Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. december 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/66/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116217555
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6116217555.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Kočičkovej a
členov senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a Mgr. Kataríny Katkovej, v právnej veci žalobcu: H. V., nar. XX.
XX.XXXX,O.XX,XXXXXO.O.,zast.advokátomJUDr.EvaristomZuzanom,Horná65A,97401Banská
Bystrica, IČO: 45028273, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a. s., Vienna Insurance Group,
Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00585441, zast. Advokátskou kanceláriou Miroslav Maďar, s.

r. o., Robotnícka 6, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36868299, o náhradu škody vo výške 4 785,78 € z
titulu poistného plnenia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k.
9C/195/2016-334 zo dňa 28. 09. 2018 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi

sumu 4 785,78 € s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 12. 05. 2016 až do zaplatenia,
v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa ust.
§ 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilného sporového poriadku (ďalej v texte len „CSP“) tak,
že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu. Zároveň uložil žalovanému
povinnosť nahradiť znalcom X.X V. H. Z. a H.. B. Z. trovy znalečného v plnom rozsahu s tým, že o
výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia (vo veci samej).

1.1 V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol, že žalobca sa žalobou podanou voči
žalovanému domáhal zaplatenia sumy 4 785,78 € s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z
tejto sumy od 12. 05. 2016 až do zaplatenia z titulu náhrady škody v zmysle ustanovenia § 15 zákona
č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla (ďalej „Zákon o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla“ alebo „Zákon o povinnom zmluvnom poistení“).

1.2 V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd ďalej uviedol, že vykonal dokazovanie správou
o dopravnej nehode, o stave šetrenia poistnej udalosti v cestnej premávke, o ohliadke poškodeného
motorového vozidla dňa 16. 09. 2015 a dňa 21. 12. 2015, oznámením o poistnom plnení zo dňa 19.
10. 2015, korešpondenciou účastníkov, Znaleckým posudkom č. 40/2016 vypracovaným H.. H. Z.,

Znaleckým posudkom č. 48/2015, vypracovaným H.. B. Z. a Doplnením č. 1 k uvedenému znaleckému
posudku, výsluchom žalobcu, výsluchom svedka X. S., výpoveďou zástupcu žalovaného, osvedčením
o evidencii motorového vozidla žalobcu, výsluchom znalcov H.. H. Z. H.. B. Z. a zistil, že dňa 29.
08. 2015 o 23.00 hod. došlo k dopravnej nehode v Banskej Bystrici na Jilemnického ulici, ktorej
účastníkom bol žalobca ako vodič osobného motorového vozidla Škoda Octavia Combi a X. S., vodič
osobného motorového vozidla Audi A6. Dopravnú nehodu zavinil vodič osobného motorového vozidla

Audi A6, ktorý bol v zmysle Zákona o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla poistený u žalovaného. Účastníci dopravnej nehody spísali správuo nehode a privolali na miesto dopravnej nehody políciu, ktorá zadokumentovala dopravnú nehodu.
Následne žalobca riadne oznámil žalovanému vznik škodovej udalosti a prejavil mu aj súčinnosť tým,
že sa dostavil na ohliadku dňa 16. 09. 2015, ktorú vykonal zmluvný partner žalovaného spoločnosť

Slovexperta,s.r.o..Dňa20.10.2016žalovanýlistomžalobcovioznámil,že16.10.2015ukončilšetrenie
poistnej udalosti, na základe ktorej mu zaplatí náhradu primeraných nákladov na opravu motorového
vozidla v sume 3 263 €. Po vykonaní druhej ohliadky dňa 21. 12. 2015 (po tom, čo boli z osobného
motorového vozidla žalobcu demontované poškodené časti, aby sa mohli zistiť ďalšie poškodenia
predmetného motorového vozidla), žalovaný žalobcovi oznámil, že žiada, aby mu vrátil prijaté poistné

plnenie.

1.3 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku konštatoval, že žalobca pripojil k
žalobe znalecký posudok vypracovaný H.. H. Z., ktorý určil výšku škody na osobnom motorovom vozidle
žalobcu v sume 8 049 €. Po odpočítaní prijatého plnenia v sume 3 263,22 € od žalovaného sa žalobca
žalobou podanou voči žalovanému domáhal z titulu náhrady škody zaplatenia sumy 4 785,78 € spolu s

úrokom z omeškania odo dňa 12. 05. 2016 (čo je 15. deň od skončenia vyšetrovania, ktoré oznámil
žalovaný žalobcovi listom zo dňa 26. 04. 2016) v zmysle § 11 ods. 7 zákona 381/2001 Z. z..

1.4 V nadväznosti na uvedené okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol,
že žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Poukázal na znalecký posudok (č. 48/2015, vypracovaný znalcom

H.. BT. Z.), ktorý dala vypracovať UNIQA poisťovňa, a. s., ktorej poistencom bol žalobca. Uviedol, že
z uvedeného znaleckého posudku vypracovaného znalcom H.. B.om Z. vyplýva, že opísaný priebeh
nehodového deja je z technického hľadiska vo vzťahu k zadokumentovaným poškodeniam dotknutých
motorových vozidiel technicky neprijateľný, preto ani nedošlo k plneniu žalobcovi na základe zmluvy o
havarijnom poistení motorových vozidiel poisťovňou žalobcu UNIQA poisťovňa, a. s..

1.5 Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného žiadal, aby mu žalovaný doručil podklady, na základe
ktorých vypracoval H.. B. Z. Znalecký posudok č. 48/2015, nachádzajúci sa na č. l. 49 a nasledujúce
spisu. Následne, (po doručení podkladov) doložil žalobca súdu prvej inštancie Znalecký posudok
vypracovaný znalcom H.. H. Z., v ktorom znalec analyzoval „možný pohyb vozidiel pri prejazde oblúka,

a to pri rôznych adhéznych vlastnostiach vozovky“. Na základe uvedenej simulácie mal znalec H.. H.
Z. za to, že prezentovaný priebeh nehodového deja je charakterizovaný parametrami, ktoré je možné
považovať za technicky prijateľné, a to hlavne vo vzťahu k deklarovaným poškodeniam dotknutých
motorových vozidiel. Vznik dominantných poškodení ako aj ich charakter či rozsah je podľa znalca H..
H. Z. determinovaný takýmto priebehom a neodporuje ani interpretácii nehodového deja jej účastníkmi.

