Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. máj 2021

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 10C/10/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8818200812
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kopina

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2021:8818200812.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Martinom Kopinom v spore žalobcu: E.. E. C., A. XX,

O.: XX XXX XXX, právne zastúpeného: advokátska kancelária Mgr. Matej Milovčík, IČO: 42 382 068, so
sídlom Strojárska 590, Snina, proti žalovanému: H. P., F..XX.X.XXXX, T. S. XX, právne zastúpenému:
Advokátska kancelária Slamka & Partners s.r.o., Radlinského 1735/209, Dolný Kubín, IČO: 50 120 000,
o zaplatenie 2.909,95 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.130,35 € do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu žalobca navrhol, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 2.909,95
€ a nahradiť mu trovy konania.

2. Žalobu odôvodnil tak, že žalobca je samostatne hospodáriacim roľníkom vykonávajúcim
podnikateľskú činnosť a prevádzkujúcim odchov brojlerových králikov v obci S., Z. R. F. Q.. Žalovaný

je vlastníkom pozemku parc. č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 572 m2, katastrálne
územie S., Z. S., Z. R. F. Q., W. F. A. Č.. XXX vedenom Okresným úradom Vranov nad Topľou,
Katastrálnym odborom susediaceho s prevádzkou žalobcu postavenou na pozemkoch vo vlastníctve
žalobcu, nachádzajúcich sa v katastrálnom území S., Z. S., Z. R. F. Q., W. F. A. Č.. XXX vedenom
Okresným úradom Vranov nad Topľou, Katastrálnym odborom. Žalovaný v období od 17.3.2016 v
čase od 20.00 hod. do 18.3.2016 v čase do 7.00 hod. počas úprav terénu na svojom pozemku,
úmyselne poškodil elektrický kábel slúžiaci ako prepojenie od merača elektriny po prevádzku žalobcu,

čím žalobcovi vznikla škoda vo výške najmenej 2.909,95 €. Rozhodnutím Okresného úradu Vranov
nad Topľou, Odbor všeobecnej vnútornej správy zo dňa 20.11.2017, č.: Z.-R.-Z.-XXXX/XXXXXX-XX
bol žalovaný uznaný vinným z priestupku proti majetku podľa §50 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch a bolo mu uložené pokarhanie. Žalobca v záujme zabrániť vzniku ďalších škôd a zabrániť
ochoreniam a úhynom králikov, ktoré chová, bol nútený zabezpečiť si provizórny a dočasný zdroj
elektrickej energie svojho odberného miesta objednávkou elektrickej centrály HONDA ECMT 7000
od dodávateľa SIMEL-VT s.r.o., so sídlom Hlavná 97/8, 094 12 Vechec, IČO: 46 461 825. Uvedený

dodávateľ za poskytnuté služby vystavil žalobcovi faktúru č. 2016009 na sumu 420,- €. Z dôvodu, že
bežný režim v prevádzke žalobcu bol výpadkom prípojky elektrickej energie trvajúcim mnoho hodín až
niekoľko dní značne narušený a akútne hrozil hromadný úhyn stoviek kusov chovaných hospodárskych
zvierat pre nedostatok svetla, ventilácie, odvodu biologického odpadu a ostatných potrieb, bol žalobcanútený objednať veterinárne liečivá u dodávateľa Emília Deutschová LUCIA, s miestom podnikania
Záhradná 18,087 01 Giraltovce, IČO: 35 245 247 a podať ich chovaným zvieratám na zmiernenie
následkov vzniknutej prevádzkovej situácie. Uvedený dodávateľ za poskytnutý tovar vystavil žalobcovi

faktúru č. F2016035 na sumu 710,35 €. Z dôvodu, že v prevádzke žalobcu bolo možné obnoviť riadny
prevádzkový režim len rekonštrukciou poškodenej elektrickej prípojky, bol žalobca nútený objednať si
vypracovanie projektovej dokumentácie tejto rekonštrukcie. Dodávateľ projektovej dokumentácie Ing.
Ján Soták, IČO: 10 808 248 za poskytnuté služby vystavil žalobcovi faktúru č. 2016/6 na sumu 120,- €.
Dodávateľ rekonštrukcie elektrickej prípojky SIMEL-VT s.r.o., IČO: 46 461 825 za poskytnuté služby a

tovarvPrevádzkežalobcuvystavilžalobcovifaktúruč.2016005nasumu1.587,60€.Uvedenýdodávateľ
vykonal aj revíziu tejto zrekonštruovanej elektrickej prípojky a za poskytnuté služby vystavil žalobcovi
faktúru č. 2016010 na sumu 72,- €. Všetky uvedené faktúry žalobca riadne uhradil. Súhrn uvedených
súm predstavuje žalovanú sumu 2.909,95 €, ktorá suma predstavuje protiprávnym konaním žalovaného
spôsobenú škodu žalobcovi. Úroky z omeškania si žalobca neuplatňuje.

3. Právne žalobca žalobu odôvodnil §415 a §420 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

4. Súd na návrh žalobcu vo veci vydal platobný rozkaz, ktorým zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi
žalovanú sumu.

5. Voči platobnému rozkazu podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu odpor, v ktorom
sa zároveň vyjadril k podanej žalobe. Uviedol, že tvrdenia žalobcu o údajnom úmyselnom poškodení
elektrického kábla, ako aj právoplatnom uznaní viny zo strany Okresného úradu Vranov nad Topľou,
odborom všeobecnej vnútornej správy sa nezakladajú na pravde. Je síce pravdou, že prvostupňový
orgán - Okresný úrad Vranov nad Topľou, odbor všeobecnej vnútornej správy vydal rozhodnutie, v

ktorom žalovaného uznal vinným a uložil sankciu, ale žalovaný voči rozhodnutiu podal v lehote odpor,
Teda nie je možné aktuálne určiť tak, ako to prezentuje žalobca, že došlo k potvrdeniu viny a úmyslu
žalovaného. Vzniesol námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, nakoľko žalobca nie
je oprávnený domáhať sa akýchkoľvek nárokov, nakoľko ku dňu pretrhnutia kábla nepreukázal svoje
vlastnícke právo k elektrickému káblu, ale dodatočne po škodovej udalosti požiadal Obec Remeniny o

priznanie vlastníckeho práva k poškodenému elektrickému káblu, ktorý následne začal rekonštruovať. K
nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu poukázal aj na to, že na LV č. XXX H. P..Ú.. S., H.. „. Č..
XXX/XX nie je ťarcha v prospech žalobcu ohľadom vedenia elektrického kábla a štátne orgány neevidujú
ku dňu 18.3.2016 akýkoľvek dokument, žalobu alebo inú skutočnosť, z ktorej by vyplývalo, že žalobca
bol vlastníkom alebo sa domáhal vlastníctva elektrického kábla v čase jeho pretrhnutia. Poukázal na

to, že výlučným vlastníkom nehnuteľnosti je žalobca, ako fyzická osoba, pričom žalobca je v žalobe
označený IČO-m, ako podnikateľský subjekt. Poukazuje na rozporuplnosť úhrady faktúr za veterinárne
liečivá, ktoré nemajú súvis s pretrhnutím kábla.

6. V neskorších štádiách konania sa obe sporové strany opätovne vyjadrovali prostredníctvom právnych

zástupcov, kde zotrvali na svojich uvedených skutkových a právnych tvrdeniach.

7. Na zistenie skutkového stavu veci, na preukázanie tvrdených skutočností súd vo veci nariadil
pojednávanie, na ktorom súd oboznámil žalobu, vyjadrenia sporových strán, vykonal výsluch žalobcu,
žalovaného a svedkov: D.. E. C. (J. Ž.), Ľ. C. (manželka žalobcu). Žalobca pôvodne navrhol aj výsluch

svedkov O.. D. E. I. E. S., ale v neskoršom štádiu konania tento svoj návrh na dokazovanie zobral späť.

