Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. september 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/150/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5317204360
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Turza

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5317204360.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Turzu, členov senátu

JUDr. Ladislava Mejstríka a JUDr. Jána Burika, v spore žalobkyne: H. H., rod. Y., nar. XX.X.XXXX, XXX
XX O. XXX, zast. JUDr. Štefanom Strýčkom, advokátom, so sídlom F. Kráľa 2080, 022 01 Čadca, IČO:
36942987, proti žalovaným: 1a/ H. H., rod. H., nar. XX.X.XXXX, XXX XX S. XXX, 2/ B. F., rod. F., nar.
XX.X.XXXX, XXX XX F. X. F. XXX, 3/ E. R., nar. XX.X.XXXX, XXX XX S. XXXX, 4/ MUDr. H. E., nar.
XX.XX.XXXX, XXX XX S. XXXX, 5/ P. G., rod. L., nar. X.X.XXXX, XXX XX S. XXXX, 6/ Y. H., rod. G.,
nar. XX.X.XXXX, XXX XX S. XXXX, 7/ K. F., rod. F., nar. XX.X.XXXX, XXX XX S. XXXX, 8a/ E. F., rod.
Y., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX S. XXXX, 8b/ E. F., nar. X.X.XXXX, bytom XXX XX S. XXXX., 8c/ H.

F., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX S. XXXX, 8d/ J. F., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX S. XXXX, 9/ O.
J., rod. J., nar. XX.X.XXXX, XXX XX S. XXXX, 10/ V. H., rod. H., nar. X.X.XXXX, XXX XX S. XXXX, 11/
E. H., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX S. XXXX, 12/ J. H., rod. R., nar. XX.X.XXXX, XXX XX S. XXXX, 13/ E.
J., rod. J., nar. X.X.XXXX, XXX XX S. XX, 14/ C. Z., nar. J., nar. XX.X.XXXX, XXX XX S. XXX, 15/ Ing. U.
F., rod. F., nar. X.X.XXXX, R. XXXX/XX, XXX XX P., 16/ Y. F., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX S. XXXX, 17/
H. V., rod. F., nar. X.XX.XXXX, XXX XX S. XXXX, 18/ H. Y., rod. F., nar. X.X.XXXX, XXX XX S. XX, 19/ E.
F., rod. H., nar. XX.X.XXXX, XXX XX S. XX, 20/ E. H., nar. X.X.XXXX, XXX XX S. XXXX, 21/ H. R., rod.

H., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX S. XXXX, 22/ H. F., rod. F., nar. X.XX.XXXX, M. R. Y. XXXX/X, XXX XX
O., 23/ C. G., rod. F., nar. X.XX.XXXX, M. R. Y. XXXX/XX, XXX XX O., 24/ J. F., rod. F., nar. XX.X.XXXX,
XXX XX S. XXXX, 25/ E. R., 26/ E. E. (D. vzd.), 27/ O. X., 28/ E. F., žalovaní 25/ - 28/ na neznámom
mieste, žalovaní 25/ - 28/ zast. Slovenským pozemkovým fondom, Búdková 36, 817 47 Bratislava, IČO:
17 335 345, zastúpení LESY Slovenskej republiky, š.p., Nám. SNP 8, 975 66 Banská Bystrica, IČO: 36
038 351, 29/ LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, Námestie SNP 8, 975 66 Banská Bystrica, IČO:
36 038 351, zastúpený advokátom: JUDr. Marek Morochovič, so sídlom Krížna 56, Bratislava, IČO: 31

8O08 689, v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, na odvolanie žalovaného 29/ proti
rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 4C/35/2017-444 z 14.1.2020, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie voči žalovanému 29/ z r u š u j e .

Vo zvyšnej časti rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobkyni proti žalovaným nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. určil, že nehnuteľnosti - pozemky: CKN

14139/62 - lesný pozemok o výmere 1806 m2, CKN 14139/63 - lesný pozemok o výmere 2158 m2, CKN
14141/40 - trvalý trávnatý porast o výmere 2148 m2, CKN 14141/43 - trvalý trávnatý porast o výmere
2607 m2, CKN 14147/30 - lesný pozemok o výmere 5309 m2, CKN 14147/32 - lesný pozemok o výmere
35 m2, CKN 14148/38 - trvalý trávnatý porast o výmere 14 m2, CKN 14148/54 - trvalý trávnatý porast ovýmere 1251 m2, vytvorené geometrickým plánom č. 2/2014 zo dňa 17.2.2014 Ing. C. V., overeným dňa
30.4.2014, ktoré sú identické s časťou parcely EKN 4/1 - orná pôda o výmere 184951 m2, zapísanou
na LV XXXX, kat. úz. S., ktorá bola pred ROEP-om pozmnoknižnou parcelou č. 4/1, zapísanou v pkn.