Znalec H.. H. Z. v predmetnom znaleckom posudku ďalej uviedol, že rozsah a charakter poškodenia
dotknutých motorových vozidiel je v príčinnej súvislosti s kolíznymi situáciami, ku ktorým mohlo dôjsť
pri deklarovanej dopravnej nehode. Poškodenia oboch motorových vozidiel boli takého charakteru, že
vozidlá boli po zrážke nepojazdné. Z uvedených dôvodov vylúčil znalec H.. H. Z. „nastrojenú dopravnú
nehodu“. Znalec H.. B. Z. zaujal stanovisko k Znaleckému posudku H.. H. Z. v Doplnení č. 1 k

Znaleckého posudku č. 48/2015 (č. l. 137 spisu). „Na základe nových dôkazov“ dospel k záveru, že je
technicky prijateľné, že došlo ku kontaktu - zrážke motorových vozidiel, ale nie všetky poškodenia vznikli
pri deklarovanej zrážke. Motorových Zrážka vozidiel podľa jeho názoru z technického hľadiska nemá
charakter náhodnej udalosti, pričom je podľa znalca technicky prijateľné, že vozidlo Audi A6 sa v čase
zrážky pohybovalo rýchlosťou cca 37 km/h a rýchlosť vozidla Škoda Octavia Combi bola od 0 do 11 km/

h. Znalec H.. B. Z. v Doplnení č. 1 k Znaleckému posudku č. 48/2015 ďalej uviedol, že je prijateľná aj
taká alternatíva zrážky, že vozidlo Škoda Octavia Combi pri zrážke stálo. Osobné motorové vozidlo Audi
A6 sa mohlo dostať do zadokumentovanej konečnej polohy len vtedy, pokiaľ by vodič Audi A6 po zrážke
vozidiel nebrzdil, čo nemožno odôvodniť tým, mu v koridore jazdy jazdilo krížom iné vozidlo, pričom
mu bolo jasné, že dôjde ku zrážke. Vo vzťahu k rozsahu poškodenia dotknutých osobných motorových

vozidiel zrážkou znalec H.. B. Z. v Doplnení č. 1 k Znaleckému posudku č. 48/2015 uviedol, že okrem
poškodenia obalu prevodovky, krytu elektrohydraulického modulu prevodovky osobného motorového
vozidla Škoda Octavia Combi a oboch predných diskov kolies je ostatné poškodenie technicky prijateľné
z titulu zrážky dotknutých motorových vozidiel. Ďalej uviedol, že z fotodokumentácie z miesta škodovej
udalosti tesne po zrážke je zrejmé, že povrch vozovky bol suchý.

1.6 V nadväznosti na uvedené, okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol,
že medzi stranami sporu nebolo sporné, že došlo k zrážke osobného motorového vozidla žalobcu s
osobným motorovým vozidlom X. S. Audi A6. Spornou bola otázka, či sa jednalo o náhodnú udalosťalebo o udalosť úmyselne vyvolanú jej účastníkmi. Na pojednávaní konanom na okresnom súde dňa 11.
07. 2018 znalec H.. B. Z. uviedol, že vypracoval Znalecký posudok č. 48/2015 pre UNIQUA poisťovňu, a.
s., pričom vychádzal z podkladov, ktoré mu doručila UNIQUA poisťovňa, a. s.. Po predložení znaleckého

posudku vypracovaného H.. Z., fotodokumentácie z ohliadok vykonaných Slovexpertou, s. r. o., a
„dotazníka účastníka poistnej udalosti“ vypracoval na účely tohto konania Doplnenie č. 1 k Znaleckému
posudku č. 48/2015. Zotrval pritom na názore, že nemohlo dôjsť k nehodovej udalosti takým spôsobom,
ako bolo popísané. Vychádzal najmä z tej skutočnosti, že povrch vozovky bol v čase nehody suchý,
čo vyplývalo z fotky na str. 9 jeho znaleckého posudku, ktorú obdržal od žalovaného. Na mieste

nehody nebol. V znaleckom posudku vyhodnocoval technickú logičnosť priebehu nehodového deja a v
porovnaní s poškodenými časťami dotknutých osobných motorových vozidiel dospel k záveru, že všetky
poškodenia nemohli vzniknúť pri popísanom priebehu nehodového deja (str. 66 Doplnenia č. 1 jeho
znaleckého posudku), a to z dôvodu, že pri ním vytvorenej simulácii nehodového deja vozidlo Audi A6
narazilo strednou časťou predného nárazníka do ľavého predného rohu vozidla Škoda Octavia Combi,
a preto nemohlo dôjsť k poškodeniu jeho ľavej prednej časti. Tretí dôvod, pre ktorý dospel k uvedenému

záveru, je že z motorového vozidla Audi A6 mal vytekať olej z olejovej vane motora v dôsledku nárazu
do betónového múrika. Avšak olejový fľak nie je v mieste, kde je olejová vaňa motora a spodný plast ako
kryt motora sa nachádzal nad obrubníkom. V takom prípade nemohlo dôjsť k poškodeniu olejovej vane,
ktorá sa nachádza na pravej strane od miesta, kde sa nachádzal olejový fľak. Pokiaľ dotknuté osobné
motorové vozidlá boli po strete nepojazdné, mohli sa na miesto nehody dotiahnuť. Na str. 57 znaleckého

posudku sú popísané poškodenia motorového vozidla Škoda Octavia Combi, ktoré nemohli súvisieť s
predmetnou dopravnou nehodou - vylámané zuby na prevodovke, poškodenie vnútorných blatníkov na
ľavom aj pravom disku kolies. Vo svojom znaleckom posudku vychádzal zo suchého povrchu vozovky,
t. j. z adhézie povrchu vozovky 0,7 a znalec H.. H. Z. vychádzal z adhézie povrchu vozovky 0,5. Vo
vzťahu k poškodeniam dotknutých motorových vozidiel, ktoré nemohli súvisieť s predmetnou dopravnou

nehodou, znalec H.. B. Z. uviedol, že sa nezaoberal tým, či sa jedná o škodu uplatnenú žalobou. Pokiaľ
ide o plauzabilitu, podľa jeho názoru sa jedná o technickú otázku. Uviedol, že pri jej posúdení vychádzal
z publikácie autora Vlastimila Rábeka.

