Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 12. september 2021

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 19C/124/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4119216846
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Kuzmová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2021:4119216846.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdNitrasudkyňouJUDr.LuciouKuzmovouvsporežalobcu:CsabaC.,nar.X.XX.XXXX,bytom

K. F. XXXX/XX, XXX 01 Vráble, zast. Mgr. Pavlom Balážom, advokátom, IČO: 50 119 303, so sídlom
Pribinova4,81109Bratislava,protižalovanej:JUDr.H.U.,nar.X.X.XXXX,bytomK.F.XXXX/XX,XXX01
N., zast. ADVOKÁT JUDr. PETER TIMKO spol. s r.o., IČO: 50 528 874, adresa pracoviska Štefánikova tr.
6, 949 01 Nitra, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a o zaplatenie sumy 26 614,75
eur, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej k bytu č. 28 nachádzajúceho sa v okrese
Nitra, v obci: Vráble, katastrálne územie: Vráble, zapísanom v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva

č. XXXX, umiestnenom v bytovom dome so súpisným č. XXXX postavenom na pozemku - parcela
reg. „C“ parc. č.: XXX, na 2. p., vchod: o.c. 78 a k nemu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel vo
veľkosti 7446/265971 na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a príslušenstve bytového domu
a pozemku zastavanom bytovým domom, v ktorom sa byt nachádza, evidovanom na liste vlastníctva
č. XXXX ako pozemok, parcela reg. „C“ parc. č.: XXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o
výmere 574 m2 a vyporiadava ho tak, že ho prikazuje do výlučného vlastníctva žalobcu, pričom žalobca
je povinný zaplatiť žalovanej sumu 41.050 eur, a to do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd žalobu v časti o zaplatenie sumy vo výške 26 614,75 eur zamieta.

III. Z časti konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva žiadna zo strán sporu nemá
nárok na náhradu trov konania.

IV. Z časti konania o zaplatenie sumy vo výške 26 614,75 eur má žalovaná voči žalobcovi nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie

samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Nitra dňa 18.12.2019 sa žalobca domáhal, aby súd rozhodol
o zrušení podielového spoluvlastníctva strán sporu k bytu č. 28 nachádzajúceho sa v obci Vráble,
k. ú. Vráble, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, umiestneného na 2. p., vchod 78 v bytovom
dome s. č. XXX postaveného na parcele registra „C“ č. 420 - zastavané plochy a nádvoria o výmere
574 m2 a k nemu prislúchajúcemu spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach, zariadeniach a
pozemku zastavaného bytovým domom o veľkosti 7446/265971. V podanej žalobe žalobca navrhoval

prikázanienehnuteľnostidojehovýlučnéhovlastníctvastým,žehosúdzaviaževyplatiťžalovanejtitulom
vyrovnania sumu vo výške 7 652,23 eur. Žalobca sa súčasne domáhal priznania náhrady trov konania.2. V žalobe žalobca uviedol, že spolu so žalovanou sú podielovými spoluvlastníkmi predmetného
bytu. Podielovými spoluvlastníkmi bytu sa strany sporu stali v júni 2010, každý z nich vo veľkosti
spoluvlastníckeho podielu 1/2. Kúpnu cenu vo výške 46 000 eur v celosti vyplatil žalobca a žalobca

následne sám splácal a spláca hypotéku a hypotekárny úver na úhradu kúpnej ceny za byt a jeho
rekonštrukciu. S hypotekárnym úverom musel žalobca platiť aj poplatky, ktoré ku dňu podania žaloby
činia 23 195,53 eur. Žalobca a žalovaná sa dohodli, že žalovaná bude kompenzovať investície žalobcu
na kúpu bytu tak, že žalovaná bude platiť zálohový predpis za byt. Žalovaná týmto spôsobom ku dňu
podania žaloby uhradila cca 14 500 eur. Žalobca a žalovaná byt po jeho kúpe zrekonštruovali. Obaja

investovali do bytu rovnako, preto im v súvislosti s rekonštrukciou nevznikli žiadne vzájomné záväzky.
Vo februári 2018 žalovaná byt opustila a presťahovala sa k rodičom. Žalobca v byte býva, inú možnosť
bývania nemá. Dlžníkom hypotekárneho úveru je výlučne žalobca. Zostatok hypotekárneho úveru ku
dňu podania žaloby predstavoval sumu 42 997 eur. Žalobca v žalobe vychádzal z hodnoty bytu vo výške
70 000 eur a navrhoval, aby súd bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu k predmetnému bytu zrušil
a byt prikázal do výlučného vlastníctva jemu za primeranú náhradu pre žalovanú vo výške 35 000 eur.

Zároveň žiadal, aby súd vykonal vyporiadanie spoluvlastníctva v širšom zmysle, teda žiadal, aby súd
zohľadnil jeho investície do bytu. Žalobca žiadal zohľadniť 1/2 z kúpnej ceny bytu, ktorú v celosti zaplatil
výlučne on (suma 23 000 eur), 1/2 nákladov, ktoré mal žalobca v súvislosti s úhradou hypotekárneho
úveru (suma 11 597,77 eur), 1/2 úhrad, ktorými žalovaná splácala investície žalobcu do bytu (suma 7
250 eur). Voči žalovanej si tak žalobca uplatňuje titulom širšieho vyporiadania sumu vo výške 27 347,77

eur (23 000 eur + 11 597,77 eur - 7 250 eur = 27 347,77 eur). Nárok vo výške 27 347,77 eur si žalobca
započítal s nárokom žalovanej na vyplatenie vyrovnacieho podielu v sume 35 000 eur a tým dospel
k sume vo výške 7 652,23 eur uvedenej v petite žaloby ako sumy, ktorú by mal v rámci vyporiadania
žalovanej zaplatiť.

3. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že vždy súhlasila s vyporiadaním podielového
spoluvlastníctva strán sporu k bytu, avšak nesúhlasila s podmienkami, ktoré dostávala od žalobcu.
Žalovaná súhlasí s navrhovaným spôsobom vyporiadania tak, že súd prikáže byt v celosti do výlučného
vlastníctva žalobcu, nesúhlasí so sumou 7 652,23 eur, ktorú žalobca navrhuje ako finálnu náhradu za
jej spoluvlastnícky podiel. Žalobca umelo a neprípustne znižuje skutočnú hodnotu jej spoluvlastníckeho

podielurôznymiúdajnýmiprotinárokmi,ktorépoprávnejstránkenijakonesúvisiaspredmetomkonaniaa
ktoré nemožno započítať proti nároku žalovanej na zaplatenie primeranej náhrady za jej spoluvlastnícky
podiel. Žalovaná poprela tvrdenia žalobcu o uzavretí dohody, ktorou sa mala zaviazať, že bude
kompenzovať investície žalobcu na kúpu bytu. Platením nákladov spojených s užívaním bytu žalovaná
neplnila žiadny zmluvný záväzok voči žalobcovi, ale plnila solidárny zmluvný záväzok strán sporu voči

správcovi bytového domu, resp. plnila zmluvný záväzok voči priamym dodávateľom služieb a plnení
spojených s užívaním bytu. Tvrdenia žalobcu o vynaložení nákladov na rekonštrukciu bytu stranami
v rovnakej miere žalovaná nenamieta. Žalovaná ďalej objasnila, že byt opustila s maloletou dcérou
z dôvodu, že správanie žalobcu sa stalo voči nim neznesiteľné. Po jej odchode žalobca začal konať
tak, akoby bol výlučným vlastníkom bytu, bez jej súhlasu vymenil zámky na byte, pivnici a na poštovej

schránke. Žalovaná tvrdí, že hodnota bytu je vyššia ako 70 000 eur, navrhuje ohodnotiť byt znalcom.
Žalovaná namieta, že pod investíciami je potrebné rozumieť výdavky vynaložené po nadobudnutí
spoločnej veci, ktorými dochádza k zvýšeniu hodnoty spoločnej veci, resp. zabezpečuje sa udržanie
hodnoty spoločnej veci. Žalovaná nesúhlasí so započítaním jednotlivých nárokov žalobcu, poukazuje
na skutočnosť, že podielovému spoluvlastníkovi vznikne nárok na zaplatenie vyporiadacej náhrady až

právoplatným rozsudkom zrušujúcim a vyporiadavajúcim podielové spoluvlastníctvo. Kým taký nárok
neexistuje, nie je možné si voči nemu nič započítavať.

