Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. október 2019

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 13T/150/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8817010634
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Monoková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2019:8817010634.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou Mgr. Annou Monokovou v trestnej veci proti

obžalovanému D. R. stíhanému pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 29. októbra 2019 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku obžalovaného D. R., F.. XX.X.XXXX R. R.Z. F. Q., Q. T. C.
P., C. XXX/XX, Z.. R. F. Q.,

pre skutok právne posudzovaný ako zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa
mal dopustiť tak, že dňa 23.03.2017 v čase okolo 10.30 hod. na ním telefonicky iniciovanom stretnutí v

mieste jeho bydliska, v rodinnom dome č. XXX/XX F. C. K.. R. Z. C. P., Z. R. F. Q., po otázke na koľko
si cení svoju hlavu, požadoval od Q. M., F.. XX.XX.XXXX, vyplatenie sumy 400 eur za to, že stiahne
oznámenie, ktoré na neho podal na Obvodnom oddelení Policajného zboru vo Vranove nad Topľou kvôli
napadnutiu v noci z 18. na 19.03.2017, ktorého sa mal Q. M. proti nemu dopustiť pred nočným klubom
Reset vo Vranove nad Topľou, na Ul. B. Nemcovej tým, že ho mal udrieť fľašou po hlave a spôsobiť
mu nešpecifikované zranenia,

spod obžaloby o s l o b o d z u j e, pretože skutok nie je trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou podal na obžalovaného obžalobu pre skutok
uvedený vo výroku tohto rozhodnutia, ktorý po právnej stránke kvalifikoval ako zločin vydierania podľa
§ 189 ods. 1 Trestného zákona.

Obžalovaný vyhlásil, že je nevinný zo spáchania skutku.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkov poškodeného Q. M., I. R., I. R.,

prečítal zápisnice o výsluchu svedkov S. H. I. Š. Š., fotodokumentáciou displeja mobilného telefónu
poškodeného, spisom vojenskej polície vedeným pod ČVS:VPTN-11/OdV-V-2017 a spisom čestnej
stráže prezidenta SR vedeným pod ČSPSR-357/2017, správou zamestnávateľa obžalovaného, správou
obce z miesta trvalého bydliska, taktiež odpisom z registra trestov a výpisom z evidencie priestupkov
obžalovaného a zistil tento skutkový stav.

Obžalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že dňa 23.3.2017 sa stretol s poškodeným Q. M. u nich doma

a chceli sa dohodnúť na odškodnení za ublíženie na zdraví, za rozbitú hlavu. Poškodený s tým súhlasil,
že sa dohodnú. Pýtal sa poškodeného, nakoľko si váži svoju hlavu, čím myslel, nakoľko si váži svoje
zdravie,žiadnynátlakanivyhrážaniezjehostranytamneboloapoškodenýstýmsúhlasil,žesadohodnú
tak, že on ukončí PNku, aby poškodený nemal problém v práci, aby ho nevyhodili, nakoľko poškodenýv tom čase pracoval v čestnej stráži prezidenta, poškodený ho o to poprosil. Teda dohoda bola taká, že
on ukončí PNku a poškodený mu dá tie peniaze, 400 eur. On hneď v pondelok, pričom s poškodeným
sa stretli vo štvrtok, išiel ukončiť PNku, nakoľko to bral tak, že sa s poškodeným dohodli. Predtým dňom

23.3.2017 sa s poškodeným nepoznal. Stretnutie s poškodeným inicioval on, pýtal sa poškodeného, či si
je vedomý toho, čo spáchal, že spáchal trestný čin, lebo mu ublížil na zdraví. K tomu ublíženiu došlo pred
nočným klubom Reset z 18. na 19.3.2017, kde on mal s poškodeným slovnú roztržku a neskôr podišiel
jeden z partie, s ktorou bol aj poškodený, podišiel k nemu a následne sa k nemu rozbehol aj poškodený
a udrel ho fľašou po hlave. Zapamätal si tvár toho chlapca čo ho udrel, potom keď prišla polícia, išli

na políciu a on cez facebook zistil meno toho chlapca a bol to poškodený. Trestné oznámenie podával
hneď v ten večer, resp. 19.3.2017 a telefónne číslo na poškodeného potom získal cez jedného kamaráta.
Poškodeného telefonicky kontaktoval asi 5krát, pričom asi 3krát mu telefón nezdvihol. Pri telefonickom
rozhovore najprv poškodený uvádzal, že si nič nepamätá, ale potom neskôr už aj do telefónu priznal, že
to urobil a taktiež potom, keď bol u nich doma. S poškodeným sa stretol tak, že sa dohodli, že ho bude
čakať pri obchode Coop Jednota v C. P., on tam prišiel autom aj so svojim kamarátom I. R., poškodený

tam autom čakal, on mu kývol, aby išiel za nimi a takto prišli k nim domov na oboch autách. V ďalšom
uviedol, že si nepamätá, od koho a kedy sa dozvedel, že poškodený je členom čestnej stráže prezidenta,
ale dozvedel sa to pred ich stretnutím. Pri stretnutí s poškodeným bol prítomný I. R. a bola tam aj jeho
mama, ale ona tam nebola po celý čas, odbiehala do kuchyne. Rozhovor prebiehal úplne v pohode,
poškodený bol priateľský, nesmelý, pokorný, pripadal mu ako dobrák. Pri tom stretnutí sa bavili najmä

o tej ich dohode, on sa ho pýtal, nakoľko si cení svoju hlavu a tým myslel to, že nakoľko si cení svoje
zdravie. Nebol tam žiaden nátlak, bola to úplne v pohode debata. Keď sa poškodeného pýtal nakoľko
si cení svoju hlavu, tak to súviselo s tým, že on mu rozbil hlavu, preto sa ho to takto pýtal. Na to mu
poškodený odpovedal, že nevie. Spýtal sa ho ďalej, na akej sume sa dohodnú, poškodený rovnako
povedal, že nevie, že má povedať on a on poškodenému ukázal štyri a to na prstoch ruky a myslel tým

štyri stovky. Následne poškodený povedal, že áno, dohodli sme sa, že mi dá 400 eur a ja stiahnem
trestné oznámenie, ale to vtedy nevedel, že sa to nedá stiahnuť. Dohodli sme sa tiež, že poškodený
mu vyplatí sumu asi do dvoch dní. Keď mu peniaze do dvoch dní nedal, tak mu volal a poškodený mu
povedal, že mu peniaze môže dať až na budúci víkend, ale peniaze mu nedal, ale on PNku ukončil, aby
poškodený nemal žiadne zbytočné problémy. Nedohodli sa s poškodeným, kde malo dôjsť konkrétne

k vyplateniu peňazí, to by si potom telefonicky dohodli. R., ktorý bol prítomný pri ich rozhovore, do
rozhovoru nevstupoval, ale vedel, prečo sa s poškodeným stretli a počul aj rozhovor s poškodeným, bol
tam po celý čas. Zo sumy, na ktorej sa dohodol s poškodeným mu nič nebolo vyplatené. Po 23.3.2017
sa už s poškodeným osobne nestretol, mimo úkonov trestného konania, ani ho nijak nekontaktoval, ani
on jeho. K náhrade škoda uviedol, že mu bolo mi vyplatené plnenie od poisťovne titulom poistenia. Čo