8. Žalobca pri svojom výsluchu uviedol, že podnikať začal asi v roku 2003. Odvtedy tam chová
králikov. Je to v priestoroch bývalého Poľnohospodárskeho družstva v Remeninách. Dňa 17.3.2016
vo večerných hodinách odchádzal domov z farmy. Na farmu prišiel 18.3.2016, kedy zistil, že nemá

elektrický prúd. V maštali bola vysoká koncentrácia čpavku, nevetralo sa, preto začal hľadať príčinu.
Keďže zistil, že elektrina v obci je, volal elektrárne. Ich zamestnanec zistil, že elektrina nie je iba
od stĺpa k jeho farme. Zisťovali, kde sa stala chyba. Zistili pretrhnutie kábla podzemného vedenia
elektriny na susediacom pozemku vo vlastníctve žalovaného, ktorý tam bol tiež prítomný. Žalobca bol
nútený zabezpečiť náhradný zdroj elektriny vo forme generátora. Ešte predtým požiadal žalovaného,

že je ochotný na vlastné trovy dať spojiť pretrhnutý kábel, lebo z jeho správania usúdil, že kábel je
pretrhnutý na jeho pozemku, čo mu nebolo umožnené. Žalovaný mu nechcel dovoliť ani vstup na
jeho pozemok. Jeho pozemok môže byť cca 30 árov veľký. Má tam sýpku, kde uskladňuje obilie. Na
pozemku žalovaného je cca 50 metrov elektrického vedenia. Žalobca teda si musel nanovo vybavovaťprípojku. Na otázku súdu ohľadom právneho režimu prípojky, ktorá bola preseknutá, žalobca uviedol,
že prípojka bola legálna. Zisťoval dokumentáciu na elektrárňach v Humennom, ale keďže to delimitovali
do Michaloviec, tak sa asi stratila. Dôkazom jej legálnosti bola pravidelná fakturácia spotreby elektrickej

energie, ktorú mu elektrárne fakturovali ešte pred škodovou udalosťou a on to riadne platil. Na pozemku
žalovaného bol elektrický stĺp, po ktorom chcel vzdušnou cestou viesť novú elektrickú prípojku po
škodovej udalosti. Zo strany žalovaného mu to ale nebolo umožnené, preto museli viesť prípojku z
druhej strany a s káblom museli obchádzať celý jeho pozemok, cca 180 m po vzduchu. Momentálne
jeho nová prípojka vôbec nejde cez pozemky žalovaného. Pozemky a stavby, na ktorých prevádzkuje

chov králikov, nadobudol asi v roku 2009. Keď robil tú prípojku elektriny, ktorá bola preseknutá, pomáhal
mu ju robiť aj otec žalovaného a bol pri tom prítomný osobne aj žalovaný, lebo chodieval do sýpky.
Pozemok, ktorý je teraz vo vlastníctve žalovaného, na ktorom došlo k preseknutiu kábla, mal v tom
čase žalobca v prenájme. Od pôvodného majiteľa - Grécko-katolíckeho biskupstva v Prešove dostali
súhlas na zriadenie elektrickej prípojky v zemi v tomto pozemku. Bola k tomu aj ústna dohoda, že sa
k tomu zriadi vecné bremeno, s JUDr. Pavlovským, ktorý bol právnikom biskupstva, ale nakoniec sa

to nezrealizovalo. Neskôr od biskupstva žalovaný predmetný pozemok, na ktorom došlo ku škodovej
udalosti, odkúpil, lebo tam mal sýpku. Prípojku na tomto pozemku realizoval možno v roku 2002-2003.
Dňa 18.3.2016, keď prišiel žalobca na miesto, zistil, že je kábel pretrhnutý. Kábel mal pretrhnúť žalovaný,
pretože ten nikoho cudzieho na svoj pozemok nepusti. V tom čase tam robil pozemkové úpravy -
chodil tam bagrom, prekopával tam zem na účely výstavby svojho rodinného domu na tomto pozemku.

Kábel bol pretrhnutý cca 5 metrov pred týmto rodinným domom. V minulosti, cca rok pred škodovou
udalosťou, mu žalovaný povedal, že ešte raz cez jeho bránu prejde nákladné auto žalobcu s hlinou, tak
mu poškodí elektrický kábel. Okrem tejto jednej vyhrážky o iných žalobca nevie. Na otázku súdu, či pred
škodovou udalosťou rokoval so žalovaným ohľadom prekládky elektrického pripojenia na jeho farmu
alebo ho žalovaný nejakým spôsobom s takýmto dotazom oslovil, žalobca uviedol, že so žalovaným

sa komunikovať nedá. Vždy, keď ho s niečím oslovil, s nejakým návrhom, tak naňho začal kričať a
vyháňať ho z pozemku. K položke vyčíslenej škody 1.587,60 € a 72,- € uviedol, že išlo o náklady na
zhotovenie novej prípojky vzdušného vedenia elektriny do farmy žalobcu po elektrických stĺpoch, ktoré
obchádzajú pozemok žalovaného. K sume 710,35 € pre dodávateľa Emília Deutschová LUCIA uviedol,
že išlo o antibiotické liečivá pre základné stádo, resp. zvieratá, ktoré boli napadnuté. Bola tam vysoká

koncentrácia čpavku, preto mohli dostať expiračné choroby. V súvislosti s preseknutím elektrického
kábla bol úhyn 20-30 zvierat, čo nezistil hneď, keď tam prišiel toho 18.3., lebo zvieratá hynuli postupne.
Zviera, ak sa nadýcha čpavku, tak uhynie postupne. Tie zvieratá hynuli cca 10-14 dní po tej udalosti.
Hnoj z farmy sa ručne vyčistiť nedá a nedalo sa to ani bez elektriny, ani odvetrať, lebo celá maštaľ
je zamurovaná a je tam tma kvôli tomu, aby sa dala regulovať inseminácia a svetelnosť. Pokiaľ ide

o liečivá, ktoré použil na zmiernenie následkov škody, podával zvieratám injekčne antibiotiká, aby
nedostali respiračné choroby a vitamíny na posilnenie imunity. Bez prívodu elektriny bol cca 5 dní. K
sume nárokovanej škody 120,- € uviedol, že išlo o náklady na vypracovanie projektovej dokumentácie
Ing. Jánom Sotákom k novorealizácií prípojky elektriny po vzdušnom vedení, ktoré obchádza pozemok
žalovaného, ako uviedol vyššie. Z dôvodu, že nemal elektrinu, v záujme zabránenia vzniku ďalších škôd,

musel zohnať elektrocentrálu, čo nebolo jednoduché, preto ju tam osadil, sfunkčnil až po 1-2 dňoch,
keď zistil príčinu, a to je dôvod, prečo zabezpečil náhradný prenosný prívod elektriny cca po 5 dňoch od
škodovej udalosti. Po zistení škodovej udalosti 18.3.2016 volal policajtov, ale ani tých nechcel žalovaný
na svoj pozemok pustiť. Policajti to potom prišli prešetrovať ešte raz po niekoľkých dňoch. Keď tam išli
so synom, keď to prešetrovali, tak ho žalovaný z pozemku vyhnal. Ako to skončilo, nevie. Ohľadom

opravy preseknutého kábla osobne žalovaného oslovil, hneď 18.3.2016, na čo on vôbec nereagoval.
Neskôr ho na to vyzval aj písomne, na spojenie káblov, na čo tiež nereagoval. K otázke zriadenia
vecného bremena k podzemnému uloženiu elektrického vedenia pod pozemkom žalovaného doplnil,
že keď pozemok od grécko-katolíckej cirkvi prenajímali a neskôr odkúpili, JUDr. Pavlovský, právnik
biskupstva udelil ústny súhlas jeho manželke, s tým, že dá aj vecné bremeno, ktoré sa asi už neudialo.

