Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 1. december 2020

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 15C/41/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3118208202
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Gabriela Chudovská

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2020:3118208202.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v konaní pred sudkyňou Mgr. Gabrielou Chudovskou v právnej veci žalobcov :

1/ D.. E. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. A. XXX, XXX XX K., 2/ F.. E. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom
V. A. XXX, XXX XX K. , obaja právne zastúpení: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária s.r.o., so
sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava, proti žalovaným: 1/ PRIVÁTNA UROLOGICKÁ AMBULANCIA s.r.o.,
so sídlom Piaristická 8/257, 911 01 Trenčín, IČO: 36 344 125, 2/ R S BROS s.r.o., so sídlom Piaristická
8/257, 911 01 Trenčín, IČO: 44 826 273, obaja právne zastúpení: Advokátska kancelária JUDr. Marek
Doktor, s.r.o., so sídlom Legionárska 7735/31B, 911 01 Trenčín, o náhradu škody a ochranu osobnosti,
takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalovaní 1/ a 2/ majú proti žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobou doručenou súdu dňa 13.09.2018 sa žalobcovia domáhali, aby súd uložil žalovaným 1/ a 2/
povinnosť nahradiť nemajetkovú ujmu, každému zo žalobcov po 15.000,- eur a žalobcovi 1/ aj náhradu
škody vo výške 350,- eur s úrokom z omeškania.

2. Žalobu skutkovo odôvodnili tým, že žalobca 1/ bol prijímateľom zdravotnej starostlivosti, žalobkyňa

2/ je jeho manželkou, žalovaný 1/ je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v oblasti urológie a
žalovaný 2/ je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia
špecializovanej ambulantnej zdravotnej starostlivosti - urologická ambulancia v špecializačnom odbore
urológia a onkológia v urológii. Dňa 8.7.2016 žalobca 1/ postúpil u žalovaného 2/ sterilizáciu
(vazektómiu). Žalobcovia vo februári 2017 počali svoje v poradí štvrté dieťa. Žalobcom sa
dňa 31.10.2017 narodil syZ.. Chronologicky opísali, že dňa 1.6.2016 žalobca 1/ písomne požiadal
žalovaného 1/ o vykonanie vazektómie z dôvodu, že žalobcovia majú už tri deti a rozhodli sa, že

viac detí už nechcú. Dňa 8.7.2016 žalobca 1/ podpísal žalovanému 1/ informovaný súhlas pacienta
ako aj poučenie o možných zdravotných rizikách vyplývajúcich z podstúpenia vazektómie. Žalovaný 1/
poučil žalobcu 1/ o možných zlyhaniach sterilizácie, a to za predpokladu, že sa u muža zistí zdvojený
semenovod, ktorý sa odhalí pri kontrolnom spermiograme alebo dôjde k rekanalizácii (obnoveniu
priechodnosti) semenovodov po uplynutí niekoľkých rokov od vazektómie. Žalovaný 1/ ubezpečil
žalobcu 1/, že s rekanalizáciou sa ešte nestretol. Vazektómiu žalobcovi 1/ vykonal dňa 8.7.2016
1 žalovaný 2/. Žalovaný 2/ po vykonaní vazektómie na lekársky záznam zapísal, že žalobcovi 1/

doporučuje kontrolu o 4 týždne, pri ktorej dôjde ku kontrole výsledku z histológie (žalobcovi 1 bolo pri
vazektómii odobraté tkanivo) ako aj k vyšetreniu spermiogramu. Do kontrolného vyšetrenia žalovaný 2/
doporučil žalobcovi 1/ aspoň 15 ejakulácii, aby došlo k vyplaveniu spermií v systéme, počas ktorého
bol možný iba chránený pohlavný styk (hrozilo počatie dieťaťa zo zvyšku spermií nachádzajúcichsa v tele žalobcu 1). Ďalšia kontrola bola podľa zápisu žalovaného 2/ nutná v šiestom týždni od
vazektómie, pri ktorej bolo potrebné vykonať ďalší kontrolný spermiogram. Žalovaný 2/ poučil žalobcu
1/, že až po zvolení lekára bude možný nechránený styk. Dňa 13.7.2016 bola do Alpha medical,

s.r.o. (diagnostické centrum) prijatá vzorka tkaniva žalobcu 1 o dĺžke 17 mm a 15 mm. Záver tohto
bioptického vyšetrenia bol - prierezy semenovodov bilaterálne. Žalobca 1/ po vykonanej vazektómii
žalovaným 2/ riadne dodržiaval odporúčaný režim, ako aj všetky odporučené preventívne opatrenia
na zabránenie otehotnenia žalobkyne 2/, vrátane tých, ktoré spočívali v chránenom pohlavnom styku
(použití prezervatívu) v bezprostrednom období po sterilizácii, tzn. pokiaľ sa semenné cesty žalobcu 1/

zbavili rezídua už vytvorených spermií. Dňa 5.9.2016 žalobca 1/ absolvoval u žalovaného 1/ kontrolný
spermiogram so záverom ejakulát bez prítomnosti spermií. Žalobcovi 1/ tak bol v rozpore s odporúčaním
žalovaného 2/ vykonaný iba jediný kontrolný spermiogram. Žalovaný 1/ dňa 5.9.2016 ubezpečil žalobcu
1/, že už môže praktizovať nechránený pohlvaný styk bez možnosti splodenia dieťaťa, o čom vykonal
zápis do lekárskeho záznamu. S odstupom siedmich mesiacov (február 2017) žalobcovia počali svoje
v poradí štvrté dieťa, ktoré sa im narodilo dňa 31.10.2017. Žalobkyňa 2/ sa o tehotenstve dozvedela

v čase 19.teho týždňa tehotnosti, kedy už nebolo možné jej nechcenú tehotnosť zvrátiť podstúpením
interrupcie. Vazektómiu v prípade žalobcu 1/ nemožno považovať za zdravotný výkon, ktorý mal slúžiť
na správne určenie choroby s cieľom jeho uzdravenia alebo zlepšenia stavu. Žalobca 1/ si tento zákrok
objednal s cieľom trvalej sterilizácie a zaplatil za neho žalovanému sumu 350 ,- eur, tzn. bol tu vytvorený
zmluvný vzťah. Cieľ chránený zmluvou, ktorý si žalobca 1/ vyslovene vymnienil (sterilizácia bez možnosti

počatia) však dosiahnutý nebol, keď žalobca po 7 mesiacoch od vazektómie splodil so žalobkyňou 2/
dieťa. Žalobcovia poukázali na príslušné ustanovenia zákona č. 576/2004 Z.z a uvádzali, že žalobca
1/ písomne požiadal o vykonanie sterilizácie, avšak sterilizáciu nevykonal žalovaný 1/ ale žalovaný
2/. Sterilizácia teda bola vykonaná bez akejkoľvek predchádzajúcej písomnej žiadosti žalobcu 1/. V
rozpore so skutočnosťou tak žalovaný 2/ v lekárskom náleze zo dňa 8.7.2016 uvádza, že v prípade

žalobcu 1/ sa jedná o pacienta s lege artis podanou žiadosťou o vazektómiu (sterilizáciu), ktorá je
zaevidovaná na ambulancii žalovaného 2/. Žiadosť bola podaná žalovanému 1/. O následkoch, rizikách
a možnom zlyhaní sterilizácie žalobcu 1/ poučil žalovaný 1/, tzn. nie subjekt, ktorý nakoniec sterilizáciu
vykonal (žalovaný 2). Z písomného informovaného súhlasu a prehlásenia pred sterilizáciou, ktoré
žalobca 1/ podpísal žalovanému 1/ je evidentné, že k poučeniu žalobcu 1/ zo strany žalovaného 1/ došlo

v rovnaký deň, kedy žalovaný 2/ žalobcovi 1/ vykonal sterilizáciu, teda nie 30 dní po informovanom
súhlase ako to vyžaduje zákon. Žalovaní mimo nepravdivého poučenia žalobcu o zabránení tehotnosti
naobdobieniekoľkorokov,resp.užnavždyanepravdivéhoubezpečeniažalobcu1/,žemôžepraktizovať
nechránenýpohlavnýstykbezmožnostisplodeniadieťaťa,urobilivazektómiuajbezsplneniazákonných
podmienok na jej vykonanie. Realizácia akéhokoľvek lekárskeho zákroku bez riadneho, úplného a

pravdivého poučenia a informovaného súhlasu pacienta je porušením právnej povinnosti, a teda
nedovoleným, protiprávnym konaním, ktorý je jedným z predpokladov náhrady škody podľa § 420 ods.
1 Občianskeho zákonníka a náhrady nemajetkovej ujmy v zmysle § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka.
K neoprávneným zásahom uvádzali, že žalobcovi 1/ sa dostalo poučenia, že k rekanalizácii môže
dôjsť s odstupom až niekoľkých rokov, pričom jeho pravdepodobnosť je tak malá, že žalovaný 1/ sa s

takýmto prípadom doposiaľ nestretol. Žalobcovia však svoje dieťa po vazektómii splodili s odstupom 7
mesiacov, nie niekoľkých rokov, ako bol žalobca 1/ poučený. Žalobca 1/ v dôsledku poučenia žalovaným
1/ považoval svoju sterilizáciu za jav trvalý, reps. minimálne za jav, ktorý bude trvať niekoľko rokov. V
prípade, ak by bolo žalobcovi dané poučenie, že zlyhanie sterilizácie v dôsledku rekanalizácie môže
nastať aj s odstupom zopár mesiacov, žalobca by nikdy vazektómiu nepodstúpil a so žalobkyňou 2/

by hľadali iné možnosti ako trvalo zabrániť počatiu dieťaťa. Uvedené (ne)konanie žalovaného 1 možno
kvalifikovať ako protiprávne konanie, v dôsledku ktorého došlo k nechcenému tehotenstvu žalobkyne
2/. Inak povedané, nebyť nesprávneho a nepravdivého poučenia žalobcu 1/ žalovaným 1/ (príčina),
žalobca 1/ by nikdy vazektómiu nepodstúpil a hľadal by iné možnosti sterilizácie, čím by nedošlo k
nechcenému tehotenstvu, narodeniu syna X., t.j. k porušeniu práva žalobcov na plánovanie rodičovstva,

zasiahnutiu práva do fyzickej integrity žalobkyne 2/ po dobu tehotenstva a pôrodu a vzniku škody
(následok). Za protiprávne konanie možno považovať aj konanie žalovaného 2/, ktorý žalobcu ubezpečil,
žepohlavnýstykmôžerealizovaťužnechránene(bezpoužitiainejantikoncepčnejmetódy)bezmožnosti
splodenia dieťaťa. Žalovaný 2/ vykonaním zákroku garantoval žalobcovi 1, že sa stane neplodným
(minimálne) na obdobie niekoľkých rokov a dňa 5.9.2016 ubezpečil žalobcu, že sa neplodným aj stal

(napriek tomu, že neboli vykonané dva kontrolné spermiogramy). Toto ubezpečenie sa však neskôr
ukázalo ako nepravdivé. Žalobcovia v dôsledku nepravdivého ubezpečenia žalovaným 2/, že žalobca
môže realizovať pohlavný styk bez možnosti splodenia dieťaťa (príčina) nechcene počali dieťa, čím
bolo porušené ich právo na plánovanie rodičovstva, bolo tým zasiahnuté do fyzickej integrity žalobkyne2/ po dobu tehotenstva a pôrodu, a vznikla tým žalobcom ďalšia škoda (následok). Medzi porušením
právnej povinnosti (protiprávnym konaním) žalovaného1/ a žalovaného 2/ a zásahom do osobnostných
práv žalobcov, fyzickej integrity žalobkyne 2/ počas tehotenstva a pôrodu a škodou tak existuje priama

príčinná súvislosť, keďže nebyť tohto (ne)konania (ak by žalovaný 1/ nesprávne nepoučil žalobcu 1/ o
trvaní ochrany pred počatím dieťaťa a ak by žalovaný 2/ nesprávne neubezpečil žalobcu 1/ o nemožnosti
splodiť dieťa pri nechránenom pohlavnom styku) nedošlo by tým k nechcenému otehotneniu žalobkyne
2/. Žalobcovia mali za to, že vyššie uvedeným postupom žalovaného 1/ a 2/ došlo k neoprávnenému
zásahu do práv žalobcov, najmä do práva na súkromie a rodinný život, konkrétne do práva na plánovanie

rodičovstva. Uviedli, že ako trojnásobní rodičia pristupujú k svojim životom veľmi zodpovedne, a preto
sa rozhodli pred počatím ďalšieho potomka starostlivo chrániť. V tom čase boli deti žalobcov vo veku
3,5 roka (syn E.), vo veku 2 rokov (dcéra K.) a vo veku 0,5 roka(syn P.). Po dlhom zvažovaní všetkých
dostupných možností sa žalobcovia dohodli na sterilizácii, ktorá je považovaná za najspoľahlivejšiu
formu antikoncepcie. Sterilizácia sa na našom území vykonáva tak u mužov ako aj u žien, avšak rozdiel
spočíva v tom, že sterilizácia u muža predstavuje jednoduchší ambulantný zákrok, ktorý sa vykonáva

laparoskopicky s podaním lokálnej anestézie. Naproti tomu u žien sa tento zákrok zvyčajne vykonáva v
celkovej anestézii s potrebou ďalšej krátkej hospitalizácie. Žalobca 1/ sa po dlhom zvažovaní nesebecky
rozhodol, že tým kto podstúpi sterilizáciu, bude práve on. Žalobca 1/ bol pred sterilizáciou informovaný
o tom, že táto môže zlyhať za predpokladu, ak sa pri kontrolnom spermiograme po sterilizácii u
muža diagnostikuje zdvojený semenovod alebo dôjde s odstupom niekoľkých rokov k rekanalizácii.

V prípade, ak by kontrolný spermiogram odhalil v ejakuláte spermie, žalobca 1/ by podstúpil ďalší
zákrok (opakovanú sterilizáciu) bezplatne. V prípade rekanalizácie sa pracovník žalovaného 1 vyjadril
žalobcovi,žektomutojavumôžedôjsťsodstupomniekoľkýchrokovodvykonaniaúspešnejvazektómie,
ale, že o takomto prípade ešte ani nepočul. Žalobcovia rozhodnutie nemať ďalších potomkov brali ako
trvalé a nemenné, ktoré pramenilo z niekoľkých dôvodov. Jedným z nich bolo splácanie hypotéky na

rodinný dom žalobcov, ktorý žalobcovia nemajú doposiaľ dokončený a zariadený. Ďalším z dôvodov bolo
to, že žalobkyňa 2/ bola reťazovo na materskej a rodičovskej dovolenke takmer 4 roky. Samozrejme
samotné tehotenstvo, aj keď je plánované a chcené, predstavuje pre organizmus ženy obrovskú zmenu
a fyzickú záťaž, s ktorou sa spája množstvo negatívnych následkov. Skutočnosť, že štvrtá tehotnosť
bola pre žalobcov neplánovaná a nechcená, len umocnila negatívny dopad na ich ďalšie prežívanie. O

to väčšmi, že žalobcovia sa o tehotnosti dozvedeli v čase, kedy už nebolo možné podstúpiť interrupciu.
Nielen samotné tehotenstvo, ale aj pôrod predstavoval obrovský zásah do fyzickej integrity žalobkyne
2/, pre ktorú znamenal obrovské psychické vypätie, keď si uvedomovala, že na svet privádza dieťa,
ktoré nechceli. Žalobcovia svojho syna X. milujú, neznamená to, že ho nenávidia alebo ním opovrhujú,
keď bol dieťaťom neplánovaným a pred ktorým sa žalobcovia snažili uchrániť. Žalobcovia svojho syna

vychovávajú rovnako ako svoje ďalšie deti, ale jeho počatie, narodenie a výchova bude spojená s tým,
že žalobcovia sa práve pred týmto následkom chceli rozumne chrániť. Pred narodením prvého dieťaťa
žalobkyňa 2/ pracovala a ešte stále je v pracovnom pomere na Neurologickom oddelení v Nemocnici v
Leviciach, kde pracovala ako sekundárny lekár, keďže atestáciu doposiaľ nemá vykonanú. Jej atestačné
štúdium je t.č. prerušené a môže v ňom opätovne pokračovať až po tom, čo nastúpi na výkon práce. V

rámci atestácie ju však čaká ešte 3,5 roka. Práve aj z tohto dôvodu sa žalobkyňa 2/ chcela vrátiť naspäť
do práce a nechcela mať už ďalšie dieťa, aby tak mohla pracovať ako plnohodnotná neurologička na
neurologickom oddelení. Kvôli ďalšiemu tehotenstvu a dieťaťu sa však jej nástup do práce, a teda aj
možnosť dokončiť si atestáciu výrazne oddialil. Zároveň je pre žalobkyňu 2/ stresujúce i to ako fakt o
štvrtom tehotenstve prijal jej zamestnávateľ. Žalobcovia sa pre sterilizáciu rozhodli aj z psychologického

a sociálneho aspektu. Žalobkyňa 2/ z psychického hľadiska už cítila potrebu zaradiť sa do bežného
života, vzdelávať sa, vykonávať prácu lekárky a najmä riešiť aj iné veci ako len materské záležitosti.
Žalobcovia boli od narodenia prvého dieťaťa na starostlivosť a výchovu o deti vždy sami, nakoľko
všetci ich príbuzní žijú a pracujú na východe Slovenska. Nemajú žiadnu osobu, ktorá by im mohla
so starostlivosťou o deti pomôcť. Vozenie do škôlky, vystúpenia v rámci škôlky, chodenie k lekárom a

ostatnéúlohysúvisiacesostarostlivosťouodetiadomácnosťsúnapleciachžalobcov.SynP.navyšetrpí
hypotonickým syndrómom (znížené svalové napätie), kvôli ktorému s ním žalobcovia museli pravidelne
rehabilitovať. Zdravotný stav syna P. si vyžadoval neustály lekársky dohľad. A práve tento jeho zdravotný
stav a s tým súvisiaca náročnejšia starostlivosť bola dôvodom, pre ktorý sa žalobcovia rozhodli nemať
viac detí. V súčasnosti sa zdravotný stav maloletého Jakuba stabilizoval, avšak rovnaký syndróm bol

v ľahšej forme diagnostikovaný aj u maloletého X., s ktorým žalobcovia musia absolvovať rehabilitácie
a navštevovať pravidelne detskú neurologičku. Keď žalobcovia zistili, že žalobkyňa 2/ je tehotná, ich
svet sa zrútil, nakoľko ďalšie dieťa bolo už nad ich sily, a to tak psychické, fyzické a finančné možnosti.
Nebolo to z dôvodu, že by nemali radi deti, ale obvykle radostná správa o čakaní dieťaťa, bola prenich traumatizujúca. Žalobkyňa 2/ musela zamestnávateľovi oznámiť, že jej skorší plánovaných príchod
z rodičovskej dovolenky musí zrušiť, pretože čaká štvrté dieťa. Žalobcovia následne čelili sociálnemu
tlaku, keď okolie ich rodinu odsudzovalo. Žalobcovia sa snažili všetky hlúpe poznámky a pohľady

ostatných ľudí ignorovať, žiaľ sa to odrazilo aj na ich psychickom stave. Správu o dieťati niesli veľmi
ťažkoasnažilisasosituáciouvysporiadaťkaždýdeňichvzájomnoupodporou.Okremtohosižalobcovia
museli zaobstarať ojazdené sedemmiestne vozidlo, nakoľko sa ako šesťčlenná rodina na klasickom
päťmiestnom aute nikam spoločne nedopravia. Žalobcovia netvrdia, že ich syna X. nemilujú a nebudú
ho vychovávať s rovnakou starostlivosťou ako všetky ich ostatné deti. Ale ich život sa v dôsledku

zdravotnej starostlivosti poskytnutej non lege artis značne sťažil, skomplikoval, a to nielen po finančnej
stránke, ale najmä z psychického hľadiska. Žalobcovia v čase, keď sa rozhodli pre sterilizáciu, mali
pomerne odrastené deti, ktoré už nevyžadovali starostlivosť akú si vyžaduje novorodenec. Žalobcovia
v súčasnosti ťažko nesú fakt, že voľný čas, ktorý majú, musia deliť medzi štyri deti a nie tri, tak ako sa
vedome rozhodli. Žalobca 1/ sa všemožne snaží šesťčlennú rodinu zabezpečiť po finančnej stránke,
kým žalobkyňa 2/ trávi väčšinu času s maloletým X.. Žalobcom bolo zasiahnuté do ich súkromného

a rodinného života, ktorý zahŕňa aj právo človeka slobodne sa rozhodnúť o počte potomkov (právo na
plánovanie rodičovstva), a to či už s ohľadom na psychický stav, zdravotný stav, profesiu, vierovyznanie,
finančné možnosti. Z týchto dôvodov majú za to, že došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných
práv žalobcov a žiadajú náhradu nemajetkovej ujmy. Vzhľadom k tomu, že napriek vykonanej vazektómii
aubezpečeniužalovaného2,/ došloužalobcu1/kpočatiudieťaťa,žalobca1/savtomtokonanídomáha

náhrady nákladov vynaložených za vazektómiu, nakoľko nebol dosiahnutý cieľ chránený zmluvným
dojednaním.