4. Žalobca v replike poukázal na konania vedené Okresným súdom Nitra pod sp. zn. 36Pc/10/2019,
v ktorom sa žalovaná voči žalobcovi domáhala určenia príspevku na výživu nevydatej matke a pod

sp. zn. 25C/39/2019, v ktorom žiadala, aby súd žalobcu zaviazal vydaním bezdôvodného obohatenia
za neužívanie bytu. Žalovaná mala v týchto konaniach sama potvrdiť existenciu žalobcom tvrdenej
dohody medzi stranami, podľa ktorej žalobca platí hypotéku a žalovaná náklady na zálohový predpis.
Žalovaná sama iniciatívne platí zálohový predpis za byt, hoci už od februára 2018 v byte nebýva, čo
žalobca odôvodňuje práve s poukazom na túto dohodu. Existenciu dohody potvrdzuje i tá skutočnosť,

že žalovaná ako spoluvlastníčka bytu uzavrela záložnú zmluvu pri refinancovaní hypotekárneho úveru
žalobcu, hoci nebola k vykonaniu takého úkonu vôbec povinná. Ak by predmetná dohoda neexistovala
a hypotéka by bola výlučne separátnym záväzkom žalobcu, žalovaná by nezaťažovala svoj majetok
záložným právom. Žalobca ďalej poukazuje na skutočnosť, že dohoda spoluvlastníkov o investíciido spoločnej veci môže byť uzavretá ústne, prípadne aj konkludentne. Popieranie existencie dohody
považuje za účelovú snahu vyhnúť sa povinnosti kompenzovať žalobcovi náklady na kúpu bytu. Okrem
uvádzanej dohody je právnym titulom pre vyporiadanie investície žalobcu na úhradu kúpnej ceny

za byt aj samotná kúpna zmluva, na základe ktorej nadobudli sporové strany byt do podielového
spoluvlastníctva. Z predmetnej kúpnej zmluvy vyplýva, že sporové strany boli povinné uhradiť kúpnu
cenu spoločne a nerozdielne. Kúpnu cenu však uhradil len žalobca, preto žalovanej voči žalobcovi
vznikol záväzok v zmysle § 511 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Zabezpečenie kúpnej ceny je primárnou
a prvotnou investíciou, ktorú je potrebné zohľadňovať v rámci tzv. širšieho vyporiadania podielového

spoluvlastníctva. V prípade spornosti hodnoty bytu žalobca k ohodnoteniu bytu zabezpečí predloženie
znaleckého posudku. Žalobca investoval do bytu mnohonásobne viac ako žalovaná, keďže zaplatil celú
kúpnu cenu za byt a splácal a bude ďalej splácať aj hypotéku za úhradu kúpnej ceny za byt. Je preto
neakceptovateľné a v rozpore s dobrými mravmi, aby žalovaná dostala polovicu hodnoty bytu bez toho,
aby bolo vykonané tzv. vysporiadanie podielového spoluvlastníctva v širšom zmysle.

5. Žalovaná v duplike poukázala na snahu žalobcu umelo znížiť hodnotu vyporiadacieho podielu, ktorý
jej prislúcha. Zmyslom a účelom tzv. širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva k bytu nie je
riešiť nároky, ktoré si žalobca mal a mohol včas riešiť inými právnymi prostriedkami. Ak žalobca mieni
v žalobe uplatniť širšie vyporiadanie, nemôže svojvoľne započítavať rôzne hmotnoprávne nároky a v
procesnej rovine toto započítanie finalizovať jedným žalobným petitom. Žalovaná nemá prístup do bytu

a sama nedokáže sprístupniť byt znalcovi, navrhuje, aby súd ustanovil znalca za účelom stanovenia
všeobecnej hodnoty bytu.

6. Súd spor prejednal za prítomnosti strán sporu a ich právnych zástupcov, v rámci dokazovania
sa oboznámil s ich vyjadreniami, vykonal výsluch strán sporu, svedkov Milana U. a K. U., vykonal

dôkaz prehratím zvukových záznamov z pojednávaní v iných súdnych konaniach medzi stranami sporu,
oboznámil sa tiež s listinami tvoriacimi obsah súdneho spisu.

7. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní zotrval na podanej žalobe a žiadal, aby súd pripustil
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva medzi stranami v širšom zmysle. Poukázal na skutočnosť,

že strany nadobudli byt v roku 2010 do podielového spoluvlastníctva, a to každý z nich v jednej polovici,
dohodli sa, že žalobca zaplatí celú kúpnu cenu a vezme si na tento účel hypotekárny úver, ktorý
bude splácať. Žalovaná mu toto kompenzovala tým, že platila zálohový predpis a náklady spojené s
užívaním bytu v celom rozsahu. Táto dohoda fungovala bez problémov. V roku 2016 bolo vykonané
prefinancovanie hypotéky. Žalobca a žalovaná boli partneri, ale rozišli sa, žalovaná z predmetného

bytu odišla. Žalobca sa snažil situáciu riešiť, navrhoval žalovanej, že ďalším refinancovaním hypotéky
ju vyplatí. Žalovaná aj naďalej platila zálohový predpis, pričom sa odvolávala na dohodu, ktorá medzi
spoluvlastníkmi bola dohodnutá na začiatku pri kúpe bytu. Žalovaná zároveň voči žalobcovi začala
iniciovať viacero súdnych konaní, medzi iným aj konanie 25C, kde si uplatňuje neexistujúci nárok za
neužívanie bytu namiesto toho, aby konštruktívne pristúpila k vyriešeniu bytu a došlo k vyporiadaniu

podielového spoluvlastníctva k bytu. Právny zástupca žalobcu poukázal na konanie o určenie výživného
na nevydatú matku, kde žalovaná na výslovný dopyt pani sudkyne, prečo platí tento zálohový predpis,
keď suma ktorú žiada ako výživné je dokonca nižšia ako zálohový predpis a pritom žalobca ju žiadal,
aby to prestala platiť, pretože v byte býva len on uviedla, že sa takýmto spôsobom dohodli so žalobcom
a teda, že ona túto dohodu dodržuje. To isté uviedla aj v konaní 25C ohľadom vydania bezdôvodného

obohatenia za neužívanie bytu. Žalovaná v rámci mimosúdnych rokovaní trvala na nadobudnutí bytu do
svojho vlastníctva, resp. do vlastníctva treťou osobou a ocenila hodnotu bytu pri takomto riešení veci na
sumu 70 000 eur. Právny zástupca žalobcu považuje za absurdné spochybňovanie investícii žalobcu do
bytu v zmysle úhrady kúpnej ceny a s tým súvisiaci hypotekárny úver. Kúpna cena je primárna prvotná
investícia, bez nej by strany sporu žiaden byt nikdy nemali. S úhradou kúpnej ceny súvisí aj úver, keďže