sa týka trestného oznámenia na poškodeného toto sa už nepokúšal stiahnuť, lebo po čase zistil, že sa
to nedá, povedal mu to jeden kamarát aj príbuzní. Na vysvetlenie pojmu, ktorý použil, že sa dohodli s
poškodeným, obžalovaný uviedol, že jemu to tak prišlo, že sa dohodli, že poškodený mu dá tých 400
eur a on to stiahne, poškodený ho o to požiadal, aby to stiahol. Na otázku či povedal niekedy výslovne
tú sumu, ktorú chcel od poškodeného aj slovne, uviedol, že u nich doma to vtedy nepovedal, vtedy iba

ukázal na ruke 4 prsty a potom sa dohodli vonku, keď vyšli z domu a tam poškodenému povedal, že
400 eur. Ich dohoda nemala inú podobu, iba sa o tom rozprávali. Poškodený od neho žiadal a prosil
ho, aby stiahol tú PNku a on od neho za to chcel tých 400 eur. To že poškodený pôsobil v čestnej stráži,
bral tak, že je to nejaká lepšia robota, že poškodený musí aj lepšie zarábať, že si robotu váži. A bral to
tak, že mu pomôže, aby v tej práci nemal problémy. Myslel na to, žeby ho mohli aj vyhodiť preto, že je

vojak a nemal by nič také spraviť.

Svedok poškodený Q. M. vypovedal, že obžalovaný ho telefonicky kontaktoval, bol to asi v pondelok a
volalo mu nejaké číslo, nevedel vtedy ešte o čo ide a tá osoba mu povedala, že či si pamätá, čo spravil
víkend pred tým pondelkom. Nevedel, kto mu volá, tá osoba sa mu nepredstavila, ani nič bližšie o sebe

neuvádzala. Ten muž sa pýtal, či bol cez víkend v Resete a že či si pamätá, že tam niekomu ublížil.
Potvrdil, že tam bol, ale že si nepamätá veľmi koniec toho večera, lebo požíval dosť veľa alkoholu. Ten
muž mu povedal, že ,,kamarátovi si rozbil fľaškou hlavu alebo hlavu o fľašu“. Tá osoba, ten muž mu ešte
povedal, že vie o ňom, kde robí, vie o ňom nejaké veci, pričom on v tom čase pracoval v čestnej stráži
prezidenta. Ten muž mu potom povedal, že kamarát, ktorému rozbil hlavu, sa mu bude snažiť nejakým

spôsobom pomôcť, no nijako to nekonkretizoval. Pýtal sa ho ďalej, kedy bude najbližšie vo Vranove
a či sa vedia stretnúť niekedy v priebehu týždňa a dohodnúť sa. Nevedel vôbec o čo ide, nič také si
nepamätal, ale zaujímalo ho, čo tá osoba od neho chce, tak si vybavil v práci voľno. Ten muž povedal,
že keď bude vo Vranove, tak ho má kontaktovať, preto keď prišiel do Vranova, na druhý deň ráno muvolal. Stále to bola tá istá osoba, s ktorou sa rozprával, s ktorou telefonoval aj prvýkrát. Ten muž chcel,
aby prišiel za ním domov, do obce C. P.. Ešte stále nevedel, kto je tá osoba, s kým telefonuje. Do C.
P. prišiel autom, išiel tam sám, počkal na mieste určenom tým mužom, prišli tam pre neho autom dvaja

chlapci, jedným z nich bol obžalovaný, no vtedy ho nepoznal a ten druhý je svedok R., ktorého vtedy tiež
nepoznal. Povedali, že má ísť za nimi svojim autom. Išli pred dom, odparkoval auto a išiel s nimi dnu
do domu. Nevedel, komu ten dom patrí, tých ľudí nepoznal. Sadli si v obývačke on, obžalovaný, svedok
R. a mama obžalovaného, ale ona tam nesedela celý čas. V dome bol aj otec obžalovaného, zastavil
sa pri nich, ale ináč tam nebol. Keď si sadli, začali sa rozprávať a potom padla tá otázka, že ,,nakoľko

si vážim svoju hlavu, že mne si ju rozbil cez víkend“, to povedal obžalovaný. Až vtedy sa dozvedel, že
je to ten muž, s ktorým telefonoval. Obžalovaný ešte povedal, že on si svoju hlavu dosť váži a že on mu
ju rozbil. Keď to takto obžalovaný povedal, že nakoľko si váži svoju hlavu, tak mu automaticky napadlo,
že chce nejaké peniaze, nevedel obžalovanému odpovedať, na čo obžalovaný povedal, tak poviem ja a
povedal štyri. Automaticky si vybavil, že 4 eurá to asi nebudú, ani 40 eur, 400 asi tiež nie, a preto sa mu
vybavila čiastka, že požaduje za hlavu 4000 eur, teda za to, že mu rozbil jeho hlavu s tým, že keď on dá

tie peniaze, tak obžalovaný pôjde stiahnuť trestné oznámenie, ktoré podal. Čiastka sa mu zdala vysoká,
pritom si nepamätal, žeby to bol on. Ale opýtal sa obžalovaného, či chce tie peniaze naraz alebo chce
2000 a 2000 eur. Obžalovaný povedal, že nie, že ich chce naraz, preto si potom opäť myslel, že chce
tých 4000 eur. Obžalovaný trval na tom, že chce tie peniaze v celku, na čo mu uviedol, že toľko peňazí
naraz nemá, ale povedal mu, že skúsi s tým niečo spraviť, ale že nič nesľubuje, že sa ešte telefonicky

spoja. Potom sa o tom už nebavili, vyšli von, fajčili a on odišiel. Keď mu obžalovaný povedal, že podal
na neho trestné oznámenie, pričom dovtedy s niečím takým nemal skúsenosť a nepamätal si, čo sa
v ten večer stalo, tak mu navrhol, že peniaze skúsi zohnať a chcel sa aj popýtať svojich kamarátov,
ktorí tam v ten večer boli, čo sa stalo. Keď obžalovanému sľúbil, že peniaze bude zháňať, tak chcel
získať aj čas na to, aby si pozisťoval, čo sa v ten večer stalo, no ohľadom toho večera od kamarátov nič

nezistil, lebo tí čo tam boli, boli na tom tak ako on, teda boli tiež opití alebo niektorí tam už v tom čase
neboli, lebo odišli skôr. Následne bol riešený vojenskou políciou a vec bola skončená na jeho útvare ako
priestupok dohovorom veliteľa. Obžalovanému neuhradil žiadnu finančnú čiastku. K prípadnej dohode
o mieste a spôsobe odovzdania peňazí uviedol, že dohodli sa tak, že obžalovanému donesie peniaze
a odovzdá mu ich niekde v meste vo Vranove, ale miesto a čas si nedohodli, obžalovaný povedal síce

nejaký čas dokedy sa to má stať, ale nepamätám si to a že obžalovaný potom pôjde k doktorovi. Potom
sa s obžalovaným nestretli, lebo on išiel potom na políciu podať trestné oznámenie.

