Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. marec 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/12/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216215376
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Behranová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2216215376.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Behranovej a sudkýň JUDr.

Andrey Dudášovej a JUDr. Ľubice Spálovej, v spore žalobcu: BAŠKO REAL SK, s.r.o., IČO: 46 587
357, so sídlom Rovinka 34, 900 41 Rovinka, zastúpený JUDr. Petrom Kocianom, advokátom so sídlom
Miletičova 7, 821 08 Bratislava, proti žalovaným: 1. Mgr. N. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX, XXX
XX O., zastúpená advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Kubik, advokát, s.r.o., IČO: 36 869 295, so
sídlom Poľná cesta 966/9, 929 01 Dunajská Streda, 2. L. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., XXX XX A., o
zaplatenie 10.000 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská
Streda č.k. 7C/213/2016-85 zo dňa 10. septembra 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I., III. a IV.
p o t v r d z u j e.

II. Žalovaná v 1. rade má n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

III. Žalovanému v 2. rade odvolací súd nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému v 2. rade povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 10.000 eur spolu s úrokom vo výške 1 % mesačne od 30.6.2014 až do zaplatenia a úrok

z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 10.000 eur od 30.6.2014 do zaplatenia, všetko do troch dní
od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. zamietol žalobu vo zvyšku úrokov z omeškania. Výrokom III.
žalobu voči žalovanej v 1. rade zamietol. Výrokom IV. rozhodol o náhrade trov konania tak, že žalovaný
v 2. rade je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

1.1 Právne svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na ustanovenia § 49a, § 517 ods. 2 a § 657 zákona
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (v ďalšom texte „Občiansky zákonník“) a § 3 Nariadenia vlády SR

č. 87/1995 Z. z..

1.2 Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že dňa 29.1.2014 žalobca uzatvoril
so žalovanou v 1. rade a žalovaným v 2. rade zmluvu o pôžičke, na základe ktorej sa žalobca zaviazal
poskytnúť žalovaným v 1. a 2. rade peňažnú pôžičku vo výške 10.000 eur v lehote 5 pracovných dní
od podpísania zmluvy prevodom na účet uvedený v zmluve. Dlžníci sa zaviazali požičanú sumu 10.000
eur vrátiť do 29.6.2014 aj s 1% mesačným úrokom na účet veriteľa. V prípade omeškania sa zaviazali

zaplatiť veriteľovi úroky z omeškania vo výške 0,05 % z požičanej sumy za každý deň omeškania až do
zaplatenia celkovej dlžnej sumy. K zaisteniu pohľadávky veriteľa na vrátenie peňazí poskytli dlžníci ako
záloh svoj podiel nehnuteľnosti zapísanej na Okresnom úrade v Dunajskej Strede, odbor katastrálny,
na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie A., parcely reg. C evidované na katastrálnej mapeako parcela č. 3642/2 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 400 m2, rodinný dom súp. č. XXXX,
postavený na parcele č. 3642/2, zapísaný v katastri nehnuteľnosti v katastrálnom území A. na liste
vlastníctva č. XXXX. Z predloženého listu vlastníctva č. XXXX vyplývalo, že žalovaná v 1. rade a

žalovaný v 2. rade v čase podpisu zmluvy o pôžičke boli podieloví spoluvlastníci v rovnakom pomere,
tedavpodielev1/2knehnuteľnostiparcelyreg.C,parcelač.3642/2-zastavanáplochaanádvorieakoaj
rodinného domu súpisné č. XXXX na parcele č. 3642/2. Strany sporu na pojednávaní zhodne uviedli, že
predmetná nehnuteľnosť bola vydražená. Žalovaný v 2. rade na pojednávaní uznal pohľadávku žalobcu
čo do dôvodu a výšky a vyhlásil, že v skutočnosti bola pôžička poskytnutá vo výške 10.000 eur len

jemu. V tom čase žil so sestrou žalovanej v 1. rade ako druh a družka a boli so žalovanou v 1. rade
spoluvlastníkmi nehnuteľnosti v A.. Žalobca trval na záložnom práve a preto požiadal žalovanú v 1. rade
o podpísanie zmluvy. Peniaze žalobca poslal na jeho účet a pôžičku žalovaný v 2. rade spotreboval
výlučne na vlastné potreby. Z tejto pôžičky žalovaná neobdržala žiadnu čiastku. Žalovaná v 1. rade
mu poskytla službu tým, že umožnila zaťažiť spoločnú nehnuteľnosť. Žalobca mu už aj v roku 2013
poskytol pôžičku za tých istých podmienok. Písomným podaním zo dňa 8.4.2019 žalovaný v 2. rade

