Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. február 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Co/4/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113204054
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8113204054.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr.

Jozefa Angeloviča a JUDr. Anny Ilčinovej, v právnej veci žalobcov: 1./ A. D., R.. X.X.XXXX, D. U. XX,
XXX XX N., 2./ X. D., R.. XX.X.XXXX, D. U.Á. XX, XXX XX N., v konaní právne zastúpení JUDr. Petrom
Čurillom, advokátom, so sídlom Hlavná 11, 080 01 Prešov, IČO: 42077915, proti žalovaným: 1./ E. I., R..
XX.X.XXXX, D. U. XX, XXX XX N., 2./ O. F., R.. XX.X.XXXX, D. U. XX, XXX XX N., 3./ E. I., R.. X.X.XXXX,
D. U. XX, XXX XX N., v konaní právne zastúpené JUDr. Romanom Škerlíkom, advokátom so sídlom
Letná 61, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 42109264, v konaní o určenie vlastníctva, o odvolaniach
oboch žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 25C/18/2013-368 zo dňa 1.10.2018, takto

jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Žalobcovia v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalovaným v 1. až 3 rade trovy
odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“)
rozhodol takto:

„I. žalobu žalobcovi v 1. a 2. rade voči žalovaným v 1. až 3. rade zamieta,
II. žalobcovia v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovaným v 1. až 3. rade náhradu
trov konania v rozsahu 100 %, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým bude vyčíslená výška týchto
trov.“

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobcovia svojou žalobou podanou
na tunajšom súde dňa 12.2.2013 žiadali súd, aby určil, že nehnuteľnosť registra P. J. XXXXX/XX -

zastavané plochy a nádvoria o výmere 25 m2, zapísaná na LV XXXX v katastrálnom území N., patrí do
ich bezpodielového spoluvlastníctva. Zároveň žiadali priznať náhradu trov konania.

3. Žalobcovia svoj návrh odôvodnili tým, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti zapísanej
na LV XXXX v katastrálnom území N., a to parcely registra P. J. XXXXX/XX o výmere 400 m2 a
na tejto parcele stojaceho rodinného domu. Žalovaná v 1. rade spoločne s nebohým manželom S.
I. boli v minulosti vedení ako bezpodieloví spoluvlastníci k nehnuteľnostiam zapísaným na LV XXXX

v katastrálnom území N., mimo iného aj k parcele registra P. J. XXXXX/XX. Žalovaná v 2. rade je
vlastníčkou nehnuteľnosti zapísanej na LV XXXXX v katastrálnom území N., pričom svoje vlastnícke
právo nadobudla na základe darovacej zmluvy a žalovaná v 3. rade svoje vlastnícke právo nadobudla
na základe dedičského rozhodnutia po svojom otcovi č. k. 26D/71/2012. Sporný pozemok od dobyvýstavby rodinného domu, teda asi od roku 1991, užívajú žalobcovia. Žalobcovia teda mali za to, že
minimálne od 1.1.1992 im začala plynúť vydržacia doba, keďže nehnuteľnosť dobromyseľne užívali a
najneskôr k 1.1.2002 nadobudli k tejto nehnuteľnosti vlastnícke právo. V priebehu konania žalobcovia

svoje nehnuteľnosti odpredali.

4. Žalované so žalobou nesúhlasili. Uvádzali, že žalobcovia nesplnili základné predpoklady pre
nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. Predovšetkým im chýba dobromyseľnosť, že im vec patrí.
Žalobcovia nemajú titul na vstup do držby, na základe ktorého by osvedčovali svoju dobromyseľnosť.

Po odpredaji nehnuteľnosti žalobcami žalované namietali nedostatok naliehavého právneho záujmu na
strane žalobcov.

5. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie konštatoval, že žalobcovia nadobudli
nehnuteľnosť,ktorájevsúčasnostizapísanánaLVč.XXXXvkatastrálnomúzemíN.,dobezpodielového
spoluvlastníctva na základe kúpnej zmluvy registrovanej bývalým Š. R.W. C. N. pod číslom W. X. XXX/

XX.IšlooparceluregistraP.J.XXXXX/XX.Natejtoparcelezačalistavaťrodinnýdom,ktorýbolukončený
v roku 1991. Po ukončení výstavby rodinného domu bolo uskutočnené porealizačné zameranie stavby,
tak ako to vyplýva aj zo spisu stavebného úradu. Neskôr došlo k výstavbe plota medzi pozemkom
žalobcov a žalovaných. Kolaudačné rozhodnutie na predmetný rodinný dom bolo vydané dňa 26.9.1990
K. R. C. C. N.. Žalobca v 1. rade uviedol, že pri tom ako zameriavali pozemok bol aj manžel žalovanej

v 1. rade a súhlasil s výstavbou plota. Podľa žalobcu bol plot postavený na hranici, ktorú vymeral
geodet. Svoje tvrdenia ale nevedel ničím preukázať. Za života manžela žalovanej v 1. rade žiadne spory
medzi susedmi neboli. Tieto vznikli až po tom, čo žalovaná v 1. rade dala zamerať pozemok za účelom
darovania časti nehnuteľnosti svojej dcére.

