Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 21. marec 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoCsp/42/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2219200845
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2219200845.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov
JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v spore žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., IČO : 35 831
154, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, zast. advokátom JUDr. Jánom Šoltésom, so sídlom Mýtna 48,
Bratislava, proti žalovanému: E. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. L. M. č. XXX, zast. advokátom JUDr.
Petrom Vachanom, so sídlom P. Mudroňa 1191/5, Žilina, o zaplatenie 2.314,96 eur s príslušenstvom,

o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 24. novembra 2020, č.k.
7Csp/27/2019-144, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku II. p o t v r d
z u j e a v napadnutom výroku III. o náhrade trov konania m e n í tak, že žalobca je povinný
zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 45,7 %, o výške ktorej bude rozhodnuté súdom
prvej inštancie samostatným uznesením.

II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100
%, o výške ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie konanie čo do istiny 628,46 eur spolu
s úrokom z omeškania ako aj čo do zaplatenia poplatkov v sume 203,28 eur zastavil (výrok I.), vo
zvyšku súd žalobu zamietol (výrok II.) a o trovách konania rozhodol tak, že žalobca je povinný zaplatiť
žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok III.).

2. Toto rozhodnutie súd právne odôvodnil aplikáciou ust. § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku
(ďalej CSP), ust. § 53 ods. 9, § 101, § 103, § 565 Občianskeho zákonníka, vecne tým, že pohľadávka
žalobcu je premlčaná. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy
2.314,96 eur s príslušenstvom titulom vrátenia pôžičky, poskytnutej žalovanému právnym predchodcom
žalobcu Consumer Finance Holding a.s. Žalovaný neuznával žalobcom uplatnený nárok v celkom
rozsahu, namietal neplatnosť zmluvy, bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru a vzniesol námietku

premlčania. Namietal tiež, že neboli splnené podmienky v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách
na postúpenie pohľadávky.

3. Súd prvej inštancie mal dokazovaním zistené, že právny predchodca žalobcu Consumer Finance
Holding a.s. dňa 10.02.2014 uzavrel so žalovaným zmluvu o pôžičke pod č. 7133787, na základe
ktorej bola žalovanému poskytnutá pôžička vo výške 5.000 eur. Žalovaný sa zaviazal splácať pôžičku

v pravidelných 60 mesačných splátkach v sume 133,07 eur a to až do celkovej sumy vo výške 7.984,20
eur. Dlžník porušil povinnosti splácať riadne splátky, žalobca ho preto dňa 27.02.2016 predžalobnou
upomienkou vyzval k úhrade dlžných splátok a súčasne ho upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosticelého úveru, avšak márne, preto žalobca ku dňu 19.04.2016 úver zosplatnil, o čom bol žalovaný
informovaný listom zo dňa 27.04.2016. Ku dňu podania žalobného návrhu žalovaný uhradil sumu
4.778,80 eur. Žalobca sa celkovo domáhal zaplatenia 2314,96 eur a žiadal priznať aj úroky z omeškania

vo výške 5 % ročne od 03.05.2016 do zaplatenia. V priebehu konania žalobca zobral žalobu čiastočne
späť čo do zaplatenia zmluvných pokút a poplatkov 203,28 eur. Rovnako zobral žalobu späť čo do istiny
628,45 eur z dôvodu vykonaných úhrad zo strany žalovaného po začatí konania. Súd prvej inštancie
preto konanie vo vyššie uvedenej časti zastavil podľa § 145 ods. 1 CSP.

4. Pokiaľ ide o zostávajúcu časť uplatnenej pohľadávky, súd prvej inštancie uzavrel, že ju nemožno
priznať, nakoľko je premlčaná. V danom prípade z obsahu spisu vyplýva, že žalobca pristúpil k
zosplatneniu dlhu listom zo dňa 27.04.2016, pričom uvádza, že k zosplatneniu úveru došlo dňa
19.04.2016, pre omeškanie splátky zročnej dňa 20.12.2015. Súd mal za to, že nie je správny názor
žalobcu o počiatku plynutia premlčacej doby v prípade zosplatneného plnenia dohodnutého v splátkach,
podľa ktorého za začiatok plynutia premlčacej doby treba považovať deň nasledujúci po uplynutí