opakovane uznal, že pôžička bola poskytnutá jemu a výlučne na jeho potrebu, žalovaná v 1. rade nemá s
vecou nič spoločné. Žalobca uviedol, že už pred podpisom spornej zmluvy požičal žalovanému v 2. rade
25.000 eur s tým, že aj v tejto zmluve bola založená tá istá domová nehnuteľnosť preto, že pri požiadaní
pôžičky vysvetlil žalovanému v 2. rade, že potrebuje zábezpeku. Už aj v tom čase boli žalovaní v 1. a 2.
rade podielovými spoluvlastníkmi domovej nehnuteľnosti v A., preto trval na tom, aby zmluvu podpísala

aj žalovaná v 1. rade ako spoludlžníčka. Pri uzatváraní zmluvy o pôžičke v roku 2013 ním kladené
podmienky vysvetlil obom žalovaným. Táto pôžička bola včas vrátená. Žalovaný v 2. rade opäť v roku
2014 požiadal o poskytnutie pôžičky a bolo mu povedané, že pôžička bude poskytnutá za tých istých
podmienok ako v roku 2013. Pri uzatváraní pôžičky 29.1.2014 žalovaná v 1. rade nebola v kancelárii
žalobcu, stretli sa na Obecnom úrade v A. pri overovaní podpisov, kedy žalovaná v 1. rade vyhlásila, že

si je vedomá následkov podpísania zmluvy. Záložná zmluva bola vložená do katastra, žalobca bol druhý
v poradí a výťažok z predaja nehnuteľnosti nepokryl jeho pohľadávku. Súd prvej inštancie uviedol, že
zo spisu nad akúkoľvek pochybnosť vyplýva, že žalovaná v 1. rade nepožiadala žalobcu o poskytnutie
pôžičky a nebola jej žiadna pôžička poskytnutá. O pôžičku požiadal žalovaný v 2. rade, ktorému bola
aj poskytnutá. Tieto skutočnosti potvrdil aj sám žalovaný v 2. rade. Žalovaná v 1. rade pri podpísaní

zmluvy konala v omyle, keď bola upovedomená iba o tom, že jej podpis je potrebný iba za účelom
zabezpečenia záväzku. So založením nehnuteľnosti, ktorej bola podielovou spoluvlastníčkou v podiele
1, súhlasila. Teda bola si vedomá toho, že keď dlžník nesplatí pôžičku veriteľovi, táto bude uspokojená
z predaja aj jej časti nehnuteľnosti. V súčasnosti záložná zmluva stratila význam, pretože nehnuteľnosť
bola predaná v prospech iného veriteľa. Omyl v prejednávanej veci spočíva v tom, že žalovanej nebolo

vysvetlené, aké právne následky má podpis dlžníka v zmluve o pôžičke. Pojmovým znakom zmluvy o
pôžičke je, že veriteľ prenecháva dlžníkovi veci najmä peniaze. V konaní bolo nepochybne preukázané,
že žalobca žiadne peniaze neprenechal žalovanej v 1. rade, ale iba žalovanému v 2. rade. Súd prvej
inštancie tak dospel k záveru, že zmluva voči žalovanej v 1. rade v časti, v ktorej je uvedená ako dlžník,
je neplatná, z ktorého dôvodu súd žalobu voči žalovanej v 1. rade zamietol. Súd prvej inštancie uložil