6. Žalobcovia sú taktiež vlastníkmi nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXXX, a to parcely registra P.
J. XXXXX/XX, ktorú nadobudli od K. N. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 17.07.2001, ktorej vklad bol
povolený pod č. C. XXXX/XXXX.

7. Žalované sú v súčasnosti evidované ako podielové spoluvlastníčky nehnuteľností zapísaných na LV

č. XXXX, a to parcely P. J. XXXXX/XX o výmere 112 m2, parcely P. J. XXXXX/XX o výmere 57 m2,
parcely P. J. XXXXX/XX o výmere 17 m2 a parcely P. J. XXXXX/XX o výmere 25 m2. Žalovaná v 1.
rade je vlastníčkou v 4/6-nách a žalované v 2. a v 3. rade každá po 1/6-ne, pričom tieto nehnuteľnosti
nadobudli titulom dedenia po svojom otcovi. Žalovaná v 2. rade je vlastníčkou nehnuteľnosti zapísanej
na LV XXXXX, a to parcely P. XXXXX/XX o výmere 189 m2, ktorú nadobudla na základe darovacej

zmluvy,vkladktorejbolpovolenýpodč.C.XXXX/XXXX.Napredmetnýchnehnuteľnostiachjepostavený
rodinný dom, ktorý sa začal stavať v roku 1989.

8. Aplikujúc ust. § 137c Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a § 123, § 124, § 126 ods. 1,
§ 132 ods. 1 a § 134 ods. 1 všetko Občianskeho zákonníka v predmetom konaní súd prvej inštancie

predovšetkým skúmal, či na strane žalobcov existuje naliehavý právny záujem, pôvodne v súlade s §
80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku, v súčasnosti v súlade s § 137 písm. c/ Civilného sporového
poriadku. Naliehavý právny záujem spočíva v potrebe zosúladenia stavu právneho so stavom faktickým.
Má odstrániť stav neistoty medzi stranami konania. Naliehavý právny záujem v konaní by neexistoval,
ak by stav neistoty medzi stranami bolo možné odstrániť inak. Žalované po odpredaji nehnuteľnosti vo

vlastníctve žalobcov spochybnili, či na strane žalobcov naďalej existuje naliehavý právny záujem. Súd
poukazuje na to, že žalobcovia, hoci už nie sú vlastníkmi vedľajšieho pozemku, majú naďalej právo
tvrdiť, že časť susedného pozemku nadobudli vydržaním počas doby, kedy vlastnili susedný pozemok.
Následne môžu žalobcovia s novým kupujúcim uzavrieť zmluvu aj v tejto časti pozemku. Takýto stav
žalobcovia nemôžu odstrániť inak než podaním takejto žaloby. Nie je tu ani možné meniť subjekty na

strane žalobcov, keďže nikoho nemožno nútiť, aby vystupoval v konaní ako žalobca. Súd prvej inštancie
mal teda za to, že na strane žalobcov existuje naliehavý právny záujem na podaní takejto žaloby. O tom,
že tu naliehavý právny záujem existuje, nemal pochybnosť ani Krajský súd.

9. Okresný súd v konaní zistil, že na základe rozhodnutí K. R. C. - F. V. C. N.Š. o pridelení pozemku

do osobného užívania, strany konania v roku 1988 nadobudli nehnuteľnosti o výmere 400 m2 za
účelom výstavby rodinných domov. Obe strany si na základe stavebného povolenia a v súlade so
stavebnou dokumentáciou rodinné domy postavili, tieto boli skolaudované a strany v konaní ich roky
bez akýchkoľvek sporov užívali.10. V konaní bolo podľa súdu prvej inštancie preukázané, že v súčasnosti existujúci plot medzi pôvodnou
parcelou P. J. XXXXX/XX a parcelou P. J. XXXXX/XX nestojí na katastrálnej hranici, ale na pôvodnom

pozemku P. J. XXXXX/XX a hraničí s pozemkom P. J. XXXXX/XX, ktorý je vo vlastníctve žalovaných,
pričom v dôsledku toho z pôvodnej parcely P. J. XXXXX/XX vznikla sporná parcela P. J. XXXXX/XX,
ktorú z jednej strany ohraničuje súčasná katastrálna hranica a z druhej strany plot, ktorý bol vytvorený
žalobcami začiatkom deväťdesiatych rokov. Žalobcovia tvrdili, že túto spornú časť parcely žalovaných
nadobudli vydržaním a vlastnícky im patrí. Žalované toto tvrdenie popierali a poukázali na to, že na

strane žalobcov chýba titul vstupu do oprávnenej držby.

11. Súd prvej inštancie bol po zrušení veci viazaný právnym názorom Krajského súdu, ktorý uviedol,
že žalobcovia nesplnili jednu z podmienok pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, a to
oprávnenosť držby, keď z doposiaľ vykonaného dokazovania nijako nevyplýva okolnosť, že plot
bol postavený na základe mylného porealizačného zamerania stavby, nakoľko samotné doklady

o vykonaných úhradách za porealizačné zameranie stavby nijako nepreukazujú, že v rámci tohto
porealizačného zamerania stavby - rodinného domu žalobcov došlo aj k zameraniu hranice medzi
pozemkami žalobcov a žalovanej v 1. rade, spolu s manželom - právnym predchodcom žalovaných v
2. a 3. rade. Toto nepotvrdzovali ani svedkovia.

