Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. marec 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6CoCsp/41/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4117231104
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4117231104.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a sudkýň JUDr.

Dagmar Podhorcovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobkyne: D. O., nar. XX. XX. XXXX,
bytom Q., O. D. XX, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova
25, IČO: 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Kubániho 16, IČO: 47 233 516, o určenie neplatnosti zmluvy a iné, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Nitra zo dňa 30. 09. 2021, č. k. 15Csp/328/2017-181, v spojení s jeho opravným
uznesením zo dňa 25. 10. 2021, č. k. 15Csp/328/2017-188, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a v časti týkajúcej sa nároku

na náhradu trov konania p o t v r d z u j e .

Žalobkyni nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom, v spojení s jeho opravným uznesením, súd prvej inštancie uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie 300 eur do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku (výrok I.) a žalobu sa vo zvyšnej časti zamietol (výrok II.). O trovách
konania rozhodol tak, že žalovanému priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu
60 % (výrok III.).

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa v konaní domáhala určenia neplatnosti zmluvy
o úvere č. XXXXXXXXXXX zo dňa 19. 11. 2013, že táto je bezúročná a bez poplatkov, že zostatok
istiny je povinná zaplatiť v splátkach po 30 € mesačne, zaplatenia sumy 2 250 € z titulu vydania
bezdôvodného obohatenia a sumy 1 000 € ako primeraného finančného zadosťučinenia. Poukázal na to,
že v poradí prvým rozsudkom zo dňa 24. 06. 2020 č. k. 15Csp/328/2017-114, konanie v časti o určenie
neplatnosti zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXXX uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným a určenie,

že žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému zostatok istiny v pravidelných mesačných splátkach vo
výške 30 eur, zastavil, žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni bezdôvodné obohatenie 339,84
eura a primerané finančné zadosťučinenie 1.000 eur, a to všetko do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku a žalobu vo zvyšnej časti zamietol, pričom zopakoval dôvody v ňom uvedené.
Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Nitre jeho rozsudok v časti týkajúcej sa sumy 339,84 eura
rozsudkom zo dňa 26. 05. 2021 č. k. 6CoCsp/29/2020-153 potvrdil a v časti týkajúcej sa zaplatenia
primeraného finančného zadosťučinenia a v časti nároku na náhradu trov konania zrušil a vec mu

vrátil na nové rozhodnutie pre nepreskúmateľnosť. Konštatoval, že predmetom konania zostal už iba
nárok žalobkyne na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 1 000 eur, pričom v
konaní bolo právoplatne rozhodnuté, že odplata dohodnutá v zmluve o úvere nebola platne dohodnutá
a žalovaný bol povinný vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 339,84 eura. Mal za to, žežalobkyňa tak úspešne uplatnila na súde porušenie svojho práva ustanoveného zákonom a mala preto
podľa§3ods.5zákonač.250/2007Z.z.protižalovanémuprávonaprimeranéfinančnézadosťučinenie.
V súvislosti s výškou požadovanou finančného zadosťučinenia posudzoval závažnosť a intenzitu

protiprávneho konania žalovaného, jeho trvanie a rozsah nepriaznivých následkov, ako aj subjektívny
prístup oboch strán k protiprávnemu konaniu so zreteľom na všetky okolnosti prejednávaného prípadu,
ako i námietky žalovaného. V prospech žalobkyne zohľadnil, že bola dlhodobo vystavená závadnému
stavu, spôsobeného konaním žalovaného a hrozbe plnenia neplatne dojednanej odplaty, pretože zmluvu
uzavrela v roku 2013 a až v roku 2018 jej žalovaný oznámil, že si záväzky voči nemu splnila a

okrem toho bola vystavená aj iniciovaniu a vedeniu súdneho konania, pretože žalovaný jej nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia spochybňoval. Vzal tiež na zreteľ, že žalobkyňa nepreukázala, že
práve z dôvodu konania žalovaného bola nútená opätovne podpísať zmluvy o revolvingu a že sa
domáhala porušenia povinností zo strany žalovaného iba z jedného zmluvného vzťahu, z ktorého jej
bolo priznané bezdôvodné obohatenie iba vo výške 339,84 eura, pretože vo zvyšnej časti bol jej nárok
premlčaný. Zohľadnil aj aplikačnú prax v obdobných veciach, t. j. vo veciach žalovaného, kde porušenie

jeho povinností spočívalo v neprimeranom úroku cca 70 % ročne, V tomto smere argumentoval, že
KrajskýsudvBanskejBystricipriznalspotrebiteľovifinančnézadosťučineniezdvochzmluvnýchvzťahov
rozsudkom z 28. 07. 2021 sp. zn. 43CoCsp/24/2021 vo výške 500 eur (z jedného vo výške 250 eur) a
Krajský súd v Žiline rozsudkom z 31. 08. 2021 sp. zn. 11CoCsp/27/2021 vo výške 400 eur a rozsudkom
z 31. 08. 2021 sp. zn. 11CoCsp/25/2021 vo výške 500,- eur. Dospel k záveru, že dôvodné je priznať

žalobkyni ako primerané finančné zadosťučinenie sumu 300 eur, v ktorej časti žalobe vyhovel a vo
zvyšku ju ako nedôvodnú zamietol.

3. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania právne oprel o ust. § 255 ods. 1, 2, § 256 a § 262
ods. 1 CSP. Dôvodil, že už prvým rozsudkom pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z toho,

že predmetom konania bolo päť nárokov, pričom v porovnaní s ním boli obe strany čiastočne úspešné
okrem vydania bezdôvodného obohatenia aj v časti o zaplatenie finančného zadosťučinenia, a preto
im podľa § 255 ods. 2 CSP právo na náhradu trov konania čo do týchto nárokov nepriznal. Pretože
žalobkyňa zavinila zastavenie konania o určenie neplatnosti zmluvy a povinnosti zaplatiť zostatok istiny
v splátkach tým, že vzala žalobu späť bez správania sa žalovaného, priznal žalovanému podľa § 256

ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania v tejto časti v rozsahu 40 % (2x20). Okrem toho žalovaný
bol úspešný čo do nároku o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, preto mu priznal podľa §
255 ods. 1 CSP aj za tento nárok na náhradu trov konania v rozsahu 20 %. K tvrdeniu žalobkyne, že
je v zlej ekonomickej situácii, uviedol, že žalobkyňa netvrdila, že by tu boli dôvody hodné osobitného
zreteľa podľa § 257 CSP, pre ktoré by súd nemal žalovanému náhradu trov konania priznať a ani takéto

dôvody nepreukazovala, preto dospel k záveru, že tieto dôvody neboli dané a priznal žalovanému proti
žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 60 % (3x20) s tým, že o výške náhrady trov konania
rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP vyšší súdny úradník po právoplatnosti rozsudku.

4. Tento rozsudok len v jeho nevyhovujúcej časti napadol odvolaním žalovaný z dôvodov podľa §

365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP, domáhajúc sa ním jeho zrušenia a vrátenia veci na nové
rozhodnutie, alternatívne jeho zmeny a zamietnutia žaloby. Pokiaľ ide o, určenie výšky nároku na
primerané finančné zadosťučinenie v sume 300 eur tvrdil, že rozsudok je nepreskúmateľný a z
jeho obsahu a odôvodnenia nevyplýva, na základe akých úvah, dokázaných skutkových okolností
a z nich vyvodených skutkových záverov a následného právneho posúdenia, súd prvej inštancie

dospel k záveru o existencii uvedeného nároku. Argumentoval, že v podanej žalobe a ani v priebehu
konania žalobkyňa neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodnili výšku finančného zadosťučinenia
v sume 1 000 eur, ale ani 300 eur. Poukázal na závery rozsudku Krajského súdu v Prešove sp.
zn. 14Co/91/2012, podľa ktorého účelom finančného zadosťučinenia má byť nastolenie rovnováhy
zmluvných strán, a nie vytvorenie neoprávneného obohatenia, pričom posudzovanie každého nároku na

priznanieprimeranéhofinančnéhozadosťučineniajevecouindividuálnychskutkovýchzistení. Zvýraznil,
že žalobkyňa (aj v postavení spotrebiteľa) bola povinná uviesť skutočnosti, ktoré odôvodňovali ňou
uplatňovaný nárok, v podanej žalobe sa však žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie
primeraného zadosťučinenie neuvádzali, preto súd prvej inštancie nebol oprávnený nedostatok žaloby
nahradzovať vlastnou činnosťou alebo úvahou. Zastal názor, že z rozsudku vyplýva, že súd prvej

inštancie primárne nevychádzal z preukázaných skutočností, čo je rozporné s Civilným sporovým
poriadkomarozsudokjenepreskúmateľný.Vytkoltiež,ževrozsudkuneboliuvedenéžiadneskutočnosti,
ktoré by umožnili preskúmateľnosť záverov prvoinštančného súdu predovšetkým z hľadiska, či boli
splnené zákonné podmienky uvedené v § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z., aké porušenie zákonnéhoustanovenia určeného na ochranu spotrebiteľa bolo identifikované a v čom. Namietal tiež, že súd prvej
inštancie sa ani nevyporiadal s jeho námietkou, že ani aktuálna súdna prax nie je jednotná v otázke
výkladu ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy, a

teda je sporné, kedy dochádza k porušeniu tohto ustanovenia.

5. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného zvýraznila, že práve žalovaný sa vo svojom
odvolaní odvoláva na nastolenie rovnováhy, pričom jeho bezdôvodné obohatenie v prejednávanej
veci činilo 2 424,89 eura. Zastala názor, že suma 300 eur zodpovedá všetkým zákonným kritériám.

Zopakovala, že od marca 2020 je nezamestnaná a v zlej finančnej situácii, na sociálnej podpore.
Súhlasila s názorom odvolacieho súdu, že stanovenie výšky finančného zadosťučinenia predstavuje aj
funkciu sankčnú, ktorá má odrádzať dodávateľa od nekalého konania voči spotrebiteľovi.

6. Žalovaný vo svojej replike zotrval na obsahu svojho odvolania a mal za to, že žalovaná vo svojom
vyjadrení nespochybnila jeho odvolacie námietky a tvrdenia.

7. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) po zistení, že odvolanie
podala v stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§
359 CSP) prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods.
1 CSP s verejným vyhlásením rozhodnutia pri splnení si povinnosti upravenej v ust. § 219 ods. 3 CSP

a dospel k záveru, že jeho odvolanie nie je dôvodné.

8. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. V súdenej veci rozsudkom súdu prvej inštancie zo dňa 24. 06. 2020 č. k. 15Csp/328/2017-114
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 26. 05. 2021 č. k. 6CoCsp/29/2020-153 bolo
právoplatne rozhodnuté o žalobou uplatnených nárokoch, týkajúcich sa určenia, že zmluva o úvere

č. XXXXXXXXXXX zo dňa 19. 11. 2013 uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným je bezúročná
a bez poplatkov, určenia, že je neplatná, určenia, že zostatok istiny je žalobkyňa povinná zaplatiť v
pravidelných mesačných splátkach vo výške 30 eur a že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 2
250eurztituluvydaniabezdôvodnéhoobohatenia.Predmetomkonaniapretozostallennárokžalobkyne
voči žalovanému na zaplatenie sumy 1 000 € ako primeraného finančného zadosťučinenia z dôvodu

porušenia jej práv v pozícii spotrebiteľky, o ktorom rozhodol súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom
tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie 300 eur
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a žalobu vo zvyšnej časti zamietol. Zamietajúci výrok rozsudku
nadobudol, pre absenciu odvolania strán sporu, právoplatnosť, a preto prieskumu odvolacím súdom
podlieha len vyhovujúca časť rozsudku prvej inštancie, týkajúca sa priznania primeraného finančného

zadosťučinenia vo výške 300 € a nadväzujúci výrok o nároku na náhradu trov konania.

10. V nadväznosti na žalovaným tvrdené odvolacie dôvody, odvolací súd úvodom dáva do pozornosti
nasledujúce súdnou praxou ustálené závery. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP
je daný, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňoval jemu patriace

procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací
dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá
predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv a nie hmotnoprávnych nárokov strán.
Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu tak, že sa ním
rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu,

teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej
procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R 129/1999 a 1 Cdo
6/2014, 3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/2012). Tento pojem nemožno vykladať extenzívne
jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda
rozumieťibasamotnýpriebehkonania,nievšakkonečnérozhodnutiesúduposudzujúceopodstatnenosť

žalobou uplatneného nároku. O naplnenie tohto odvolacieho dôvodu ide vždy aj vtedy, ak je rozhodnutie
súdu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čo má za následok jeho nepresvedčivosť. Riadne
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ako súčasť základného práva na súdnu a inú právnu ochranu
vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkýmiskutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne
významné (Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 236/06). Odôvodnenie má obsahovať dostatok
dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý

zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické,
lexikálne a štylistické hľadiská. Účelom odôvodnenia je predovšetkým doložiť správnosť rozhodnutia;
zároveň je aj prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia.

11. O odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP ide, ak konanie má inú vadu, ktorá mohla mať

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a teda jedná sa o iné vady, ktoré mohli mať vplyv na výrok
rozhodnutia.

12. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP je daný, ak súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným
dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP a to vzhľadom na to, že súd

buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli,
ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd
založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp.
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti

(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov
nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 až § 194 CSP.

13. K žalovaným uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd
uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu

normu na zistený skutkový stav, čo znamená, že vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a
povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením
veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii
právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval
správny predpis, ale nesprávneho vyložil.

14. Odvolací súd dospel k záveru, že žalovaným namietané odvolacie dôvody nie sú dané. Súd
prvej inštancie vo veci v potrebnom rozsahu zistil skutkový stav a vyvodil z neho i správne právne
závery, ktoré si osvojil i odvolací súd. Odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie
zistený skutkový stav, keďže dokazovanie vykonal v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie v danej veci.