3. Žalovaní žiadali žalobu zamietnuť v celom rozsahu. K pasívnej vecnej legitimácii žalovaných uvádzali,
že konateľom žalovaných je tá istá osoba, a rovnako i za vedenie a organizáciu oboch spoločnosti

zodpovedá jedná osoba, pričom tieto spoločnosti nepretržite medzi sebou spolupracujú pri poskytovaní
zdravotnej starostlivosti. Rovnako i sídlo a samotná ambulancia, v ktorej sa poskytovanie zdravotnej
starostlivosti, vykonáva sídli v jedných spoločných priestoroch. Zamestnanci oboch spoločnosti spolu
nepretržite spolupracujú na všetkých úkonoch, a to tak, aby spoločne zabezpečili najlepšie možné
poskytnutie zdravotnej starostlivosti všetkým svojim pacientom, pričom pacienti nijak nepociťujú rozdiel

medzi tým, ktorá z uvedených spoločnosti im zdravotnú starostlivosť poskytuje. Pokiaľ išlo o námietku
žalobcov, že poučenie a samotný zákrok vykonali dve rozdielne osoby, poukázali na skutočnosť, že
žalobcovi 1/ bola poskytnutá zdravotná starostlivosť spoločne žalovaným 1/ a žalovaným 2/, pričom
všetky úkony s tým spojené vykonali spoločne ako jedna osoba. Pokiaľ ide o námietku žalobcov, že
nebola dodržaná lehota medzi poučením a vykonanou operáciou, podľa žalovaných s poukazom na

zákonné ustanovenia ošetrujúci zdravotnícky pracovník je povinný informovať a poučiť pacienta, pričom
zo zákona nevyplýva, že by toto poučenie mal ošetrujúci zdravotnícky pracovník vykonať písomne.
Zákon však vyžaduje aby poučenie bolo zrozumiteľne, ohľaduplné, s možnosťou a dostatočným časom
sa slobodne rozhodnúť, pričom toto má byť primerané rozumovej a vôľovej vyspelosti a zdravotnému
stavu osoby, ktorú má poučiť. Z ustanovenia § 40 ods. 2 vyplýva, že sterilizáciu možno vykonať len

na základe písomnej žiadosti a písomného informovaného súhlasu. Následne v §6 ods. 5 zákona
č. 576/2004 Z. z. je uvedené, že sterilizáciu nemožno vykonať skôr ako 30 dní po informovanom
súhlase, pričom už zákonodarca neuvádza, že tento informovaný súhlas má byť výslovne písomný.
Žalovaní poskytli žalobcovi 1/ poučenie a informovaný súhlas v deň podania žiadosti o vykonanie
mužskej sterilizácie žalobcom 1/. Žalovaní splnili podmienku vyžadovanú zákonom, a to poskytnúť

poučenie o sterilizácii 30 dní vopred, nakoľko k tomuto poučeniu došlo v deň podania žiadosti o
vykonanie sterilizácie. Následne žalovaní v deň vykonania zákroku, teda 08.07.2016 (teda po viac ako
30 dní od prvotného poučenia) opätovne žalobcovi 1/ poskytli všetky informácie ohľadne vazektómie,
o zdravotných rizikách o liečebnom režime po sterilizácii, ako i možnom zlyhaní sterilizácie, čo svojim
podpisom i žalobca 1/ potvrdil na písomnom informovanom súhlase a prehlásení pred vazektómiou

(sterilizáciou) zo dňa 08.07.2016. Sterilizáciu žalobcu 1/ vykonali po písomnom informovanom súhlase
žalobcu 1/. Žalobca 1/ tomuto poučeniu a poskytnutým informáciám riadne a v plnom rozsahu
porozumel,atedaposkytnutépoučenieainformovanýsúhlassvykonanímsterilizáciespĺňalipožiadavky
vymedzené zákonom. K následnej kontrole po vazektómii žalovaní uvádzali, že žalobca 1/ bol poučený
o liečebnom režime po vykonaní sterilizácie, pričom sa mal dostaviť na následnú kontrolu v štvrtom a

šiestom týždni po vykonaní zákroku. Ak by v uvedenom čase prišiel, bol by mu urobený spermiogram
a následne kontrolný spermiogram v ôsmom až deviatom týždni. Podľa zdravotnej dokumentácie bola
žalobcovi 1/ vykonaná následná kontrola až 05.09.2016, teda až v 9. týždeň po vykonaní sterilizácie.
Na kontrolu v štvrtom až šiestom týždni po operácii sa nedostavil. S prihliadnutím na uvedené nemalozmysel (v zásade nebolo ani možné) robiť ďalší spermiogram v ôsmom až deviatom týždni. Lege artis
postup je vyhotovenie jedného kontrolného spermiogramu, druhý je robený ako naviac poskytovaná
služba. Žalobca 1/ tento liečebný režim nedodržal a porušil pokyny, ktoré mu žalovaní výslovne a

písomne dali nielen pred vykonaním zákroku, ale i po tomto zákroku, nakoľko sa dostavil na následnú
kontrolu až 05.09.2016, teda až v deviaty týždeň po vykonanej vazektómii. Z uvedeného máme za to,
že sám žalobca 1 pochybil, keď sa nedostavil včas na následnú kontrolu a bez jeho prítomnosti mu
logicky nemohla byť odobratá vzorka ejakulátu a nemohol byť následne zhotovený spermiogram. Čo
sa týka včasnosti poučenia, mali za to, že aj keby bolo poučenie žalobcovi 1/ poskytnuté neskôr, ako

je zákonný predpoklad, nie je daná príčinná súvislosť medzi takýmto „oneskoreným“ poučením žalobcu
1/ a narodením dieťaťa. Čo sa týka obsahu poučenia, žalobca 1/ bol v písomnom súhlase poučený
i o prípadoch, kedy z medicínskeho hľadiska i po úspešnej vazektómii je možnosť znovuobnovenia
schopnosti oplodnenia, a teda pokiaľ nastal jeden z týchto prípadov, žalovaní zaň nemôžu niesť
zodpovednosť, keďže žalobca 1/ bol na túto skutočnosť vopred upozornený a prejavil s ňou svoj
súhlas. Obsahom poučenia bolo, že rekanalizácia môže nastať aj skôr, ako po žalobcom uvádzaných

rokoch. Z medicínskeho hľadiska je, okrem možnej rekanalizácie, možným dôvodom tehotenstva aj
existencia zdvojeného semenovodu. Oba dôvody v poučení uvedené boli. Z týchto dôvodov je vylúčená
príčinná súvislosť medzi takýmto údajným nesprávnym poučením tvrdeným žalobcami (nakoľko je
zrejmé, že nebolo nesprávne) - nakoľko toto bolo dané jasne v rozsahu, že rekanalizácia môže nastať
nie len po rokoch, ale aj skôr - formulácia aj po rokoch celkom jasne znamená, že skutočnosť môže

nastať nie „len“ po rokoch, ale „aj“ po rokoch, a teda aj skôr, s čím bol žalobca oboznámený, a preto
nemôže tvrdiť, že na základe tohto poučenia sa rozhodol inak, ako by sa rozhodol, ak by poučenie
bolo správne, nakoľko poučenie bolo celkom zjavne správne. S ohľadom na obsah podanej žaloby
mali za to, že príčinná súvislosť medzi tehotenstvom žalobkyne 2/ a žalobou tvrdeným oneskoreným
či nesprávnym poučením je v konaní nepreukázaná. Poukazovali na to, že správnosť medicínskeho

postupu nebola žalobcami napádaná, a preto vazektómia bola vykonaná lege artis. Poukázali tiež na
to, že narodenie dieťaťa a okolnosti s tým spojené nie sú spôsobilé privodiť normálnemu jedincovi
ujmu a poukázali pritom na zahraničnú judikatúru. Mali za to, že narodenie dieťaťa je vždy požehnaním
a radosťou a nemôže byť považované za škodu. Nepohodlie spojené s tehotenstvom, bolesť, ktorú
prináša pôrod, sú prirodzenými biologickými skutočnosťami typickými pre ľudský rod, výsledkom ktorých

je radosť z dieťaťa a dobro spojené s materstvom vždy preváži nad nepohodlím, bolesťou a finančnými
nákladmi spojenými s dieťaťom. Poukazovali na to, že suma, ktorú žalobcovia žiadajú uhradiť z titulu
nemajetkovej ujmy, nakoľko sa im narodilo neplánované dieťa, sa podľa aktuálnej judikatúry Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky resp. aj rozhodnutí súdov nižšieho stupňa, priznáva pozostalým, v prípade
úmrtia ich blízkej osoby (aj dieťaťa), aj to len v takých prípadoch, kde je jednoznačne preukázané, že

strata tak blízkej osoby spôsobila pozostalým nemajetkovú ujmu, ktorej náhrady sa môžu i úspešne
domáhať súdnou cestou, čo považovali za neprijateľné. Mali za to, že žalobcovia čo do odôvodnenia
výšky žiadanej nemajetkovej ujmy neuniesli ani bremeno tvrdenia ani dôkazné bremeno. Tiež mali za to,
ženedôveryhodnýmsajavítvrdenie,žežalobkyňa2/akolekárkaaštvrtorodičkazistilasvojetehotenstvo
až v čase, kedy nebolo možné tehotenstvo zvrátiť. Ak žalobcovia mali možnosť zabrániť pôrodu dieťaťa,

avšak tak neurobili, je žaloba už len z tohto dôvodu nedôvodná, nakoľko potom majú samotní žalobcovia
minimálne spoluzavinenie na narodení dieťaťa.

4. V replike žalobcovia reagovali tak, že žalovaní sú samostatné subjekty, pričom im nie je jasné,
ktorý z nich vykázal úhradu vazektómie vo svojom účtovníctve. Trvali na tom, že sterilizáciu žalobcovi

1/ vykonal odlišný subjekt ako ten, u ktorého žalobca 1/ písomne požiadal o vykonanie zákroku, čo
zároveň znamená, že zákrok bol vykonaný bez riadne podanej žiadosti u subjektu, ktorý zákrok nakoniec
vykonal. Rovnako aj poučenie žalobcu 1/ vykonal žalovaný 1/, avšak zákrok vykonal žalovaný 2/. Nebol
tak dodržaný postup v súvislosti s poučením pacienta o plánovanom zákroku, rizikách a podaním
žiadosti o vykonanie zákroku, a to aj s prihliadnutím na rozdielne subjekty, ktoré prijímali žiadosť o

vykonanie zákroku, poučili pacienta a vykonali zákrok a následné kontrolné vyšetrenia. Žalobca 1/ nebol
nijakým spôsobom upozornený, ani inak informovaný, že sa na sterilizácii budú podieľať dva právne
subjekty. Mali za to, že žalovaní si ustanovenia o informovanom súhlase vykladajú nesprávne, pretože
v prípade sterilizácie musí byť povinne daný písomný informovaný súhlas. Poskytnutie poučenia a
informovanéhosúhlasuvdeňzákrokusapriečiúčelu,ktorýzákonodarcaustanoveniamizákonasledoval

a neposkytuje priestor pre pacienta dostatočne si zvážiť, či zákrok podstúpi vzhľadom na všetky riziká a
možné následky. Žalobca 1/ mal ako žiadateľ o zákrok zákonný nárok na poskytnutie riadneho poučenia
a informácií o plánovanom zákroku, nie je osobou, ktorá by mala o rizikách a následkoch zákroku
mať vedomosť iba z dôvodu, že už nechce počať v budúcnosti ďalšie dieťa. Žalobca 1/ bol neskorýmpoučením a informovaným súhlasom až v deň plánovaného zákroku zbavený zákonnej možnosti riadne
si zvážiť riziká a následky súvisiace so zákrokom, teda nielen nemožnosť splodiť dieťa, ale aj to, že môže
nastať rekanalizácia alebo sa môže vyskytnúť zdvojený semenovod. V prípade, že by napr. žalobca

1/ zistil, že existuje pre neho vysoké riziko včasného obnovenia plodnosti, a teda aj naďalej by sa
musel inými prostriedkami chrániť pred neželaným tehotenstvom, zákrok by nebol podstúpil. Čo sa týka
následne kontroly žalobcu 1/, uviedli, že žalobca 1/ sa po zákroku informoval u zdravotnej sestry, kedy
sa má dostaviť na kontrolu, táto mu však povedala, že sa má objednať telefonicky. Žalobca 1/ preto
v zmysle poučenia volal v čase okolo 4. týždňa po zákroku, aby sa telefonicky objednal na kontrolné

vyšetrenie, avšak termín mu bol stanovený až na september 2016, t.j. 8 týždňov po zákroku. Ani v rámci
kontrolného vyšetrenia lekár neupozornil žalobcu 1/ na to, že prišiel v inom týždni, ako bolo odporúčané,
pričom uvedené lekár zrejme nepovažoval za komplikáciu, nakoľko z lekárskej správy z kontrolného
vyšetrenia (5.9.2016) po zákroku vyplýva, že z jediného vykonaného spermiogramu vedel lekár vyvodiť
záver o sterilite žalobcu 1/ s odporúčaním: „možný už nechránený pohlavný styk“. Mali za to, že pochybil
žalovaný 1/, keď nevyhotovil druhý kontrolný spermiogram, resp. poučil žalobcu 1/ bez toho, aby mal

za preukázané aj na základe druhého kontrolného spermiogramu, že je možný nechránený pohlavný
styk. Žalobca 1/ sa preto dôvodne spoliehal na závery lekára - jeho poučenie o možnosti nechráneného
pohlavného styku. V dôsledku poučenia došlo k počatiu dieťaťa. Na zákrok - sterilizáciu, ako aj na
následné kontrolné vyšetrenie je potrebné nahliadať ako na jeden proces vykonania objednaného
zdravotného úkonu (od ktorého žalobcovia očakávali predpokladaný výsledok), pričom v rámci tohto

procesudošlozostranyžalovanýchkopakovanýmpochybeniam,najmävovzťahukpoučeniupacienta/
informovanémusúhlasu.Vazektómianeprebehlaúspešne,pretožedňa17.7.2017bolažalobcoviurčená
oligoastenozoospermia, hoci pre potvrdenie sterility je nutná azoospermia. Namietali konkrétne časti
poučenia, ktoré sa dostali žalobcovi 1/, a to a namietali, že bol nesprávne poučený o tom, že môže aj po
niekoľkých rokoch nastať neskorá rekanalizácia, teda spontánne obnovenie priechodnosti semenovodu.

Z toho podľa nich jednoznačne vyplýva, že k rekanalizácii môže dôjsť „aj po niekoľkých rokoch“, čo
znamená, že minimálne rok od samotného zákroku by k rekanalizácii dôjsť v zmysle poučenia nemalo.
Avšak, k oplodneniu žalobkyne 2/ došlo už 7 mesiacov po vykonanom zákrok. Nebyť nesprávneho a
nepravdivého poučenia žalobcu 1/ žalovaným 1/ (príčina), žalobca 1/ by nikdy vazektómiu nepodstúpil a
hľadal by iné možnosti sterilizácie, čím by nedošlo k nechcenému tehotenstvu, narodeniu syna X., t.j. k

porušeniu práva žalobcov na plánovanie rodičovstva, zasiahnutiu práva do fyzickej integrity žalobkyne
2/ po dobu tehotenstva a pôrodu a vzniku škody (následok). Ak by žalovaný 1/ nesprávne nepoučil
žalobcu 1/ o trvaní ochrany pred počatím dieťaťa a ak by žalovaný 2/ nesprávne neubezpečil žalobcu 1/ o
nemožnosti splodiť dieťa pri nechránenom pohlavnom styku, nedošlo by tým k nechcenému otehotneniu
žalobkyne 2/. Zdôraznili, že žalobcovia nepovažujú narodenie štvrtého dieťaťa za škodu. Žalobcovia

obetavo a s láskou vychovávajú všetky svoje deti a snažia sa pre nich zabezpečiť zo všetkých síl všetky
ich potreby. Pre žalobcov je dieťa dar a požehnanie, čo je zrejmé aj zo skutočnosti, že pred vykonaným
zákrokom mali žalobcovia z vlastnej vôle a rozhodnutia 3 deti. Rozhodnutie žalobcov o sterilizácii je
potrebné vnímať ako zodpovedný krok vzdelaných a inteligentných ľudí, ktorí si vedia vyhodnotiť svoje
možnosti a schopnosti (finančné schopnosti - t.j. možnosť „uživiť“ viac ako 3 deti, psychické možnosti -

psychický nápor na matku, ktorá bola vytrhnutá zo sociálneho a pracovného života už počas cca. 4 rokov
a obetavo zabezpečovala nepretržitú starostlivosť o 3 deti vo veku, kedy vyžadujú neustálu pozornosť a
opateru, psychická záťaž na otca, ktorý je živiteľom 5 ľudí, fyzické vypätie, ktoré predstavuje tehotenstvo
apôrodprematku,apod.).Ujma,ktorábolažalobcomspôsobenápredstavujevšetkypsychické,fyzické,
sociálne a finančné aspekty, s ktorými sa žalobcovia museli a naďalej musia vysporiadať v súvislosti

s neplánovaným tehotenstvom, narodením a výchovou 4. dieťaťa. Bolo porušené právo žalobcov
na plánovanie rodičovstva, práva na súkromie a rodinný život, vrátane zásahov do telesnej integrity
žalobkyne 2/ v dôsledku tehotenstva a narodenia 4. dieťaťa. Za situácie, keď bolo žalobcovi 1/ výslovne
po kontrolnom vyšetrení potvrdené, že je možný nechránený styk, je nutné skonštatovať, že správa o
tehotenstve celkom zrejme nie je spôsobilá predstavovať radostnú správu pre žalobcov. A to práve z

dôvodu, že sa tomuto následku snažili predísť a z dôvodu, že boli ubezpečení, že vzhľadom na kontrolné
vyšetrenia po zákroku k danej situácii nedôjde. Žalobcovia sa snažili prostredníctvom zákroku chrániť
ich rodinný život, čo im však bolo nesprávnym poučením o výsledkoch zákroku znemožnené a následok,
ktorému chceli predísť, nastal proti ich vôli. Poukázali na práva matky, ktorá musí vyššie popísané
následky znášať, nehovoriac o ochrane jej fyzickej integrity a o jej slobodnej možnosti rozhodovať o

tom, ako sa „naloží“ s vlastným telom. Tiež zdôraznili aj sociálne aspekty veci, kedy je mnohopočetná
rodina vnímaná v našej spoločnosti skôr negatívne, t.j. ako „sociálny prípad“ a nedostáva sa jej potrebnej
podpory ako napr. v zahraničí. K oneskorenému zisteniu tehotenstva uviedli, že skutočnosť, že je
žalobkyňa 2/ lekárka a nie je prvorodička, nemení nič na tom, že každé tehotenstvo sa prejavuje inak,takže príznaky tehotnosti nemusia byť spozorované v prvých mesiacoch. Zároveň žalobkyňa 2/ uvádza,
že v danom čase (v čase pravdepodobného oplodnenia) a aj nejaký čas potom, dojčila svojho vtedy 11-
mesačného syna Jakuba. Menštruačný cyklus jej po pôrode ešte nenabehol. U dojčiacich žien je tento

jav normálny. Iné príznaky tehotenstva (nevoľnosť, vracanie, zvláštne chute) sa v prípade žalobkyne
2/ nevyskytli. Rovnako žalobkyňa 2/ niekoľko mesiacov intenzívne cvičila, takže ani nárast hmotnosti
nebol v začiatkoch prítomný. Samozrejme ani nečakala, že môže byť tehotná, keďže manžel podstúpil
vazektomiu s poučením po kontrolnom vyšetrení, že je možný nechránený pohlavný styk. Po žene nie
je možné požadovať, aby podstúpila interrupciu, ale keby ju aj žena podstúpila, táto nepreruší kauzálny

nexus medzi príčinou neplánovanej tehotnosti a narodením dieťaťa.