1.7 Znalec H.. H. Z. na pojednávaní konanom na okresnom súde dňa 11. 07. 2018 uviedol, že pri

vypracovaní svojho znaleckého posudku vychádzal zo správy o nehode, šetrenia polície, zápisu o
nehode a z dotazníka žalobcu. Tesne pred vypracovaním znaleckého posudku obdržal od právneho
zástupcu žalobcu fotodokumentáciu ohľadom konečného stavu dotknutých osobných motorových
vozidiel, pričom správnosť jeho výpočtu mu bola potvrdená s presnosťou na 0,6 % vo vzťahu k hlavným
poškodeniam motorových vozidiel. Bol osobne na mieste dopravnej nehody, kde zameral klesanie

komunikácie. Z jeho výpočtov a z charakteru poškodenia vyplynulo, že pri prvotnom strete sa autá
od seba rýchlo odpútali a následne došlo k zrážke ľavou prednou stranou motorového vozidla Škoda
Octavia Combi a pravou prednou stranou motorového vozidla Audi A6 s posunom ťažiska skôr vľavo.
Zo znaleckého posudku H.. B.a Z. podľa znalca H.. H. Z. vyplýva, že tento charakterizoval stret vozidiel
zaháknutím a sklzom, charakterizoval tam 60 až 70 bodov nárazu, pričom na dotknutých osobných

motorových vozidlách takéto poškodenia vôbec neboli. On sám stanovil rýchlosť vozidiel u vozidla
žalobcu 5 - 8 km/h a u vozidla Audi A6 36- 48 km/h. V znaleckom posudku sa na str. 27 zaoberal aj
plauzabilitou Vo vzťahu k vytečenému oleju poukázal na skutočnosť, že poisťovňa na miesto činu prišla
až po 60 dňoch od dopravnej nehody; mohlo sa tam medzitým udiať čokoľvek. Podľa jeho názoru, ak
nehodový dej prebiehal spôsobom, ako je uvedené v znaleckom posudku, potom je technicky prijateľné,

že ku kolíznej situácii medzi osobnými motorovými vozidlami Škoda Octavia Combi a Audi A6 mohlo
dôjsť tak ako je uvedené v dotazníku vodiča osobného motorového vozidla Škoda Octavia Combi. Z
výsledku skúmania zrážky mu vyplynulo, že obe motorové vozidlá brzdili, pričom osobné motorové
vozidlo Audi A6 brzdilo menej. Pokiaľ ide o poškodenie diskov oboch predných kolies a poškodenie
ľavého predného blatníka, z priebehu nehodového deja nemožno podľa H.. H. Z. vylúčiť, že došlo

k takémuto poškodeniu pri zrážke. Do akej miery mohlo dôjsť k poškodeniu prevodovky, nevedel z
fotodokumentácie vyhodnotiť. Čo sa týka adhézie povrchu vozovky, vychádzal z dotazníka, kde bolo
konštatované, že bolo vlhko. Táto skutočnosť však pre jeho znalecký posudok nebola rozhodujúca. Na
miesta samom zistil, že sa jedná o pomerne ojazdený hladký povrch vozovky a vzhľadom na čas
nehody (v lete večer), mohlo dôjsť aj ku kondenzácii vzduchu. Pri výpočte zrážky však nevychádzal z

hodnoty 0,5 v mieste zrážky ale z hodnoty 0,7 v strede vozovky. Až v časti mimo spevnenia vozovky
vychádzal z hodnoty 0,5, kde bol trávnatý povrch.1.8 Znalec H.. B. Z. v reakcii na výpoveď znalca H.. H. Z. uviedol, že mal iné zadanie od svojho
klienta. Nie je medzi nimi spor ohľadom miesta zrážky, rýchlosti v čase zrážky, ani konečnej polohy
áut po zrážke. Čo sa týka záveru znaleckého posudku vypracovaného H.. H. Z., jedná sa o jednu

z technicky prijateľných alternatív, ktorá však nezohľadňuje ostatné poškodenia dotknutých osobných
motorových vozidiel, zadokumentované na mieste nehody poisťovňou. Na otázku súdu, na základe
akých skutočností dospel k názoru, že sa nejednalo o nehodovú udalosť, znalec H.. B. Z. uviedol, že
viaceré poškodenia museli byť na osobnom motorovom vozidle žalobcu už pred touto zrážkou, nemohli
vzniknúť touto zrážkou, pričom poukázal na posúdenie miesta dopravnej nehody z pohľadu plauzibility.

Zdôraznil, že mu nedávalo logiku, že „pred dopravnou nehodou malo dôjsť k brzdeniu a po nehode nie“.

1.9 V nadväznosti na uvedené okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol,
že v konaní nebolo sporné, že osobné motorové vozidlo žalobcu bolo po dopravnej nehode
nepojazdné. Rozsah a výšku škody preukazoval žalobca zápismi z ohliadky motorového vozidla

žalobcu firmou Slovexperta, s. r. o. zo dňa 16. 09. 2015 a zo dňa 21. 12. 2015 a Znaleckým
posudkom č. 40/2016, vypracovaným znalcom H.. H. Z., ktorý v bode 3.9 znaleckého posudku uviedol,
že predmetom posudzovania poškodenia osobného motorového vozidla žalobcu bola predná časť
osobného motorového vozidla žalobcu a ostatných častí motorového vozidla, ktoré sa nachádzali v
zóne pôsobenia deštrukčných síl. Ďalej uviedol, že poškodenie motorového vozidla žalobcu „je možné

orientačne charakterizovať vo vzťahu k ohliadke vozidla pracovníkmi Slovexperty, s. r. o., a následne
špecifikáciounákladovnaodstráneniepoškodenýchdielovvzmysleprílohy“.Celkovénákladynaopravu
s DPH (bod 3.10.5 znaleckého posudku) predstavovali podľa znalca sumu 7 482 €; celkový výpočet
škody stanovil znalec súčtom nákladov a rozdielu medzi všeobecnou hodnotou vozidla pred opravou
a po oprave (8 049 €).

