Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 4. apríl 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23Tos/34/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3121011260
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Dunčko
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3121011260.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Dunčka a sudcov Mgr.
Mareka Anovčina a JUDr. Beáty Javorkovej na neverejnom zasadnutí konanom dňa 05. apríla 2022
prejednal sťažnosť prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín v trestnej veci odsúdeného

O. E.,

nar. XX.XX.XXXX v E., trvale bytom P., R. XXX/XX, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na
výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom,

ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 6PP/309/2021 zo dňa 17.01.2022 a takto
jednomyseľne

r o z h o d o l :

Podľa § 194 ods. 1 písm. a) Tr. por. zrušuje sa napadnuté uznesenie v celom rozsahu a podľa § 66 ods.
1 písm. a), ods. 2 Tr. zák. a § 415 ods. 1 Tr. por. sa návrh odsúdeného O. E. o podmienečné prepustenie
z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín sp. zn.
8T/69/2017 zo dňa 27.12.2017 v spojení s uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 8T/69/2017
zo dňa 22.07.2020 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 23Tos/117/2020 zo dňa

21.09.2020 zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 8T/69/2017 zo dňa 27.12.2017 bol O. E. odsúdený
pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. k trestu odňatia slobody vo výmere 2
roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 3 roky a uložením povinností spočívajúcich
v príkaze zaplatiť k rukám O. E., nar. XX.XX.XXXX, v skúšobnej dobe každý mesiac minimálne 1/36 zo
sumy 5.546,55 Eur, ktorá zodpovedá zameškanému výživnému a povinnosti zamestnať sa v skúšobnej

dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.

Uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 8T/69/2017 zo dňa 22.07.2020 v spojení s uznesením
KrajskéhosúduvTrenčínesp.zn.23Tos/117/2020zodňa21.09.2020bolovyslovenéjehoneosvedčenie
sa v tejto skúšobnej dobe a bol mu nariadený výkon trestu odňatia slobody vo výmere 2 roky so

zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Uznesením súdu prvého stupňa bol odsúdený O. E. podľa § 415 ods. 1 Tr. por. a § 66 ods. 1, ods. 2
Tr. zák. podmienečne prepustený z výkonu vyššie uvedeného trestu. Podľa § 68 ods. 1 Tr. zák. mu bola
určená skúšobná doba v trvaní 1 rok.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote prokurátor sťažnosť, ktorú zahlásil do zápisnice o
verejnomzasadnutíihneďpovyhlásenínapadnutéhouznesenia.Vjejpísomnýchdôvodochuviedol,žeuodsúdeného nie je splnená materiálna podmienka pre podmienečné prepustenie spočívajúca v zákonnej
požiadavke vedenia riadneho života v budúcnosti. Podľa hodnotenia ústavu odsúdený len čiastočne
preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktoré

riaditeľústavuanineodporučil.Resocializačnáprognózaodsúdenéhojehodnotenáakomenejpriaznivá.
Odsúdený bol doposiaľ 3-krát súdne trestaný a vo výkone trestu odňatia slobody je po druhýkrát.
Predchádzajúce odsúdenia na správaní nezaznamenali žiaduci vplyv, neviedli u neho k polepšeniu a
náprave v smere vedenia života riadneho občana. Výchovný účinok uložených trestov nesplnili svoj účel,
odsúdený svoje správanie neprehodnotil a opätovne sa dopustil úmyselnej protispoločenskej činnosti. U

odsúdeného vykonávaný trest neplní len resocializačnú funkciu, ale aj funkciu individuálnej a generálnej
prevencie. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť podľa § 194 ods. 1 písm. b) Tr. por. a návrh odsúdeného
o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietnuť ako nedôvodný.

Krajský súd v Trenčíne, ako súd nadriadený súdu prvého stupňa, primárne zistiac, že podaná sťažnosť
je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a v zákonom stanovenej lehote, na neverejnom zasadnutí

podľa§192ods.1Tr.por.preskúmalsprávnosťvýrokovnapadnutéhouznesenia,protiktorýmsťažovateľ
podal sťažnosť, ako aj konanie, ktoré týmto výrokom predchádzalo, a dospel k záveru, že sťažnosť
prokurátora je dôvodná, pretože súd prvého stupňa sa nevysporiadal so všetkými skutočnosťami
dôležitými pre svoje rozhodnutie.

Krajský súd v prvom rade konštatuje, že súd prvého stupňa správne procesne postupoval, keď o návrhu
odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody rozhodoval na verejnom
zasadnutí. Odsúdený tu mal možnosť vyjadriť sa k priebehu svojho výkonu trestu odňatia slobody, ako
aj k dôvodom, pre ktoré navrhoval svoje podmienečné prepustenie.

Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa ďalej vyplýva, že tento sa zaoberal zákonnými
podmienkami pre podmienečné prepustenie podľa § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. Možno prisvedčiť jeho
názoru len v tom, že odsúdený spĺňa formálnu podmienku z pohľadu dĺžky doteraz vykonaného trestu
odňatia slobody.