vl. Č. XX, patria do výlučného vlastníctva žalobkyne. Vo výroku II. žalobkyni náhradu trov konania proti
žalovaným nepriznal a vo výroku III. žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Čadca
uvedené trovy konania. Mal za to, že z majetkovej podstaty pozemnoknižnej vložky vyplýva, že je v nej
zapísaný právny predchodca žalobkyne E. X., s manželkou H. X., rod. F. Y. (pradedo a prababka), aj Y.
X., t.j. ich syn s manželkou Y., rod. L. (dedo a babka). Z majetkovej podstaty pozemnoknižnej vložky mal

ďalej preukázané, že medzi pozemnoknižnými spoluvlastníkmi mimo zápisy v pozemkovej knihe boli
uskutočnené reálne deľby v prírode, pretože zápisy sú síce realizované v ideálnych spoluvlastníckych
podieloch, ale s konštatáciou, že boli realizované na základe reálnej držby. Tým bolo preukázané,
že najneskôr do roku 1950 došlo k faktickému zrušeniu a vyporiadaniu spoluvlastníctva v prírode
reálnou deľbou a zámenami. Reálne rozdelené nehnuteľnosti mali pozemnoknižní spoluvlastníci v
skutočnej držbe minimálne od roku 1950 do vzniku evidencie nehnuteľnosti (EN), teda do roku 1964,

t.j. 14 rokov. Od zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva reálnou deľbou ubehla doba
minimálne 14 rokov nerušeného užívania reálne vydelených nehnuteľností ohraničených prírodnými
hranicami, medzami. V čase vzniku EN boli takto reálne vydelené nerušene užívané nehnuteľnosti
zmapované mapami EN pred THM, ktoré preukazujú ich reálnu deľbu a držbu, tak isto ako pozemková
mapa. Došlo teda k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva k celej pozemnoknižnej

parcele a nielen k jej časti, t.j. v hmotnoprávnej rovine od roku 1950 bol každý zo spoluvlastníkov
výlučným vlastníkom reálne vydelených nehnuteľností, ale vo formálnej rovine boli naďalej evidované
spoluvlastnícke podiely. V pozemnoknižnej vložke ja zapísaných viacej pozemnoknižných parciel s
rovnakými ideálnymi spoluvlastníckymi podielmi a s rovnakými spoluvlastníkmi, pričom reálna deľba
sa netýkala len pozemnoknižnej parcely 4/1, ale všetkých pozemnoknižných parciel zapísaných v

rovnakej vložke. Preto nemusí mať každý zo spoluvlastníkov (vrátane neznámych) vydelený svoj
podiel len v spornej pozemnoknižnej parcele (teraz EKN), pretože niektorí spoluvlastníci mali vydelené
svoje podiely v iných pozemno-knižných parcelách, avšak rozhodujúce je to, že všetci vydelené mali
a každý užíval výlučne svoje reálne vydelené nehnuteľnosti, rešpektujúc vlastnícke právo ostatných
a to dlhodobo, keď niektorí zo spoluvlastníkov so svojimi vydelenými nehnuteľnosťami disponovali

(predali, darovali a pod.), čo neznamená, že aj keď nemajú vydelené nehnuteľnosti v spornej pozemno-
knižnej parcele, resp. nedisponujú reálne vydelenými nehnuteľnosťami, že k deľbe nedošlo a že ich
právnym predchodcom spoluvlastníckych podielov v reálnej rovine nebol vydelený. Z vyjadrenia katastra
nehnuteľností, okrem predbežnej identifikácie na stav EN pred THM sporných nehnuteľností vyplýva
taktiež záver, že mapy EN pred THM zmapovali reálnu deľbu a držbu v dávnej minulosti, pričom na

mieste samom presnú identifikáciu vykonala na stav EN pre THM geodetka, a to totožným spôsobom,
ako vyplýva z uvádzaného vyjadrenia katastra, vytýčiac v prírode hranice parciel EN pred THM, ktoré sú
zhodné s hranicami parciel CKN technicky zakreslenými v geometrickom pláne. Tým mal preukázané,
že prírodné hranice zodpovedajú hraniciam reálne vydelených parciel EN pred THM a ktoré potvrdili
prítomné strany konania a svedok čo do jednotlivých parciel, ich vlastníkov, užívateľov pri ohliadke

na mieste samom. Geometrický plán technicky zakreslil hranice v minulosti vydelených nehnuteľností
a identifikoval ich stav na parcelu EKN 4/1, čím dal aj nerozlučný okruh spoluvlastníkov a strán
sporu vyplývajúci z listu vlastníctva č. 2502. Z evidenčných listov užívateľov mal ďalej preukázané,
že sporné nehnuteľnosti boli reálne vydelené pozemnoknižnému spoluvlastníkovi Y. X., t.j. právnemu
predchodcovi (dedovi) žalobkyne. Sú na ňom všetky reálne vydelené nehnuteľnosti zmapované ako