Taktiež uviedol, že pri jeho rozhovore s obžalovaným zasahoval do tohto rozhovoru svedok R.Č.,
uvádzal, že on tiež bol pritom v ten večer, keď sa mal stať incident, kedy mal udrieť obžalovaného

po hlave, nepamätal si, aby svedok hovoril ešte niečo iné. Bola tam aj mama obžalovaného, ona skôr
mala také výchovné reči, že prečo pijeme a potom si ublížime jeden druhému, povedala niečo v tom
zmysle, nech sa dohodnú oni dvaja a potom tam už s nimi nesedela. Čo sa týka obžalovaného a jeho
zranení, pri ich stretnutí si najprv nič nevšimol, ale potom mu obžalovaný ukazoval jazvu, čo mal zošitú
hlavu.Popredmetnomdni,mimoúkonovtrestnéhokonania,saužsobžalovanýmnestretol,predtýmnež

išiel podať oznámenie na políciu písal obžalovanú správu SMS, že bude v Bratislave a že od kamaráta
alebo od kolegu si zoženie peniaze, ale to už vedel, že obžalovanému tie peniaze nebude zháňať, lebo
mu peniaze dať nechcel. Telefonoval mu stále ten istý človek, bol to ten istý hlas. Čo sa týka obsahu
telefonátu, tak z toho vyplynulo, že ten človek niečo o ňom, vie, že si niečo pozisťoval, že vie akú
má prácu a že o ňu nechce prísť. Ale hlas na neho pôsobil kľudne, normálne a taktiež pri osobnom

stretnutí na neho obžalovaný pôsobil tak isto kľudne, normálne. On sľúbil, že zoženie tie peniaze a od
obžalovaného chcel, aby stiahol trestné oznámenie alebo urobil niečo v tom zmysle, aby on z toho nemal
problémy. Na otázku či obžalovaný podmieňoval niečím skutočnosť, ak mu nedá peniaze uviedol, nie, on
vravel, že ak mu dá peniaze, že ich zoženie, že pôjde na políciu a stiahne trestné oznámenie, teda ak mu
dá požadovanú sumu alebo peniaze, že pôjde ukončiť márodku a pôjde stiahnuť to trestné oznámenie.

Možnosť o stiahnutí trestného oznámenia ako prvý uviedol obžalovaný, bolo to pritom stretnutí, čo sa
stretli u obžalovaného doma. Na otázku obhajcu či mu dňa 23.3.2017 obžalovaný hrozil násilím alebo
inou ťažkou ujmou v súvislosti so žiadosťou o vyplatenie peňazí uviedol, že nie a na otázku obhajcu
či bola jeho slobodná vôľa, že zaplatí obžalovanú sumu nejako obmedzovaná, svedok uviedol, že „ak
myslíte, že niekto na mňa tlačil, tak nie. Nebolo tam nič v tom zmysle, že by ma niekto ovplyvňoval,

nikto na mňa nevyvíjal nátlak“. K možnosti iného spôsobu vyriešenia situácie, ktorá mu bola prednesená
obžalovaným pri ich osobnom stretnutí uviedol, že nehľadal iný spôsob, neprišlo mu to nejako potrebné,
s nikým sa neradil, rozprával o tom len s mamou svojej priateľky, ktorá mu povedala, že keď si nie som
vedomý toho, aby niekomu niečo spravil, že nemá dávať obžalovanému peniaze, aby sa to nakoniecnebralo ako úplatok z jeho strany, že si chce niečo ,,vyžehliť“. Cítil sa vydieraný obžalovaným, len preto,
lebo pýtal od neho peniaze, že obžalovaný spraví niečo, ukončí marodku a stiahne trestné oznámenie,
ale len potom, čo mu dá peniaze. Ak by bol uznaný za vinného z násilného trestného činu vo vzťahu k

jeho práci nevie, čo mu hrozilo, možno by ho vyhodili z práce, lebo musí mať čistý trestný register.

Vypočutý ako svedok bol aj I. R., ktorý uviedol, že vie o tom, že prišlo ku konfliktu medzi obžalovaným
a poškodeným a to pred Resetom, je to nočný klub. Poškodený napadol obžalovaného, a to tak, že
ho fľašou buchol do hlavy. Následne došlo ku konfliktu, kde poškodený potom utiekol, keďže sa mala

privolať polícia. V tom čase poškodeného nepoznal, nič o ňom nevedel. Polícia prišla, obžalovaný
odišiel na ošetrenie k lekárovi a potom obidvaja išli na políciu podať trestné oznámenie. Vie o tom, že sa
obžalovaný s poškodeným nejako skontaktoval a chceli sa rozumne dohodnúť. Nevie presne, kto koho
prvýkontaktoval,alezdásamu,žetobolotelefonicky.Potomsmesastretlion,obžalovaný apoškodený,
u obžalovaného doma, kde následne sa obžalovaný chcel dohodnúť s poškodeným. Malo ísť o takú
dohodu, že obžalovaný neuvedie, že ho poškodený napadol a že poškodený vyplatí obžalovanému

nejaké peniaze, no neviem o akú sumu sa malo jednať, on počul len číslo štyri, počas toho ako sedeli u
obžalovaného v obývačke a rozprávali sa. Zdá sa mu, že s tým poškodený súhlasil, teda s tou dohodou,
no nevie či sa potom ešte medzi nimi niečo riešilo, lebo poškodený potom podal trestné oznámenie na
obžalovaného kvôli vydieraniu. S obžalovaným rozprával o tomto jeho riešení, nápade, tejto dohode,
podľa neho táto dohoda mala zmysel, lebo keď poškodený buchol obžalovaného po hlave, tak bolo

podľa neho rozumné sa nejako dohodnúť. Nevie, kto inicioval dohodu, on s tým nemal nič spoločné.
Bol prítomný po celý čas počas rozhovoru obžalovaného s poškodeným, poškodený reagoval na túto
dohodu tak, že podľa neho s tou dohodou súhlasil. Bol normálny, kľudný. Povedal vtedy poškodený,
že mu je ľúto, čo urobil. Že keby sa dal čas vrátiť späť, tak určite by obžalovaného neudrel po hlave.
Oni sa mali dohodnúť normálne a z tej komunikácie medzi nimi si pamätá to číslo štyri. On to bral tak,

že sú ľudia, že sa musia nejako dohodnúť, že je to normálna dohoda, no k realizácii celej dohody asi
nedošlo. Pod pojmom vydieranie si predstavuje, že príde za niekým a povie mu, že mu napríklad niečo
zaplatí a keď nie, tak on tej osobe spôsobí ujmu na zdraví, alebo že tú osobu zbije. No nič také v konaní
obžalovanéhonebolo,obžalovanýlenchcel,abysadohodlispoškodeným,žepoškodenýmurozbilfľašu
o hlavu a že obžalovaný chce za to od poškodeného nejaké peniaze. Zo strany obžalovaného nepadla

vo vzťahu k poškodenému žiadna hrozba nepadla. K tej hlave povedal, že chce uviesť, že obžalovaný
dal otázku poškodenému nakoľko on si cení hlavu, keby jemu niekto rozbil hlavu fľašou. Padla taká
otázka, nebola tam žiadna hrozba. Obžalovaný sa poškodeného normálne pýtal, či je to normálne, že
niekto niekomu rozbije fľašu o hlavu. Na otázku obhajcu, aby uviedol či a ak áno čo, povedal obžalovaný
poškodenému, ak by M. nezaplatil požadovanú sumu, svedok uviedol, že nič mu na to neodpovedal,

bolo to na konaní poškodeného či zaplatí alebo nie. Obžalovaný to, ak poškodený nezaplatí peniaze,
ničím nepodmieňoval.

