K návrhu matky na striedavú osobnú starostlivosť rodičov súd prvej inštancie konštatoval, že o

tejto forme starostlivosti bude možné v budúcnosti uvažovať len za predpokladu, že matka adekvátnym
spôsobom pod dohľadom odborníkov svoj zdravotný problém dostane pod kontrolu a jej zdravotný stav
bude preukázateľne dlhodobo stabilizovaný tak, že nebudú už namieste akékoľvek obavy a pochybnosti,
či matka starostlivosť zvládne a neohrozí svojim správaním maloletého. V tejto súvislosti zdôraznil, že
maloletý je vo veku, keď je plne odkázaný na starostlivosť dospelej osoby, nedokáže sa sám o seba

v žiadnom smere postarať a akákoľvek aj krátkodobá indispozícia rodiča predstavuje pre dieťa v jeho
veku vážne riziko ohrozenia života a zdravia. Uvedené si musí matka uvedomiť a urobiť potrebné kroky k
tomu, aby bola pre maloletého opäť matkou, v ktorej prítomnosti bude maloletý v bezpečí a nie matkou,
ktorá svojim správaním maloletého ohrozuje. Zdôraznil, že aj otec, uvedomujúc si potrebu matky pre
dieťa , vyjadril v konaní ochotu dohodnúť sa na striedavej starostlivosti za predpokladu, že matka sa

dostane zo závislosti od alkoholu.

4. Súd prvej inštancie zároveň rozhodol, že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok sú
oprávnení obaja rodičia, keďže aj napriek zvereniu maloletého do starostlivosti otca, rodičovské práva
a povinnosti zostávajú matke v plnom rozsahu zachované. Uviedol, že oprávnenie rodičov zastupovať

maloleté dieťa a spravovať jeho majetok zo zákona náleží rovnako obom rodičom, pričom zasiahnuť
do výkonu rodičovských práv a povinností môže súd rodičovi výlučne z dôvodov, ktoré sú uvedené
v § 38 Zákona o rodine. Bežné záležitosti týkajúce sa maloletého je oprávnený rozhodovať každý
z rodičov samostatne bez potreby žiadania súhlasu druhého rodiča. Podstatné otázky týkajúce sa
záležitostí dieťaťa, však musia byť schválené oboma rodičmi, teda rozhodujú o nich spoločne. Pokiaľ sa

nedohodnú, rozhodne na návrh jedného z rodičov súd.

5. Pokiaľ ide o úpravu styku matky s dieťaťom, súd prvej inštancie styk ponechal neupravený uvádzajúc,
že otec napriek svojmu pôvodnému návrhu, neskôr na pojednávaní trval na tom, aby súd ponechal
styk neupravený, a to vzhľadom na to, že matka styk nevyužíva a otec musí byť vždy v čase styku

pripravený a na maloletého to zle vplýva. Kolízny opatrovník rovnako navrhol styk neupraviť. Vzhľadom
k správaniu matky, ktorá prestala využívať styk upravený neodkladným opatrením a dopredu otcovi ani
neoznamovala, že styk sa nebude realizovať, považoval súd prvej inštancie za vhodnejšie ponechať
styk maloletého s matkou bez úpravy . Zároveň zdôraznil, že aj napriek tomu, že styk je neupravený,
matka má samozrejme naďalej právo sa s maloletým stretávať, a to po dohode s otcom maloletého.

Ak by otec neodôvodnene začal matke napriek jej záujmu v styku s maloletým brániť, matka má vždy
možnosť domáhať sa úpravy styku podaním návrhu na súd. Prioritne by sa však rodičia mali vždy snažiť
na styku dohodnúť, pričom matka by sa mala snažiť čo najskôr obnoviť pravidelný kontakt s maloletým,ktorýjejdieťabezpochybypotrebuje(čohopredpokladomvšakjeužspomínanástabilizáciazdravotného
stavu matky).

6. Pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti súd prvej inštancie zohľadnil odôvodnené potreby
maloletého, výkon osobnej starostlivosti otca o maloletého a možnosti, schopnosti a majetkové pomery
oboch rodičov, (ktorí okrem maloletého nemajú inú vyživovaciu povinnosť) dospejúc k záveru, že
vzhľadom na vek dieťaťa a jeho odôvodnené potreby s prihliadnutím na možnosti, schopnosti a
majetkové pomery oboch rodičov, je výška výživného 100 eur primeraným výživným. Maloletý je

zdravý, začal navštevovať predškolské zariadenie, otec má s maloletým bežné náklady zodpovedajúce
jeho potrebám a veku a svoju vyživovaciu povinnosť si plní aj výkonom osobnej starostlivosti o
maloletého, ktorá je postavená na roveň finančnému plneniu. Pri určení výživného prihliadol tiež k
tomu, že rodičia sa na pojednávaní dňa 04.09.2020 predbežne dohodli, že matka bude prispievať na
výživu maloletého sumou 100 eur mesačne a matka na tomto pojednávaní uvádzala, že si hľadá
prácu, tú si aj počas konania našla, avšak pracovný pomer bol s ňou ukončený. Súd prvej inštancie

vyslovil názor, že ak matka bude svoj zdravotný stav adekvátnym spôsobom riešiť, namiesto popierania
svojho problému, je v jej možnostiach a schopnostiach platiť takto stanovené výživné (sama matka
uvádzala, že pred narodením maloletého mala dobrú prácu i príjem). K povinnosti prispievať na výživu
maloletého sumou 100 eur mesačne zaviazal matku od podania návrhu na súd, keďže starostlivosť o
maloletého zabezpečoval už od podania návrhu na súd prevažne otec. Na základe uvedeného preto

musel rozhodnúť aj o zročnom výživnom ku dňu vyhlásenia rozsudku, t.j. za obdobie od 24.02.2020 do
30.11.2020, predstavujúce sumu 650,69 eur a pozostávajúce z alikvotnej časti výživného za mesiac
február 2020 vo výške 20,69 eur (100/29 x 6 dní) a výživného za obdobie mesiacov marec až november
2020 vo výške 900 eur (9 mesiacov x 100 eur), zníženého o úhradu výživného matkou spolu vo výške
270 eur (20,69 eur + 900 eur - 270 eur). S použitím § 232 ods 1. C.s.p. matke umožnil zaplatiť zročné

výživné v splátkach vo výške splátky 20 eur mesačne pod stratou výhody splátok, a to najmä s ohľadom
na celkové majetkové pomery matky, ako aj že nemá zatiaľ stále zamestnanie.

7. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka navrhujúc, aby odvolací súd rozhodnutie
súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na opätovné prejednanie. Matka v odvolaní

uviedla, že o maloletého sa starala od jeho narodenia do takmer konca mája 2020, snažila sa, aby mali
strechunadhlavou, aabyfinančnepokrylavšetkynáklady(splátkyhypotekárnehoúveru,stravuaďalšie
potreby pre dieťa). Otec neuviedol pravdivé skutočnosti v tom, že od podania návrhu dňa 24.02.2020
zabezpečoval starostlivosť o dieťa , keďže do konca mája 2020 bol maloletý v jeho starostlivosti a
otec mal dovtedy vyživovaciu povinnosť (podľa dohody rodičov) vo výške 100 eur mesačne, ktoré

výživné uhradil ako posledné za mesiac 04/2020. Keď ako matka zlyhávala, starostlivosť o dieťa
preberala stará matka a problémy sa riešili v rámci rodiny. Po odovzdaní dieťaťa otcovi dňa 14.05.2020
naďalej prevažnú časť starostlivosti o dieťa zabezpečovala jej matka, keďže otec bol zamestnaný a
nebol schopný zabezpečiť každodennú starostlivosť o maloletého. Za obdobie od 01.06.2020 bolo
otcovi vyplatené výživné: 22.06.2020 v sume 320 eur (za obdobie jún - august 2020), 14.09.2020

100 eur, 23.10.2020 70 eur a 16.11.2020 v sume 100 eur, t.j. spolu 590 eur a nie v sume 270 eur
ako je nesprávne uvedené otcom. Z uvedeného vyplýva, že otec za mesiace 2,3,4,5/2020 požadoval
výživné nedôvodne, keďže matka zabezpečovala osobnú starostlivosť . Súd prvej inštancie v tejto časti
rozhodnutia nedostatočne vyhodnotil, že vzhľadom na jej zdravotný stav nie je aktuálne v možnostiach
a schopnostiach matky prispievať na výživu maloletého syna v určenej výške. Pokiaľ ide o styk s

