Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. február 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoSr/7/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116893934
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6116893934.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny
Križanovej a členiek senátu JUDr. Daniely Maštalířovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v právnej veci
žalobkyne Bc. XX.XX.XXXX, Y.,XXXX,.1966, bytom A. XX, XXX XX A., právne zastúpenej JUDr. Petrom
Krafčíkom, advokátom, so sídlom Štefánikova 4, 071 01 Michalovce, proti žalovanému RWA SLOVAKIA,
spol. s r.o., so sídlom Pri trati 15, 820 14 Bratislava, IČO: 35 744 723, právne zastúpenému Právny dom -

advokáti, s.r.o., so sídlom Dlhá 2, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 36 857 793, o zrušenie rozhodcovského
rozsudku,oodvolanížalovanéhoprotirozsudkuOkresnéhosúduBanskáBystricač.k.15Csr/1/2017-168
zo dňa 17. júla 2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 15Csr/1/2017-168 zo dňa 17. júla 2019 z r u š u j e a
vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 15Csr/1/2017-168 zo dňa 17. júla 2019 zrušil rozhodcovský
rozsudok Obchodného súdu, stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou asociáciou
rozhodcovských súdov č.k. SARS 75/2015 zo dňa 16.03.2016 v časti týkajúcej sa Bc. J. Y., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XX, A. a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni trovy konania v
rozsahu 100 % v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu o ich výške.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa
06.05.2016 proti žalovanému domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku Obchodného súdu, stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou asociáciou rozhodcovských súdov č.k. SARS 75/2015
zo dňa 16.03.2016 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“) podľa § 41 ods. 1 písm. a) bod 3 a 4 zákona
č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“) z dôvodu, že v
konaní pred rozhodcovským súdom v rámci prvého procesného úkonu namietala neexistenciu platnej

rozhodcovskej doložka, a teda nedostatok právomoci. Zistil, že žaloba o zrušenie rozhodcovského
rozsudku bola podaná v zákonom stanovenej lehote v zmysle § 41 zákona o rozhodcovskom konaní.

3. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie tiež vyplýva, že žalobkyňa už v konaní pred
rozhodcovským súdom namietala nedostatok právomoci rozhodcovského súdu voči nej z dôvodu
neexistencie platnej rozhodcovskej doložky, nakoľko parafa nad menom na vyjadrení k záväzku č. EXRE

4757/2015 (ďalej len „vyjadrenie k záväzku“) nepatrí jej a nikdy toto vyhlásenie nepodpísala.

4. Súd prvej inštancie nevykonal vo veci žalovaným navrhovaný dôkaz, a to výsluch svedka a na
jeho popretie skutkových tvrdení týkajúcich sa podpisu žalobkyne aplikujúc § 153 ods. 1, 2 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), výsluch ktorého sa žalovaný domáhal v
podaní odoslanom súdu dňa 16.08.2017, nakoľko išlo o prostriedky procesného útoku, ktoré neboli

v konaní predložené včas s tým, že ak by na ne prihliadal, vyžiadalo by si to nariadenie ďalšieho
pojednávania a vykonanie ďalších úkonov súdu. V tejto súvislosti súd prvej inštancie konštatoval, žeprerušil pojednávanie a po zistení, že asistentka senátu uvedené vyjadrenie žalovaného v elektronickom
spise nenašla prejednal vec a skutkové tvrdenia žalobkyne, že vyhlásenie nepodpísala, považoval za
nesporné, pretože neboli účinne popreté žalovaným.

5. Zo skutkových tvrdení žalobkyne, nepopretých skutočností zo strany žalovaného a vykonaného
dokazovania listinnými dôkazmi mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobkyňa vyjadrenie k záväzku
a vyhlásenie v zmysle § 303 Obchodného zákonníka vrátane dohody o voľbe rozhodcovského súdu
nepodpísala. Žalobkyňa predložila v konaní listiny, na ktorých sa nachádza jej podpis v danom období,

pričom dokazovanie znalcom, a to vyžiadaním odborného vyjadrenia navrhovala k posúdeniu totožnosti
pisateľov podpisov v prípade, ak by túto skutočnosť považoval súd za potrebné určiť odborne. Vzhľadom
na pasivitu žalovaného, ktorý sa k žalobe v lehote určenej súdom nevyjadril a skutkové tvrdenia
žalovanej nepoprel, pričom bol poučený, že na neskôr predložené a označené dôkazy súd nemusí
prihliadať, považoval súd prvej inštancie skutkové tvrdenie žalobkyne, že podpis na vyjadrení k záväzku
nie je jej podpisom, za nesporné, a preto vo veci nenariadil znalecké dokazovanie. Pokiaľ ide o originál