Svedok I. R., matka obžalovaného vypovedala, že obžalovaný prišiel v nedeľu ráno v marci 2017 s
rozbitou hlavou, povedal, že boli sa zabaviť s kamarátmi a cestou domov mu nejaký neznámy chlapec

fľašou rozbil hlavu. Porozprával jej o tom, že bol na polícii a na chirurgii, kde mu hlavu zašili. Pýtala sa
ho, či aj vie kto mu tú hlavu rozbil, na čo jej povedal, že medzičasom sa zistilo, že to bol poškodený,
ale bližšie o tom, ako to zistil, jej syn nerozprával. Pár dní po tom k nim prišiel poškodený, myslí, že v
prvom rade sa chcel ospravedlniť, čo aj urobil a chcel sa dohodnúť s obžalovaným, jej synom na ďalšom
postupe. A ona chcela vidieť ako matka človeka, kto synovi ublížil, lebo podľa nej je to dosť vážne, keď

niekto niekomu rozbije hlavu. Keď prišiel poškodený k nim, vládla tam taká príjemná atmosféra, taká
kľudná, priateľská, ospravedlňoval sa poškodený, že je mu to ľúto, že sa mu to nikdy v živote nestalo,
ale uviedol, že na priebeh si veľmi nepamätá. Potom sa rozprávali o bežných veciach, no nebola po celý
čas pri tom ich stretnutí, lebo aj odchádzala do kuchyne. Pri tom stretnutí bol ešte pán R.. Poškodený k
nim prišiel taký skormútený, smutný, bolo jej ho ľúto a mala taký pocit, že mu je veľmi ľúto, čo sa stalo.

A hneď ako prišiel tak na chodbe a potom aj v obývačke sa ospravedlňoval za to, čo sa stalo. Počas
tohto stretnutia sa nikto nikomu nevyhrážal a nikto nikoho nevydieral. Asi po 20 minútach sa poškodený
rozlúčil, ešte chvíľu fajčili, syn, možno aj poškodený, ktorý potom odišiel a týmto to z jej pohľadu skončilo.
Poškodený a jej syn sa skontaktovali telefonicky, syn mu dal adresu. Poškodený prišiel autom a prišiel
sám. Nevie, kto prvý koho kontaktoval Predmetom rozhovoru medzi obžalovaným a poškodeným bolo,

že sa bavili o tom, ako to tam vtedy bolo, keď synovi rozbili hlavu a chceli sa dohodnúť na nejakej sume,
na nejakom odškodnení. Ale keď sa obžalovaný a poškodený bavili konkrétne o tomto, tak ona tam
nebola,bolavtedyvkuchyni.Neviektoprišielstou myšlienkouoodškodnení,alepredstavovalasitotak,
že synovi bola spôsobená ujma na zdraví a mal aj poškodené oblečenie a tak si predstavovala nejakúfinančnú sumu, no s obžalovaným sa o tejto sume nerozprávali a ani nepočula, či padla nejaká suma,
čiastka, keď sa rozprávali obžalovaný a poškodený. Nevedela uviesť, či sa obžalovaný a poškodený v
ten deň u nich doma na niečom dohodli. Počas návštevy poškodeného v ich nepočula ani hádku, krik

alebo zvýšený hlas, kľudne sa rozprávali ako kamaráti.

Súd so súhlasom obžalovaného a prokurátora prečítal zápisnice o výsluchu svedkov S. H. I. Š. Š..

Svedok S. H. vypovedal, že obžalovaného nepozná. Potvrdil, že niekedy v marci 2017 bol vo Vranove v

klube Reset, kde bol spolu s poškodeným a ďalšími osobami, do klubu prišli okolo polnoci a odchádzali
až okolo 3-4 hodiny ráno. Vtedy pred klubom videl, že tam stoja policajti a bol tam aj obžalovaný, ktorý
vykrikoval, že ho napadol poškodený. On osobne nevidel, aby poškodený napadol obžalovaného, ani
v ten deň nevidel, aby sa spolu bavili, obžalovaný nebol ani v ich partii. Neskôr sa od poškodeného
dozvedel, že obžalovaný od neho pýtal peniaze za to, že nepodá na poškodeného trestné oznámenie.

Š. Š. ako svedok vypovedal, že taktiež obžalovaného nepozná, že je pravda, že chodí do klubu Reset
vo Vranove a bol tam aj v marci 2017. Žiadnu bitku v klube ani vonku pred klubom nevidel, stretol sa
tam vtedy s poškodeným, rozprávali o jeho práci, poškodený pracoval ako vojak v Bratislave. Kým bol s
poškodenýmvkontakte,nedošlokžiadnejbitke,kžiadnemusporu,anikničomupodobnémuaažneskôr
sa od niekoho dopočul, že tam mala byť nejaká roztržka alebo bitka, ktorá sa mala týkať poškodeného.

Zo zápisnice o trestnom oznámení súd zistil, že trestné oznámenie podal poškodený ako oznamovateľ
dňa 24.03.2017, kedy sa o 15.00 hod. dostavil na OR PZ vo Vranove nad Topľou. Popísal skutočnosti
ohľadom jeho návštevy v klube Reset zo dňa 18.03. na 19.03.2017, s tým že požil väčšie množstvo
alkoholických nápojov. V ďalšom uviedol, že v pondelok 20.03.2017 mu na jeho telefón volal jemu

neznámy hlas, pýtal sa ho či si pamätá čo sa stalo pred Resetom zo soboty na nedeľu. Bližšie popísal
ako sa skontaktoval s obžalovaným, ako sa dohodli na stretnutí, kde sa toto odohralo a za účasti koho
s tým, že obžalovaný žiadal od neho po otázke na koľko si cení svoju hlavu, istú sumu peňazí, pričom
obžalovaný povedal, že chce štyri, z čoho poškodený pochopil, že chce 4000 eur.

Podľa fotodokumentácie, na ktorej sú zábery na display mobilného telefónu poškodeného, tomuto na
jeho telefónne číslo volalo číslo XXXX XXX XXX, jednalo sa o prijaté aj o neprijaté hovory a taktiež je
tam správa v znení: peniaze som zohnal, požičia mi kolega z útvaru, len nič neoznamuj polícii, prosím.
Rovnako poznámka volať na uvedené číslo v piatok súrne.

Do spisu bol zabezpečený aj prepis hovoru medzi poškodeným a obžalovaným zo dňa 24.3.2017 ( bol to
piatok ), obsahom ktorého bolo určenie termínu odovzdania peňazí poškodeným obžalovanému, ktorý
ich mal zabezpečiť od svojho kolegu a žiadal, aby obžalovaný počkal ešte jeden týždeň, no tento chcel
peniaze do nedele.

Zo spisu vojenskej polície ČVS:VPTN-11/OdV-V-2017 súd zistil, že vec bola odovzdaná vojenskej polícii
prípisom o odovzdaní veci OR PZ Vranov nad Topľou zo dňa 31.3.2017, ktoré v prípise uviedlo,
že vykonaným objasňovaním bolo zistené, že podozrivým zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví,
pre ktorý sa viedlo konanie, je poškodený Q. M. ako príslušník ozbrojených síl Slovenskej republiky.
Obžalovaný D. R. podal vo veci vedenej už vojenskou políciou, oddelenie vyšetrovania Prešov, trestné

oznámenie do zápisnice zo dňa 27.4.2017.

Uznesením pod číslom ČVS:VPTN-11/OdV-V-2017 zo dňa 9.5.2017 poverený príslušník vojenskej
polície začal trestné stíhanie vo veci prečinu ublíženia na zdraví podľa
§ 156 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm.

a) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť profesionálny vojak dňa 19.3.2017 v čase okolo 03.00 hod.
na verejnom priestranstve pred nočným klubom Reset na ulici Boženy Němcovej vo Vranove nad Topľou
a to tak, že fyzicky napadol obžalovaného a to takým spôsobom, že ho udrel jedenkrát sklenenou fľašou
do oblasti hlavy, čím mu podľa lekárskej správy spôsobil zranenie - tržnozmliaždenú ranu vo vlasatej
časti hlavy v spánkovej oblasti vľavo s dobou liečenia viac ako 10 dní.