strany sporu nemali vlastné finančné prostriedky a žalobca celú ťarchu tohto úveru vzal na seba. Aj
tento úver ako taký je spojený s podielovým vlastníctvom a to jednak z dôvodu úhrady kúpnej ceny,
ako aj z dôvodu, že jeho zabezpečenie záložným právom zaťažuje predmetný byt a tým nepochybne
znižuje hodnotu bytu. Považuje za absolútnu nespravodlivosť, aby žalobca, ktorý zaplatil celú kúpnu
cenu prostredníctvom hypotekárneho úveru, ktorý splácal a bude splácať, zaplatil ešte polovicu hodnoty

bytu bez toho, aby bolo zohľadnené vysporiadanie v širšom zmysle. Fakticky by to totiž znamenalo,
že žalobca by nezaplatil len polovicu hodnoty bytu, ale 1 a 1 hodnoty bytu, pretože už raz za celý byt
zaplatil prostredníctvom hypotekárneho úveru, ktorý musí splácať a teraz by musel zaplatiť ešte polovicu
hodnoty bytu.8. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní súhlasil s vyporiadaním podielového spoluvlastníctva
strán sporu k bytu tak, že súd prikáže byt do výlučného vlastníctva žalobcu, ktorého zároveň zaviaže

zaplatiť žalovanej primeranú náhradu za jej spoluvlastnícky podiel. Trhovú hodnotu a vyporiadaciu
hodnotu bytu navrhoval určiť nezávislým znalcom. Uviedol, že nie je sporné, že strany po nadobudnutí
bytu cez rekonštrukčné práce zhodnotili byt a vynaložili na to náklady v rovnakom pomere. Existenciu
údajnej investičnej dohody (kompenzačnej dohody) medzi stranami sporu, z ktorej žalobca vyvodzuje
záver, že žalovaná je mu po hmotnoprávnej stránke zaviazaná nejakým záväzkom poprel. Žalovaná

v iných súdnych sporoch, ktoré má so žalobcom, vždy pravdivo uviedla, že existovalo rozdelenie
nákladov na bývanie medzi stranami sporu tým spôsobom, že žalobca platil hypotéku a žalovaná
platila zálohový predpis, energie spotrebované v byte a SIPO. Len z tejto samotnej okolnosti nie je
možné vyvodiť záver, že žalovaná je hmotnoprávne voči žalobcovi niečím zaviazaná. Vzhľadom na
to, že medzi stranami sporu sú doposiaľ zlé medziľudské vzťahy od rozchodu, žalovaná pokračuje v
platení zálohového predpisu v obave, aby byt neskončil na dobrovoľnej dražbe. Žalovaná plní svoj

záväzok, pretože z titulu spoluvlastníctva k bytu je účastníčkou zmluvy o výkone správy bytového domu.
Energie ďalej platí žalobca, keďže ich spotreboval. Žalovaná nie je voči žalobcovi zaviazaná na náhradu
polovice hypotekárnych splátok, lebo k takémuto záväzku žalobcu nikdy nepristúpila. Financujúca banka
neeviduje žalovanú v tomto úverovom vzťahu ako dlžníčku a ani ako ručiteľku. Pokiaľ ide o kúpnu cenu,
ktorá bola vynaložená na kúpu bytu, táto sa riadi režimom § 511 Občianskeho zákonníka a nie režimom

vyporiadania podielového spoluvlastníctva podľa § 142 Občianskeho zákonníka.

9. Na pojednávaní dňa 31.5.2021 žalobca žiadal, aby súd pripustil zmenu petitu žaloby tak, že súd
vo výroku I. rozhodne o zrušení podielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej k ich spoločnému
bytu s tým, že žalobcu zaviaže zaplatiť žalovanej sumu 41 050 eur do 30 dní odo dňa právoplatnosti

celého rozsudku. Ďalej žalobca žiadal, aby súd žalovanej titulom širšieho vyporiadania podielového
spoluvlastníctva uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 26 614,75 eur (výrok II.) a domáhal
sa tiež priznania nároku na náhradu trov konania v celom rozsahu (III. výrok).

10. Súd navrhovanú zmenu petitu žaloby uznesením vyhláseným na pojednávaní pripustil.

11. Žalobca na pojednávaní uviedol, že v roku 2010, keď byt kupovali spoločne, by určite nekúpil byt
za takých podmienok, že on bude platiť 300 eur úver s tým, že tam bolo progresívne splácanie, čiže
každý rok by sa splátky zvyšovali a plus bude platiť aj náklady na bývanie. Keď sa byt kúpil, dohodli sa
so žalovanou, že rekonštrukcia bytu bude financovaná každou zo strán v jednej polovici. Keďže žalobca

nechcel, aby sa žalovaná cítila ako bezdomovec v ich spoločnom byte, napísal na ňu polovicu bytu. Keby
tam dohoda nebola, tak tento krok by neurobil. V zmysle uvedenej dohody mal žalobca platiť hypotéku
a žalovaná platila vodu, teplo, elektrinu, SIPO. Žalobca si od žalovanej peniaze nikdy nepýtal. Rodičia
žalovanej by tiež nepripustili kúpu bytu bez toho, aby bola polovica bytu napísaná na žalovanú. Dohoda
bola uzavretá v byte, v ktorom žalobca predtým býval, v mesiaci pred tým, ako sa začala riešiť kúpa

bytu. Žalobca žalovanej nikdy v čase ich spolužitia neuviedol, že je mu niečo dlžná, pretože považoval
za spravodlivé, že ona platí energie a žalobca platí úver. So žalovanou viedli partnerský život, tri roky
spolu bývali, nebola medzi nimi nedôvera. Žalobca si myslí, že nároky, ktoré od nej žiada, mala žalovaná
plniť, keď sa odsťahovala. Žalobca je presvedčený, že o dohode medzi stranami sporu určite vedela i
matka žalovanej, rodičia žalovanej podľa neho vedeli o financiách, pretože zabezpečovali rekonštrukciu

bytu, boli o všetkom informovaní, čo bude koľko stáť, aká bude hypotéka, aké budú náklady, kto čo bude
financovať.

12. Žalovaná na pojednávaní potvrdila, že mali so žalobcom rozdelené náklady tak, že žalobca platil
hypotéku a ona platila záväzky voči spoločenstvu t. j. zálohový predpis, energie a SIPO. Tieto platby

čestne priznáva aj v iných konaniach, žalobca sa snaží o prekrúcanie jej slov. Žiadna investičná
alebo akákoľvek iná dohoda, na základe ktorej by sa žalovaná zaviazala splácať žalobcovi nejaké
úverové záväzky neexistovala, nikdy nič také nebolo. Neexistovala žiadna písomná ani ústna dohoda,
ktorou by pristupovala k nejakému záväzkovému vzťahu. Žalovaná sa necíti ani ako úverová dlžníčka,
resp. spoludlžníka. V platbách zálohového predpisu žalovaná pokračuje, pretože je to jej záväzok ako

podielovej spoluvlastníčky voči tretej osobe, tiež preto, aby sa na byte nevytvoril dlh a byt by musel ísť do
dražby. V platbách nepokračuje z dôvodu, že by niečo splácala žalobcovi. Počas trvania partnerského
vzťahu so žalobcom jej žalobca neuviedol ani nenaznačil, že mu je niečo dlžná, nikdy spolu neviedli
žiadny rozhovor, v ktorom by vyjadril nejaké finančné nároky voči nej či už z titulu kúpy bytu aleboiné nároky. Počas trvania partnerského vzťahu ju žalobca nikdy nepožiadal, aby podpísala uznanie
záväzku vo vzťahu ku kúpe bytu. Celý zálohový predpis platila, pretože so žalobcom mali rozdelené
náklady, boli partneri, ktorí spolu žili, preto nevidela problém v takomto rozdelení, takéto rozdelenie

považuje za normálne a prirodzené. Žalovaná tvrdila, že jej záväzok uhradiť žalobcovi polovicu kúpnej
ceny za byt nikdy neexistoval, nikdy medzi nimi neexistovala takáto dohoda a žalobca ju na takúto
platbu nikdy nevyzval. Žalovaná ďalej uviedla, že žalobca si už v priebehu ich spolužitia nechal márne
uplynúť lehotu na vybavenie výhodnejšej fixácie na hypotekárny úver. Mal vtedy veľmi nevýhodný úrok,
tento musel platiť 6 rokov. Úver prefinancovali až v roku 2016. Je potrebné rozlišovať obdobie, kedy sa

vybavoval úver a riešilo financovanie a obdobie a kedy sa byt dával do obývateľného stavu. Keď sa byt
rekonštruoval, jej rodičia boli nápomocní, boli nápomocní aj finančne. Platby tam boli každý týždeň pre
murárov a toto im rodičia poskytovali, pretože príjem žalobcu na to nestačil.