12. Súd prvej inštancie mal teda za to, že nárok žalobcov nie je dôvodný. Ak totiž žalobca v 1. rade
tvrdil, že sa malo jednať o geodetom vytýčenú hranicu pozemkov, mal toto svoje tvrdenie aj preukázať,
čo sa však nestalo ani po vrátení veci na súd prvej inštancie. Len subjektívny pocit držiteľa - žalobcu v
1. rade nemôže byť sám o sebe predpokladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami
objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby. Rovnako priložený geometrický plán, vyhotovený S.. X.

dňa 17.1.1991 a úradne overený správou katastra, ktorý žalobca v 1. rade priložil k svojej žiadosti o
založenie listu vlastníctva budovy zo dňa 15.10.1993 (č. l. 273 a č. l. 274 spisového materiálu) nemohol
u žalobcov utvrdiť presvedčenie, že plot medzi pozemkami je postavený správne, keďže z neho vyplýva,
že dom žalobcov sa nachádza prakticky na hranici parciel žalobcov a žalovaných.

13. Dôkazné bremeno na preukázanie oprávnenosti držby zaťažuje žalobcov, kde dobrá viera musí
byť hodnotená veľmi prísne, a to tak, že ani pri vynaložení potrebnej opatrnosti, ktorú od žalobcov s
ohľadomnaokolnostiapovahuprípadumožnopožadovať,títonemali,prípadnenemohlimať(zhľadiska
kritérií priemerne obozretného jedinca) akékoľvek pochybnosti o tom, že hranica medzi pozemkami nie
je vytýčená správne. Keďže žalobcami produkované dôkazy odvolací súd nepovažoval za dostatočné

a iné dôkazy žalobcovia nepredložili, súd musel konštatovať, že žalobcovia nesplnili všetky zákonné
podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, najmä nepreukázali oprávnený vstup do
držby spornej nehnuteľnosti.

14. Žalobcovia boli v konaní neúspešní. Súd prvej inštancie teda priznal právo na náhradu trov konania

v rozsahu 100 % žalovaným. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku.

15. Proti tomuto rozsudku ako celku podali obaja žalobcovia včas odvolanie.

16. V dôvodoch svojho odvolania uviedli nasledovné:
,,Predovšetkým si žalobcovia dovolia poukázať na tú skutočnosť, že už právny názor vyslovený
odvolacím súdom, teda Krajským súdom v Prešove v uznesení zo dňa 10.4.2018 je právne nesprávny
a takýto reštriktívny výklad platnej právnej úpravy týkajúcej sa inštitútu vydržania je prekonaný a nie je
v súlade s aplikačnou praxou bez ohľadu na dôvody, ktoré k takémuto rozhodnutiu odvolací súdu viedli.

Predovšetkým neobstoja úvahy odvolacieho súdu obsiahnuté v bode 37 toho, či plot bol alebo nebol
postavený na základe mylného porealizačného zamerania stavby. Táto skutočnosť, že jednoznačne a
logicky vyplýva z toho, že takéto zameranie sa uskutočnilo v podstate v dávnej minulosti, pričom od
prvého momentu výstavby oplotenia bolo toho v plnom rozsahu rešpektované vlastníkmi dotknutých
pozemkov, teda žalobcami ako aj žalovanou stranou.

Dovoľujeme si len podotknúť, že v inkriminovanom období vytýčenia hranice pozemkov po ich
rozsiahlych terénnych úpravách sa žiadna zo strán ani len nezaoberala úvahami o možnom inom
priebehu hranice a nie je možno ani len spochybniť tvrdenie žalobcu, že vlastníci dotknutých pozemkov
plne rešpektovali stanovenie tejto hranice.Z uhla pohľadu dobromyseľnosti a následnej držby je podľa názoru žalobcov právne irelevantným, či
túto hranicu vytýčil konkrétny geodet, alebo táto bola „stanovená“ vlastníkmi dotknutých pozemkov a
následne v plnom rozsahu rešpektovaná a nikým v minulosti ani len v úvahách spochybňovaná.

Práve z uvedeného dôvodu sa nejedná len o „subjektívny pocit držiteľa - žalobcu v 1. rade“, ale
o objektívnu kategóriu, ktorá je potvrdzovaná v podstate všetkými svedkami a paradoxne i stranou
žalovaných.
Samotná žalovaná v 1. rade, teda pôvodná vlastníčka, ktorá inkriminované nehnuteľnosti nadobudla
už v prírode reálne vydelené uviedla, že nikdy v minulosti žiaden problém s užívaním pozemkov nebol