dieťaťom, tento bol obmedzovaný zo strany otca, pričom otec striktne dodržiaval súdom stanovený
deň a čas. Otec neumožňuje ani častejší styk s rodičmi matky, na ktorých je maloletý emočne upnutý.
Na pojednávaní dňa 04.12.2020 sa osobne nezúčastnila, čo zrejme prispelo k rozhodnutiu súdu o
zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti otca. Neúčasť matky súvisela s prehlbujúcimi sa fyzickými a
psychickými problémami, ktoré ani za odbornej pomoci nedokázala vyriešiť, čo znásobuje pocity viny,

bezmocnosti matky a obviňovania sa. Po pojednávaní začala dňa 04.12.2020 komunikovať s ÚPSVaR
Malacky, súhlasila s liečbou závislosti, sociálni pracovníci ÚPSVaR Malacky ju osobne dňa 18.12.2020
navštívili a prebrali možnosti a nástup do AT sanatória, H. XXXX/XX, B. , kde v najbližších dňoch nastúpi
liečbu .

8. Otec v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu matky navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil, eventuálne v časti zročného výživného ponechal rozhodnutie
výlučne na odvolacom súde. Rozhodnutie považoval po vecnej a formálnoprávnej stránke za správne,
vychádzajúce z náležite zisteného a následne ustáleného skutkového stavu veci, keď súd vec správneprávne posúdil apriori v súlade s maximálnym záujmom maloletého G.. Zásadnú väčšinu tvrdení matky
v jej odvolaní označil ako účelovo vykonštruovanú, nekorešpondujúcu s objektívnou realitou, ale skôr
len s aktuálnym duševným „nastavením“ matky. Otcovi je nesmierne ľúto, že matka psychicky trpí,

pričom sa zrejme dostala do začarovaného kruhu závislosti, z ktorej (najmä v prípade alkoholizmu u
citlivých žien) je mimoriadne ťažká cesta návratu. Veľmi si želal, aby matka v priebehu konania pred
súdom prvej inštancie urobila všetko pre to, aby sa za pomoci odborníkov pokúsila prestať piť. Pre
neho samotného je dvojrola (otca aj matky) nesmierne náročná a zodpovedná, pričom si uvedomuje, že
maloletý ich potrebuje oboch. Nie je pre neho ako pre muža jednoduché zvládať nepretržitú starostlivosť

o tak malé dieťa a v jeho záujme nie je, aby matku pripravil o dieťa. Keďže matkin stav sa v priebehu
konania len kontinuálne zhoršoval a matka nejavila záujem o realizovanie styku s maloletým tak, ako
bol nariadený neodkladným opatrením, nejavila sa v záujme dieťaťa lepšia možnosť, ako ho zveriť do
osobnejstarostlivostiotcaamatkeponechaťstykneupravený.Matkeumožnilstyksmaloletýmvždy,keď
prejavila záujem, čo rozhodne nebývalo a ani nebýva často a súdu predložil presný rozpis termínov, kedy
sa s ním matka do dňa konania posledného pojednávania stretla (väčšinou javí záujem matkina matka).

Pokiaľ sa matka s maloletým aj stretla, dieťa sa od nej vracalo rozladené a uisťovalo sa , že je pri ňom
otec. Otec mal dieťa vo svojej faktickej starostlivosti už od 19.04.2020, nakoľko v období bezprostredne
tomu predchádzajúcom ohrozovala matka vývoj dieťaťa tým, že bola v jeho prítomnosti značne pod
vplyvom alkoholu. Otec nadobudol presvedčenie, že matka zrejme požíva alkoholické nápoje ešte dňa
06.12.2019 a kedy od uvedenej doby bol už maloletý väčšiu časť v mesiaci s otcom. Otec vždy

zabezpečoval dieťaťu kompletnú výbavu obuvi a oblečenia. Matka síce mala nastúpiť na liečenie dňa
05.01.2021, avšak v čase jeho vyjadrenia na ňom nie je. Počas víkendu od 22.01. do 24.01.2021
umožnil styk dieťaťa s matkou bývajúcou u svojej matky a dieťa odovzdával a aj preberal od starej matky
dieťaťa, Matka si na syna nespomenula na Mikuláša, Vianoce, či na jeho narodeniny a dokonca mu
ani len nezatelefonovala. Pokiaľ ide o platby uvádzané matkou v odvolaní, suma 320 eur predstavuje

rodičovský príspevok zo Sociálnej poisťovne, ktorý matka neoprávnene dostala vyplatený už v čase,
kedy bol maloletý neodkladným opatrením zverený do osobnej starostlivosti otca a ktorý otcovi vrátila až
na jeho požiadanie. Ostatné sumy výživného spolu vo výške 270 eur mu boli poukázané z účtu matkinej
matky. Otec napokon uviedol, že suma výživného 100 eur mesačne nie je pre matku, ktorá by mala a
mohla pracovať, tak deštruktívna, že by nebolo v jej schopnostiach a možnostiach ju platiť.