13. Svedok Milan U., otec žalovanej na pojednávaní nevedel uviesť, či medzi stranami sporu existovala
nejaká ústna dohoda súvisiaca s ich spoločným bytom na Sídlisku Lúky, nevedel popísať, akým

spôsobom strany sporu v čase ich spolužitia hospodárili a ako zdieľali životné náklady. Žalobca a
žalovaná boli dospelí a svedok nevidel dôvod, prečo by ich ako rodičov do takých vecí zaťahovali. Keď
strany sporu potrebovali finančne pomôcť, tak im s manželkou pomohli. Svedok doplnil, že žalobca
odišiel od rodičov, bol takmer na ulici, ale ich rodina ho zobrala za svojho. Keďže on bol s rodičmi
rozhádaný, žalobcovi a žalovanej pomáhali len z ich strany, teda ich rodina. Žalobcu nemôže mať rád,

pretožeichstáletrápi,všetkomuvadí.Keďstretnežalobcuvobchode,žalobcatvrdí,žehoprenasleduje.

14. Svedkyňa Soňa U. na pojednávaní rovnako ako jej manžel nevedela potvrdiť existenciu akejkoľvek
dohody medzi stranami sporu, pri takýchto dohodách prítomná nebola, nestarala sa o ich hospodárenie,
delenie platieb, pretože boli dospelí ľudia. V rodine spoločne nepreberali, či niektorá strana je druhej

niečo dlžná, prečo je dlžná a kedy by mal byť dlh zaplatený. Pred kúpu bytu bola so žalobcom a
žalovanou na obhliadke bytu. Tvrdila im, že byt je zdevastovaný, ale žalobca trval na tom, že byt
chce a začal si vybavovať hypotéku. Pri podpise kúpnej zmluvy nebola, nezaujímala sa, ako budú byt
platiť a ako si to rozdelia. Do financií žalobcu a žalovanej sa nestarala. Svedkyňa potvrdila, že žije v
jednej domácnosti so žalovanou, avšak nemá prehľad o jej financiách. Svedkyňa nepoprela, že bola so

žalobcom v banke, keď žalobca podpisoval úver, ale stála mimo a nevie, čo žalobca podpisoval.

15. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:

16. Žalobca a žalovaná, každý z nich v jednej polovici sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností

nachádzajúcichsavokreseNitra,obciVráble,katastrálnomúzemíVráblezapísanýmiOkresnýmúradom
Nitra, katastrálny odbor na liste vlastníctva č. XXXX, a to bytu č. XX v bytovom dome s. č. XXXX
postavenom na parcele registra „C“ parcelné č. 420, nachádzajúceho sa na 2.p., vchod 78 a k nemu
prislúchajúcemu spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu a
spoluvlastníckemu podielu na pozemku zastavaného bytovým domom. V časti C listu vlastníctva je

vyznačená ťarcha, a to záložné právo v prospech Prima banka Slovensko a.s. podľa V 5690/16 zo dňa
29.6.2016.

17. Strany sporu nadobudli podielové spoluvlastníctvu k predmetnému bytu na základe Zmluvy o
prevode vlastníctva bytu zo dňa 16.6.2010, kde sa konštatuje, že žalobca a žalovaná bytu kupujú do

podielového spoluvlastníctva každý vo veľkosti 1/2 k celku. Podľa čl. VI. bodu 6.1. Zmluvy o prevode
vlastníctva bytu predávajúca predala kupujúcim predmetný byt za celkovú dohodnutú kúpnu cenu vo
výške 46 000 eur. V zmysle bodu 6.2 Zmluvy o prevode vlastníctva bytu sa strany sporu ako kupujúci
zaviazali uhradiť kúpnu cenu prostredníctvom peňažného ústavu Slovenská sporiteľňa a.s. na základe
zmluvy o hypotekárnom úvere bezhotovostným prevodom na účet predávajúcej. Kúpna cena za prevod

bytu bola uhradená vkladom hotovosti vo výške 46 000 eur na účet predávajúcej Viery Miklóšovej, ktorý
vklad realizoval žalobca dňa 16.6.2010.

18. Žalobcovi bol na základe Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX uzavretej so Slovenskou
sporiteľňou, a.s. poskytnutý úver na bývanie vo výške 47 700 eur, ktorý sa žalobca zaviazal splácať v

pravidelných mesačných splátkach, ktoré boli do 30.6.2010 vo výške 128 eur a od 12.7.2010 vo výške
267,48 eur. Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá dňom 12.5.2040. Úverová zmluva bola podpísaná
dňa 16.6.2010 a dlžníkom z tejto zmluvy bol výlučne žalobca.19. Podľa potvrdenia Slovenskej sporiteľne a.s. zo dňa 8.8.2019 k zmluve o úvere č. XXXXXXXXX boli
zaplatené riadne úroky vo výške 17 924,84 eur a poplatky v sume 2 483,71 eur, čo spolu predstavuje
sumu vo výške 20 408,55 eur.

20. Na základe Zmluvy o úvere č. 0000000000272263 zo dňa 15.1.2016 bol žalobcovi veriteľom Prima
bankaSlovenskoa.s.poskytnutýúvervovýške49000eur,ktorýmmalbyťrefinancovanýpredchádzajúci
úver žalobcu s tým, že na zabezpečenie pohľadávky banky zo zmluvy o úvere bude v prospech banky
zriadené záložné právo.

21.Zozmluvyozriadenízáložnéhoprávananehnuteľnýmajetokč.0000000000272263zodňa7.6.2016
vyplýva, že strany sporu ako záložcovia súhlasili so zriadením záložného práva k spornému bytu
za účelom zabezpečenia zaplatenia istiny, úrokov, poplatkov, prípadných zmluvných pokút a ďalších
pohľadávok záložného veriteľa z úveru poskytnutého na základe Zmluvy o úvere č. 0000000000272263
uzatvorenej medzi Prima banka Slovensko a.s. ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom.

22. Podľa znaleckého posudku č. 190/2020 Ing. Martina Hrnčiara zo dňa 11.10.2020 bola všeobecná
hodnota uvedeného bytu stanovená sumou vo výške 82 100 eur. S ocenením bytu sumou vo výške 82
100 eur sa stotožnili obidve strany sporu, súd preto hodnotu bytu považoval za nespornú a preukázanú.

23. Z potvrdenia o pohyboch na účte mal súd preukázané, že žalobca z účtu č. SK05 5600 0000 0068
6941 7002 uhradil v prospech účtu č. SK 19 7500 0000 0040 0393 8932 dňa 9.4.2018 sumu 150 eur,
dňa 28.3.2018 sumu 150 eur a dňa 27.2.2018 sumu 150 eur.