Ústna dohoda bola taká, že ten právnik to mal dotiahnuť do konca a mal aj zriadiť vecné bremeno
v prospech žalobcu. Prečo to neurobil, to nevie. Odvtedy ubehli možno 3-4 roky. Na otázku súdu,
prečo, ak právnik biskupstva nezrealizoval tieto formálne kroky na legalizáciu, prečo počas tohto celého
obdobia3-4rokovhonedotazovali,alebosamisanesnažilinejakýmspôsobomtotovysporiadať,žalobca
uviedol, že asi to zanedbal. Grécko-katolíckemu biskupstvu za realizáciu alebo za zriadenie vecného

bremena neplatil nič, nežiadali nič. Platil len nájom. Celý ten pozemok predtým mal v prenájme od
biskupstva, až do momentu, kým ho nenadobudol žalovaný. Predmetný pozemok odkúpiť nechcel, lebo
ten pozemok prislúchal k sýpke. Ak by ho odkúpil, žalovaný by nemal prístup k sýpke, ktorú vlastnil. Na
otázku právneho zástupcu žalovaného, či keď videl, že žalovaný na pozemku bagruje, či ho upozornil,že nech dá pozor, že je tam nejaký kábel elektrického vedenia, žalobca uviedol, že žalovaný vedel, že
tam je kábel. Vedel o tom preto, že bol tam prítomný, keď kopali tú prípojku aj s jeho otcom.

9. K otázke zriadenia vecného bremena sa vyjadril právny zástupca žalovaného, ktorý ako znalý veci
(jeho advokátska kancelária momentálne zastupuje od roku 2010 grécko-katolícku cirkev prešovskú
eparchiu vo všetkých právnych veciach) uviedol, že ak by malo dôjsť k zriadeniu vecného bremena,
takýto súhlas mohol udeliť správca farnosti ale výlučne so súhlasom prešovského eparchu, t.j.
arcibiskupstva.

10. Na pojednávaní žalovaný k veci uviedol, že je vlastníkom pozemku, vo vzťahu ku ktorému nemal
vedomosť o tom, žeby v ňom mal byť uložený nejaký elektrický kábel prítomného žalobcu. Na základe
jeho vlastníctva pozemku sa rozhodol stavať rodinný dom na ňom, a to na základe právoplatného
stavebného povolenia. Boli vyzvaní účastníci stavebného konania, to znamená aj susedia a iné
susediace strany, aby sa vyjadrili k tomuto stavebnému konaniu, či majú nejaké námietky, či chcú uviesť

nejaké rozhodujúce skutočnosti. Nikto sa k tomu vtedy nevyjadroval. Všetko prebehlo v rámci zákona.
Bolo mu vydané riadne stavebné povolenie, na základe ktorého staval. Keď začali robiť terénne úpravy,
susedia naňho zazerali cez plot - žalobca a jeho manželka. Na druhý deň sa vyskytla situácia, že
p. C. z druhej strany jeho pozemku s pánom elektrikárom došli k jeho plotu. Pýtal sa elektrikára, čo
sa deje. Ten sa vyjadril, že p. C. nejde elektrina a údajne elektrický kábel, vedenie elektriny k farme

p. C. vedie cez jeho pozemok. K tomu sa nevyjadroval, lebo nemal žiadnu vedomosť o tom, žeby
nejaký elektrický kábel v jeho pozemku uložený bol. Pokračoval ďalej vo svojej činnosti - terénne
úpravy a tak. Tie terénne úpravy robil tak, že sa bagrovala hlina. Na otázku súdu, aby sa vyjadril,
ako reagoval na požiadavku elektrikára a žalobcu, že má úložku elektriny na svojom pozemku a že
došlo k jej pretrhnutiu na jeho pozemku, na základe čoho žalobca nemá prívod elektriny na svoju farmu,

žalovaný uviedol, že nemal vedomosť o tom, žeby p. C. mal na jeho pozemku uložený elektrický
kábel. Nasvedčuje tomu to, že žiadna ťarcha na LV v katastrálnych evidenciách nebola evidovaná k
tomuto pozemku, žeby mala tam byť nejaká úložka elektriny. Okrem toho žalobca ho nikdy žiadnym
spôsobom písomne, ani ústne neupovedomil, že tam má elektrickú prípojku cez jeho pozemok. Na
otázku súdu, ako reagoval na to, že bol upovedomený v danom čase žalobcom, ako aj elektrikárom,

že tam tá prípojka v zemi je, že je pretrhnutá a že ju treba opraviť, žalovaný uviedol, že nevedel,
ani kde ten kábel je. Až po ďalších skúmaniach došli policajti na pozemok vyfotiť kde to je. Došli aj
s elektrikárom, ktorý ten kábel odfotil, premeral. C.Í. uvádzali, že kábel preťal mimo výkonu stavby.
Z kraja pozemku začal stavať dom, vykopali sa základy. Vtedy sa preťal elektrický kábel. C. uvádzali
v trestných oznámeniach, že nepreťal kábel vo výkone stavby, ale mimo výkonu stavby. Na základe

toho boli tam policajti, aj elektrikár, ktorého zavolali policajti, aby ten kábel premeral. Na otázku súdu,
či sa žalobca, príp. ním poverená osoba po preťatí kábla domáhali, požadovali od žalovaného vstup
na jeho pozemok za účelom opravy tohto kábla, žalovaný uviedol, že áno. Volal mu syn žalobcu,
že keď im nespojí ten elektrický kábel, narobí mu problémy skrz jeho postavenia. Pred uvedeným
telefonátom sa žalobca, resp. ním poverené osoby nedomáhali vstupu na jeho pozemok. Bolo to pár

dní, celé sa to naťahovalo. Keď tam bol žalobca s elektrikárom, ktorý bol zamestnancom Vsl. energetiky,
nedomáhali sa, aby ich vpustil na pozemok spojiť ten kábel. Za účelom opravy kábla bolo konanie na
obecnom úrade v rámci nejakého narušenia susedských vzťahov, či by im umožnil tú elektriku spojiť.
Toto stretnutie na obecnom úrade sa malo udiať možno niekedy týždeň po pretrhnutí kábla, alebo
možno v tom týždni, keď sa to stalo. Ponúkol žalobcovi takú alternatívu, že im povolí na hranici jeho

pozemku zakopať si stĺpy elektrického vedenia, aby si urobili vzdušnú prípojku elektriny a čo najbližšie si
pretiahli elektrický kábel. Ďalšie vyjadrenie z ich strany nedošlo. Neskôr začali konať a žalobca si ťahal
kábel vzduchom cez stĺpy VSE. Má vedomosť o tom, že VSE by to nepovolilo bez nejakého projektu,
takže si bol vedomý, že elektrickú prípojku robil žalobca „na čierno“ a mal ju zhotovenú od pretrhnutia
kábla v priebehu 3-4 dní. Tí chlapi, ktorí to robili, mu povedali, aby nevolal policajtov, že oni sú tam „na

čierno“. Na otázku, súdu, či predtým ho žalobca alebo ním poverená osoba žiadali o povolenie vstupu na
pozemok za účelom opravy pretrhnutého kábla, žalovaný uviedol, že keď zistili, že je pretrhnutý kábel,
podali na neho trestné oznámenie a nič viac neriešili. Začali to riešiť prostredníctvom obecného úradu.
Nepožadovali od neho osobne, aby im umožnil vstup za účelom opravy kábla. Potvrdil, že pozemok, na
ktorom došlo k pretrhnutiu kábla, je bezprostredne susediacim pozemkom s pozemkom, kde žalobca

prevádzkuje farmu králikov. Na otázku súdu, či žalobca nejakým spôsobom inicioval po nadobudnutí
susediaceho pozemku žalovaným, kde mal žalobca podzemnú úložku prívodu elektriny, s ním nejaké
jednanie, dohodu ohľadom zriadenia vecného bremena, alebo súhlasu s uložením tohto kábla, žalovaný
uviedol, že vlastníkom tohto pozemku je od roku 2006. Od nadobudnutia tohto pozemku ho žalobcanikdy neoslovil ohľadom nejakého právneho riešenia úložky tohto elektrického kábla v jeho pozemku, až
do doby jeho preťatia. Podľa jeho vedomosti to nikdy neriešil ani pred ním s jeho otcom, ktorý bol pred
žalovaným vlastníkom tohto pozemku, zhruba od roku 2004. Namietal žalobcom uplatnenú položku