1.10 V nadväznosti na uvedené okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol,
že spôsob výpočtu škody ako aj jej výšku žalovaný namietal až na poslednom pojednávaní konanom
na okresnom súde dňa 07. 09. 2018, pričom sa mal možnosť k nej vyjadriť odo dňa doručenia žaloby
a znaleckého posudku vypracovaného H.. H. Z., t. j. od 21. 11. 2016 až do uplynutia lehoty 1 mesiac

danej mu súdom na pojednávaní konanom na okresnom súde dňa 14. 02. 2018, kde bol vyzvaný, aby sa
vyjadril ku všetkým skutočnostiam a navrhol v zmysle ust. § 181 ods. 4 CSP všetky dôkazy. Z uvedených
dôvodov sa súd prvej inštancie nezaoberal námietkou výpočtu výšky škody, pričom zdôraznil, že
obrana žalovaného od počiatku sporu smerovala k popretiu existencie povinnosti žalovaného poskytnúť
žalobcovi poistné plnenie z dôvodu, že nedošlo k poistnej udalosti ako náhodnej udalosti, ktorá by mala

za následok vznik škody na strane žalobcu. Tvrdenie žalovaného, že poškodenie osobného motorového
vozidlažalobcu niejevpriamejpríčinnejsúvislostisostretomdotknutýchosobnýchmotorovýchvozidiel,
bolopodľaokresnéhosúduvyvrátenévýpoveďouznalcaH..H.Z.,ktorýnevylúčilvsúvislostispriebehom
nehodového deja, tak ako ho skúmal vo svojom znaleckom posudku, „vznik aj takýchto poškodení na
strane žalobcu.“ Pokiaľ ide o skúmanie plauzibility nehodového deja, nebolo podľa súdu prvej inštancie

preukázané tvrdenie znalca H.. B.a Z., že osobné motorové vozidlo žalobcu v čase zrážky stálo, pričom
ani samotná táto skutočnosť by podľa okresného súdu nepreukázala, že sa nejednalo o nehodový dej.
Rovnako ani skutočnosť, či osobné motorové vozidlo Audi A6 v čase pred stretom motorových vozidiel
brzdilo alebo nebrzdilo, nie je podľa okresného súdu bez najmenších pochybností preukázaním, že
sa jednalo o úmyselný stret, pričom „mohli byť iné dôvody na strane vodiča osobného motorového

vozidla Audi A6 alebo samotného vozidla, ktoré odôvodňovali takéto jeho správanie“. V uvedenej
súvislosti okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že pokiaľ sa aj znalci
v rámci znaleckého skúmania vyjadrili k otázke plauzibility, toto ich vyjadrenie nie je pre súd záväzné.
Predstavuje len technické zhodnotenie dopravnej situácie a okolitých vplyvov a podmienok. Zdôraznil,
že súd si otázku, či došlo k dopravnej nehode, a teda či vznikla povinnosť poisťovne plniť musí vyriešiť

sám, vychádzajúc z vykonaných dôkazov a ich posúdenia každého zvlášť v ich vzájomnej súvislosti. V
nadväznosti na uvedené poukázal okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku na to,
že na strane žalobcu bolo dôkazné bremeno preukázať, že došlo v dôsledku dopravnej nehody v jeho
majetkovejsférekuškodevpriamejpríčinnejsúvislostisdopravnounehodou; tútoskutočnosťpreukázal
žalobca znaleckým posudkom vypracovaným H.. H. Z.. Pokiaľ žalovaný preukazoval nedôvodnosť

žalobouuplatnenéhonárokužalobcuZnaleckýmposudkomč.48/2015vypracovanýmznalcomH.. B.om
Z. a jeho Doplnením č. 1, okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že
„obrana žalovaného nebola založená na hodnoverných dôkazoch ale len na dohadoch znalca, ktorý sa
nenachádzal na mieste dopravnej nehody a nevidel poškodené motorové vozidlá. Jeho posudok aniústna výpoveď nevyvrátila závery znaleckého posudku predloženého žalobcom (znaleckého posudku
vypracovaného znalcom H.. H. Z.), preto k tomuto dôkazu predloženému žalovaným neprihliadal,
vychádzal zo znaleckého posudku a výpovede znalca H.. H. Z. a žalobe vyhovel.

2. Proti predmetnému rozsudku súdu prvej inštancie sa žalovaný odvolal a v odvolaní uviedol, že
proti výroku I., II. a III. rozsudku súdu prvej inštancie podáva odvolanie podľa ust. § 365 ods. 1
písm. f) a ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP, pretože súd prvej inštancie rozhodol v prospech žalobcu
s odôvodnením, že obrana žalovaného nebola založená na hodnoverných dôkazoch, ale len na

dohadoch znalca H.. B.a Z., ktorý sa nenachádzal na mieste dopravnej nehody a nevidel poškodené
osobné motorové vozidlá, pričom jeho znalecký posudok ani ústna výpoveď podľa súdu prvej inštancie
nevyvrátili závery znaleckého posudku predloženého súdu žalobcom, s čím sa žalovaný nestotožňuje.
V uvedenej súvislosti žalovaný v odvolaní uviedol, že počas celej doby trvania prvoinštančného konania
poukazoval na Znalecký posudok číslo 48/2015 a na jeho Doplnenie č. 1, oba vypracované znalcom
H.. B.om Z., pričom z uvedeného znaleckého posudku a jeho Doplnenia č. 1 podľa žalovaného

jasne vyplynulo, že nie všetky poškodenia zistené na osobnom motorovom vozidle žalobcu vznikli v
dôsledku predmetnej škodovej udalosti a vzhľadom na priebeh škodovej udalosti sa niektoré poškodenia
osobného motorového vozidla žalobcu museli nachádzať na jeho osobnom motorovom vozidle ešte
pred škodovou udalosťou zo dňa 29. 08. 2015. Ďalej bolo znalcom H.. B.om Z. podľa žalovaného
zistené a preukázané, že predmetná škodová udalosť zo dňa 29. 08. 2015 nebola náhodnou udalosťou

v cestnej premávke. V nadväznosti na uvedené poukázal žalovaný v odvolaní na to, že na základe
Znaleckého posudku č. 48/2015, vypracovaného znalcom H.. B.om Z. dal žalobca vypracovať znalecký
posudok znalcovi H.. H.ovi Z.ovi. H.. H. Z. sa však na rozdiel od H.. B.a Z. venoval v rámci svojho
znaleckého dokazovania detailnejšie len fáze zrážky dotknutých osobných motorových vozidiel, pričom
sa dôsledne nevenoval všetkým žalobcom deklarovaným poškodenia a tiež tomu, či tieto poškodenia

skutočne vznikli v príčinnej súvislosti s predmetnou škodovou udalosťou. V nadväznosti na uvedené
žalovaný v odvolaní uviedol, že znalecký posudok vypracovaný znalcom H.. H. Z. je vo svojich
záveroch neurčitý, nejednoznačný, pričom nie je podľa žalovaného možné považovať nejednoznačné
zistenia znalca H.. H. Z. za dostatočne relevantné a smerodajné pre kvalifikované rozhodnutie súdu
v danej veci. V súvislosti s vyššie uvedeným poukázal žalovaný v odvolaní na odpoveď znalca H..

