Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. november 2019

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 3Nt/10/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7918010378
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kurečko
ECLI: ECLI:SK:OSTV:2019:7918010378.12

Uznesenie

Okresný súd Trebišov samosudca JUDr. Martin Kurečko na verejnom zasadnutí konanom dňa 28. 11.
2019 v Trebišove takto

r o z h o d o l :

Podľa § 399 ods. 2 Tr. poriadku súd z a m i e t a návrh odsúdeného H. A. , nar. X.X.XXXX v D.,
trvale bytom D., I. I. XX, t.č. v F. Y., na povolenie obnovy konania vo veci Okresného súdu D. vedenej
pod sp.zn. XT/XX/XXXX.

o d ô v o d n e n i e :

Právoplatným rozsudkom Okresného súdu Trebišov zo dňa X.X.XXXX sp.zn. XT/XX/XXXX v spojení s
uznesením I. súdu v I. zo dňa XX.XX.XXXX sp.zn. XTo/XX/XXXX bol odsúdený H. A. uznaný vinným
zo spáchania zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Tr.
zákona,začomubolspoužitímzásady„trikrátadosť“uloženýtrestodňatiaslobodyvovýmereXXrokov,
ktorýodsúdenýajaktuálnevykonáva.PredmetnejlúpežesamalodsúdenýdopustiťdňaX.X.XXXXokolo

XX.XX hod. v objekte autobusovej stanice O. v D. spolu s odsúdeným W. S. mladším.

Odsúdený sa v uvedenej veci svojím návrhom doručeným súdu dňa X.X.XXXX domáhal obnovy konania
s odôvodnením, že trestný čin, za ktorý bol odsúdený, nespáchal, čo mali dosvedčiť viacerí svedkovia,
ktorých navrhol vypočuť.

Návrh na povolenie obnovy konania súd prejednal na verejnom zasadnutí, kde odsúdený H. A. zotrval
na podanom návrhu s tým, že odsúdený bol nevinne a pokiaľ by predmetnú lúpež naozaj spáchal, tak
by sa k nej priznal, pričom podľa jeho názoru nebolo dostatočne objasnené, kde sa vtedy nachádzal na
autobusovej stanici. Odsúdený zároveň v priebehu verejného zasadnutia postupne navrhoval vypočuť
viacerých svedkov, ktorí mali potvrdiť, že sa lúpeže nedopustil. Odsúdeným navrhnutých svedkov súd
vypočul a z ich výpovedí zistil nasledovné skutočnosti:

Svedkyňa W. S. (sestra odsúdeného) vypovedala, že odsúdený H. A. vtedy išiel aj s odsúdeným W. S.
vyberať bedne smerom k autobusovej stanici, neskôr za ním šla aj jej dcéra, a potom za nimi došla aj
ona. Na stanici videla, že s poškodeným C. sa tam hádal W. S., H. A. stál trocha bokom, kde si šúľal
cigaretu, nakoľko si chcel zapáliť. A. si od C. vtedy pýtal aj zapaľovač, na čo mu povedala „H. sebe a
potom prídeš domov“, na to potom šla zo stanice domov. Keď už bola doma, tak ešte v ten večer jej

prišiel X. H. povedať, že otec W. S., ktorý sa volá tiež W. S., mu dal 2 Eurá, aby povedal, že lúpeže na
autobusovej stanici sa dopustil H. A., teda aby to všetko zvalil na neho. Aj poškodený C. jej povedal,
že H. A. mu nerobil nič, iba si od neho opýtal zapaľovač, lebo si chcel zapáliť. C. jej ešte povedal, že
telefón aj nejaké drobné mu vybral z vrecka W. S.. Vie ešte aj to, že po tom, čo došlo k lúpeži, tak
ukradnutý telefón zobrali policajti od W. S., ktorý bol za túto lúpež tiež trestne stíhaný. Na autobusovú
stanicu vtedy prišla o XX.XX hod., A. tam vtedy už bol, a odísť zo stanice mohla okolo XX.XX hod. po

tom, čo tam prehľadala niekoľko odpadkových košov. X. H., ktorý jej povedal, že dostal 2 K. od W. S., za
ňou prišiel ešte v ten deň večer, mohlo to byť okolo 22.00 hod. Tieto skutočnosti hovorila aj policajtom,keď bola v budove polície, kde išla práve kvôli tomu, že chcela vypovedať, že W. S. dostal 2 Eurá, aby
všetko zvalil na H. A.. Napriek tomu, že to tam policajtom vtedy povedala, tak policajti si to nevšímali
a neurobili s tým nič.