Pred začatím trestného stíhania bol v tejto veci vypočutý postupom podľa § 196 ods. 2 Trestného
poriadku aj poškodený Q. M.. Ako svedkovia boli v tomto konaní vypočutí aj S. H. I. I. R.. Obžalovaný
bol v tomto konaní vypočutý v procesnom postavení ako svedok poškodený.Naposúdeniezranení,ktoréutrpelobžalovanýakopoškodenýbolovtomtokonanívypracovanéE..E.P.,
znalcomzodboruzdravotníctvoafarmácia,odvetviesúdnelekárstvo,odbornévyjadrenie,podľaktorého

obžalovaný ako poškodený pri incidente dňa 19.3.2017 utrpel poranenia a to tržnozmliaždenú ranu v
spánkovej oblasti vľavo, ktorá bola spôsobená tupohranatým predmetom o užšej kontaktnej ploche a
mohlo sa tak stať s najväčšou pravdepodobnosťou pri jednom údere do uvedenej oblasti tupohranatým
predmetom ( napríklad fľašou ), spôsobenou druhou osobou.

Súčasťou spisu je aj záznam o podaní oznámenia, ktorý bol spísaný s obžalovaným ako poškodeným
dňa 19.3.2017 na Obvodnom oddelení PZ Vranov nad Topľou, záznam bol spísaný v čase o 05.30 hod.,
pričom obžalovaný uviedol, že 19.3.2017 v čase okolo 03.00 hod. pred diskotékou Reset vo Vranove nad
Topľou bol napadnutý neznámym chlapcom, ktorý ho raz udrel po hlave fľašou od piva a následne utiekol
preč, pričom uvedené videl aj kamarát I. R.. O podaní vysvetlenia I. R. dňa 25.3.2017 bol spísaný taktiež
záznam a to na Obvodnom oddelení PZ Vranov nad Topľou, v ktorom I. R. uviedol, že obžalovaného dňa

19.3.2017 v čase okolo 03.00 hod. napadol neznámy chlapec, ktorý ho udrel fľašou od piva po hlave.

Podľa lekárskej správy vystavenej E.. Q. T., lekárom Vranovskej nemocnice, a.s., dňa 19.3.2017 bol
ošetrený obžalovaný, u ktorého bolo zistené zranenie a to tržnozmliaždená rana vo vlasatej časti hlavy
spánkovej oblasti vľavo. Podľa správy obžalovaný ako pacient o pôvode a spôsobe zranenia udal, že

bol v uvedený deň napadnutý neznámou osobou pred nočným klubom Reset a to tak, že dostal fľašou
do hlavy. Predpokladaná doba liečenia bola stanovená do desiatich dní. Podľa potvrdenia nemocnice
zo dňa 29.3.2017 obžalovaný absolvoval kontrolu na chirurgickej ambulancii Vranovskej nemocnice.

Uznesením povereného príslušníka vojenskej polície zo dňa 27.6.2017 pod číslom ČVS: VPTN-11/OdV-

V-2017 bola vec podozrenia zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného
zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa
§ 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, na skutkovom základe ako je uvedené vyššie (uznesenie
o začatí trestného stíhania), podľa § 214 ods. 1 Trestného poriadku postúpená veliteľovi vojenského
útvaru 1003 Bratislava na prejednanie priestupku, lebo výsledky skráteného vyšetrovania preukazovali,

že nejde o trestný čin, ale ide o priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d)
zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Z odôvodnenia predmetného uznesenia vyplýva, že z výsledkov
skráteného vyšetrovania je dostatočne odôvodnený záver, že konaním voj. Q. M. - poškodeného, neboli
naplnené všetky znaky skutkovej podstaty vyššie uvedených prečinov, ale po zhodnotení spôsobu akým
došlo ku spáchaniu skutku, jeho následkov, okolností, za ktorých bol spáchaný, mieru zavinenia a

pohnútku je zrejmé, že závažnosť skutku je nepatrná a že skutok by mohol byť prejednaný ako vyššie
uvedený priestupok.

Proti tomuto uzneseniu podal obžalovaný ako poškodený sťažnosť, ktorú sťažnosť prokurátor Okresnej
prokuratúry v Prešove uznesením pod číslom 1Pv/283/17-87707-13 zo dňa 13.10.2017 zamietol.

Teda po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o postúpení veci na prejednanie priestupku, bola vec
následne vedená a riešená ako spis Čestnej stráže prezidenta SR ČSPSR-357/2017. Súčasťou spisu
bol vyhotovený celý spisový materiál v konaní vedenom vojenskou políciou pod vyššie uvedeným
číslom a v ďalšom konaní je zrejmé, že poškodený bol upovedomený ako profesionálny vojak o začatí

disciplinárneho konania a to listom zo dňa 26.10.2017 a obžalovaný ako poškodený rovnako listom z
uvedeného dňa. Konanie bolo veliteľom vojenského útvaru ukončené tak ako to vyplýva zo zápisnice z
prerokovania disciplinárneho previnenia, prejednania priestupku zo dňa 21.11.2017.

Z tejto zápisnice je zrejmé, že na ústne pojednávanie sa dostavil aj poškodený Q. M. ako podozrivý

z priestupku, ktorého skutkový dej je taktiež popísaný v predmetnej zápisnici za následného uvedenia
porušenia konkrétnych povinností poškodeného ako profesionálneho vojaka. Poškodený ako vojak
druhého stupňa k veci vypovedal, že je si vedomý tohto priestupku, svojho konania ľutuje, no bližšie sa
vyjadrovaťnehodlá.Nazákladevykonanéhodokazovaniaavyhotoveniavšetkýchdôkazovapísomností
mal veliteľ za náležite preukázané, že podozrivý vojak druhého stupňa Q. M. - poškodený, profesionálny

vojak služobne zaradený v VÚ 1003 Bratislava sa skutočne dopustil priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu, čím porušil základnú povinnosť profesionálneho vojaka v zmysle ustanovenia § 134
ods. 1 písm. a) služobného zákona ( zákon č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov
v znení neskorších predpisov). V zmysle ustanovenia § 147 ods. 1 písm. d) služobného zákona veliteľkonštatoval, že v predmetnom konaní nepokračuje a toto konanie zastavuje, nakoľko ako vecne a
miestne príslušný veliteľ zistil, že vyššie menovaný profesionálny vojak síce disciplinárne previnenie
spáchal, ale na nápravu a obnovenie služobnej disciplíny postačuje prerokovanie disciplinárneho

previnenia a zároveň v zmysle § 147 ods. 2 služobného zákona zastavenie predmetného konania
vyznačil v tomto spise.

Podľa odpisu z registra trestov obžalovaný doposiaľ nebol odsúdený, pokiaľ sa týka záznamov v registri
priestupkov MV SR má evidované tri priestupky. V dvoch prípadoch sa jedná o priestupky na úseky

cestnej premávky a taktiež má evidovaný jeden priestupok zo dňa 25.1.2017, priestupok proti majetku
podľa § 50 ods. 1 Zákona o priestupkoch, keď pod vplyvom alkoholu úmyselne kopol a tým aj rozbil
sklenenú výplň vchodových dverí na penzióne, za čo mu bola uložená bloková pokuta v sume 20 eur.