listinypožadovanýžalobkyňou,tentobybolpotrebnýlennaúčelyznaleckéhodokazovania.Zuvedených
dôvodov dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobkyňa rozhodcovskú zmluvu neuzatvorila,
rozhodcovský rozsudok tak prekročil dosah rozhodcovskej doložky, keď rozhodol rozhodcovským
rozsudkom aj vo vzťahu k žalovanej Bc. Y.i Y.. Súd prvej inštancie preto zrušil rozhodcovský rozsudok
podľa § 40 ods. 1 písm. a) bod. 3 zákona o rozhodcovskom konaní v časti týkajúcej sa žalovanej 2/.

Táto časť rozhodcovského rozsudku môže byť oddelená od časti rozsudku týkajúcej sa žalovaného 1/
obchodnej spoločnosti ErBalla s. r. o., IČO: 44 937 253.

6. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu.
V spore bola úspešná žalobkyňa, preto jej priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v

rozsahu 100 %.

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný.
Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesúhlasil s
postupom súdu prvej inštancie pri rozhodovaní o zrušení rozhodcovského rozsudku z dôvodu, že
zo strany súdu prvej inštancie došlo k nesprávnemu procesnému postupu, keď uplatnil sudcovskú
koncentráciu, pretože žalovaný sa nevyjadril k žalobe žalobcu zo dňa 02.05.2016, hoci bol na podanie

vyjadrenia vyzvaný písomnou výzvou súdu. Uvedená skutočnosť nie je pravdivá, pretože sa k žalobe
vyjadril písomným vyjadrením, ktoré bolo súdu prvej inštancie odoslané dňa 16.08.2017, na ktorú
skutočnosť súd prvej inštancie na pojednávaní upozornil. Uviedol, že výzva súdu prvej inštancie na
vyjadrenie sa k žalobe žalobcu mu bola doručená dňa 02.05.2016. Vzhľadom na to, že mu bola zo
strany súdu doručená nesprávne nafotená žaloba, po opätovnom doručení správneho vyhotovenia

žalobyzaujalpísomnéstanoviskovoformepísomnéhovyjadreniažalovanéhooznačenéako„Vyjadrenie
žalovaného k žalobe zo dňa 02.05.2016 o zrušenie rozhodcovského rozsudku zo dňa 16.03.2016, č.k.
SARS 75/2015“. Uvedené vyjadrenie zaslal súdu prvej inštancie dňa 16.08.2017 cez všeobecnú agendu
portálu www.slovensko.sk , nakoľko v tom čase platila zákonná povinnosť
advokátov podávať písomné podania súdu výlučne elektronickou formou. Na pojednávaní konanom

dňa 17.07.2019 keďže nemal k dispozícii doručenku, ani iný doklad, požiadal súd prvej inštancie o
preverenie odoslania podania, a to tak, že toto preverí právny zástupca žalovaného vo svojej dátovej
elektronickej schránke. Aj napriek uvedenému došlo na pojednávaní zo strany súdu k vyhláseniu
rozsudku v neprospech žalovaného. Po preverení dátovej schránky právneho zástupcu žalovaného
o odoslaní podania zistil, že vyjadrenie žalovaného k žalobe bolo súdu prvej inštancie odoslané

dňa 16.08.2017. Dňa 16.08.2017 žalovaný obdržal z Úradu vlády Slovenskej republiky informáciu o
prijatí správy na ÚPVS, čo preukazuje, že vyjadrenie žalovaného bolo z jeho elektronickej schránky
odoslané.Dňa30.01.2018žalovanýdostalodOkresnéhosúduBanskáBystricadoručenkupotvrdzujúcu
doručenie tohto vyjadrenia Okresnému súdu Banská Bystrica. Z uvedeného teda vyplýva, že dňa
16.08.2017 skutočne vyjadrenie súdu odoslal, ale zrejme z technických dôvodov, za ktoré žalovaný