(doslova „nebol problém s hranicou“) a problém začal byť, keď chceli uskutočniť prístavbu rodinného
domu.
RozsiahleterénneúpravyvosvojejvýpovedipotvrdilsvedokN.napojednávaníkonanomdňa10.4.2014,
ktorý jednoznačne potvrdil, čo je potrebné dať hlavne do pozornosti odvolacieho súdu, že „ po navezení
hliny mám vedomosť o tom, že bola vytyčovaná hranica, bol tam geodet, bol tam pán I. a pán D., bol
som tam prítomný aj ja, v tom čase som pomáhal pánovi D. vysádzať stromy a viem, že hranica bola

zameraná s tým, že pán D. s pánom I. dohodli, že na hranici budú vysádzané stromčeky, čo bude zelená
hranica“.
Na tejto výpovedi nič nemení ani to, že stromčeky tvorili zelenú hranicu práve svojim pravým okrajom,
resp.boladanáoplotenímaprepánaD.tak,akotosvedokpotvrdil,právetátozelenálíniabolavpodstate
hranicou, pričom dokonca uvedený svedok uviedol „ čo sa týka plotika, pokiaľ ja viem, bol postavený na

pozemku pána D. a to v čase výstavby s tým, že dom sa staval v rokoch 1989 až 1991“.
Na tejto jednoznačnej výpovedi, ktorá v podstate bola fakticky potvrdzovaná nesporovým spolužitím
strán nič nemenia ani úvahy odvolacieho súdu o priebehu sadenia stromčekov, línie plota a podobne.
Tieto v konečnom dôsledku skôr vyznievajú ako snaha podriadiť zistený skutkov stav úvahám vedúcim
k zamietnutiu žalobného návrhu.

Obdobne je výpoveď svedka N. potvrdzovaná nie len konkludentným správaním strany žalovaných,
ale aj výpoveďou svedka X. D., N. I., C. F., ktorí dokonca opätovne v rozpore s hlbokými úvahami
odvolacieho senátu jednoznačne potvrdil, že „ po ukončení výstavby rodinného domu mám vedomosť,
že bolo robené nové geometrické zameranie hranice“. Teda takéto zameranie je objektivizované z
niekoľkých „ zdrojov“ a nie len subjektívny stav žalobcu v 1. rade.

Práve s poukazom na už uvedenú dobromyseľnosť a nerušenosť držby máme zato, že žalobcovia
vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti vydržali už v momente, resp. ešte pred nadobudnutím ďalšej
časti pozemkov od svojho právneho predchodcu mesta Prešov a obdobne na tejto skutočnosti nič
nemení „laické nahliadnutie do priloženého geometrického plánu...“
Obdobne sa nemožne stotožniť s argumentáciou odvolacieho súdu ohľadne geometrického plánu S.. X.

zo dňa 17.1.1991 ohľadne mierky 0,8 m vo vzťahu k múru žalobcov od hranice pozemkov žalovaných.
Dovoľujeme si zdôrazniť, že na pravej strane uvedeného geometrického plánu sa nachádza zväčšenina
rodinného domu, pričom na ľavej strane je náčrt v úplne inej mierke a porovnávať uvedené opätovne
vyvoláva pochybnosti o objektívnosti právneho názoru odvolacieho súdu.
Práve i z uvedených dôvodov vznášame námietku predpojatosti odvolacieho senátu založenú na snahe

odvolacieho senátu manipulovať objektívne zistené skutočnosti bez ohľadu na dobrú vieru žalobcu s
cieľom dosiahnuť taký údajne zistený skutkový stav, aby bolo možné žalobnému návrhu nevyhovieť.
Pri všetkej možnej požadovanej opatrnosti zo strany žalobcu veľmi ťažko už s poukazom práve na
výpoveď X.. Ľ. D. vyžadovať od žalobcov, aby pri formálnom vklade porealizačného zamerania do
katastra premeriavali takéto zakreslenie v rôznych mierkach a túto prenášali do reálneho stavu v

prírode.“

17. S poukazom na uvedené žiadali žalobcovia, aby v rámci svojho odvolacieho návrhu, aby odvolací
súd napadnuté rozhodnutie zmenil a žalobnému návrhu v plnom rozsahu vyhovel.

18. Zároveň sa ani nestotožnili s rozhodnutím prvoinštančného súdu vo vzťahu k trovám konania, keď
poukázali na skutočnosť, že žalobcovia v prírode reálne vydelené nehnuteľnosti jednoznačne a v dobrej
viere užívali cca od roku 1989 a rozhodnutia súdu sa domáhajú nie len z podnetu žalovanej strany majúc
za to, že vec, resp. právo im patrí.

19. Žalovaní vo svojom spoločnom vyjadrení k odvolaniu žalobcov poukázali na to, že toto podanie nemá
náležitosti odvolania podľa Civilného sporového poriadku.

20. V podanom odvolaní žalovaní ďalej uviedli nasledovné:,,Namietame, že žalobcovia neuviedli odvolacie dôvody, kedy vo svojom podaní nevymedzili ani jednej z
odvolacích dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 CSP. Podanie žalobcov preto nemá náležitosti odvolania.
V tomto prípade ide o vadu neodstrániteľnú, a to aj s poukazom na ustanovenie § 365 ods. 3 CSP, v

zmysle ktorého odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania. Nakoľko táto lehota žalobcom už uplynula, žalobcovia už nemôžu tieto
dôvody dodatočne doplniť.
Za vymedzenie odvolacích dôvodov pritom nemožno považovať samotné tvrdenia žalobcov, ktoré
prezentujúc ako odôvodnenie svojho „odvolania“, nakoľko žalobcovia týmito tvrdeniami nevymedzujú

ani jeden z odvolacích dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. a/ až h/ CSP. Žalobcovia sú pritom v
konanízastúpeníadvokátom,atedažalobcoviamusiavedieťopotrebevymedzeniaodvolacíchdôvodov
v podanom odvolaní.
Súd prvej inštancie dostatočne jasne, určito a zrozumiteľne zdôvodnil svoje rozhodnutie. S rozhodnutím
súdu súhlasíme, úvahy súdu sú logické a zodpovedajú zistenému skutkovému stavu, ako aj sú v súlade
s právnym názorom vysloveným odvolacím súdom.