parcely EN pred THM. Z rodného listu C. Y., rod. X., t.j. matky žalobkyne mal preukázané, že bola
dcérou Y. X. a jeho manželky Y. a dedičkou po Y. X. na základe dedičského rozhodnutia 1D/402/83,
pričom z osvedčenia o dedičstve po nej 7D/68/2015 mal preukázané, že dedičkou EKN 4/1 po nej je
žalobkyňa. Zjednocujúce rozhodnutie 911/1932 bolo vydané pre zjednotenie aplikácie práva do roku
1950 a bolo založené na dlhodobom faktickom stave, nie formálnom stave, keď podľa neho deľba

a zámena predstavujú v zmysle Občianskeho zákonníka „iné skutočnosti ustanovené zákonom“, na
základe ktorých došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva. Deľba a zámena v dávnej minulosti do roku
1950 sú titulom, na základe ktorého právna predchodkyňa žalobkyne získala k vydelenej nehnuteľnosti
vlastnícke právo. Všetci známi žalovaní súhlasili s tým, že v dávnej minulosti deľba bola, a preto súd
založil svoj záver na zhodnom tvrdení týchto účastníkov konania, keď spolu s ďalšími dôkazmi (výsluch

geodeta, listinné dôkazy) mal dostatočné preukázanú deľbu celej pozemnoknižnej parcele v prírode.
Dospel k záveru, že právni predchodcovia žalobkyne nadobudli vlastnícke právo deľbou, a preto sa ďalej
nezaoberal skúmaním právneho titulu vydržania vlastníckeho práva, keďže toto nemožno nadobudnúť
súbežne na základe dvoch rôznych nadobúdacích titulov (v tomto prípade deľby a vydržania). Aj keďprechod vlastníckeho práva dedením prebiehal vo formálnej rovine (v dedičských rozhodnutiach) v
ideálnych spoluvlastníckych podieloch, v hmotnoprávnej rovine išlo o prechod vlastníckeho práva k
reálne vydeleným nehnuteľnostiam (od roku 1950) vo výlučnom vlastníctve. Právny predchodcovia

žalobkyne nadobudli v nadväznosti na rozhodnutie 911/1932 a § 132 OZ vlastníctvo na základe inej
právnej skutočnosti a žalobkyňa nadobudla nehnuteľnosti tvoriace predmet sporu dedením. Rozsudok
má deklaratórny charakter a deklaruje vznik vlastníckeho práva v minulosti, pričom podľa § 70 ods. 1
Katastrálneho zákona údaje uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Takýmto údajom
je aj zápis na LV, že parcela EKN je v spoluvlastníctve tam uvedených spoluvlastníkov. Žalobkyni

sa v nadväznosti na zákonnú domnienku dlhodobého, faktického, nerušeného užívania vydelenej
nehnuteľnosti (R 911/1932) podarilo preukázať opak (§ 192 CSP) a preukázať, že zápis spoluvlastníctva
na LV je len formálny, a teda je aj naliehavý právny záujem na určení jej vlastníckeho práva podľa
§ 137 písm. c) CSP za účelom zosúladenia skutočného hmotnoprávneho stavu vlastníckeho práva
s formálnym stavom vlastníctva vedeným na liste vlastníctva. Napriek tomu, že parc. EKN (predtým
PKN) bola v dávnej minulosti reálne podelená, v ROEPe túto nehnuteľnosť zapísali do stavu pred

deľbou, teda do stavu spoluvlastníckych podielov, čím došlo k odňatiu vlastníckeho práva vlastníkom,
ktorí nehnuteľnosti mali reálne vydelené, pričom deľba bola evidovaná a zmapovaná. Skutočnosť, že
vlastníci na evidenčných listoch boli vedení len ako užívatelia a nie vlastníci, zodpovedá vtedy platnej
právnej úprave. Naliehavý právny záujem nie je na zrušenie a vyporiadanie podielového vlastníctva,
ktoré fakticky zaniklo, bolo zrušené, ani na určení ideálneho spoluvlastníckeho podielu k predmetu

vlastníctva, ktorý zanikol zrušením a vyporiadaním. Vzhľadom na uvedené žalobe v celom rozsahu
vyhovel. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 257 CSP, pričom
úspešnej žalobkyne nárok na ich náhradu voči žalovaným nepriznal vidiac dôvody osobitného zreteľa v
tom, že za neusporiadaný stav vlastníctva nemôžu žalovaní, ani žalobkyňa. Žaloba však bola podaná
v jej záujme, a preto má znášať aj vzniknuté trovy konania. Súčasne žalobkyňu zaviazal na zaplatenie

trov preddavkovaných štátom podľa ust. § 259 CSP.

2. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote z dôvodov podľa ust. § 365
ods. 1 písm. a), b), d), f), h) CSP odvolanie žalovaný 29/ a žiadal ho zmeniť tak, že žaloba bude v
celom rozsahu zamietnutá a jemu priznaný nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Poukázal

na to, že uznesením Krajského súdu v Žiline č.k. 9Co/253/2018-403 z 30.4.2019 bol prvý rozsudok
okresného súdu podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušený a vec mu vrátená na ďalšie konanie
a rozhodnutie, pretože neznámi vlastníci, a to žalovaní 25/, 26/, 27, 28/ boli v konaní zastúpení
LESY Slovenskej republiky, š.p., Odštepný závod Čadca, ul. Podjavorinskej 2207, ktorý nemá právnu
subjektivitu, čím bolo porušené ich právo na spravodlivý súdny proces. Svojím nasledujúcim uznesením

č.k. 4C/35/2017-433 súd konanie voči odštepnému závodu, t.j. žalovanému 29/, ktorý nemá právnu
subjektivitu, zastavil (I.) a v konaní pokračoval so žalovaným v rade 29/ LESY Slovenskej republiky,
š.p., ktorý právnu subjektivitu má (II.), pričom proti výroku II. svojho uznesenia odvolanie nepripustil,
čím uvedeným žalovaným znemožnil uskutočňovať ich procesné práva, keďže v zmysle platnej právnej
úpravy ich zastupuje v konaní pred súdom, avšak nemá postavenie samostatnej strany v konaní,

pretože nemá samostatnú pasívnu legitimáciu. Uvedeným postupom nekonvalidoval porušenia, ktoré
vznikli jeho predchádzajúcim nesprávnym procesným postupom a následne iba prevzal všetky skutkové
a právne vyhodnotenia podľa prvého rozsudku. Ako správca neznámych vlastníkov sa nestotožnil s
argumentáciou súdu prvej inštancie o nadobudnutí vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam
žalobkyňou, keďže nebolo preukázané ani nadobudnutie vlastníckeho práva v dávnej minulosti jej

právnymi predchodcami na základe reálnej deľby medzi pôvodnými pozemno-knižnými spoluvlastníkmi
za platnosti Uhorského obyčajového práva na Slovensku do roku 1950, podľa ktorého v dohode
bývalých spoluvlastníkov zapísaných v pozemkovej knihe o deľbe alebo zámene parciel, na základe
ktorej určitý spoluvlastníci po dlhú dobu takto vydelené nehnuteľnosti užívali, bolo treba vidieť dohodu
strán nielen čo do držby, ale aj čo vlastníckeho práva. Pre platnosť takej dohody by jej účastníkmi

museli byť všetci spoluvlastníci a súhlasiť s ňou, čo i len konkludentne, pričom, ak by takáto dohoda
existovala, bolo by logické, že by riešila aj zvyšnú časť nehnuteľnosti, teda aj reálne delenie medzi
ostatných spoluvlastníkov, čo však nebolo preukázané. S jeho základnou skutkovou námietkou v
postavení správcu pozemkov neznámych spoluvlastníkov sa súd nevysporiadal, t.j. s nepomerom
veľkosti podielu právneho predchodcu žalobkyne vo vzťahu k veľkosti a výmere nehnuteľnosti, ku ktorej

sa domáhala určenia vlastníckeho práva. Keďže sama žalobkyňa tvrdí titul nadobudnutia vlastníckeho
práva vydržaním, sama fakticky popiera existenciu nadobudnutia vlastníctva parcely na základe reálnej
deľby, pretože nemohla, resp. jej právni predchodcovia vydržať niečo, čo im už vlastnícky patrilo.
Súhlas s reálnym delením predmetnej nehnuteľnosti určite nevyjadrili tzv. neznámi vlastníci, resp. ichprávni predchodcovia, ktorú skutočnosť žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala a ani na tieto
tvrdenia neoznačila žiadne dôkazy. Ďalej uviedol, že pozemky, ktoré sú predmetom sporu, boli z časti
totožné s EKN parc. č. 4/1 a vznikli zápisom geometrického plánu, kde síce vlastnícke pomery boli

odvodené z pôvodnej EKN parc. č. 4/1, avšak táto na mieste súčasných pozemkov zanikla a tieto sú
riadne evidované v katastrálnej mape a neprekrývajú sa s pozemkami určeného operátu. Vychádzajúc
zo súboru popisných informácii katastra pôvodná EKN parc. č. 4/1 mala výmeru 184.591 m2 a po
zápise geometrického plánu v roku 2015 do katastra bol vykonaný zápis novovzniknutých parciel
registra „C“ na LV č. XXXX o výmere 42.969 m2. K 29.12.2017 výmera pozemkov zapísaných na

