Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. marec 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/15/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3119211285
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3119211285.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr.

Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci žalobkyne E. T., bytom P. D., O. XXX, právne
zastúpená JUDr. Marekom Pavlíkom, advokátom so sídlom v Trenčíne, Nám. sv. Anny 361/20, proti
žalovaným 1/ Ing. I. - V. J., bytom K. nad E., K E. XXX/X, 2/ S. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. nad
E., K E. XXX/X, o určenie neexistencie záložného práva, na odvolanie žalovaných 1/, 2/ proti rozsudku
Okresného súdu Trenčín zo dňa 18. októbra 2021, č.k. 18C/57/2019-118, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobkyňa m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovaným 1/, 2/ v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX vedeným
Okresným úradom katastrálny odbor, k.ú. O. a to rodinný dom súp.č. XXX, postavený na parc. registra
C č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X nie sú zaťažené záložným právom, zapísaným v časti
C na LV č. XXX v prospech žalovaných ako záložných veriteľov, záložné právo registrované pod č.
V 2612/14 na základe zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 23.05.2014. Výrokom II. žalobkyni
voči žalovaným 1/, 2/ priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých výške bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku, pričom žalovaní 1/, 2/ sú povinní

trovy konania uhradiť spoločne a nerozdielne.
2. Súd prvej inštancie po právnej po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 137 písm.
c/ CSP, ust. § 100 ods. 1, 2 a § 101 Občianskeho zákonníka. Z vykonaného dokazovania mal za
preukázané, že žaloba je dôvodná. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia, že tu nie je
záložné právo na predmetných nehnuteľnostiach. Súd prvej inštancie v prvom rade skúmal naliehavý
právny záujem na požadovanom určení. Dospel k záveru, že žalobkyňa má naliehavý právny záujem
v zmysle § 137 CSP, nakoľko bez takéhoto určenia by bolo jej vlastnícke právo ohrozené a jej právne

postavenie neisté. Žalobkyňa je v neistote, že žalovaní napriek vznesenej námietke premlčania pristúpia
k výkonu záložného práva, čo aj urobili, v dôsledku čoho ohrozili vlastnícke právo žalobkyne. Ďalej
mal súd za preukázané, že dňa 23.05.2014 uzavreli strany zmluvu o pôžičke, na základe ktorej
žalovaný požičali žalobkyni sumu 200.000,- eur s dobou splatnosti 23.05.2015. Sporné nebolo ani to,
že strany uzavreli zmluvu o zriadení záložného práva v ten istý deň, ktorou žalobkyňa poskytla záloh
vo forme nehnuteľnosti, zapísaných na LV č. XXX pre k.ú. O. na zabezpečenie pohľadávky vo výške
200.000,- eur titulom zmluvy o pôžičke zo dňa 23.05.2014. K splateniu pôžičky v lehote splatnosti

nedošlo.Spornouzostalaotázka,čizáložnéprávozabezpečujúcepohľadávkujevzhľadomnavznesenú
námietku premlčania žalobkyňou premlčané. Záložné právo podlieha premlčaniu v 3-ročnej premlčacej
dobe, ktorá začína plynúť odo dňa, kedy vzniklo právo na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky zo
zálohu. Právo vzniklo žalovaným nasledujúci deň po jej splatnosti, teda 24.05.2015. Týmto dňom začalaplynúť premlčacia doba nielen pre samotnú pohľadávku, ale aj premlčacia doba záložného práva a
táto uplynula 24.05.2018. Žalovaní si však začali svoje pohľadávky výkonom záložného práva domáhať
až dňa 06.09.2019, teda viac ako rok po uplynutí premlčacej doby zabezpečenej pohľadávky ako aj

záložného práva. Pokiaľ sa žalovaní v konaní bránili tvrdeniam, že žalobkyňa uznala dlh zo zmluvy o
pôžičke a pohľadávka je premlčaná, túto skutočnosť súdu nijako nepreukázali. Je potrebné si uvedomiť,
že pre platné uznanie dlhu Občiansky zákonník predpokladá splnenie predpísaných náležitostí a tými sú:
písomná forma, vyjadrenie prísľubu zaplatiť dlh a uvedenie dôvodu vzniku dlhu a jeho výšky. Žalovaní
žiadnu takúto listinu v konaní nepredložili, pričom predložená SMS komunikácia sa týkala iných osôb