H. Z. na otázku č. 1 jeho znaleckého posudku, kde znalec uviedol: „Spisový materiál neobsahuje také
parametre, ktoré by umožňovali previesť komplexné posúdenie celej dopravnej nehody. Základným
deficitom bolo, že neboli zadokumentované ponehodové polohy vozidiel. Detailnejšie bola posudzovaná
len fáza zrážky vo vzťahu k identifikovaným poškodeniam“. Z vyššie uvedenej odpovede H.. H. Z.
na otázku č. 1 je podľa žalovaného zrejmé, že znalec H.. H. Z. pri vypracovaní svojho znaleckého

posudku mal k dispozícií menej vecných dôkazov a vstupných údajov ako znalec H.. B. Z., keďže na
rozdiel do znalca H.. B.a Z. nebol schopný komplexne analyzovať celý priebeh nehodového deja. Ďalej
znalcovi H.. H.ovi Z.ovi žalobca, resp. škodca neposkytol vlastnú fotodokumentáciu týkajúcu sa stavu
vozovky (suchá/vlhká), ponehodovú fotodokumentáciu, ktorá tvorí súčasť znaleckého posudku H.. B.a
Z. a rovnako ani fotodokumentáciu vytvorenú obhliadajúcim technikom spoločnosti Slovexperta, s. r. o.,

ktorý vykonával ponehodové obhliadky poškodených motorových vozidiel. Vzhľadom na túto skutočnosť
je podľa žalovaného zrejmé, že znalec H.. H. Z. nemal dostatok informácií týkajúcich sa skutkového
stavu, ako sám znalec konštatuje, čo mu v konečnom dôsledku neumožnilo vytvoriť ucelený obraz
o nehodovom deji a jednoznačne tak potvrdiť tvrdenia žalobcu o priebehu tejto nehody. V uvedenej
súvislosti poukázal žalovaný v odvolaní na zistenia znalca H.. B.a Z. uvedené v závere jeho znaleckého

posudku, konkrétne na zistenia uvedené v odpovedi na otázku č. 4 druhy a tretí odsek.

2.1 Žalovaný poukázal ďalej v odvolaní na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.
zn. 30Cdo/427/2006, podľa ktorého: „Náhodnou skutočnosťou je skutočnosť určená poistnými
podmienkami, o ktorej účastníci poistenia odôvodnene predpokladajú, že môže nastať, v čase vzniku

poistenia však nevedia, či nastane. Náhodou nie je udalosť, o ktorej sa v dobe vzniku poistenia vie,
že už nastala, ani udalosť, ktorú úmyselne privodil ten, na ktorého majetok, život, alebo na ktorého
zodpovednosť za škodu sa poistenie vzťahuje, poprípade ten, komu v prípade poistnej udalosti vznikne
právo na plnenie“. Z vyššie uvedeného a s poukazom na zistenia znalca H.. B.a Z. je podľa žalovaného
zrejmé, že v predmetnej škodovej udalosti absentuje podmienka náhodnej udalosti, ako jedna zo

zákonných predpokladov vzniku poistnej udalosti, čo má v konečnom dôsledku za následok to, že nie
je možné predmetnú škodovú udalosti považovať za poistnú udalosť. Nakoľko sa v danom prípade
nejedná o poistnú udalosť nevzniklo žalobcovi právo na poistné plnenie a zároveň nevznikla žalovanému
povinnosť plniť žalobcovi poistné plnenie.2.2 Žalovaný v odvolaní súdu prvej inštancie ďalej vytkol, že neprihliadol na závery Znaleckého posudku
č. 48/2015 vypracovaného znalcom H.. B.om Z. a na jeho Doplnenie č. 1. Argumenty, pre ktoré súd prvej

inštancie neprihliadol na predmetný znalecký posudok a na jeho doplnenie, označil žalovaný v odvolaní
za neobjektívne a za neobhájiteľné. Zdôraznil, že ak by aj napriek vyššie uvedeným skutočnostiam mal
odvolací súd za to, že nárok žalobcu je daný, žalovaný v odvolaní poukázal na nesprávne priznanú
výšku doplatku poistného plnenia v sume 4 785,78 €. Uviedol, že v konaní bol súdu predložený Znalecký
posudok č. 40/2016 vypracovaný znalcom H.. H. Z., z ktorého pravdepodobne súd prvej inštancie pri

určovaní výšky skutočnej škody vychádzal. Podľa tohto znaleckého posudku boli celkové náklady na
opravu poškodeného motorového vozidla žalobcu vo výške 7 482 € s DPH (str. 10 znaleckého posudku
o výške škody). Žalovaný dňa 19. 10. 2018 poskytol žalobcovi poistné plnenie vo výške 3 263,22 €.
Rozdiel medzi takto určenou výškou škody a poskytnutým poistným plnením predstavuje sumu vo
výške 4 218,78 € (7 480 € - 3 263,22 €). V uvedenej súvislosti poukázal žalovaný v odvolaní na ust.
§ 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa uhrádza skutočná škoda. Z citovaného

ustanovenia podľa žalovaného vyplýva, že poškodený môže požadovať náhradu škody iba vo výške
zodpovedajúcej ujme, ktorá nastala v jeho majetkovej sfére v dôsledku škody. Skutočnou škodou je
pritom stratená (zničená) hodnota veci, ktorá je objektívne určiteľná, nie hodnota, na ktorej sa dohodne
poškodený s tretím subjektom, resp. sám so sebou ako v tomto prípade. Poškodený v žiadnom prípade
nemá nárok na náhradu škody vyššej ako je skutočná výška škody len preto, že sám určil vyššiu

než primeranú cenu osobného motorového vozidla. Správnosť uvedeného výkladu potvrdzuje podľa
žalovaného ustálená súdna prax vrátane rozhodnutí Najvyšších súdov SR a ČR, napr. rozhodnutie NS
ČR sp. zn. 25Cdo 1618/2001, publikované v časopise Soudní judikatura pod č. 94/2003, v ktorom sa
výslovne uvádza: „Skutočnou škodou je majetková ujma, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu
poškodeného oproti stavu pred škodovou udalosťou. Pri škode spôsobenej na starších, použitých či