LV bola 172.815 m2 a podiel žalobkyne na ňom zapísanej predstavuje v súčte 6.317,13 m2, pričom
pri porovnaní pôvodnej výmery EKN parc. č. 4/1 by jej prislúchal podiel o výmere 6.760,75 m2. Po
rozhodnutí súdu prvej inštancie je prináleží výmera o veľkosti 15.328 m2, pričom naďalej zostáva
spoluvlastníčkou na ostatných nehnuteľnostiach evidovaných na LV č. XXXX, čo predstavuje ďalších
5.757 m2 a konečný nárast jej podielov by bol spolu 21.085 m2 bez akejkoľvek opory v zákone
na úkor ostatných podielových spoluvlastníkov, teda aj neznámych. Žalobkyňa neuniesla dôkazné

bremeno o existencii dohody všetkých podielových spoluvlastníkov, na základe ktorej by do roku 1950
jej právnymi predchodcami došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva reálnou deľbou k pozemkom o
výmere 15.328 m2, keďže táto nezodpovedá zapísanému podielu jej právnych predchodcov. Pokiaľ súd
argumentoval aplikáciou Uhorského zvykového práva, na ktoré sa v žalobe odvolávala aj žalobkyňa,
pripomenul, že zavedenie intabulačného princípu zák. čl. XC/1874 a inštitútu vpisu skutočného držiteľa

zák. čl. XXIX/1892. Právni predchodcovia žalobkyne ctili zaknihované podielové spoluvlastníctvo a
neuplatňovali si vyčlenenie svojich podielov existujúcimi právnymi postupmi. Ďalej poukázal, že na
pôvodných pozemnoknižných vložkách sú predmetné pozemky označené ako spoločná nehnuteľnosť,
t.j. ak by došlo v minulosti k reálnemu rozdeleniu nehnuteľnosti, bolo by to v rozpore s vtedajšími
právnymi predpismi. Nestotožnil sa so závermi súdu, že by žalobkyňa preukázala svoju dobromyseľnosť

či už v pozícii vlastníka, spoluvlastníka alebo právneho nástupcu, keďže v dobrej viere je držiteľ, ktorý
sa domnieva, že mu držaná vec alebo vykonávané právo patrí, aj keď v skutočnosti tak nie je. Držiteľ
je teda ohľadom existencie svojho práva v omyle, ktorý sa môže vzťahovať k právnym skutočnostiam, k
osobám alebo k právnej úprave. Základom oprávnenej držby je teda ospravedlniteľný omyl, ku ktorému
došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou opatrnosťou, ktorú možno so zreteľom k

okolnostiam konkrétneho prípadu požadovať. O ospravedlniteľný omyl nejde, ak mýliaca sa osoba z
nedbanlivosti nevyužila možnosť overiť si skutočnosti rozhodujúce pre uskutočnenie právneho úkonu.
Omyl vychádzajúci z nevedomosti jednoznačne formulovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka
platného v dobe, kedy sa držiteľ držby ujíma (právny omyl), ospravedlniteľný nie je. Preto, ak sa niekto
uchopí držby nehnuteľnosti na základe ústnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti, nemôže byť s ohľadom

na všetky okolnosti v dobrej viere, že je jej vlastníkom, a to ani v prípade, ak je presvedčený, že takáto
zmluva k nadobudnutiu vlastníctva k nehnuteľnostiam postačuje a jej zápis v katastri nehnuteľnosti je len
formálnym úkonom. Držba nehnuteľnosti, ktorá sa o takúto zmluvu opiera nemôže viesť k vydržaniu. S
prihliadnutímnačasovýodstupjednotlivýchtvrdenýchtitulovnadobudnutia,reálnehodeleniaaprechodu
tvrdených vlastníckych práv je jednoznačne zrejmé, že sa nejedná o dobromyseľnosť žalobkyne a

je spochybnený jej naliehavý právnym záujem. Ďalej poukázal na to, že v čestných vyhláseniach
spoluvlastníci uznávajú žalobu, deľbu v dávnej minulosti v prospech právnych predchodcov žalobkyne
a uznávajú, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti, pričom v rozpore s ich tvrdeniami je, že
podieloví spoluvlastníci O. J. a J. F. nadobudli svoje podiely na základe vyhlásenia o vydržaní, pričom
minimálne v týchto dvoch prípadoch je pochybné nimi podané čestné vyhlásenie alebo je nepravdivé

tvrdenie, na základe ktorého im bol osvedčený titul vydržania, pričom takto vzniknuté rozpory nebolo
možno odstrániť ani pri výsluchu svedkov, pretože nebola pripustená otázka na odstránenie tohto
rozporu. Keďže aj menovaní podieloví spoluvlastníci svoje podiely v danej dobe vydržali, nemohla ich
mať v tomto období v držbe, či v užívaní žalobkyňa a ak mala, otázne je, prečo v období uplatnenia
ich nárokov neuplatnila si svoj nárok, čím mohla legitimizovať deklarovaný naliehavý právny záujem.

