Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. marec 2022

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 8C/58/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4619202400
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Krausová

ECLI: ECLI:SK:OSTO:2022:4619202400.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany sudkyňou JUDr. Máriou Krausovou, v právnej veci žalobkyne v 1. rade S. D.

rod. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX R. I. č. XXX, žalobcu v 2. rade X. C. nar. XX.XX.XXXX, bytom
T. XXXX/X, XXX XX T., obaja právne zastúpení BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o., advokátska kancelária so
sídlom Hviezdoslavove námestie 25, 811 02 Bratislava IČO: 36 833 533, proti žalovaným: v 1. rade R.
J. rod. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX/XX, XXX XX T., v 2. rade A. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom
K. XXX/XX, XXX XX T., v 3. rade K. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom 972 48 Horná Ves č. 126, o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že žalobcovia v 1. a 2. rade sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných

v evidencii Okresného úradu Topoľčany, katastrálny odbor, na LV č. 1671, nachádzajúcich sa v okrese
Topoľčany, obec Topoľčany, katastrálne územie Topoľčany, a to parcely registra „C" č. 5926/1, zastavaná
plocha a nádvorie s výmerou 187 m2, parcely registra „C" č. 5926/2, záhrada o výmere 199 m2, a
rodinného domu so súpisným číslom 2563, stojaceho na parcele č. 5926/1, každý v podiele 1/2 k celku.

II. Žalobcom v 1. a 2. rade sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 14.10.2019, sa žalobcovia domáhali určenia, žalobcovia
sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných v evidencii Okresného úradu Topoľčany,

katastrálny odbor, na LV č. 1671, nachádzajúcich sa v okrese Topoľčany, obec Topoľčany, katastrálne
územie Topoľčany, a to parcely registra „C" ě. 5926/1, zastavaná plocha a nádvorie s výmerou 187 m2,
parcely registra „C" ě. 5926/2, záhrada o výmere 199 m2, a rodinného domu so súpisným číslom 2563,
stojaceho na parcele č. 5926/1, každý v podiele 1/2 k celku. Návrh zdôvodnili tým, že žaloba sa týka
nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese Topoľčany, obec Topoľčany, K. ú. Topoľčany, evidovaných
na LV č. 1671, ktoré sa pôvodne nachádzali vo vlastníctve žalovanej v 2 rade A. N. a jej manžela,
Viliama N., ktorý v roku XXXX zomrel. T. ich na základe kúpnej zmluvy zo dňa 14.05.1999 previedli

do vlastníctva S. C. a K. C.. Neskôr nehnuteľnosti od rodičov odkúpili do podielového spoluvlastníctva,
zmluva bola riadne zavkladovaná a užívali nehnuteľnosť od roku 1999 do dnešného dňa, pritom ich v
užívaní nikto nerušil, až po uzavretí zmluvy zistili, že zomr. C. N. mal nevysporiadané právne vzťahy
s X.. C., ktoré sa týkali ojazdeného motorového vozidla. Na základe týchto vzťahov mal p. C. voči
p. N. pohľadávku v sume vo výške 9.294,29Eur (280.000 Sk). Tento právny vzťah sa ich netýkal,
neboli na ňom zúčastnení. Aj napriek tomu p. C. sa žalobou podanou na súd domáhal absolútnej
neplatnosti kúpnych zmlúv, súdne konanie bolo vedené pod sp.zn. 8C/33/2007. Domáhal sa neplatnosti

bez prihliadnutia na to, že nikdy nebol účastníkom právnych vzťahov týkajúcich sa nehnuteľnosti. Z
uvedeného dôvodu tomuto súdnemu konaniu dlhodobo neprikladali vážnosť, pretože žalobu považovali
od počiatku za plne nedôvodnú, podľa nich ich p. C. vtiahol do súdneho sporu, ktorý sa ich netýkal.
Súdne konanie sa najskôr skončilo v ich prospech a to na základe rozsudku Krajského súdu v Nitre zodňa 30.05.2016 č.k. 5Co/6/2015-542, ktorým bola žaloba zamietnutá. Na základe dovolania podaného
p. C. však Najvyšší súd SR vo veci rozhodol dňa 24.01.2018 tak, že vydaný rozsudok Krajského
súdu v Nitre zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. To v konečnom dôsledku viedlo k právoplatnému

skončeniu konania v ich neprospech, pretože Krajský súd v Nitre sa pri jeho rozhodovaní musel riadiť
pokynmi Najvyššieho súdu SR vydanými v rámci dovolacieho konania. S vývojom súdneho konania
sa samozrejme nestotožňujú a preto tomuto sa bránili podaním dovolania, ako aj ústavnej sťažnosti.
Uvedené rozhodnutie Krajského súdu v Nitre viedlo k tomu, že v príslušnom katastri nehnuteľnosti
bolo na liste vlastníctva k nehnuteľnostiam záznamom obnovené pôvodné vlastníctvo žalovanej v 2