opotrebovaných veciach sa vychádza zo všeobecnej ceny, ktorú mali veci v dobe, keď k ich poškodeniu
došlo.Aksanahradzujevrámciskutočnejškodyznehodnotenieveci,jejednoznačné,žemajetkováujma
poškodeného (zmenšenie jeho majetkového stavu) je daná rozdielom hodnoty veci pred poškodením
a jej hodnotou zníženou po poškodení. V tomto smere je právny názor odvolacieho súdu správny.“ Z
citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR podľa žalovaného jednoznačne vyplýva, že výška škody

sa určuje z bežnej ceny poškodenej veci, t. j. bez ohľadu na to, koľko za danú vec poškodený uhradil. Z
citovaného rozhodnutia ďalej bez ďalšieho podľa žalovaného vyplýva, že výška škody je daná rozdielom
medzi hodnotou veci pred poškodením a po jej poškodení - „túto určoval v konaní znalec a určil ju v
nižšej sume ako súd prvej inštancie“. Ďalej dal žalovaný v odvolaní do pozornosti odvolaciemu súdu
rozhodnutieNajvyššiehosúduSRsp.zn.4MCdo23/2008zodňa21.12.2009,vktoromNajvyššísúdSR

uviedol: „Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného
areprezentujúcamajetkovéhodnoty,ktorébolonutnévynaložiť,abydošlokuvedeniuvecidopredošlého
stavu. To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedošlo
v dôsledku škodovej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný
beh vecí dalo očakávať“. Žalovaný poukázal v odvolaní tiež na R III/1967, str. 51 ods. 4, kde sa uvádza:

„Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu a reprezentujúca
majetkové hodnoty, ktoré by bolo treba vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu,
prípadne vo vyvážení dôsledkov plynúcich z toho, že nedošlo k uvedeniu do predošlého stavu“ a na
R17/1962, kde sa uvádza: „Pri opraviteľnom poškodení predmetu predstavuje skutočnú škodu náklad na
nutnú opravu, ak sa vec uviedla do stavu, v akom bola pred poškodením. Ak opravou nebude odstránené

vzniknuté znehodnotenie, možno žiadať aj ďalšiu náhradu z tohto dôvodu“. V nadväznosti na uvedené
žalovaný v odvolaní uviedol, že s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti je toho názoru, že skutočná
škoda, ktorá nastala na strane žalobcu predstavuje sumu vo výške 4 218,78 €

2.3 Pokiaľ ide o priznané úroky z omeškania, žalovaný v odvolaní uviedol, že sa so záverom súdu

prvej inštancie ani v tejto časti jeho rozhodnutia nestotožňuje, a to jednak z toho dôvodu, že v odseku
43 odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia chýba akékoľvek bližšie odôvodnenie priznania
úrokov z omeškania žalobcovi a tiež preto, že zastáva názor, že súd prvej inštancie nesprávne priznal
žalobcovi nárok na úrok z omeškania, a to v rozpore s ustanoveniami zákona č. 381/2001 Z. z., o
povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o

zmene a doplnení niektorých zákonov. Poukázal na ust. § 11 ods. 6 citovaného zákona, na rozsudok
Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 8Co/151/2016 zo dňa 14. 06. 2016 a na rozsudok Krajského súdu
v Banskej Bystrici sp. zn. 13Co/347/2017 zo dňa 24. 07. 2018.2.4 V závere odvolania žalovaný uviedol, že navrhuje, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie podľa ust. § 388 CSP zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a zároveň
rozhodne o trovách odvolacieho konania.

3. Žalobca sa k obsahu odvolania žalovaného písomne vyjadril a vo vyjadrení uviedol, že pokiaľ
žalovaný vo svojom odvolaní spochybňuje znalecký posudok vypracovaný H.. H. Z., tak s uvedeným
názorom žalovaného zásadne nesúhlasí, pretože znalec H.. H. Z. v závere svojho znaleckého posudku
jednoznačne odpovedal na položenú otázku, či je technicky prijateľné, aby došlo ku kolíznej situácii tak,

ako ju deklarovali účastníci dopravnej nehody. Poprel teda záver Znaleckého posudku vypracovaného
H.. B.om Z. č. 48/2015. To, že znalec H.. H. Z. vypracoval tento znalecký posudok správne bolo
podľa žalobcu potvrdené aj samotným H.. B.om Z., ktorý potom, ako si preštudoval posudok H.. H.
Z., sám zmenil svoj pôvodný posudok ohľadne technickej prijateľnosti, resp. neprijateľnosti priebehu
nehodového deja vo vzťahu k zadokumentovanému poškodeniu dotknutých osobných motorových
vozidiel. .

3.1 Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného poukázal ďalej na rozdiely medzi závermi Znaleckého
posudku č. 48/2015 a jeho Doplnením č. 1, pričom uviedol, že rozdiel medzi záverom Znaleckého
posudku č. 48/2015 a jeho Doplnením č. 1 je tak závažný, že sa vôbec nejedná o doplnenie znaleckého
posudku, ale o jeho opravu, resp. negovanie. Z uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že vyjadrenie

žalovaného, ktorý spochybňuje znalecký posudok vypracovaný H.. H. Z., a naopak ako dôveryhodný
uvádza znalecký posudok vypracovaný H.. B.om Z. je scestné, pretože „pravý opak tvrdení žalovaného
je pravdou“.

3.2 Žalobca sa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného vyjadril tiež k namietaným úrokom z omeškania,

pričom poukázal na ust. § 11 ods. 8 Zákona o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a uviedol, že považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie aj v
časti priznaného príslušenstva v podobe úrokov z omeškania za správne a zákonné. Navrhol odvolaním
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu a z dôvodov
daných ust. § 379 a ust. § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1
CSP (a contrario) a odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 ods. 1 písm.
b) a c) CSP zrušil a podľa ust. § 391 ods. 1 CSP mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti záverov súdu prvej inštancie z hľadiska
odvolacích námietok žalovaného, ktorý v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP), že rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávne právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP) a
že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v časti priznaného úroku z omeškania nepreskúmateľné (§ 365

ods. 1 písm. b) CSP).