žalovanému v 2. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 10.000 eur spolu so zmluvne dohodnutými
úrokmi vo výške 1 % mesačne od 30.6.2014 až do zaplatenia, pretože mal preukázané aj priznaním sa
žalovaného v 2. rade, že pôžičku poskytol žalobca výlučne žalovanému v 2. rade, ktorú v dohodnutom
čase nevrátil, a to ani dodatočne napriek písomne podanému čestnému vyhláseniu. Žalovaný v 2. rade
mal vrátiť žalobcovi pôžičku podľa zmluvy dňa 29.6.2014. Nasledujúci deň, teda 30.6.2014, sa žalovaný

v 2. rade dostal do omeškania, preto žalobcovi súd prvej inštancie priznal aj úroky z omeškania, ktoré v
čase omeškania predstavovali 8,15% ročne. Žalobca žiadal priznať úroky z omeškania vo výške 0,05 %
denne zo sumy 10.000 eur od 30.6.2014 do zaplatenia. Takýto úrok z omeškania je vo výške 18,25 %
ročne, čo prevyšuje zákonom danú výšku úrokov z omeškania, preto súd prvej inštancie priznal úroky z
omeškania vo výške 8,15 % ročne a vo zvyšku žiadaných úrokov z omeškania žalobu zamietol.

1.3 O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 a
ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný súdny poriadok (v ďalšom texte „C. s. p.“)tak, že žalobca mal
v konaní voči žalovanému v 2. rade plný úspech, preto bola žalovanému v 2. rade uložená povinnosť
zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu výrokov I., III. a IV. napadol odvolaním v zákonom
stanovenej lehote žalobca, z dôvodov, že súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí dospel na
základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza znesprávneho právneho posúdenia veci, sú preto naplnené odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm.
f) a písm. h) C. s. p..

2.1 Vecne žalobca dôvodil tým, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil obranu žalovanej v 1.
rade, že pôžičku nečerpala a nikdy o ňu nemala záujem. Žalovaná v 1. rade Zmluvu o pôžičke so
žalobcom riadne podpísala, jej obsah, podmienky poskytnutia a vrátenia, jej boli dobre známe. Podpis
bol úradne overený. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že nešlo o prvú pôžičku, ktorá bola obom
žalovaným takto poskytnutá. Pôžička bola poskytnutá žalobcom prevodom na účet, ktorý v zmluve

uviedli. Žalobca v čase poskytnutia pôžičky nevedel /ani k dnešnému dňu nevie/ na meno koho je vedený
účet, ktorý bol uvedený v Zmluve o pôžičke ako účet, na ktorý sa má poskytnúť pôžička. Žalobca nemal
a nemá vedomosť, kto zo žalovaných a akým spôsobom s poskytnutou pôžičkou nakladal. Vyjadrenie
žalovaného v 2. rade o tom, že pôžičku si zobral on, považuje žalobca za účelové. Žalovaný v 2. rade
si je vedomý toho, že nevlastní žiadny majetok a prípadný výkon rozhodnutia proti nemu je nemožný.
Žalovaná v 1. rade by mohla byť postihnutá exekučným konaním s pozitívnym výsledkom pre žalobcu,

a preto sa žalovaný v 2. rade vyjadril tak, že ona si pôžičku nebrala. Tieto tvrdenia však žalovaný v 2.
rade, ani žalovaná v 1. rade žiadnym spôsobom nepreukázali. Skutočnosť, že vyjadrenie žalovaného
v 2. rade bolo účelové, potvrdzuje i samotný priebeh konania na prvoinštančnom súde. Konajúci súd
niekoľkokrát pojednávanie odročil za účelom, aby žalovaný v 2. rade uhradil záväzok voči žalobcovi.
Žalovaný v 2. rade navrhol splátkový kalendár, neuhradil však ani jednu splátku. V súlade s ust. § 511

ods. 1. Občianskeho zákonníka, ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo
účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi
splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak
dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne. Žalobca na záver uviedol, že je toho názoru, že z
predložených listinných dôkazov nepochybne vyplýva záver, že žalovaní sú povinní poskytnutú pôžičku

vrátiť spoločne a nerozdielne, a preto navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zmenil tak,
že žalovaná v 1. rade a žalovaný v 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu
10.000 eur spolu s úrokom vo výške 1 % mesačne od 30.06.2014 do zaplatenia, ako aj s úrokom z
omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 10.000 eur od 30.06.2014 do zaplatenia, a to všetko do troch
dní od právoplatnosti rozsudku a žalobca má právo na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho

konania vo výške 100%.