5. V ďalšom konaní žalobcovia uvádzali, že nenamietajú samotný operatívny zákrok ako nesprávny,
ale viaceré už skôr opísané čiastkové výkony. Zdôraznili, že za ujmu nepovažujú dieťa samotné, ale
bolesť, fyzickú a psychickú záťaž spojenú s tehotenstvom, pôrodom, so zmenou plánov po narodení
dieťaťa, škodu predstavujú náklady spojené s tehotenstvom a pôrodom, neočakávané výdavky. Zásah

do osobnostných práv predstavujú komplikácie, ktoré sú sprievodným javom tehotenstva Už tri deti pre
nich predstavovali veľkú záťaž, s deťmi im nemal kto pomôcť, rovnako tak finančnú záťaž. Nechceli mať
viac detí aj z dôvodu možnej dedičnosti zdravotných problémov syna P., ktorými po narodení trpel aj
štvrtý syn. Žalobkyňa 2/ bola dlhodobo vylúčená z pracovného prostredia, nemohla sa vrátiť do práce
a venovať sa svojim ambíciám a kariérnemu rastu. Rodina žalobcov čelí posmeškom, žalobkyni okolie

naznačovalo, že sa jej zrejme nechce pracovať a že zneužíva sociálny systém. Zhrnuli, že nedostatkom
v procese poskytnutia zdravotnej starostlivosti bolo poučenie až v deň vykonania zákroku a žalobcov
informovaný súhlas nebol udelený tomu subjektu, ktorý zákrok vykonal. Namietali, že žalobca nebol
informovaný, že k rekanalizácii môže dôjsť prakticky okamžite po zákroku, keďže mu bolo povedané,
že k nej môže dôjsť aj po uplynutí niekoľkých rokoch od zákroku tak, ako to bolo uvedené v texte

informovaného súhlasu. Mali za to, že znaleckým dokazovaním bolo preukázané pochybenie v tom,
že nebol vykonaný druhý kontrolný spermiogram, nevykonanie ktorého a súčasné ubezpečenie o
možnom nechránenom pohlavnom styku je priamou príčinou nechceného tehotenstva. V tomto ohľade
poukazovali na nimi predložený znalecký posudok a výpoveď zástupcu znaleckého ústavu. Mali za to, že
najpravdepodobnejšou príčinou obnovenia plodnosti žalobcu 1/ bola rekanalizácia a vykonanie druhého

kontrolného spermiogramu by zvýšilo pravdepodobnosť odhalenia tohto stavu. Nebyť nesprávneho
a predčasného poučenia o tom, že už po jednom kontrolnom spermiograme je možný nechránený
pohlavnýstyk,knechcenémutehotenstvubynedošlo.Tietodveskutočnostisúpodľažalobcovvovzťahu
príčiny a priameho následku, pričom poukázali na dostatočnú mieru istoty, ktorá musí viesť k vyvodeniu
zodpovednosti žalovaných.

6. Žalovaní počas konania doplnili, že v prípade narodenia dieťaťa sú negatívne aspekty vyvažované
ešte väčšími pozitívami, čo spôsobuje stav, ktorý z princípu nemôže byť hodnotený ako ujma. Poukázali
na to, že výsledky dokazovania potvrdili, že vývoj udalostí v rodine žalobcov v konečnom dôsledku
prebieha viac pozitívne ako negatívne, a preto situácia, keď sa narodí dieťa síce neplánované, ale

je zdravé a milované, nie je situáciou, ktorá by objektívne mohla privodiť niekomu ujmu. K naplneniu
ujmy je totiž potreba viac mínusov proti plusom, čo ale v danom prípade nenastalo. Ak by sa aj čisto
hypoteticky jednalo o ujmu, jej závažnosť je minimálna až zanedbateľná v porovnaní s pozitívami, ktoré
situácia rodičom prináša. Nemožno preto hovoriť o vzniku škody, či nemajetkovej ujmy. Zdôrazňovali,
že vykonaným dokazovaním znalcom MUDr. I. bolo preukázané, že spôsob vykonania zákroku lege

artis nevyžaduje dva kontrolné spermiogramy, ale postačuje iba jeden, a teda nie je splnený základný
predpoklad pre vznik zodpovednosti za tvrdenú ujmu. K námietkam ohľadom tvrdenej nesprávnosti
častí informovaného súhlasu poukázali na to, že obaja znalci sa zhodli na tom, že týmto častiam
nemožno z odborného hľadiska nič vytknúť. Zotrvali na tom, že sterilizácia bola v súlade so zákonom
vykonaná až po písomnom informovanom súhlase a skutočnosť, že nebola dodržaná 30 dňová lehota

medzi jeho poskytnutím a sterilizáciou nebola podložená dôkazom. Žalobcovia navyše uvádzali, že pred
počatím dieťaťa sa chceli chrániť, neriešili otázku, že by si to potrebovali rozmyslieť, a preto ich tvrdenie,
že prípadné včasné neposkytnutie informovaného súhlasu im malo spôsobiť ujmu, je argumentácia
scestná. Mali za to, že neexistuje žiadna príčinná súvislosť medzi oneskoreným poučením žalobcu pred
vazektómiou a narodením dieťaťa. Rovnako tak ani medzi nesprávnym poučením a narodením dieťaťa,

ktoré poučenie okrem toho znalci označili za správne.

7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom oboch žalobcov a štaturáneho zástupcu žalovaných,
oboznámením listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise, ďalej tiež boli predložené dva súkromnéznalecké posudky (resp. jeden znalecký posudok a jedno odborné vyjadrenie), ku ktorým podali
doplňujúce vysvetlenie znalci vrámci výsluchu na pojednávaní a aj pri ich vzájomnej konfrontácii. Na
základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:

8. Žalobca 1/ pri svojom výsluchu uviedol, že obaja s manželkou sú z východného Slovenska, po vysokej
škole sa usadili v Mochovciach, rozhodli sa viesť rodinný život a mať 2 deti. Napriek tomu, že používali
ochranu, narodil sa aj tretí syn P. a aj to už vnímali ako komplikáciu, aj pretože tam, kde bývajú, nemajú
žiadnu rodinu a nemá im kto s deťmi pomôcť. Povedali si, že aj tri deti sú už veľa, ale že to zvládnu.

Rozhodli sa už, že do ďalšieho dieťaťa ísť nechccú, že to by bolo cez čiaru a zvažovali rôzne možnosti
antikoncepcie, jednak sterilizáciu manželky, rôzne telieska, pri nich ale sú riziká zdravotné a to nie je
úplne spoľahlivé. Rozhodli sa pre vazektómiu, podľa ich informácii nemala neblahé následky, má menej
komplikácii, pričom manželka povedala, že ho do toho nenúti a že keď sa sám rozhodne, že sa má
na zákrok objednať. On to zvažoval, odhodlal sa na tento zákrok, a preto sa telefonicky objednal na
zákrok. Sestričke povedal, že má záujem, ona ho objednala na dátum 8.7., po telefóne riešili iba to, či

je možné platiť za zákrok aj kartou, povedala že áno a pýtal som na to, že vie, že je potrebné niečo
podpísať, či má kvôli tomu chodiť do Trenčína, ona mu povedala, že nemusí a že to môže podpísať
aj v deň zákroku. Prišiel potom rovno až na zákrok, medzitým v žiadnom kontakte s lekárom nebol. V
deň zákroku podpísal súhlas. Po zákroku mu dali taštičku, kde bol krém na ranu, tabletka od bolesti a
poučenie, že do kontrolného spermiogramu musí prebehnúť asi aspoň 15 ejakulácii. Nie je si vedomý

nejakého pochybenia, ktoré by v tomto smere urobil. Pamätal si, že mu počas zákroku dali nejaký
rajský plyn, povedali mu, že potom môže po chvíli aj šoférovať, preto asi 30 min čakal v čakárni a
pýtal sa pri odchode, či ho pani objedná na kontrolu, ona ale povedala, že sa má objednať telefonicky.
Telefonoval teda asi 4. týždeň po zákroku, dali mu termín v septembri. Poučili ho o tom, ako má odobrať
vzorku. Prišiel na dohodnutý termín aj s nádobkou so vzorkou ejakulátu, ktorá ale nebola nijak označená.

Nádobku zobrala sestrička niekde dozadu a povedala, že má počkať. Potom ho zavolal doktor, povedal,
že vzorku vyšetril a že nevidel žiadne živé ani mŕtve spermie a že zákrok sa podaril a napísal teda
poučenie, že už môže mať styk bez ochrany. Žalobca sa na druhý spermiogram nepýtal, doktor mu ho
ani nenavrhol. Ochranu s manželkou nepoužívali, pretože im bolo odporúčané, že ju používať nemusia.
Manželka v tom čase dojčila Jakuba, nemala menštruáciu, na jar niekedy v mesiacoch marec, apríl,

máj začala intenzívne cvičiť aj každý deň, nebolo badať ani vymeškanie menštruácie, ani nevoľnosti,
ani jej nepribudlo na váhe. Nemali dôvod sa domnievať, že je tehotná. V dôsledku cvičenia manželka
všade chudla len na bruchu nie, a keď už brucho mala také okaté, tak si aj robili srandu, že asi je
tehotná, ale mali zato, že nemôže byť tehotná, keďže bol na zákroku. Urobila si však tehotenský test,
žalobca počul len krik a ona mu povedala, že test je pozitívny. Urobila si ešte ďalšie dva testy a všetky

vyšli pozitívne. Ešte v ten deň išla ku gynekologičke a tá jej potvrdila, že je tehotná v 19. týždni. Po
tejto informácii sa veľa zmenilo. Manželka musela odložiť nástup do práce, museli zaobstarať 7 miestne
auto, manželka sa počas tehotenstva nemohla toľko venovať deťom a musel i on viac pomáhať. Koľko
krát, keď staršie deti chceli niekde ísť, tak kvôli malému X. sa nedalo. V septembri 2019 boli všetci 6
na svadbe, malý X. je veľmi neposedný, žalobca ho musel naháňať pri kostole, museli na neho dávať

pozor aj počas hostiny, nie sú to najpríjemnejšie situácie. Nechceli štvrté dieťa aj preto, že znovu ten
kolobeh nechceli absolvovať, vedeli čo to obnáša. Chceli, aby vyrástli tri deti, aby to bolo ďalej už
len ľahšie a ľahšie. Ak by bol vedel, že aj po krátkej dobe po zákroku sa dá otehotnieť, tak by hľadali
inú alternatívu. Vedel o možnosti zdvojeného semenovodu a to, že sa takáto vec odhalí pri kontrolnom
vyšetrení. Vedel aj o rekanalizácií, uvádzalo sa to rôzne, niekde sa uvádzalo, že táto môže nastať po

viac rokoch, po niekoľkých rokoch či mnohých rokoch. Ak by aj nastala po 10 či 15 rokoch, tak by to
brali ako akceptovateľnú mieru rizika, pretože tri deti by už boli odrastené a k tomu by pribudlo jedno
malé. Tretí syn P. mal stredne ťažkú hypotóniu, zaostával vo fyzickom vývoji, je to dedičné a všetci
chlapci okrem dcéry TT., týmto trpeli, preto tu bola obava, či aj X. tiež nebude mať takéto ochorenie.
To zvažovali, keď sa rozhodovali o vazektómií. Báli sa toho, aj keď ho čakali. Tesne pred narodením

X., žalobca musel Q. ísť na liečenie do Dunajskej Lužnej, lebo manželka už nemohla ísť, čo bola opäť
pracovná komplikácia, keďže v jeho robote je problém s náhradou aj dovolenkou. Žiaden iný zákrok,
ktorý by sa týkal plodnosti, než len predmetnú vazektómiu, nepodstúpil. Podstúpil iba vyšetrenie spermií
u doktora Brezovského dňa 17.7.2017. Doktor Brezovský mu povedal, že aj napriek vazektómii je stále
plodný, že má spermie, aj keď menej ako u zdravého muža. S manželkou zvažovali buď sterilizáciu

manželky alebo jeho, iné nezvažovali. Pamätal si, že podpisoval pred zákrokom dve tlačivá, jedno z
toho bola žiadosť o zákrok, kde musel dopísať aj dôvod žiadosti, kde napísal, že má tri deti a ďalšie už
nechce. Potom podpisoval informovaný súhlas, ktorý si prechádzal spoločne s doktorom, ktorý asistoval
doktorovi Sokolovi pri operácii. On povedal, že o čo sa jedná, ako to bude prebiehať, aké sú riziká,žalobca to spolu s ním čítal očami, prebehol si text, nečítal to úplne doslovne. Pamätal si, že sa lekára
pýtal na možnosť neúspešnej operácie, či mali taký prípad, na zdvojený semenovod a rekanalizáciu a
povedal, že sa s takýmto prípadom ešte nestretol. Nepodstúpil nikdy žiaden zákrok pred vazektómiou,

ktorý by smeroval k uchovaniu spermií pre prípadné budúce oplodnenie. S manželkou plánoval deti, on
chcel tri, ona dve, tak sa k tomu tretiemu stavali tak, že keď bude, bude, keď nebude, tak nebude. Z
rodiny im na štvrté tehotenstvo nikto nič nepovedal, skôr poznámky z okolia boli horšie, kolegovia si z
neho strieľali, či si nevie dať pozor, či chcem mať 10 detí a kde ich chce dať, kolega žene povedal, že
je ako jabloň a rodí každý rok. Ostatní sa na nich dívali ako na zjav. Nebolo to teda tak, žeby gratulovali

k ďalšiemu dieťaťu, skôr sa pozerali či sú normálni. Keď zistili tehotenstvo, už nebolo možné podstúpiť
interupciu, ani nevie, či by ju podstúpili. Dať dieťa na adopciu nezvažovali. Keď išiel na zákrok, bol v
strese a ak má povedať, či už bol pevne rozhodnutý podstúpiť zákrok, tak uviedol, že skôr áno. Žiadosť o
vykonanie sterilizácie a informovaný súhlas podpisoval obe až v deň zákroku, no žiadosti je uvedený iný
dátum skorší, aby to bolo akože 30 dní pred zákrokom. Žalobca mal za to, že prípadné ospravedlnenie
a len vrátenie 350,- eur za vazektómiu nie je adekvátne tomu, čo si museli preskákať.

9. Žalobkyňa 2/ uviedla, že pri rozhodovaní sa o vazektómii zvažovali viacero faktorov, jednak to, že ona
bola dlho na rodičovskej a materskej dovolenke, cítila potrebu vrátiť sa do práce. Predtým bola zaradená
v atestačnom programe na neurologickom oddelení, pre materské dovolenky musela atestáciu prerušiť
a chcela si ju dokončiť. Cítila potrebu stýkať sa s inými ľuďmi a mať pocit, že nie je užitočná len na

prebaľovanie a kŕmenie, ale aj pre niekoho iného. Manžel ťahal finančne dlho celú domácnosť sám a tiež
chcela už aj ona finančne prispieť do rodinného rozpočtu. Dôvod, prečo ísť na vazektómiu bol aj ten, že
P. tretí syn mal hypotóniu stredne ťažkého stupňa, chodili s ním na neurológiu, ortopédiu, rehabilitácie,
fyzioterapeutické cvičenia, cvičili Vojtovú metódu, boli s ním na dvoch liečeniach. Aj preto sa rozhodli
nemať už ďalšie dieťa, tiež sa báli, že prípadne ďalšie dieťa by mohol byť chlapec a žeby tiež mohol

mať hypotóniu. V čase otehotnenia dojčila P., nemala menštruáciu, cvičila a aj chudla, akurát, že nie z
brucha. Deti si z nej robili srandu, že má v brušku bábätko, lebo ho má veľké, načo ona hovorila, že to
nie je možné. Myslela si, že má diastázu. Nakoniec si urobila test, ktorý bol pozitívny, potom ešte ďalšie
dva, z čoho dostali šok. Gynekologička zistila, že plod už je veľký, v 19. týždni, ona sa v ambulancii hneď
rozplakala. Nasledovalo ťažké obdobie, veľa to s manželom riešili a ďakuje, že má takého manžela,

ako má, že ani na chvíľu nezapochyboval o tom, že Peťko je jeho. Tehotenstvo psychicky veľmi zle
znášala a nevedela sa s ním zmieriť, aj keď vedela, že zato nemôžu ani oni, ani bábätko. Rodina to
nejako neriešila, ale jej rodičia to ťažko prežívali. Ona zažívala negatívne reakcie z okolia viac ako
manžel, aj na prechádzkach ľudia z dediny sa jej pýtali, či chce mať materskú škôlku, či sa doma
nudia, a nemajú televízor a podobne. Aj fyzioterapeutka, kam chodila s P., jej netaktne povedala, že

si to vie dobre zariadiť, že sa asi nechce vrátiť do práce. Vnímali ich ako sociálny prípad, že vyciciava
systém, a že sa vyhýba robote. Tiež pre tehotenstvo nemohla s P. vykonávať všetky cvičenia pri Vojtovej
metóde, musela zrušiť aj plávanie. Pri každej príležitosti musia riešiť, kto bude opatrovať X., či už ide
so synom na logopédiu, s dvoma ostatnými deťmi na krúžky alebo iné vyšetrenia so staršími deťmi. X.
trpel hypotóniou ľahšieho stupňa, tiež chodili k neurológovi, k fyzioterapeutovi do Nitry, keďže netaktnú

fyzioterapeutku vymenila, potom do Hlohovca, kde ich musel voziť manžel. Stále museli riešiť, ako
zabezpečia opatrovanie. Štvrté tehotenstvo bolo šokom aj v práci, v nemocnici sa to robí tak, že lekárky
po materskej presúvajú na iné oddelenia, kde ich treba a tiež sa obáva, že ju neumiestnia na pôvodné
miesto. V súvislosti s tehotenstvom nevyhľadala žiadnu odbornú psychologickú ani psychiatrickú pomoc,
tehotenstvo veľmi negatívne prežívala, neznášala tehotenstvo, nie však bábätko. Zlé myšlienky sa ale

potom zmenili, objavila sa pravá materinská láska. Napriek ťažkému prežívaniu tehotenstva, X. ľúbia,
hoci vtedy bola zrelá na psychiatra. Obávala sa či zvládnu 4 deti s malými vekovými rozdielmi, ale
to zvládli a to zvládnu a z X. vychovajú dobrého človeka. Za svoje negatívne myšlienky sa hanbila,
nepovedala ich ani kamarátke, iba manželovi. Vetci hovoria, že dieťa je dar, ale nikto nevedel ako to ona
prežíva. Hanbila sa priznať, že to prežíva negatívne, bála sa, že ju ľudia odsúdia. Bolo jej z tohto 4.

tehotenstvavyslovenezle.Všetcijuodsudzovali,žesúsociálnyprípad,žemajúveľadetí.Ostatnéstaršie
deti X. prijali, majú s ním dobrý vzťah, tešia sa, oni to ako problém nevnímajú. X. sa hypotónia upravila,
ako začal chodiť, už ich vyradili zo sledovania, už s ním nechodia na rehabilitácie ani vyšetrenia. Žalobu
podali aj preto, že veria, že sa toto nestane už inému páru, že prípadne doktor prehodnotí informovaný
súhlas, že ho doplní, že si dá pozor, aby boli dva spermiogramy, ako majú byť.

10. Zástupca žalovaných MUDr. Roman Sokol pri výsluchu uviedol, že štandardne prebieha poučenie
pacienta tak, že pacient sa objedná, osobne, elektronicky, telefonicky a takýmto spôsobom mu prvý
krát poskytnú poučenie. Určí sa termín zákroku, a keď pacient príde, je poučený ďalší krát v čakárni, kdeje len on. Následne ide k lekárovi - ku nemu, k MUDr. Holbovi alebo inému lekárovi, kde znova absolvuje
detailne poučenie, prechádzajú s ním riadok po riadku poučenie, kde sú presne údaje o priebehu
zákroku, o starostlivosti, rizikách, možnosti skorých a neskorých komplikácií, toto podpíše dvojmo

pacient a lekár. Žiadosť o samotný zákrok podpisuje len pacient. Následne pacient ide na vyšetrenie
samotné, kde mu vysvetlia, kde sa aplikuje lokálna anestéza, zisťuje sa prítomnosť alergií a možných
komplikácii, napr. problémy so zrážanlivosťou krvi. K vazektómii nie sú nutné žiadne predoperačné
vyšetrenia ani žiadne špeciálne vybavenie, je to zákrok ambulantný v lokálnej anestéze. Presne si už
nepamätá, ako prebiehalo poučenie žalobcu. Všetky vazektómie doteraz vždy robil iba on. Opísal

podrobne, ako prebieha samotný operačný zákrok. Uviedol, že v tomto konkrétnom prípade, výsledkom
z histologického vyšetrenia bolo, že pri zákroku odobrali tkanivo semenovodu na jednej strane v dĺžke
17mm a na druhej strane v dĺžke 15mm. Po zákroku poučí pacienta o kontrole. V poučení je uvedené
presne, čo a ako má pacient robiť, ako sa má o ranu starať na prvý, druhý, tretí deň, v poučení má
kontakt na hlavnú sestru, niekedy aj na lekára, ktorý má príslužbu. Okrem toho lekár vždy pacienta po
zákroku telefonicky ešte kontaktuje, aby sa uistil, že je všetko v poriadku. Po zákroku je lekárom pacient

vždy poučený, že je nutný kontrolný spermiogram a do času jeho vykonania nie je možný nechránený
pohlavný styk, ale len s ochranou, prípadne prerušovaný pohlavný styk. Pacient je poučený, že sa má
objednať na kontrolné vyšetrenie spermiogramu po vazektómii a dokedy sa toto vyšetrenie urobí, on už
vždy má výsledok histológie z tkaniva odobratého zo zákroku osobitne pre pravú a ľavú stranu. V tomto
konkrétnom prípade pacient prišiel na kontrolný spermiogram 9. týždeň po vazektómii, Spermiogram

vyšiel s výsledkom azoospermia, to znamená neprítomnosť živých ani mŕtvych spermií, pričom tento
spermiogram sa vždy robí z ejakulátu, ktorý pacient prinesie z domu a odovzdá ho. Nikdy nie sú súčasne
v ambulancii dvaja pacienti naraz, ktorým by sa vyšetroval ejakulát. Spermiogram po vazektómii je
špecifický tým, že ejakulát sa centrifuguje, odoberie sa zo spodu skúmavky, a pokiaľ v tzv. Byrkerovej
komôrke, ktorá má sto mriežok, ani v jednej z nich nie je ani živá ani mŕtva spermia, jedná sa o