9. Kolízny opatrovník vo vyjadrení sa k odvolaniu uviedol, že matke sa napriek snahám nepodarilo
do konca novembra 2020 zvládnuť stabilizovať svoj zdravotný stav za pomoci odbornej ambulantnej
starostlivosti psychiatra a psychológa. Po pojednávaní dňa 04.12.2020, ktorého sa matka prvýkrát
nezúčastnila, sa skontaktovala telefonicky s ÚPSVaR Malacky a požiadala o pomoc, s matkou bol

v jej domácnosti dňa 18.12.2020 vykonaný pohovor a táto sa rozhodla nastúpiť na liečbu závislostí -
pobytovou formou v AT sanatóriu v Bratislave , kde absolvovala dňa 30.12.2020 vstupný pohovor. Matka
nastúpila na liečbu dňa 28.1.2021. Kolízny opatrovník uviedol, že pri určovaní výživného a zročného
výživného súd prvej inštancie nedostatočne vyhodnotil skutkový stav a dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam vyjadrujúc pochybnosti o tom, čo je aktuálne v možnostiach a schopnostiach matky. Na

základe uvedeného kolízny opatrovník navrhol rozsudok súdu prvej inštancie vo veci starostlivosti o
maloleté dieťa o návrhu otca o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu v
celom rozsahu zamietnuť a vrátiť na opätovné prejednanie.

10. Otec v následnom písomnom vyjadrení z 24.02.2021 uviedol, že samotný fakt, že matka je na

liečení, nie je dôkazom toho, že sa aj skutočne vylieči. V prípade závislostí na alkohole, poťažmo v
kombinácii s iným duševným ochorením, je vždy a v každom jednom prípade ťažko predvídať, či a v
akom časovom horizonte sa osoba trpiaca takouto závislosťou aj skutočne vylieči. Otec konštatoval,
že matka už v minulosti (pred narodením dieťaťa) bola zvyknutá pri riešení krízy v predchádzajúcom
partnerstve požívať alkoholické nápoje a prestala s tým len počas tehotenstva s maloletým G.. Otec

trval na všetkých skutočnostiach a tvrdeniach, ktoré prezentoval vo vyjadrení sa k odvolaniu s tým, že
kolízny opatrovník by si mal uvedené artefakty, týkajúce sa dlhodobej a veľmi náročnej liečby závislostí
aj dostatočne uvedomiť.

11. Otec dňa 19.01.2022 oznámil, že maloletý je stále v jeho osobnej starostlivosti, pričom matka o

styk s dieťaťom neprejavila záujem po dobu 1 roka, okrem sumy 100 eur poslanej otcovi v mesiaci
december 2020, neplatí na dieťa žiadne výživné a o maloletého zrejme stratila akýkoľvek záujem.12. Kolízny opatrovník po dopyte odvolacieho súdu v podaní zo dňa 09.02.2022 uviedol, že dňa
07.02.2022 sa pokúsili vykonať šetrenie v domácnosti matky, kde nikoho nezastihli a matka sa im ani
na predvolanie neozvala. Podľa vyjadrenia suseda, matku je vidieť sporadicky. Matka matky maloletého

kolíznemu opatrovníkovi uviedla, že dcéra sa mala s partnerom presťahovať na stredné Slovensko, v
súčasnosti nie je s dcérou v kontakte a táto jej asi tri týždne neberie telefón. S matkou bola ukončená
spolupráca s kuratelou pre plnoleté osoby dňa 04.06.2021, kedy im oznámila, že dňa 12.05.2021
dobrovoľne ukončila pobyt v AT Sanatóriu, a to na základe vlastného rozhodnutia, že trojmesačná liečba
jej postačuje. Kolíznemu opatrovníkovi v danom čase matka uviedla, že si chce zabezpečiť prácu a po

vyriešení svojich ostatných vecí by chcela riešiť syna G. a vziať si ho do svojej osobnej starostlivosti.

13. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 65 a § 66 C.m.p., keď nie je
viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1,
385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a podané
odvolanie matky nie je dôvodné.