- zabezpečenie elektrocentrály na dodávku elektriny do farmy s tým, že žalobcovi po preťatí kábla
hneď na druhý deň elektrocentrála fungovala, lebo on má svoju vlastnú elektrocentrálu. Žalobca mal
elektrocentrálu aj pred preťatím kábla. Je to z toho dôvodu, že ide o susedný pozemok a on vie, aký zvuk
vydáva zapnutá elektrocentrála. Videl, ako u žalobcu deň po preťatí kábla na farme svietia svetlá, tak
to pre istotu vyfotil. Vedomosť o tom, že v susediacej prevádzke na farme žalobcu sa prevádzkuje chov

králikov v čase škodovej udalosti žalovaný mal. O škodovej udalosti - pretrhnutí kábla na jeho pozemku
sa dozvedel na druhý deň po jeho pretrhnutí, keď začali chodiť policajti a elektrikári. V predmetnom areáli
bývalého PD sú okrem neho, žalobcu a otca žalovaného asi 6 ďalší vlastníci pozemkov. Zhruba 2 dní po
škodovej udalosti obdržal list syna žalobcu, kde bol informovaný, že v jeho pozemku je nejaký elektrický
kábel, ktorý mal žalovaný pretrhnúť a bola od neho požadovaná suma škody na zaplatenie do 48 hodín.
Zdalo sa mu to protiprávne, preto podal na žalobcu trestné oznámenie, lebo to považoval za vydieranie.

Pred týmto listom, zhruba 2-3 dni mu volal syn žalobcu, ktorý sa z pohľadu žalovaného vo forme
výhražného telefonátu domáhal vstupu žalobcu na jeho pozemok za účelom opravy vedenia. Rodina
žalovaného v budovách bývalého PD prevádzkovala ošipáreň. Bez ich vedomia žalobca uvedené
budovy prevádzky nadobudol a prišiel za otcom žalovaného, že sa má okamžite z maštale vysťahovať,
lebo ju kúpil on. Vtedy sa všeobecne začali spory medzi ich rodinami. Na otázku súdu uviedol, že nemá

dôvod sa síce na žalobcu hnevať, ale nezdraví sa s ním, ani s ním nekomunikuje.

11. Žalobca na výpoveď žalovaného reagoval tak, že ako náhle zistil, že nemá elektrický prúd, zavolal
VSE. Elektrikár pomeral a povedal, že po stĺp elektrina je, od stĺpa nie je. Čiže len v úseku od stĺpa po
pozemok žalobcu musí byť prekážka. Pozreli cez plot, kde bolo vidno, že je bagrované na pozemku

žalovaného,bolotopriplote.Žalovanýalehneďvystúpilstým,žečopozerajúnajehopozemok,nechidú
preč.Užkeďtambolselektrikárom,žiadalžalovaného,abyhovpustilnapozemoksitoopraviť.Žalovaný
reagoval tak, ako popísal. Po pár dňoch prišli policajti aj so svojím elektrikárom a merali od pretrhnutého
vedenia po žalobcu. Keď prišiel so synom, žalovaný ich odtiaľ vyhnal. Ešte aj polícií povedal, nech
idú preč. Žalobca zistil na druhý deň vzniku škodovej udalosti pretrhnutie kábla a okamžite spolu s

elektrikárom žiadali žalovaného o umožnenie vstupu na jeho pozemok. Žalovaný mu to neumožnil.

12. Svedkyňa Ľ. C. na pojednávaní uviedla: „Viem, o čo ide - jedná sa o manželovu farmu, kde pracuje
od roku 2002 až doteraz. Dňa 17.3.2016 sme vo večerných hodinách odchádzali preč. Všetko bolo
v poriadku, elektrina išla. Sused H. P. vtedy robil na svojom pozemku nejaké zemné práce s nejakým

strojom. Prišli sme tam ráno 18.3.2016. Zistili sme na dvore, že je veľký zápach. Bolo nám jasné, že
je nejaký problém. Zapálili sme svetlá, elektrina nešla. Manžel išiel vonku s tým, že asi budú vyrazené
elektrické poistky - všetko bolo v poriadku a my sme nevedeli, čo sa deje. Susedia nám povedali, že
všetci majú elektrinu, iba my sme ju nemali. Manžel volal elektrikárov, ktorí sa dostavili do cca 30 minút
a zistili, že elektrický prúd ide, ale od stykača k nám nie. Manžel sa rozprával s dotyčným pánom, H. P.,

že sa tam robili nejaké terénne úpravy, či nedošlo k preseknutiu kábla. Ten začal kričať, vyhrážať sa, že
prečo nazerajú cez jeho plot. Manžel mu povedal, čo sa deje a on, že jeho to nezaujíma. Bolo jasné,
že elektrina nejde. Videli sme aj výkopové práce, že je ten kábel pretrhnutý. S dotyčným nebola žiadna
komunikácia. Začali sme vetrať, aby sme aspoň nejako zachránili stádo králikov. Týždeň predtým boli
pôrody, pred touto škodovou udalosťou. Robili sme všetko možné, čo sa dalo. Tma bola, horúčava a

žiadna ventilácia. Hrozilo, že nám králiky pohynú a najmä matky, ktoré išli kojiť. Volali sme políciu. Prišiel
policajt. Prítomný žalovaný ho nevpustil ani k nahliadnutiu na pozemok. On bol od nás vo vzdialenosti
cca 30-40 metrov a stále kričal. Mohlo to byť aj do 100 metrov. Policajt k nám prišiel s tým, že ho žalovaný
na svoj pozemok nevpustí, preto odišiel preč. Na druhý deň bolo to isté - zase sme volali políciu, lebo
so žalovaným nebolo reči. Žiadali sme políciu, aby zabezpečili, aby nám žalovaný aspoň umožnil spojiť

tú prípojku. Policajti prišli na cestu k jeho pozemku, vystúpili z auta, popozerali. Žalovaný začal kričať,
neviem, čo. Potom prišli ku nám, k bráne a povedali, že nič robiť nemôžu, lebo ich nepustí na pozemok.
My sme to nechali tak a začali sme riešiť elektrocentrálu, aby sme zabezpečili prísun elektriny do objektu
a vetranie. Doviezli autocentrálu, spustili ju v sobotu, začalo sa vetrať a všetko ostatné. Potom sme zistili,
že začali hynúť králiky. Manžel povedal, že už sú nadýchané čpavkom, že musí všetko preočkovať,

najmä o matky, ktoré boli týždeň po pôrode, lebo tie boli v najhoršom stave.“ V danom čase mali v stáde
králikov matky - ako základné stádo - cca do 400 kusov, pod nimi boli holíčatá (mláďatá) - cca 3500
kusov, a hore nad nimi bolo cca do 2000 kusov králikov vo výkrme. V tom výkrme boli králiky, ktoré mali
ísť za 2 týždne na expedíciu. Na otázku súdu, či bolo preočkované celé stádo, svedkyňa uviedla, že bolipreočkované iba matky. Snažili sa zachrániť stádo, lebo keď uhynú matky, uhynie všetko. Vtedy uhynulo
cca 100 králikov. „Keď sa toto všetko stalo, prišiel týždeň pred Veľkou nocou. My sme sa rozhodli, že
si dáme urobiť vzduchovú prípojku elektriny k objektu. Bolo to pred Veľkou nocou, boli dovolenky. Ten