azoospermiu. V tomto prípade to bolo tak. Keďže vyšla azoospermia a aj výsledky histológie potvrdili
prerušený semenovod na oboch stranách, tak bol pacient poučený, že môže už realizovať nechránený
pohlavný styk. Je presvedčený o tom, že výkon v tomto prípade bol vykonaný lege artis, preto ani
nepristúpil k mimosúdnemu vyrovnaniu. K vyšetreniu spermiogramu žalobcu zo 17.7.2017, ktorý urobil
MUDr. Brezovský, mal zásadne výhrady. Je nereálne, aby patológia spermií vyšla tak, ako je tam

uvedené 50%, keďže štandardne až 98% mužov má patológiu spermií v rozsahu 96%. Ak patológia
vyjde 94%, je to raritný, dobrý výsledok. Okrem toho je nereálne percentuálne vyčíslenie pohyblivosti
v častiach a, b, c, d, ktorá v žiadnom prípade nemôže vyjsť v okrúhlych číslach Súčet ním vykonaného
prvého spermiogramu na jednom papieri nekorešponduje s druhým súčtom na druhom papieri. Vždy,
keď sa u nich vyšetruje spermiogram, ejakulát sa po vyšetrení zafarbí genciánovým roztokom a to aj z

toho dôvodu, aby ho už viac nebolo možné použiť a nedošlo k zámene. MUDr. Holba je jeho kolega, je
to atestovaný urológ. Trval na tom, že len jeden kontrolný spermiogram za predpokladu, že je pri ňom
zistená azoospermia, a pokiaľ súčasne je potvrdená bilaterálne úspešná vazektómia, je postačujúce.
Keď sú splnené tieto dve podmienky, nie je nutný druhý spermiogram. Takto to bolo aj v tomto prípade.
Pacient sa na kontrolný spermiogram objednáva, môže sa objednať hneď po vazektomii, pričom vždy

prihliadajú na prianie pacienta, čo sa výberu termínu týka. Nemôže to však byť skôr ako 4. týždeň po
vazektómii. Táto spodná hranica je pevná, ale čo sa týka dĺžky tejto hranice smerom hore, toto už nie
je pevne stanovené, ale pacient je poučený, že až do termínu kontrolného spermiogramu, nech už
je urobený následne kedykoľvek, nemôže viesť nechránený pohlavný styk. Mali prípady, že kontrolný
spermiogram bol učinený aj po dvoch rokoch. Každý pacient je poučený o možnosti rekanalizácie ako

takej, toho si je vedomý aj každý lekár, že to môže nastať. Pacient je o tom tiež poučený. On osobne sa s
prípadom rekanalizácie nestretol, o prípadoch sa dočítal v americkej literatúre. Môže sa objaviť aj po 15
rokoch. Na to, aby rekanalizáciu zistil, pacient by musel na spermiogram chodiť denne, keď teoreticky
by rekanalizácia mohla nastať hneď, keď opustí pacient brány ambulancie. Rekanalizácia ako taká je
mimoriadne raritný prípad, poučení pacienti sú tak, že táto sa môže vyskytnúť aj po niekoľkých rokoch,

teda nie len, ale aj v neskoršom období. Žalovaní 1/a 2/ sú oba subjekty oprávnené na poskytovanie
zdravotnej starostlivosti, sídlia v jednej budove, majú rovnakých zamestnancov, prakticky to je jeden a
ten istý subjekt. Nemajú nejaký kľúč na to, kedy ktorý výkon robí žalovaný 1/ alebo žalovaný 2/. V tomto
prípade výkon - zákrok a vyšetrenie spermiogramu vykonával žalovaný 1/. Domnieval sa, že žalovaný
1/ aj inkasoval sumu za výkon. To ktorý výkon robí jeden alebo druhý subjekt, je približne 50-50%, ale

vždy poučenie aj informovaný súhlas realizuje žalovaný 1/.

11. V konaní bolo preukázané, že žalobcovia sú manželia a sú rodičmi detí E., nar. XX.XX.XXXX, K.,
nar. XX.XX.XXXX, P., nar. XX.XX.XXXX, X., nar. XX.XX.XXXX, pričom otcovstvo žalobcu 1/ k synovi X.bolo preukázané aj znaleckým posudkom znalca Doc. RNDr. Vladimíra Feráka CSc. z odboru genetiky
(analýza DNA) č. 22/2019 zo dňa 15.05.2019. Nebolo sporným tvrdenie žalobcov (podložené lekárskymi
správami), že syn P. trpel zhoršeným zdravotným stavom - hypotoniou svalstva a zaostávaním v

očakávanom fyziologickom vývine. Tiež nebolo sporným, že syn X. trpel prechodne hypotoniou ľahkého
stupňa s potrebou prechodnej rehabilitácie.

12. Žalobca 1/ vypísal žiadosť o vykonanie mužskej sterilizácie adresovanú žalovanému 1/ z dôvodu,
že je ženatý, má tri deti, svojím podpisom potvrdil, že je plne spôsobilý vykonať toto rozhodnutie

a uvedomuje si následky svojho rozhodnutia, bez nátlaku, ovplyvňovania a dobrovoľne. Žiadosť je
datovaná dňom 01.06.2016. Písomný informovaný súhlas a prehlásenie pred vazektómiou je podpísaný
žalobcom 1/ a lekárom MUDr. Holbom s dátumom 08.07.2016 s označením poskytovateľa zdravotnej
starostlivosti - žalovaného 1/. Žalobca 1/ podpisom potvrdil, že súhlasí s vykonaním sterilizácie, s
použitímpotrebnýchliekov,zdravotníckehomateriálu,aktobudepotrebné.Tiežpotvrdil,žemupoučenie
bolo dané zrozumiteľne, ohľaduplne, bez nátlaku a s dostatočným časom sa slobodne rozhodnúť.

Žalobca 1/ a ošetrujúci lekár podpísali dňa 08.07.2016 aj záznam o informovaní a poučení pacienta.
Žalobcovia namietali správnosť informácií o vazektómii obsiahnutých v tomto tlačive v nasledovných
častiach (č.l. 88) :

Zriedkavo po úspešnej vykonanej sterilizácii môže aj po niekoľkých rokoch nastať neskorá

rekanalizácia, teda spontánne obnovenie priechodnosti semenovodu, a tým znovunadobudnutie
schopnosti oplodnenia, ktoré sa vyskytuje v menej ako 0,1 % prípadov.
Zriedkavo (u 1 z tisíc mužov) sa môže vyskytnúť zdvojený semenovod, ktorý sa počas výkonu nezistí
a zaisťuje tak prítomnosť spermií v ejakuláte, a teda aj v kontrolných spermiogramoch po sterilizácii. V
tomto prípade je nutné výkon opakovať a je pre Vás bezplatný.

V bezprostrednom období po vazektómii je potrebné mať chránený pohlavný styk, pretože odvodné
semenné cesty sa musia zbaviť už vytvorených spermií. Zriedkavo aj po úspešnej sterilizácii môže aj po
niekoľkých rokoch nastať spontánne obnovenie priechodnosti semenovodu, a tým znovunadobudnutie
schopnosti oplodnenia. Výnimočne môže mať muž zdvojený semenovod, čo sa pri operácii nemusí
zistiť a prejaví sa to prítomnosťou spermií v kontrolnom spermiograme. V takomto prípade je potrebná

opakovaná operácia.

13. Záznam v zdravotnej dokumentácii žalobcu 1/ zo dňa 08.07.2016 týkajúci sa zákroku vazektómie
je spísaný lekárom MUDr. Jurajom Holbom s označením poskytovateľa zdravotnej starostlivosti-
žalovaného 2/ ( v záhlaví tlačiva aj na odtlačku pečiatky v závere), pričom sa uvádza, že ide o pacienta

s lege artis podanou žiadosťou o vazektómiu, ktorá je zaevidovaná v ich ambulancii a po opakovanom
poučení a podpísaní informovaného súhlasu pacient prišiel k vazektómii lege artis. Uvádza sa popis
priebehu zákroku. Uvádza sa doporučenie, že kontrola je cca o 4 týždne, pri kontrole výsledok histológie
a vyšetrenie spermiogramu, do kontroly doporučuje aspoň 15 ejakulácií k vyplaveniu spermií v systéme,
ďalšia kontrola je nutná v 6 týždni od vazektómie, potom kontrolný spermiogram, do t.č. je možný len

chránený styk a nechránený styk bude možný až po zvolení lekára.

14. Záznam v zdravotnej dokumentácii žalobcu 1/ zo dňa 05.09.2016 týkajúci sa kontroly je spísaný
MUDr. Romanom Sokolom s označením poskytovateľa zdravotnej starostlivosti- žalovaného 1/ ( v
záhlaví tlačiva aj na odtlačku pečiatky v závere), pričom sa uvádza, že ide o stav po vazektómii lege

artis, výsledok vyšetrenia je „ejakulát bez prítomnosti spermií“ a doporučenie pre pacienta znie: možný
už nechránený pohlavný styk.

15. Predložený bol spermiogram žalobcu 1/ spracovaný MUDr. Brezovským zo dňa 17.07.2017 so
záverom oligoastenozoospermia.

16. Zo záverov odborného vyjadrenia znaleckého ústavu forensic - Inštitút forenzných medicínskych
expertíz, s.r.o. č. 99052/2019 vyplynul záver, že azoospermia musí byť potvrdená dvomi po sebe
nasledujúcimi vyšetreniami spermiogramu, čo je štandardný postup používaný po celom svete. Ak
bol dvakrát po sebe vyšetrený spermiogram a bola zistená azoospermia, vtedy možno potvrdiť, že

vazektómia bola úspešne vykonaná. Ak sa objavia spermie v ejakuláte po vazektómii (pohyblivé
alebo nepohyblivé), vyšetrenie sa opakuje, kým sa potvrdí azoospermia. Počet ejakulácií potrebných
po vazektómií, aby sa semenovodné cesty zbavili spermií, sa podľa odbornej literatúry pohybuje od
20-25 ejakulácií. Na základe jedného vyšetrenia spermiogramu po vazektómií nemôže lekár s istotoupotvrdiť sterilitu pacienta. Prvé vyšetrenie spermiogramu sa obvykle vykonáva od 6.-8- týždňa po
vazektómii, závisí to od zvyklostí pracoviska, lekára. Je možné vykonávať aj neskoršie vyšetrenie
spermiogramu (napr. 8-9. týždeň), ale výsledok to neovplyvňuje. Potvrdili, že žalobca 1/ mohol mať

zdvojený semenovod, ide o veľmi vzácnu vrodenú anomáliu s prevalenciou menej ako 0,05 %. Tiež
uviedli, že zlyhanie vazektómie môže byť výsledkom rekanalizácie, ktorá môže byť prechodná alebo
pretrvávajúca. Rekanalizácia po vazektómii by mala byť podozrivá, ak sa po potvrdení azoospermie
začnú v spermiograme objavovať pohyblivé spermie, alebo stúpajúce koncentrácie spermií. Nie je
možné poznať skutočný výskyt neskorej rekanlizácie, pretože vyšetrenie spermiogramu po vazektómie

sa len zriedka opakuje po tom, čo sa potvrdí azoospermia. Odhaduje sa ale, že gravidita v dôsledku
rekanalizácie nastane cca v jednom prípade na 2000 vazektómií. Zlyhanie vazektómie tiež do istej
miery závisí od dodržiavania stanoveného režimu a odporúčaní pre klienta, ktorý vazektómiu podstúpil
(používanie inej formy antikoncepcie do potvrdenia azoospermie analýzou ejakulátu). Rekanalizáciu po
vazektómii nie je možné potvrdiť len jedným vyšetrením spermiogramu, ale je potrebná séria analýz
ejakulátu po vazektómii. Dospeli k záveru, že taký postup, kedy po jednom vyšetrení spermiogramu v

8.-9. týždni po vazektómii s tým, že pár môže vykonávať nechánený pohlavný styk, nie je správny, nejde
o lege artis postup.

17. Doplňujúce vysvetlenie k uvedenému znaleckému posudku podal zástupca znaleckého ústavu Prof.
MUDr. Ján Klimet, CSc. Doplnil, že vždy sú nutné dva kontrolné spermiogramy po vazektomii, na to sú

pravidlá za účelom toho, aby sa potvrdila spoľahlivosť skoršieho, prvého kontrolného spermiogramu.
Platí to tak podľa odporúčaní medzinárodných organizácii. Na základe určitého osobného personálneho
postoja lekára, jeho skúseností, by jeden kontrolný spermiogram mohol byť považovaný za dostatočný,
ale druhý je v zmysle pravidiel nevyhnutný na to, aby sa opakovane potvrdila azoospermia. Bez
ohľadu na to, v akom týždni po vazektomii sa pacient dostaví na kontrolný spermiogram, vždy je

nutné vykonať takéto vyšetrenia dve. Pred prvým kontrolným vyšetrením by malo byť vykonaných
20-25 ejakulácii a následne sa vykoná spermiogram buď po 4 týždňoch po vazektomii alebo dokonca
až po troch mesiacoch. Dovtedy nie je možné realizovať nechránený pohlavný styk. Len na základe
jedného kontrolného spermiogramu nie je možné pacienta uistiť o možnosti nechráneného pohlavného
styku. Je tak možné urobiť až na základe druhého spermiogramu, keď je ejakulát bez akýchkoľvek

pohyblivých spermii. Čo sa týka rekanalizácie, ide o obnovenie semenovodov po vazektómii, je to
teoreticky aj prakticky možné, a to aj po úspešnej vazektomii. Nedá sa presne povedať časovo, kedy
táto po vazektomii sa môže vytvoriť, toto nikto nevie presne a neboli popísané ani časové súvislosti
vzniku rekanalizacie po vazektomii. Nevedel sa vyjadriť k tomu, či táto teoreticky môže vzniknúť
prípadne na druhý či tretí deň po vazektomii. Nie je možné predvídať, či a kedy môže rekanalizácia

vzniknúť. Existuje aj prechodná rekanalizácia, no táto sa nedá ani predvídať a nijakým spôsobom
ani ovplyvniť. Druhé vyšetrenie spermiogramu má potvrdiť jednak správnosť vyšetrenia prvého a tento
spermiogram slúži aj na to, že môže potvrdiť to, že k rekanalizácii už aj došlo. V danom prípade
postup non lege artis spočíva v opomenutí vykonania druhého kontrolného spermiogramu. Čo sa týka
guidelinov, z ktorých vyplýva potreba vykonania dvoch kontrolných spermiogramov, Slovensko nemá

vypracované samostatné takéhoto štandardy. Preberáme európske guideliny, ale existujú aj americké -
Americkej urologickej spoločnosti, či kanadské. Sú však veľmi podobné, majú odporúčací charakter, ale
veľmi vysokú váhu a sú všeobecne rešpektované. Aj z nich vyplýva, že druhý kontrolný spermiogram
je štandardom. Nutnosť vykonať druhý konktrolný spermiogram uvádzajú všetky guideline-y. Existujú
guideliny európske - Európskej urologickej spoločnosti, aj v týchto guidelinoch je uvedené, kedy sa

odporúča vykonať kontrolný spermiogram po vazektomii aj to, že majú byť dva. Sú teda guideliny, čo sa
týka počtu kontrolných spermiogramov, aj času, kedy sa tento odporúča vykonať. Niektorý z lekárov sa
môže na základe osobných skúseností rozhodnúť, že odporučí pacientovi nechránený pohlavný styk aj
na základe jedného spermiogramu s azospermiou, robí tak na základe skúseností a svojich predošlých
poznatkov, ale ak sa tak rozhodne, nesie za to zodpovednosť. V guidieloch žiadna výnimka neexistuje a

z pohľadu guidelinov potom postup, pri ktorom sa zvolí len jeden kontrolný spermiogram po vazektómii,
je non lege artis postupom. Extrémnou raritou je zdvojený semenovod, no pri vazektómii sa štandardne
takáto rarita nedá ani zistiť, ale jej prítomnosť by sa mala dať zistiť kontrolným spermiogramom. Pokiaľ
po vazektómii bol kontrolný spermiogram s výsledkom azoospermia, s najväčšou pravdepodobnosťou
to vylučuje existenciu zdvojeného semenovodu. K časti záveru znaleckého posudku znaleckého ústavu,

kde sa hovorí, že „Nie je možné poznať skutočný výskyt neskorej rekanalizácie, pretože vyšetrenie
spermiogramu po vazektómii sa len zriedka opakuje po tom, čo sa potvrdí azoospermia“, uviedol,
že takýto záver nie je jeho odborným záverom, takto to on nenaformuloval do znaleckého posudku.
Správne má byť, že majú byť dva kontrolné spermiogramy s potvrdenou azospermiou s istým časovýmodstupom. Rekanalizácia je možná aj po týchto kontrolných spermiogramoch aj s odstupom času. Z
pohľadu znalca u žalobcu 1/ najpravdepodobnejšie došlo k rekanalizácii, čo je pravdepodobnejšie ako
existencia zdvojeného semenovodu. Vzhľadom na to, že kontrolný spermiogram ukázal azoospermiu,

tak k rekanalizácii pred jeho vykonaním dôjsť nemohlo, keďže rekanalizácia a následná azoospermia
sa navzájom vylučujú. Rozostupy medzi prvým a druhým kontrolným spermiogramom nie sú v praxi
jednotné, ale z odbornej literatúry, vyplýva, že by malo ísť o jeden až dva mesiace. K žalobcami
vytýkaným častiam informovaného súhlasu znalec uviedol, že nemá k nim žiadne odborné výhrady, tieto
časti sú správne.

18. Zo znaleckého posudku znalca MUDr. Stanislava Žiarana, PhD, MPH, FEBU zo dňa 08.12.2019
vyplynuli závery, v zmysle ktorých vykonanie viac ako jedného kontrolného spermiogramu po vazektómii
je kontroverzné, ak prvé vyšetrenie ukázalo azoospermiu. Opakované vyšetrenie sa má vykonať vtedy,
ak sa pri prvom spermiograme nájdu v ejakuláte motilné, alebo nemotilné spemie. Dospel k záveru, že
s istotou nemôže lekár potvrdiť sterilitu pacienta po úspešnej vazektómii ani po viacerých vyšetreniach

s odstupom viacerých rokov. Vazektómia nie je 100% spoľahlivá a po vazektómii existuje malé, ale
určité riziko tehotenstva, aj keď kontrolný spermiogram ukáže azoospermiu. Kontrolné vyšetrenie
spermiogramu nemusí byť nevyhnutne vykonané v 4.-6.týždni po zákroku, vhodný časový interval
pre prvý spermiogram je 8.-16.týždňov po vazektómii. Ak je spermiogram vykonaný neskôr (8.-9-
týždeň), výsledok to neovplyvní. Znalec pripustil, že mohlo v danom prípade dôjsť k zdvojenému

semenovodu alebo k rekanalizácii. Znalec uviedol, že rekanlizácia sa dá predpokladať klinicky
na základe výsledkov spermiogramu po vazektómii alebo po neočakávanom postvazektomickom
tehotenstve, ak predchádzajúci kontrolný spermiogram vykazoval azoospermiu, alebo zriedkavé
nemotilné spermie. Nie je možné zistiť skutočný výskyt neskorej rekanalizácie, pretože kontrolný
spermiogram po vazektómii sa len zriedka opakuje po tom, čo spermiogram po vazektómii vykazuje

azoospermiu alebo zriedkavé nemotilné spermie. Výskyt zdvojeného semenovodu je zriedkavý a ako aj
pri rekanalizácii sa dá jednoznačne dokázať deferentografiou, ktorá sa na Slovensku bežne nevykonáva.
Rekanalizácia môže nastať aj skôr ako po roku napriek stanovenému postupu. Podľa znalca z guidelinov
nevyplýva, koľko spermiogramov po vazektómii sa má urobiť na definitívne vyjadrenie sa k tomu, kedy
je možný nechránený pohlavný styk. Je jasné a všeobecne prijímané, že minimálne jeden sa musí

vykonať, aby sa potvrdila účinnosť vazektómie. Spermiogram po vazektómii vykazujúci azoospermiu
alebo zriedkové nemotilné spermie je nevyhnutný na to, aby lekár mohol povedať pacientovi, či
sa môže spoľahnúť na vazektómiu ako metódu antikoncepcie. Pacienti môžu prestať používať iné
metódy antokoncepcie, keď vyšetrenie jedného dobre premiešaného necentrifugovaného čerstvého
postvazektomického ejakulátu vykazuje azoospermiu alebo iba zriedkavé nemotilné spermie. Nie je

doteraz autoritami a relevantnými klinickými štúdiami stanovené, koľko kontrolných spermiogramov
a v akých intervaloch sa má vykonávať, vzhľadom na veľkú variabilitu výsledkov a postupov. Tiež
uviedol,ženaSlovenskuneexistujúvšeobecnéprijatéapoužívanéusmernenia(guideliny)vtejtooblasti.
Slovenská urologická spoločnosť, ani Ministerstvo zdravotníctva SR nevydalo usmernenia pre samotný
výkon vazektómie, ani počet a postup kontrol po vazektómii. Preto si jednotliví poskytovatelia zdravotnej

starostlivosti vytvorili vlastné pravidlá a postupy, ktoré však nemusia byť založené na dôkazoch a
správnych a overených dát na základe štúdií. V prípade absencie národných guidelinov, sa preberajú
guideliny Európskej urologickej spoločnosti. V tomto prípade je dôležité poznamenať, že vazektómii a
následému postupu je venovaný minimálny priestor, bez konkrétnych odporúčaní ohľadom postupu a
sledovania po vazektómii, alebo počtu potrebných spermiogramov. Oproti tomu, guideliny Americkej

urologickej spoločnosti venujú vazektómii a postupu po nej množstvo faktov, štúdií, dát a metaanalýz a
v súčasnosti predstavujú najkomplexnejší a najspoľahlivejší zdroj dát v tejto problematike. Uviedol, že
rizikotehotenstvapovazektómiijepribližne1z2000umužov,ktorímajúpostvazektomickúazoospermiu
alebo ak spermiogram vykazuje zriedkavé nemotilné spermie.

