Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. február 2022

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/6/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714215486
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Ďurian

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6714215486.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana

Ďuriana a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Ľubomíra Šablu, ako členov senátu, v spore žalobcu
KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, IČO: 00585441, so sídlom v Bratislave,
Štefanovičova č. 4, zastúpeného právnym zástupcom Advokátska kancelária Miroslav Maďar, s.r.o.,
IČO: 36868299, so sídlom v Banskej Bystrici, Horná č. 26, v mene ktorého pred súdom koná Mgr.
Miroslav Maďar, advokát a konateľ, proti žalovanému ADLER A SYN, spol. s r.o., IČO: 00634425, so
sídlom vo Zvolene, Dolná Kolónia č. 15, zastúpenému JUDr. Jánom Krnáčom, advokátom so sídlom vo
Zvolene, Námestie SNP č. 70/36, o zaplatenie 629,67 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti

rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 6C/84/2015-483 zo dňa 26.10.2021, ako súdu prvej inštancie,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %, do troch dní
od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky trov odvolacieho konania žalovaného.

o d ô v o d n e n i e :

1. Stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 prvá veta prvá rubrika Civilného sporového
poriadku; ďalej len „C.s.p.“).

1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol (prvý výrok) a žalobcovi uložil
povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia
o výške náhrady trov konania na účet právneho zástupcu žalovaného (druhý výrok).

1.2 Súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným
dokazovaním, podľa ktorého žalobca a žalovaný uzavreli poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX zo

dňa 21.12.2005, predmetom ktorej bolo poistenie zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla (poistenie súboru motorových vozidiel) so začiatkom poistenia dňa
01.01.2006, s dojednaným poistným v sume 973,61 € (29.331,- Sk) ročne pri lehotnom poistnom v
sume 243,38 € (7.332,- Sk) splatnom štvrťročne (vždy k 01.01., 01.04., 01.07. a 01.10. každého roka)
s tým, že do súboru motorových vozidiel patrilo aj motorové vozidlo zn. Y. ev. č. H. XXX S.; dňa
18.12.2011 bola v dôsledku prevádzky uvedeného motorového vozidla spôsobená škoda na motorovom
vozidle zn. X. ev. č. H. XXX S.; dňa 03.01.2012 poukázal žalobca poškodenému náhradu škody v sume

2.098,90 €; žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie časti poistného plnenia v sume 629,67 € (t.j. 30
% celkového poistného plnenia poskytnutého poškodenému); poistné za rok 2011 nebolo zaplatené ku
dňu 01.10.2011 a žalovaný ho zaplatil až dňa 19.12.2011.1.3 Podľa právneho posúdenia veci zo strany súdu prvej inštancie nie je žaloba žalobcu dôvodná; súd
prvej inštancie dospel k záveru, že „nakoľko v konaní nebolo preukázané, že medzi stranami sporu bola
v poistnej zmluve dojednaná dlhšia doba pre zánik poistenia zodpovednosti tak, ako to má na mysli

ustanovenie § 9 ods. 4 Zákona č. 381/2001 Z. z., tak poistenie zaniklo uplynutím jedného mesiaca,
teda dňa 01.11.2011; v čase vzniku poistnej udalosti dňa 18.12.2011 teda podľa názoru súdu poistenie
neexistovalo, pretože k zániku poistenia podľa § 9 ods. 4 zákona č. 381/2011 Z. z. dochádza priamo
zo zákona v okamihu splnenia zákonných podmienok (...); žalobca nemal povinnosť z titulu zaniknutej
poistnejzmluvyposkytnúťplneniezdôvoduspôsobenejškodyvdôsledkuautonehody,ktorásamalastať

18.12.2011; žalobca teda nebol povinný poskytnúť plnenie držiteľovi poškodeného motorového vozidla;
z toho potom vyplýva, že žalobca nemá nárok na náhradu poistného plnenia, ktoré vyplatil za žalobcu
tak, ako to má na mysli ustanovenie § 12 ods. 1 písm. f) zákona č. 381/2001 Z. z.; podľa názoru súdu
poistenie zaniklo dňa 01.11.2011 a keďže k dopravnej nehode došlo dňa 18.12.2011 žalovaná poistná
zmluva už neexistovala a z toho dôvodu tu nebola povinnosť žalobcu na základe neexistujúcej poistnej
zmluvy vyplácať plnenie“; na základe uvedeného súd prvej inštancie žalobu žalobcu v plnom rozsahu

zamietol.