14. Ako prvoradé konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce sa
procesných podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať (§ 2 ods.1 C.m.p., § 380
ods. 2 C.s.p.).

15. Prihliadajúc na obsah súdneho spisu sa odvolací súd v celom rozsahu po skutkovej a právnej
stránke stotožnil s dôvodmi vzťahujúcimi sa k odvolaním napadnutému rozsudku prvoinštančného
súdu, ktorým zveril maloletého G.a, nar. 04.12.2017 do osobnej starostlivosti otca s tým, že zastupovať
maloletého a spravovať jeho majetok sú oprávnení obaja rodičia, matke uložil povinnosť prispievať
na výživu maloletého G. O., nar. XX.XX.XXXX, výživným vo výške 100 eur mesačne, počnúc dňom

24.02.2020, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca, zročné výživné na maloleté dieťa
za obdobie od 24.02.2020 do 30.11.2020 vo výške 650,69 eur uložil matke zaplatiť k rukám otca
v pravidelných mesačných splátkach vo výške splátky 20 eur spolu s bežným výživným, počnúc
vykonateľnosťou rozsudku s tým, že v prípade omeškania so zaplatením čo i len jednej splátky sa
stáva splatným celé plnenie a styk matky s maloletým ponechal bez úpravy. Konštatuje, že súd prvej

inštancie v rozhodnutí dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní
o návrhu otca podstatný význam, pričom sa v rozhodnutí vysporiadal i s podstatnými vyjadreniami
účastníkov prednesenými v konaní na súde prvej inštancie ( § 2 ods.1 C.m.p., § 387 ods. 2, 3 C.s.p.)
vzťahujúcimi sa k prijatému rozhodnutiu. Z uvedeného dôvodu využíva možnosť danú mu ust. § 387
ods.2 C.s.p. v odôvodnení sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia a len v

záujme dôsledného vyporiadania sa s uplatnenými odvolacími dôvodmi dodáva nasledovné.

16. Pokiaľ matka v podanom odvolaní namietla, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods.1 písm. f/ C.s.p.), uvedený odvolací dôvod nie
je naplnený. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré

z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov konania nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania
najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané,
alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia
dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení procesného
predpisu alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité

zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

17. Za nedôvodnú posúdil odvolací súd i námietku matky vyplývajúcu z obsahu odvolania o tom, že
rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 365 ods.1 písm. h/
C.s.p.) pri ktorej treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení

vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu
právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny
právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil
nesprávneprávnezávery.Vposudzovanomprípade,vktoromkonajúci súdprvejinštancie zosprávnych

skutkových záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, namietaná vada
konania nebola odvolacím súdom zistená.18. Odvolací súd sa plne stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie vzťahujúcimi sa k výrokom
o zverení maloletého do osobnej starostlivosti otca s tým, že právo zastupovať maloleté dieťa a
spravovať jeho majetok zveril obom rodičom. Vychádzajúc z obsahu spisu má za to, že súd prvej

inštancie pri rozhodovaní v týchto otázkach správne zohľadnil skutočný stav veci, zistený vykonaným
dokazovaním z ktorého jednoznačne vyplynulo, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie bol
v porovnaní s matkou (dlhodobo majúcou psychické problémy a problém s požívaním alkoholu, v
dôsledku ktorých nezvládala riadnu starostlivosť o maloletého) práve otec tým rodičom, ktorý svojim
správaním, spôsobom života, dlhodobou fakticky vykonávanou osobnou starostlivosťou o maloleté

dieťa jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností dával záruky a istotu, že o maloleté dieťa ešte v
útlom veku bude po všetkých stránkach riadne postarané. K námietkam matky v odvolaní a kolízneho
opatrovníka vo vyjadrení k odvolaniu, poukazujúcich na nástup matky na liečbu závislostí - pobytovou
formou v AT sanatóriu v Bratislave (kam matka nastúpila až dňa 28.01.2021) uvádza, že absolvovanie
liečenia matkou (ukončeného po rozhodnutí matky v máji 2021) a zvládnutie začlenenia matky sa do
bežného života je dlhodobým procesom, na ktorého neisté výsledky nemohol súd prvej inštancie v

čase svojho rozhodovania prihliadať a pri rozhodovaní jednoznačne správne zohľadnil práve záujmy
maloletého dieťaťa.