24. Podľa potvrdenia Spoločenstva vlastníkov bytov SVB SVORNOSŤ zo dňa 23.11.2020 sú platby za

úhrady spojené s užívaním bytu uhrádzané zo strany žalovanej pravidelne v mesačných platbách po
155 eur. Zo strany žalobcu evidujú úhrady za mesiace február, marec a apríl 2018.

25. Z potvrdenia Mesta Vráble zo dňa 2.12.2020 mal súd preukázané, že žalobca má s Mestom Vráble
uzavretú pracovnú dobu na dobu neurčitú a je na adrese Vráble, Sídlisko 1227/78 prihlásený k trvalému

pobytu.

26. Na Okresnom súde Nitra prebiehalo pod sp. zn. 36Pc/10/2019 konanie v spore navrhovateľky JUDr.
Nadi Čechovičovej voči odporcovi Csabovi Blahutovi o určenie príspevku na výživu nevydatej matke, v
ktorom žalovaná na pojednávaní dňa 1.7.2019 uviedla, že so žalobcom mali ústnu dohodu od r. 2010 a to

takú, že on bude splácať hypotéku a ona bude hradiť všetky zálohové platby na byt spolu aj s výdavkami
na energie, ako aj prípadné nedoplatky a SIPO. Žalovaná ďalej uviedla, že túto dohodu dodržiavala aj
po odchode z bytu a platí až dodnes zálohové platby, neplatí elektrinu a SIPO.

27. V konaní vedenom Okresným súdom Nitra pod sp. zn. 25C/39/2019, v ktorom si žalovaná uplatňuje

voči žalobcovi nárok na zaplatenie sumy vo výške 3 678 eur titulom bezdôvodného obohatenia za
užívanie spoločnej nehnuteľnosti (bytu) žalovaná na pojednávaní dňa 3.9.2019 vypovedala, že na byt sa
bral úver, ktorý si bral žalobca a podľa ich vzájomnej dohody on splácal úver a ona náklady na bývanie,
teda poplatok správcovi mesačne 155 eur, elektriku a SIPO. Odkedy nemá žalovaná prístup do schránky
od mája 2018 neplatí elektriku a SIPO.

28. Obsah uvedených zápisníc v konaniach prebiehajúcich na Okresnom súde Nitra pod sp. zn.
36Pc/10/2019 a pod sp. zn. 25C/39/2019 potvrdili aj zvukové záznamy z predmetných pojednávaní.

29. Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

30. Podľa ustanovenia § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa
spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

31. Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení

spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda
musí byť písomná.32. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd, prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo

viacerým spoluvlastníkom, prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť. Ak vec žiadny zo
spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

33. Podľa § 511 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil,
je oprávnený požadovať náhradu od ostatných podľa ich podielov. Pokiaľ nemôže niektorý z dlžníkov

svoj podiel splniť, rozvrhne sa tento podiel rovnakým dielom na všetkých ostatných.

34. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v
dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania
dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

35.Podľa §101Občianskehozákonníkapokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

36. Právo každého spoluvlastníka obrátiť sa na súd s návrhom na zrušenie a vyporiadanie

podielového spoluvlastníctva vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený, aby zotrval
v spoluvlastníckom vzťahu (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo 187/2006
zo dňa 20. júla 2007). Predpokladom pre podanie predmetného návrhu je skutočnosť, že nedošlo
k dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Návrhmi strán súd nie je viazaný.
Jednotlivé spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva stanovuje Občiansky zákonník, ktorý

súčasne stanovuje aj ich poradie, ktoré je pre súd záväzné. Prvý spôsob zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva je reálne rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky podielov,
pričom prichádza do úvahy iba tam, kde je predmet spoluvlastníctva reálne deliteľný. Druhý spôsob
zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva prichádza do úvahy v prípade, že rozdelenie
spoluvlastníctva nie je dobre možné a týmto je prikázanie veci za primeranú náhradu jednému alebo

viacerým spoluvlastníkom. Súd pritom prihliada na účelné využitie veci.

37.Vykonanýmdokazovanímbolopreukázané,žežalobabolapodanádôvodne,pretožemedzistranami
sporunedošlokdohodeozrušeníavyporiadanípodielovéhospoluvlastníctva,pričomžalobcaižalovaná
sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti s tým, že ich spoluvlastnícke podiely sú rovnaké, každý

z nich je podielovým spoluvlastníkom v jednej polovici. V danom prípade neprichádzal do úvahy prvý
spôsob vyporiadania, a to reálna deľba nehnuteľnosti. Predmet podielového spoluvlastníctva - byt,
nie je z technického hľadiska deliteľnou vecou, pretože ho nie je možné rozdeliť tak, aby vznikli
samostatné veci, ktoré by ich vlastníkom mohli aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe
a spoločenskému poslaniu (záujmu). Keďže spoločná nehnuteľnosť (byt) nie je reálne deliteľná medzi

podielových spoluvlastníkov, súd pristúpil k ďalšiemu zo spôsobov vyporiadania, a to prikázaniu celej
veci jednému z podielových spoluvlastníkov za súčasného stanovenia primeranej náhrady pre druhého
podielového spoluvlastníka.

38. Súd celú spoločnú vec (byt) prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu. Uvedené je v súlade s

petitom žaloby i s vyjadrením žalovanej a toto považoval súd za účelné tiež vzhľadom k tomu, že mal
preukázané, že spoločnú vec užíva práve žalobca a táto je zaťažená ťarchou (hypotekárnym úverom),
ktorý sa voči banke zaviazal splácať výlučne žalobca. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázanú
tiež tú skutočnosť, že žalobca v obci Vráble pracuje na trvalý pracovný pomer a k adrese Vráble, Sídlisko
Lúky 1227/78 je prihlásený k trvalému pobytu. Hodnotu bytu považoval súd za ustálenú sumou vo výške

82 100 eur. Vychádzajúc z rovnosti podielov strán sporu k spoločnej veci preto súd žalobcu zaviazal,
aby žalovanej vyplatil vyrovnací podiel vo výške 41 500 eur (1/2 zo sumy 82 100 eur).

39. Podľa ustanovenia § 232 ods. 4 CSP je lehota na plnenie tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku.
Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Z citovaného ustanovenia zákona vyplýva,

že ak súd pristupuje k autoritatívnemu rozhodnutiu rozsudkom o žalobe na peňažné plnenie tak, ako je
tomu aj v prípade predmetnej žaloby, potom zákonnou lehotou na plnenie a zároveň pravidlom je lehota
troch dní, počítaná od právoplatnosti rozsudku. Platí teda, že štandardne súd ukladá splnenie povinnosti
v lehote 3 dní a na každú výnimku spravidla musia existovať dôvody. V danom prípade s poukazomna výšku peňažnej čiastky súd dospel k záveru, že je dôvodné poskytnúť žalobcovi primerane dlhšiu
lehotu na plnenie a túto určil v lehote 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku, čo
je v súlade s petitom žaloby.

40. Podanou žalobou sa žalobca domáhal, aby súd rozhodol o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva
v tzv. širšom zmysle, keď žiadal, aby súd zohľadnil investície, ktoré za účelom nadobudnutia spoločnej
veci vynaložil výlučne on (úhrada celej kúpnej ceny za nadobudnutie bytu výlučne žalobcom + úhrada
nákladov na hypotéku, ktorú splácal žalobca). V záujme spravodlivého usporiadania vzájomných

vzťahov žalobca žiadal, aby boli zohľadnené aj úhrady v prospech správcu bytového domu vykonané
výlučne žalovanou.