ako strán sporu a jednak správa nespĺňala zákonom požadované náležitosti pre platné uznanie dlhu.
Žalovaní sa tiež bránili tvrdeniami, že záložné právo nemôže byť premlčané, nakoľko nie je premlčaná
minimálne časť príslušenstva pohľadávky v podobe úrokov z omeškania, ktoré sú rovnako zabezpečené
záložným právom. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie NS sp.zn. 1Cdo/157/2009 zo dňa
26.06.2010, podľa ktorého povinnosť platiť úroky z omeškania so splnením dlhu nevzniká samostatne
za každý deň trvania omeškania, ale jednorazovo v deň, v ktorom sa dlžník ocitol v omeškaní so

splnením tohto záväzku. Týmto dňom začína pri tomto práve plynúť premlčacia doba a jej uplynutím
sa právo premlčí ako celok. Aplikujúc uvedený právny názor na súdenú vec, premlčacia doba pre
právo na úroky z omeškania začala plynúť 24.05.2015 a uplynula 24.05.2018. V čase oznámenia o
začatí výkonu záložného práva 06.09.2019 bolo premlčané i právo na úroky z omeškania. S poukazom
na uvedené za zistenia, že záložné právo výkonu, ktorého sa žalovaní voči žalobkyni domáhali je

premlčané, vyhovel súd žalobe v celom rozsahu a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.
Pokiaľ žalovaní poukazovali nato, že žalobkyňa si zamieta premlčanie s preklúziou, toto sa nezakladá
na pravde. Ako vyplýva z ust. § 100 ods. 1 OZ súd prihliada na premlčanie len na námietku dlžníka
a pokiaľ dlžník takúto námietku vznesie, súd premlčané právo nemôže veriteľovi priznať. Premlčané
právo nezaniká, pretrváva aj naďalej vo forme v tzv. naturálnej obligácie. Žalobkyňa vzniesla námietku

premlčania záložného práva a súd preto na ňu musel prihliadnuť. Po zistení jej dôvodnosti premlčané
právo nemohol priznať, hoci toto aj naďalej trvá vo forme naturálnej obligácie. Vzhľadom k tomu, že
naďalej pretrváva v dôsledku čoho obmedzuje žalobkyňu pri výkone vlastníckeho práva, bola namieste
žaloba, ktorou sa žalobkyňa domáhala neexistencie záložného práva a nie nevykonateľnosti záložného
práva tak, ako nato poukazovali žalovaní. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 v

spojení s § 262 ods. 2 CSP a úspešnej žalobkyni súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100%.
3. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalovaní 1/, 2/, ktorí žiadali, aby krajský súd ako súd
odvolací napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil tak, že žalobu zamietne. Poukazovali na tú
skutočnosť, že Okresný súd Trenčíne nesprávne právne posúdil otázku premlčania. Vyslovili záver, že

úroky z omeškania za čas roku 2016, celý rok 2017 a časť roka 2018 nie sú premlčané, pretože úroky z
omeškania sa premlčujú samostatne za každý deň a nie jednorazovo spolu s premlčaním istiny, tak ako
to uviedol súd prvej inštancie v bode 13. rozsudku. Keďže nie je premlčaná časť úrokov z omeškania,
nemôže byť premlčané ani záložné právo. Rovnako zastávajú názor, že nie je možné určiť rozsudkom,
že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom, pretože prípadné premlčanie aj záložného práva

nespôsobuje zánik záložného práva a samotná konštatovanie, že nie sú zaťažené znamená, že záložné
právoneexistujevovzťahukurčeniupremlčaniaajepretomožnédomáhaťsalentoho,žezáložnéprávo
nie je vykonateľné. Poukázali na rozsudok NS SR 2Obdo 36/2010 a 4Obdo/319/99, ktorý potvrdzuje, že
úrok z omeškania sa premlčuje samostatne v štandardnej 3-ročnej lehote. Okresný súd v rámci rozsudku
sa nevyjadril k tomu, prečo sa odklonil v otázke premlčania od ustálenej judikatúry a uviedol rozsudok

najvyššieho súdu, ktorý bol starší ako judikatúra uvádzaná žalovanými. Zároveň predložili uznesenie
NS SR pod sp.zn. 1VCdo/4/2017, z ktorého vyplýva, že sa úroky z omeškania premlčujú samostatne.
Záložné právo sa nemôže premlčať skôr ako zabezpečená pohľadávka a zabezpečená pohľadávka nie
je minimálne v časti úroku z omeškania premlčaná a teda nie je možné určiť, že nehnuteľnosti zaťažené
záložným právom nie sú. Prípadným premlčaním záložné právo nezaniká s prihliadnutím na kogentné