Námietky žalobcov považujeme za nedôvodné a účelové. Žalobcovia napriek tomu, že boli riadne
oboznámení s názorom odvolacieho súdu, vysloveným v jeho zrušovacom uznesením sp. zn.
10Co/10/2017-347 zo dňa 10.4.2018, nepredložili žiaden dôkaz, ktorým by preukázali oprávnenosť
vstupu do držby, a teda opodstatnenosť nimi uplatneného nároku. Žalobcovia najmä nepredložili žiadny
dôkaz o tom, kedy bol postavený samotný plot, ako ani nepredložili dôkaz o vytýčení hranici pozemkov

(ktorého existenciu tvrdil žalobca v 1. rade, avšak nikdy nepreukázal).
Na tom nič nemení ani tvrdenie žalobcov v ich odvolaní o tom, že hranica pozemkov nebola sporná
a bola určená dohodou. Žalobcovia takúto dohodu nepreukázali, pričom nutno podotknúť, že to boli
žalobcovi kto postavil plot a kto uviedol žalovanú v 1. rade a jej manžela do omylu o skutočnej
hranici pozemkov. Nevedomosť alebo omyl skutočného vlastníka o hranici pozemku nijakým spôsobom

nezakladá dobromyseľnosť držiteľa a ani oprávnenosť držby. Navyše, ako vyplýva aj z ďalších dôkazov
(napríklad geometrický plán S.. X. zo dňa 17.1.1991), dom žalobcov sa nachádza prakticky na hranici
parciel žalobcov a žalovaných, a teda žalobcovia nemohli byť utvrdzovaný v presvedčení, že plot je
postavený správne. Žalobcovia preto neuniesli dôkazné bremeno, kedy nepreukázali právny titul vstupu
do držby, ako to správne uviedol súd prvej inštancie v napádanom rozhodnutí.

Pokiaľ ide o svedecké výpovede, na ktoré poukazujú žalobcovia v odvolaní, nutno podotknúť, že ani
jeden zo svedkov nevedel uviesť, ktorý geodet mal takéto zameranie údajne vykonať a kedy malo
byť zameranie vykonané. Svedkovia prezentovali skutočnosti tak, ako im ich podal žalobca v I. rade
Pokiaľ ide o svedka N., na ktorého poukazujú žalobcovia v odvolaní, je názor žalovaných v odvolaní
vytrhnutý z kontextu celej výpovede svedka. Svedok vo svojej výpovedi tiež povedal, že „pán D. sa s

pánom I. dohodli, že na hranici budú vysadené stromčeky, že bude zelená hranica“. Z výpovede svedka
teda nemožno vyvodiť, kedy a za akých okolností bol postavený laťovaný plot, keďže podľa svedka
mala byť len zelená hranica tvorená stromčekmi, ktorá dokonca ani netvorí súvislú líniu s postaveným
plotom. Pritom svedkovia, ktorých zabezpečili žalobcovia, tvrdili, že stromčeky mali byť vysadené podľa
šnúrky natiahnutej na hranici pozemkov. Nie je preto ani zrejmé, akým spôsobom mohol vzniknúť

„odskok“medzipostavenýmplotomavysadenýmistromčekmi.Výpoveďmenovanéhosvedkavkontexte
ďalších dôkazov naopak potvrdzuje to, že sa nerobilo žiadne geodetické zameranie za účelom výstavby
plota. Žalobcovia preto nepreukázali, že pri výstavbe plota postupovali s náležitou opatrnosťou a teda
nepreukázali oprávnenosť vstupu do držby.
Žalobcami vznesená námietka predpojatosti odvolacieho senátu je nedôvodná a účelová. Žalobcovia

túto námietku vyvodzujú výlučne z posúdenia veci odvolacím súdom. Žalobcovia netvrdia žiaden z
dôvodov vylúčenia sudcu v zmysle § 49 ods. 1 CSP. Podanie žalobcov v tejto časti nemá ani náležitosti
námietky zaujatosti v zmysle § 52 CSP. Je zrejmé, že žalobcovia námietku predpojatosti vyslovili výlučne
z tohto dôvodu, že nakoľko súd prvej inštancie rozhodol v zhode s právnym názorom vysloveným
odvolacím súdom (o tom, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno oprávnenosti držby), a nakoľko

žalobcovia po zrušení pôvodného rozsudku nepredložili žiadne iné dôkazy, ktorými by preukázali
dôvodnosť svojho nároku a ktoré by odôvodňovali zmenu právneho názoru odvolacieho súdu, tak
žalobcovia očakávajú, že sa odvolací súd od svojho právneho názoru neodkloní, a teda rozhodnutie
súdu prvej inštancie potvrdí. Žalobcovia sa týmto spôsobom pravdepodobne snažia dosiahnuť zmenu
odvolacieho senátu, čo by bolo v rozpore s právom upraveným v článku 48 Ústavy Slovenskej republiky.

