Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. december 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/238/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111208430
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6111208430.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny

Križanovej a z členiek senátu JUDr. Daniely Maštalířovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej v právnej veci
žalobcu STOCK Plzeň-Božkov s.r.o., so sídlom Palírenská 2, Plzeň- Božkov, IČO: 279 04 636, v konaní
právne zastúpený JUDr. Andreou Považanovou, advokátkou, so sídlom advokátskej kancelárie Elišky
Peškové 15, Praha 5, Česká republika proti žalovanému 1/ LIKÉRKA DRAK s. r.o., so sídlom Na Kútku
14, Chvalčov, Česká republika, IČO: 263 04 465 a žalovanému 2/ TOP DRINKS s. r.o., so sídlom Ul. 1.
Mája 29, Púchov, IČO: 36 346 993, obaja v konaní právne zastúpení AK Zathurecky InPaRtners, s.r.o.,
J. Chalupku 8, Banská Bystrica, o ochrane práv plynúcich z ochranných známok, o odvolaní žalovaných

1/ a 2/ proti čiastočnému rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, takto

r o z h o d o l :

?
Čiastočný rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 16CbPv/3/2011-1074 zo dňa 20.05.2013
potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Banská Bystrica čiastočným rozsudkom č. k.16CbPv/3/20111074 zo dňa 20.05.2013 uložil
žalovanému č.1 a žalovanému č. 2 povinností, špecifikovaných vo výroku rozhodnutia pod bodom č.
1 až 11.
Súd prvého stupňa rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou doručenou tunajšiemu

súdu dňa 19. 04. 2011 domáhal uloženia zákazu žalovanému 1/ zdržať sa uvádzania etikiet výrobku
O. W. V. v objeme 1 l a v objeme 0,5 l. Takisto sa žalobca domáhal uverejnenia ospravedlnenia v
Hospodárskych novinách, v denníku SME, Pravda a Nový Čas na náklady žalovaného 2/. Ďalej sa
žalobca domáhal poskytnutia informácií o množstve výrobkov O. W. V. dodanom na slovenský trh a
o cene tohto výrobku na slovenskom trhu v rokoch 2008, 2009, 2010. Čo sa týka náhrady škody,
navrhovateľ sa domáhal určenia, že nárok na náhradu škody voči žalovaným 1/ a 2/ je v plnom
rozsahu opodstatnený. Žalovaní 1, 2 sa v konaní pred súdom prvého stupňa bránili tým, že žalobca je

majiteľom slovenskej ochrannej známky č. XXXXXX s názvom W. E. V., ktorá je s prioritou od 26.07.2004
zapísaná. Žalovaní sa tak domnievajú, že pri označovaní výrobku žalobcu W. E. V. na slovenskom
trhu bola táto staršia známka najneskôr v roku 2007 až 2008 nahradená etiketou predstavujúcou druhú
namietanú mladšiu ochrannú známku žalobcu. Staršia ochranná známka č. XXXXXX sa už nepoužíva
niekoľko rokov. Žalovaní sa vyjadrili, že výrobok žalobou napadnutým označením bol prítomný zo strany
žalovaných na slovenskom trhu 4 roky pred podaním prihlášky ochrannej známky žalobcu POZXXXX-
XXXX-3.9.2009, zapísanej ako ochranná známka č. XXXXXX dňa 16. 03. 2010. Pri porovnaní ochrannej

známky č. XXXXXX a označenia žalovaných žalovaní 1, 2 uviedli, že staršia ochranná známka č.
XXXXXX W. E. V. pozostáva z dvoch častí, predstavujúcich hornú etiketu v tvare úzkeho O. a dolnú
väčšiu etiketu v tvare širšieho O. so skosenými rohmi. Kompozične sa staršia ochranná známka
významne líši tak od označenia žalovaných, ktorého základný tvar predstavuje O. so skosenými rohmis A. O. integrovaným na hornej hrane O., ako aj od neskoršej ochrannej známky č. XXXXXX, ktorej
základný tvar predstavuje M. so skosenými rohmi. Čo sa týka Q. kombinácie farieb, žalovaní uviedli,
že táto kombinácia farieb je síce u oboch označení dominantná, no zároveň je to kombinácia druhová