Uvedené skôr dokazuje opak žalobkyňou tvrdených skutočností, že predmetnú nehnuteľnosť užíva od
70.-tych rokov minulého storočia. Aj keď sa uvedený rozpor pokúšala žalobkyňa odstrániť, a to vo
vyjadrení k jeho odvolaniu, kde uviedla, že keď zistila, že si O. J. si dal svojvoľne osvedčiť vydržanie
predmetných nehnuteľností, okamžite ho kontaktovala a nezákonný postup bol napravený tým, že
jej ich daroval, uvedené vyprodukovala až po vydaní prvého rozsudku, napriek tomu, že na duplicitu

nadobúdacích titulov upozorňoval už počas konania pred súdom prvej inštancie, s čím sa súd napriek
jeho námietke nevysporiadal.3. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadala rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny potvrdiť, v celom rozsahu sa stotožňuje s jeho skutkovými a právnymi závermi, majúc
jeho tvrdenia v odvolaní za čisto účelové a ničím nepreukázané, keď ona sama preukázala oprávnenosť

držby a uniesla aj dôkazné bremeno, čo potvrdili všetci žalovaní, aj ohliadka na mieste samom a
výpoveď geodeta. Geometrický plán č. 2/2014 zachytáva stav, ktorý vznikol po reálnej deľbe medzi
všetkými podielovými spoluvlastníkmi a na základe takto vykonanej reálnej deľby nie sú ukrátení ani
neznámi spoluvlastníci, keďže z výmery parc. EKN č. 4/1, zapísanej na LV č. XXXX, t.j. 42.128 m2 môže
byť kedykoľvek vyčlenený podiel neznámych vlastníkov, ktorí užívali, resp. ich právni predchodcovia

na základe reálnej deľby. Nepravdivé je tvrdenie žalovaného, že nepreukázala dohodu o reálnom
rozdelení nehnuteľnosti, čoho dôkazom sú vyjadrenia všetkých žalovaných, Slovenského pozemkového
fondu, geometrický plán, ako aj mapa EN pred THM, ktorá preukazuje, že pozemnoknižná parcela bola
podelená na parcely EN pred THM a tieto boli vydelené jednotlivým pozemnoknižným spoluvlastníkom
(právnym predchodcom žalobkyne, ako aj právnym predchodcom žalovaných), čo vyplynulo aj z ich
vyjadrení. Žalovaný 29/ ako správca podielov neznámych vlastníkov spolu so Slovenským pozemkovým

fondom zastupuje 4,7 % výmery pôvodnej EKN parcely a bez akýchkoľvek dôkazov na preukázanie
svojich tvrdení v rámci procesnej obrany spochybňuje reálnu deľbu, ktorú všetci účastníci konania
jednoznačne potvrdili a na základe tejto reálnej deľby bol vyhotovený aj geometrický plán, ktorý
graficky znázornil parcely v prírode reálne vydelené, vzniknuté v minulosti do roku 1950 faktickým
zrušením spoluvlastníctva v prírode reálnou deľbou a zámenami, ktoré boli a sú dlhodobo rešpektované.

Jednoznačne svoju dobromyseľnosť preukázala, tak isto, ako aj svojich právnych predchodcov a túto
potvrdili všetci žalovaní vrátane Slovenského pozemkového fondu, okrem žalovaného 29/. Nikto si
nikdy nerobil nároky do takto vydelených nehnuteľností, každý rešpektoval tento stav a nikto si nerobil
ani nároky do úrody z nehnuteľnosti, ktoré mal vydelené niekto iný, ale každý si bral úrodu len z
nehnuteľnosti, ktoré mal reálne na základe dohody vydelené. To, že niekto nadobudol vlastníctvo

na základe osvedčenia, vyhlásenia o vydržaní, nemôže byť na ujmu ktorémukoľvek spoluvlastníkovi,
nakoľko sa jedná o jednu z viacerých možností nadobudnutia vlastníckeho práva. Nie je pravdivé, že
súd pri vykonávaní dôkazov pochybil, keďže rozporné a protichodné tvrdenia produkuje len žalovaný
29/ a tieto nijak nepreukazuje.

4. Žalovaný 29/ vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne zotrval na skutočnostiach uvedených vo
svojom odvolaní.

5. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zotrvala na skutočnostiach ňou uvedených.

6.Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),preskúmalvecvrozsahuvymedzenomvpodanomodvolaní
(§ 379, § 380 ods. 1 CSP) a postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 CSP odvolaním
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. a) CSP voči žalovanému 29/
zrušil a vo zvyšnej časti rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny

potvrdil vrátane nadväzujúceho výroku o nároku na náhradu trov konania.

7. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. a) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak neboli
splnené procesné podmienky.
Krajský súd svojím uznesením č.k. 9Co/153/2018-403 z 30.4.2019 zrušil podľa ust. § 389 ods. 1

písm. b) CSP prvý rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,
pretože žalovaní 25/ - 28/ na neznámom mieste neboli zo zákona zastúpení LESY Slovenskej republiky,
š.p., ale okresný súd pripustil, aby do konania vstúpil ako žalovaný 29/ odštepný závod bez právnej
subjektivity, ktorý nemôže pred súdom konať, pričom zástupca sa stranou v spore nestáva. Následne
svojim uznesením č.k. 4C/35/2017-433 z 19.9.2019 okresný súd zastavil konanie voči odštepnému

závodu (výrok I.) a v konaní pokračoval so žalovaným 29/ LESY Slovenskej republiky, š.p. (výrok II.).
Podľa odôvodnenia svojho v poradí druhého rozsudku (bod 4.) LESY Slovenskej republiky, š.p. pripustil
do konania na strane žalovaných ako správcu podielov neznámych vlastníkov opomenúc, že súd môže
pripustiťdokonaniaďalšísubjekt,lennanávrhžalobcu(§79CSP)opätovneopomenúcajskutočnosť,že
LESY Slovenskej republiky, š.p. zastupujú vlastníkov na neznámom mieste zo zákona (§ 50 ods. 6 zák.

č. 326/2005 Z.z. o lesoch, § 8 písm. c), § 13, § 16 ods. 2 zák. č. 180/1995 Z.z. a niektorých opatreniach na
usporiadanie vlastníctva k pozemkom). Vychádzajúc z uvedeného neboli splnené procesné podmienky
pre pripustenie žalovaného 29/ do konania, z ktorého dôvodu rozsudok súdu prvej inštancie vo vzťahu k
nemukrajskýsúdzrušilaďalejsnímkonalakosozákonnýmzástupcomvzmyslecitovanýchustanovení.8. V potvrdzujúcej časti svojho rozhodnutia odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku,
prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania

zástupca žalovaných 25/ - 28/ LESY Slovenskej republiky, š.p. konštatuje, že súd prvej inštancie vo
veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci a vykonal potrebné
dokazovanie a následne dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. V tomto smere sa odvolací
súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je
potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP), keďže ani odvolateľ vo svojom odvolaní neuviedol žiadne

skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť
zistený skutkový stav a prijaté právne závery. Z odôvodnenia rozhodnutia pritom vyplýva vzťah medzi
skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane
druhej.

9. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím námietkam odvolateľa krajský

súd dopĺňa, že v priebehu celého doterajšieho konania žalovaní 1/ - 24/ nepopierali a pri svojich
výsluchoch, aj na ohliadke na mieste samom potvrdili tvrdenia žalobkyne, t.j. bolo preukázané (§ 151
ods. 1, § 186 ods. 2 CSP), že v dávnej minulosti do roku 1950 medzi spoluvlastníkmi došlo k reálnej
deľbe a zámenám pôvodnej pozemnoknižnej parcely, z ktorej boli zamerané súčasné CKN parcely,
ale aj v ďalších uvedených v pozemnoknižnej vložke, a tieto ako vlastníci užívali, brali z nich úrodu

a s nikým sa nedelili, čo bolo preukázané aj vyjadrením katastra, mapami EN odrážajúcimi reálnu
deľbu a držbu, evidenčnými listami užívateľov, ako aj identifikáciou EN parciel na súčasné CKN parcely
geodetkou na mieste samom. Preto neobstojí tvrdenie LESOV Slovenskej republiky, š.p. ako zástupcu
vlastníkov na neznámom mieste, že títo dohodu o reálnej deľbe neuzavreli, keďže v kontradiktórnom
sporovom konaní nestačí niečo len tvrdiť, ale je povinnosťou strany svoje tvrdenia aj preukázať (čl.

8, § 149 CSP), čo však neučinil a jeho tvrdenia zostali len v pozícií ničím nepodložených domnienok.
Preto potom v dlhotrvajúcom stave držby a užívania nehnuteľnosti zapísaných v pozemkovej knihe
na mená spoluvlastníkov v ideálnych podieloch, podľa ktorého určití spoluvlastníci určité časti z týchto
nehnuteľností majú vo výlučnej držbe a užívaní, treba vidieť dohodu strán o deľbe, prípadne o zámene
týchto nehnuteľnosti nielen čo držby, ale aj čo do vlastníckeho práva, pričom takáto dohoda môže

byť uzatvorená aj mlčky, t.j. konkludentne (zjednocujúce rozhodnutie bývalého najvyššieho súdu č.
911/1932), pritom podľa obyčajového práva platného na území Slovenska do 31. decembra 1950
vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobudol ten, kto mal nehnuteľnosť po dobu 32 rokov ako svoju
pokojne v držbe, a to aj napriek tomu, že v pozemkovej knihe, ktorá v tom čase mala nielen registračný,
ale aj hmotnoprávny charakter, bol ako vlastník zapísaný niekto iný. Keďže žalobkyňa reálnu deľbu