nezodpovedá, bolo súdu prvej inštancie doručené až dňa 30.01.2018. Vyjadrenie žalovaného tak bolo
z jeho dátovej schránky odoslané a súdu prvej inštancie aj doručené, o čom predložil príslušné dôkazy,
najmä doručenku. Skutočnosť, že vyjadrenie žalovaného nebolo zaslané v lehote uvedenej súdom
prvej inštancie nepovažoval za dôvod pre zamietnutie žaloby, nakoľko sa objektívne nemohol k žalobevyjadriť v súdom stanovenej lehote, keďže žalobu nemal kompletnú. Ďalej namietal, že súd prvej
inštancie v predmetnej veci nesprávne aplikoval sudcovskú koncentráciu konania, nakoľko táto bola zo
strany súdu prvej inštancie uplatnená spätne aj na skutkové tvrdenia žalovaného, ktorými okrem iného

poprel skutkové tvrdenia žalobcu. Súd prvej inštancie strany sporu upozornil na to, že môže sudcovskú
koncentráciu konania aplikovať až na konci pojednávania po tom, ako predniesli svoje skutkové tvrdenia
a návrhy, pričom poukázal na znenie prvej vety § 153 ods. 1 CSP. V tejto súvislosti poukázal na
rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 41Cob/60/2018. Ďalej uviedol, že súdu prvej
inštancie bolo v konaní známe z rozhodcovského rozsudku, že žalovaný tvrdenia žalobcu o údajnom

nepodpísaní vyjadrenia k záväzku poprel. Nakoniec namietal postup súdu prvej inštancie, ktorým mal
súd za preukázané skutkové tvrdenia žalobkyne o tom, že nepodpísala vyjadrenie k záväzku, na
preukázanie čoho predložila iné listiny so svojim podpisom, ktorých podpisy neboli zhodné s podpisom
na tomto vyjadrení. Poukázal na to, že len samotné popretie podpisu a jeho porovnanie s inými podpismi,
ktoré sa nezhodujú so spornými podpismi, nemôže súdu stačiť na to, aby rozhodol, že podpis skutočne
nepatrí žalobcovi. Spornosť podpisov je nevyhnutné vyriešiť znaleckým dokazovaním. V predmetnom

konaní však takéto dokazovanie žalobkyňa nenavrhla, resp. ho navrhla až na pojednávaní. Nenavrhla
ho ani v rozhodcovskom konaní, a preto mal za logické, že rozhodcovský súd námietku tejto účastníčky
nepovažoval za podstatnú a vydal rozhodcovský rozsudok, ktorého zrušenia sa žalobkyňa domáha v
tomto konaní. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie, alebo aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne

a žalovanému prizná náhradu trov konania.

8.Kodvolaniužalovanéhosavyjadrilažalobkyňa.Vovyjadreníuviedla,žesúdprvejinštancienazáklade
jej dostupných informácií o absencii procesnej obrany žalovaného vo forme vyjadrenia žalovaného k
žalobe svoje zákonné právo skoncentrovať konanie využil v súlade so zákonom. Žalovaný existenciu,

ako aj doručenie vyjadrenia žalovaného k žalobe, ktoré malo byť expedované dňa 16.08.2017 na
pojednávaní konanom dňa 17.07.2019 nepreukázal žiadnym listinným dôkazom. Žalovaný sa mohol
vyjadriť k žalobe v zmysle § 181 ods. 1 CSP na pojednávaní. Súd prvej inštancie bol oprávnený uplatniť
sudcovskú koncentráciu konania na vyjadrenie žalovanej strany k žalobe, ktoré táto strana predniesla
na pojednávaní konanom dňa 17.07.2019. Postup súdu prvej inštancie, ktorým uplatnil sudcovskú

koncentráciu konania aj na skutkové tvrdenia žalovaného považovala v celom rozsahu v súlade so
zákonom, a to najmú v súlade so základnými princípmi civilného sporového konania, najmä s čl.
17. Poukázala na to, že aktuálna právna úprava Civilného sporového poriadku nepozná pravidlo tzv.
upozornenia sporových strán konajúcim súdom na to, kedy uplatní sudcovskú koncentráciu konania.
Keďže pre pojednávanie v civilnom sporovom procese je charakteristické, že jeho priebeh je v značnej

miere ovplyvnený princípmi koncentrácie konania, a to či už sudcovskej alebo zákonnej, práve priestor
pre aplikáciu sudcovskej koncentrácie videla žalobkyňa v stanovisku súdu prvej inštancie k skutkovým
tvrdeniam a k navrhovaným dôkazom. Preto považovala postup súdu prvej inštancie za správny a
zákonný.Knámietkežalovaného,ženapreukázanieňoutvrdenýchskutočnostíbolopotrebnévykonanie
znaleckého dokazovania týkajúceho sa osvedčenia pravosti podpisu na vyjadrení k záväzku uviedla,