Taktiež súd správne rozhodol aj čo do povinnosti na náhradu trov konania, kedy žalovaným priznal plnú
náhradu trov konania, nakoľko žalované mali plný úspech v konaní. Tvrdenia žalobcov, že sa domáhali
rozhodnutia súdu len a len z podnetu žalovanej strany v žiadnom prípade neobstojí. Žalované nedali
žiaden podnet na podanie žaloby. Išlo výlučne o svojvoľné rozhodnutie žalobcov podať žalobu o určenievlastníctva. Pokiaľ žalobcovia neboli v konaní úspešní niet dôvodu k tomu, aby nebola žalovaným (ktoré
mali plný úspech v konaní) priznaná náhrada trov konania.
Vzhľadom k uvedenému navrhujeme, aby odvolací súd napádaný rozsudok ako vecne správny potvrdil.“

21. Žalobcovia repliku k vyjadreniu žalovaných k ich odvolaniu nepodali.

22. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods.

1, 2 CSP vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce
v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a
contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenie rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v
Prešove ako aj na webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov
nie je dôvodné.

23. Žalobcovia v rámci podaného odvolania s poukazom na tam uvedené dôvody vzniesli námietku
„predpojatosti“ odvolacieho senátu založenom na snahe odvolacieho senátu manipulovať objektívne
zistené skutočnosti bez ohľadu na dobrú vieru žalobcov s cieľom dosiahnuť tak údajne zistený skutkový
stav, aby bolo možné žalobnému návrhu nevyhovieť.

24.Odvolacísúdpodľaobsahu(ajkeďsajednáoadvokátskeodvolanie)posúdiluvedenúčasťodvolania
ako námietku zaujatosti.

25. Podľa § 49 ods. 1 CSP, sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom
na jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať

odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti.

26. Podľa § 49 ods. 2 CSP, vylúčený je aj sudca, ktorý prejednával a rozhodoval ten istý spor na súde
inej inštancie.

27. Podľa § 49 ods. 3 CSP, dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom
postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti.

28. Podľa § 52 ods. 1 CSP, strana má právo z dôvodov uvedených v § 49 uplatniť námietku zaujatosti.

29. Podľa § 52 ods. 2 CSP, v námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných náležitostí podania
uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa strana uplatňujúca si
námietku o dôvode vylúčenia dozvedela a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to
pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti podľa
prvej vety, súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Ustanovenia o

odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

30. Podľa § 53 ods. 1 CSP, námietku zaujatosti je potrebné uplatniť najneskôr do siedmich dní, odkedy
sa strana dozvedela o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený. Na neskôr uplatnenú námietku zaujatosti
súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.

31. Podľa § 53 ods. 3 CSP, ak sa námietka zaujatosti týka len okolností, ktoré spočívajú v procesnom
postupe sudcu alebo jeho rozhodovacej činnosti, súd na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade
sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.

32. Nespokojnosť žalobcov s vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu v zrušujúcom rozhodnutí,
resp. s ním uvádzanými skutkovými závermi je jediným z argumentov prečo žalobcovia si v odvolacom
konaní uplatnili námietku zaujatosti odvolacieho senátu, z ktorej však nie je zrejmé, či žalobcovia
namietajú senát v zložení tak ako tento rozhodoval o v poradí prvom odvolaní proti rozsudku uznesením
zo dňa 10.4.2018 (predseda senátu S.. K. J., členovia senátu S.. S. O. a S.. C. U.), resp. namietajú

senát v zložení, v ktorom má rozhodnúť o tomto odvolaní žalobcov (S.. K. J. predseda senátu, členovia
senátu S.. S. O. a S.. O. X.), preto nie je zrejmé tak ako si to vyžaduje ust. § 52 ods. 2 CSP proti komu
táto námietka zaujatosti smeruje. Aj v prípade, ak by sa malo za to, že žalobcovia namietajú všetkých
vyššie uvedených sudcov nie je v tejto námietke zaujatosti uvedené kedy sa žalobcovia ako stranauplatňujúca si námietku o dôvode vylúčenia dozvedela, preto na takéto podanie v zmysle citovaného
ust. § 52 ods. 2 CSP nemožno prihliadať. Námietku zaujatosti si žalobcovia uplatnili podaním odvolania
dňa 21.11.2018, rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorému žalobcovia v námietke zaujatosti vytýkajú, že je

založené na snahe odvolacieho súdu manipulovať objektívne zistené skutočnosti bez ohľad na ich dobrú
vieru s cieľom dosiahnuť taký údajný zistený skutkový stav, aby bolo možné žalobnému návrhu vyhovieť,
bolo právnemu zástupcovi žalobcov doručené dňa 4.5.2018 dňom, kedy žalobcovia najneskôr nadobudli
vedomosť o skutočnostiach, ktoré uvádzajú v podanej námietke zaujatosti. Preto na vznesenú námietku
zaujatosti nemožno tiež prihliadať s poukazom na § 53 ods. 1 CSP, keďže bola podaná oneskorene.