3. Žalovaná v 1. rade sa k podanému odvolaniu žalobcu vyjadrila tak, že napadnutý rozsudok považuje
za správny, vecne odôvodnený a spravodlivý v plnom rozsahu. Žalobca v podanom odvolaní neuviedol
žiadne nové argumenty, pridržiava sa tých, ktoré uplatnil už pred súdom prvej inštancie. Vzhľadom

na uvedené ani žalovanej v 1. rade neostáva nič iné, len zopakovať svoje skutkové tvrdenia a
právne argumenty uvedené aj v rámci konania na súde prvej inštancie. V prvom rade žalovaná
v priebehu konania na súde prvej inštancie svedeckou výpoveďou svojho bývalého druha S. J.,
výpoveďou žalovaného v 2. rade a tiež vlastnou výpoveďou preukázala, že nikdy nemala úmysel
uzatvoriť so žalobcom zmluvu o pôžičke. Nikdy žalobcu o pôžičku nežiadala, a to ani písomne

a ani ústne. Zmluvu zo dňa 29.01.2014 žalovaná podpísala v presvedčení, že táto je potrebná k
perfektnosti záložnej zmluvy, ktorou mala byť zabezpečená pohľadávka žalobcu voči žalovanému v 2.
rade nehnuteľnosťou v spoluvlastníctve žalovanej (nehnuteľnosť na LV č. XXXX, k.ú. A.). Ako samotná
žalovaná zdôraznila viackrát na pojednávaní, konateľ žalobcu pri príležitosti poskytnutia pôžičky zo dňa
04.02.2013 svojim vystupovaním jej naháňal strach, preto jej ani neprišlo na um odmietnuť požiadavku

o podpis dokumentov, ktoré jej predložil žalovaný v 2. rade, a to ani v prípade, že by mala príležitosť
tieto dokumenty prečítať (čo však nemala, vychádzala iba z vysvetlení L. E.). Tiež bolo preukázané,
že peniaze z pôžičky boli poskytnuté výlučne žalovanému v 2. rade, ktorý tieto peňažné prostriedky
aj minul. Nie je teda splnená ani podmienka reálnosti pôžičky. Žalobca v odvolaní poukázal na § 511
ods. 1 Občianskeho zákonníka a tvrdil, že zo zmluvy o pôžičke zo dňa 29.01.2014 nepochybne vyplýva

solidárny záväzok žalovanej a žalovaného v 2. rade. V zásade s tým je možné súhlasiť, ale iba za
predpokladu, že u oboch dlžníkov sú splnené všetky zákonné predpoklady pre existenciu platného
záväzku. V prípade žalovanej však tieto predpoklady neexistujú z dôvodu neexistencie slobodnej a
vážnej vôle brať na seba záväzok takéhoto druhu a ani z hľadiska neexistencie reálnosti plnenia žalobcu
voči žalovanej. Záväzok žalovanej vyplývajúci zo zmluvy o pôžičke zo dňa 29.01.2014 je neplatný.

Ohľadne argumentu žalobcu, že žalovaný v 2. rade len účelovo tvrdí, že pôžičku zobral on, nakoľko je
nemajetný, je potrebné poukázať na to, že žalobca si nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce zo zákona
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení
neskorších predpisov. Preto nie je vôbec divu, že poskytol pôžičku žalovanému v 2. rade, ktorý nie jeschopný splácať svoje záväzky. Za to však môže žalobca výlučne sám. Žalovaná v 1. rade navrhla,
aby odvolací súd žalobcom napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne a
žalovanej v 1. rade priznal nárok na náhradu trov konania.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 362 ods. 1 C. s. p.), oprávneným subjektom, zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo napadnuté
rozhodnutievydané(§359C.s.p.),protirozhodnutiusúduprvejinštancie,protiktorémuzákonodvolanie
pripúšťa (§ 355 ods. 1 C. s. p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127

a § 363 C. s. p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f) a h)
C. s. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C. s. p.) a dôvodmi
odvolania (§ 380 ods. 1 C. s. p.), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných
podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 C. s. p.), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil
súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 C. s. p.), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p. a contrario), keď miesto a čas verejného

vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred
jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 C. s. p.), a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je nedôvodné.

5. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody a na
odôvodnenie preskúmavaného rozsudku bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vecne správne,

keď žalovanému v 2. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 10.000 eur s príslušenstvom a žalobu
voči žalovanej v 1. rade zamietol, pričom súvisiacim výrokom uložil žalovanému v 2. rade povinnosť
zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

6. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 C. s. p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak

je vo výroku vecne správne.