Obec C. P. k osobe obžalovaného oznámila, že tento býva v rodinnom dome s rodičmi a súrodencami,
že na verejnosti sa správa slušne a obec jeho správanie doposiaľ neriešila komisiou verejného poriadku.

Zamestnávateľ E. S. - S. oznámil, že obžalovaný u neho pracoval na základe dohody o vykonaní práce,
jeho pracovné výsledky boli na požadovanej úrovni a žiadne spory, resp. problémy či v kolektíve alebo
s ním ako zamestnávateľom nezaznamenal.

Prokurátorka v záverečnej reči poukázala na to, že dokazovaním jednak v prípravnom konaní, ale aj
na hlavnom pojednávaní bolo preukázané, že skutok sa stal tak, ako je to popísané v obžalobe, tento
spáchal obžalovaný D. R. a skutok napĺňa znaky skutkovej podstaty zločinu vydierania podľa § 189
ods. 1 Trestného zákona. Z vykonaných dôkazov poukázala v prvom rade na výpoveď samotného
obžalovaného, ktorý sa v prípravnom konaní po riadnom poučení v zmysle Trestného poriadku, ku

skutku priznal a spáchanie oľutoval. Na hlavnom pojednávaní v podstate priebeh skutku nepoprel,
upravil však okolnosti jeho spáchania. Ďalej poukázala na výpoveď poškodeného, ktorý jednoznačne
potvrdil, že skutok sa stal tak ako je uvedené v obžalobe, pričom obžalovaný od neho žiadal finančnú
čiastku za to, že stiahne trestné oznámenie za skutok, ktorý sa stal pri bare Reset, a ktorý spáchal
poškodený Q. M.. Rovnakým spôsobom priebeh skutku popísal aj svedok R., pričom bol vypočutý aj

v prípravnom konaní, kde bola teda jeho výpoveď podrobnejšia a uviedol, že obžalovaný skutočne
žiadal od poškodeného finančnú čiastku, za to, že stiahne trestné oznámenie. Samotný svedok R.
uviedol, že obžalovaného upozornil na skutočnosť, či by toto jeho konanie nemohlo byť vyhodnotené
ako vydieranie. Obžalovaný si bol vedomý skutočnosti, že poškodený ako príslušník čestnej stráže
prezidenta SR, v prípade, že by bol uznaný za vinného zo spáchania trestného činu, mohol prísť o

zamestnanie, a že by toto skutočne mohlo byť pre poškodeného ťažkou ujmou. Je isté, že skutok,
ktorého sa dopustil poškodený voči obžalovanému predtým, bol protiprávnym konaním, avšak nebolo v
kompetencii obžalovaného, aby preberal iniciatívu, nakoľko konanie - rozhodnutie o skutku bolo úlohou
orgánov činných v trestnom konaní. Konanie obžalovaného po právnej stránke naplnilo znaky skutkovej
podstaty zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona, lebo iného hrozbou inej ťažkej ujmy

nútil, aby niečo konal. Objektom tohto trestného činu je sloboda ľudského rozhodovania a objektívna
stránka bola naplnená tým, že obžalovaný žiadal finančnú hotovosť od poškodeného za stiahnutie
trestného oznámenia. Navrhla uznať obžalovaného vinným zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1
Trestného zákona a uložiť trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby a výkon uloženého
trestu podmienečne odložiť.

Obhajca obžalovaného v záverečnej reči poukázal na to, že obžalovanému sa kladie za vinu spáchanie
trestného činu vydierania na tom skutkovom základe, že mal požadovať finančnú sumu, ktorej zaplatenie
podmieňoval hrozbou inej ťažkej ujmy spočívajúcej v stiahnutí trestného oznámenia na poškodeného
M.. Ako správne uviedla prokurátorka, objektom tohto trestného činu je sloboda rozhodovania, a

objektívna stránka tohto trestného činu je naplnená vtedy, ak páchateľ násilím, hrozbou násilia, alebo
hrozbou inej ťažkej ujmy núti niekoho, aby niečo konal, opomenul alebo strpel. V ďalšom citoval právne
vety z československej judikatúry, jedná sa o rozhodnutie R2424/1926, R60/2002, z českej judikatúry
NS19/2003-T, TR NS 77/2011-T 1041. Na základe vyššie uvedeného je podľa jeho názoru úlohou
súdu v tomto konaní zodpovedať na dve základné otázky. Prvou je, či v tomto konaní obžalovaný

bol oprávnený, t.j. či mal právny nárok žiadať od Q. M., v tomto konaní poškodeného, finančnú sumu
titulom náhrady škody spôsobenej ublížením na zdraví. Obhajoba tvrdí, odvolávajúc sa na príslušné
ustanovenia Občianskeho zákonníka, konkrétne § 420 a nasledujúce, že od momentu spôsobenia
škody, t.j. od 19.3.2017, existoval medzi D. R. ako poškodeným a Q. M. ako škodcom právny vzťahv zmysle vyššie uvedených citovaných ustanovení. Nesúhlasí s názorom prokuratúry, že ,,nebolo v
kompetencii obžalovaného, aby prevzal iniciatívu“, nie je to pravda, Občiansky zákonník pozná inštitút
dohody o urovnaní, ktorý umožňuje stranám právneho vzťahu vyriešiť tento vzťah dohodou. Na

základe uvedeného teda pokiaľ ide o prvú podmienku pri spáchaní trestného činu vydierania, že malo
ísť o neoprávnené konanie, toto nebolo preukázané, bol preukázaný pravý opak a teda obžalovaný
mal právny nárok žiadať od poškodeného náhradu škody. Druhou otázkou, ktorú následne musí byť
zodpovedaná, je teda otázka či obžalovaný zvolil správnu formu a teda si tieto finančné prostriedky
žiadal takým spôsobom, že mal Q. M. hroziť inou ťažkou ujmou. Hrozba inou ťažkou ujmou, je taká

hrozba, ktorá by mala nútiť osobu, voči ktorej je smerovaná alebo obmedziť osobu, voči ktorej je
smerovaná, slobodnú vôľu sa rozhodnúť. Následne citoval z odpovede z výsluchu poškodeného na
hlavnom pojednávaní zo dňa 29.10.2018, kedy ,,na otázku obhajcu či obžalovaný poškodenému dňa
23.3.2017 hrozil násilím alebo inou ťažkou ujmou v súvislosti so žiadosťou o vyplatenie peňazí, svedok
uviedol, že nie“, na otázku obhajcu ,,či bola jeho slobodná vôľa, že zaplatí obžalovanému sumu nejako
obmedzovaná, svedok uvádza: ak myslíte či niekto na mňa tlačil, tak nie. Nebolo tam nič v tom zmysle,

že by ma niekto ovplyvňoval, nikto na mňa nevyvíjal nátlak. Na otázku prokurátorky, či poškodený mal
nejakú požiadavku na obžalovaného v súvislosti s jeho žiadosťou o zaplatenie nejakej sumy, svedok
uviedol: ja som sľúbil, že zoženiem tie peniaze a od obžalovaného som chcel, aby stiahol trestné
oznámenie alebo urobil niečo v tom zmysle, aby ja som z toho nemal problém.“ Zároveň prečítal obhajca
ešte na preukázanie motívu zo strany poškodeného z jeho výpovede: ,,ja som išiel na kriminálku podať

oznámenie, pretože obžalovaný odo mňa žiadal peniaze za niečo, o čom ja som si nebol vedomý, že by
som to spravil.“ V ďalšom uviedol, že obhajoba je toho názoru, že už len z týchto vyjadrení samotného
poškodeného, nemožno dospieť k inému záveru ako k takému, že poškodený nebol vydieraný a skrz
jeho výpoveď možno tvrdiť, že v tomto konaní nie je poškodený. Sám uviedol, že motívom trestného
oznámeniabolaskutočnosť,žesinebolvedomýtoho,ženiečospravil.Navrhol,abybolobžalovanýspod

obžaloby oslobodený v zmysle § 285 Trestného poriadku a to z dôvodu, že skutok nie je trestným činom.