19.Doplňujúce vysvetlenie k uvedenému znaleckému posudku podal znalec MUDr. Stanislav Žiaran,
PhD, MPH, FEBU, ktorý uviedol, že si stojí za tým, že v SR neexistujú žiadne guideliny, ktoré by sa
týkali vazektómie, obnovy plodnosti a skúmania tohto problému. Ani odporúčanie Európskej urologickej
spoločnosti neobsahujú detailné odporúčania, tie nie sú také prepracované na rozdiel od amerických
a z týchto amerických pri formulovaní svojich záverov preto aj vychádzal. Tieto vychádzajú z veľkého

množstva štúdii, keďže vazektómia je v Amerike oveľa viac rozšírená. Aj na konferenciách aj v praxi
sa siaha i u nás po európskych, ak v nich nenájdu lekári odpoveď, tak po amerických odporúčaniach.
Existujú po tom aj iné, kanadské a pod. Žiaden iný názor v praxi sa zatiaľ nedočítal než len ten, ktorý
našiel v amerických guidelinoch, z ktorých vychádzal. Ak poukazoval na určitú kontroverziu vykonaniaviac ako jedného kontrolného spermiogramu po vazektómii, táto vychádza práve z toho že odporúčania
v Európe absentujú a že prax nie je jednotná. Čo sa týka otázky, kedy má dôjsť ku kontrolnému
spermiogramu,odporúčanéjepomerneširoképole8-16týždňov,niekedyajpotomtotermíne, ajnapriek

tomu však môže spermiogram ukázať rôzne výsledky. Niekedy nemusia byť prítomné žiadne spermie a
potom sa znovu môžu objaviť. Závisí to od rôznych príčin. Otázka postupu, koľko má byť spemiogramov
a kedy majú byť vykonané je otázka ďalšej štúdie, ale správny čas vykonania spermiogramu zavisí
napr od veku, od osobných individualít pacienta atd. Odporúča sa podľa guidelineov vždy minimálne
jeden kontrolný spermiogram. To či ich má byť viac, je otázka praxe, pracoviska a štátu. Neexistuje

ani jednotný presný čas, kedy sa odporúča presne vykonať kontrolný spermiogram. Európske guideliny
žiadne odporúčania na postup po vazektomii nemajú. Rekanalizácia môže byť prítomná aj po lege artis
zákroku.Akbysavykonaldruhýspermiogram,vktorombyboliprítomnéspermie, dalobysadedukovať,
že došlo k rekanalizáci. Ale pre 100% potvrdenie by bolo potrebné vykonať ďalšie vyšetrenia. Môže
nastať aj prípad, že pri prvom kontrolnom spermiograme je azoospermia a s odstupom mesiacov sa zistí,
že sú zase spermie v ejakuláte prítomné. Čo sa týka počtu kontrolných spermiogramov v praxi pravidlá

vytvárajú ambulancie samé, keďže žiaden jednotný variant na to neexistuje, ale ani po opakovaných
kontrolných spermiogramoch nikdy nie je na 100 %, isté že nie je muž schopný oplodniť ženu. Po
lege artis vykonanej vazektomii a po vykonanom spermiograme s azospermiou je logické odporučiť
mužovi, že sa partnerka nemusí použiť inú formu antikoncepcie, ale vždy je tam „ale“, pretože ani táto
metóda nie je 100%. Neexistuje celoeurópsky štandard, ako sa má kontrolný spermiogram robiť, na

Slovensku niekto robí po troch mesiacoch, niekto po mesiaci a niektoré pracoviská robia len jeden a
niektoré až tri. I napriek úspešnej vazektómii a následnej azoospermii je stále možnosť otehotnenia 1
ku 2000. V konkrétnom prípade podľa znalca obnovená plodnosť mohla byť spôsobená rekanalizáciou
alebo anatomickou variabilitou pacienta. To je prípad, kedy ešte semenné mechúriky obsahujú napr.
aj pol roka spermie, sú takéto prípady dokumentované. Tiež je podstatné v tomto prípade, aká je

frekvencia ejakulácií, u niektorého muža sa môžu vyplaviť spermie skôr, u niekoho neskôr. Nevedel sa
ale ani základe všetkých podkladov vyjadriť, ktorá z možných príčin v tomto prípade skutočne spôsobila
obnovenie plodnosti, keďže pravdepodobnosť rekanalizácie je 1 ku 2000 a pravdepodobnosť, že boli v
semenných mechúrikoch ešte spermie je cca 1 ku 2500, takže je to približne rovnaké. Vo všeobecnosti
obnovenie plodnosti môže spôsobiť: 1/ spontánna rekanalizácia po operácií s pravdepodobnosťou

jeden až dva prípady na 2000 vazektómii, 2/ zdvojený semenovod, ktorý sa pri operácii nezistí,
pravdepodobnosť je 1 ku 1000-2000 vazektómii, 3/ anatomické špecifikácie - dlhšia doba vyplavovania
spermií zo semenovodov, 4/ zlyhanie samotného zákroku vazektomie. Pokiaľ by v tomto prípade išlo o
zdvojený semenovod, tak už v prvom kontrolnom spermiograme by sa spermie našli vo vzorke. Túto
variantu preto nepredpokladal. Potom by bolo možné ešte špekulovať o tom, či bola korektne vzorka

spracovaná. Ale to je veľmi málo pravdepodobné. S minimálnou pravdepodobnosťou mohlo isť aj o
falošnú negativitu. Obrovsky raritnou možnosťou je aj to, že po vazektómii sa neobnovili, nespriechodnili
síce semenovody ako také, ale obnovili sa len mikrokanáliky. To sa nedá predpokladať, žeby také
niečo nastalo, ale telo si vie nájsť aj takúto cestu. Je to veľmi raritné. Ale aj ak by takáto možnosť
nastala, tak ďalší spermiogram nebude v takej kvalite ako pôvodný, ale bolo by prítomných iba pár

spermií. Vzhľadom na to, že prvý kontrolný spermiogram ukázal azoospermiu, vylučuje sa to so
zdvojeným semenovodom, a takisto aj s predchodnou rekanalizáciou pred spermiogramom, ale mohlo
k nej dôjsť po vykonaní spermiogramu. Zhodnotil, že ak napriek vazektómii má žalobca v ejakuláte
menšie množstvo spermií s horšou pohyblivosťou, ktoré ale sú schopné oplodnenia, je to extrémne
raritná vec. K vyhodnoteniu kontrolného spermiogramu použitou metódou Birkenovou mriežkou znalec

uviedol, že je to štandardná metóda bežne používaná a metóda nie je zlá. Keď nie je v ejakuláte žiadna
spermia, tak lekár toto jasne aj pri tomto spôsobe hodnotenia vidí. Ale nedá sa vyhnúť hodnoteniu
ovplyvnenému ľudským faktorom v prípade, že v ejakuláte sa nájde veľké množstvo spermii a je nutné
vyhodnotiť ejakulát konkrétne podľa ich počtu. Pri azoospermii je to však štandardná metóda a výsledok
je v takomto prípade úplne jednoznačný, presný. Za predpokladu, že by spermie spred vazektomie boli

umiestnené v spomínaných mechúrikoch, že by šlo o túto anatomickú odchýlku, tak je možné nájsť
spermie v ejakuláte približne tak do pol roka od vazektómie, závisí ale od anatomických predpokladov,
počtu spermií a pod. Po roku by to bolo už veľmi málo pravdepodobné. No ale nie je vylúčené, že pri
niektorých ejakuláciach sa tieto spermie nevyplavili a zase inokedy, pri iných ejakuláciách sa vyplavili
a stali sa súčasťou ejakulátu. Za predpokladu, že ejakulát pred vyšetrením bol centrifugovaný, tak

potom sa zvýši centrifugáciou pravdepodobnosť, že sa zachytia všetky prípadné bunky a spermie, a
to na rozdiel od necentrifugovaného ejakulátu. Znalec k predneseným častiam informovaného súhlasu,
ktorých správnosť žalobcovia namietali, uviedol, že im z odborného hľadiska nič nevytýka. Obaja znalci
na pojednávaní následne tiež vzájomne konfrontovali svoje stanoviská a odborné závery.20. Zákonné ustanovenia:

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 Občianskeho zákonníka, (1) Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov

a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. (2) Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie
podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho
vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. (3)
Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti,
za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa § 420 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, (1) Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti.(2) Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď
bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto
spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov
nie je tým dotknutá.

Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s
poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení účinnom ku dňu poskytnutia zdravotnej starostlivosti
(ďalej len zákon), Poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná
starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby

so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri
zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy.

Podľa § 4 ods. 4 zákona, Na poskytovanie zdravotnej starostlivosti sa vyžaduje informovaný
súhlas (§ 6 ods. 4 ), ak

v tomto zákone nie je ustanovené inak (§ 6 ods. 9 ).

Podľa § 6 ods. 1 písm. a/ zákona Ošetrujúci zdravotnícky pracovník je povinný informovať o
účele, povahe, následkoch a rizikách poskytnutia zdravotnej starostlivosti, o možnostiach voľby

navrhovaných postupov a rizikách odmietnutia poskytnutia zdravotnej starostlivosti (ďalej len „poskytnúť
poučenie“), ak tento zákon neustanovuje inak (§ 6a ), osobu, ktorej sa má zdravotná starostlivosť poskytnúť, alebo aj inú
osobu, ktorú si táto osoba určila.

Podľa§6ods.2zákona,Ošetrujúcizdravotníckypracovníkjepovinnýposkytnúťpoučeniezrozumiteľne,
ohľaduplne, bez nátlaku, s možnosťou a dostatočným časom slobodne sa rozhodnúť pre informovaný
súhlas a primerane rozumovej a vôľovej vyspelosti a zdravotnému stavu osoby, ktorú má poučiť.

Podľa § 6 ods. 4 zákona, Informovaný súhlas je preukázateľný súhlas s poskytnutím

zdravotnej starostlivosti, ktorému predchádzalo poučenie podľa tohto zákona. Informovaný
súhlas je aj taký preukázateľný súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti,ktorému
predchádzalo odmietnutie poučenia, ak v tomto zákone nie je ustanovené inak (§ 6b
, § 27 ods. 1 , § 36 ods. 2 , § 38 ods. 1 , § 40 ods. 2 ).

Podľa § 6 ods. 5 písm. a/ zákona, Písomná forma informovaného súhlasu sa vyžaduje v prípadoch

uvedených v § 6b , § 27
ods. 1 , § 36 ods. 2 , § 38 ods. 1 a v § 40 ods. 2 .

Podľa § 40 ods. 1, 2, 3, 4, 5 zákona, (1) Sterilizácia na účely tohto zákona je zabránenie plodnosti bez
odstránenia alebo poškodenia pohlavných žliaz osoby. (2) Sterilizáciu možno vykonať len na základe
písomnej žiadosti a písomného informovaného súhlasu po predchádzajúcom poučení osoby plne
spôsobilejnaprávneúkonyalebozákonnéhozástupcuosobynespôsobilejdaťinformovanýsúhlasalebo
na základe rozhodnutia súdu na základe žiadosti zákonného zástupcu. (3) Poučenie predchádzajúce

informovanému súhlasu sa musí poskytnúť spôsobom ustanoveným v § 6 ods. 2 a musí zahŕňať informácie o
a) alternatívnych metódach antikoncepcie a plánovaného rodičovstva,
b) možnej zmene životných okolností, ktoré viedli k žiadosti o sterilizáciu,
c) medicínskych dôsledkoch sterilizácie ako metóde, ktorej cieľom je nezvratné zabránenie plodnosti,
d) možnom zlyhaní sterilizácie.

(4) Žiadosť o sterilizáciu sa podáva poskytovateľovi, ktorý sterilizáciu vykonáva. Žiadosť o sterilizáciu
ženy posudzuje a sterilizáciu vykonáva lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore gynekológia
a pôrodníctvo, žiadosť o sterilizáciu muža posudzuje a sterilizáciu vykonáva lekár so špecializáciou v
špecializačnom odbore urológia. (5) Sterilizáciu nemožno vykonať skôr ako 30 dní po informovanom
súhlase.

Podľa § 1 ods. 1 vyhlášky č. 56/2014 Z.z. Ministerstva zdravotnícta SR, ktorou sa ustanovujú
podrobnosti o poučení, ktoré predchádza informovanému súhlasu pred vykonaním sterilizácie osoby
a vzory informovaného súhlasu pred vykonaním sterilizácie osoby v štátnom jazyku a v jazykoch
národnostných menšín, Poučenie, ktoré predchádza informovanému súhlasu podľa § 40 ods. 3 zákona

,savykonábezodkladnepopodanížiadosti
o vykonanie sterilizácie. Poučenie vykoná ošetrujúci zdravotnícky pracovník zdravotníckeho zariadenia,
v ktorom osoba žiada o vykonanie sterilizácie, spôsobom ustanoveným v § 6 ods. 2 zákona .

Prílohou č. 1 uvedenej vyhlášky je i vzor písomného informovaného súhlasu pred vykonaním sterilizácie
muža, v ktorom sa okrem iného uvádza nasledovné:

Zriedkavo aj po úspešnej sterilizácii môže aj po niekoľkých rokoch nastať spontánne obnovenie
priechodnosti semenovodu a tým znovunadobudnutie schopnosti oplodnenia ženy. Výnimočne môže

mať muž zdvojený semenovod, čo sa pri operácii nemusí zistiť a prejaví sa to prítomnosťou spermií v
kontrolnom spermiograme. V takomto prípade je potrebná opakovaná operácia.

21. Žalobcovia sa domáhali svojich nárokov vyplývajúcich z pochybení poskytovateľa zdravotnej
starostlivosti, spočívajúcich primárne v dvoch rovinách, a síce z pochybení, ku ktorým malo dôjsť

pri realizovaní poučenia pacienta a informovaného súhlasu pred samotným zákrokom - vazektómiou,
ktorú podstúpil žalobca 1/ a tiež z pochybení, ktoré mali nasledovať po vykonaní samotného zákroku
a ktoré mali spočívať v nedostatočnom počte kontrolných spermiogramov žalobcu 1/ a s tým spojeným
predčasným ubezpečením o možnosti viesť nechránený pohlavný styk. V dôsledku uvedeného takýto
postup žalobcovia označovali ako non lege artis postup, ktorý založil jednak nárok na náhradu skutočnej

škody titulom márne vynaložených nákladov - úhrady za zákrok, ktorý nepriniesol očakávaný výsledok
a tiež náhrady nemajetkovej ujmy spočívajúcej v porušení osobnostných práv žalobcov, a o to fyzickej
integrity žalobkyne 2/, ktorá musela vytrpieť nechcené tehotenstvo a pôrod dieťaťa, pred ktorým sa
chceli chrániť, ktoré v spojení s narodením štvrtého dieťaťa oddialilo jej ďalšie profesné ambície,
práva na súkromný a rodinný život oboch žalobcov, a to práva na plánovanie rodičovstva, ktoré bolo

porušené, nakoľko v rozpore s ich zodpovedným prístupom, kedy mali v úmysle chrániť sa pred
neželaným narodením štvrtého dieťaťa podstúpením vazektómie, sa toto i napriek zákroku narodilo,
s čím boli spojené komplikácie v rodine - ďalšia starostlivosť, finančná a psychická záťaž na nich
ako rodičov. Treba zdôrazniť, že samotný operačný zákrok ako taký, teda vazektómia samotná,
nebol označovaný ako lekársky zákrok, ktorý by bol vykonaný non lege artis. Žalobcovia v žalobe z

nesprávneho prevedenia vazektómie, zákroku ako takého, svoje nároky nevyvodzovali a aj na prvom
pojednávaní výslovne uviedli, že samotný zákrok a jeho správnosť nespochybňujú a nenamietajú.
Správnosť, perfektnosť vykonania zákroku vazektómie na tele žalobcu 1/ preto nebola v konaní sporná
a súd sa preto ani nezaoberal skúmaním tej skutočnosti, či v procese operačného zákroku, pri fyzickomvykonaní sterilizácie poskytovateľom zdravotnej starostlivosti došlo alebo nedošlo k pochybeniam,
pretože v zmysle § 186 ods. 2 CSP vychádzal z nesporných zhodných tvrdení strán sporu o
správnom vykonaní operačného zákroku, o ktorých pravdivosti súd nemal dôvod pochybovať. Súd preto

zameral dokazovanie a následne posúdenie veci predovšetkým na namietaný postup pred vykonaním
samotného operačného zákroku a na fázu po ňom, pretože len na tieto príčiny žalobcovia viazali tvrdené
následky.

Informovaný súhlas

22. V prvom rade súd sa zaoberal a vyhodnocoval tvrdenia žalobcov o pochybeniach pri
poskytovaní poučenia a informovaného súhlasu, ktoré predchádzali vykonaniu samotnej sterilizácie.
Tieto pochybenia boli podľa žalobcov prítomné v 3 rovinách, a to jednak čo do času, kedy poučenie
a informovaný súhlas boli poskytnuté, čo do subjektu, ktorý poučoval a ku ktorému smeroval
žalobcov informovaný súhlas so zákrokom a čo do správnosti jeho obsahu. Vo všeobecnosti

súd konštatuje, že v zásade poskytovanie každej zdravotnej starostlivosti vrátane sterilizácie je
podmienené poskytnutím súhlasu pacienta, ktorý nadväzuje na skoršiu povinnosťou lekára pacienta
riadne poučiť. Tieto predpoklady vymedzuje zákon č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti,
službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Vo všeobecnosti súhlas pacienta možno
považovať za informovaný iba vtedy, ak je daný na základe objektívnych a pravdivých informácií,

ktoré poskytol pacientovi profesionálny zdravotnícky pracovník, v prípade lekárskych výkonov zásadne
lekár. Informovaný súhlas predpokladá, že pacientovi sa dostalo informácie o povahe ochorenia,
alebo iných dôvodoch, pre ktoré je treba vykonať liečbu, alebo liečebný či diagnostický výkon, teda
informácie o zákroku, o spôsobe, akým bude zákrok vykonaný, a jeho predpokladanom priebehu.
Chýbať nemôže ani informácia o dôsledkoch výkonu pre pacientovo zdravie, a to tak pozitívnych, tak

prípadneajnegatívnych,informáciaorizikáchspojenýchsvýkonomaleboliečbou,informáciaoreálnych
alternatívach lekárom doporučeného výkonu, pokiaľ takéto alternatívy existujú, informácia o liečebnom
režime spojenom s výkonom a obdobím po výkone, vrátane prípadných obmedzení pacienta v obvyklom
spôsobe života (rozsudok Krajského súdu Hrade Králové z 29.11.2006, sp.zn. 25Co/285/2006).