Krajský súd sa ale nestotožnil s ďalšími závermi súdu prvého stupňa, že u odsúdeného sú splnené
obidve materiálne podmienky na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody v podobe
polepšenia sa a očakávania vedenia riadneho života.

Krajský súd považuje v prvom rade za potrebné zdôrazniť, že o výmere trestu, teda aj o dĺžke

pôsobenia výchovného účinku tohto trestu na odsúdeného primárne rozhoduje súd, ktorý vydal
právoplatný odsudzujúci rozsudok. Na druhej strane ale zákonodarca ustanovil možnosť predčasného
podmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody. Z právnej úpravy tohto
inštitútu nepochybne vyplýva, že zákonodarca prezumuje možnosť nápravy páchateľov trestných činov
v rámci výkonu trestu odňatia slobody do takej miery, že i kratším výkonom tohto trestu, než ho uložil

súd v odsudzujúcom rozsudku, je možné pri správnom výchovnom pôsobení a pri nadväzujúcom
plnení povinností odsúdeného a jeho správaním preukazujúcim polepšenie dosiahnuť výchovný účel
trestu, teda nápravu páchateľa trestného činu, aby sa do budúcna už nedopúšťal trestnej činnosti aj
pri jeho pobyte na slobode. Zákonodarca však neurčil povinnosť súdu podmienečne prepustiť každého
odsúdeného(Podľa§66ods.1Tr.zák.súdmôžeodsúdenéhopodmienečneprepustiť...),aleponecháva

na úvahu súdu na základe dôkazov posúdiť, či výchovný účel trestu odňatia slobody aj kratšieho
trvania zapôsobil na toho ktorého odsúdeného v takom rozsahu, že z hľadiska zabezpečenia ochrany
spoločnosti nie je potrebné, aby vykonal celý uložený trest odňatia slobody.

K otázke posudzovania preukázania polepšenia krajský súd považuje za potrebné poukázať na to, že

polepšenie je vývojový proces vnútornej premeny páchateľovej osobnosti, ktorý sa, pravda, navonok
prejavuje iba v jeho správaní. Pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení treba práve rozlišovať,
kedy je správanie a plnenie povinností vo výkone trestu iba prejavom vonkajšej adaptácie odsúdeného
v prostredí ústavu a kedy ide o známky skutočných zmien osobnosti odsúdeného, ktoré oprávňujú
predpokladať, že aj v budúcnosti bude viesť riadny život. Preto správanie odsúdeného vo výkone trestu

a plnenie povinností sú síce neopomenuteľnými, ale nie však jedinými hľadiskami, z ktorých možno
usudzovať na jeho polepšenie.V hodnotení ústavu na výkon trestu sa uvádza, že odsúdený je nekritický k spáchanej trestnej činnosti,
pretože popiera jej spáchanie a cíti sa nespravodlivo odsúdený, čo vyplýva aj z jeho vyjadrení, kedy sa
snažil dokázať svoju nevinu (aj napriek poslednému vyjadreniu na verejnom zasadnutí, kde uviedol, že

ľutuje svoje konanie a všetky dlhy by mali byť zaplatené). Krajský súd k tomuto uvádza, že takýto postoj
nemôže byť prejavom polepšenia, keď si odsúdený svoje negatívne konanie a jeho dôsledky ani po
vykonaní väčšej časti uloženého trestu odňatia slobody dostatočne neuvedomuje (nepripúšťa). Zároveň
krajský súd dodáva, že iba osoby podieľajúce sa na prevýchove odsúdeného počas výkonu trestu
odňatia slobody môžu podať objektívny obraz o stupni nápravy, pričom krajský súd nezistil skutočnosti,

ktoré by takéto konštatovanie uvedené v hodnotení ústavu akokoľvek spochybňovali.

Taktiež doterajší výkon trestu odňatia slobody u odsúdeného možno hodnotiť len ako „priemerný“,
nesvedčiaci o jeho polepšení. Aby mohol byť takýto záver opačný, musel by „pred súdom stáť iný človek,
s iným hodnotením“. V tomto smere krajský súd zdôrazňuje najmä to, že si odsúdený počas doterajšieho
výkonu trestu odňatia slobody nevytvoril podmienky na uloženie čo i len jednej disciplinárnej odmeny a

má evidovaný aj jeden negatívny poznatok.

Krajský súd uvádza, že v rámci výkonu trestu odňatia slobody sa zaobchádzaním rozumie súhrn takých
aktivít, ktorých účelom je diferencovaným spôsobom zabezpečiť výkon práv a povinností podľa Zák.
č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody, podporovať a rozvíjať zmysel pre zodpovednosť,

dodržiavanie zákonov a spoločenských noriem, pozitívne osobnostné vlastnosti, úctu k iným, sebaúctu
a pozitívny vzťah k rodine. Na splnenie takéhoto účelu sa na odsúdeného vypracúva program
zaobchádzania, ktorý ustanovuje cieľavedomé, komplexné a štruktúrované pôsobenie na odsúdeného
podľa jeho osobnostných vlastností, odborných vedomostí a stupňa vzdelania v súlade s účelom výkonu
trestu.