dodávateľ, ktorý robil elektrickú prípojku nanovo, mal problém s personálnymi kapacitami. Bolo potrebné
potiahnuť cca 200 m kábla vzduchom. Prípojka sa začala realizovať až po Veľkej noci. Po Veľkej noci
sme začali kopať jamu, začali osadzovať betónový stĺp. Žalovaný, keď zbadal, že kábel pôjde meter
na jeho pozemku, nesúhlasil s tým; museli sme nanovo kopať jamu na stĺp, lebo nedovolil, aby meter
cez jeho pozemok išiel kábel. Keď išiel kábel od rozvodne, tak začal elektrikárom nadávať, že čo idú

na jeho pozemok. Na jeho pozemku stál hlavný stĺp, od ktorého išla prípojka do školy a chceli sme od
tohto realizovať prípojku aj k nám. Začal nadávať elektrikárom, že tam na svoj pozemok nikoho nepustí.
Zobrali plošinu a zrealizovali prípojku vzdušnou čiarou.“ K použitiu elektrocentrály svedkyňa uviedla:
„Centrála bola dovezená 19.3. a išla cca 14-15 dní, kvôli sviatkom. Počas sviatkov tam manžel chodil
4-5x vetrať. Čo sa týka platenia za elektrocentrálu - bolo to platené za autocentrálu; bolo vykonaných
viacero platieb. Aj za celkovú vykonanú prácu, revízna správa. Pán Soták robil nejaký projekt, za ktorý

sme platili cca 120,- €. Asi pred rokom, v roku 2015 bol silný lejak. Z jeho pozemku naplavilo zeminu do
priekopy. Cestári to prišli čistiť, tú priekopu. My sme poprosili riaditeľa ciest, že potrebujeme zeminu, on
s tým nemal problém. Boli sme na farme, ja som tam upratovala. Prišiel prítomný žalovaný, aj so svojím
otcom, vystúpil z auta a kričal, že ak prejde cez bránu ešte jedno auto, tak že nám rozbije elektriku. Ja
som mu povedala, že keď sme my robili terénne úpravy s buldozérom, tak sme mu povedali, nech ukáže,

kade ide kábel. On potom zobral otca a išli preč.“ Na otázku súdu svedkyni, aby sa vyjadrila, či z ich
strany, zo strany jej manžela nejakým spôsobom oboznamoval žalovaného, kde v jeho pozemku by mali
byť uložené nejaké rozvody nejakých médií, ktoré by mali privádzať energie, vrátane elektriny do jeho
objektu králikárne, svedkyňa uviedla: „nie, ale žalovaný vedel, že tam ten kábel zakopaný je, lebo keď sa
tenkábelrealizoval,taknámpomáhalešteajjehootecrobiť„prepichy“. Manželavtedypožiadal,nakoľko

vtomdružstveboliasfaltovécesty,žebynešlokichprekopaniu,abysaurobiliiba„prepichy“popodcesty.
Samotný žalovaný tam chodil - do sýpky, lebo tam majú sýpku v objekte bývalého družstva. Tá prípojka
do králikárne sa robila možno okolo roku 2003. Nerealizovala za deň alebo dva, robilo sa to možno aj
3 týždne. Jeho otec pri jej realizácií pomáhal a žalovaný tam osobne chodil a videl, čo sa tam deje.
Žalovaný vedel, že tá prípojka elektriny má slúžiť na podnikateľskú činnosť - prevádzku farmy žalobcu.

Poškodovejudalosti žalovanýnebolochotnýposkytnúťžiadnusúčinnosťzaúčelomodstráneniaškody.“
Vstup na pozemok im nesprístupnil, povedal, že ich nevpustí na pozemok. Nevie z akého dôvodu,
ale preto začali realizovať nové vzdušné pripojenie elektriny. Miesto pretrhnutia kábla bolo hneď za
plotom, na pozemku žalovaného možno 2 metre od plota. Pokiaľ by jej manžel urgentne nezabezpečil
prenosnú elektrocentrálu, bola by to katastrofa, nedalo by sa ani spočítať, koľko by tam uhynulo. Ona, aj

jej manžel, žalobca presne vedeli trasovanie pripojenej elektriny, pretože ju vlastnoručne manžel robil.
Dňa 17.3.2016, deň pred škodovou udalosťou, keď odchádzali z farmy, žalovaného neupozornili na
to, že tam je tá prípojka elektriny, i keď videli, že on tam niečo robí. Svedkyňa ale nemohla vedieť,
čo tam robí. K otázke zriadenia vecného bremena uviedla, že JUDr. Pavlovský, ktorý robil na Grécko-
katolíckom biskupstve v Prešove, s miestnym kňazom dali súhlas na realizáciu tejto prípojky elektriny v

pozemku, ktorý v danom čase mal žalobca v prenájme. JUDr. Pavlovský jej hovoril, že zriadia aj vecné
bremeno a požiadal ju, aby vypustili 6 árov z pozemku z nájmu, lebo E. P. ho chce kúpiť. Neskôr sa
dozvedela, že JUDr. Pavlovský ide predať tento pozemok E. P., že na ňom zriadi vecné bremeno, ale
potom sa dozvedela, že celý tento pozemok predal. Keď sa ho dopytovala, začal maródovať. Povedal, že
p. E. P. je dobrý človek, že sa zriadi vecné bremeno, ale nezriadilo sa doposiaľ. Po predaji nehnuteľnosti

nového vlastníka E. P. nepožiadali o zriadenie vecného bremena. Na otázku súdu, prečo, svedkyňa
uviedla, že nejako sa na to pozabudlo. Brali to ako dobré susedské vzťahy. Nemyslí si ale, že žalovaný
by pozabudol, kade ide trasovanie toho kábla. Do roku 2015 za predaný pozemok ešte platili grécko-
katolíckemu biskupstvu nájom. Oni tento pozemok predali, ale neurobili s nimi žiaden dodatok zmluvy.

13. Svedok E. C. E.., syn žalobcu, k veci uviedol: „V uvedenom čase, niekedy pred Veľkou nocou
roku 2016, žalovaný vykonával terénne úpravy na svojom pozemku, vrámci ktorých došlo k poškodeniu
elektrického kábla jeho pretrhnutím. Tento stav sme zistili na druhý deň, teda stav, že na farme nejde
elektrina. Zisťovali sme príčinu a nakoniec sme zistili, že v rámci týchto terénnych úprav muselo dôjsť k
poškodeniu a pretrhnutiu elektrických káblov. V tom čase sa žalovaný pohyboval po svojom pozemku,

vôbec neprejavil snahu... jednoducho nás nechal pátrať po tejto príčine. Neprišiel sám, že on pretrhol
ten elektrický kábel. Keď sme vylúčili všetky možnosti, prišli sme na to, že porucha musela nastať
na jeho pozemku. Oslovili sme ho s tým, že z jeho strany nebola žiadna komunikácia, iba vulgárne
nadávky. Z toho dôvodu sme kontaktovali políciu, aby nejakým spôsobom zriadila nápravu, aby smeodstránili tú závadu. Žalovaný ani policajtom neumožnil vstup na pozemok, ani zdokumentovať, ani nič.
Z našej iniciatívy začalo trestné stíhanie. Žalovaného som sa pokúšal kontaktovať telefonicky za účelom
riešenia tohto sporu, ale z jeho strany to boli iba nadávky. Potom sme spoločne s otcom napísali list,

aby sme mu vysvetlili, aký je stav, aby sa s ním dalo normálne komunikovať. K ničomu to neviedlo.
Bolo to obdobie pred Veľkou nocou, nemali sme inú možnosť, iba si zabezpečiť nejaký náhradný zdroj.
Oslovili sme viacero firiem a nakoniec až p. Šimko nám vyhovel. Išlo o elektrikára, ktorý robí elektrické
prípojky. Povedal, že to zrealizuje a bol taký ochotný, že nám zapožičal elektrickú centrálu. Následne
došlo k realizáciu novej elektrickej prípojky, čo si už vo vlastnej réžií riešil otec. Riešila sa celá projektová