1.4 Súd prvej inštancie ťažiskovo rozhodol s poukazom na ustanovenia § 797 ods. 2 Občianskeho
zákonníka v spojení s § 9 ods. 4 a § 12 ods. 1 písm. f) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších

predpisov (ďalej aj „zákon č. 381/2001 Z. z.“); o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a 2 C.s.p.
a plne úspešnému žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní (§ 393 ods.
2 prvá veta druhá rubrika C.s.p.).

2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas
odvolanie zo dňa 10.12.2021 (č.l. 492-494 spisu); rozsudok súdu prvej inštancie napadol v celom
rozsahu; vyjadril názor, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ C.s.p.), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.) a napadnutý rozsudok vychádza z
nesprávnehoprávnehoposúdeniaveci(§365ods.1písm.h/C.s.p.);žalobcavprvomradeuviedol,žesa
nestotožňuje s argumentáciou súdu prvej inštancie ohľadne zániku poistnej zmluvy ku dňu 01.11.2011;
vyjadril názor, že „súd prvej inštancie sa v rámci konania vôbec neriadil záväzným pokynom odvolacieho
súdu, ktorý v odôvodnení uznesenia sp. zn. 17Co/1/2017 zo dňa 31.01.2018 uviedol, že v „ďalšom

konaní musí preto súd prvej inštancie predovšetkým ustáliť, aký bol súbor motorových vozidiel na
začiatku poistného obdobia od 01.01.2011 do 31.12.2011, a teda aká bola výška bežného poistného v
tomto poistnom období a následne sa zaoberať tým, či žalovaný bežné poistné za toto poistné obdobie
riadne a včas zaplatil“; z obsahu odôvodnenia rozsudku okresného súdu žalobcovi nie je zrejmé, koľko
motorových vozidiel malo byť v roku 2011 poistených v rámci súborovej poistnej zmluvy, pričom v

tejto súvislosti žalobcovi nie je zrejmá ani tá skutočnosť, ako súd ustálil výšku ročného poistného za
všetky poistené vozidlá; žalobca má s poukazom na uvedené za to, že pokiaľ súd neskúmal počet
poistených vozidiel v roku 2011 v rámci súborovej poistnej zmluvy a následne neskúmal ani výšku
ročného poistného za toto obdobie (resp. z odôvodnenia rozhodnutia nie je táto skutočnosť zrejmá),
nemohol dospieť k odôvodnenému záveru, že poistenie v čase vzniku škodovej udalosti dňa 18.12.2011

už neexistovalo; z uvedeného jednoznačne vyplýva, že súd svoje rozhodnutie opiera o skutočnosti v
konaní riadne nezistené, čím popiera zásadu rovnosti a spravodlivosti; vzhľadom na vyššie uvedené
považuje žalobca rozhodnutie súdu prvej inštancie za arbitrárne, nepreskúmateľné a nemajúce oporu vo
vykonanom dokazovaní“; žalobca ďalej argumentoval, že „mu nie je zrejmé, ako sa súd pri otázke zániku
poistnej zmluvy vysporiadal s jeho argumentáciou o existencii súborovej poistnej zmluvy, z dôvodu