rade a jej zomrelého manžela C. N.. S takýmto záznamom nesúhlasia a na zosúladenie súčasného
skutkového stavu so stavom právnym sa domáhajú určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Vo
veci sú splnené prvé dve podmienky vydržania t.j. podmienky k predmetu a subjektu vydržania, nie je
možné mať žiadne pochybnosti. Rovnaký názor majú i k tretej podmienke oprávnenej držby, ktorá im
ako i ich rodičom vznikla na základe omylu súvisiaceho so zmluvami, na základe uzavretia týchto zmlúv
boli odôvodnene presvedčený o tom, že vlastníctvo k nehnuteľnostiam nadobudli najskôr ich rodičia a

následne žalobcovia. Toto odôvodnené presvedčenie nadobudli najmä s prihliadnutím na skutočnosti:
a) žalobcovia i ich rodičia pri uzatváraní zmlúv postupovali s obvyklou mierou opatrnosti a nezistili
žiadne skutočnosti vedúce k záveru o absolútnej neplatnosti týchto zmlúv - v opačnom prípade by k
uzavretiu zmlúv neprikročili; b) nemohli a nemali ako predpokladať, že takmer 20 rokov po uzavretí
prvej zmluvy bude vyslovená absolútna neplatnosť, a tým pádom aj absolútna neplatnosť druhej zmluvy;

c) v užívaní nehnuteľnosti ich rodičov a ani ich nikdy priamo nerušil, na základe čoho zmluvy počas
celej doby užívania nehnuteľnosti t.j. takmer 20 rokov, považovali za existujúce a platné; d) v tomto
názore ich utvrdzovalo aj to, že zmluvy boli po ich uzavretí riadne zavkladované Okresným úradom
Topoľčany, katastrálny odbor, a účinky týchto zmlúv boli potvrdené aj úradnou činnosťou orgánu verejnej
správy - nastúpenie dobromyseľnosti je pritom potrebné posudzovať predovšetkým podľa okolností,

ktoré sprevádzali vznik držby. Zdôraznili, že priebeh oprávnenej držby nehnuteľnosti ich rodičmi a neskôr
žalobcami nenarušilo a nemohlo narušiť ani konanie začaté p. C. o určenie absolútnej neplatnosti zmlúv.
Žalobou tretej osoby, domáhajúcej sa určenia absolútnej neplatnosti zmlúv, v ktorých nikdy nefigurovala
ako ich účastník, a navyše vo vzťahu k nehnuteľnostiam, ktoré táto tretia osoba nikdy nevlastnila, vnímali
ako nedôvodné podanie bez akejkoľvek šance na úspech, ktoré nemohlo ovplyvniť ich dobromyseľnosť

pri držbe nehnuteľnosti. Tomuto zodpovedal aj celý priebeh súdneho konania od roku 2007, ktoré sa
neustále vyvíjalo v ich prospech, pričom v roku 2016 súdne konanie právoplatne vyhrali. Prvý náznak
úspechu strany p. C. sa objavil až vtedy, keď o veci rozhodoval Najvyšší súd SR v roku 2018, čo viedlo k
právoplatnému určeniu absolútnej neplatnosti zmluvy. Nehnuteľnosti mohli hypoteticky nadobudnúť až
v roku 2018, kedy však nehnuteľnosti so započítaním predošlej oprávnenej držby ich rodičov už účinne

vydržali. Vydržacia doba začala plynúť odo dňa 14.05.1999. kedy bola uzavretá prvá zmluva, a kedy sa
ich rodičia stali oprávnenými a dobromyseľnými držiteľmi nehnuteľnosti. Ako noví vlastníci nehnuteľnosti
následne v roku 2007 priamo po rodičoch žalobcovia nastúpili do oprávnenej držby nehnuteľnosti a
najneskôr v máji roku 2009 tak nehnuteľnosť účinne vydržali. Poukázali na to, že majú naliehavý
právny záujem na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, nakoľko podľa ustálenej právnej praxe,

v prípade žalôb, kde žalobca tvrdí, že je vlastníkom nehnuteľností, ktorá je v katastri nehnuteľnosti
zapísaná na osobu žalovaného, je naliehavý právny záujem žalobcu daný vždy a na účely ďalšieho
pokračovania v súdnom konaní ho preto nie je potrebné osobitne preukazovať.

2. Žalovaní sa k žalobe vyjadrili s tým, že sa stotožnili so všetkými skutkovými okolnosťami uvedenými

v žalobe. Od roku 1999 považovali nehnuteľnosti zapísané na LV č. 1671 za riadne scudzené
do vlastníctva rodičov žalobcov. O skutočnosti, že rodičia žalobcov previedli vlastnícke právo k
nehnuteľnostiam na žalobcov sa dozvedeli až v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Topoľčany,
ktoré bolo právoplatne skončené rozsudkom Krajského súd v Nitre č.k. 5Co/6/2015 zo dňa 30.5.2016.
Počas tohto konania nikto z nich nepovažoval žalobu podanú p. Višňovským za oprávnenú, naopak