6. Podľa ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný

tento nárok preukázať.

7. Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

8. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) citovaného zákona, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej
poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

9. Podľa § 4 ods. 4 citovaného zákona, poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol
poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda
vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon
neustanovuje inak.10. Podľa ust. § 11 ods. 7 citovaného zákona, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní
po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné

plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z
tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

11. Podľa ust. § 181 ods. 4 CSP, ak strana alebo jej zástupca nie sú schopní predniesť podstatné a
rozhodujúce skutkové tvrdenia a označiť alebo predložiť dôkazy na ich preukázanie, súd im môže určiť

lehotu na dodatočné splnenie tejto povinnosti. Po márnom uplynutí tejto lehoty nemusí súd na tieto
skutkové tvrdenia a dôkazné návrhy prihliadať. Tým nie sú dotknuté ustanovenia § 153 a 154.

12. Podľa ust. § 153 ods. 1 a 2 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie
sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konania starostlivo so zreteľom na

rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré strana
nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania
alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

13. Podľa ust. § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť

najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

14. Po prejednaní odvolania žalovaného z hľadiska odvolacích námietok uvedených žalovaným v
odvolaní, dospel odvolací súd k záveru, že odvolacia námietka žalovaného uplatnená v zmysle ust.
§ 365 ods. 1 písm. f) CSP, v rámci ktorej žalovaný namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, je opodstatnená. Pokiaľ súd prvej inštancie
vo vzťahu k základu nároku uplatneného žalobou (nároku na náhradu škody v zmysle ust. § 15 ods.
1 Zákona o povinnom zmluvnom poistení) vykonal dokazovanie aj Znaleckým posudkom č. 48/2015
vypracovaným znalcom H.. B.om Z. a Doplnením č. 1 uvedeného znaleckého posudku a znalca H.. B.a
Z. na pojednávaní konanom dňa 11. 07. 2018 aj vypočul, tak nie je možné sa s uvedeným dôkazom

v konečnom dôsledku vysporiadať tak ako to uviedol súd prvej inštancie v odseku 41 odôvodnenia
odvolaním napadnutého rozsudku, kde sa uvádza: Z uvedených dôvodov súd k takémuto dôkazu
neprihliadal, (teda jeho závery nebral do úvahy) a vychádzal len zo znaleckého posudku a z výpovede
znalca H.. Z.. V uvedenej súvislosti poukazuje odvolací súd na R 45/84 uverejnené vo Veľkom komentári
k Civilnému sporovému poriadku kolektívu autorov pod vedením prof. JUDr. Mareka Števčeka, PhD.,

vydanom vydavateľstvom C. H. Beck v Prahe v roku 2016 (ďalej len „Veľký komentár k Civilnému
sporovémuporiadku“)vovzťahukust.§191-Hodnoteniedôkazovnastrane732,podľaktorého:„Akmal
súd pri rozhodovaní k dispozícii dva znalecké posudky s rozdielnymi závermi o tej istej otázke, musí ich
vyhodnotiť v tom zmysle, ktorý z nich a z akých dôvodov vezme za podklad svojho rozhodnutia a z akých
dôvodov nevychádzal zo záveru druhého znaleckého posudku; za týmto účelom je potrebné vypočuť

obidvoch znalcov. Ak by ani takto nebolo možné odstrániť rozpory v záveroch znaleckých posudkov,
treba dať tieto závery preskúmať iným znalcom alebo inou inštitúciou.“ Neobstojí preto argumentácia
súdu prvej inštancie uvedená odseku 42 odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku, kde súd prvej
inštancie uviedol, že rozpor v znaleckých posudkoch vypracovaných znalcom H.. H. Z. a znalcom H.. Z.
L. nepovažoval za potrebné vyriešiť znaleckým posudkom vypracovaným Ústavom súdneho inžinierstva

s odôvodnením, že to nenavrhla žiadna zo strán sporu, najmä ak spornou zostala zásadná otázka, či
išlo o dopravnú nehodu náhodnú alebo úmyselne vyvolanú účastníkmi, ktorá má zásadný vplyv
Na posúdenie v žalobe uplatneného nároku.

15.Zobsahuodvolaniavyplýva,žežalovanývodvolanívsúvislostisnesprávnymiskutkovýmizisteniami

súdu prvej inštancie namietal tiež nesprávne žalobcovi priznanú výšku doplatku poistného plnenia v
sume 4 785,78, pričom uviedol, že ak aj napriek skutočnostiam uvedeným v odvolaní mal súd prvej
inštancie za to, že základ nároku je daný, tak považuje za potrebné poukázať na to, že výška priznaného
doplatku poistného plnenia je nesprávna.

16. Po prejednaní odvolania žalovaného z hľadiska uvedenej odvolacej námietky odvolací súd uvádza,
že výšku doplatku poistného plnenia v spojení s výškou skutočnej škody namietal žalovaný aj počas
konania pred súdom prvej inštancie, a to konkrétne na pojednávaní konanom na okresnom súde dňa 07.
09. 2018, kde prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že pokiaľ znalec H.. H. Z. na strane10 znaleckého posudku (č. 40/2016) uviedol, že celkové náklady na opravu poškodeného osobného
motorového vozidla žalobcu predstavovali s DPH sumu 7 482 €, tak po odpočítaní poistného plnenia
poskytnutého žalobcovi žalovaným vo výške 3 263 € skutočná škoda, ktorá podľa tvrdenia žalobcu mala

vzniknúťžalobcovi predstavuje sumu4219€a niežalovanúsumu 4785€.Súdprvejinštancieuvedenú
námietku žalovaného prednesenú do Zápisnice o pojednávaní konanom dňa 07. 09. 2018, týkajúcu
sa výšky skutočnej škody vzniknutej na strane žalobcu neakceptoval a v odseku 31 odôvodnenia
odvolaním napadnutého rozsudku vo vzťahu k nej uviedol, že „spôsob výpočtu škody ako aj jej výšku
namietal žalovaný až na poslednom pojednávaní dňa 07. 09. 2018 aj keď mal možnosť sa k nej vyjadriť