potreby skúmania vôle zmluvných strán zotrvať v poistnom vzťahu; žalobca totiž už v konaní pred
súdom prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že pri posudzovaní existencie zmluvného vzťahu (v
tomto prípade existencie súborovej poistnej zmluvy) je dôležité predovšetkým skúmať vôľu zmluvných
strán zotrvať v tomto zmluvnom vzťahu na základe faktického konania zmluvných strán; podľa názoru
žalobcu je vôľa žalobcu a žalovaného zotrvať v zmluvnom vzťahu jasná a zreteľná z nasledovných

skutočností; žalovaný nahlásil žalobcovi vznik škodovej udalosti, pričom v zmysle zákona č. 381/2001
Z. z. žiadal žalobcu, aby nahradil poškodenému škodu vzniknutú prevádzkou motorového vozidla zn.
Y., K.: H žalovaný následne v priebehu celého súdneho konania tvrdil, že v čase vzniku škodovej
udalosti nebol v omeškaní s platbou poistného súborovej poistnej zmluvy, pričom túto skutočnosť sa ajsnažil preukázať; aj po vzniku škodovej udalosti žalovaný naďalej uhrádzal poistné v zmysle Súborovej
poistnej zmluvy, čím podľa názoru žalobcu jednoznačne prejavil vôľu zotrvať so žalobcom v tomto
zmluvnom vzťahu; žalobca, zase naopak prejavil vôľu zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalovaným tým,

že zaevidoval poistnú udalosť zo dňa 18.12.2011 a túto následne aj zlikvidoval, že žalovanému aj po
vzniku škodovej udalosti zasielal avíza na úhradu poistného, pričom žalovaný tieto avíza akceptoval a
následne aj uhrádzal; uvedené vyplýva z výpisu z inkasného účtu poistnej zmluvy, z ktorého je okrem
iného zrejmé, že poistenie vozidiel v rámci súborovej poistnej zmluvy trvalo ešte minimálne ďalšie tri roky
po poistnej udalosti, v rámci ktorých žalobca zodpovedal za škodu spôsobenú prevádzkou motorových

vozidiel uvedených v súborovej poistnej zmluve; s poukazom na uvedené má žalobca za to, že súborová
poistná zmluva v čase vzniku škodovej udalosti existovala; v prejednávanom prípade je podľa názoru
žalobcu vôľa zotrvať v poistnom vzťahu nepochybná, a to tak zo strany žalobcu, ako aj zo strany
samotného žalovaného, z ktorého dôvodu sa žalobca oprávnene domáha zaplatenia časti vyplateného
poistného plnenia v zmysle ustanovenia § 12 ods. 1 písm. f) zákona č. 381/2001 Z. z.“; žalobca nakoniec
uviedol,ženapadnutýrozsudokpovažujezanepreskúmateľný,pretožesúdprvejinštancievodôvodnení

napadnutého rozsudku nedal odpoveď na jeho rozhodujúce argumenty; na základe uvedeného navrhol,
aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie.

2.2 Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 11.01.2022 (č.l. 515-517 spisu) prostredníctvom svojho právneho
zástupcu k odvolaniu žalobcu uviedol, že s odvolaním žalobcu nesúhlasí; žalobca v podanom odvolaní

neuviedol žiadne nové skutočnosti alebo dôvody, ktoré by neboli známe v čase rozhodovania súdu prvej
inštancie a nemali by oporu vo vykonanom dokazovaní; naopak súd prvej inštancie pri rozhodovaní
vychádzal z riadne zisteného skutkového a právneho stavu; napadnutý rozsudok považoval aj za riadne
odôvodnený; zdôraznil, že po zrušení prvého rozsudku súdu prvej inštancie mal žalobca možnosť a
priestor na ozrejmenie všetkých skutkových tvrdení vrátane súboru poistených vozidiel a výšky bežného

poistného; súd prvej inštancie mal pri rozhodovaní k dispozícii aj stanovisko Národnej banky Slovenska,
podľa ktorého poistenie zaniklo už pred škodovou udalosťou (18.12.2011), t.j. v čase škodovej udalosti
neexistovalo (zaniklo zo zákona), preto z dôvodu skoršieho zániku poistenia sa nemohol žalovaný
dostať do omeškania so zaplatením poistného; na základe uvedeného navrhol potvrdenie napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie.