že bolo ponechané na zvážení súdu, či na podklade jej návrhu bude vykonané znalecké dokazovanie.
Zároveň poukázala na to, že vyjadrenie k záväzku je súkromnoprávnou listinou, pričom v dôsledku ňou
urobeného popretia pravosti súkromnej listiny sa dôkazné bremeno preukazovania pravosti presúva
na stranu žalovaného. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdil a priznal jej voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

9. K vyjadreniu žalobkyne k odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalovaný. Vo vyjadrení vyjadril nesúhlas
s tvrdeniami žalobkyne uvedenými vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného a uviedol totožné skutkové
tvrdenia ako v odvolaní. Zdôraznil, že skutočnosť, že vyjadrenie k žalobe bolo súdu prvej inštancie
doručené preukázal predloženými listinami spolu podaným odvolaním. Potvrdil, že na pojednávaní mal

síce možnosť predniesť svoje tvrdenia, avšak na skutkové okolnosti, ktoré predniesol na pojednávaní
súd prvej inštancie neprihliadal, nakoľko uplatnil sudcovskú koncentráciu spätne. Navyše uviedol, že
okrem vyhlásení, ktoré boli obsiahnuté vo vyjadrení a ktoré predniesol na pojednávaní, navrhol aj ďalšie
vykonanie dôkazov, a to výsluch svedkov. Opätovne poukázal na to, že zo strany súdu prvej inštancie
došlo k nesprávnej aplikácii sudcovskej koncentrácie konania a že súd prvej inštancie nedostatočne

posúdil pravosť podpisov na vyjadrení k záväzku. Navrhol, aby odvolací súd o odvolaní rozhodol tak,
ako navrhol v podanom odvolaní.10. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa. Vo vyjadrení uviedla, že trvá na všetkých svojich
tvrdeniach uvedenými v jej vyjadrení zo dňa 30.09.2019. K tvrdeniu žalovaného týkajúcemu sa
nesprávneho procesného postupu súdu prvej inštancie pri uplatnení sudcovskej koncentrácie poukázala

na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II.ÚS 530/2018 zo dňa 15.11.2018. Nakoľko
v prípade odoslania a údajného doručenia vyjadrenia žalovaného k žalobe bolo vzhľadom na značný
časový odstup možné predvídať problémy s doručovaním, žalovaný mohol použiť alternatívny spôsob
doručenia podania konajúcemu súdu a z hľadiska opatrnosti overiť si stav konania a tak predísť situácii,
ktorá nastala až na pojednávaní. Preto bolo možné, aby súd prvej inštancie dospel k záveru, že podanie

žalovaného nebolo uplatnené včas. Navyše uviedla, že včasnosť nie je možné priznať ani skutkovým
tvrdeniam a návrhom na doplnenie dokazovania ako prostriedkom procesnej obrany predneseným
zástupcom žalovaného na pojednávaní dňa 17.07.2019 z dôvodu, že tieto prostriedky procesnej obrany
boli uplatnené ako reakcia na skutočnosť, ktorú žalovaný mohol predvídať. Opakovane uviedla, že
napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je v súlade s platnou právnou úpravou a je vecne správne.
Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a priznal

jej voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

11. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu danom
ustanovením § 379 CSP rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa ust. § 380 CSP
nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné doplniť alebo zopakovať pojednávanie (ust.

§ 385 ods. 1 CSP) a contrario a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné, a preto napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

12. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobkyňa sa žalobou podanou na súde prvej inštancie dňa

06.05.2016 proti žalovanému domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm.
a) bod 3. a 4. zákona o rozhodcovskom konaní. Súd prvej inštancie výzvou vo forme uznesenia č.k.
15Csr/1/2017-53 zo dňa 28.03.2017 vyzval žalovaného podľa § 167 ods. 2 CSP, aby sa písomne vyjadril
k pripojenej žalobe. Mailovým podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 05.05.2017 žalovaný žiadal
o opätovné zaslanie kompletného znenia žaloby. Súd prvej inštancie žalovanému spolu so sprievodným

listom zo dňa 20.07.2017 doručil čitateľný rozhodcovský rozsudok, ktorý tvorí prílohu žaloby žalobkyne.
Súd prvej inštancie na základe opakovanej telefonickej žiadosti o zaslanie kompletnej žaloby opakovane
zaslal žalovanému kópiu žaloby vrátane príloh ktoré mal k dispozícii, ktorú žalovaný prevzal dňa
28.07.2017. Súd prvej inštancie na pojednávaní konanom dňa 17.07.2019 predmetnú vec prejednal a
rozhodol, pričom neprihliadol na obranu žalovaného, t.j. na tvrdenia žalovaného uvedené vo vyjadrení