dokumentáciaknovejprípojke.“Kotázkeelektrocentrályuviedol,že on tamnebol,aleotecspomínal,že
ho to stálo nejaké peniaze. Uviedol, že vie, že otec niečo očkoval, ale on nie je veterinár. Keď sa dýcha
čpavok, k poškodeniu zdravia dochádza. Ale aké liečivá sa na to používajú, k tomu sa vyjadriť nevedel.
Čo sa týka elektrickej prípojky, myslí si, že žalovaný nehovorí pravdu, lebo oni si tú elektrickú prípojku
zriaďovali svojpomocne. Stavala sa niekoľko dní, trvalo to nejaký čas, robili prepichy na ich žiadosť, lebo
ich požiadali, aby nezničili cesty. Celý čas, keď sa zriaďovala, mali tam sýpku, chodil tam pre krmivo,

takže žalovaný o tom vedel. Nasledujúci deň, keď došlo k poškodeniu tohto kábla, ho kontaktovali.
Žiadali, že na vlastné alebo na otcove náklady tú prípojku pripoja, vyriešia a zrealizujú. Požiadali ho
umožniť vstup na jeho pozemok, aj ústne, aj telefonicky. Nebolo to umožnené, skončilo to vulgarizmami,
a to hneď nasledujúci deň, keď zistili tú škodu, aj neskôr. V ten deň, aj nasledujúci to bolo telefonicky a
potom ešte asi s odstupom 3 dni. Potom ho ešte písomne vyzvali, že im vzniká škoda, aby im umožnil

vstup na pozemok. Žalovaný zdôvodnil to, že ich nechce pustiť na svoj pozemok tak, že „načierno“
odoberajú elektrinu. Pritom mali riadnu legálnu prípojku. Chodili im faktúry, vyúčtovania a platili za
elektrinu jej dodávateľovi. K otázke, že svedok je právnik, prečo nepomohol otcovi alebo neurgoval ho
s otázkou zriadenia vecného bremena ohľadom uloženia elektriny na pozemku žalovaného, svedok
uviedol, že vzťahy sa narušili cca pred 5 rokmi, keď strana žalobcu nadobudla nejaké pozemky, o

ktoré mala záujem aj strana žalovaného. Pritom asi 12-13 rokov bol pokojný stav a zriadenie vecného
bremena sa opomenulo.

14. Boli vykonané listinné dôkazy: výpis z LV č. XXX H. P..Ú.. S., R. W. A. Č.. XXX H. P..Ú..
S., rozhodnutie OÚ Vranov nad Topľou, odbor všeobecnej vnútornej správy o spáchaní priestupku,

faktúry, odpor žalovaného proti rozkazu o uložení sankcie za priestupok, e-mailová správa - Vsl.
distribučná, a.s. pre Obec Remeniny z 1.4.2016, správa Obce Remeniny k elektrickej prípojke, žiadosť
žalovaného adresovaná Obecnému úradu Remeniny z 27.4.2017, odpoveď obce na túto žiadosť,
doplnenie odporu žalovaného, odvolanie žalovaného proti rozhodnutiu o uložení pokarhania, vyjadrenie
PZ žalobcu, rozhodnutie OÚ Vranov nad Topľou o zastavení konania proti žalovanému, vyjadrenie PZ

žalovaného, výzva žalobcu voči žalovanému, rozhodnutie OÚ Vranov nad Topľou o zastavení konania
proti žalovanému, faktúra za elektrinu pre E.. E. C., letáky použitých liečiv, vyjadrenie žalovaného zo
6.11.2020, písomná informácia pre použitie liekov, odborný článok; boli vykonané i obrazové dôkazy a
to fotografie hospodárskych priestorov zvonku i zvnútra.

15. Žalovaný k svojmu vyššie uvedenému tvrdeniu, že mal vedomosť o tom, že žalobca má vlastnú
elektrocentrálu, ktorú bezprostredne po zistení škodovej udalosti aj použil, uviedol, že to zistil tak, že deň
po preťatí kábla tam videl svietiť svetlá a vyhotovil z toho fotodokumentáciu. Navrhol a predložil súdu na
vykonanie ako obrazový dôkaz display digitálneho fotoaparátu o rozmeroch cca 2,5 x 3 cm a 2 fotografie
v ňom. Súd na návrh žalovaného tieto dôkazy ako obrazové dôkazy vykonal, pričom konštatuje, že na

oboch fotografiách bolo vidno 3 svetlé škvrny na čiernom podklade. Návrh takéhoto dôkazu žalovaný
odôvodnil tým, že nemal technickú možnosť tieto fotografie vytlačiť na papier.

16. Z vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav veci:

17. Žalobca je samostatne hospodáriaci roľník a na svojom pozemku v katastrálnom území Remeniny
prevádzkuje chov brojlerových králikov. Žalovaný je výlučným vlastníkom pozemku bezprostredne
susediaceho s pozemkom žalobcu, na ktorom tento chov králikov prevádzkuje. Medzi 17.3.2016 a
18.3.2016 pri bagrovaní pozemku - pri terénnych prácach žalovaný na svojom pozemku neúmyselne
preťal kábel elektrického vedenia, na ktorý bola napojená uvedená prevádzka žalobcu. Dňa 18.3.2016

túto skutočnosť žalobca zistil. Bezprostredne po jej zistení osobne, i telefonicky a po pár dňoch i písomne
sám,ajvprítomnostiinýchosôb(pracovníkaVSE,neskôrsvojhosyna,ipracovníkovpolície)sadomáhal
u žalovaného vstupu na jeho pozemok za účelom opravy uvedenej poruchy prívodu elektrickej energie a
obnovenie prívodu tejto elektrickej energie do jeho prevádzky chovu králikov na susediacom pozemku.Žalovaný mu však tento vstup na svoj pozemok za týmto účelom neumožnil ani bezprostredne po tejto
žiadosti, ale ani neskôr po niekoľkých dňoch, v zásade od škodovej udalosti už vôbec. Po zistení tejto
škodovej udalosti žalobca zistil úhyn cca 30 ks králikov. Za účelom predchádzania vzniku ďalších škôd

- úhynu celého stáda králikov, ktoré v tom čase predstavovalo cca 5.000 ks, si zabezpečil provizórny
dočasný zdroj elektrickej energie - elektrocentrálu, za ktorú jej dodávateľovi zaplatil 420,- €. Za tým
istým účelom žalobca ako certifikovaný veterinárny lekár (s vysokoškolským titulom veterinárneho lekára
- MVDr.) kúpil a následne aplikoval, najmä základným zložkám svojho stáda, a to matkám (t.j. nie
úplne všetkým králikom) veterinárne liečivá - antibiotiká a vitamíny, aby v dôsledku neexistencie prívodu

elektrickej energie nedošlo z dôvodu neprevetrávania maštale, a tým pádom nadýchania sa čpavku
zvieratami, k ich následného úhynu. Za uvedené veterinárne liečivá uhradil ich dodávateľovi sumu
710,35 €. Následne, po určitom čase z dôvodu, že žalovaný mu vstup na svoj susediaci pozemok
stále neumožňoval, si žalobca dal vypracovať projektovú dokumentáciu novej vzduchovej prípojky
elektriny do svojej prevádzky chovu králikov, ktorá mala obchádzať vzdušným vedením (tzv. po stĺpoch
elektrického vedenia) pozemok žalovaného. Za túto projektovú dokumentáciu uhradil 120,- €. Táto

nová prípojka bola aj realizovaná, za čo žalobca zaplatil sumu 1.587,60 € a dodávateľ vykonal aj revíziu
tejto novorealizovanej elektrickej prípojky, za ktorú žalobca zaplatil sumu 72,- €.

18. Na zistený skutkový stav veci súd aplikoval nasledovné právne normy:

19.Podľačl.20ods.1ÚstavySR:Každýmáprávovlastniťmajetok.Vlastníckeprávovšetkýchvlastníkov
má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu
nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

20. Podľa čl. 20 ods. 3 Ústavy SR: Vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných

alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie
poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú
zákonom.