Neprihliadnuť na námietku zaujatosti bolo potrebné aj pre ďalší z dôvodov, ktorý spočíva v rozhodovacej
činnosti odvolacieho súdu, a to s poukazom na ust. § 53 ods. 3 CSP. Z uvedených dôvodov nebolo
potrebné vec predkladať nadriadenému súdu na rozhodnutie o námietke zaujatosti.

33. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach,
v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. V určení rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej

inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to ohľadne akých výrokov rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

34. Odvolací súd sa nestotožnil s argumentáciou žalovaných v ich vyjadrení k odvolaniu žalobcov

spočívajúce v tom, že toto odvolanie nemá náležitosti odvolania podľa CSP z dôvodu, že žalobcovia v
ňom neuviedli odvolacie dôvody, keď nevymedzili ani jeden z odvolacích dôvodov uvedených v § 365
ods. 1 CSP a pre uvedený dôvod žiadali žalovaní odvolanie žalobcov odmietnuť.

35. Je pravdou, že žalobcovia v podanom odvolaní neuviedli paragrafové znenie odvolacích dôvodov v

zmysle § 365 ods. 1 CSP, kde však ust. § 363 CSP ako náležitosti odvolania uvádza uviesť rozhodnutie,
proti ktorému smeruje čo nepochybne z odvolania žalobcov vyplýva, nakoľko títo explicitne uviedli
rozhodnutia Okresného súdu Prešov zo dňa 1.10.2018 č.k. 25C/18/2013 vrátane jeho výrokovej časti
po citácií ktorej uviedli, že proti takémuto rozhodnutiu podávajú v zákonnej lehote odvolanie z čoho
nepochybne vyplýva, že rozhodnutie súdu prvej inštancie napádajú ako celok. Zároveň v zmysle § 363

CSP uviedli dôvody, pre ktoré považujú rozhodnutie za nesprávne ako aj odvolací návrh, preto mal
odvolací sú za to, že podané odvolanie žalobcov spĺňa náležitosti odvolania a nie je ho možné tak ako
to uvádzali žalovaní v zmysle § 386 písm. d/ CSP odmietnuť. Skutočnosť, že žalobcovia v podanom
odvolaní neuviedli paragrafové znenie odvolacích dôvodov v zmysle ust. § 365 ods. 1 CSP nemožno
považovať za takú vadu odvolania, pre ktoré by ho bolo potrebné odmietnuť. Z obsahu odvolania

žalobcov je jednoznačné, že títo svoje odvolanie odôvodňujú s poukazom na to, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP)
a s poukazom na to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).

36. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušne právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o

odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS/78/05).

37. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom

prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

38. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je konzistentné a tento jednoznačnými argumentmi podporil záver,
ku ktorému dospel, pričom k celkovej presvedčivosti rozhodnutia súdu prvej inštancie možno uviesť, že
premisy zvolené v rozhodnutí ako aj závery, na základe ktorých k týmto dospel sú pre nielen právnickú

ale aj laickú verejnosť prijateľné a racionálne; zároveň aj pravdivé a presvedčivé. Právne závery sú v
súlade s vykonanými skutkovými zisteniami a celkovo možno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie
pokiaľ sa týka rozsahu jeho odôvodnenia je v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR ale aj čl. 6 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd.39. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že v konaní pred
súdom prvej inštancie bolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie nevyhnutné pre posúdenie

predmetnej sporovej veci. Z uvedeného vychádzal aj odvolací súd v zmysle ust. § 383 CSP. Odvolací
súd na tomto mieste zdôrazňuje, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní
jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda
spočíva v získaní dôležitých poznatkov, na základe ktorých súd stanoví skutkový stav prejednávanej
veci, a z ktorého potom vychádza, a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne

normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou
z najdôležitejších činností vrámci sporového konania pretože je základným predpokladom vôbec pre
rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti
tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť
v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012).

40. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácií práva
na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových

záverov vyvodil neprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR sp. zn. 7Cdo/7/2010). Ani táto
odvolacie námietka nebola naplnená.

41. Odvolatelia základ svojho odvolania založili na polemike so závermi odvolacieho súdu vyslovenými
v jeho uznesení, ktorým zrušil v poradí prvé rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto veci, ktorým návrhu

žalobcov v celom rozsahu vyhovel (sp. zn. 10Co/10/2017-347, 10Co/11/2017-347 zo dňa 10.4.2018),
keď podotkli, že v inkriminovanom období vytýčenia hranice pozemkov po ich rozsiahlych terénnych
úpravách sa žiadna zo strán ani len nezaoberala úvahami o možnom inom priebehu hranice. Nie je
možnéspochybniťtvrdeniežalobcu,ževlastnícidotknutýchpozemkovplnerešpektovalistanovenietejto
hranice.