Svedkyňa W. S. (neter odsúdeného) uviedla, že v predmetný večer išla na autobusovú stanicu za svojím
zákazníkom,jednalosaopoškodenéhovtejtoveciY.C.,kdenastanicupotomdošlitrajachlapcirómskej
národnosti, na čo ona išla preč. Od stanice sa trocha vzdialila, avšak z diaľky sledovala, čo sa tam deje
a vtedy videla, že poškodeného C. tam zbili. Z tých troch chlapcov, ktorí vtedy na stanicu prišli, poznala

W. S., ktorý aj zbil poškodeného. Po tom, čo poškodený dostal bitku, prišiel k týmto trom chlapcom jej
strýko H. A. a následne ho zobrali policajti. Mohlo byť vtedy asi XX.XX hod. v noci a mohla byť tma,
celú situáciu sledovala spoza stromu, nevie sa však presne vyjadriť z akej vzdialenosti, mohli to byť dva
metre, možno tri alebo štyri metre. O týchto skutočnostiach doposiaľ nevypovedala, nakoľko ako svedka
ju nikto nikde nezavolal.

Z výpovede svedka X. S. vyplynulo, že nevie nič o skutku, za ktorý bol H. A. odsúdený, o lúpeži sa s W.
S. ml. vôbec nerozprával, teda poprel tvrdenia odsúdeného, že W. S. ml. mu mal povedať, že predmetnú
lúpež hodil na H. A..

Svedok W. S. st. nepotvrdil tvrdenia odsúdeného, že dal X. H. 2 Eurá, aby tento lúpež zvalil na

odsúdeného A., o lúpeži sa bavil iba so svojím synom W. S. ml. a s nikým iným, a to po tom, čo bol
podmienečne prepustený z výkonu trestu. Syn mu vtedy povedal, že pri tej lúpeži bol so H. A.. Súd
zároveň z evidenčných pomôcok zistil (úradný záznam zo dňa 25.4.2019), že W. S. st. sa v čase od
XX.X.XXXX do XX.XX.XXXX nachádzal vo výkone trestu odňatia slobody vo veci Okresného súdu D.
vedenej pod sp.zn. XT/XXX/XXXX.

SvedokX.H.vypovedal,ževpredmetnýdeňišielspolusoH.A.,W.S.aeštesjednýmchlapcom,ktorýje
bratom W. S., na autobusovú stanicu prehľadávať odpadkové koše. Keď prišli na stanicu, tak prehľadali
nejaké koše a zo stanice odišli preč. Na stanici nebola žiadna bitka, H. A. nikoho nepobil a poškodený
C. stál pri železničnej stanici. Keď vtedy prehľadávali koše, tak W. S. od nich odbehol k poškodenému

C., začal ho biť, poškodený vtedy aj spadol. W. S. mu potom zobral mobilný telefón a nejaké prstene. H.
A. však bol po celý čas pri košoch, potom z autobusovej stanice odišli. W. S. následne zo stanice utiekol
preč. Pri výsluchu na polícii aj na súde v pôvodnom konaní síce tvrdil, že lúpež spáchal H. A., avšak
vypovedal tak preto, lebo dostal 2 Eurá od W. S. st., ktorý je otcom W. S. ml. Takto vtedy vypovedal z
toho dôvodu, že sa bál otca W. S., keďže na neho kričal a povedal mu, že tú lúpež má zvaliť na H. A., čo

aj urobil. Otec W. S. sa mu mal vyhrážať vtedy, keď išiel na súd vypovedať ako svedok, a to pri budove
obvodného oddelenia pri súde. Vtedy mu W. S. st. povedal, že keď pôjde von zo súdu, tak ho pobije. O
tom, že ho otec W. S. ml. chce zbiť, aj povedal policajtom z obvodného oddelenia z budovy pri súde.

Svedok W. S. vypovedal rovnako ako na hlavnom pojednávaní v pôvodnom konaní, teda že odsúdený

A. predmetnú lúpež nespáchal (v prípravnom konaní však uvádzal, že poškodeného C. zbili a okradli
W. S. aj H. A.). A. podľa jeho tvrdení šiel na autobusovú stanicu a poškodeného sa pýtal, či nemá oheň
alebo zapaľovač, na čo mu poškodený vtedy povedal, že on oheň ani zapaľovač nemá. Potom A. odišiel
preč na tábor. A. teda poškodenému nespravil nič. Pokiaľ v pôvodnej trestnej veci pred vyšetrovateľom
vypovedal inak, teda tak, že A. tú lúpež spravil, tak to nebola pravda a pravdou je to, čo vypovedal v

rámci obnovy konania. Poškodeného zbil vtedy W. S., A. bol vtedy nafetovaný a W. S. mu dal do vrecka
zapaľovač, ktorý potom policajti aj našli v A. kabáte.