23. Žalobcovia namietali, že žiadosť o vykonanie sterilizácie podal žalobca 1/ žalovanému 1/, lekár tohto
zdravotníckeho zariadenia aj žalobcu 1/ poučil a tomuto poskytovateľovi žalobca 1/ udelil informovaný
súhlas, avšak sterilizáciu vykonal úplne iný subjekt - žalovaný 2/. Z vykonaného dokazovania vyplynulo,
že žiadosť o vykonanie mužskej sterilizácie žalobcu 1/ bola podľa jej obsahu adresovanú žalovanému
1/ - PRIVÁTNA UROLOGICKÁ AMBULANCIA s.r.o.( čl. 17). Písomný informovaný súhlas je podpísaný

žalobcom 1/ a lekárom MUDr. Holbom s dátumom 08.07.2016 s označením poskytovateľa zdravotnej
starostlivosti - žalovaného 1/ - PRIVÁTNA UROLOGICKÁ AMBULANCIA s.r.o.( č.l. 17-18). Štatutárny
zástupca žalovaných pri výsluchu uviedol, že poučenie a informovaný súhlas vždy realizuje žalovaný
1/, čo korešponduje so zisteniami vyplynúcimi z uvedených listín. Záznam v zdravotnej dokumentácii
žalobcu 1/ zo dňa 08.07.2016 týkajúci sa zákroku vazektómie ( č.l. 74), je spísaný lekárom s označením

poskytovateľa zdravotnej starostlivosti - žalovaného 2/ RS BROS, s.r.o., a to v záhlaví tlačiva aj na
odtlačku pečiatky v závere lekárskej správy. Štatutárny zástupca žalovaných pri výsluchu uvádzal v
rozpore so zisteniami vyplynúcimi s uvedenej lekárskej správy, že zákrok reálne vykonal tiež žalovaný
1/. Z uvedeného možno zhrnúť, že nie je sporným tvrdenie, že žiadosť o vykonanie sterilizácie sa
podávala žalovanému 1/, že poučenie a informovaný súhlas realizoval poverený zdravotnícky pracovník

za žalovaného 1/ (čo je v súlade so znením § 1 ods. 1 vyhlášky č. 56/2014 Z.z., podľa ktorého
poučenie vykoná ošetrujúci zdravotnícky pracovník zdravotníckeho zariadenia, v ktorom osoba žiada
o vykonanie sterilizácie). V rozpore s tvrdeniami zástupcu žalovaných však z predloženej zdravotnej
dokumentácie vyplýva, že sterilizáciu skutočne realizovalo zdravotnícke zariadenie žalovaného 2/. Opak
preukázaný nebol, keď tvrdenia žalovaných o tom, že aj zákrok fyzicky prevádzal žalovaný 1/, nemá

oporu vo vykonanom dokazovaní, keď skutočnosti uvedené v zdravotnej dokumentácii dávajú za
pravdu tvrdeniam žalobcov. Žalovaným sa pritom nepodarilo preukázať inými dôkazmi (napr. výpisom
úkonov účtovaných zdravotnej poisťovni a pod), že by tento úkon skutočne realizoval žalovaný 1/ ako
subjekt, ktorému žalobca 1/ adresoval svoju žiadosť o vykonanie sterilizácie, ktorý poučoval žalobcu 1/
a ktorému žalobca 1/ udelil súhlas s tým, že zákrok môže vykonať. Podľa názoru súdu nemôže obstáť

argumentácia žalovaných, že je prakticky jedno, ktorý z dvoch kooperujúcich poskytovateľov zdravotnej
starostlivosti zdravotnícky výkon realizuje, keďže prakticky ide akoby o jeden subjekt, ktorý sídli v
spoločných priestoroch a má i spoločný personál. Len samotná personálna či priestorová prepojenosť
dvoch poskytovateľov zdravotnej starostlivosti nemôže byť podľa súdu sama osobe dôvodom na to, abysi títo vymieňali medzi sebou pacientov bez toho, aby rešpektovali vôľu pacienta vyjadrenú v žiadosti o
vykonanie konkrétneho zdravotníckeho výkonu. Nech už je motivácia žalovaných realizovať zdravotnú
starostlivosť uvedeným spôsobom akákoľvek (snahu o zlepšenie služieb pre pacienta nevynímajúc),

treba mať na zreteli, že informovaný súhlas udeľovaný pacientom, predstavujúci základný rámec
realizovania zdravotnej starostlivosti, nie je ľubovoľne „prenosný“, ale pôsobí len voči tomu zariadeniu,
ktoré realizuje daný úkon, ku ktorému sa súhlas pacienta viaže, teda sa viaže na konkrétneho
poskytovateľa zdravotnej starostlivosti a konkrétny zdravotnícky výkon. Súd je toho názoru, že takého
„zámeny“ poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, nie sú len akousi formalitou. Ak by sme totiž prijali

výklad žalovaných smerujúci k tomu, že je v zásade jedno, kto zákrok vykoná, ak ide o prakticky
prepojené, spolupracujúce subjekty, navonok javiace sa pacientovi ako jeden celok, potom by sa úplne
strácal význam informovaného súhlasu a možnosti pacienta sa slobodne rozhodnúť, komu konkrétne
súhlas s úkonom udelí a komu nie. Ak sa pacient rozhodne udeliť súhlas so zákrokom, neznamená
to totiž, že ho udeľuje len na daný výkon paušálne bez vzťahu ku konkrétnemu poskytovateľovi a
že odsúhlasený zákrok na základe takéhoto privolenia potom môže vykonať ktokoľvek. Je dôležité si

uvedomiť, že pacient môže súhlasiť s výkonom realizovaným jedným poskytovateľom, ale z rôznych
dôvodov súčasne nemusí súhlasiť, aby ten istý zákrok vykonal iný poskytovateľ, pretože aj subjekt,
ktorý zákrok realizuje, môže byť dôležitým kritériom, ktoré ovplyvňuje to, ako sa pacient pri udeľovaní
súhlasu nakoniec rozhodne. Súčasťou práva pacienta v zásade je právo rozhodnúť sa, nielen o tom,
„čo sa bude s jeho telom diať“, ale aj o tom, „kto bude s jeho telom narábať“ a súd je toho názoru,

že len takýto výklad v plnej miere rešpektuje právo jednotlivca sa slobodne rozhodnúť o tom, ako bude
naložené s jeho telom a jeho integritou. V prejednávanej veci žalobca 1/ žiadal o vykonanie sterilizácie
žalovaného 1/, len tomu a súčasne nikomu inému na jej vykonanie udelil svoj súhlas so všetkými z
toho vyplývajúcimi dôsledkami, pričom zákrok realizoval subjekt iný. V konaní nebolo preukázané, že
tento iný poskytovateľ zdravotnej starostlivosti by na takúto zmenu subjektu pacienta upozornil a že by

si vyžiadal pacientovo privolenie na to, aby mohol zákrok vykonať takto zmenený subjekt. Vychádzajúc
z vyššie uvedených úvah pritom súd právne uzatvára, že ak v konečnom dôsledku operačný zákrok
- sterilizáciu vykonal žalovaný 2/, realizoval ho bez toho, aby práve žalovanému 2/ k tomuto zákroku
udelil žalobca 1/ ako pacient informovaný súhlas, keďže informovaný súhlas k tomuto zákroku bol
preukázateľne udelený žalovanému 1/, teda inému právne samostatne jestvujúcemu subjektu, ktorý

poskytuje zdravotnú starostlivosť.

24. Žalobcovia ďalej namietali, že nebol dodržaný časový sled poučenia a informovaného súhlasu v
súlade s § 40 vyššie cit. zákona, keď žalobca 1/ bol lekárom poučený a udelil informovaný súhlas
až v deň vykonania sterilizácie, čo je v rozpore so zákonom. Z výsluchu žalobcu 1/ vyplynulo, že na

sterilizáciu sa objednal telefonicky u sestričky, kedy dostal termín zákroku, pričom tá mu povedala, že
papiere stačí podpísať až v deň zákroku, kedy sa aj žalobca 1/ do Trenčína na zákrok dostavil dňa
08.07.2016, prvýkrát od telefonického objednania. Vtedy od lekára dostal poučenie, prechádzal si s
lekárom text písomného informovaného súhlasu, ktorý si čítal očami a v tento deň podpísal jednak text
informovaného súhlasu s dátumom 08.07.2016, ale dodatočne podpísal aj písomnú žiadosť o vykonanie

sterilizácie so spätným dátumom 01.06.2016. Žalovaní namietali, že žalobca 1/ bol lekárom poučený
jednak v deň podania žiadosti, opakovane aj v deň vykonania sterilizácie, ktorá bola vykonaná až po
písomne udelenom informovanom súhlase, a teda zákonný postup bol dodržaný. Treba si uvedomiť,
že v spore nesie dôkazné bremeno poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorý je povinný preukázať,
že poučenie a informovaný súhlas boli riadne udelené. Predložená žiadosť o vykonanie sterilizácie

podpísaná žalobcom 1/ je datovaná dňom 01.06.2016 a predložený písomný informovaný súhlas
žalobcu 1/ podpísaný je datovaný dňom 08.07.2016, teda dňom, kedy bol vykonaný aj zákrok, ktorý deň
zákrokuvyplynulzozdravotnejdokumentáciežalobcu1/anebolsporný.Štatutárnyzástupcažalovaných
si presne nevedel vzhľadom na odstup času rozpamätať, ako v tomto konkrétnom prípade prebiehalo
poučenie a udelenie informovaného súhlasu, opísal len štandardný postup, avšak súd uvádza, že

opis obvykle používaného spôsobu podávania žiadosti, udelenia poučenia a súhlasu pacienta nie je
dôkazom o tom, akým spôsobom tento postup prebiehal v prípade žalobcu 1/ a súd preto vychádzal
z ostatných vykonaných dôkazov. Dospel pritom k záveru, že časové súvislosti vyžadované zákonom
v prejednávanej veci skutočne neboli dodržané. V ideálnom prípade správny postup vychádzajúc zo
zneniacit.zákonaavyhláškyMinisterstvazdravotníctvaSRjetaký,žepacientsipodápísomnúžiadosťo

vykonanie sterilizácie (§ 40 ods. 2 zákona č. 576/2004 Z.z.), bezodkladne po jej podaní dostane náležité
poučenie od lekára (§ 40 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. a § 1 ods. 1 cit. vyhlášky), následne po poučení
pacientudelípísomnýinformovanýsúhlas(§6ods.5písm.a/vspojenís§40ods.2zákonač.576/2004
Z.z.), potom sa čaká 30 dní od udelenia písomného informovaného súhlasu a najskôr až po uplynutí tejtolehoty sa vykoná zákrok ( § 40 ods. 5 zákona č. 576/2004 Z.z.). Z vykonaného dokazovania je zrejmé,
že tento kogentný postup nebol dodržaný, pričom už len to, že žalobca 1/ udelil písomný informovaný
súhlas až dňa 08.07.2016 tak, ako je datované predmetné tlačivo podpísané žalobcom 1/, teda až v

deň, kedy bola vykonaná sterilizácia, je porušením tohto záväzného postupu, keďže medzi udelením
písomného informovaného súhlasu a zákrokom musí byť rozostup najmenej 30 dní, čo dodržané nebolo.
Žalovaným sa nepodarilo preukázať opak, keď i tlačivo nimi predloženého informovaného súhlasu
podpísané lekárom a žalobcom 1/, je datované až dňom zákroku. Že by bol udelený ešte aj iný
skorší informovaný súhlas z vykonaného dokazovania nevyplynulo (otázne je, na čo by boli lekárom

dva informované súhlasy pacienta na jeden zákrok, keď zákon viac než jeden informovaný súhlas k
totožnému zákroku ani nepredpokladá). Ak by aj bol skutočne pacientom udelený skorší informovaný
súhlas ústne tak, ako tvrdia žalovaní, na tento prihliadnuť nemožno, pretože zákon v § 6 ods. 5 a §
40 ods. 2 zákona č. 576/2014 Z.z. pre tento typ zákroku vyžaduje vždy písomný informovaný súhlas
a len takýto je možné považovať za riadny aj čo do jeho formy. Ustanovenie § 40 ods. 5 tohto zákona
upravujúci povinný časový odstup od udelenia súhlasu do zákroku je potrebné vykladať práve v kontexte

predošlých ustanovení pojednávajúcich o povinnej písomnej forme informovaného súhlasu, pričom je
jasné, že tieto ustanovenia spolu súvisia, na seba nadväzujú a tvoria jeden logicky zjednotený celok, z
ktorého nemožno vyvodiť nič iné, ako len to, že účinky môže vyvolať len písomne udelený informovaný
súhlas, inak by znenie § 40 ods. 5 citovaného zákona negovalo predošlé ustanovenia, ktoré opakovane
poukazujú na povinnú písomnú formu súhlasu. Ak by to tak nemalo byť, ako tvrdia žalovaní, potom

by úplne nelogicky vyznievali ustanovenia zakotvujúce jeho písomnú formu. Pri výklade nastolenom
žalovanýmibyboloúplnenejasné,akýinýnežlenjedenpísomnýinformovanýsúhlasudelenýpacientom
by bol ten, od ktorého by sa mala rátať 30 dňová lehota do vykonania zákroku, pričom žalovaní ani
nepreukázali,žebyžalobca1/udeliltedaajinýskoršísúhlas,nežlenten,ktorýpodpísaldňa08.07.2016.
Súčasne len tomuto informovaného súhlasu predchádzalo riadne poučenie lekára, a teda len takýto

súhlas možno považovať za informovaný. Žalobca 1/ potvrdil, že v ten deň, kedy mu robili zákrok, mu
lekár vysvetlil podrobnosti, riziká, prechádzali si spolu text a všetky papiere vrátane žiadosti a súhlasu
podpísal. Žalovaní síce tvrdili, že pacientovi malo byť poučenie udelené už aj v čase, kedy si podával
žiadosť, ale nepodarilo sa im preukázať, že by bolo žalobcovi 1/ udelené poučenie viac než jeden raz
(teda aj iný raz než 08.07.2016) a skôr, než v deň zákroku (teda skôr než 08.07.2016). Ak sa navyše

objednával primárne žalobca 1/ u sestry telefonicky je jasné, že riadne relevantné poučenie o lekárskom
zákroku mu ani zdravotná sestra do telefónu nemohla účinne realizovať, keďže sa aj v zmysle cit.
súdnehorozhodnutianalekárskyzákrok vyžadujepoučeniezostranylekáraaniemenejkvalifikovaného
zdravotníckeho personálu. Ak tiež žalobca 1/ bol u lekára v Trenčíne osobne až 08.07.2016, je tiež
otázne, akým spôsobom malo byť tvrdené riadne skoršie poučenie lekárom pri absencii skoršej osobnej

návštevy žalobcu 1/ v zdravotníckom zariadení realizované. Žalovaní pritom následné tvrdenie žalobcu
1/ o tom, že žiadosť o vykonanie sterilizácie podpísal reálne až 08.07.2016 ale so spätným dátumom
01.06.2016, kedy sa telefonicky objednával, ani nenamietali ako nepravdivé. To znamená, že súd
uzatvára, že hoc telefonická objednávka na zákrok nepochybne bola skoršia, ako v deň zákroku, žiadosť
bolapodpísanáažvdeňzákrokusospätnýmdátumom,relevantnépoučenielekáraolekárskomzákroku

a predovšetkým písomný informovaný súhlas bol pacientom udelený až v deň zákroku, čo je v rozpore
s § 40 ods. 5 cit. zákona. Súd konštatuje, že poskytovateľ zdravotnej starostlivosti znášajúci dôkazné
bremeno o riadnom poučení a informovanom súhlase nepreukázal, že by sa skutočnosti udiali inak,
ako tvrdili žalobcovia. Jeho postup tak nebol dôsledný a predstavuje porušenie uvádzaných zákonných
ustanovení týkajúcich sa časových súvislostí úkonov predchádzajúcich sterilizácii samotnej.

25. Napokon žalobcovia namietali konkrétne časti poučenia, na ktoré nadväzoval informovaný súhlas
žalobcu 1/, z obsahového hľadiska ako vecne nesprávne (konkrétne na č.l. 88). Vo všeobecnosti
namietali, že slovné spojenie „aj po niekoľkých rokoch“ sa vykladá tak, že aspoň rok by nemalo dôjsť k
rekanalizácii, že sa tak môže stať až s odstupom niekoľkých rokov. Tiež, že bol poučený v tom smere,

že pravdepodobnosť obnovenia je tak malá, že sa lekár s tým ešte ani nestretol. Nakoľko u neho došlo k
obnoveniu plodnosti skôr ako za rok, už po niekoľkých mesiacoch, poučenie nebolo správne. Konkrétne
boli namietané tieto časti, ktoré pojednávajú o aspektoch možného obnovenia plodnosti:

Zriedkavo po úspešnej vykonanej sterilizácii môže aj po niekoľkých rokoch nastať neskorá

rekanalizácia, teda spontánne obnovenie priechodnosti semenovodu, a tým znovunadobudnutie
schopnosti oplodnenia, ktoré sa vyskytuje v menej ako 0,1 % prípadov.Zriedkavo (u 1 z tisíc mužov) sa môže vyskytnúť zdvojený semenovod, ktorý sa počas výkonu nezistí
a zaisťuje tak prítomnosť spermií v ejakuláte, a teda aj v kontrolných spermiogramoch po sterilizácii. V
tomto prípade je nutné výkon opakovať a je pre Vás bezplatný.

V bezprostrednom období po vazektómii je potrebné mať chránený pohlavný styk, pretože odvodné
semenné cesty sa musia zbaviť už vytvorených spermií. Zriedkavo aj po úspešnej sterilizácii môže aj po
niekoľkých rokoch nastať spontánne obnovenie priechodnosti semenovodu, a tým znovunadobudnutie
schopnosti oplodnenia. Výnimočne môže mať muž zdvojený semenovod, čo sa pri operácii nemusí
zistiť a prejaví sa to prítomnosťou spermií v kontrolnom spermiograme. V takomto prípade je potrebná

opakovaná operácia

26. Súd uvádza, že s touto argumentáciou žalobcov sa nestotožnil. Predovšetkým treba uviesť, že
pri výsluchu súd dopočul oboch znalcov aj k správnosti konkrétne vytýkaných častí sporného textu,
ku ktorým ani jeden z nich nemal z odborného hľadiska žiadne výhrady a označili tieto informácie
za správne, a preto súd nemal preukázanú z odborného hľadiska obsahovú nesprávnosť takto

poskytnutých informácií. Tiež súd nad rámec uvedeného porovnal vytýkaný text so vzorovým poučením
obsiahnutým v prílohe č. 1 vyhlášky č. 56/2014 Z.z. Ministerstva zdravotníctva SR, ktorou sa ustanovujú
podrobnosti o poučení, ktoré predchádza informovanému súhlasu pred vykonaním sterilizácie osoby
a vzory informovaného súhlasu pred vykonaním sterilizácie osoby v štátnom jazyku a v jazykoch
národnostných menšín, kde sa tiež uvádza, že : „Zriedkavo aj po úspešnej sterilizácii môže aj po

niekoľkých rokoch nastať spontánne obnovenie priechodnosti semenovodu a tým znovunadobudnutie
schopnosti oplodnenia ženy. Výnimočne môže mať muž zdvojený semenovod, čo sa pri operácii nemusí
zistiť a prejaví sa to prítomnosťou spermií v kontrolnom spermiograme. V takomto prípade je potrebná
opakovaná operácia.“ Aj toto vzorové odporúčané znenie informácií, ktoré majú mať žiadatelia o mužskú
sterilizáciu k dispozícii pred zákrokom, už na prvý pohľad znie čo do obsahu prakticky doslovne

zhodne s obsahom poučenia, ktoré sa dostalo žalobcovi 1/. Ak žalobca 1/ poukazoval na to, že slovné
spojenie„Zriedkavoajpoúspešnejsterilizáciimôžeajponiekoľkýchrokochnastaťspontánneobnovenie
priechodnostisemenovodu“,zčohovyvodzoval,žesatakmôžestaťnajskôražporokuodzákroku,resp.
neskôrnežporoku,súduvádza,žetakýtovýkladnemá(neberúcdoúvahyodbornéhľadiskoasprávnosť
týchtoinformácií,ktorúpotvrdiliznalci),anioporuvjazykovomvyjadreníuvedenýchslov,keďspojenie„aj

po niekoľkých rokoch“ celkom jasne predstavuje prípad, kedy sa tak stáva nielen, ale aj po rokoch, teda
i skôr. V konečnom dôsledku, ak lekár uviedol žalobcovi, že takýto prípad je veľmi zriedkavý a ešte sa s
ním nestretol, v kontexte vyjadrení znalcov, ani takúto informáciu súd nepovažuje za nesprávnu. Obaja
znalci sa totiž zhodli v tom, že prípad, ktorý nastal u žalobcu 1/, je extrémne raritný na pomery slovenské
a prakticky i svetové, keď o prípadoch rekanalizácie sa aj oni len dočítali predovšetkým v americkej

odbornej literatúre, nikdy sa s ňou ale tiež ešte nestretli a pravdepodobnosť obnovenia plodnosti sa vo
všeobecnosti uvádza asi ako 1 prípad na 2000 vazektómii. To zodpovedá po matematickom prepočte
teda cca 0,05%-nej pravdepodobnosti obnovenia plodnosti po úspešnej vazektómii. Takto vyjadrené
percento pravdepodobnosti pritom zodpovedá pravdepodobnosti uvedenej v písomnom texte, ktorý mal
žalobca 1/ k dispozícii ( bolo uvedené „ v menej ako 0,1 % prípadov“). Z týchto dôvodov súd uvádza,

že námietky voči zneniu textu informovaného súhlasu súd vyhodnotil ako neopodstatnené. Nič to ale
nemení na závere, že neboli dodržané zákonné podmienky poskytnutia informovaného súhlasu pred
sterilizáciou čo do časových súvislostí a čo do subjektu, ktorý udelil poučenie a získal od pacienta
informovaný súhlas, ktorý subjekt ale nebol totožný s tým subjektom, ktorý reálne zákrok vykonal.