41. Konštantná judikatúra (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 21. 11. 2018, sp. zn. 4Cdo/148/2017,
zdroj: nsud.sk) pripúšťa, že pokiaľ počas existencie spoluvlastníctva niektorý zo spoluvlastníkov
vynaložil investície na spoločnú vec, má voči ostatným spoluvlastníkom právo na náhradu za vynaložené

investície v rozsahu zodpovedajúcom ich spoluvlastníckym podielom na spoločnej veci. Takýto nárok
na zaplatenie náhrady si investujúci spoluvlastník môže uplatniť aj v konaní o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva v rámci tzv. vyporiadania v širšom zmysle. Nevyhnutnou podmienkou, aby
sa súd mohol takýmto nárokom zaoberať je však jeho riadne uplatnenie návrhom alebo vzájomným
návrhom so všetkými náležitosťami. O takomto nároku je potrebné rozhodnúť samostatným výrokom;

je vylúčené vykonať jeho zohľadnenie v rámci rozhodovania o náhrade za spoluvlastnícky podiel (R
46/1991). Počas konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva si spoluvlastník,
ktorému je ukladaná povinnosť zaplatiť druhému spoluvlastníkovi primeranú náhradu za vyporiadavané
nehnuteľnosti, nemôže proti takémuto nároku spoluvlastníka započítať iný majetkový nárok. Súd v týchto
súvislostiach ani nemôže znížiť peňažnú náhradu s poukazom na dobré mravy. Je tomu tak preto,

že rozhodnutie súdu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva má konštitutívnu povahu a
zakladá tak práva a povinnosti až do budúcna. Právo na zaplatenie náhrady tak vzniká spoluvlastníkovi
až právoplatnosťou tohto rozhodnutia a len proti takto existujúcemu nároku možno namietať započítanie.
Preto kým toto právo nejestvuje, nemožno ho ani porovnávať s kritériom dobrých mravov. Pre určenie
výšky primeranej náhrady spoluvlastníkovi, ktorý je zo spoluvlastníctva vylučovaný, je rozhodujúca cena

spoločnej veci v čase jej vyporiadania, pričom platí, že ak v čase rozhodovania od podania znaleckého
posudku uplynula dlhšia doba, je potrebné cenu aktualizovať.

42. Zmyslom vyporiadania spôsobom podľa § 142 ods. 1 vety tretej Občianskeho zákonníka nie je
len poskytnutie primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel, ale vyriešenie všetkých vzťahov, ktoré

sa vytvorili medzi podielovými spoluvlastníkmi v súvislosti s existenciou podielového spoluvlastníctva.
So zreteľom na to sa toto vyporiadanie vykonáva ako vyporiadanie v širšom slova zmysle, v rámci
ktorého sa prihliada aj k tomu, či a do akej miery ten-ktorý spoluvlastník zhodnotil spoločnú nehnuteľnosť
investíciami, príp. iným spôsobom. Vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v širšom slova zmysle
je možné vykonať na základe návrhu účastníka (§ 79 ods. 1 O.s.p.) alebo vzájomného návrhu (§ 97

ods. 1, § 98 O.s.p.). O návrhu (vzájomnom návrhu) požadujúcom zaplatenie určitej čiastky z dôvodu
širšieho vyporiadania je však vždy treba rozhodnúť samostatným výrokom rozsudku, nie len v rámci
náhrady za spoluvlastnícky podiel a to z dôvodu, že pohľadávka z dôvodu zaplatenia náhrady za
spoluvlastnícky podiel vzniká až na základe právoplatnosti rozsudku vo veci samej. Pri vyporiadaní
zrušovaného podielového spoluvlastníctva, ktoré súd vyporiadava podľa § 142 ods. 1 veta tretia

Občianskeho zákonníka, ako vyporiadanie v širšom zmysle na návrh účastníka, je totiž treba z hľadiska
povahy nárokov a ich premlčania rozlišovať medzi nákladmi na nutnú opravu a údržbu veci a nákladmi
na opravu a údržbu veci, ktoré neboli nevyhnutné, medzi nákladmi v bežnej záležitosti a v ostatných
záležitostiach (§ 139 Občianskeho zákonníka), medzi nákladmi, s ktorými spoluvlastníci vyslovili súhlas
alebo ktoré boli niektorým spoluvlastníkom vynaložené bez tohto súhlasu. Treba tiež zisťovať, či za

trvania podielového spoluvlastníctva došlo medzi spoluvlastníkmi k dohode o spôsobe úhrady týchto
nákladov, pretože až vtedy by bolo možné správne posúdiť aj prípadnú námietku premlčania (ktorú
žalovaná aj vzniesla) voči takejto pohľadávke. S prihliadnutím k tomu potom pôjde buď o majetkové
právo investujúceho spoluvlastníka uplatňované voči druhému spoluvlastníkovi podľa § 511 ods. 3, §
137 ods. 1 a § 139 ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka, ktoré sa premlčí v trojročnej premlčacej dobe

podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pre ktorej počiatok je rozhodujúca doba vynaloženia nákladov
na opravu a údržbu, alebo o právo na vydanie bezdôvodného obohatenia ktoré môže uplatňovať
investujúci spoluvlastník už za trvania spoluvlastníckeho vzťahu, ktoré sa premlčí v dobe podľa § 107
Občianskeho zákonníka v súvislosti s vynaložením nákladov na opravu alebo údržbu, alebo o právo navydanie neoprávneného majetkového prospechu vo výške zhodnotenia podielu druhého spoluvlastníka
v súvislosti so zánikom podielového spoluvlastníctva, ktoré sa premlčí v dvojročnej premlčacej dobe
podľa § 107 Občianskeho zákonníka od zániku tohto spoluvlastníctva (uznesenie Najvyššieho súdu SR

z 27. februára 2012, sp. zn. 4 M Cdo 12/2011).

43. Žalobca žiadal v rámci tzv. širšieho vysporiadania zohľadniť jeho investície vynaložené za účelom
nadobudnutia spoločnej veci. V konaní nebolo sporným, že strany sporu nadobudli vlastnícke právo k
spoločnejnehnuteľnostinazákladeZmluvyoprevodevlastníctvabytuzodňa16.6.2010,ktoroubytkúpili

za kúpnu cenu vo výške 46 000 eur. Nebolo sporným ani to, že túto kúpnu cenu v celej výške zaplatil
predávajúcej len žalobca. Žalovaná v konaní tvrdila, že náklady spojené so zaplatením kúpnej ceny nie
je možné vysporiadať v režime podľa § 142 Občianskeho zákonníka, pretože zaplatenie kúpnej ceny za
byt nemá povahu investície do spoločnej veci, keď investíciu je nutné chápať ako náklady vynaložené
po kúpe spoločnej veci. Podľa žalovanej je potrebné tento nárok vysporiadať v režime podľa § 511 ods.
3 Občianskeho zákonníka, ktorý podlieha premlčaniu a namietla premlčanie žalobcovho nároku.

44. Najvyšší súd SR vo vyššie citovanom uznesení sp. zn. 4M Cdo 12/2011 zo dňa 27.2.2012 poukázal
na nutnosť pri rozhodovaní o náhradách v rámci tzv. širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva
zisťovať, aké investície boli jednotlivými podielovými spoluvlastníkmi vynaložené.