pre výrobky W. s príchuťou V., keďže evokuje farbu príznačnú pre zrelý V. D.. K orámovanej etikete so
zrezanými rohmi žalovaní uviedli, že uvedený znak nie je ani dominantný, ani dištinktívny. Ide o bežnú
grafickú dizajnovú úpravu adjustáže etikiet alkoholických nápojov a to i W., pochádzajúcich od rôznych
výrobcov. K slovnému prvku W. s obrysmi písanými F. W. písmenami postupne sa zmenšujúcimi Q.
do D., pričom spodná línia písmen má smer nahor žalovaní uviedli, že slovný prvok W. je druhovým

označením alkoholického nápoja, preto uvedený prvok môže byť svojou veľkosťou alebo stvárnením
dominantným znakom označenia, nie však znakom dištinktívnym. F. W. veľké písmená s F. sú už
historicky zaužívaným fontom, používaným pre označenie výrobkov W.. Stúpajúca línia postupne sa
zmenšujúcich písmen tvoriacich generický slovný prvok W. nie je častá, ale ani jedinečná. Čo sa
týka celkového vyhodnotenia vzťahu označení, žalovaní 1, 2 majú za to, že je zjavné, že žalobca
postavil svoje tvrdenia o zameniteľnosti označení výlučne na prítomnosti podobných, no generických

prvkov vlastných značnej časti označení porovnateľných výrobkov a zapísaných ochranných známok.
Žalobca podľa tvrdenia žalovaných účelovo opomenul úctyhodnú dištinktívnu kapacitu pôvodného a
pre žalobcu i jedinečného slovného prvku E. v osobitnej grafickej úprave a nadväzujúceho slovného
spojenia W. E.. Slovný prvok E. a nadväzujúce slovné spojenie W. E. viac než dostatočne zabezpečuje
podľa tvrdenia žalovaných odlíšenie výrobkov, ich etikiet a ochranných známok žalobcu od výrobkov

a označení iných výrobcov, vrátane výrobku a označenia žalovaných. Žalobca k obrane žalovaných
zdôraznil, že hoci namietané medzinárodné ochranné známky obsahujú ešte iné slovné prvky, tieto
nemajú takú rozlišovaciu schopnosť, aby prevýšili dominantnosť už spomenutých spoločných prvkov,
ktoré napádal. Vykonaným dokazovaním mal súd prvého stupňa za preukázané, že žalovaní použili
vo svojom výrobku O. W. V. zameniteľné grafické prevedenie v Q. farbe, totožnom orámovaní so

zrezanými rohmi, s použitím rovnakého slovného prvku W. s obrysmi písanými F. W. písmenami
postupne sa zmenšujúcimi Q. N., pričom spodná línia písmen má smer nahor a takisto prvok V. je
písaný identickým fontom ako na výrobku žalobcu. Podstatnou časťou posudzovania zameniteľnosti
jednotlivých ochranných známok je ich seniorita (rozsudok Súdneho dvora Caanon, rozsudok vo veci
T-311/01ÉditionsAlbertRené/OHMI-Truccoz22.10.2003,Rec.P.II-4625,bod61). Čímviacneskoršia

známka pripomína staršiu známku, tým väčšia je pravdepodobnosť, že súčasné alebo budúce
používanie neskoršej ochrannej známky nepoctivo ťaží z rozlišovacej spôsobilosti alebo dobrého
mena staršej ochrannej známky. Súd potom posudzoval skutočnosť do akej miery známka žalovaných
pripomína staršiu ochrannú známku žalobcu z celkového dojmu aký môže na spotrebiteľa zanechať
(rozsudok vo veci T-185/02 Ruiz-Picasso e. a./OHMI-Daimler Chrysler z 22. 06. 2004). Súd prvého