27. Nakoľko mal súd preukázané, že zo strany poskytovateľa zdravotnej starostlivosti došlo k
pochybeniam pri získavaní informovaného súhlasu (odseky 23 a 24 odôvodnenia), súd uvádza, že
takýto postup možno hodnotiť ako postup v rozpore so zákonom, keď ide o nesúlad toho, ako malo byť
podľa zákona postupované a ako postupované v skutočnosti bolo. Súd tak konštatuje splnenie prvého
predpokladu, a to protiprávnosti konania subjektu žalovaného 1/, ktorý síce žalobcu 1/ riadne poučil a

získal od neho písomný informovaný súhlas, ale neučinil tak za dodržania povinných časových intervalov
stanovených zákonom a tiež protiprávnosť konania žalovaného 2/, ktorý sterilizáciu vykonal, ale on
konkrétne nemal na tento zákrok vôbec informovaný súhlas žalobcu 1/. Na to však, aby súd mohol
priznať nárok z tohto pochybenia žalobcami vyvodzovaný, a síce uplatnenú škodu a nemajetkovú ujmu,
musí byť splnený aj ďalší predpoklad, a to existencie príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním

a ujmou (majetkovou/nemajetkovou). Pre nárok na náhradu škody platí, že o vzťah príčinnej súvislosti
ide vtedy, ak škoda vznikla následkom protiprávneho úkonu škodcu, teda ak je jeho konanie a škoda
vo vzájomnom pomere príčiny a následku a teda ak je preukázané, že nebyť protiprávneho úkonu, ku
škode by nedošlo. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva,príčinou škody môže byť len tá okolnosť, bez existencie ktorej by škodlivý následok nenastal. Nemusí
ísť o jedinú príčinu, ale stačí, ak ide o jednu z príčin, ktoré sa podieľali na nepriaznivom následku, o
odškodneniektoréhoide,atoopríčinupodstatnú. Ajnavznikobčianskoprávnejsankciezanemajetkovú

ujmu spôsobenú neoprávneným zásahom do osobnosti fyzickej osoby musia byť splnené zákonné
predpoklady, ktorými sú a/ existencia zásahu, ktorý vyvolal alebo bol objektívne spôsobilý vyvolať ujmu
spočívajúcu v porušení alebo ohrození osobnostných práv, b/ protiprávny charakter tohto zásahu, c/
existencia príčinnej súvislosti medzi zásahom a vzniknutou ujmou. Nenaplnenie ktoréhokoľvek z týchto
predpokladov vylučuje možnosť vyvodenia zodpovednosti.

28. Súd dospel k záveru, že niet príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti pri udeľovaní
informovaného súhlasu k zákroku vykonanom na tele žalobcu 1/ a škodou titulom zo strany žalobcu
1/ márne vynaložených nákladov na zákrok v sume 350,- eur. V danom prípade totiž treba povedať,
že žalobcovia sami celkom zrejme nevideli (neodôvodňovali) existenciu príčiny a následku čo do
tohto nároku v nadväznosti na pochybenia ohľadom informovaného súhlasu, keď nárok odôvodnili tak,

že si ho žalobca 1/ uplatňuje s poukazom na fakt, že sa nedostavil výsledok, ktorý žalobca 1/ od
zákroku očakával, z čoho potom možno vyvodiť, že poplatok za zákrok považoval žalobca 1/ za márne
vynaložený. Márnosť tohto výdavku mal teda, vychádzajúc z produkovaných tvrdení, spôsobiť úbytok v
majetkových hodnotách žalobcu 1/. Súd uvádza, že nedostatok informovaného súhlasu však žalobcovi
1/ neprivodil túto tvrdenú škodu, pretože to, či sa dostavil alebo nedostavil očakávaný výsledok zákroku,

za ktorý si žalobca 1/ zaplatil, nezáležalo od toho, v akej kvalite, či vôbec a kedy, bude informovaný
súhlas udelený. Aktíva žalobcu 1/ o sumu 350,- eur sa neznížili preto, že poskytovateľ nedodržal postup
pri získavaní informovaného súhlasu, resp. opačne, nemožno tvrdiť, že nebyť nesprávností ohľadom
súhlasu (teda ak by bol poučený včas a správnym subjektom), tak by nebol býval žalobca 1/ za zákrok
zaplatil 350,- eur, pretože by zaň bol býval zaplatil tak či onak, nakoľko zákrok podstúpil a to, že tento

zákrok ako taký bol vykonaný lege artis v konaní ani nie je sporné. Tieto dve skutočnosti podľa názoru
súdu absolútne nie sú vo vzťahu príčiny a následku.

29. Čo sa týka príčinnej súvislosti medzi pochybeniami týkajúcimi sa informovaného súhlasu a tvrdenou
nemajetkovou ujmou, ani v tomto prípade podľa názoru súdu nie je príčinná súvislosť daná. Ako už

bolo vyššie uvedené, žalobcovia ako nemajetkovú ujmu vymedzovali porušenie osobnostných práv, a
to konkrétne zásah do fyzickej integrity žalobkyne 2/, ktorá musela vytrpieť nechcené tehotenstvo a
pôrod dieťaťa, pred ktorým sa chceli chrániť, ktoré v spojení s narodením štvrtého dieťaťa oddialilo jej
ďalšie profesné ambície, zásah do práva na súkromný a rodinný život oboch žalobcov, a to práva na
plánovanie rodičovstva, ktoré bolo porušené, nakoľko v rozpore s ich zodpovedným prístupom, kedy

mali v úmysle chrániť sa pred neželaným narodením štvrtého dieťaťa podstúpením vazektómie, sa toto
i napriek zákroku narodilo, s čím boli spojené komplikácie v rodine - ďalšia starostlivosť, finančná a
psychická záťaž na nich ako rodičov. V prvom rade treba uviesť, že informovaný súhlas sa viaže na
osobu toho, kto podstupuje konkrétny zdravotnícky výkon, teda na pacienta samotného, a preto jeho
absencia, môže vyvolať objektívne ujmu len u toho, kto ho udeľuje, koho tela sa bezprostredne týka,

keďže len pacientovi svedčí dispozícia s tým, komu ho udelí a len vo vzťahu k nemu poskytovateľ
zdravotnej starostlivosti má konkrétnu povinnosť ho poučiť, povinnosť získať informovaný súhlas a tu
aj vyčkať konkrétne stanovený čas, až dokiaľ pristúpi k sterilizácii. Vychádzajúc z týchto úvah potom
nemôže byť vo vzťahu príčiny a následku nemajetková ujma, ktorá mala pre nedostatky v informovanom
súhlase nastať vo sfére inej osoby ako pacienta, iba vo vzťahu ku ktorému má poskytovateľ zdravotnej

starostlivosti pred samotným jej poskytnutím konkrétnu zákonnú povinnosť. Ak teda mali žalobcovia
v úmysle vyvodiť vzťah príčinnej súvislosti medzi pochybeniami poučenia a informovaného súhlasu
na strane jednej a nemajetkovou ujmou žalobkyne 2/ na strane druhej, potom vychádzajúc z vyššie
uvedených úvah, takýto vzťah k nárokom žalobkyne 2/ nie je daný.
30. Súd má však za to, že takýto vzťah medzi zistenými pochybeniami a tvrdenou ujmou na strane

oboch žalobcov (nechcené tehotenstvo, nechcený pôrod, narodenie dieťaťa, ktoré už neplánovali a s
tým spojené komplikácie - finančnú, psychická záťaž, zmarenie iných životných plánov, porušenie práva
na plánované rodičovstvo) nie je tak či onak daná. Súd pritom do vzťahu príčinu a následku môže dať
len to, čo ako ujmu žalobcovia opisujú, keďže týmto skutkovým vymedzením je súd viazaný. Súd má za
to, že zistené nedostatky informovaného súhlasu (časové a čo do subjektu, nie však obsahové, keďže

pred zákrokom žalobcovi 1/ boli oznámené, aj keď iným subjektom ako tým, ktorý realizoval zákrok,
správne informácie) nespôsobili ani tvrdený šok zo zistenia štvrtého tehotenstva, nezapríčinili ani to,
že sa žalobcom narodilo dieťa, ktoré už neplánovali, rovnako nemohol zákrok vykonaný bez riadneho
informovaného súhlasu, spôsobiť im tvrdenú ujmu psychickú či finančnú spojenú s neplánovanýmnarodením dieťaťa a ani tieto nedostatky v postupe pred zákrokom (inak technicky správne vykonanom)
nespôsobili priamo nemožnosť sa realizovať inak, než len starostlivosťou o štvrté dieťa, ktorú už
žalobcovia nechceli po troch deťoch viac absolvovať. Neplatí totiž tvrdenie, že ak by bol zákrok (tu

technicky správne) vykonaný s bezchybným, včasným informovaným súhlasom, tak by k narodeniu
štvrtého dieťaťa nedošlo, pretože jeho narodenie nezáviselo priamo od toho, kedy bude súhlas udelený,
ani od toho, či operačný zákrok vykonaný technicky lege artis realizoval ten, komu pacient súhlas
neudelil. Súd podporne poukazuje na judikatúru týkajúcu sa zodpovednosti za škody na zdraví, podľa
ktorej pochybenie zdravotníckeho zariadenia spočívajúce v nedostatku riadneho poučenia pacienta o

možných rizikách a následkoch vykonávaného zákroku pred jeho vykonaním, nie je v príčinnej súvislosti
so vznikom škody na zdraví. To znamená, že ani škodlivý následok vo sfére zdravia (ak sa jedná o
bežný zákrok vykonaný s cieľom zdravie zlepšiť, resp. chorobný stav odstrániť), ktorý nastal po zákroku
vykonanom bez riadneho informovaného súhlasu, nie je v príčinnej súvislosti s nedostatkom poučenia
(napr. uznesenie NSČR z 20.09.2005 sp.zn. 25Cdo/465/2005). Analogicky je uvedené použiteľné aj na
prejednávanú vec, a teda nedostatok v procese udeľovania informovaného súhlasu nespôsobil tvrdené

škodlivé následky (tu síce nejde o poškodenie zdravia v pravom zmysle slova ako škodlivý následok
na zdraví pacienta, ale ide o škodlivý následok v prenesenom význame -nechcené tehotenstvo, pôrod,
narodenie neplánovaného dieťaťa), ktoré sa prejavili nimi opisovaným spôsobom v osobnostnej sfére
žalobcov. Ak žalobca 1/ tvrdí, že ak by bol dodržaný časový rozostup pri udeľovaní informovaného
súhlasu, tak by vazektómiu nepodstúpil a využil by iné možnosti sterilizácie, ktorým tvrdením odôvodňuje

danosť príčinnej súvislosti, tak ani z tohto ( prakticky jediného) tvrdenia odôvodňujúceho príčinnú
súvislosť, bezďalšiehonemožnovyvodiťjejexistenciu,pretožeakbynebolbývalvazektómiupodstúpila
následne sa pred počatím chránil inak, nemožno s istotou (ale ani s vysokou mierou pravdepodobnosti)
konštatovať, že by sa tiež dieťa nebolo bývalo narodilo. Pravdepodobnosť narodenia dieťaťa bez
absolvovania vazektómie (navyše vykonanej technicky správne) by bola nepochybne vyššia ako po

jej absolvovaní, keď po vazektómii je pravdepodobnosť narodenia dieťaťa len cca 1 počatie x na
2000 prípadov (uvádzali znalci). Je otázne, akú inú bezpečnejšiu antikoncepčnú metódu by mohol
žalobca 1/, nebyť jeho sterilizácie, podstúpiť, keď sám tvrdí a dokladá do konania článok lekára, kde
sa o nej pojednáva ako o najbezpečnejšej antikoncepčnej metóde. Pri výsluchu žalobca 1/ navyše
uviedol, že keď išiel na zákrok, tak už bol viac- menej („skôr áno“) rozhodnutý zákrok podstúpiť. Tiež

uvádzal, že jeho podstúpenie dlhšie zvažoval a diskutoval s manželkou a rozhodli sa preň, pretože nemá
neblahé následky tak, ako sterilizácia ženy, alebo iná antikoncepcia, ktorá ani nie je až taká spoľahlivá
ako vazektómia. Navyše uviedol, že už sa predtým dočítal o možnosti rekanalizácie aj o možnosti
zdvojeného semenovodu. Preto toto jeho tvrdenie, že ak by mal viac času, tak by určite nepodstúpil
zákrok, sa javí v kontexte iných zistení aj ako nie presvedčivé a nemožno mať tak ani za preukázané, že

bysabolbývalsnajväčšoupravdepodobnosťourozhodolinak,tj.žebyzákrokozajnebolbývalpodstúpil,
akbymalnarozmysleniespomenutých30dní,ažebybolopravdepodobnejšouverzioutenprípad,žeby
svojeskoršierozhodnutiepočastohtoobdobiaúplnezmenil.Trebabraťdoúvahy,ževideálnomprípade,
ak by bola zákonom určená lehota dodržaná, tak by žalobca 1/ mal tlačivo s písomnými informáciami
(č.l. 17-19) k dispozícii síce dlhší čas, mohol by premýšľať, avšak za situácie, keď v predmetnom tlačive

informácie, ktorých správnosť žalobcovia namietali, sa ukázali ako odborne správne (čo do vytýkaného
poučenia, že sa môže plodnosť navrátiť, aj keď s minimálnou mierou rizika, že sa tak stane), a keď už
skôr bol prakticky rozhodnutý, že vazektómiu podstúpi, hoci sa dočítal už aj predtým o rekanalizácii a
zdvojenom semenovode, je nanajvýš nepravdepodobné, že by sa bol býval žalobca 1/ rozhodol, ak by
mal viac času inak, ako sa v skutočnosti rozhodol. Z konania samotného žalobcu 1/ nemožno dedukovať

pravdepodobnosť zmeny svojho prvotného presvedčenia nechať sa sterilizovať. Z vyššie uvedených
dôvodov súd konštatuje, že tvrdené vzniknuté nemajetkové ujmy žalobcov nie sú v pomere príčina -
následok s nedostatkom informovaného súhlasu.

31. Súd záverom konštatuje, že do úvahy prichádzajúcou ujmou (vo sfére nemajetkovej) spôsobenou

vykonaním zdravotníckeho výkonu bez riadneho poučenia a informovaného súhlasu, teoreticky by
mohol byť zásah do telesnej integrity pacienta, ktorý absolvoval zákrok bez riadneho poučenia,
ktorý protiprávne nemohol prejaviť svoju vôľu formou súhlasu, ako bude naložené s jeho telom a
následné prípadné negatívne dôsledky na duši a tele pacienta s tým spojené. Avšak takto ujmu
v nemajetkovej osobnostnej sfére žalobcovia (najmä žalobca 1/) skutkovo ani na jednom mieste

nevymedzili. Opakovane zhodne uvádzali, že ujmou, ktorú žiadajú peniazmi odškodniť, je iba následok
spojený s porušením ich práva na plánovanie rodičovstva, je zásah do tela žalobkyne 2/, ktorá musela
vytrpieť tehotenstvo, pôrod, komplikácie spojené s narodením a starostlivosťou o neplánované štvrté
dieťa. O neoprávnenom narušení integrity tela žalobcu 1/ - pacienta ako o ujme, ktorú by žalobca 1/ chcelodškodniť, nie je v spise ani zmienka. Ako už súd vyššie uviedol, je viazaný skutkovým vymedzením
žaloby, do pomeru príčiny a následku môže dať len tie skutočnosti, ktoré žalobcovia uvádzajú a môže
odškodňovať len to, čo žalobca ako ujmu aj opísal. Ak vyššie naznačená rovina osobnostnej sféry

pacienta v opise skutku absentuje, celkom zrejme ju tak žalobca 1/ - pacient, ako ujmu nevnímal, a
teda ju ani odškodňovať nežiada a súd ju preto ani odškodňovať nemôže (nemôže pod žalobný petit
„napasovať“ čokoľvek iné, než len to, čo žalobca uvedie v žalobe).

Postup po vazektómii - kontrolné spermiogramy a poučenie o možnosti nechráneného pohlavného styku

32. Žalobcovia ďalej namietali, že nesprávnym lekárskym postupom, v príčinnej súvislosti s ktorým došlo
k zásahu do ich vyššie vymedzených osobnostných práv, bol aj postup, pri ktorom bol žalobcovi 1/
vykonaný po vazektómii iba jeden kontrolný spermiogram (namiesto dvoch povinných), po ktorom bol
žalobca 1/ ubezpečený, že môže viesť nechránený pohlavný styk. Súd však po zhodnotení vykonaného
dokazovania dospel k záveru, že vytýkaný postup poskytovateľa zdravotnej starostlivosti nie je možné

hodnotiť ako postup non lege artis, a to zohľadniac závery oboch znaleckých posudkov, resp. odborných
vyjadrení, aj výpovedí oboch znalcov, vrátane konfrontácie.

33. Obaja znalci sa zhodli na tom, že na Slovensku neexistujú žiadne platné medicínske odporúčania,
ktoré by stanovovali, kedy a koľko spermiogramov po vazektómii je lekár povinný vykonať, zhodli sa, že

tento postup je v jednotlivých zariadeniach rôzny a lekári si určujú vlastnú, rôznu prax. Znalec Žiaran
súčasne sa výslovne zaoberal aj skúmaním odporúčaní Európskej urologickej spoločnosti (prof. Kliment
pri konfrontácii uviedol, že si nie je istý, ako je to v týchto odporúčaniach zakotvené) a vyslovil, že
rovnako ani v týchto nie sú obsiahnuté konkrétne odporúčania pre postup po vazektómii. Aj zo vzájomnej
konfrontácie znalcov vzišlo, že obaja považujú Odporúčania Americkej urologickej spoločnosti za tie,

z ktorých za daného stavu je potrebné vychádzať, ktoré síce nie sú ani záväzné, ale majú odporúčací
charakter a bývajú štandardne akceptované, nakoľko tieto predstavujú zo všetkých dostupných
guideline-ov najucelenejší súbor odporúčaní (tiež sa pri konfrontácii zhodli, že nie je podstatné ani tak,
z ktorej ich časovej verzie by sa malo vychádzať, nakoľko časti týkajúce sa vazektómie zásadnými
zmenami priebežne neprechádzajú). Možno teda ustáliť, že z pohľadu Odporúčaní Americkej urologickej

spoločnosti je potrebné ne/správnosť postupu po vazektómii v danom prípade aj hodnotiť. Znalci sa
zhodli tiež v znaleckých posudkoch na tom, že nie je podstatné a neovplyvní výsledok, keď kontrolný
spermiogramniejevykonanýv4.-6.týždni(akosauvádzalovpoučeníprepacienta),aleažneskôr(akov
prejednávanej veci) v 8.-9. týždni, a teda z tohto pohľadu posunutie intervalu kontrolného spermiogramu
„smerom hore“ na viac týždňov od zákroku, nemohlo skresliť výsledok a prakticky sa môže kontrolný

spermiogram realizovať až v rozmedzí od 8 - 16 týždňov od zákroku, znalec Kliment uvádzal, že tak
môže byť realizované dokonca až do 3 mesiacov od zákroku samotného. Ohľadom nedodržania v
texte informovaného súhlasu uvedeného časového naplánovania spermiogramu po vazektómii, preto
k pochybeniu nedošlo a bez ohľadu na to, že sa vykonanie spermiogramu oneskorilo, na výsledku
zistenom analýzou ejakulátu to nemohlo mať vplyv a nemohlo ho ani skresliť.