ust. § 151md ods. 1 OZ, ktoré súdu neumožňuje určiť neexistenciu, teda zánik záložného práva z dôvodu
premlčania, pretože záložné právo zaniká len z dôvodov/skutočností uvedených v tomto ustanovení
zákona a premlčanie medzi ne nepatrí. Samostatné premlčanie teda nespôsobuje zánik práva, ale len
jeho autoritatívnu nevymáhateľnosť.
4. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila žalobkyňa, ktorá uviedla, že považuje odvolaním

napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne a riadne odôvodnené. Žalovanými
nastolená otázka premlčania, resp. nepremlčania úrokov z omeškania nie je pre konečné vecné
rozhodnutie súdu relevantné z dôvodu, že žalovaní si premlčanú pohľadávku a teda ani len jej časť
neuplatnili postupom podľa § 112 a teda nedošlo k prerušeniu plynutia premlčacej doby v zmysle §112 OZ. Žalovaní vychádzajú z nesprávneho úsudku, že oznámenie o začatí výkonu záložného práva
má spôsobovať prerušenie plynutia premlčacej doby. Poukázali na právny názor KS Trnava, z ktorého
vyplýva, že dražobná spoločnosť, ktorá začala výkonom záložného práva dobrovoľne s dražbou nie

je orgánom, ktorý začal výkon záložného práva, ktoré má na mysli ust. § 112 OZ. Ďalej poukázali
na rozsudok KS v Trenčíne, z ktorého vyplýva, že neuplatnením záložného práva žalovaným ako
záložným veriteľom v premlčacej dobe a dôvodne vznesená námietka premlčania záložného práva zo
strany žalobcu má za následok, že žalovaný ako záložný veriteľ nemôže úspešne vykonať záložné
právo domôcť sa speňaženia zálohu, ani uspokojenia záložným právom zabezpečenej pohľadávky

z výťažku zo speňaženia zálohu. Záložné právo tak už nie je spôsobilým právnym prostriedkom na
uspokojenie zabezpečenej pohľadávky. Súd prvej inštancie mal zato, že žalobca má naliehavý právny
záujem na požadovanom určení, keď ako vlastník má záujem na tom, aby záložné právo na liste
vlastníctva vyznačené nebolo. Žalobca nemá možnosť žalovať o splnenie povinnosti. Na základe
rozsudku, ktorým súd žalobe vyhovie, bude vymazané záložné právo na nehnuteľnostiach, zapísané
v katastri nehnuteľností. Poukázala tiež právne závery vyslovené Ústavným súdom v Náleze II. ÚZ

250/2011 a tiež NS ČR v rozsudku pod sp.zn. 21Cdo 2185/2009 a rozhodnutie iných súdov. Preto mala
v konečnom dôsledku zato, že sú tu splnené predpoklady preto, aby súd určil, že nehnuteľnosti žalobcu
nie sú zaťažené záložným právom v prospech žalovaného.
5. Žalovaní 1/, 2/ sa k podanému vyjadreniu ďalej písomne nevyjadrili.
6. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho

pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, kedy nebolo potrebné zopakovať, ani doplniť dokazovanie a
nevyžadovalotoanidôležitýverejnýzáujemvspojenís§219ods.3CSPadospelkzáveru,žeodvolanie
žalovaných 1/, 2/ dôvodné nie je a rozsudok súdu prvej je potrebné ako vecne správny potvrdiť z týchto
dôvodov:
7. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s vecne správnym a vyčerpávajúcim odôvodnením súdu

prvej inštancie, kedy súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení zodpovedal otázky, ktoré majú pre daný
sporpodstatnývýznam,dostatočneobjasnilskutkovýstavveciasprávnevecpoprávnejstránkeposúdil.
8. Inštitút premlčania tak ako je upravený v ust. § 100 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka slúži k tomu, aby
veriteľ alebo iná osoba, ktorej svedčí subjektívne právo, pristupovali k výkonu svojho práva včas, teda
čo najskôr, pretože po uplynutí času stanoveného pre výkon, uplatnenie nároku sa poskytuje dlžníkovi

alebo inej povinnej osobe právo vzniesť námietku premlčania. Dôvodným uplatnením tejto námietky
síce právo nezaniká tak ako správne uviedol súd prvej inštancie, avšak stráca spôsobilosť byť súdne
alebo inak mocensky vykonateľné. Po uplatnení námietky premlčania právo pretrváva len vo forme tzv.
naturálnejobligácie,ktorániejevynútiteľná,avšakuspokojeniedobrovoľné,splneniepremlčanéhopráva
nezakladá bezdôvodné obohatenie. Inštitút premlčania je v tomto zmysle právnym prostriedkom obrany