zo dňa 07.08.2017 a na tieto skutočnosti aplikoval § 153 ods. 1 a 2 CSP o sudcovskej koncentrácii.
Žalovaný v uvedenom vyjadrení spochybňoval tvrdenie žalobkyne, že podpis na vyjadrení k záväzku
nie je jej a tvrdil, že vyjadrenie k záväzku, ktorého súčasťou je aj rozhodcovská doložka, je platne
uzavreté. Odvolací súd mal zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 28.07.2017 preukázané, že súd prvej
inštancie pojednávanie prerušil za účelom zistenia, či sa na súde nachádza vyjadrenie žalovaného k

žalobe v elektronickej forme. Nakoľko uvedené vyjadrenie žalovaného nebolo v elektronickom spise
nájdené následne na pojednávaní konštatoval, že vyjadrenie žalovaného k žalobe zo dňa 16.08.2017
sa nenachádza v spise a zároveň súdu nebolo doručené ani elektronicky.

13. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.

14. Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným

dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

15. Podľa čl. 6 ods. 1, prvá veta Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má
právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a
nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch

alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

16. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že žalovaný spolu s odvolaním predložil ako dôkaz „Vyjadrenie
k žalobe zo dňa 02.05.2016 o zrušenie rozhodcovského rozsudku zo dňa 16.03.2016, č.k. SARS75/2015“ (ďalej len „vyjadrenie k žalobe“) zo dňa 07.08.2017 a dôkazy o doručení tohto vyjadrenia
prostredníctvom portálu ÚPVS, a to „Informáciu o prijatí správy na ÚPVS“ z ktorej vyplýva, že portál
ÚPVS prijal za účelom odoslania správy podanie žalovaného dňa 16.08.2017, „Doručenku“, z ktorej

vyplýva, že vyjadrenie k žalobe bolo súdu prvej inštancie elektronicky doručené dňa 16.08.2017.
Odvolací súd mal preukázané aj na základe dopytu správcu siete, že vyjadrenie k žalobe žalovaným
bolo Okresnému súdu Banská Bystrica elektronicky doručené dňa 16.08.2017, pričom toto vyjadrenie
žalovaného k žalobe nebolo založené v súdnom spise.

17. Odvolací súd uvádza, že právo strán sporu na doručenie žaloby a vyjadrení ostatných strán sporu
je potrebné považovať za súčasť práva na spravodlivý proces. Nezohľadnenie doručeného vyjadrenia k
žalobe žalovaným pri vykonanom dokazovaní vytvára stav nerovnosti strán sporu v konaní pred súdom,
čo je v rozpore s princípom kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní ako súčasti práva na spravodlivý
proces. Tým, že v danom prípade súd prvej inštancie pri vykonanom dokazovaní nezohľadnil vyjadrenie
žalovaného k žalobe, ktoré bolo súdu prvej inštancie doručené elektronicky prostredníctvom portálu

ÚPVS dňa 16.08.2017, došlo k porušeniu práva žalovaného na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, v dôsledku
čoho na strane žalovaného došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

18. Odvolací súd zároveň poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.

2Obdo/49/2012 zo dňa 24.06.2013, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol, že z judikatúry
Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že princíp rovnosti zbraní vyžaduje, aby každej procesnej
strane bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú
do podstatne nevýhodnejšej situácie, než v ktorej je druhá procesná strana. Právo na kontradiktórne
konanie znamená, že procesné strany musia dostať príležitosť nielen predložiť všetky dôkazy potrebné

na to, aby ich návrh uspel, ale i zoznámiť sa so všetkými ďalšími dôkazmi a pripomienkami, ktoré
boli predložené s cieľom ovplyvniť rozhodnutie súdu a vyjadriť sa k nim (Komanický proti Slovenskej
republike, rozsudok z 04.06.2002).

19. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie trpí

takou procesnou vadou, ktorá zakladá dôvod na jeho zrušenie bez toho, aby sa zaoberal jeho vecnou
správnosťou. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b)
CSPzrušilapodľa§391ods.1CSPvecvrátilsúduprvejinštancienaďalšiekonanieanovérozhodnutie.

20. Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).