21.Podľa§415OZ,Každýjepovinnýpočínaťsitak,abynedochádzalokuškodámnazdraví,namajetku,

na prírode a životnom prostredí. Tu je zakotvená tzv. preventívna povinnosť pod prvou hlavou 6. časti,
tzv. predchádzanie hroziacim škodám. Každý má povinnosť správať sa tak, aby ku škode ani nedošlo.
Ak ku škode dôjde, povinný subjekt za ňu nesie zodpovednosť.

22. Podľa §417 ods. 1 OZ, Komu škoda hrozí, je povinný na jej odvrátenie zakročiť spôsobom

primeraným okolnostiam ohrozenia.

23. Podľa §419 OZ, Kto odvracal hroziacu škodu, má právo na náhradu účelne vynaložených nákladov
a na náhradu škody, ktorú pritom utrpel, aj proti tomu, v koho záujme konal, a to najviac v rozsahu
zodpovedajúcom škode, ktorá bola odvrátená.

24. Podľa §123 OZ, Vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,
požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

25. Podľa §124 OZ, Všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna

ochrana.

26. Podľa §126 ods. 1 OZ, Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

27. Podľa §126 ods. 2 OZ, Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.

28. Podľa §127 ods. 1 OZ, Vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom
obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu
stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že

by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú
pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými
atekutýmiodpadmi,svetlom,tienenímavibráciami,nesmienechaťchovanézvieratávnikaťnasusediacipozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo
odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.

29. Podľa §127 ods. 3 OZ, Vlastníci susediacich pozemkov sú povinní umožniť na nevyhnutnú dobu a
v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich stojace, pokiaľ to nevyhnutne
vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb. Ak tým vznikne škoda na
pozemkualebonastavbe,jeten,ktoškoduspôsobil,povinnýjunahradiť;tejtozodpovednostisanemôže
zbaviť.

30. Podľa §2 ods. 1 OZ, Občianskoprávne vzťahy vznikajú z právnych úkonov alebo z iných skutočností,
s ktorými zákon vznik týchto vzťahov spája.

31. Podľa §3 ods. 1 OZ, Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie
bezprávnehodôvoduzasahovaťdoprávaoprávnenýchzáujmovinýchanesmiebyťvrozporesdobrými

mravmi.

32. Podľa §4 OZ, Proti tomu, kto právo ohrozí alebo poruší, možno sa domáhať ochrany u orgánu, ktorý
je na to povolaný. Ak nie je v zákone ustanovené niečo iné, je týmto orgánom súd.

33. Podľa §5 OZ, Ak došlo k zrejmému zásahu do pokojného stavu, možno sa domáhať ochrany na
obci. Obec môže predbežne zásah zakázať alebo uložiť, aby bol obnovený predošlý stav. Tým nie je
dotknuté právo domáhať sa ochrany na súde.

34. Podľa §6 OZ, Ak hrozí neoprávnený zásah do práva bezprostredne, môže ten, kto je takto ohrozený,

primeraným spôsobom zásah sám odvrátiť.

35. Po aplikácií uvedených právnych noriem na zistený skutkový stav veci súd vec takto právne hodnotí:

36. Podľa §420 OZ, predpokladov vzniku tzv. všeobecnej občiansko-právnej zodpovednosti za škodu

je: 1/ porušenie právnej povinnosti (existencia protiprávneho úkonu), 2/ vznik škody, ako majetkovej
ujmy, 3/ príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou, 4/ zavinenie toho, kto škodu svojím
protiprávnym úkonom spôsobil.

37. Ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať

jednak na prípad porušenia mimozáväzkovej povinnosti (v tomto prípade ide o zodpovednosť ex delicto
- škoda spôsobená mimo existencie záväzkového vzťahu medzi škodcom a poškodeným) a jednak
na prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením zmluvnej (záväzkovej) povinnosti (ide o
zodpovednosť charakteru ex contractu).

38. Podľa § 442 ods.1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

39. Občiansky zákonník nede?nuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma,
ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným

ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým
poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (porovnaj R 55/1971).

40. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného
a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do

predchádzajúceho stavu ( R 55/1971).

41. To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v
dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom
na pravidelný beh vecí (R 55/1971).

42. Žalobca si podanou žalobou uplatnil výlučne nároky na zaplatenie skutočnej škody, nie ušlý zisk.
Žalobca si neuplatnil ani naturálnu reštitúciu (uvedenie do pôvodného stavu), i keď sa o tejto možnostizmienil v rámci záverečnej reči na pojednávaní bez jej uplatnenia. Súd napokon konštatuje, že naturálna
reštitúciu už vzhľadom na špecifiká prípadu nebola ani fyzicky možná, ani účelná.

43. Žalobcovi súd priznal ním vyčíslené vynaložené náklady na provizórny zdroj elektriny (prenájom
elektrocentrály), ktorú si bol nútený vypožičať a náklady na liečivá zvierat. V časti vyčíslených nákladov
na novozriadenú prípojku elektriny - vzdušné vedenie obchádzajúce susediaci pozemok žalovaného
súd žalobu zamietol. Išlo o vyčíslené náklady vypracovania projektovej dokumentácie novej prípojky
elektriny, jej realizácie a jej revízie, a to z nasledovných dôvodov:

44. Súd poukazuje na citované paragrafy susedských práv (§127 OZ). V konaní bolo preukázané, že
žalobca i žalovaný sú vlastníkmi susediacich pozemkov a ku škodovej udalosti malo dôjsť na pozemku
suseda, t.j. žalovaného. V konaní nebolo preukázané, žeby žalovaný škodu spôsobil úmyselne, išlo o
nedbanlivostné konanie. Bolo preukázané, že žalovaný vedel o tom, že v jeho pozemku je podzemné
vedenie elektriny k susediacej farme žalobcu, ale presne nevedel, kade vedie. Táto skutočnosť bola

preukázaná výpoveďou žalobcu a svedkov, jeho manželky a syna (o vierohodnosti ktorých výpovedi,
aj napriek príbuzenskému vzťahu k žalobcovi, súd nemá dôvody pochybovať), ktorí všetci zhodne
vypovedali, že pri realizácií tejto podzemnej prípojky elektriny im pomáhal i otec žalovaného a žalovaný
sa občas nachádzal v ich blízkosti, keďže chodieval do susediacej sýpky. Nebolo však preukázané, žeby
žalovaný presne ovládal trasovanie tejto podzemnej prípojky vo svojom pozemku.

45. S poukazom na §127 ods. 3 OZ, v spojení s citovanými paragrafmi o povinnosti predchádzať škodám
a zodpovednosti za škodu - §§415, 419, 420 ods. 1 OZ, je v tomto kontexte úplne irelevantné, či
žalobca mal legalizovanú túto svoju prípojku vedúcu po pozemku žalovaného alebo nemal. Povinnosťou
žalovaného bez ďalšieho po zistení spôsobenia škody bolo umožniť žalobcovi vstúpiť na svoj pozemok,

opraviť si prípojku a eventuálne na vlastné náklady žalobcu uviesť pozemok do pôvodného stavu. Mal
povinnosť aj sám zakročiť, ak zistil, že nejaká škoda vznikla alebo vzniká, resp. ak bezprostredne hrozí
ďalšia, ešte väčšia škoda, t.j. či už vlastnou činnosťou alebo pomocou žalobcovi (prinajmenšom ho
informovať o vzniku škodovej udalosti bezprostredne po jej zavinení). Ak by sa toto bolo stalo, v súlade
s §415, je pravdepodobné, že škoda by sa minimalizovala. Žalovaný sa zachoval protiprávne v tom, že

žalobcovi práve všetky tieto úkony znemožnil, resp. mu odmietol vstup na svoj pozemok - v rozpore s
tzv. susedskými právami podľa §127 ods. 3 OZ.