19. Za správny považuje aj výrok rozhodnutia, v ktorom súd prvej inštancie styk matky s maloletým
ponechal bez úpravy. Aj keď si odvolací súd je vedomý, že právo styku rodiča je špeciálnou zložkou

rodičovských práv a povinností vznikajúce aj v dôsledku ukončenia partnerského vzťahu rodičov
maloletého dieťaťa za stavu, kedy rodičia nie sú schopní dospieť k zhode v otázke styku rodiča
nevykonávajúceho faktickú osobnú starostlivosť o maloleté dieťa má za to, že súd prvej inštancie pri
tomto rozhodnutí primerane zohľadnil zistené skutkové okolnosti posudzovaného prípadu. Za stavu,
kedy mal v konaní preukázané, že matka maloletého dieťaťa nevyužíva ani rozsah styku upravený

uznesením Okresného súdu Malacky, zo dňa 12.06.2020, č.k. 9P/46/2020-82 a s maloletým sa stýka
len sporadicky, že otec maloletého umožňuje styk dieťaťa s matkou a nebráni mu, je jeho rozhodnutie o
neurčení rozsahu styku matky s dieťaťom správny a v súlade so záujmom dieťaťa. Zdôrazňuje, že ani
z odvolania matky a následných vyjadrení otca a kolízneho opatrovníka nevyplynula akákoľvek úvaha
o bránení otca matke so stykom s maloletým; naopak, je možné z nich vyvodiť, že matka záujem o

pravidelný styk s maloletým neprejavuje ani do súčasnosti.

20. Pokiaľ ide odvolanie matky čo do výrokov o bežnom a zročnom výživnom je treba uviesť, že
vyživovaciu povinnosť rodičov k maloletému dieťaťu upravujú ustanovenia § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods.
1 Zákona o rodine. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne u

každého z nich, keďže každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má
niekoľko foriem, môže byť plnená osobnou starostlivosťou, poskytovaním vecných plnení, napr. bývania,
stravovania, ďalšou formou je platenie výživného. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu
povinnosťprevažneposkytovanímvecnýchplnení,(bývanie,strava,ošatenie,zabezpečovanielekárskej
starostlivosti a pod.), ako aj osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva

najehovýživuvýživným,ktoréurčujesúd.Odvolacísúd,vyhodnotiacvýsledkyvykonanéhodokazovania
a dôvody odvolania matky , považuje rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch o určení výživného
pre maloletého a o zročnom výživnom, za vecne a právne správny. Aj podľa názoru odvolacieho
súdu určená výška výživného zodpovedá tak odôvodneným potrebám maloletého (v čase rozhodovania
navštevujúceho materskú školu) a jeho veku, ako aj zisteným zárobkovým a majetkovým pomerom

rodičov, ich možnostiam a schopnostiam (uvedeným vo vzťahu k matke v ods. 15 rozhodnutia a vo
vzťahukotcovivods.17rozhodnutia),vzmyslekritériírozhodnýchpreurčovanievýživnéhopremaloleté
deti obsiahnutých v § 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Pri určení výšky výživného do tejto
súd prvej inštancie správne premietol aj ďalšie rozhodujúce skutočnosti, predovšetkým výlučný výkon
osobnej starostlivosti o maloletého zo strany otca matky.

21. Súd prvej inštancie pri zisťovaní príjmov obidvoch rodičov správne vychádzal z nimi predložených
potvrdení o ich príjmoch. V prípade matky správne prihliadol okrem jej skutočne dosahovaného príjmu
(matka bola v roku 2019 nezamestnaná, od leta 2020 opakovane menila krátkodobé zamestnania ) na
jej schopnosti, možnosti a majetkové pomery v súlade s tzv. zásadou potencionality zárobku, v zmysle

ktorej je pre určenie výživného rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosiahnuť, keby riadne
využíval svoje schopnosti a nie jeho aktuálne postavenie (kedy buď nedosahuje žiaden príjem, alebo
ho dosahuje vo výške výrazne nižšej preto, že svoje schopnosti dostatočne nevyužíva). Odvolací
súd je v tomto smere rovnako ako súd prvej inštancie toho názoru, že matka, ktorá je v produktívnomveku má po vyriešení svojho zdravotného stavu možnosti a schopnosti dosahovať príjem, z ktorého je
schopná uhrádzať výživné vo výške 100 eur mesačne. Zdôrazňuje, že v čase rozhodovania súdu prvej
inštancie matkou deklarovaná vôľa vyriešiť si svoj zdravotný stav automaticky a sama o sebe nemohla

znamenať určenie výživného v nižšej výške, naviac za situácie, kedy výkon osobnej starostlivosti o
maloletého zabezpečoval takmer výlučne otec. Odvolací súd má za to, že pri rozhodovaní o určení
výšky výživného súd prvej inštancie správne prihliadol aj na rozsah odôvodnených potrieb maloletého
dieťaťa prezentovaných otcom v priebehu konania a uvedených v ods. 18 rozhodnutia.