Obžalovaný v práve posledného slova opätovne uviedol že sa cíti nevinný a poškodeného nijako
nevydieral.

Podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona trestného činu vydierania sa dopustí, kto iného násilím, hrozbou
násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy núti, aby niečo konal, opomenul alebo trpel.

Skutková podstata trestného činu je charakterizovaná súhrnom jednotlivých znakov, medzi ktorými
týmito znakmi existujú vzťahy relatívnej samostatnosti a zároveň vzájomnej podmienenosti, čo z nich

vytvára určitý systém. V dôsledku toho je potom podmienkou existencie skutkovej podstaty naplnenie
všetkých znakov skutkovej podstaty trestného činu a nedostatok jedného znaku sa rovná nedostatku
skutkovej podstaty ako takej.

Každá skutková podstata trestného činu vyjadruje všetky podstatné znaky a črty nevyhnutné

na posúdenie, či konkrétny spáchaný skutok možno považovať za trestný čin. Znaky trestných
činov uvedené v Trestnom zákone vyjadrujú možnosť vzniku takto klasifikovaných skutkov, ako aj
nevyhnutnosť podradiť ich pod príslušné skutkové podstaty trestných činov a použiť právne následky
uvedené v Trestnom zákone. Trestná zodpovednosť vzniká na základe existencie spáchaného skutku,
ktorý vykazuje znaky skutkovej podstaty trestného činu. Obligatórnymi znakmi skutkovej podstaty

trestného činu sú objekt ( záujem, hodnota či spoločenský vzťah chránený trestným právom ), objektívna
stránka ( konanie vrátane opomenutia, následok a príčinná súvislosť medzi konaním a následkom ),
subjekt
( páchateľ ) a subjektívna stránka ( zavinenie, niekedy aj pohnútka a motív ).

V zmysle obžaloby sa obžalovaný mal dopustiť skutku tým, že hrozbou inej ťažkej ujmy iného nútil, aby
niečo konal.

Objektom trestného činu vydierania je slobodné rozhodovanie človeka, pričom objektívna stránka
spočíva v tom, že páchateľ neoprávnene núti iného, aby niečo konal, opomenul alebo trpel a to násilím

alebo hrozbou násilia alebo inej ťažkej ujmy.

Nútenie iného k tomu, aby niečo konal, opomenul alebo trpel je takou skutkovou okolnosťou, ktorá
vyjadruje to, k čomu bol poškodený konaním obžalovaného nútený.Prokurátor poukázal na to, že v obžalobe uvádzanou hrozbou inej ťažkej ujmy, bola strata zamestnania
poškodeného, ktorý je profesionálnym vojakom. Na druhej strane obhajoba poukázala na to, že

v dôsledku napadnutia obžalovaného poškodeným, ku ktorému došlo pred skutkom, vznikol medzi
obžalovaným ako poškodeným a poškodeným ako škodcom občiansko-právny vzťah v zmysle
Občianskeho zákonníka.

Teda každé konanie, ktoré má byť posúdené ako trestný čin, musí naplniť obligatórne znaky príslušnej

skutkovej podstaty, medzi ktoré patrí, ako to už súd uviedol aj vyššie, aj objektívna stránka, ktorá
obsahuje vyjadrenie konania páchateľa, konania, ktorým sa páchateľ protiprávneho konania dopúšťa.
V danom prípade tomu malo byť a obžalovaný sa mal konania dopustiť tým, že od poškodeného žiadal
po otázke, na koľko si cení svoju hlavu, vyplatenie sumy 400 eur.

Aj s poukazom na judikatúru, ktorú uvádzala aj obhajoba, súd uvádza, že pokiaľ má byť skutok popísaný

v odsudzujúcom rozsudku posúdený ako trestný čin vydierania, ktorý mal byť spáchaný hrozbou inej
ťažkej ujmy, musí skutok obsahovať konkretizáciu, v čom spočívala hrozba inou ťažkou ujmou zo strany
páchateľa voči poškodenému ako súčasť popisu konania páchateľa - obžalovaného.

Pokiaľ sa týka samotnej skutkovej vety obžaloby, podanej na obžalovaného, tento popis inej ťažkej ujmy,

ktorá mala byť poškodenému spôsobená, konanie obžalovaného neobsahuje. Ak by aj túto skutočnosť
obsahovalo, nakoľko z vykonaného dokazovania je zrejmé a žiadna zo strán to nerozporovala, a teda,
že poškodený bo v čase spáchania skutku vojakom čestnej stráže prezidenta SR, teda bol v služobnom
pomere ako príslušník ozbrojených síl, pričom u takejto osoby zákon vyžaduje pre výkon služby jej
bezúhonnosť, súd sa zaoberal v ďalšom tou skutočnosťou, aké dôsledky by malo, ak by poškodený

obžalovanému požadovanú sumu neposkytol a tento by prišiel o zamestnanie, teda či by táto skutočnosť
naplnila zákonom požadovaný predpoklad pre trestnosť konania, ktorým je v tomto prípade hrozba
spôsobením inej ťažkej ujmy.

Zákonný znak trestného činu vydierania spočívajúci v hrozbe inej ťažkej ujmy môže predstavovať

rôzne spôsoby, pretože bližšie nie je nijako definovaný. Vždy sa však musí jednať o neoprávnené
konanie páchateľa, ktorý hrozí spôsobením takých následkov, ktoré sú svojou intenzitou obdobné ako
v prípade hrozby násilia, takže hrozba inej ťažkej ujmy môže u poškodeného vyvolať konkrétnu obavu
porovnateľnú s ohrozením jeho života alebo zdravia.

Je nepochybné, že zamestnanie je pre každého človeka dôležité, je zdrojom príjmov a obživy, no ani
prípadná strata zamestnania u poškodeného - zánik služobného pomeru by nenapĺňala podľa názoru
súdu takúto hrozbu spôsobením inej ťažkej ujmy predpokladanej zákonom.

Inou ťažkou ujmou v zmysle znakov trestného činu vydierania môže byť aj začatie trestného stíhania v

dôsledku trestného oznámenia, ktorým páchateľ inému hrozí a núti ho tak, aby sa zaviazal k náhrade
škody, ktorá páchateľovi v skutočnosti vôbec nevznikla alebo vznikla v podstatne nižšej ako požadovanej
miere. Pokiaľ však páchateľ koná za situácie, kedy bol sám v dôsledku konania iného poškodený
a to najmä pokiaľ sa tak malo stať trestnou činnosťou ako tomu bol v tomto prípade, keď konanie
poškodeného ( napadnutie obžalovaného pred barom Reset ) bolo pôvodne posudzované a vojenskou

políciou sa viedlo pre prečin ublíženia na zdraví a výtržníctva a až v ďalšom bolo posúdené ako
priestupok proti občianskemu spolunažívaniu a cieľom obžalovaného bolo dosiahnutie dohody ohľadom
náhrady škody spôsobenej mu poškodeným, nakoľko súd sa v celom rozsahu stotožňuje s tvrdením
obhajoby o vzniku záväzkového vzťahu poškodeného ako škodcu a obžalovaného ako poškodeného
titulom náhrady škody spôsobenej obžalovanému ublížením na zdraví poškodeným, tak potom takéto

konanie obžalovaného, ktoré súčasne podmieňoval aj svojim konaním spočívajúcim v „stiahnutí“ síce
už podaného trestného oznámenia, berúc do úvahy všetky skutočnosti tak ako vyplynuli z vykonaného
dokazovania, je možné podľa názoru súdu považovať za jeho právo.