Prvoinštančný súd výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom,
pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobkyňou uplatneného nároku na zaplatenie
primeraného finančného zadosťučinenia. Dôkazy vyhodnotil podľa zásad vyplývajúcich z ust. § 191 a
192 CSP a odvolací súd nezistil ani žiadny nedostatok procesných podmienok, či inú vadu konania,
ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Zo zisteného skutkového stavu súd

prvej inštancie vyvodil i správny právny záver, aplikujúc na vec sa vzťahujúce právne predpisy, ktoré
i správne interpretoval. Svoje rozhodnutie riadne a zrozumiteľne odôvodnil, vyporiadajúc sa v ňom
so všetkými pre vec podstatnými argumentami. Keďže odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením
preskúmavaného rozsudku v odvolaním napadnutej vyhovujúcej časti, využijúc postup podľa § 387 ods.
2 CSP sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov, na ktoré odkazuje, pretože ani

v odvolacom konaní nevyšli najavo skutočnosti a dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej
inštancie odchýliť.

15. Na zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia odvolací súd dodáva, že už vo svojom
rozsudku zo dňa 26. 05. 2021 č. k. 6CoCsp/29/2020-153, ktorým zrušil v poradí prvý rozsudok

prvoinštančného súdu v časti týkajúcej sa primeraného finančného zadosťučinenia a vec mu vrátil na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, podal teoreticko-právny výklad aplikácie § 3 ods. 5 veta tretia zák.
č. 250/2007 Z. z., ako i kritérií rozhodných pre určenie jeho výšky. Rovnako tak zaujal právny názor,
že základ nároku žalobkyne na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia je daný, opierajúc sa
i o závery vyplývajúce z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo 389/2015, 6Cdo 127/2017 vo

vzťahu k aplikácii ust. § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z. z. Nakoľko na týchto záveroch ako na stále platných
naďalej zotrváva, pretože nevzhliadol dôvod na odklon od nich, duplicitne ich opakovať nebude a v
ďalšom len na ne poukazuje. Súd prvej inštancie v intenciách záverov vyslovených odvolacím súdom v
ďalšom konaní i postupoval a po posúdení kritérií pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenianastolených odvolacím súdom v jeho rozhodnutí, dospel k správnemu záveru, že týmto zodpovedá
primerané finančné zadosťučinenie vo výške 300 €. Niet totiž pochýb, že základ nároku na primerané
finančné zadosťučinenie bol daný, keď žalobkyňa ako spotrebiteľ si uplatnila úspešne na súde porušenie

jej práva žalovaným ako dodávateľom. V konaní totiž bolo už právoplatne rozhodnuté o povinnosti
žalovaného vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 339,84 eura z dôvodu neplatnosti zmluvy
o úvere v časti úrokov pre ich neprimeranú výšku. Vo vzťahu k samotnej výške primeraného finančného
zadosťučinenia súd prvej inštancie správne pristúpil k posúdeniu závažnosti a intenzity protiprávneho
konania žalovaného, jeho trvania a rozsahu nepriaznivých následkov, subjektívneho prístupu oboch

strán k protiprávnemu konaniu v nadväznosti na všetky okolnosti prejednávaného prípadu. V tomto
smere v prospech žalobkyne dôvodne zohľadnil, že bola dlhodobo vystavená stavu, spôsobeného práve
konaním žalovaného a hrozbe plnenia z neplatne dojednanej odplaty v podobe neprijateľne vysokých
úrokov z úveru, keď zmluvu strany uzavreli v roku 2013 a až v roku 2018 žalovaný oznámil žalobkyni
splnenie jej záväzku. Naviac žalovaný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia neuznal, preto bola
žalovaná nútená domôcť sa svojho práva súdnou cestou. Tiež ale zohľadnil, že žalobkyňa nepreukázala,

že práve z dôvodu konania žalovaného bola nútená opätovne uzatvoriť zmluvy o revolvingu a že
žalobkyňa sa domáhala porušenia povinností zo strany žalovaného iba z jedného zmluvného vzťahu.
Odvolací súd tak súhlasne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade primeraným
finančným zadosťučinením zodpovedá suma 300 eur.

16. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach
ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, stotožniac sa s odôvodnením súdu prvej inštancie i
vo vzťahu k výroku o trovách konania, keď použitie ust. § 257 CSP a nepriznanie náhrady trov konania
žalovanému z dôvodov hodných osobitného zreteľa bránilo, že žalobkyňa napriek poukazu na svoju
neuspokojivú životnú situáciu, nepredložila o tom žiaden dôkaz, ktorý by túto skutočnosť preukazoval.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s
§ 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,
i keď s ohľadom na výsledok odvolacieho konania principiálne by bolo namieste priznanie náhrady trov
odvolacieho konania žalobkyni. V danej veci však možnosť priznania jej náhrady trov konania vylučovala

skutočnosť, že žalobkyni v odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie

je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizácioua ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).