stupňa dospel k záveru, že z konceptu oboch súťažiteľov nemožno vytrhnúť niektoré obdobné či totožné
prvky (Y. u žalobcu, N. a slovný prvok M. N. u žalovaných a slovný prvok E. u žalobcu), ktoré pri celkovom
dojme nespôsobujú dostatočnú dištrinktívnu mieru porovnávacích produktov. Kumulácia dominantných
prvkov ochranných známok žalobcu v produkte žalovaného 1/ ako bola opísaná vyššie je objektívne
spôsobilá (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČSR č. 11397 z roku 1932) vyvolať u bežného priemerného

spotrebiteľa mylný dojem, že produkty žalovaného 1/ pochádzajú z výroby žalobcu alebo sú aspoň s jeho
výrobou ekonomicky prepojené. Súd prvého stupňa ako základné kritérium zameniteľnosti bral do úvahy,
že priemerný spotrebiteľ pri bežnom nákupe, zvlášť ak sú porovnávané produkty ponúkané na regáloch
obchodov vedľa seba, nemá čas príliš starostlivo porovnávať označenia, a preto je rozhodujúci prvý
vizuálny dojem. Celkovo sú jednotlivé grafické prvky na etikete výrobku žalovaného 1/ a 2/ rozmiestnené

na zhodných miestach ako grafické prvky na ochranných známkach žalobcu, pričom farebnosť etikety a
font užitých typov písma je zhodný. Súd má za to, že aj keď na produktoch žalobcu a žalovaných badať
odlišné prvky, tie sú na prvý vizuálny dojem nevýrazné a nepreukazujú, že práve porovnávané produkty
nie sú medzi sebou ekonomicky prepojené (rozsudok vo veci T-6/01 Matratzen Concord/OHMI - Hukla
Germany z 23. 10. 2002). Podľa názoru súdu prvého stupňa naopak zhodných dominantných prvkov

je na etikete žalovaných prevažná väčšina. V zmysle rozhodnutia ESD vo veci L´Oreal-Bellure mal za
to, že tam, kde tretia osoba sa snaží prostredníctvom používania označenia podobného známke s
dobrým menom priživovať sa na ochrannej známke, ktorá užíva dobré meno v povedomí spotrebiteľov
za účelom dosiahnutia prospechu zo sily a príťažlivosti, dobrého mena a prestíže ochrannej známky
bez vlastného vynaloženého úsilia, tam musí byť výhoda plynúca z takéhoto používania považovaná

za výhodu získanú neoprávnene, a preto súd rozhodol tak, že žalobe čiastočným rozsudkom vo veci
zdržania sa používania ochrannej známky žalovanými 1/ a 2/ vyhovel.Proti rozhodnutiu podali odvolanie v lehote stanovenej v ust. § 204 ods. 1 O. s. p. žalovaní 1/ a 2/.
V odvolaní uviedli, že súd zaujal stanovisko, že označenie žalovaných je zameniteľné s ochrannými
známkami a s označením výrobku žalobcu W. E. V. bez toho, aby dotknuté vzájomne sa líšiace

ochranné známky žalobcu identifikoval a konkretizoval konflikt toho ktorého označenia žalobcu s
označením žalovaných, aby sa primeraným spôsobom vysporiadal s argumentáciou žalovaných,
týkajúcou sa dostatočnej miery odlíšiteľnosti medzi označením žalovaných a označeniami žalobcu, aby
sa primeraným spôsobom zaoberal otázkou seniority označenia žalovaných, ktoré bolo kontinuálne
používané na trhu SR od septembra 2005 vo vzťahu k mladšej z uplatnených známok žalobcu

prihlásenej a používanej žalobcom od roku 2009 zapísanej v roku 2010. Uvedenú povinnosť uložil
žalovanýmbeztoho,abysaprimeranýmspôsobomvysporiadalsargumentácioužalovaných,žežalobca
nemá aktívnu vecnú legitimáciu domáhať sa uloženia povinnosti zdržať sa používania označenia etikety
výrobku, ktoré žalovaní 1, 2 dobrovoľne zmenili a dva roky ho už nepoužívajú., aby odôvodnil aký zmysel
a opodstatnenie má v danom prípade uloženie uvedenej povinnosti. Ďalej napádali, že súd žalobcovi
vo výrokovej časti rozsudku č. 9 priznal právo zverejniť vo vybraných denníkoch na náklady žalovaného