22. Pokiaľ ide o vymedzenie obdobia určenia výživného pre maloletého súdom prvej inštancie od
24.02.2020, t.j. odo dňa podania návrhu na začatie konania otcom, s týmto sa stotožnil aj odvolací
súd, keďže daná úprava korešponduje s ustanovením § 77 ods. 1 druhej vety Zákona o rodine.
V tomto smere nie je relevantná matkou v odvolaní uvádzaná skutočnosť, že riadnu starostlivosť
o dieťa zabezpečovala ona do 14.05.2020 a aj po tomto dátume veľkú časť starostlivosti o dieťa
preberala jej matka. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že z obsahu spisu jednoznačne vyplýva,

že otec zabezpečoval starostlivosť o maloletého už pred vykonateľnosťou uznesenia Okresného súdu
Malacky zo dňa 12.06.2020, č.k. 9P/46/2020-82, a výlučnú osobnú starostlivosť o dieťa zabezpečoval
odo dňa 19.04.2020 potom, ako sa matka v dôsledku požívania alkoholu nedokázala o maloletého
riadne postarať (otcom doložené sms správy, úradné záznamy kolízneho opatrovníka zo dňa 21.04.-
22.04.2020, 15.05.2020 ). Z obsahu spisu však zároveň vyplýva aj to, že v čase podania návrhu na

úpravu výkonu rodičovských práv a povinností otcom (24.02.2020) sa síce matka podieľala na osobnej
starostlivostiomaloletého,avšaktútovprevažnejmierezabezpečoval otec amatkezároveňajuhrádzal
sumu 100 eur mesačne , na ktorej sa s matkou v minulosti ako na výživnom pre maloleté dieťa dohodli
(návrh, čestné prehlásenie F. a G. O., záznam kolízneho opatrovníka zo dňa 18.03.2020). Na základe
uvedenéhoodvolacísúddospelkzáveru,žeodvolacienámietkymatkyniesúanivtomtosmereskutkovo

podložené a tieto posúdil ako nemajúce vplyv na správnosť napadnutého rozhodnutia v časti, týkajúcej
sa určenia vyživovacej povinnosti otca.

23. Za nedôvodné a skutkovo nepodložené napokon posúdil aj námietky matky týkajúce sa vyčíslenia
výšky zročného výživného za obdobie od 24.02.2020 do 30.11.2020. Konštatuje, že súd prvej inštancie

správne pri vyčísľovaní výšky zročného výživného v čase svojho rozhodovania zohľadňoval výlučne
plnenia matky titulom výživného v celkovej sume 270 eur. Pokiaľ matka v podanom odvolaní poukazuje
na sumu 320 eur, ktorú mala otcovi uhradiť titulom výživného dňa 22.06.2020, z obsahu spisu vyplýva
(potvrdenie ÚPSVaR Malacky zo dňa 04.09.2020), že matke bol za mesiace jún a júl 2020 vyplatený
rodičovský príspevok vo výške po 370 eur mesačne, aj keď pre neplnenie účelu jeho vyplácania mala

byť jeho príjemcom od 01.06.2020 v zmysle zákona č. 571/2009 Z.z. o rodičovskom príspevku druhá
osoba, t.j. otec. Vychádzajúc z uvedeného, zohľadniac tvrdenie otca, že matka mu v sume 320 eur na
jeho naliehanie vracala sumu neoprávnene poukázaného rodičovského príspevku, pričom sama matka
pri uvedenej bankovej platbe neuviedla, že sa jedná o výživné pre dieťa (pri platbách v sume 2 x po 100
eur a 1x 70 eur uvedené uviedla), nie je možné akceptovať ani túto odvolaciu obranu matky.

24. Na základe uvedeného, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ako
vecne a právne správne potvrdil.

25. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods.1 C.s.p., § 52 C.m.p.

26. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 C.m.p., § 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).