lehoty na plnenie určenej žalovanému v úkone zosplatnenia. V prípade zosplatnenia začne totiž plynúť
premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, pre ktorú dôjde k zosplatneniu, čo vyplýva z
§ 103 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti, ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročný celý dlh (§ 565 OZ) začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Súd poukázal na ust. § 54a prvá veta CSP (odvolací súd poznamenáva, že správne malo byť § 54a OZ),
podľa ktorého premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť.
V prejednávanej veci pristúpil žalobca k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru pre omeškanie
žalovaného so splátkou zročnou dňa 20.12.2015, teda premlčacia doba žalobcom uplatneného nároku
nazákladezosplatneniaúveruzačalaplynúťdňa20.12.2015auplynula20.12.2018.Žalobabolapodaná

dňa 01.03.2019 teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby, preto súd vo zvyšku žalobu zamietol.

5. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a žalovanému priznal náhradu trov
konania v rozsahu 100 % majúc za to, že bol v konaní plne úspešný.

6. Proti tomuto rozsudku v časti zamietnutia žaloby vo zvyšku a v časti nároku na náhradu trov konania,
podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Uviedol, že súd prvej inštancie uplatnený nárok posúdil ako
premlčaný aplikáciou ust. § 103 veta druhá OZ, avšak jeho rozhodnutie je nesprávne, keď vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ust. § 103 veta druhá OZ priamo odkazuje na ust. § 565

OZ, z ktorého vyplýva oprávnenie pre veriteľa žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nezaplatenie
niektorej zo splátok dlžníkom riadne a včas, pričom toto právo môže veriteľ využiť len do splatnosti
najbližšej splátky. Ak ho nevyužije, taká splátka sa premlčuje podľa jej pôvodnej splatnosti. Pokiaľ sa
pri premlčaní vychádza z ust. § 101 OZ, teda že premlčacia doba plynie odo dňa, kedy sa mohlo právo
vykonať po prvý raz, v spojení s ustanovením § 103 OZ žalobca uvádza, že ak sa žalovaný dostal

do omeškania so splátkou zročnou dňa 20.12.2015, na ktorej zaplatenie pod hrozbou zosplatnenia
bol žalovaný vyzvaný v predžalobnej upomienke právneho predchodcu žalobcu zo dňa 27.02.2016,
potom veriteľ ani nemohol pristúpiť k zosplatneniu a uplatniť právo v súvislosti s vyhlásením mimoriadnej
splatnosti skôr ako po troch mesiacoch od splatnosti tejto splátky. Z uvedeného vyplýva, že právo
spojené s vyhlásením mimoriadnej splatnosti mohol veriteľ prvýkrát na súde uplatniť najskôr dňom

nasledujúcim po 20.03.2016, kedy uplynuli tri mesiace od omeškania splátky pre ktorej nezaplatenie
pristúpil k vyhláseniu okamžitej splatnosti úveru a od tohto dňa začala plynúť všeobecná premlčacia
doba troch rokov. Je neprijateľné a v rozpore so zákonom, aby začiatok premlčacej doby pre celý dlh
začal plynúť splatnosťou neuhradenej splátky, t.j. aj pre splátky ktoré ešte nie sú splatnými, nakoľko
z predloženého prehľadu splátok a úhrad je zrejmé, že splátky predpísané pred zosplatnením sú

posudzované v režime premlčania každej splátky osobitne. Bez ohľadu na spotrebiteľský charakter
sporu nie je možné použiť ani výkladové pravidlo v prospech spotrebiteľa, nakoľko sa nejedná o výklad
zmluvného ustanovenia ale ustanovenie zákonné, ktoré platí rovnako pre obe strany sporu. Podporne
odvolateľ odkazuje na zjednocujúce stanovisko občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Košiciach,
podľa ktorého premlčacia doba predčasne zosplatneného dlhu (§ 565 Občianskeho zákonníka) zo

spotrebiteľskej zmluvy začína plynúť s ohľadom na ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka až uplynutím
troch mesiacov od zročnosti splátky, ktorá vyvolala zosplatnenie dlhu. Premlčacia doba zosplatneného
dlhu tak začala plynúť od 21.03.2016, žaloba bola podaná na súd 01.03.2019 a uplatnený nárok tak
premlčaný nie je. Odvolateľ považoval za nesprávne aj rozhodnutie o trovách konania, ktoré je podľaneho v rozpore so zásadou pomeru úspechu strán sporu, pretože aj keby bolo posúdenie premlčania
pohľadávky správne, žalovaný počas konania žalobcovi dobrovoľne splnil dlh v časti 628,46 eur, čo
predstavuje úspech žalobcu v tejto veci.

7. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku II. zmenil
a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu 1.483,22 eur spolu s príslušným úrokom z omeškania
vo výške 5% ročne zo sumy 2.111,68 eur od 03.05.2016 do 29.01.2019, úrok z omeškania vo výške
5 % p.a. zo sumy 2.030,35 eur od 30.01.2019 do 25.02.2019, úrok z omeškania vo výške 5% p.a.

zo sumy 1.986,32 eur od 26.02.2019 do 20.03.2019, úrok z omeškania vo výške 5 % p.a. zo sumy
1.907,32 eur od 21.03.2019 do 18.04.2019, úrok z omeškania vo výške 5 % p.a. zo sumy 1.828,32 eur od
19.04.2019 do 23.04.2019, úrok z omeškania vo výške 5 % p.a. zo sumy 1.820,79 eur od 24.04.2019 do
22.05.2019,úrokzomeškaniavovýške5%p.a.zosumy1.716,45eurod23.05.2019do19.06.2019úrok
z omeškania vo výške 5 % p.a. zo sumy 1.607,72 eur od 20.06.2019 do 22.07.2019, úrok z omeškania
vo výške 5 % p.a. zo sumy 1.498,99 eur od 23.07.2019 do 25.07.2019, úrok z omeškania vo výške 5

% p.a. zo sumy 1.488,62 eur od 26.07.2019 do 21.08.2019, úrok z omeškania vo výške 5 % p.a. zo
sumy 1.483,22 eur od 22.08.2019 do dňa zaplatenia, to všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti
rozsudku a III. výrok o náhrade trov konania tak, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 82,44% s tým, že proti žalovanému si uplatňuje aj náhradu trov odvolacieho konania.

8. Žalovaný považoval napadnutý rozsudok za vecne správny a navrhol ho potvrdiť a priznať mu
právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Premlčacia doba žalobcom uplatneného nároku na
základe zosplatnenia úveru začala plynúť dňa 20.12.2015 a uplynula 20.12.2018. Preto žalovaný vznáša
námietku premlčania, nakoľko žaloba bola doručená súdu až po uplynutí trojročnej premlčacej doby.
Podľa názoru žalovaného stanovisko občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Košiciach, na

ktoré poukazuje odvolateľ, je v rozpore so znením druhej vety § 103 Občianskeho zákonníka, ktorý
jasne a zrozumiteľne uvádza, že premlčacia doba začne plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
Žalovaný poukazuje na rozsudok Krajského súdu Trnava zo dňa 19.10.2020 sp.zn. 23CoCsp/24/2020
ktorý konštatoval, že premlčanie celého zvyšku dlhu nie je viazané na okamih využitia práva podľa § 565
OZ veriteľom, ale na okamih splatnosti tej splátky, kvôli ktorej toto právo využíva, keďže ustanovenie § 53

ods. 9 OZ modifikuje § 565 OZ vo vzťahu k spotrebiteľským zmluvám. Žalovaný okrem toho poukazuje
aj na to, že žalobu by bolo potrebné zamietnuť aj z dôvodu, že žalobca nepreukázal aktívnu vecnú
legitimáciu. Navrhol preto rozhodnutie potvrdiť a priznať žalovanému plnú náhradu trov odvolacieho
konania.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP),protirozsudkusúduprvejinštancie,protiktorémuzákonodvolaniepripúšťa(§355ods.1CSP),po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), a že odvolateľ použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie

v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím
ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc
pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) a dospel k záveru, že
odvolacie námietky vznesené žalobcom nie sú dôvodné, s výnimkou tých, ktoré sa týkajú rozhodnutia
o trovách konania.

10. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 7Csp/27/2019 bolo zaplatenie
2.314,96 eur s príslušenstvom. Rozsudkom, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie konanie
výrokom I. v časti o zaplatenie sumy vo výške 831,74 eur s príslušenstvom zastavil a vo zvyšku výrokom
II. žalobu zamietol (výrok II.) O nároku na náhradu trov konania rozhodol výrokom III. tak, že žalobca je

povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%.

11. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie
v časti zamietnutia žaloby vo zvyšku a v závislom výroku o nároku na náhradu trov konania.

12. Odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne
rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku, ktorý vykonal dokazovanie v dostatočnom
rozsahu potrebnom na posúdenie dôvodnosti nároku a i podľa odvolacieho súdu dospel k správnemu
právnemu záveru o nutnosti zamietnutia žaloby z dôvodu premlčania žalovanej pohľadávky.13. V predmetnej veci išlo o nároky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, uzavretej dňa 10.02.2014 pod
č. 7133787 medzi právnym predchodcom žalobcu ako dodávateľom a žalovaným ako spotrebiteľom, na

základe ktorej bola žalovanému poskytnutá pôžička vo výške 5.000 eur a žalovaný sa zaviazal splatiť
ju spolu s dohodnutými úrokmi v celkovej čiastke 7.984,20 eur, v pravidelných 60 mesačných splátkach
po 133,07 eur vždy k 20. dňu v mesiaci, s termínom konečnej splatnosti 1/2019. Nebolo sporné, že
žalovaný porušil povinnosť splácať včas a riadne dohodnuté splátky a žalobca ho preto dňa 27.02.2016
predžalobnou upomienkou vyzval k ich úhrade a súčasne ho upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti

celého úveru. Nakoľko k úhrade dlhu nedošlo, žalobca ku dňu 19.04.2016 úver zosplatnil.

14. Žalovaný v podanom odpore proti platobnému rozkazu vzniesol okrem iného námietku premlčania s
odôvodnením, že vzhľadom k zosplatneniu úveru pre omeškanie žalovaného so splátkou zročnou dňa
20.12.2015, trojročná premlčacia doba uplynula veriteľovi dňa 20.12.2018. Súd prvej inštancie dospel
po vykonaní dokazovania k rovnakému právnemu záveru a žalobu z dôvodu premlčania pohľadávky

zamietol.

15. Žalobca napadol rozsudok odvolaním majúc za to, že súd vec nesprávne právne posúdil v otázke
počiatku plynutia premlčacej lehoty, avšak odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu a podaného
odvolania považoval záver súdu prvej inštancie za správny. Pokiaľ odvolateľ poukazuje na stanovisko

občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Košiciach, odvolací súd ním nebol pri svojom rozhodovaní
nijako viazaný.

16. Medzi stranami nebol sporný spotrebiteľský charakter predmetnej úverovej zmluvy, preto najneskôr
od účinnosti zákona č. 106/2014 Z.z. (1. apríla 2015) sa táto zmluva prednostne spravuje ustanoveniami

občianskeho práva (§ 52 ods. 2 druhá veta OZ). Žalobca žiadal splatenie celého zostatku istiny pôžičky
naraz s úrokom z omeškania od 03.05.2016, teda tvrdí, že počas trvania zmluvy došlo k zosplatneniu
celého úveru. Podľa § 565 O.z. môže veriteľ pre omeškanie s niektorou splátkou žiadať splatenie
celého dlhu, len ak to bolo dohodnuté. V predmetnej veci existenciu takejto dohody obsiahnutej vo
všeobecných obchodných podmienkach žalovaný nerozporoval a súd prvej inštancie preto dohodu

považoval za platne dohodnutú. V prípade takéhoto predčasného zosplatenia plynie podľa § 103
OZ trojročná premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa však pre nesplnenie
niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti
nesplnenej splátky. Ustanovenie § 103 O.z. totiž predstavuje lex specialis voči § 101 OZ, čo znamená,
že premlčacia doba nezačína plynúť od okamihu, kedy sa záväzok stal splatný (teda kedy bol dlžník

vyzvaný na splatenie celej pohľadávky), ani od okamihu využitia práva podľa § 565 OZ veriteľom, ale
od okamihu splatnosti tej splátky, kvôli ktorej k zosplatneniu došlo.