34. Podstatnou preto ostala skutočnosť, či postačovalo vykonanie len jedného spermiogramu po
vazektómiinaubezpečeniepacientaomožnostiviesťpohlavnýstykbezochrany.ZnalecŽiaranjednotne
v znaleckom posudku, pri svojej výpovedi aj pri konfrontácii znalcov zotrvával na svojom odbornom
názore, podľa ktorého sa postup po vazektómii v prejednávanej veci nedá hodnotiť ako postup

non lege artis, nakoľko takýto postup bol v súlade s platnými odporúčaniami Americkej urologickej
spoločnosti, podľa ktorých pacienti môžu prestať používať iné metódy antikoncepcie, keď vyšetrenie
jedného dobre premiešaného necentrifugovaného, čerstvého postvazektomického ejakulátu vykazuje
azoospermiu (vôbec žiadne spermie), alebo iba zriedkavé nemotilné (nepohyblivé) spermie. V danej
veci ejakulát (navyše, ako znalec objasnil analyzovaný vhodnou štandardnom metódou po centrifugácii,

čo zabezpečuje vyššiu presnosť výsledku, ako v prípade necentrifugovaného ejakulátu) vykazoval pri
kontrolnom spermiograme azoospermiu. Doplnil, že ak je zákrok sterilizácie vykonaný lege artis, čo
potvrdí histológia (že bol zákrok vykonaný lege artis bolo nesporné) a kontrolný spermiogram vykáže
azoospermiu, je logické odporučiť mužovi, že sa môže spoľahnúť na svoju vazektómii. Z tohto dôvodu
trval na svojom závere, že sa o postup non lege artis jednať nemôže. Treba podotknúť, že znalecký

posudok tohto znalca súd hodnotí ako úplný, presvedčivý, uvádzajúci dokonca i konkrétne citácie
podstatných častí guidelinov Americkej urologickej spoločnosti (ktorých znenie tak súd mal k dispozícii
na oboznámenie sa nimi a vie tak, z čoho konkrétne znalec vychádzal), navzájom si čo do čiastkových
záverov neodporujúci, rovnako tak aj jeho výpoveď na pojednávaní bola presvedčivá, podrobná,konzistentná, kde znalec logicky zdôvodňoval svoje aj čiastkové závery a zrozumiteľne súdu vysvetlil,
prečo sa o nesprávny postup jednať nemôže. Čo sa týka hodnotenia znaleckých záverov znaleckého
ústavu forensic a jeho zástupcu Prof. Klimenta, súd považuje za potrebné upriamiť pozornosť na viacero

rovín, pre ktoré sa uvedené odborné vyjadrenie súdi javí ako čiastočne si navzájom odporujúce. Aj keď
odborné vyjadrenie vychádzalo podľa tvrdení Prof. Klimenta tiež z Amerických guidelinov (v odbornom
vyjadrení sa napriek tomu tento podklad ako materiál, z ktorého by ústav vychádzal, neuvádza, na
rozdiel od posudku znalca Žiarana), záver je iný, a síce daný postup, kedy po jednom spermiograme
po vazektómii lekár ubezpečil žalobcu 1/ o možnosti viesť nechránený pohlavný styk, hodnotil ako

postup non lege artis, keď trval na tom, že spermiogramy musia byť dva, musia byť oba azoospermické
(odpoveď na otázku č. 1 a 7) a až potom možno potvrdiť úspešné vykonanie vazektómie. Narozdiel
od znalca Žiarana, ktorý svoju odpoveď podložil aj konkrétnymi časťami amerických guidelinov, ktoré
o uvedenom pojednávajú (o postačujúcom jednom azoospermickom ejakuláte, resp. ejakuláte so
zriedkavými nemotilnými spermiami), znalecký ústav tento záver formuluje, bez odkazu na konkrétne
podklady, štandardy, ktoré ich viedli k vysloveniu tohto jednoznačného záveru. V rozpore so záverom

o potrebe dvoch spermiogramov sa ukázala odpoveď na otázku č. 5 posudku znaleckého ústavu,
kde sa uvádza „že vyšetrenie spermiogramu po vazektómii sa len zriedka opakuje po tom, čo sa
potvrdí azoospermia“. Toto doslovné konštatovanie zhodne uvádzal v posudku aj znalec Žiaran (v
odpovedi na otázku č. 1.6), ale v posudku znaleckého ústavu je toto konštatovanie v rozpore s iným
záverom, podľa ktorého, aj keď spermiogram žalobcu 1/ vykázal azoospemiu, musel sa vykonať aj

spermiogram druhý a ak sa nevykonal, ide o postup non lege artis (naproti tomu, v odpovedi na
ot. 5 sa uvádza, že po azoospermii sa len zriedka druhá kontrola ejakulátu reálne vykonáva). Teda
predmetná konštatácia v posudku znaleckého ústavu je v rozpore s ostatnými znaleckými závermi
obsiahnutými v totožnom posudku a nasvedčuje skôr správnosti záveru znalca Žiarana, ktorý túto
konštatáciu používa na podporenie svojich odborných úvah o postačujúcom jednom spermiograme,

ktorý záver vyplýva aj z jazykového výkladu znalcom Žiaranom prednesených častí guidelinov. Prof.
Kliment pri svojej ústnej výpovedi skonštatoval, že uvedená veta v odpovedi na otázku č. 5 znaleckého
posudku, ktorého správnosť mal svojou výpoveďou potvrdiť, nie je jeho odborným záverom, že on ju
nepísal a ide o nesprávnu informáciu, čo súd nutne vedie k úvahe o tom, že znalec Prof. Kliment
ako zástupca znaleckého ústavu čiastočne sám spochybnil správnosť záverov skôr ústavom písomne

podaného odborného vyjadrenia, hoci na pojednávaní ústne toto tvrdené pochybenie „opravil“, tvrdením,
že spermiogramy musia byť nutne dva. Prof. Kliment však aj na iných miestach (konfrontácia) čiastočne
dal za pravdu znalcovi Žiaranovi. Keď znalec Žiaran zotrval až do konca na stanovisku, že postup
nie je non lege artis, Prof. Kliment doplnil, že čiastočne možno postup lekára v prejednávanej veci
vyhovuje a čiastočne možno nie a neodváži si jednoznačne definitívne to uzavrieť, z ktorého vyjadrenia

po diskusii znalcov opäť badať posun v argumentačnej línii zástupcu znaleckého ústavu od spočiatku
jasného konštatovania non lege artis postupu k zmierneniu tohto hodnotenia a čiastočnému príklonu k
záverom znalca druhého. Okrem toho tiež pri konfrontácii Prof. Kliment dal za pravdu znalcovi Žiaranovi,
že postup po vazektómii nie je skutočne vyjadrený v odporúčaniach exaktne a dodal, že ale postup
stanovený odporúčaniami je opatrný v tom, aby sa výsledky vazektómie vyhodnotili na čo najvyššej

úrovni (pozornosti súdu na pojednávaní neuniklo, a je to počuteľné aj na nahrávke z konfrontácie
znalcov- cca 03:46:46, že i sám žalobca 1/ sa pozastavil nad touto úvahou Prof. Klimenta a ticho
podotkol, že ..predtým hovoril, že treba exaktne dva...). Tiež Prof. Kliment pripustil, že nevylučuje, že
skúsený lekár si môže dovoliť aj po jednom spermiograme povedať, že vazektómia splnila účel. Prof.
Kliment tiež pri konfrontácii uviedol, že znalcovi Žiaranovi nechce protirečiť, lebo on s týmto nemá

skúsenosti a druhý znalec má skúsenosti. Tiež dodal to, že on vychádzal z praxe ich pracoviska, kde
vidí, že sa robia 2 kontrolné spermiograny, ktorá prax ale podľa názoru súdu nemôže byť smerodajná za
stavu,keďsaobajaznalcizhodlinatom,žepraxnaSlovenskusivytvárajúlekárisami,jenejednotná,bez
konkrétnych odporúčaní, nieto ešte záväzných pokynov, ktoré by vydala príslušná slovenská lekárska
autorita. Na jednej strane tvrdí, že vychádza z odporúčaní Americkej urologickej spoločnosti (ktorých

znenie citované v posudku znalca Žiarana nasvedčujú správnosti záveru o nutnom jednom kontrolnom
azospemickom spermiograme bez toho, aby bolo potrebné vykonať ďalší), na druhej strane tvrdí, že
podkladom pre formulovanie záverov znaleckého ústavu bola zaužívaná prax na pracovisku, kde sám
pôsobí. Súd si nedovolí spochybňovať odbornosť ani jedného z dvoch znalcov, a nesmie revidovať
nimi prijaté odborné závery, keďže sám súd nedisponuje dostatočnou erudovanosťou v danom odbore,

avšak vrámci zásady voľného hodnotenia dôkazov je súd povinný sa vysporiadať s tým, ktorý z dvoch
posudkov či odborných vyjadrení dvoch znalcov je presvedčivejší, ucelený, či si viaceré závery toho
istého znalca vzájomne neprotirečia, či boli ústnym výsluchom znalcov aj potvrdené a presvedčivo
a zrozumiteľne obhájené, v súlade so zásadou správneho logického myslenia a či niektorý z nichnepristúpil neskôr k prehodnoteniu niektorých svojich skorších čiastkových záverov. Súd vychádzajúc z
vyššie uvedených úvah dospel k záveru, že nielenže písomné odborné vyjadrenie znaleckého ústavu
vykazuje už uvedené vnútorné logické rozpornosti (rozpor odpoveď na otázku č. 5 x odpoveď na

otázku č. 1 a 7) dôvodne spochybňujúce konečný záver o tom, či došlo k postupu non lege artis, ale
ani výpoveď zástupcu znaleckého ústavu tieto rozpornosti nevysvetlila. Práve naopak, písomne skôr
ústavom prijaté závery ešte viac spochybnila. Žalobcovia pritom neprodukovali ani za stavu dvoch
protichodných odborných záverov iný dôkaz na preukázanie správnosti svojich tvrdení o non lege artis
postupe po zákroku, vo fáze kontroly úspešnosti sterilizácie. Súd právne uzatvára, že žalobcovia

neuniesli dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia, že lekár pochybil, ak vykonal len jeden kontrolný
spermiogram, po ktorom žalobcu už poučil o možnosti nechráneného pohlavného styku (namiesto dvoch
povinných), keď tento záver bol konštatovaný len jedným z dvoch protichodných odborných posudkov,
čo už samo osebe navodzuje stav, kedy pravdivosť tvrdenia žalobcov zostáva naďalej nanajvýš sporná
a jednoznačne nepreukázaná. To všetko za stavu, keď záväzné postupy či metodiky, ktoré by jednotne
upravovali postup po vazektómii na Slovensku, ani nie sú vydané a siaha sa podporne po guidelinoch

Americkej urologickej spoločnosti, ktoré majú len odporúčací charakter. Navyše súd vyššie zdôvodnil,
akými úvahami sa riadil, keď vyhodnotil posudok MUDr. Žiarana ako ten presvedčivejší, logickejší, nie
vnútorne rozporný, ktorý v kontexte aj ústnej výpovede znalca bol zrozumiteľne doplnený a vytváral na
rozdiel od odborného vyjadrenia znaleckého ústavu, doplneného ústnym vyjadrením zástupcu ústavu,
jeden ucelený celok, nakoľko znalec až do konca zotrval, logicky dopĺňajúc svoju argumentáciu,

na svojich skorších záveroch. Naopak zástupca ústavu Prof. Kliment nepredniesol takú výpoveď,
ktorá by pochybnosti, ktoré vyplynuli súdu pri oboznamovaní sa s písomným odborným vyjadrením,
rozplynula a objasnila. Naopak, zástupca ústavu svojou argumentáciou, blížiacou sa čiastočne (najmä
pri konfrontácii) k príklonu k záverom na stranu znalca Žiarana, závery posudku ústavu neobhájil. Súd
pre úplnosť dodáva, že ako znalecký posudok znalca Žiarana, tak i odborné vyjadrenie ústavu boli

predložené stranami sporu, majú povahu súkromných znaleckých posudkov so všetkými zákonnými
náležitosťami. Ak pôvodne žalobcovia vytýkali posudku znalca Žiarana absenciu doložky podľa § 209
ods. 2 CSP, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku, súd uvádza,
že čisto prísne formálne vzaté takéto znenie vyhlásenia znalca v písomnom vyhotovení znaleckého
posudku obsiahnuté skutočne nebolo (vyhlasoval, že posudok vypracoval s prihliadnutím na význam

znaleckého posudku a vedome nepravdivo podaného znaleckého posudku, teda nepoužil zákonom
určenú formuláciu tejto doložky). Súd konštatuje, že tento formálny nedostatok znaleckého posudku bol
ale bez pochýb zhojený vyhlásením znalca na pojednávaní, kde bol vypočutý, kedy uviedol, že si je
vedomý možných následkov vedome nepravdivo podaného znaleckého posudku, a to jednak vo vzťahu
kskôrnímpísomnepodanémuznaleckémuposudku,akoajvovzťahukjehoústnemuvyjadreniuknemu

na pojednávaní, čím sa z formálne neúplného znaleckého posudku stal posudok bezvadný. Možnosť
zhojeniaprípadnýchformálnychvádznaleckéhoposudkuidodatočnýmvyhlásenímznalcapripustilnapr.
aj Ústavný súd ČR v uznesení sp. zn. II. ÚS 3020/08.

35. Z vyššie uvedených dôvodov súd konštatuje, že nebol naplnený základný predpoklad pre vznik

zodpovednosti za škodu, ktorým je existencia porušenia povinnosti (konanie v rozpore s právom),
ani pre vznik zodpovednosti za neoprávnený zásah do osobnostných práv, keď absentuje prvok
protiprávneho konania-zásahu. Z týchto dôvodov preto vyvodenie zodpovednosti do úvahy neprichádza.
Treba uzavrieť, že nielen operačný zákrok vazektómie, ale aj postup po nej, kedy po jednom kontrolnom
spermiograme s výsledkom azoospermia bol žalobca poučený o možnosti vykonávať pohlavný styk

bez ochrany, je postupom lege artis v súlade s odbornými poznatkami lekárskej vedy v danom čase.
Za daného stavu, ak u žalobcu 1/ došlo po kontrolnom spermiograme k raritnej, ale predsa možnej,
rekanalizácii, teda obnoveniu plodnosti (obaja znalci sa zhodli na tom, že to je najpravdepodobnejšia
príčina obnovenia plodnosti v tomto prípade), ide o náhodilú situáciu, za ktorú poskytovateľ zdravotnej
starostlivosti, ktorý operačný zákrok technicky vykonal správne, starostlivo (lege artis) a ktorý aj kontrolu

po vazektómii vrátane ubezpečenia o úspešnosti zákroku vykonal lege artis, nenesie zodpovednosť.
Žalobca 1/ disponoval pred zákrokom informáciou o možnom riziku rekanalizácie a pravdepodobnosti
obnovenia plodnosti (v tlačive, ktoré k dispozícii preukázateľne mal a ktoré si prechádzal s lekárom),
a teda podstupujúc zákrok musel byť aj s touto možnosťou, na ktorú bol upozornený, uzrozumený.
Žalobca 1/ uvádzal, že sa ešte aj lekára pred zákrokom pýtal na možnosť rekanalizácie, či mali taký

prípad, na čo lekár povedal, že s týmto sa ešte nestretol (čo nie je zarážajúce, keď znalci tiež potvrdili, že
sa dá o tom dočítať prakticky len v učebniciach vzhľadom na extrémne raritný výskyt), Je tak jasné, že si
žalobca 1/ bol vedomý, že zákrok podstupuje aj za cenu tejto zriedkavej možnosti obnovenia plodnosti.36. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd konštatuje, že neboli splnené predpoklady pre vznik
zodpovednosti za škodu a nemajetkovú ujmu, a preto súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu
zamietol.

37. Vo vzťahu ku všetkému vyššie uvedenému súd ešte záverom poukazuje na to, že posúdenie
neoprávnenosti zásahu do osobnostných práv rodičov v prípade, ak sa narodí dieťa, ktoré rodičia
nechcú, napriek tomu, že sa niektorý z nich podrobí lekárskemu zákroku, ktorý má zabrániť počatiu, nie
sú v našich pomeroch judikatúrne ustálené. Súdu nie je známa žiadna dostupná judikatúra slovenských

súdov, ktorá by obdobný prípad už skôr bola riešila. Súd sa oboznámil s dostupnými rozhodnutiami
pojednávajúcich o obdobných žalobách v zahraničí (tzv. wrongful birth, resp. wrongful pregnancy žaloby,
teda žaloby o náhradu ujmy za narodenie neplánovaného, nechceného dieťaťa), v ktorých možno
jasne badať stret právnych ale aj etických otázok a nejednoznačný postoj súdov k tomu, či narodenie
dieťaťa je v konkrétnom prípade vôbec možné vnímať ako zásah do osobnostného práva rodičov na ich
súkromný a rodinný život, a ak ide o zásah, či ide o závažný zásah, ktorý by bolo možné odškodňovať

aj peňažnou náhradou, alebo len inou formou, skôr len symbolickou satisfakciou, či odškodňovať, aj keď
sa narodí dieťa zdravé, alebo len ak sa narodí postihnuté a pod. Súd poukazuje príkladmo na novšie
rozhodnutia vydané v rámci nám najbližších kontinentálnych právnych systémov. V Českej republike je
známy jeden prípad, kedy sa pacientka domáhala náhrady nemajetkovej ujmy 500.000 Kč z dôvodu,
že hoci jej sterilizácia bola vykonaná správne, nebola správne poučená o tom, že aj po úspešnej

sterilizácii je možné otehotnieť, a teda, že sa nemožno ani na tento zákrok spoľahnúť so 100%nou
istotou. Prvostupňový Krajský súd v Prahe ( sp.zn. 36C/50/2007 z 01.12.2008) priznal sumu 30.000
Kč ako nemajetkovú ujmu, avšak Vrchný súd v Prahe (sp.zn. 1 Co/114/2009 z 13.10.2009) zamietol
žalobu konštatujúc, že nedostatočné poučenie nie je z objektívneho pohľadu vo svojich dôsledkoch
neoprávneným zásahom do práva žalobcov na súkromie a k neoprávnenému zásahu do tohto práva

nemôže objektívne dôjsť narodením dieťaťa, a teda realizáciou jeho práva na život. Dokonca vo
Francúzsku bol prijatý v roku 2002 tzv. Anti - Perruche zákon (podľa sporu pani Perruche z roku
2001), ktorý úplne zakázal žaloby o náhradu škody spôsobenej narodením dieťaťa. Rakúsky Najvyšší
súdny dvor v novšom rozhodnutí sp.zn. 9Ob/37/14 z 29.01.2015 dospel k záveru, že náhrada ujmy
prichádza do úvahy len v prípade narodenia postihnutého dieťaťa, ale nie v prípade dieťaťa zdravého.

V prejednávanej veci nedošlo pre nesplnenie ostatných predpokladov k nároku na náhradu škody,
či nemajetkovej ujmy, avšak súd stručne uvádza, že aj keby boli ostatné predpoklady splnené, podľa
jeho názoru by nebolo dôvodným priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch za neoprávnený zásah
do osobnostných práv, vzhľadom na fakt, že miera závažnosti ujmy (prejavenej navonok nechceným
počatím, tehotenstvom, pôrodom a narodením dieťaťa a stým spojenými komplikáciami) priznanie

peňažnej ujmy neopodstatňuje. Súd nespochybňuje, že každý jednotlivec má právo sa rozhodnúť, koľko
chce mať detí a podľa toho má tiež právo zvoliť si spôsob, akým sa pred nechceným počatím bude
chrániť. Avšak intenzitu zásahu do tohto práva a závažnosť ujmy, je potrebné individuálne posudzovať
v kontexte stavu, aký nastane, ak sa dieťa, ktoré nebolo plánované, rodičom narodí. Či nastane u rodičov
stav, kde výraznou mierou prevažujú negatívne pocity, rodinné či existenčné problémy, neschopnosť

nájsť si k dieťaťu cestu, či sa narodí dieťa zdravé alebo či sa narodí dieťa postihnuté, ktorého postihnutie
je citeľne negatívnym zásahom, limitujúcim faktorom a celoživotnou záťažou pre rodičov, alebo či v
konečnom dôsledku v rodine nastane stav, kedy prevážia pozitíva nad bremenom, ktoré je s narodením,
hoc i neočakávaného dieťaťa spojené. Súd je toho názoru, že komplikácie spojené s tehotenstvom a
pôrodom prevažujú nad finančným, či psychickým zaťažením rodičov alebo nad limitáciou v osobných

ambíciách rodičov a sú vyvážené tým, že hoc i nechcené počatie, ktorého výsledkom je neočakávané
dieťa, sa v konečnom dôsledku premení na radostnú udalosť, ktorá vzbudí u rodičov lásku tak, ako to
opísala aj žalobkyňa, ktorá po prvotnom šoku priznala, že po pôrode na všetko zlé zabudla a prebudila
sa aj k štvrtému dieťaťu pravá materinská láska. Za okolností, kedy sa dieťa napriek všetkému stane
milovanou súčasťou rodiny, kedy si rodičia vytvoria k nemu silné puto rovnaké ako k ostatným deťom,

v dôsledku čoho rodičia i pôvodne nechceného člena rodiny milujú a s láskou vychovávajú, je podľa
súdu stav, ktorý nemôže predstavovať závažnú ujmu, ktorá by mala byť odčinená peniazmi. Štvrté
dieťa sa žalobcom narodilo ako dieťa zdravé, iba s prechodnými problémami vyžadujúcimi si dočasnú
rehabilitáciu, ktoré problémy sa navyše podľa vyjadrení žalobkyne 2/ už upravili tým, ako syn začal
chodiť a je preto už vyradený zo sledovania. Dieťa tak nebolo dlhodobo a toho času už ani nie je

nijako zdravotne limitované oproti iným zdravým rovesníkom. Pozitíva prežívania narodenia zdravého
dieťaťa, napriek prvotnému šoku prevyšujú nad bremenom, ktoré z výchovy ďalšieho dieťaťa plynú,
pričom navyše ani nebolo zistené, že by v prejednávanej veci išlo k prípad, kedy narodenie ďalšieho
dieťaťa privodilo žalobcom extrémne nepriaznivú, neúnosnú sociálnu situáciu, ktorou by trpeli rodičia,či ostatní súrodenci, a ktorá by bránila rodine dôstojne žiť, keď žalobcovia sami uvádzajú, že napriek
prvotným obavám situáciu so štyrmi deťmi dobre zvládajú. Odškodňovať peniazmi v reáli nastalý stav,
ktorý rodičom privodzuje radosť zo súdržného rodinného života, ktorého milovanou súčasťou je aj

neplánované dieťa, ku ktorému majú silné puto, kedy nerobia rozdiely medzi tromi chcenými a štvrtým
neplánovaným dieťaťom, kedy sa tešia z jeho pokrokov aj z dobrého vzťahu medzi ich deťmi vzájomne,
by súd hodnotil ako v princípe nespravodlivé v porovnaní so závažnosťou situácie, ktorá v pomeroch
žalobcov nastala. Dokonca by bolo možné polemizovať o tom, či by priznanie nemajetkovej ujmy v
peniazoch, namiesto inej než peňažnej satisfakcie, nebolo v rozpore s dobrými mravmi ako všeobecne v

spoločnosti uznávanými morálnymi princípmi a tradičnými etickými hodnotám (§ 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka), na ktorých stojí spoločnosť v našich podmienkach. Uvedené ale vzhľadom na nesplnenie
ostatných predpokladov pre vznik nároku na náhradu ujmy ale už nepovažoval za nutné podrobnejšie
rozvádzať.

38. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná

strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Vzhľadom na to, že súd žalobu v
celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol, žalovaní 1/ a 2/ boli úspešní v celom rozsahu, a preto majú
proti neúspešným žalobcom 1/ a 2/ nárok na plnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania
rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Trenčín.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré

neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.