dohodou spoluvlastníkov v minulosti ešte za účinnosti Uhorského obyčajového práva preukázala,
nemožno na vec aplikovať zástupcom uvádzané rozhodnutie NS SR 2Cdo/39/2011 a rozhodnutie KS v
Žiline 5Co/86/2010, v ktorých konaniach reálna deľba preukázaná nebola. Na vec nemožno aplikovať
ani rozhodnutie NS SR 5Cdo/49/2010 (podľa ktorého omyl vychádzajúci z nevedomosti jednoznačne
formulovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka platného v dobe, kedy sa držiteľ držby ujíma -

právny omyl, ospravedlniteľný nie je, a preto, ak sa niekto uchopí držby nehnuteľnosti na základe
ústnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti, nemôže byť s ohľadom na všetky okolnosti v dobrej viere, že je
vlastníkom veci, a to ani v prípade, ak je presvedčený, že takáto zmluva k nadobudnutiu vlastníctva k
nehnuteľnostiam postačuje a jej zápis v katastri je len formálnym úkonom), pretože titulom nadobudnutia
reálne vydelených nehnuteľností, ktoré sú predmetom sporu podľa súdu bolo ich dedenie (iura novit

curia), a to jednak matkou žalobkyne C. Y., rod. X., po svojom otcovi Y. X., ktorý ich už vlastnil ako reálne
vydelené a následne po nej žalobkyňou.

10. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a ďalšej odvolacej námietke krajský súd
dopĺňa a opätovne uvádza, že v priebehu celého doterajšieho konania žalovaní 1/ až 24/ nepopierali

a pri svojich výsluchoch, aj na ohliadke na mieste samom potvrdzovali, že v dávnej minulosti do roku
1950 došlo k reálnej deľbe a k zámenám pôvodnej pozemnoknižnej parcely, z ktorej boli zamerané
súčasné CKN parcely, ale aj k ďalším uvedeným v pozemnoknižnej vložke medzi pozemnoknižnými
spoluvlastníkmi, preto neobstojí tvrdenie zástupcu žalovaných 25/ až 28/, že rozhodnutím súdu získala
žalobkyňa väčšiu výmeru z EKN parc. č. 4/1, totožnej s pôvodnou pozemno-knižnou parcelou, aká by

zodpovedala jej spoluvlastníckemu podielu, pričom ďalej zostáva aj podielovou spoluvlastníčkou na
ostatných nehnuteľnostiach evidovaných na LV č. XXXX, keďže rozhodnutím v tomto spore prestávajú
byť tieto údaje katastra hodnoverné a záväzné, pretože sa preukázal opak (§ 70 ods. 1, 2 Katastrálneho
zákona), pričom žalobkyňa v prípadných ďalších konaniach, v ktorých si budú ostatní formálne evidovaníspoluvlastníci svoje vlastníctvo vyporiadavať, nemôže tvrdiť iné, ako v tomto konaní, pretože jedná a tá
istá okolnosť nemôže byť v rôznych konaniach interpretovaná rozlične.

11. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k ďalšej odvolacej námietke o spoločnej
nehnuteľnosti krajský súd dopĺňa, že pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (§ 217 ods.
1 CSP), pričom z aktuálneho listu vlastníctva č. XXXX vyplýva, že sa nejedná o spoločnú nehnuteľnosť,
čo v konaní zástupcom žalovaného 25/ až 28/ vyvrátené nebolo (§ 70 ods. 1,2 Katastrálneho zákona).

12. Vychádzajúc aj z uvedených skutočností, vysporiadajúc sa s podstatnými námietkami odvolateľa či
už v prvostupňovom, resp. odvolacom konaní, krajský súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne
správne potvrdil, vrátane rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania, ktorý napriek plnému úspechu
žalobkyne v spore, jej proti žalovaným nepriznal jednak z dôvodu, že si ho neuplatnila a jednak preto,
že žalovaní sa do sporu nedostali vlastným zavinením, keďže predmetná žaloba bola spôsobom, ako
zosúladiť faktický stav katastra so stavom právnym (§ 255 ods. 1, § 257 CSP).

13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v
spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 257 CSP a aj v odvolacom konaní plne úspešnej žalobkyni ho nepriznal
jednak z dôvodu, že si ho taktiež neuplatnila, ako aj preto, že mal taktiež za to, že žalovaní sa do konania
nedostali vlastným zavinením, pretože predmetná žaloba bola spôsobom, ako zosúladiť formálny stav

katastra so stavom právnym.

14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha

(dovolací návrh) (§ 428 CSP).