2/ vo výške 7.000 Eur ospravedlnenie žalovaného 2/ žalobcovi v znení uvedenom vo výroku rozsudku,
pričom súd priznal žalobcovi dotknuté právo bez toho, aby žalovanému 2/ bola súdom uložená povinnosť
ospravedlniť sa žalobcovi a toto ospravedlnenie zverejniť ďalej bez toho, aby zodpovedajúca povinnosť
žalovaného poskytnúť ospravedlnenie a toto zverejniť už existovala na základe iného titulu ďalej bez
toho, aby nárok vo forme uplatnenej žalobcom bolo možné po práve priznať, keďže niet práva bez

zodpovedajúcej povinnosti v situácii, keď zákonná úprava priznanú formu zadosťučinenia nepozná a
ďalej aby bola upravená forma zverejnenia (formát jednorázové) opakované zverejnenie spôsobom
nespochybňujúcim vykonateľnosť rozhodnutia. Vrámci výrokových častí č. 10 a 11 súd uložil obom
žalovaným, aby žalobcovi poskytli údaje o množstve výrobkov O. W. V. dodaných na územie SR v rokoch
2008 až 2010 a údaje o ich cene na slovenskom trhu. Túto povinnosť uložil žalovaným napriek tomu,

že žalobca nijako neodôvodnil, aký má právny záujem na poskytnutí údajov obchodného charakteru v
zmysle § 11 zák. č. 506/2009 Z. z. po ukončení konania. Odôvodnenie právneho záujmu je nevyhnutné
preposúdenie,čiexistujealeboneexistujedôvodobmedzeniauplatnenéhoprávanainformácievzmysle
§ 11 ods. 4 cit. zákona, keďže ide o citlivé informácie charakteru obchodného tajomstva. Ani jeden
zo žalovaných nepatrí do okruhu povinných osôb, definovaných v ust. § 11 ods. 3 písm. a) až d) zák.

č. 506/2009 Z. z.. Žalobca v žalobe neuviedol a súd neurčil o ktorú z cien v obchodnom reťazci sa
jedná. Ďalej odvolatelia napádali, že súd sa vrámci napádaného rozsudku len okrajovo vysporiadal s
rozsiahlou argumentáciou a dôkazmi predloženými žalovanými v rámci vyjadrenia zo dňa 04.07.2011
v časti II, III a IV žaloby na ktorú žalovaní opätovne poukazujú i v rámci tohto odvolania. Založil vzťah
zameniteľnosti označený na spoločných znakoch, ktoré žalovaní 1, 2 označili za druhové (Q. farebná

kombinácia, totožné orámovanie so zrezanými rohmi, identický fond slovného prvku V. bez toho, aby sa
vysporiadal s argumentáciou žalovaných, týkajúcou sa druhovosti dotknutých znakov. Ďalej napádali,
že súd nebral do úvahy dominantné originálne znaky označenia žalovaných s výraznou rozlišovacou
spôsobilosťou, A. O. tvoriaci T. časť etikety a Y. N., ktoré znaky bez akéhokoľvek odôvodnenia označujú
za obdobné, či totožné prvky. Súd nebral do úvahy ani dominantné originálne znaky označení žalobcu

s mimoriadnou rozlišovacou spôsobilosťou (E.). Ďalej sa nevysporiadal s otázkou seniority označenia
žalovaných vo vzťahu k ochrannej známke žalobcu č. XXXXXX (POZ XXXX-XXX) i keď žalovanými bola
tvrdená a preukázaná skutočnosť, že označenie žalovaných bolo na trhu 4 roky pred podaním prihlášky
POZ XXXX-XXX dňa 03.09.2009 a takmer 5 rokov pred zápisom ochrannej známky dňa 16.03.2010.
Žalovaní poukázali na argumentáciu obsiahnutú vo vyjadrení zo dňa 04.07.2011 v časti II až III žaloby v