Prijatie a pozitívny vzťah odsúdeného k programu zaobchádzania je základným predpokladom účinnosti
trestu. V prípade odsúdeného O. E. je ale potrebné konštatovať, že podľa hodnotenia ústavu na výkon
trestu ciele programu zaobchádzania plní len čiastočne až v 3 bodoch, a neplní vôbec v 1 bode - v
časti edukácia z dôvodu nekritického postoja k svojej trestnej činnosti, v časti aktivity vo voľnom čase,

z dôvodu pasívnejšieho trávenia voľného času, v časti zaraďovanie do práce, z dôvodu podávania
slabších pracovných výkonov, a napokon v časti vzťahy s vonkajším prostredím neplní vôbec, z dôvodu
nezáujmu o nadviazanie kontaktu s primárnou a širšou rodinou. Preto doterajší výkon trestu odňatia
slobody neplní u odsúdeného naplno svoj účel, a preto sa do popredia dostáva jeho účel spočívajúci v
izolácií odsúdeného od spoločnosti.

Krajský súd pripomína, že zmyslom podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie
je v tom, aby za dobré správanie, prípadne za dobrú prácu vo výkone trestu, bol páchateľ automaticky
prepustený po odpykaní stanovenej doby na slobodu, bez zreteľa na to, aká je prognóza jeho ďalšieho
správania. Podmienečné prepustenie je totiž na mieste len v tom prípade, ak vzhľadom ku všetkým

okolnostiam, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie
aj na slobode riadny život a že tu nie je pre spoločnosť príliš veľké riziko recidívy. Takou okolnosťou,
ktorá má pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení význam, je aj predchádzajúci spôsob života
odsúdeného vrátane jeho trestnej minulosti. Posúdenie otázky prípadnej recidívy je svojím spôsobom
vždy len predpokladom vysloveným s väčšou či menšou mierou pravdepodobnosti, pričom súd je vždy

odkázaný na objektívne okolnosti, medzi ktoré je nutné považovať i doterajšie sklony odsúdeného k
páchaniu trestnej činnosti.

Krajský súd považuje nápravu odsúdeného O. E. za sťaženú. Takýto záver vyplynul pre krajský súd z
vyhodnotenia osoby odsúdeného, ako aj charakteru a spôsobu trestnej činnosti, pre ktorú sa nachádza

vo výkone trestu odňatia slobody.

V prípade odsúdenia Okresným súdom Trenčín pod sp. zn. 8T/69/2017 sa O. E. dopustil prečinu
zanedbaniapovinnejvýživypodľa§207ods.3Tr.zák.,pričommuboluloženýpodmienečnýtrestodňatia
slobody vo výmere 2 roky so skúšobnou dobou vo výmere 3 roky za súčasného uložených povinností

zaplatiť zameškané výživné, a zamestnať sa. V skúšobnej dobe sa však odsúdený neosvedčil a trest mu
bol nariadený z dôvodu nesplnenia povinnosti zaplatiť zameškané výživné, a to ani čiastočne, spáchal
viaceré priestupky a nesplnil ani poslednú povinnosť, a to zamestnať sa, dokonca ani nemal snahu nájsť
si zamestnanie. Aj v minulosti už jeden alternatívny trest nevykonal, a preto mu bol nariadený výkonnepodmienečného trestu odňatia slobody. Odsúdený si teda nezobral z minulosti potrebné ponaučenie.
Uvedené zistenia jednoznačne svedčia o tom, že odsúdený nevyužil šancu preukázať, že ďalší výkon
trestu odňatia slobody u neho nie je potrebný, a že doterajší výkon nepodmienečného trestu odňatia

slobody splnil svoj účel.

Aj preto sa krajský súd stotožnil so záverom uvedeným v hodnotení ústavu, že u odsúdeného je stredné
riziko recidívy trestnej činnosti a jeho resocializačná prognóza je menej priaznivá. Predchádzajúci
spôsob života odsúdeného a priebeh doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody tak podľa názoru

krajského súdu nedávajú dostatočnú záruku, že protiprávne konanie odsúdeného sa už nebude
opakovať. Aj preto sa krajskému súdu javí riziko recidívy odsúdeného ako veľmi pravdepodobné.

Účelom trestu je aj ochrana spoločnosti pred páchateľom trestnej činnosti a trest má odrádzať aj
ostatných členov spoločnosti od páchania trestných činov. Je preto v záujme dovŕšenia nápravy
odsúdeného a splnenia účelu nariadených trestov odňatia slobody, aby ich ďalej vykonával tak, ako to

navrhol aj riaditeľ ústavu na výkon trestu.

Z takto rozvedených dôvodov preto rozhodol krajský súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia, keď odsúdený nespĺňal dve z troch zákonných podmienok na podmienečné prepustenie z
výkonu trestu odňatia slobody.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.