42. K uvedenému odvolací súd uvádza, že žalobcovia ani po tom, ako to vytkol vo svojom rozhodnutí
odvolací súd, nepreukázali skutočnosť, že plot bol postavený na základe mylného porealizačného
zamerania stavby. Doklady o úhradách za toto porealizačné zameranie stavby preukazujú len
skutočnosť, že k nemu skutočne došlo, nie však to ako bolo realizované, či bolo realizované

správne rešpektujúc správnu hranicu medzi pozemkom právnych predchodcov žalovaných v 2. a 3.
rade a žalobcov. Nakoľko žiaden z navrhovaných a vypočutých svedkov nebol osobne prítomný pri
tomto porealizačnom zameraní nemožno podľa názoru odvolacieho súdu z ich svedeckej výpovede
vychádzať, keď nie je zrejmé, či k osadeniu hranice došlo tak ako to vytýčil geodet a už vôbec nie,
či geodetom vytýčená hranica skutočne zodpovedala vtedy platnému právnemu stavu - vlastníckemu

právu účastníkov. V skutočnosti, že nedošlo k rešpektovaniu hranice pozemkov podľa odvolacieho súdu
svedčí aj to, že plot sa nenachádza v jednej línií so stromoradím, ale tieto stromčeky bol sadené cca
asi 1 meter smerom k pozemku žalobcov, čo by žalobcovia nepochybne v prípade, ak by zasahovali
do ich pozemku namietali. Najneskôr po zakúpení pozemku parc. č. XXXXX/XX muselo byť žalobcom
zrejmé, že plot sa nenachádza na hranici pozemkov, nakoľko novozakúpený pozemok a pozemok s

parc. č. XXXXX/XX, v prírode nenadväzuje na plot žalobcov, ale na súčasnú hranicu parc. č. XXXXX/
XX a parc. č. XXXXX/XX.

43. Samotné terénne úpravy uvádzané žalobcami v podanom odvolaní nemohli spôsobiť tak ako to
vyplývazgeometrickéhoplánuvyhotovenéhoS..X.dňa17.1.1991aúradneoverenéhosprávoukatastra

predloženého žalobcom v 1. rade k svojej žiadosti o založenie listu vlastníctva budovy to, že dom
žalobcov sa nachádza prakticky na hranici parciel žalobcov a žalovaných, čo napokon vyplýva aj zo
zväčšeniny geometrického plánu kde je okrem iného zaznamenaná aj mierka 0,8 m, pričom múr domu
žalobcu sa od hranice pozemku nenachádza vo väčšej vzdialenosti.

44. K dobromyseľnosti žalobcov možno uviesť len to, že minimálne u žalobcu v 1. rade,
ktorý komunikoval s príslušnými správnymi orgánmi, možno mať pochybnosti o nedostatku jeho
dobromyseľnosti, keď tento sám predložil správe katastra svoju žiadosť o založenie listu vlastníctvaz geometrickým plánom, ktorý je súčasťou kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi mestom N. a kupujúcimi
žalobcami na pozemok parc. P.-P. kde je viac ako zrejmé, že reálna hranica je rozdielna s je právnou.

45. Odvolací súd pokiaľ žalobcovia poukazovali v podanom odvolaní na výpovede viacerých svedkov
poukazuje na skutočnosť, že títo neboli pri novom geometrickom zameraní spornej hranice prítomní a
skutočnosť tak ako to uvádzajú žalobcovia, že títo „opätovne v rozpore s hlbokými úvahami odvolacieho
súdu jednoznačne potvrdili, že po ukončení výstavby rodinného domu majú vedomosť, že bolo robené
geometrické zameranie hranice“ pre prípad, ak k nemu skutočne aj došlo neodôvodňuje záver, že ním

došlokzameraniuhranicemedzipozemkamistránsporu(žalobcovaprávnychpredchodcovžalovaných
v 2. a 3. rade) tak, že tejto korešpondoval plot postavený žalobcami začiatkom 90. rokov, resp. vo zvyšnej
časti stromoradie.

46. Z týchto dôvodov odvolací súd ako vecne správne potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie, pričom
zdôrazňuje, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a

procesný postoj strany sporu v zásade nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu
akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú
povinné na všetky uvedené procesné úkony primeraným a zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným
spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného
procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoje nároky, alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne

štádia civilného procesu.

47. Odvolací súd vo svojom zrušujúcom rozhodnutí zdôraznil, že dôkazné bremeno na preukázanie
oprávnenosti držby zaťažuje žalobcov, kde dobrá viera musí byť pri tom hodnotená veľmi prísne, a to tak,
že ani pri vynaložení potrebnej opatrnosti, ktorú od žalobcov s ohľadom na okolnosti a povahu prípadu

možno požadovať títo nemali, prípadne nemohli mať (z hľadiska kritérií primeranie obozretného jedinca)
akékoľvek pochybnosti o tom, že hranica medzi pozemkami nie je vytýčená správne.

48. Žalobcovia ani po tomto záväznom pokyne odvolacieho súdu na preukázanie vyšších skutočností
nepredložili súdu prvej inštancie žiadne dôkaz a nenavrhli v tomto smere vykonať dokazovanie. Preto

súd prvej inštancie rozhodol správne, keď ich žalobu aj z dôvodu neunesenia dôkazného bremena
zamietol. Rovnako správne je aj rozhodnutie o trovách konania, keď žalovaní ako plne úspešná strana
sporu majú v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP nárok na ich náhradu.

49. Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 396 ods.

1 CSP, keď plne úspešní žalovaní v odvolacom konaní majú nárok na trovy odvolacieho konania voči
žalobcom v rozsahu 100 %, pričom o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie postupom podľa
§ 262 ods. 2 CSP.

50. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).