45. Pri posudzovaní povahy investície spočívajúcej v zaplatení kúpnej ceny na nadobudnutie spoločnej
veci je možné v kontexte s vyššie citovaným uznesením Najvyššieho súdu SR túto investíciu možné
vysporiadať v zmysle § 511 ods. 3 Občianskeho zákonníka ako majetkové právo investujúceho
podielového spoluvlastníka voči ďalšiemu podielovému spoluvlastníkovi a toto sa podľa názoru súdu
premlčuje v trojročnej premlčacej dobe, ktorá začína plynúť počnúc dňom vynaloženia takejto investície,

čo je v prejednávanom spore zaplatenie kúpnej ceny. Zo zmluvy o prevode vlastníctva bytu, na
základe strany sporu nadobudli byt do podielového spoluvlastníctva totiž vyplývala solidárna povinnosť
kupujúcich (žalobca a žalovaná) zaplatiť predávajúcej dojednanú kúpnu cenu. Išlo tu o spoločný záväzok
obidvoch strán sporu voči tretej osobe a jeho režim je potrebné posúdiť v zmysle ustanovenia § 511 ods.
3 Občianskeho zákonníka. Z príkazu na úhradu (č. l. 20 spisu) a tiež z tvrdení žalobcu, ktoré v tomto

konaní neboli žalovanou popreté mal súd jednoznačne preukázané, že žalobca sám uhradil kúpnu cenu
za kúpu bytu dňa 16.6.2010 a týmto dňom mu začala plynúť i trojročná premlčacia doba na uplatnenie
náhrady voči žalovanej. Pokiaľ si žalobca uvedený nárok uplatnil na súde žalobou zo dňa 18.12.2019, je
tento nárok premlčaný. Začatie plynutia premlčacej doby na vrátenie investícií realizovaných žalobcom
zaúčelomnadobudnutiaspoločnejnehnuteľnostiniejemožnéodvádzaťodzmenyvzájomnýchpomerov

medzi stranami sporu, ku ktorým žalobca uvádzal, že malo ísť o opustenie spoločnej domácnosti
žalovanou vo februári 2018, pretože takéto posudzovanie začatia plynutia premlčacej doby je v rozpore
s ustanovením § 511 ods. 3 Občianskeho zákonníka.

46.Kpremlčaniutohtonárokužalobcusúddopĺňa,žesazaoberalajposudzovanímnámietkypremlčania

v tom zmysle, že skúmal, či táto námietka nie je uplatňovaná v rozpore s dobrými mravmi.

47.Podľa§3ods.1Občianskehozákonníkavýkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

48. Súdna prax (napr. uznesenie Najvyššieho súdu ČR z 31. augusta 2004, sp. zn. 25 Cdo 2648/2003)
za určitých okolností pripúšťa isté výnimky, kedy súd nie je povinný na námietky premlčania prihliadať.
Jedná sa o situácie, kedy by po posúdení nároku ako premlčaného vznikol medzi stranami sporu
nežiaduci stav, prípadne až extrémna nespravodlivosť, prípadne ide o situácie, kedy žalobca svoj

nárok neuplatnil v rámci premlčacej doby z dôvodu objektívnych a ním neovplyvniteľných prekážok.
V tomto kontexte súd skúmal, či žalobca si svoj nárok voči žalovanej uplatniť skôr, prípadne, či mu v
tomto uplatnení bránila nejaká prekážka. Existenciu akýchkoľvek preukážok, ktoré by žalobcovi bránili v
uplatnení jeho nároku voči žalovanej pred uplynutím premlčacej doby však súd nezistil. Nie je sporným,
že strany sporu boli v minulosti partneri a zrejme bola medzi nimi vzájomná dôvera, tiež je možné

predpokladať, že žalobca nepočítal s ukončením ich vzájomného vzťahu. Ani táto skutočnosť však
neospravedlňuje jeho nečinnosť. Pokiaľ sa chcel žalobca od žalovanej dožadovať zaplatenia jednej
polovicenímuhradenejkúpnejcenyzanadobudnutiespoločnejnehnuteľnosti,malsitentonárokuplatniť
skôr. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca sa na žalovanú počas trvania ichvzájomného vzťahu neobrátil s požiadavkou, aby si svoje vzájomné vzťahy upravili, nikdy ju nepožiadal,
aby podpísala uznanie dlhu, prípadne, aby si v záujme právnej istoty písomne aj iným spôsobom upravili
ich vzájomné vzťahy tak, aby si žalobca následne mohol voči žalovanej aj neskôr dôvodne uplatňovať

svoje nároky. Takéto konania žalobcu je v rozpore so zásadou „vigilantibus iura scripta sunt“, že právo
patrí bdelým a ostražitým, ktorí o svoje práva dbajú.

49. Nárok žalobcu na zaplatenie sumy vo výške 23 000 eur ako náhrady za žalobcom zaplatenú jednu
polovicu kúpnej ceny za nadobudnutie nehnuteľnosti súd posúdil v zmysle ust. § 511 ods. 3 Občianskeho

zákonníka a s poukazom na žalovanou vznesenú námietku premlčania, súd uvedený nárok vyhodnotil
ako premlčaný.

50. Žalobca sa voči žalovanej ďalej domáhal nároku na zaplatenie jednej polovice poplatkov, ktoré
zaplatil vo vzťahu k banke, ktorá mu poskytla hypotekárny úver na kúpu nehnuteľnosti. Uvedený nárok
súd považoval za nedôvodný. Zaplatením poplatkov spojených s čerpaním hypotekárneho úveru sa

spoločná vec nijako nezhodnotila, tento nárok preto podľa názoru súdu nie je možné v rámci tzv. širšieho
vysporiadania zohľadniť. Uvedený nárok je okrem uvedeného tiež premlčaný, a to v celej sume vo výške
20 408,55 eur vynaloženej žalobcom na úhradu riadnych úrokov a poplatkov od 12.7.2010 do 14.6.2016
vo vzťahu k prvému poskytovateľovi úveru - Slovenskej sporiteľni a.s. (potvrdenie na č. l. 28 spisu) a
v prípade ďalších splátok, ktoré žalobca uhrádzal banke, ktorá jeho predchádzajúci úver refinancovala

(Prima banka Slovensko a.s.) vo vzťahu k splátkam uhradeným 3 roky pred podaním žaloby v tejto veci.
Súdu je zrejmé, že žalobca musel tieto poplatky banke zaplatiť, pretože inak by finančné prostriedky
na kúpu bytu zrejme nezískal, ich náhradu voči však podľa názoru súdu nie je možné od žalovanej
požadovať v rámci tzv. širšieho vyporiadania. K uplatneniu takéhoto nároku voči žalovanej chýba právny
základ, keď tieto náklady nijakým spôsobom spoločnú vec nezhodnotili a išlo len o náklady jedného z

podielových spoluvlastníkov, ktoré zaplatil tretej osobe (banke).

51. Žalobca v konaní argumentoval existenciou akejsi kompenzačnej dohody medzi stranami sporu,
v zmysle ktorej mal žalobca splácať hypotéku a žalovaná mala uhrádzať náklady za užívanie bytu vo
vzťahu k správcovi bytu. Na základe tejto údajnej dohody si žalobca uplatňoval nároky voči žalovanej

v rámci širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva strán sporu. Existenciu dohody, ktorá by
žalovanú zaväzovala uhradiť žalobcovi jeho nároky na úhradu polovice hypotéky a s tým súvisiacich
ďalších nákladov však súd preukázanú nemal. Podľa žalobcu sa mali strany sporu na predmetnom
rozdelení nákladov dojednať ústne. Žalobca ďalej dohodu bližšie nevymedzil a nekonkretizoval, nie
je vôbec zrejmé, dokedy mala žalovaná takýmto spôsobom náklady žalobcu na hypotekárny úver

kompenzovať, či takáto dohoda mala platiť i po rozchode strán a za situácie, že strany sporu už nebudú
bývať v spoločnej domácnosti v predmetnom byte. Žalovaná existenciu takejto dohody od samotného
začiatku konania popierala, túto nepotvrdil žiaden z predložených listinných dôkazov a nepotvrdil ju
ani jeden z vyslúchnutých svedkov. Existenciu dohody, ktorá by žalovanú zaväzovala uhradiť žalobcovi
vyššie uvedené nároky nie je možné vyvodiť ani z výsluchov žalovanej v iných konaniach pred Okresným