Na verejnom zasadnutí bol ako svedok vypočutý aj spoluodsúdený W. S. ml. , ktorý sa však na detaily
lúpeže nepamätal, nakoľko bol opitý a nafetovaný, vedel uviesť len toľko, že na mieste vtedy boli štyria.

Odsúdený navrhol na verejnom zasadnutí ako svedka vypočuť aj M. T., ktorý vykonáva trest v F. Y., a
ktorý mal vyvrátiť tvrdenia svedka W. S. st. v tom smere, že tento svedok klamal a zavádzal súd (obaja
menovaní sa mali spolu zoznámiť počas eskorty a W. S. st. mal svedkovi T. porozprávať, ako sa všetko v
skutočnosti stalo). Nakoľko nešlo o priameho svedka lúpeže, súd nepovažoval prípadnú výpoveď tohto

svedka za podstatnú pre rozhodnutie a z tohto dôvodu návrh na vykonanie jeho výsluchu odmietol.

Odsúdený navrhol ako svedka vypočuť aj B. A., ktorá mala potvrdiť, že v čase spáchania lúpeže
mal odsúdený dostatok finančných prostriedkov, a preto nepotreboval spáchať žiadnu lúpež. Jej účasťna verejnom zasadnutí sa však súdu ani po viacerých pokusoch o jej predvolanie a predvedenie
nepodarilo zabezpečiť, odsúdený nakoniec na jej výsluchu netrval. Rovnako sa nepodarilo ani po
viacerých pokusoch o predvolanie a predvedenie zabezpečiť ani prítomnosť svedkyne W. S., ktorá

mala byť podľa tvrdení odsúdeného prítomná pri lúpeži, v dôsledku čoho súd v zmysle § 277 ods. 4 Tr.
poriadku rozhodol, že výsluch svedkyne W. S. ako dôkaz na verejnom zasadnutí nevykoná (osobu pod
uvedeným menom vo veku 20 - 22 rokov, ako udával odsúdený, sa nepodarilo ani len stotožniť).

Podľa § 394 ods. 1 Tr. poriadku obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo

právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr
neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi
odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom
nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom
rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia
súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by

bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Podľa § 399 ods. 2 Tr. poriadku súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí podmienky
obnovy konania podľa § 394.

V rámci vykonaného dokazovania síce viacerí z vypočutých svedkov potvrdili, že odsúdený H. A. lúpež
nespáchal, resp. potvrdili, že sa jej dopustil iba odsúdený W. S. ml. (jedná sa o výpovede svedkov W.
S., W. S., X. H. a W. S.), k jednotlivým svedeckým výpovediam, ktoré vyzneli v prospech odsúdeného,
je však potrebné uviesť nasledovné:

Čo sa týka výpovede svedkyne W. S., ide o sestru odsúdeného A., ktorá nebola vypočutá v pôvodnom
konaní, napriek tomu, že mala byť priamym svedkom lúpeže. Z jej výpovede vyplynulo, že k lúpeži na
autobusovej stanici malo dôjsť v čase medzi XX.XX a XX.XX hod., následne o XX.XX hod. za ňou mal
prísť X. H. s tým, že dostal 2 K. od W. S. st., aby lúpež zvalil na odsúdeného A.. Z obsahu spisového
materiálu je pri tom zrejmé, že k predmetnej lúpeži došlo okolo X.XX hod., pričom ani svedok W. S. st.

nepotvrdil, že dal X. H. 2 Eurá, aby lúpež zvalil na odsúdeného A..

V pôvodnom konaní nebola vypočutá ani svedkyňa W. S., neter odsúdeného A., ktorá mala byť taktiež
priamym svedkom lúpeže, ku ktorej podľa nej malo dôjsť okolo XX.XX hod. Menovaná mala lúpež
pozorovať spoza stromu zo vzdialenosti dva až tri alebo štyri metre. Zo zápisnice o ohliadke miesta

činu a súvisiacej fotodokumentácie, ktorá je súčasťou spisového materiálu, pritom možno zistiť, že k
lúpeži došlo na nástupišti č. 9 na autobusovej stanici v D., kde sa v okolí niekoľko desiatok metrov
nenachádzajú vôbec žiadne stromy ani kry, čo je súdu známe aj so všeobecných miestnych znalostí.

V prospech odsúdeného A. vypovedal aj svedok X. H., ktorý však v pôvodnom konaní vypovedal opačne,

keď najskôr v prípravnom konaní tvrdil, že lúpeže sa dopustili H. A. aj W. S., na hlavnom pojednávaní
uvádzal, že lúpež spáchal iba H. A.. Pokiaľ ide o jeho tvrdenia, že tak vypovedal z dôvodu, že dostal 2
Eurá od W. S. st., aby lúpež hodil na H. A., je k tomuto nutné poznamenať, že X. H. bol ako svedok v
prípravnom konaní vypočutý X.X.XXXX, pričom ako už bolo uvedené, W. S. st. sa v čase od XX.X.XXXX
do XX.XX.XXXX nachádzal vo výkone trestu odňatia slobody, preto je vylúčené, aby výpoveď svedka X.