dlžníka proti tomu, aby nebol vystavený po časovo neobmedzenú dobu aj s prihliadnutím k tomu, že s
uplynutím dlhšej doby súd spravidla spojené neistota a pochybnosti o právnom postavení účastníkov
právneho vzťahu, nebezpečie vymáhania svojich dlhov a iných právnych povinností.
9. Záložné právo je právom, ktoré podlieha premlčaniu, pretože nejde o majetkové právo, ktoré by bolo
na rozdiel od vlastníckeho práva z možnosti premlčania vylúčené aj keď má rovnako vecno-právnu

povahu. Premlčacia doba záložného práva je trojročná a beží odo dňa, kedy právo mohlo byť vykonané
prvýkrát, t.z. kedy vzniklo právo na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky zo zálohu. Ak bolo záložné
právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za 10 rokov odo dňa,
kedy malo byť podľa rozhodnutia plnené. V prípade, že záložné právo bolo záložným dlžníkom písomne
uznané čo do dôvodu a výšky, premlčuje sa za 10 rokov odo dňa kedy k uznaniu došlo, alebo ak bolo

v uznaní uvedená lehota k plneniu od uplynutia tejto lehoty.
10. Premlčanie záložného práva sa podľa ustálenej judikatúry riadi Občianskym zákonníkom a ďalšími
predpismi občianskeho práva aj keby nimi bola zabezpečená pohľadávka zo zmluvy o úvere alebo
z iného obchodnozáväzkového vzťahu. Ak bolo zriadené záložné právo, má záložný veriteľ nárok na
uspokojenie svojej pohľadávky z výťažku z peňažného zálohu v prípade, že pohľadávka zabezpečená

záložným právom nebola splnená včas. To isté právo má záložný veriteľ, ak pohľadávka bola po svojej
splatnosti plnená len čiastočne, alebo ak nebolo splnené príslušenstvo pohľadávky. Ak záložný veriteľ
neuplatnil právo na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky z výťažku z peňažného zálohu včas a ak sa
záložný dlžník dovolal premlčania záložného práva, má to okrem iného za následok, že záložný veriteľ
sa nemôže úspešne domôcť ani speňaženia zálohu, ani uspokojenia pohľadávky z výťažku z peňažného

zálohu.
11. Aj keď premlčané právo pretrváva všeobecne vzato ako tzv. naturálna obligácia, nemožno takýto
záverbezďalšiehovztiahnuťtiežnazáložnéprávo.Kspeňaženiuzálohumôžedôjsťnanávrhzáložného
veriteľa, ak neustanovujú osobitné právne predpisy iné spôsoby speňaženia. Ak namietal záložnýdlžník dôvodne premlčanie záložného práva, nemožno úspešne dovodzovať tzv. naturálnu obligáciu
spočívajúcu v možnosti uspokojenia zabezpečenej pohľadávky z výťažku z peňažného zálohu, alebo
speňaženiu zálohu na návrh záložného veriteľa tu už nemôže byť vykonaný a dobrovoľné splnenie

záložného práva na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky z výťažky speňaženia zálohu záložným
dlžníkom nie je pojmovo možné. K prijatiu premlčaného dlhu teda v tomto prípade na rozdiel od
záväzkových vzťahov už z povahy veci nemôže dôjsť.
12. Záložný dlžník sa môže brániť proti právu záložného veriteľa na uspokojenie zabezpečenej
pohľadávky z výťažku speňaženia zálohu nielen obranou proti návrhu záložného veriteľa na speňaženie

zálohu, ale tiež prostredníctvom žaloby o určenie, že tu záložné právo nie je, ak je na takomto
určení naliehavý právny záujem. Ak došlo k premlčaniu záložného práva, môže sa záložný dlžník
nepochybne dovolať premlčania pri každej obrane proti výkonu práva záložného veriteľa na uspokojenie
zabezpečenej pohľadávky z výťažku zo speňaženia zálohu, teda rovnako v konaní zahájeného podaním
žaloby o určenie, že tu záložné právo nie je.
13. Ak preukáže záložný dlžník, že záložný veriteľ uplatnil právo na uspokojenie zabezpečenej

pohľadávky z výťažku po uplynutí stanovenej doby a dovolá sa premlčania záložného práva, nie je
možné zamietnuť jeho žalobu o určenie, že tu záložné právo nie je len s poukazom na to, že premlčanie
nie je dôvodom zániku záložného práva a že premlčané záložné právo nezaniká a je len oslabené,
pretože sa jedná o tzv. naturálne právo. Preto bol v celom rozsahu správny postup súdu prvej inštancie,
ktorý v prvom rade skúmal, či dané záložné právo je premlčané alebo nie a správne vyhodnotil plynutie