súdom Nitra (konania sp. zn. 36Pc/10/2019 a sp. zn. 25C/39/2019), v ktorých žalovaná potvrdila, že so
žalobcom mali dojednané, že ona bude hradiť zálohový predpis za byt a žalobca bude hradiť hypotéku.
Takéto rozdelenie nákladov súd vzhľadom na predchádzajúci vzájomný partnerský vzťah strán sporu
považuje za úplne normálne a prirodzené. V prípadoch partnerského spolužitia je úplne bežné, že
partneri v rámci svojich možností a po vzájomnej dohode spoločne uhrádzajú náklady na bývanie ako

aj ďalšie výdavky, ktoré im vznikajú. Nebolo sporným, že strany sporu v minulosti spolu žili v spoločnej
domácnosti a je preto celkom bežné, že si náklady, ktoré im vznikali, rozdelili tak, že každý z nich
uhrádzal nejakú časť týchto nákladov. Existenciu dohody v tom rozsahu, aby na jej základe bolo možné
žalobcovi priznať voči žalovanej ďalšie nároky tak, ako to žalobca uvádza, nepotvrdzuje ani ten fakt, že
žalovaná platila úhrady vo vzťahu k správcovi bytového domu po tom, ako spoločnú domácnosť opustila.

Vzhľadom k tomu, že žalovaná rovnako ako žalobca je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti,
je rovnako zodpovedná za úhrady zálohových predpisov voči správcovi bytového domu. Pokiaľ preto
žalovaná aj po opustení spoločnej domácnosti tieto zálohové predpisy platila, nie je možné jej uvedené
vyčítať a už vôbec nie je možné z uvedeného usudzovať, že by tým bola voči žalobcovi nejakým
spôsobom zaviazaná.

52. Súd k uvedenému dopĺňa, že sa oboznámil i s obsahom znaleckého posudku č. 36/2020
vypracovaného PhDr. Mgr. Elenou Fortis v trestnej veci vedenej Okresným riaditeľstvom PZ v
Nitre v konaní ČVS: 789/1-VYS-NR-2019, v ktorého závere sú konštatované sklony žalovanej kfabulácii v snahe o jej sebaprezentáciu v lepšom svetle. Je tu tiež uvedené, že žalovaná je labilná
a nezodpovedná, v správaní s výrazným sklonom k pseudológii (ku klamaniu) s disimulačnými
tendenciami (sklon pretvarovať sa, zapierať a zatajovať). Žalovaná je tu ďalej vykreslená ako náladová,

situačne výbušná, intolerantná, v bežnom živote nereálna, nezodpovedná a tvrdohlavá, v správaní
teatrálna, má sklon vnímať všetko osobne. Žalobca tento listinný dôkaz predložil v snahe poukázať
na celkovú nedôveryhodnosť osoby žalovanej. Súd sa síce s týmto posudkom oboznámil, žalobcovi
však pripomína, že je to práve on, ktorý v konaní tvrdil, že kompenzačná dohoda medzi stranami
sporu existovala a bol preto povinný tieto svoje tvrdenia preukázať. Žalovaná totiž jeho tvrdenia o

existencii kompenzačnej dohody poprela, čo súd vyhodnotil v zmysle ustanovení CSP tak, že dôkazná
povinnosť v smere preukázania existencie takejto dohody sa presunula na žalobcu. Pokiaľ žalobca
tvrdil, že so žalovanou uzavrel takúto dohodu, bol to práve on, ktorý bol povinný súdu predložiť
dôkazy za účelom potvrdenia jeho tvrdení. Žalobca však žiadne takéto dôkazy nepredložil. Existenciu
kompenzačnej dohody nepotvrdili ani žalobcom navrhnutí svedkovia, túto nie je možné vyvodiť ani z
výpovedí žalovanej pred súdom v iných konaniach a nepotvrdzuje ju ani tá skutočnosť, že žalovaná

po opustení spoločnej domácnosti hradila správcovi bytu zálohový predpis. Za situácie, kedy žalobca
neuniesol dôkazné bremeno v smere preukázania existencie kompenzačnej dohody ani žalobcom
predložená charakteristika žalovanej podľa názoru súdu a v zmysle ustanovení CSP nemá nijaký vplyv
na posúdenie skutkového stavu, ktorý súd z vykonaného dokazovania zistil.

53. S poukazom na vyššie uvedené súd dospel k záveru o nedôvodnosti akýchkoľvek žalobcom
vznesených nárokov, ktoré si voči žalovanej uplatňoval titulom širšieho vyporiadania ich podielového
spoluvlastníctva, a preto súd žalobu v časti o zaplatenie sumy vo výške 26 614,75 eur zamietol.

54. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

55. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

56. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

57. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaných ustanovení CSP. V časti konania o
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je možné konštatovať rovnaký procesný úspech
obidvoch strán sporu, keď žalobcovi i žalovanej sa súdnym rozhodnutím dostalo rovnakej hodnoty v

rámci vyporiadania. Hodnota vyporiadavaného bytu bola určená s poukazom na znalecký posudok, s
ktorého vypracovaním v priebehu konania súhlasili tak žaloba ako i žalovaná. Pokiaľ žalobca v podanej
žalobe vychádzal z inej hodnoty bytu (70 000 eur), učinil tak práve s vzhľadom na predchádzajúcu
vzájomnú komunikáciu medzi stranami, preto ak aj vzhľadom na uvedené žalobca navrhoval vyplatiť
žalovanej nižšiu sumu vyrovnacieho podielu a súd žalovanej napokon priznal vyššiu sumu, nie je

možné toto pričítať žalobcovi ako jeho neúspech. Tiež nie je možné považovať za procesný neúspech
žalobcu pri rozhodovaní o trovách konania v časti konania o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, ak bol žalovanej priznaný vyrovnací podiel vo vyššej sume pretože súd tu od
sumy navrhovaného vyrovnacieho podielu neodpočítal jeho nároky, ktoré žalobca žiadal zohľadniť v
rámci širšieho vyporiadania. O ďalších nárokoch žalobcu toiž súd rozhodol samostatným výrokom a

samostatným výrokom rozhodol vo vzťahu k uvedeným nárokom aj o trovách konania.

58. Pokiaľ ide o nárok na náhradu trov konania zo žaloby o zaplatenie sumy vo výške 26 614,75
eur, ktorej zaplatenia sa žalobca domáhal od žalovanej v rámci tzv. širšieho vyporiadania, v tejto
časti bola žaloba zamietnutá, čo znamená, že procesne úspešná v tejto časti konania bola žalovaná

oproti žalobcovi, ktorý žiaden materiálne merateľný úspech nedosiahol, preto súd priznal žalovanej voči
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

59. Dôvody osobitného zreteľa súd v prejednávanom spore nevzhliadol, tieto strany sporu ani netvrdili
a tieto nie je možné vyvodiť ani z tej skutočnosti, že žalobca počas konania poukazoval na istú

nespravodlivosť, pokiaľ by súd nezohľadnil jeho nároky v rámci tzv. širšieho vyporiadania podielového
spoluvlastníctva a de facto by takto musel cenu za nadobudnutie bytu uhradiť 1 a 1 - krát. Nárok
na náhradu trov konania súd totiž posúdil v zmysle zásady úspechu, pričom aj tu súd opakovanezdôrazňuje, že žalobcovi nemohol priznať ním uplatnené nároky z dôvodu žalovanou vznesenej
námietky premlčania, teda preto, že žalobca si tieto nároky neuplatnil včas.

60. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku, a to
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre. (§362 ods. 1 CSP)

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka tohto konania. (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). ( § 363 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.