2.3 Vyjadrenie žalovaného doručil odvolací súd právnemu zástupcovi žalobcu dňa 17.02.2022 (č.l. 531
spisu) na vedomie.

3. Dôkazy vykonané v odvolacom konaní a ich vyhodnotenie (§ 393 ods. 2 prvá veta tretia rubrika C.s.p.).

3.1 V prejednávanom spore nevykonal odvolací súd v odvolacom konaní žiadne dôkazy a pri
rozhodovaní bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.).

4. Zistený skutkový stav a právne posúdenie veci s prípadným odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax

(§ 393 ods. 2 prvá veta štvrtá rubrika C.s.p.).

4.1 Konanie v prejednávanom spore začalo pred 30.06.2016. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť
zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok; podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti; podľa § 470 ods. 2

C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované; ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí
skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

4.2 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec bez
potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania podľa
§ 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej
inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

4.3 Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.4.4 Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

4.5.1 Odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

4.5.2 Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu ako aj predchádzajúce

konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a udáva, že sa v plnom rozsahu stotožňuje
so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie vo vzťahu k zamietnutiu žaloby žalobcu, v tomto
smere si osvojuje dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v zmysle § 387 ods. 2 C.s.p.
na tieto v plnom rozsahu poukazuje; na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a reagujúc na
odvolacie dôvody odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k
správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne

vec správne právne posúdil; z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný (§
379 C.s.p.; § 380 C.s.p.), pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami uvedenými v odvolaní a
procesnýmpostupomsúduprvejinštancie,ktorýpredchádzalvydaniunapadnutéhorozsudkuzhľadiska,
či došlo k vadám, ktoré sa týkajú procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p.).

4.5.3Odvolacísúdsapopreskúmanívecistotožnilsozáveromsúduprvejinštancie,ževprejednávanom
spore boli splnené zákonné podmienky na zamietnutie žaloby žalobcu; z dokazovania vykonaného
súdom prvej inštancie aj podľa odvolacieho súdu vyplynul záver, že žalobca a žalovaný uzavreli
poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.12.2005, predmetom ktorej bolo poistenie zodpovednosti
žalovaného za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (poistenie súboru motorových

vozidiel) so začiatkom poistenia dňa 01.01.2006 na neurčito s dojednaným poistným v sume 973,61
€ (29.331,- Sk) ročne pri lehotnom poistnom v sume 243,38 € (7.332,- Sk) splatnom štvrťročne (vždy
k 01.01., 01.04., 01.07. a 01.10. každého roka) s tým, že do súboru motorových vozidiel patrilo aj
motorovévozidlozn.Y.ev.č.H.XXXS.;podľaskutkovéhozisteniasúduprvejinštancie,naktoromzaložil
svoje rozhodnutie, bol žalovaný v omeškaní s platením dojednaného poistného; v dôsledku dojednania

možnosti zaplatiť dojednané bežné poistné v splátkach (lehotné poistné) zákonná lehota pre zánik
poisteniazačalaplynúťodnezaplateniaceléhoročnéhopoistnéhovdeňjehoposlednejsplátky(porovnaj
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6MCdo/48/2012 zo dňa 29.05.2014), teda od
01.10.2011, po uplynutí jedného mesiaca podľa § 9 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z. z. (z dokazovania
nevyplýva dohoda strán o dlhšej lehote pre zánik poistenia) poistenie zaniklo dňa 01.11.2011 a teda v

čase vzniku poistnej udalosti dňa 18.12.2011 poistenie neexistovalo; k zániku poistenia podľa § 9 ods.
4 zákona č. 381/2001 Z. z. dochádza priamo zo zákona v okamihu splnenia zákonných podmienok
(porovnaj uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/190/2014 zo dňa 24.06.2015
a sp. zn. 7MCdo/8/2013 zo dňa 09.07.2014); v dôsledku neexistencie poistenia v okamihu škodovej
udalosti nemohol byť žalovaný v omeškaní s platením poistného, preto žalobcovi nevzniklo proti