zmysle ktorej v prípade označenia žalovaných ide o podstatne staršie označenia, ako druhá uplatnená a
v súčasnosti jediná používaná ochranná známka žalobcu. Preto nijako neobstojí tvrdenie žalobcu, ktoré
si súd osvojil, že žalovaný č. 1 prevzal do svojho označenia dominantné prvky z etikety a ochrannej
známky č. XXXXXX W. E. V. žalobcu. Ďalej uviedli, že napriek argumentácii žalovaných vo vyjadrení
zo dňa 04.07.2011 v časti IX žaloby žalobcovi, ktorý podal žalobu 19.04.2011 v čase keď sa začala tlač

nových etikiet. Súd rozhodujúci v roku 2013 priznal žalobcovi aktívnu vecnú legitimáciu domáhať sa
uloženia zákazu používania etiket v lehote 3 dní, ktorý žalovaní dobrovoľne zmenili a viac než dva roky
už ich nepoužívajú. V kontexte s uvedenými dôvodmi poukázali na ust. § 157 O. s. p., v zmysle ktorého v
napadnutom rozhodnutí absentuje náležité odôvodnenie rozhodnutia, ktoré ho robí nepreskúmateľným.
Z uvedených dôvodov navrhli, aby odvolací súd uvedené rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie.

Žalobca v písomnom stanovisku k odvolaniu žalovaných uviedol, že rozhodnutie je dostatočne
odôvodnené a je odôvodnené v súlade s ust. § 157 ods. 2 O. s. p.. V odôvodnení rozsudkusúd prvého stupňa vyčerpávajúco uviedol z ktorých dôkazov vychádzal. Konštatoval, že mal za
preukázané, že žalobca je majiteľom celej rady kombinovaných aj slovných ochranných známok, ktoré
chránia prevedenie etikety výrobku W. orámovanej so skosenými rohmi a nápisom W. s postupne sa

zmenšujúcimi písmenami v spodnej línii spolu s vyobrazením spojenia W. E. V. s tým, že žalobca
je dobre známy vzhľadom na intenzívnu mediálnu kampaň. Súd detailne popísal dominantné prvky
etikety žalobcu a mal za preukázané, že dominantné prvky etikety žalobcu sú prevzaté do etikety
žalovaného 1/, čím identifikoval a konkretizoval konflikt označenia žalobcu s označením žalovaných.
Žalobca taktiež preukázal kontinuitu etikety užívanej od roku 1990, pričom etiketu pre svoj výrobok

W. E. V. začal používať už v roku 1998. Preto pokiaľ žalovaní začali v roku 2005 používať napadnutú
etiketu, ktorá obsahovala dominantné prvky etikety žalobcu, vstúpili tak do trhu vytvoreného žalobcom
a snažili sa na ňom parazitovať. To znamená, že žalovaní 1, 2 od počiatku svojej podnikateľskej
činnosti sa dopúšťali protiprávneho konania a podľa názoru žalobcu je viac než absurdné tvrdiť, že
žalobca napodobil označenie žalovaného v prevedení ochrannej známky č. XXXXXX. Súd prvého
stupňasprávnezdôraznil,žežalobcaužívadominantnéprvkysvojhooznačeniaoddeväťdesiatychrokov

minulého storočia, ďalšie prvky, ktoré začal žalobca užívať spolu s novým produktom W. E. V. (A. Q. V.,
na podklade Q. farba) užíva žalobca od roku 1998. Preto ak sa táto kombinácia jednotlivých grafických
prvkov, užitých na etikete žalobcu stala známa, tak to bolo v dôsledku intenzívnej marketingovej činnosti
žalobcu, pričom žalovaní sa snažili nekalo podieľať na tomto úspechu žalobcu, čím ich konanie bolo od
začiatku uvádzania na trh výrobku O. W. V. v rozpore s dobrými mravmi súťaže.