17. Pokiaľ ide o nároky zo spotrebiteľskej zmluvy, ustanovenie § 53 ods. 9 OZ v znení účinnom od 1.
júla 2011 umožňuje uplatniť právo podľa § 565 OZ až po trojmesačnom omeškaní s niektorou splátkou.

V tejto časti je toto ustanovenie lex specialis k § 565 druhej vete OZ, podľa ktorého možno toto
právo uplatniť len do splatnosti nasledujúcej splátky. Ak totiž pri úvere splácanom mesačnými splátkami
musí uplynúť trojmesačné omeškanie s niektorou splátkou, za ten čas sa stanú splatné najmenej
dve ďalšie splátky. Ak by malo platiť doslovne obmedzenie § 565 druhej vety OZ, veriteľ by z takejto
spotrebiteľskej zmluvy nikdy nemohol uplatniť právo na zosplatnenie podľa § 565 OZ. To je však v

rozpore s ustanovením § 53 ods. 9 OZ, ktorý jasne hovorí, že toto právo uplatniť môže, avšak len za
tam uvedených podmienok. Teda v prípade spotrebiteľskej zmluvy môže veriteľ uplatniť právo podľa §
565 OZ po uplynutí trojmesačného omeškania s niektorou splátkou bez ohľadu na to, že medzičasom
boli zročné ďalšie splátky. Právo požadovať zaplatenie celého dlhu však napriek tomu zostáva právom
veriteľa, nie jeho povinnosťou. Ani z § 53 ods. 9 Z, ani z iných ustanovení totiž nemožno dovodiť,

že by ich cieľom malo byť tlačiť dlžníka do čo najskoršieho zosplatnenia celého dlhu. Takýto výklad
by bol navyše aj v rozpore s ochranným účelom § 53 ods. 9 OZ. Ak toto ustanovenie obmedzuje
veriteľa vo využití jeho práva tak, že ho možno využiť až po trojmesačnom omeškaní (teda nie napr. po
niekoľkodňovom krátkom omeškaní so splatením splátky), ťažko možno uvažovať, že jeho účelom má
byť zároveň čo najskôr dlžníka zbaviť výhody splátok.

18.Ustanovením§53ods.9Ztaknemožnoprávuveriteľapodľa§565O.z.dávaťcharakterpovinnosti,v
dôsledku čoho ani nemožno účinky nevyužitia tohto práva pre veriteľa posudzovať prísnejšie než to robí
samotný § 565 OZ. Podľa § 565 OZ vety druhej, veriteľ môže toto právo uplatniť len do splatnosti ďalšejsplátky. Ak ho nevyužije, možnosť uplatniť toto právo zaniká vo vzťahu k predošlej splátke, ale zároveň
znova vzniká vo vzťahu k novej omeškanej splátke a trvá zasa až do splatnosti najbližšej ďalšej splátky.
Ustanovenie§53ods.9OZpotomviažemožnosťvykonaťprávopodľa§565natrojmesačnéomeškanie

s jednou splátkou. V súvislosti s § 53 ods. 9 OZ potom treba druhú vetu § 565 OZ interpretovať
tak, že možnosť vykonať toto právo (ak bolo dohodnuté) v spotrebiteľskej zmluve vzniká uplynutím
trojmesačného omeškania s niektorou splátkou a trvá do okamihu, kedy by uplynulo trojmesačné
omeškanies ďalšousplátkou,tedakedybyvzniklaveriteľovipodľa§53ods.9OZnová(ďalšia)možnosť
toto právo uplatniť. Takýmto výkladom sa zabezpečí vzájomný súlad § 53 ods. 9 OZ s ratio legis § 565

druhej vety OZ. V dôsledku toho tak musí (rovnako ako podľa § 565 druhej vety OZ) platiť, že ak veriteľ
svoje právo podľa § 565 nevyužije do najbližšieho termínu, kedy by ho využiť mohol (teda do najbližšieho
dátumu uplynutia troch mesiacov od splatnosti splátky nasledujúcej po tej omeškanej splátke, kvôli ktorej
toho právo môže uplatňovať), nemôže už kvôli omeškaniu s danou konkrétnou splátkou využiť. Môže ho
využiť len kvôli (trojmesačnému) omeškaniu s ďalšou splátkou, pokiaľ s ňou je dlžník tiež v omeškaní.
Ak s ňou v omeškaní nie je, nemôže ho využiť vôbec.