46. Je možné prisvedčiť, že obaja vlastníci susediacich pozemkov mali na svojich pozemkoch široký
diapazón práv priznaný Ústavou SR (najmä čl. 20 ods. 1) a §123 OZ (viď vyššie). Na druhej strane je

však možné konštatovať, že týmto svojím prístupom, resp. nekonaním žalovaný porušil čl. 20 ods. 3
Ústavy SR a §3 ods. 1 OZ a bez právneho dôvodu neumožnením vstupu na svoj pozemok zasiahol do
práv a oprávnených záujmov žalobcu a zároveň tak konal v rozpore s dobrými mravmi, preto mu súd
nemohol poskytnúť absolútnu ochranu vlastníckeho práva a žalobu zamietnuť, ale pri splnení vyššie
uvedených kritérií pre priznanie náhrady škody, túto škodu žalobcovi priznať.

47. Súd tak hodnotí, že všetky vyššie zodpovednostné znaky za spôsobenú škodu (existencia
protiprávneho úkonu zo strany žalovaného, vznik škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom
žalovaného a škodou a zavinenie žalovaného za spôsobenú škodu) plne napĺňajú dve žalobcom
uplatnené položky, a to uplatnený nárok na náhradu nákladov za elektrocentrálu, ako provizórny zdroj

elektriny, a kúpu veterinárnych liečiv. Uvedené úkony žalobcu boli vykonané bezprostredne v záujme
predchádzaniu vzniku ďalšej a väčšej škody a v príčinnej súvislosti so žalovaným zavinenou škodovou
udalosťou.

48. Pokiaľ ide o nárok na úhradu nákladov na elektrocentrálu, súd má za to, že tento nárok je

daný. Žalobca po tom, čo mu žalovaný neumožnil vstúpiť na pozemok, v snahe predchádzať ďalším
škodám, si zabezpečil tento provizórny zdroj. Bez zabezpečenia prívodu elektriny by došlo v podstate k
uduseniu všetkých zvierat čpavkom nakoľko jedine prívod elektrickej energie bol spôsobilý zabezpečiť
odvetranie maštale. To isté platí aj o veterinárnych liečivách. Žalobca je profesionálny veterinár.
Súd nemal pochybnosti o tom, že vedel, aké liečivá má použiť a že ich použil správne v záujme

predchádzania vzniku ďalších škôd - úhynu ďalších kusov králikov. Konštrukcia, že by sa žalobca mal
nejakým spôsobom na úkor žalovaného obohatiť tak, že by práve po vzniku škodovej udalosti mal
aplikovať zvieratám so škodovou udalosťou nesúvisiace liečivá a uplatniť si na ne vynaložené náklady
voči žalovanému v súvislosti s touto škodovou udalosťou, postráda pravidlá formálnej logiky a takátoskutočnosť v konaní nebola ani preukázaná. Naopak, bolo preukázané, že škoda hrozila, vznikala
a žalobca zakročil spôsobom, akým zakročiť mal. Okrem toho, že išlo o hospodárske zvieratá, a
nie o spoločenské alebo divo žijúce zvieratá, treba zobrať do úvahy aj spoločenskú hodnotu týchto

zvierat, nielen hodnotu zvieraťa ako veci. Spoločenská hodnota je síce výraz trestného práva pri
enviromentálnych trestných činoch, ale je namieste použiť ho aj tu. Súd sa stotožňuje s námietkami
právneho zástupcu žalobcu, že rozhodne aj zviera, ktoré je určené na neskoršiu porážku je nevyhnutné
zachrániť a urobiť všetko preto, aby bol zachránený jeho život a zdravie. Toto žalobca urobil. V
záujme predchádzania vzniku ďalších škôd je zachovanie života zvieraťa vyššou nielen majetkovou,

ale aj morálnou a etickou hodnotou, než nechať ho uhynúť a vychádzať potom z hodnoty uhynutého
zvieraťa. Rozhodne väčšia škoda by bola na uhynutých zvieratách. Žalobca aplikoval očkovacie látky
predovšetkým na chovné samice, tak ako to vyplynulo z výpovede jeho manželky a jeho samého, teda
nieceléstádo.Vzáujmepredchádzaniavznikuďalšíchškôdnaúhyne„ratoval“najhodnotnejšiezvieratá,
na ktoré bol priamo naviazaný život ďalších zvierat - ich mláďat. Súd hodnotí aplikáciu týchto liečiv
ako podanú správne, vhodným spôsobom a v súlade s citovanou prevenčnou povinnosťou zabráneniu

väčšej škode. V tomto kontexte súd poukazuje na to, že si žalobca neuplatnil nárok na náhradu škody
za uhynuté zvieratá.

49. Súd žalobcovi ale nepriznal vyčíslené náklady ako náhradu škody za zriadenie si novej prípojky
elektriny do svojho hospodárskeho objektu, a to náklady na samotnú stavbu tejto prípojky, náklady na

vypracovanie projektovej dokumentácie na jej zriadenie a náklady na vykonanie jej revízie. Súd ich
nepriznal preto, že u týchto nákladov absentuje zodpovednostný znak pre náhradu škody, a to priama
príčinná súvislosť vynaloženia týchto nákladov so škodovou udalosťou - preseknutím elektrického
kábla pri škodovej udalosti, a teda nie sú splnené podmienky v týchto položkách pre náhradu škody.
Žalobca pri svojich výpovediach v konaní, tak ako aj jeho manželka a syn, zhodne vypovedali, že mali

vedomosť o tom, že túto svoju prípojku vedúcu po cudzom pozemku nemajú právne vysporiadanú a v
tomto kontexte už skutočnosť, že toto vysporiadanie nemali a mali o tom vedomosť, už relevanciu má.
Žalobca vedel, že kedysi dávno, keď pozemky boli prevádzané zo strany biskupského úradu, dostal
nejaký prísľub od právnika cirkvi, že to vysporiadané bude, ale vedel o tom, že nebolo. Neurobil
žiadne kroky, aby to vysporiadal. Ako žalobca, tak aj rodinní príslušníci potvrdili, že jednoducho „právne

dotiahnutie“ legálneho zriadenia vecného bremena zanedbali a nechali tak. Súd poukazuje na to,
že vecné bremeno sa zriaďuje zásadne za odplatu, pričom žalovaného za celý čas ich susedstva
a žalobcom prevádzkovanej farmy s prívodom elektriny po susedovom pozemku žiadnym spôsobom
neoslovili,aninepožiadalihoouzavretienejakejdohodyohľadomtohtovecnéhobremena-podzemného
uloženia elektriny. Samozrejme mu neposkytovali ani žiadnu finančnú úhradu za úložku elektriny v

pozemku. Je tak možné hodnotiť, že napriek narušeným medziľudským a susedským vzťahom,
ktoré do škodovej udalosti už trvali najmenej 5 rokov, sa žalobca bez ďalšieho domnieval, že takýto
stav v jeho prospech zostane zachovaný. Po vzniku škodovej udalosti sa naopak rozhodol sa pre
zriadenievlastnejelektrickejprípojky,mimopozemkužalovaného.Nákladyzarealizáciuvlastnéhonovo-
pripojenia elektriny obchádzajúceho pozemok žalovaného ale súd nemôže hodnotiť ako spôsobenú

škodu žalovaným v priamej príčinnej udalosti so škodovou udalosťou, preto súd v tejto časti žalobu
zamietol.

50. Podľa §255 CSP, Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak
mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,

že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

51. Podľa §262 ods. 1, 2 CSP, O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

52. Je možné hodnotiť, že v prevažnej časti v spore bol úspešný žalovaný - t.j. v časti, v ktorej bola
žaloba zamietnutá, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania, ktorý bude vyčíslený podľa
vzájomného pomeru úspechu a neúspechu sporových strán samostatným uznesením po nadobudnutí

právoplatnosti tohto rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte vyhotovení.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.