Súd pri rozhodovaní taktiež vychádzal z platného stavu, týkajúceho sa zápisu ochranných známok
žalobcu, t.j. tieto ochranné známky sú platne zapísané, preto súd z tejto skutočnosti vychádzal pri
posudzovaní zameniteľnosti porovnávaných označení. Z uvedeného vyplýva, že súd prvého stupňa
sa tak nestotožnil s názorom, žalovaných, že ide o druhové prvky tak, ako žalovaní tvrdia. Pokiaľ

ide o jednotlivé prvky, ktoré porovnávané etikety odlišujú uviedol, že z konceptu oboch súťažiteľov
nemožno vytrhnúť niektoré obdobné, či totožné prvky, ktoré pri celkovom dojme nespôsobujú dostatočnú
dištriktívnu mieru porovnávacích produktov, t. j. aj keď na produktoch žalobcu a žalovaného badať
odlišné prvky, tie sú na prvý vizuálny dojem nevýrazné a nepreukazujú, že práve porovnávané produkty
nie sú medzi sebou ekonomicky prepojené. Dodal pritom, že zhodných dominantných prvkov je na

etikete žalovaných prevažná väčšina, súd prvého stupňa pri tomto hodnotení posudzoval celkový
dojem, pričom vychádzal z európskej judikatúry najmä Súdneho dvora EÚ, Tribunálu EÚ ktorý uviedol,
akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, z toho dôvodu považujú odôvodnenie rozhodnutia za
dostatočné a primerané. Ďalej poukázali na to, že v čase podania žaloby boli výrobky žalovaného
1/ s napadnutou etiketou prítomné na slovenskom trhu. Preto žalobca bol aktívne legitimovaný v

podaní žaloby, pretože bol a naďalej je držiteľom skorších práv. Žalovaní v bodoch 16-18 odkazujú
na túto komunikáciu s tým, že žalobca v dobe podania žaloby nebol aktívne legitimovaný k podaniu
žaloby. S týmto žalobca nesúhlasí, keďže aktívna legitimácia v tomto prípade je daná ust. § 8 ods.
4 zák. č. 506/2009 Z. z. a z ust. § 53 Obch. zákonníka, pričom výrobky žalovaných boli prítomné
na slovenskom trhu. Čo sa týka námietky žalovaných, že súd prvého stupňa priznal žalobcovi právo

uverejniť ospravedlnenie, súd prvého stupňa svojím rozhodnutím určil rozsah a formu uverejnenia
rozsudku, ktorým je ospravedlnenie v rozsahu textu uvedeného v rozsudku. Spôsob uverejnenia je
označený tým, že žalobca ho môže na náklady žalovaného 2/ nechať uverejniť v Hospodárskych
novinách, denníku SME, Pravda a Nový Čas, suma nákladov je tiež špecifikovaná. Žalobca zdôraznil,
že obaja žalovaní spadajú do okruhu povinných osôb, definovaných v ust. § 11 ods. 3 písm. c) zák.

č. 506/2009 Z. z., t. j. povinnosť poskytnúť informácie má osoba, ktorá má v držbe tovary porušujúce
alebo ohrozujúce práva podľa tohto zákona. Je zrejmé, že výrobca a jeho distribútor sú osobami, ktoré
majú v držbe tovary porušujúce alebo ohrozujúce práva vyplývajúce z ochranných známok oprávnenej
osoby, t. j. žalobcu. Preto súd správne rozhodol a priznal žalobcovi právo na informácie od žalovaných.
Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutia ako vecne správne potvrdil.