19. Vyššie uvedené závery však nemajú žiaden vplyv na plynutie premlčania. Ustanovením § 53 ods. 9
OZ sa totiž nijako nenovelizovalo ustanovenie § 103 OZ, preto aj v prípade spotrebiteľských zmlúv platí,
že premlčacia doba začína plynúť od zročnosti splátky, kvôli ktorej sa predčasné splatenie žiada, nie od
okamihu využitia práva žiadať splatenie celého úveru ako to nesprávne namieta odvolateľ. Ako už bolo

uvedené, keď § 53 ods. 9 OZ umožňuje predčasné splatenie uplatniť až po trojmesačnom omeškaní
s niektorou splátkou, je práve táto splátka tou splátkou, „pre nesplnenie ktorej sa stane zročným celý
dlh“ v zmysle § 103 OZ. Preto od zročnosti tejto splátky (a nie až uplynutím troch mesiacov, resp.
zosplatnením) plynie premlčacia doba v zmysle tohto ustanovenia. Pri posudzovaní začiatku plynutia
premlčacej doby je teda potrebné zistiť, s ktorou konkrétnou splátkou bol dlžník v čase vykonania

tohto práva zo strany veriteľa v omeškaní práve tri mesiace (nie dlhšie) a od jej zročnosti potom plynie
premlčacia doba zvyšku dlhu podľa § 103 OZ. Opačný názor odvolateľa, podľa ktorého by premlčacia
doba mala začať plynúť až okamihom využitia práva na zosplatnenie celého úveru, nie je správny a
odporuje práve citovaným ustanoveniam § 103 OZ. Ako už bolo zdôraznené, toto ustanovenie je totiž
vo svojej podstate lex specialis k všeobecnému ustanoveniu § 101 OZ, ktoré viaže začiatok plynutia

premlčacej doby v podstate na okamih splatnosti. Naopak, ustanovenie § 103 OZ viaže (podobne
ako napr. § 106 alebo § 107 OZ) začiatok plynutia premlčacej doby na okamih, kedy nastala právna
skutočnosť, ktorá zakladá právo domáhať sa určitého plnenia (konkrétne: domáhať sa splatnosti celého
dlhu).

20. V prejednávanej veci nebolo medzi stranami sporné, že splátky sú zročné do 20. dňa kalendárneho
mesiaca. Zo zisteného skutkového stavu (por. oznámenie právneho predchodcu žalobcu zo dňa
27.04.2016vspojeníspredžalobnouupomienkouzodňa27.02.2016)vyplývavzhľadomnaustanovenie
§ 53 ods. 9 OZ, že k zosplatneniu celého dlhu došlo v dôsledku omeškania so splátkou splatnou
dňa 20.12.2015. V zmysle už citovaného § 103 druhej vety OZ plynie premlčacia doba celého

zosplatneného dlhu nie od okamihu doručenia oznámenia alebo výzvy veriteľa na jeho splatenie, ale
od zročnosti nesplnenej splátky, kvôli ktorej veriteľ využil svoje právo žiadať predčasné splatenie. Ak
teda v predmetnej veci išlo o splátku splatnú 20.12.2015, začala týmto dňom plynúť premlčacia doba
pre splatnosť celého zvyšku dlhu žalovaného. Trojročná premlčacia doba zosplatneného zvyšku dlhu
tak uplynula najneskôr 20.12.2018. Je teda správny záver súdu prvej inštancie, že nárok zo zmluvy o

pôžičke sa premlčal ešte pred podaním žaloby, keďže táto bola podaná až dňa 01.03.2019. Preto súd
prvej inštancie žalobu správne zamietol s poukazom na § 54a a §100 OZ.

21. Pokiaľ však ide o napadnuté rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania, odvolací súd vyhodnotil
odvolanie žalobcu ako dôvodné. Odvolateľ namietal, že súd rozhodol o trovách spôsobom, ktorý je v

rozpore so zásadou pomeru úspechu strán sporu, pretože nezohľadnil skutočnosť, že žalovaný počas
konania žalobcovi dobrovoľne splnil dlh v časti 628,46 eur, čo predstavuje úspech žalobcu v tejto veci.

22. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

23. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.24. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorú dopĺňa zásada
procesnej zodpovednosti za zavinenie, kde náhrada v prípade zavinených trov konania sa prisudzuje
bez ohľadu na meritórny výsledok sporu. Ak došlo k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia žaloby,

možno žalovanému uložiť povinnosť náhrady trov zastaveného konania v prípade, ak pre jeho správanie
bola vzatá späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne (porov. Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS
569/2017). Žalovaný procesne zavinil potrebu späťvzatia návrhu a následného zastavenia konania
spravidla vtedy, keď sa po podaní návrhu rozhodne nárok žalobcu uspokojiť, hoci v predsporovom štádiu
odmietal tak urobiť (porov. Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 569/2017). Účastník konania, ktorý

svojim protiprávnym konaním zapríčinil, že druhá strana musí brániť svoje práva v súdnom konaní,
zásadne ponesie sankciu v podobe povinnosti nahradiť trovy konania, ktoré vzniknú pri tejto procesnej
činnosti (porov. Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 577/2018).

25. V predmetnej veci z obsahu spisu vyplýva, že žaloba bola sčasti zamietnutá (v sume 1.483,22
eur s príslušenstvom z dôvodu premlčania pohľadávky) a sčasti bolo konanie zastavené (628,45 eur

+ 203,28 eur), bolo preto namieste aplikovať na rozhodnutie o trovách konania nielen ustanovenie §
255 ods. 1 ale aj § 256 ods. 1 CSP. Žalobca sa totiž pôvodne domáhal zaplatenia sumy 2.314,96 eur,
po začatí konania z dôvodu čiastočných úhrad zo strany žalovaného vzal žalobu späť čo do zaplatenia
sumy 628,45 eur s príslušenstvom a vzal tiež bez uvedenia dôvodu späť žalobu v časti o zaplatenie
zmluvných pokút a poplatkov 203,28 eur. Vzhľadom k čiastočnému zastaveniu konania bolo teda nutné

skúmať procesné zavinenie strán na tomto zastavení. Zastavenie konania v časti o zaplatenie sumy
628,45 eur s príslušenstvom procesne zavinil žalovaný, pretože po začatí konania čiastočne dlh uhradil
a žalobca zobral teda žalobu späť výlučne pre správanie žalovaného. K zastaveniu konania v časti o
zaplatenie zmluvných pokút a poplatkov vo výške 203,28 eur došlo v dôsledku späťvzatia žaloby bez
uvedenia dôvodu, preto zavinenie na zastavení konania v tejto časti treba pripísať na vrub žalobcovi. Pri

zamietnutí žaloby je z hľadiska náhrady trov konania žalobca procesne vždy neúspešný. Z uvedeného
je zrejmé, že úspešnejšou stranou sporu bol síce žalovaný, nie však plne úspešnou, pretože úspech
žalobcu v spore bol 628,45 eur a úspech žalovaného 1.686,5 eur (1.483,22 eur + 203,28 eur). Pomerný
úspech žalovaného teda predstavuje 72,85% a žalobcu 27,15%, takže čistý úspech žalovaného v konaní
predstavuje 45,7 % (72,85 - 27,15).

26. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387
CSP v jeho zamietajúcom výroku II z dôvodu vecnej správnosti potvrdil a v jeho výroku III za použitia
ust. § 388 CSP zmenil tak, že priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 45,7% s
tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 CSP, pričom vychádzal z plného úspechu žalovaného vo veci samej. V
otázke náhrady trov prvoinštančného konania bola síce argumentácia odvolateľa dôvodná, správnosť
rozhodnutia o trovách konania bol však odvolací súd povinný preskúmať aj bez osobitne podaného

odvolania v tejto časti, nakoľko išlo o výrok závislý od rozhodnutia v merite veci bez ohľadu na podané
odvolanie (§ 379 ods. 1 CSP). Preto odvolací súd rozhodol tak, že plne úspešnému žalovanému vo
veci priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu s tým, že o
výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

28. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).