Trestného činu by sa páchateľ za vyššie popísanej situácie dopustil, pokiaľ by spolu s návrhom dohody

o náhrade škody nútil poškodeného spôsobom a prostriedkami, na použitie ktorých by nebol vôbec
oprávnený.V danom prípade aj zo samotného znenia skutkovej vety možno podľa súdu konštatovať akoby došlo k
akémusi „preklopeniu“ postavenia obžalovaného a poškodeného, nakoľko aj skutok tak ako je popísaný
v obžalobe pojednáva o tom, že práve obžalovaný sa mal zaviazať na konanie - stiahnutie trestného

oznámenia podaného na poškodeného. Teda aj sám obžalovaný sa dostal do pozície, že sa zaviazal na
splnenie určitej povinnosti po splnení povinnosti poškodeným.

Podľa názoru súdu je v prípade žalovaného trestného činu - zločinu vydierania nutné pristupovať k
prípadnej kriminalizácii konania veriteľa obzvlášť opatrne, teda za akých okolností možno použiť právnu

kvalifikáciu trestného činu vydierania v prípadoch, v ktorých veriteľ hrozí svojmu dlžníkovi použitím
právnych krokov ( napr. podaním žaloby, trestného oznámenia ), ak ten neuhradí svoj dlh, nakoľko veriteľ
je vo všeobecnosti oprávnený hroziť svojmu dlžníkovi využitím svojich práv, ak ten neuhradí skutočnú
( nie fiktívnu ) pohľadávku.
Takto súd uzatvára, že bolo nepochybné, že medzi obžalovaným a poškodeným došlo ku konfliktu
pred nočným barom Reset vo Vranove nad Topľou, pričom z pripojených spisov vojenskej polície a

veliteľa čestnej stráže prezidenta vzhľadom na rozhodnutia prijaté v týchto konaniach, na listiny, ktoré
boli oboznámené v rámci dokazovania je nepochybné, že obžalovanému bola poškodeným spôsobená
škoda na zdraví, sám poškodený sa počas disciplinárneho konania, ktoré vykonal jeho nadriadený,
vyjadril, že je si vedomý tohto konania, že sa ho dopustil, aj keď v priebehu tohto konania vy vyjadril aj
v tom zmysle, že si nebol vedomý napadnutia obžalovaného, vzhľadom však na výsledky vyšetrovania

vojenskou políciou sa ku skutku priznal, predmetná skutočnosť o spôsobení škody obžalovanému
bola preukázaná jednak lekárskym potvrdením o ošetrení, ktoré absolvoval obžalovaný v nemocnice
bezprostredne po útoku poškodeným ako aj berúc do úvahy skutočnosť, že obžalovaný ihneď podal
trestné oznámenie o spáchaní trestného činu vo vzťahu k jeho osobe, pričom samotné konanie
poškodeného bolo v konečnom dôsledku posúdené ako disciplinárne previnenie. Taktiež súd poukazuje

na to a to bez akéhokoľvek znevažovania vzdelania či úrovne vedomosti obžalovaného, že tento v
čase podania trestného oznámenia a následného vykonávania úkonov s tým súvisiacich, s najväčšou
pravdepodobnosťou nemal právne vedomie na takej úrovni, aby si uvedomoval v tých samotných
počiatkoch krátko po napadnutí poškodeným, prípadné následky spáchaného protiprávneho konania
poškodeným. Vo svojej podstate na samom začiatku po napadnutí poškodeným, ktorého dovtedy

nepoznal, nemal o ňom žiadne vedomosti, riešil podaním trestného oznámenie to, že sa mu stalo
niečo zlé, že bol napadnutý, no len ťažko možno uvažovať o tom, že v tom čase by obžalovaný vedel
predpokladať dosah prípadného trestného konania voči poškodenému čo sa týka jeho pracovného
alebo služobného zaradenia, posúdenie dôsledkov až do prípadnej straty zamestnania poškodeného,
k čomu v konečnom dôsledku nedošlo, nakoľko konanie poškodeného bolo posúdené ako priestupok a

riešené bolo v disciplinárnom konaní nadriadeným poškodeného so záverom, že postačuje prerokovanie
veci, preto ťažko hľadať v konaní obžalovaného v úplnom počiatočnom štádiu podávania trestného
oznámenia a následného kontaktovania poškodeného akýkoľvek úmysel, teda žeby obžalovaný v čase
kontaktovania poškodeného tohto kontaktoval s tým, žeby v prípade trestného konania po podaní
oznámenia obžalovaným bola poškodenému spôsobená iná ťažká ujma spočívajúca práve v strate

zamestnania. Poškodený ako to vyplýva z jeho výpovede celé konanie ohľadom tejto veci inicioval až
potom, keď sa predtým s obžalovaným kontaktoval, podľa vyjadrení jeho samotného ako aj svedkov
mal svoje konanie, ktorého sa dopustil vo vzťahu k obžalovanému, ľutovať a prosil obžalovaného,
aby sa dohodli, aby mu pomohol, aby neprišiel o prácu. Až následne po kolízii v ich komunikácii, čo
predstavuje označenie žiadnej sumy „4“ sa rozhodol trestné oznámenie podať, pričom tak ako na to

poukázala obhajoba obžalovaným mu pri ich stretnutí nebolo ničím hrozené, jeho slobodná vôľa nebola
nijako obmedzená, nebol na neho vyvíjaný zo strany obžalovaného žiadne nátlak, vydieraný sa cítil
preto, lebo si nepamätal, že obžalovaného napadol. Podľa súdu mal poškodený dostatok času na
rozhodnutia o svojom ďalšom konaní či už hneď po telefonickom kontaktovaní obžalovaným ako aj v
ďalšom pri osobnom stretnutí s obžalovaným, aby nepristúpil na návrh obžalovaného na dohodu, viedli

by sa ďalšie konania či už trestné na základe trestného oznámenia obžalovaného, prípadne aj civilné o
prípadnom nároku na náhradu škody. Zákon každému a teda aj obžalovanému umožňuje kontaktovať
osobu, voči ktorej sa domnieva, že má nárok na náhradu škody, či iné právo. Či už obžalovaný zvolil
vhodnú formu, ktorý začal telefonickým anonymným kontaktom s poškodeným, alebo nie, no nanajvýš
sa javia súdu ako prinajmenšom zvláštne okolnosti spáchania skutku, ku ktorému malo dôjsť v rodinnom

dome obžalovaného, kde poškodeného pozval, za prítomnosti, aj keď nie priamej, svojich rodičov a
ďalších osôb, svedka R.I. a preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a
obžalovaného spod obžaloby oslobodil.Poškodený Q. M. nárok na náhradu škody neuplatňoval, preto súd nerozhodoval osobitným výrokom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde

Vranov nad Topľou. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný
pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal
jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe,
poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o

zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť
aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo
rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Po vyhlásení
rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.