H. v spomenutom smere mohol akokoľvek ovplyvniť, minimálne pokiaľ ide o jeho výpoveď v prípravnom
konaní.

Svedok W. S. síce vypovedal rovnako ako na hlavnom pojednávaní v pôvodnom konaní, teda že
odsúdený A. lúpež nespravil, aj on však v prípravnom konaní najskôr tvrdil, že poškodeného zbili a

okradli W. S. aj H. A.. V jeho výpovedi sú aj ďalšie významné rozpory, keď napr. uvádzal, že zapaľovač,
ktorý bol zobratý poškodenému, dal A. do vrecka W. S. ml., oproti tomu však odsúdený A. vo svojej
výpovedi uvádzal, že zapaľovač sám našiel na zemi a dal si ho do vrecka.

Výpovede uvedených svedkov z dôvodu množstva podstatných rozporov a nepresností ako aj

zásadných zmien v ich jednotlivých výpovediach preto súd nemohol hodnotiť inak ako účelové a
absolútne nedôveryhodné, evidentne motivované snahou napomôcť odsúdenému dosiahnuť obnovu
konania a jeho následné oslobodenie spod obžaloby.Pre úplnosť možno uviesť, že svedok X. S., ktorý mal dosvedčiť tvrdenia odsúdeného A., že mu mal W.
S. ml. povedať, že lúpež hodil na A., tieto skutočnosti poprel. Rovnako ani svedok W. S. ml. nepotvrdil,
aby dostal akékoľvek peniaze za to, že lúpež zvalí na H. A..

V predmetnej trestnej veci už odsúdenému bol zamietnutý jeden návrh na obnovu konania (konanie bolo
vedené pod sp.zn. XNt/X/XXXX), kde ako svedkovia boli vypočutí X. S. a W. I., ktorí mali taktiež v rámci
toho, ako chodili po košoch v priestoroch autobusovej stanice, vidieť lúpežné prepadnutie poškodeného,
pričom rovnako v pôvodnom konaní neboli vypočutí. C. na obnovu konania vedený na tunajšom súde

pod sp.zn. XNt/XX/XXXX vzal odsúdený po vypočutí niekoľkých svedkov späť.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že odsúdený sústavne nachádza ďalších a ďalších svedkov, ktorí mali
byť priamymi svedkami predmetnej lúpeže, napriek tomu v pôvodnom konaní neboli vypočutí. Pri tom
sa jedná zväčša o jeho príbuzných, ktorí sa mali v priestore autobusovej stanice pohybovať z dôvodu
prehľadávania odpadkových košov, prípadne poskytovania erotických služieb alebo z nejakého iného

dôvodu, žiaden z nich však nikdy nevypovedá bez toho, aby v jeho výpovedi neboli podstatné rozpory a
nepresnosti, týkajúce sa buď času predmetnej lúpeže alebo ďalších súvisiacich detailov. Ďalšiu skupinu
svedkov tvoria svedkovia, ktorí už síce boli v pôvodnom konaní vypočutí, svoje výpovede však následne
zmenili, prípadne ich menili už v priebehu pôvodného konania.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že obnova konania je mimoriadnym opravným
prostriedkom, ktorého účelom je odstrániť nedostatky v skutkových zisteniach v právoplatných súdnych
rozhodnutiach v tých prípadoch, keď príčiny zistených nedostatkov vyšli najavo až po právoplatnosti
pôvodného rozhodnutia. Týmito príčinami sú nové skutočnosti alebo dôkazy, pričom v konaní o návrhu
na povolenie obnovy konania sa posudzuje otázka, či by nové skutočnosti alebo dôkazy mohli odôvodniť

inénežpôvodnérozhodnutie.Základnýmpredpokladomprepovolenieobnovykonaniajetedaexistencia
nových skutočností alebo dôkazov súdu skôr neznámych, ktoré by mohli odôvodniť iné rozhodnutie o
vine alebo treste.

Keďže súd z vykonaných dôkazov žiadne takéto skutočnosti nezistil, je potrebné konštatovať, že

podmienky pre povolenie obnovy konania nie sú splnené. Preto súd rozhodol v zmysle výroku tohto
uznesenia a návrh odsúdeného H. A. na povolenie obnovy konania zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť do 3 pracovných dní odo
dňa jeho oznámenia na Okresný súd Trebišov.