7.Podľaustanovenia§387ods.1C.s.p.,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

8. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje
správnosť jeho dôvodov. Z dôvodu vyrovnania sa s odvolacími námietkami žalobcu odvolací súd
konštatuje nasledovné:

9. Žalobca v odvolaní namietal nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie a nesprávne právne
posúdenie veci, pretože podľa žalobcu z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že žalovaní
sú povinní poskytnutú pôžičku vrátiť spoločne a nerozdielne. Obranu žalovanej, že pôžičku nečerpala a
nikdy o ňu nemala záujem, súd prvej inštancie podľa žalobcu vyhodnotil nesprávne.

10. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

11. Z citovaného zákonného ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka vyplýva, že podstatnými
náležitosťami zmluvy o pôžičke sú - prenechanie veci veriteľom dlžníkovi, povinnosť dlžníka vrátiť veci
rovnakého druhu, vymedzenie požičiavaných vecí a dočasnosť zmluvy. Zmluva o pôžičke je pritom v
zmyslecitovaného§657Občianskehozákonníkatzv.reálnymkontraktom,toznamená,žekjejuzavretiu
sa vyžaduje, aby veriteľ aj skutočne odovzdal predmet pôžičky dlžníkovi. Ak sa tak nestane, medzi

zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne, a to aj keby všetky náležitosti tohto právneho
úkonu (vrátane náležitostí vôle) boli dané.

12. Podľa § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má

tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od
ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.13. Z dikcie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že pre vznik pasívnej solidarity (spoločný
záväzok, dlh, kde na strane dlžníkov sú aspoň dvaja dlžníci) je potrebné ustanovenie právneho
predpisu, rozhodnutie súdu, dohoda účastníkov alebo povaha plnenia. Tento výpočet je taxatívny (úplný,

vyčerpávajúci). Pre pasívnu solidaritu je charakteristické, že viacerí dlžníci sú tomu istému veriteľovi
zaviazaní spoločne a nerozdielne.

14. Písomné vyhotovenie zmluvy o pôžičke zo dňa 29.01.2014 neobsahuje dojednanie, podľa ktorého sú
žalovaní v 1. a 2. rade ako dlžníci zaviazaní vrátiť sumu 10.000 eur žalobcovi ako veriteľovi spoločne a

nerozdielne. Pretože výslovná dohoda účastníkov zmluvy o vzniku pasívnej solidarity nebola dojednaná
(v tejto súvislosti porovnaj R 1/1979), nie je obsahom zmluvy, solidarita nevyplýva ani z povahy plnenia,
nie je tak možné ustáliť, že sa jedná o solidárny záväzok žalovaných v 1. a 2. rade a teda oprávnenie
žalobcu ako veriteľa žiadať splnenie záväzku od ktoréhokoľvek dlžníka - žalovanej v 1 rade alebo
žalovaného v 2. rade. Námietka žalobcu o solidárnom záväzku žalovaných vyplývajúceho zo zmluvy o
pôžičke zo dňa 29.01.2014 nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a neobstojí.

15. Žalovaná v 1. rade v rámci svojho výsluchu poprela, že mala vôľu uzavrieť so žalobcom zmluvu o
pôžičke. Tvrdila, že písomné vyhotovenie zmluvy o pôžičke podpísala v omyle, že jej podpis je potrebný
z dôvodu, že je spoluvlastníčkou nehnuteľnosti, ktorá slúžila ako záloh pri získaní hypotéky. Žiadne
peniazeodžalobcuneobdržala.Žalovanouv1.radetvrdenéskutočnostipotvrdilvrámcisvojhovýsluchu

žalovaný v 2. rade keď uviedol, že žalovaná v 1. rade mu iba poskytla službu, keď umožnila zaťažiť
nehnuteľnosť,ktorejbolaspoluvlastníčkou.Peniazezpôžičkyboližalobcomposlanénaúčetžalovaného
v 2. rade, ktorý ich spotreboval pre vlastné účely. Vzhľadom k uvedeným okolnostiam veci bolo pre
posúdenie danosti nároku žalobcu nevyhnutné zistiť danosť náležitostí vôle žalovanej v 1. rade - či jej
vôľa a konanie smerovali k uzavretiu zmluvy o pôžičke aj to, či žalobca skutočne odovzdal peniaze

žalovaným a či boli obom žalovaným aj určené. Správne preto súd prvej inštancie skúmal náležitosti
vôle žalovanej v 1. rade, ktorá poprela uzavretie zmluvy o pôžičke so žalobcom.

16. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

17. Podľa § 49a Občianskeho zákonníka, právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle
vychádzajúcom zo skutočností, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca osoba, ktorej bol právny
úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť.

18. Citované zákonné ustanovenie § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka zakotvuje zákonné predpoklady
náležitosti vôle a prejavu vôle tak, aby na jej základe bol vykonaný platný právny úkon. Pokiaľ právny
úkon nespĺňa niektorý zo zákonných predpokladov - napr. vážnosť, je absolútne neplatný. Právny úkon
nebol urobený vážne (skutočne) vtedy, ak je podľa objektívnych okolností konkrétneho prípadu zrejmé,
že konajúci nechcel svojim prejavom vôle spôsobiť (vyvolať) právne účinky, ktoré s takýmto prejavom

normy súkromného práva spájajú.

19. Preskúmaním obsahu spisového materiálu a napadnutého rozsudku odvolací súd súhlasne so
súdom prvej inštancie konštatuje, že v konaní nebola preukázaná vážna vôľa žalovanej v 1. rade
uzatvoriť zmluvu o pôžičke medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanými v 1. a 2. rade ako dlžníkmi.

Tvrdenie žalovanej v 1. rade o tom, že bola presvedčená o podpisovaní záložnej zmluvy a nie zmluvy o
pôžičke sa javí vierohodne nielen z dôvodu, že toto jej tvrdenie potvrdil svojou výpoveďou žalovaný v 2.
rade, ale aj z dôvodu, že podpis žalovanej v 1. rade je umiestnený na tom liste písomného vyhotovenia
zmluvy o pôžičke, na ktorom je uvedený len text o zálohu - nehnuteľnosti v spoluvlastníctve žalovaných
a o konaní o povolení vkladu vlastníckeho práva. Aj na základe uvedenej skutočnosti dospel odvolací

súd súhlasne so súdom prvej inštancie k záveru, že zmluva o pôžičke vo vzťahu k žalovanej v 1. rade
je neplatná z dôvodu nedostatku vôle uzavrieť zmluvu o pôžičke na strane žalovanej v 1. rade.

20. Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v potrebnom
rozsahu a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam s ktorými sa

odvolací súd stotožňuje. Súd prvej inštancie na zistený skutkový stav aplikoval príslušnú právnu normu,
ktorú aj správne interpretoval, pričom odvolací súd nezistil ani iné pochybenia v procesnom postupe
súdu, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Napadnutý rozsudok súduprvej inštancie je riadne odôvodnený, súd sa v ňom zaoberá všetkými pre rozhodnutiu podstatnými
skutočnosťami.

21. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd konštatuje, že odvolacie námietky
žalobcu sú nedôvodné, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie preto v súlade s citovaným
ustanovením § 387 ods. 1, 2 C. s. p. ako vecne správny potvrdil.

22. Žalovaná v 1. rade bola v odvolacom konaní úspešná v celom rozsahu, má preto voči žalobcovi

nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255
ods. 1 C. s. p., aj vzhľadom na to, že tu neboli dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré
by odôvodňovali výnimočne jej náhradu trov konania nepriznať (§ 257 C. s. p.). O výške náhrady trov
odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 C. s. p. súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto
rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

23. V odvolacom konaní plne úspešnému žalovanému v 2. rade vznikol nárok na náhradu trov
odvolacieho konania (v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 C. s. p. v spojení s ustanovením § 396 ods. 1
C. s. p.), o ktorom v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 C. s. p. v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 C. s.
p. musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, pretože sa týmto rozhodnutím predmetné konanie končí.
O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 C. s. p. rozhodne súd

prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade bol žalovaný v odvolacom konaní
pasívny, nevykonal žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnil a podľa obsahu spisu mu
ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

24. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t.j. jednomyseľne (§ 393 ods.
2 C. s. p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne(§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).