žalovanému právo na náhradu poistného plnenia podľa § 12 ods. 1 písm. f) zákona č. 381/2001 Z. z.
(omeškanie s platením poistného je zákonným predpokladom na vznik nároku na náhradu poistného
plnenia); vo vzťahu ku konkrétnej odvolacej argumentácii žalobcu (§ 387 ods. 3 druhá veta C.s.p.)
odvolací súd udáva, že v prvom rade počet poistených vozidiel a výška bežného poistného vyplýva
z poistnej zmluvy zo dňa 21.12.2005 a z dokazovania (ani po zrušení prvého rozsudku súdu prvej

inštancie) nevyplynul iný záver, preto súd prvej inštancie nemal dôvod (skutkový podklad) pre záver
o rozdielnej výške poistného dojednaného v poistnej zmluve; v ďalšom rade prípadná existencia vôle
zmluvných strán zotrvať v poistnom vzťahu je bez právneho významu, pretože zánik poistenia v zmysle
§ 9 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z. z. nastáva zo zákona bez ohľadu na vôľu strán poistnej zmluvy, preto
správanie zmluvných strán poistnej zmluvy po jej zániku zo zákona nemá (nemôže mať) vplyv na právne

posúdenie veci v prejednávanom spore; na základe uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

5. Podstatné vyjadrenia strán prednesené v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení
rozhodnutia nevysporiadal súd prvej inštancie (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s

§ 387 ods. 3 prvá veta C.s.p.).5.1 V prejednávanom spore odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie
ani v obsahu spisu neidentifikoval žiadne podstatné vyjadrenia strán, s ktorými by sa súd prvej inštancie
nevysporiadal.

6. Podstatné tvrdenia strán uvedené v odvolaní (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení
s § 387 ods. 3 druhá veta C.s.p.).

6.1 Žalobca podané odvolanie ťažiskovo odôvodnil tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ C.s.p.), súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.) a
napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.);
skutkové zistenia súdu prvej inštancie ako aj právne posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie
vo vzťahu k zamietnutiu žaloby žalobcu v dôsledku neexistencie poistenia v čase škodovej udalosti
je však podľa odvolacieho súdu správne a obsahom uplatnených odvolacích dôvodov sa ich podľa

odvolacieho súdu žalobcovi nepodarilo spochybniť (body 4.5.2 a 4.5.3 odôvodnenia); odvolací súd
nezistil ani splnenie výnimočných dôvodov pre záver o nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku pre
nedostatok dôvodov (R 2/2016).

7. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne

potvrdil a to vrátane závislého výroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie (§ 379 písm. a/
C.s.p.), ktorý bol tiež vecne správny a odôvodnený plným úspechom žalovaného v spore.

8. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p.,
podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie

konanie v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci a v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého o nároku na náhradu trov
konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Nakoľko žalovaný bol v
odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný, priznal mu odvolací súd proti žalobcovi nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (100 %); z dôvodu vykonateľnosti rozhodnutia o trovách

konania formuloval odvolací súd výrok o nároku na náhradu trov odvolacieho konania do povinnosti ich
náhrady (porovnaj napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/222/2016
zo dňa 23.03.2017, sp. zn. 6Cdo/57/2017 zo dňa 30.05.2017, sp. zn. 6Cdo/196/2016 zo dňa 22.06.2017
a sp. zn. 7Cdo/123/2016 zo dňa 04.04.2017). O samotnej výške náhrady trov odvolacieho konania
žalovaného rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)

až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 C.s.p. (§ 425 C.s.p.).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 ods. 1 C.s.p. (t.j. ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo sa obrátiť na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C.s.p.). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo

zmeškania lehoty, môže súčasne so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).Ak má dovolanie vady podľa § 429 C.s.p. a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.