Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. december 2019

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 21C/46/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213216075
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Buchalová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2019:1213216075.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II sudkyňou JUDr. Dagmar Buchalovou v právnej veci žalobcu: S. S., R..

XX.XX.XXXX, C. XXX, C., proti žalovaným: X.) X.. F. J., R.. XX.X.XXXX, Š. XX, C. D., X.) S.. H. F.,
R.. XX.XX.XXXX, J.H. XX, N., X.) S.. D. C., R.. XX.XX.XXXX, Ž. X, D. X.) I. A., C. XX, C., o vydanie
hnuteľnej veci, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaní majú právo na náhradu trov konania vo výške 100% s tým, že o výške trov konania rozhodne
súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti

rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 27.05.2013 sa žalobca domáhal vydania hnuteľných vecí.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 24.04.2005 so žalovaným uzatvoril ústnu dohodu, na základe ktorej
sa mu žalovaný zaviazal vyhotoviť návrh na začatie konania vo veci uplatnenia nároku na majetkový
podielvočiPoľnohospodárskemuvinohradníckemudružstvuK.,pričomoprávnenoubolamatkažalobcu.
Akt transformácie (potrebná dokumentácia) na uplatnenie tohto nároku odovzdal žalovanému v mieste
trvalého pobytu žalovaného za prítomnosti synovca žalobcu. Žalovaný sa zaviazal na zoštylizovanie

a vyhotovenie návrhu na začatie súdneho konania, ktorého predmetom malo byť uplatnenie nároku
na majetkový podiel voči Poľnohospodárskemu vinohradníckemu družstvu K., kde by ako oprávnená
vystupovala matka žalobcu. K vyhotoveniu návrhu na začatie konania zo strany žalovaného však
nedošlo, preto ho žalobca písomne vyzval, aby mu vrátil akt transformácie.

3. Žalovaný v 1. rade k žalobe uviedol, že hnuteľnú vec nevie vydať, nakoľko nikdy neprevzal ani
neobdržal žalobcom uvedené písomnosti. Nie je pravda, že so žalobcom uzavrel písomnú dohodu o

vyhotovení návrhu a že by sa mu nejako zaviazal. Žalobca chcel poradiť v prípade transformácie a
uplatnenia majetkového podielu v družstve, pričom žalovaný mu poradil avšak nijako sa mu nezaviazal
a nič od neho neprevzal.

4. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom č. k. XXC/XX/XXXX -
XX zo dňa 20.11.2015 tak, že žalobu zamietol.

5. V dôsledku odvolania žalobcu však bol predmetný rozsudok súdu prvej inštancie uznesením
Krajského súdu v Bratislave zo dňa 13.12.2018, č. k. XXCo/XX/XXXX - XXX, ako súdu odvolacieho,
zrušený a vec bola súdu vrátená na ďalšie konanie. V odôvodnení odvolací súd uviedol, že žalobca bol
obmedzený na svojej slobode a tak ani nemal reálnu možnosť predniesť svoju žalobu na vytýčenompojednávaní, pričom o tomto termíne bol iba upovedomený. Zároveň žalovaný v odvolacom konaní
vzniesol námietku premlčania.

6. Prvoinštančný súd, viazaný názorom odvolacieho súdu, na základe opätovne vykonaného
dokazovania oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami nachádzajúcimi sa v spise dospel
k nasledovným skutkovým zisteniam.

7. Žalobca pred súdom uviedol, že dňa 24.04.2005 odovzdal žalovanému v 1. rade papiere a v roku

2011, keď bol vo výkone trestu ho vyzval, aby mu ich vrátil, lebo robili s ním podvod. Ešte predtým
dvakrát v roku 2007 z justičného paláca ho vyzval na vrátenie listín.

8. Žalovaný v 2. rade mal za to, že žalobcu ani žalovaného v 1. rade nepozná a nikdy o nich nepočul.
O veci nemá žiadnu vedomosť.

9. Žalovaný v 3. rade počas konania uviedol, že žalobcu nepozná, nikdy ho nezastupoval.

10.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

11. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

12. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju

neprávom zadržuje

13. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

14. Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že
žaloba nie je dôvodná.

15. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania žalovaným v 1. rade súd ako prvé posúdil možné

premlčanie nároku žalobcu so záverom, že tento nárok je premlčaný. Ak podľa žalobcu bola ústna
dohoda uzatvorená dňa 24.04.2005, pričom v konaní nebol preukázaný presný deň splnenia dohodnutej
povinnosti žalovaným v 1. rade (tu platia aj závery uvedené v bode nižšie), je potrebné počítať začatie
plynutia premlčacej doby podľa § 101 a § 563 Občianskeho zákonníka. Žalobca teda mohol žiadať
splnenie povinnosti hneď po uzatvorení dohody. Keďže však žalobca podľa jeho slov požadoval splnenie

povinnosti od žalovaného v 1. rade už v roku 2007, pričom žalobu podal až dňa 27.05.2013, je zrejmé,
že námietka premlčania bola vznesená dôvodne. Ide o premlčaný nárok žalobcu (ak by ho samozrejme
preukázal - bod 16.).

16. Odhliadnuc od uvedeného, žalobca vo veci neuniesol ani dôkazné bremeno. Dôkazné bremeno

možno charakterizovať ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania. Dôsledkom toho, že
tvrdenie strany nie je preukázané, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie, teda strata sporu, nároku.
Každá strana musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia. Dôkazné bremeno ohľadom
určitých skutočností leží na tej strane, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé
právne dôsledky; ide o tú stranu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Nie je úlohou sudu, aby ex

offo nahrádzal procesnú aktivitu žalobcu ohľadom jeho dôkazného bremena. Strana musí preukázať to,
čo tvrdí. Ak teda žalobca niečo tvrdí, musí to preukázať, musí preukázať skutočnosti, na základe ktorých
mu jeho právo patrí. To však v konaní žalobca nesplnil.

17. Žalovaní mali vo veci plný úspech, preto im súd v zmysle § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 Civilného

sporového poriadku priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bratislava II v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a

čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.