premlčacej doby a v tomto smere odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne a
vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvej inštancie, s ktorým sa zároveň stotožňuje.
14. Rovnako neobstoja odvolacie námietky zo strany žalovaných, ktorí namietali, že v prejednávanej
veci súd prvej inštancie sa nesprávne vysporiadal s príslušenstvom pohľadávky, ktorá premlčaná nie
je. V tomto smere aj naďalej platí rozsudok NS SR pod sp.zn. 1Cdo 157/2009, kde bolo konštatované,

že úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky, záväzkový vzťah, ktorého predmetom je peňažné
plnenie môže byť hlavný alebo vedľajší. O hlavný vzťah ide vtedy, ak jeho kauza smeruje priamo
k zaplateniu, resp. k získaniu určitej peňažnej čiastky, vedľajším záväzkovým vzťahom je mimo iné
povinnosť dlžníka zo zmluvy zaplatiť veriteľovi úrok ako určitú pomernú časť hlavného peňažného
záväzku, úrokový právny vzťah môže vzniknúť iba vtedy, ak bol medzi účastníkmi platný založený

hlavný záväzkový vzťah. Povinnosť dlžníka zaplatiť úroky z omeškania je jedným z právnych následkov
omeškania dlžníka so splnením peňažného dlhu tak ako to predpokladá § 517 ods. 2 OZ. Niet
pochybnosti o tom, že úroky z omeškania majú povahu opakujúcich sa dávok, ktoré možno veriteľovi
priznať súdnym rozhodnutím aj keď sa stanú splatnými až v budúcnosti. To mimo iného znamená, že pre
povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania sú rozhodujúce okolnosti, ktoré nastali v dobe, kedy došlo

k omeškaniu so splnením dlhu hlavného záväzkového právneho vzťahu. Okolnosť, či každý ďalší deň
dlžník porušuje svoju povinnosť plniť riadne a včas hlavný peňažný záväzok teda nie je ako sa žalovaný
v tomto prípade mylne domnievajú pre povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania významná. Povinnosť
platiť úroky z omeškania nevzniká samostatne za každý deň trvania omeškania, ale jednorazovo v deň, v
ktorom sa dlžník ocitol v omeškaní so splnením tohto záväzku. Týmto dňom začína u tohto práva plynúť

premlčacia doba a jej uplynutím sa právo premlčí ako celok, čo je prejednávaný prípad.
15. Pokiaľ žalovaní v prejednávanej veci doložili k rozhodnutiu uznesenie NS SR sp.zn. 1VCdo 4/2017
ani toto rozhodnutie nezmení nič na tom, čo bolo vyššie konštatované. V prejednávanej veci senát
najvyššieho súdu 5Cdo predložil vec veľkému senátu s odôvodnením, že jeho názor na riešenie otázky
premlčania úroku z omeškania je odlišný od právneho názoru vyjadreného v dovolaní napadnutého

rozhodnutia odvolacieho súdu, ktoré korešpondujú s názormi vyslovenými v obchodnom kolégiu. Veľký
senát však v prejednávanej veci dospel k záveru, že neboli splnené na postúpenie veci, pretože tu
neexistuje judikatúrny rozpor, preto lebo postupujúci senát sa stotožňuje s interpretáciou ustanovení
Občianskeho zákonníka o premlčaní príslušenstva pohľadávky vyslovených v skoršom rozhodnutí
najvyššieho súdu. Preto v konečnom dôsledku v tomto rozpore najvyšší súd ani nerozhodoval. Preto

toto uznesenie najvyššieho súdu nič nemení na konštatovaní, že ako záložné právo, tak aj istina v
prejednávanej veci sú premlčané a preto v konečnom dôsledku bola v celom rozsahu dôvodná žaloba,
ktorou sa žalobkyňa domáhala od žalovaných určenia, že záložné právo neexistuje.
16. Vo zvyšku ako bolo vyššie uvedené odvolací súd v plnom rozsahu stotožňujúc sa s odôvodnením
súdu prvej inštancie poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvej inštancie.

17. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1
a § 262 ods. 2 CSP tak, že úspešnej žalobkyni bola priznaná náhrada trov konania voči žalovaným 1/,
2/ v celom rozsahu.
18. Toto rozhodnutie bolo senátom krajského súdu prijaté jednomyseľne.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).