odo dňa doručenia žaloby a znaleckého posudku, t. j. od 21. 11. 2016 až do uplynutia lehoty jeden
mesiac danej súdom na pojednávaní konanom dňa 14. 02. 2018, kde bol vyzvaný, aby sa vyjadril ku
všetkým skutočnostiam a navrhol všetky dôkazy v zmysle ust. § 181 ods. 4 CSP“, pričom odcitoval ust.
§ 181 ods. 4 CSP, § 151 ods. 1 a 2 a § 153 ods. 1 a 2 CSP a uviedol, že „z uvedených dôvodov sa
nezaoberal námietkou výpočtu výšky škody zo strany žalovaného“. V nadväznosti na uvedené odvolací
súd poukazuje na to, že v Zápisnici o pojednávaní konanom na okresnom súde dňa 14. 02. 2018 sa

uvádza:„ že súd ukladá obom stranám v lehote 1 mesiac v zmysle § 181 ods. 4 (CSP), aby súdu
doručili všetky prostriedky procesnej obrany a procesného útoku, inak na ďalšie súd nebude prihliadať.
Takto uložená povinnosť stranám sporu je však v rozpore s ust. § 154 CSP (ktoré upravuje zákonnú
koncentráciu konania a ktoré nie je ust. § 181 ods. 4 CSP dotknuté), kde sa uvádza, že prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia,

ktorým sa konanie končí.

17. Po prejednaní odvolania žalovaného z hľadiska uvedenej odvolacej námietky odvolací súd
uvádza, že interpretácia sudcovskej koncentrácie konania súdom prvej inštancie súvisiaca s uvedenou
odvolacou námietkou žalovaného nie je správna. Z vyššie citovaného ust. § 181 ods. 4 CSP nevyplýva,

že by súd mal obligatórnu povinnosť neprihliadať na skutkové tvrdenia strán sporu prednesené po
uplynutí lehoty, ktorú určil, keďže z doslovného znenia ust. § 181 ods. 4 CSP vyplýva, súd nemusí (teda
môže) na podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia a dôkazné návrhy prednesené stranami sporu po
uplynutí ním určenej lehoty (nie na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany vo všeobecnom
slova zmysle ako nesprávne v uznesení vyhlásenom do Zápisnice o pojednávaní konanom dňa 14.

02. 2018 uviedol okresný súd), prihliadať. Navyše dôkaz, z ktorého vyššie uvedené skutkové tvrdenie
žalovaného o nesprávnej výške skutočnej škody vychádza - Znalecký posudok č. 40/2016, vypracovaný
znalcom H.. H. Z. mal súd prvej inštancie k dispozícii dávno pred pojednávaním konaným dňa 07.
09. 2018, keďže mu bol spolu so žalobou doručený, čo znamená, že bez toho, aby porušil zásadu
hospodárnosti konania, ku ktorej vedie práve sudcovská koncentrácia konania mohol dokazovanie

týkajúce sa výšky žalovanej sumy (skutočnej škody) vykonať priamo na tomto pojednávaní. V uvedenej
súvislosti poukazuje odvolací súd na tú časť Veľkého komentára k Civilnému sporovému poriadku, kde
sa v súvislosti s ust. § 181 ods. 4 CSP uvádza: „Pre sporové konanie je charakteristické, že jeho
priebeh je do značnej miery ovplyvnený princípom koncentrácie konania. To platí nielen pre zákonnú
koncentráciu konania podľa § 154 CSP, ktorá generálne limituje uplatnenie prostriedkov procesného

útoku a procesnej obrany, ale aj pre sudcovskú koncentráciu konania podľa § 153 a § 167 ods. 3 a
4 CSP. Odhliadnuc od týchto ustanovení upravuje Civilný sporový poriadok v § 181 ods. 4 osobitne
pravidlá pre sudcovskú koncentráciu konania, ktorá sa aplikuje na pojednávaní. Ak strany sporu alebo
ich zástupcovia nie sú schopní predniesť relevantné skutkové tvrdenia, prípadne označiť alebo predložiť
dôkazy na ich preukázanie, môže im súd uložiť lehotu na dodatočné splnenie tejto povinnosti. To či

súd v konkrétnom prípade umožní stranám dodatočné prednesenie skutkových tvrdení a označenie
alebo predloženie dôkazov bude vždy determinované okolnosťami ad hoc. Súd však musí mať vždy na
zreteli skutočnosť, že primárnym účelom jeho činnosti je efektívny výkon spravodlivosti za podmienok
vymedzených zákonom“. Z uvedeného je zrejmé, že odvolanie žalovaného je aj pokiaľ ide o namietanie
výšky priznanej sumy opodstatnené.

18. Rovnako za opodstatnenú považuje odvolací súd aj tú odvolaciu námietku žalovaného, v rámci
ktorej žalovaný namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti priznaných úrokov z omeškania
je nedostatočne odôvodnené. Z obsahu odôvodenia odvolaním napadnutého rozsudku vyplýva, že
súd prvej inštancie priznanie úroku z omeškania odôvodnil v odseku 43 odôvodnenia odvolaním

napadnutého rozsudku, kde uviedol: „O úroku z omeškania bola rozhodnuté podľa § 517 Občianskeho
zákonníka a vykonávacieho vládneho nariadenia v súlade so znením ust. § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001
Z. z..“ Takéto odôvodnenie súdneho rozhodnutia v časti žalobou uplatneného nároku týkajúcej sa
úroku z omeškania nemožno považovať za dostatočné. Z obsahu odseku 43 odôvodnenia odvolanímnapadnutého rozsudku súdu prvej inštancie nie je zrejmé akými úvahami sa súd prvej inštancie pri
aplikácii ust. § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. na rozhodnutie o úroku z omeškania riadil a z akého
dôvodu považoval z hľadiska omeškania za rozhodujúci práve deň 12. 05. 2016, v dôsledku čoho

rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti nemožno považovať za preskúmateľné.

19.Nazákladeuvedenýchskutočnostíodvolacísúdodvolanímnapadnutýrozsudoksúduprvejinštancie
podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP zrušil a podľa ust. § 391 ods. 1 CSP mu vec vrátil na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V rámci ďalšie konania súd prvej inštancie odstráni vyššie uvedené

nedostatky v procesnom postupe pri zisťovaní skutkového stavu veci a opätovne rozhodne; v novom
rozhodnutí vo veci samej, ktoré riadne vrátane nároku na úrok z omeškania odôvodní rozhodne súd
prvej inštancie podľa ust. § 396 ods. 3 CSP aj o trovách tohto odvolacieho konania.

20. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods.
2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).