V doplňujúcom vyjadrení žalobcu zo dňa 27.08.2013 žalobca uviedol, že informuje súd o výsledku
námietkového konania na Úrade priemyselného vlastníctva, týkajúce sa prihlášky ochrannej známky
č. XXX-XXXX. Prihlášku ochrannej známky v tomto prevedení si podal na ÚPV SR žalovaný č. 1/
potom, ako žalobca začal spor na okresnom súde v Banskej Bystrici. Žalovaný 1/ vedomý si podobnosti

napadnutej etikety výrobku O. W. V. s ochrannými známkami žalobcu a jeho výrobkami urobil nepatrné
zmeny na etikete, ktorá je predmetom prihlášky ochrannej známky č. XXXXXXXX. Žalobca v pozícii
namietateľa podal proti zápisu tejto prihlášky ochrannej známky námietky, o ktorých ÚPV SR rozhodol
tak, že námietkam vyhovel a prihlášku ochrannej známky O. W. V. POZ XXX-XXXX zamietol. Žalobcaobdržal toto rozhodnutie ÚPV SR dňa 12.08.2013 len v W. verzií. V rozhodnutí ÚPV SR je konštatované,
že porovnávaným označeniam prisúdil určitú podobnosť vizuálneho hľadiska. Žalobca preto zdôraznil,
že ÚPV SR v tomto rozhodnutí posudzoval prihlasované označenie, ktoré sa aspoň trochu odlišovalo

od etikety výrobku O. W. V., ktoré žalobca napadol a napriek tomu dospel k záveru, že označenia sú
zameniteľné.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ust. § 212 ods. 1 O. s. p. bez
nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a napadnuté rozhodnutie podľa ust. § 219 ods.

1 O. s. p. ako vecne správne potvrdil.

Predmetom odvolacieho konania je rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým uložil žalovanému 1/ a 2/
zdržať sa nekalosúťažného konania voči žalobcovi.

Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že žalobca sa domáhal podanou žalobou uloženia zákazu

žalovanému 1/ zdržať sa uvádzania etikiet výrobku O. W. V. v objeme 1l a v objeme 0,5 l a uverejnenia
ospravedlnenia v Hospodárskych novinách, denníku SME, Pravda a Nový Čas na náklady žalovaného
2/. Ďalej sa domáhal poskytnutia informácii o množstve výrobkov O. W. V. dodaných na slovenský trh
a o cene tohto výrobku na slovenskom trhu v roku 2008-2010 a určenia náhrady škody. Súd žalobe
čiastočným rozsudkom vyhovel a to v časti povinnosti zdržať sa uvádzania etikiet výrobku O. W. V.

v objeme 0,5 l žalovaným 1/ na slovenskom trhu, zdržať sa uvádzania etikiet výrobku O. W. V. v
objeme 1l a v objeme 0,5 l žalovaným 2/ na slovenskom trhu. Uložiť povinnosť pri uvádzaní výrobku
O. W. V. žalovanému 1/ na slovenský trh zdržať sa užívania ohraničenej etikety so skosenými rohmi
v Q. prevedení s vyobrazením A. V. D., pričom slovný prvok „W.“ je písaný F. W. písmenami Q. N.
postupne sa zmenšujúcimi, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Túto povinnosť uložil

aj žalovanému 2/. V rozhodnutí súd prvého stupňa konštatoval, že podstatnou časťou posudzovania
zameniteľnosti jednotlivých ochranných známok je skutočnosť, že žalovaní použili vo svojom výrobku O.
W. V. zameniteľné grafické prevedenie v Q. farbe, totožnom orámovaní so zrezanými rohmi s použitím
rovnakého slovného prvku W.“ je písaný F. W. písmenami Q. N. postupne sa zmenšujúcimi, pričom
spodná línia písmen má smer nahor a tak isto prvok V. je písaný identickým fontom ako na výrobku

žalobcu. Podstatnou časťou zameniteľnosti jednotlivých ochranných známok podľa názoru súdu prvého
stupňa je ich seniorita, pričom posudzoval skutočnosť do akej miery známka žalovaných pripomína
staršiu ochrannú známku žalobcu z celkového dojmu, aký môže na spotrebiteľa zanechať a dospel k
záveru, že z konceptov oboch súťažiteľov nemožno vytrhnúť niektoré obdobné či totožné prvky, a to u
žalobcu N. a slovný prvok M. N. u žalovaných a slovný prvok E. u žalobcu, ktoré pri celkovom dojme

nespôsobujú dostatočnú dištriktívnu mieru porovnávacích produktov. Kumulácia dominantných prvkov
ochranných známok žalobcu v produkte žalovaného 1, ako bola opísaná, je objektívne spôsobilá vyvolať
u bežného priemerného spotrebiteľa mylný dojem, že produkty žalovaného 1/ pochádzajú z výroby
žalobcu, alebo sú aspoň s jeho výrobou ekonomicky prepojené. Ako základné kritérium zameniteľnosti
súdprvéhostupňabraldoúvahy,žepriemernýspotrebiteľpribežnomnákupezvlášťakosúporovnávané

produkty ponúkané na regáloch obchodov vedľa seba nemá čas príliš starostlivo porovnávať označenia
a preto je rozhodujúci prvý vizuálny dojem. Celkovo sú jednotlivé grafické prvky na etikete výrobku
žalovaného 1/ a 2/ rozmiestnené na zhodných miestach ako grafické prvky na ochranných známkach
žalobcu, pričom farebnosť etikety a font užitých tipov písma je zhodný. Súd má za to, že aj keď na
produktoch žalobcu u žalovaného badať odlišné prvky, tie sú na prvý vizuálny dojem nevýrazné a

nepreukazujú, že práve porovnávané produkty nie sú medzi sebou ekonomicky prepojené. Podľa názoru
súdu prvého stupňa zhodných dominantných prvkov je na etikete žalovaných prevažná väčšina, súd
potom v zmysle rozhodnutia ESD vo veci L´Oreal-Bellure mal za to, že tam, kde tretia osoba sa
snaží prostredníctvom používania označenia podobného známke s dobrým menom priživovať sa na
ochrannej známke, ktorá užíva dobré meno v povedomí spotrebiteľov za účelom dosiahnutia prospechu

zo sily a príťažlivosti, dobrého mena a prestíže ochrannej známky bez vlastného vynaloženého úsilia,
tam musí byť výhoda plynúca z takéhoto používania považovaná za výhodu získanú neoprávnene,
a preto súd žalobe čiastočným rozsudkom vyhovel v jednotlivých výrokoch napadnutého rozhodnutia
pod bodom 1 až 11.

Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaných 1/ a 2/ nie je dôvodné.

Odvolací súd sa nestotožnil s dôvodmi uvádzanými žalovanými 1/ a 2/ v podanom odvolaní ohľadom
nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia. Podľa názoru odvolacieho súdu aj keď rozhodnutie v danejveci je stručné, súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k správnemu právnemu
záveru, že odlišovacia schopnosť medzi výrobkami žalobcu a výrobkami žalovaného 1/ a 2/ nie je
dostatočná a dochádza k zameniteľnosti výrobkov žalobcu s výrobkami žalovaného 1/ a 2/, a to

používaním dominantných prvkov ochranných známok žalobcu v produktoch žalovaného 1. Aj podľa
názoru odvolacieho súdu žalovaný 1/ ťaží z rozlišovacej spôsobilosti, alebo dobrého mena staršej
ochrannej známky, pričom skutočnosť, do akej miery ochranná známka žalovaných pripomína staršiu
ochrannú známku žalobcu z celkového dojmu, aký môže na spotrebiteľa zanechať je rozlišovacia
spôsobilosť. Z konceptu oboch súťažiteľov nemožno opomenúť niektoré obdobné či totožné prvky, ako

je Y. u žalobcu, N. a slovný prvok M. N. u žalovaných a slovný prvok E. u žalobcu, ktoré pri celkovom
dojme nespôsobujú dostatočnú dištriktívnu mieru porovnávacích produktov tak, ako správne konštatoval
súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí.

Na základe uvedeného skutkového a právneho stavu odvolací súd napadnuté rozhodnutia podľa ust. §
219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správne potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval z dôvodu, že úspešný žalobca si
náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil.

Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.