považovali ju za nezmyselnú bez šance na úspech. Tento postoj zaujímali aj ostatní žalovaní v tom
konaní. Až v roku 2018 sa dozvedeli, že Najvyšší súd SR rozsudkom zo dňa 24.01.2018 zrušil rozsudok
Krajského súdu v Nitre, ale stále považovali za nemožné, aby bolo vo veci rozhodnuté, že žalobcovia nie
sú vlastníkmi predmetných nehnuteľností. Plne sa stotožnili so skutkovými a právnymi závermi žaloby,
týkajúcimi sa dobromyseľnej držby žalobcov a ich rodičov, ktorých aj oni vnímali v rozhodnom čase ako

legitímnych spoluvlastníkov nehnuteľnosti a potvrdili, že ich považovali, napriek nezmyselnej žalobe p.
C., za legitímnych spoluvlastníkov nehnuteľnosti. V plnom rozsahu uznali nároky uplatňované žalobcami
v konaní a žiadali žalobe vyhovieť.3. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 8C/55/2019-68 zo dňa 30.09.2020, voči ktorému podali
žalobcovia odvolanie.

4. Krajský súd v Nitre uznesením č.k. 9Co/152/2020-110 zo dňa 28.10.2021 zrušil rozhodnutie súdu I.
stupňa, poukázal na rozhodnutie ÚS SR č. k. III. ÚS 63/09-27, v ktorom ÚS SR uzavrel, že titulom na
vydržanie môže byť aj neplatný právny úkon, ak kupujúci o tomto nedostatku nevedeli. Kúpne zmluvy
mohli byť skutočnosťou, ktorá mohla u nadobúdateľov vyvolať presvedčenie, že sa stali vlastníkmi
predmetných nehnuteľností. V tejto súvislosti poukázal i na rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo/64/2018, z

ktorého vyplýva, že na tom, kto nadobudnutie v dobrej viere popiera, bude, aby túto domnienku vyvrátil,
t. j. aby podal plný dôkaz zlej viery nadobúdateľa a na jeho ťarchu pôjde, pokiaľ sa mu to nepodarí.
Oprávnený držiteľ má právo vec užívať v rovnakom rozsahu ako vlastník a z tohto užívania mu vo vzťahu
k vlastníkovi nevznikajú žiadne povinnosti. NS SR tiež konštatoval, že držiteľ veci je dobromyseľný aj po
doručení žaloby o určenie vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti, nakoľko mohol dôvodne počítať s
možnosťou, že súdy vyriešia danú kolíziu práva medzi pôvodným vlastníkom a ním ako nadobúdateľom

vlastníckeho práva na základe dobrej viery v jeho prospech a poskytnú mu ochranu jeho vlastníckeho
práva. Hoci spor o vlastnícke právo spornej nehnuteľnosti bol rozhodnutý v neprospech žalovaného,
avšak na druhej strane nadobúdateľovi vlastníckeho práva, pokiaľ toto právo nadobudol v dobrej viere,
musí mu byť poskytnutá široká ochrana, pretože v opačnom prípade by si nikdy nemohol byť istý svojím
vlastníctvom, čo by bolo v rozpore s poňatím materiálneho právneho štátu, a to až do momentu, kedy

súd zistil, že z obidvoch týchto právom chránených a vzájomne kolidujúcich hodnôt nemožno zachovať
maximum, ale je nutné uprednostniť jednu z nich a právoplatne o tom rozhodol. V kontexte vyššie
uvedeného Krajský súd poukázal i na rozhodnutie ÚS SR č. k. III. ÚS 63/09-27, v ktorom ÚS SR
uzavrel, že titulom na vydržanie môže byť aj neplatný právny úkon, ak kupujúci o tomto nedostatku
nevedeli. Kúpne zmluvy mohli byť skutočnosťou, ktorá mohla u nadobúdateľov vyvolať presvedčenie, že

sa stali vlastníkmi predmetných nehnuteľností. V kontexte prejednávanej veci, s ohľadom na uvedené
rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo/64/2018 možno predbežne uzavrieť, že v danom prípade nie je
možné konštatovať kolíziu dvoch vlastníckych práv, ktorá by bola spôsobilá vyvolať pochybnosti o
dobromyseľnosti žalobcov, ako i to, že len samotná existencia vedomosti o prebiehajúcom konaní
súvisiacom s vlastníctvom nehnuteľností (i keď v tomto prípade vyvolaná treťou osobou nemajúcou

právny vzťah k nehnuteľnostiam) automaticky nenarúša dobromyseľnosť nadobúdateľa nehnuteľností
a oprávneného držiteľa, ktorý je oprávnený dôvodne očakávať poskytnutie súdnej ochrany, a to až do
právoplatného skončenia sporu.

5. Právne posúdenie:

5.1. Držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. (§ 129
ods. 1 Občianskeho zákonníka)

5.2. Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí,

je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. (§ 130 ods. 1
Občianskeho zákonníka)

5.3. Vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím
štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. (§ 132 ods. 1 Občianskeho

zákonníka)

5.4. Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak
ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

(§ 134 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka)

6. Vzhľadom na zhora uvedený právny názor krajského súdu, súd žalobe vyhovel žalobcov v
celomrozsahuzdôvodunadobudnutiavlastníctvakpredmetnýmnehnuteľnostiamvydržanímposplnení
zákonnom stanovených podmienok vydržania a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

7. Pokiaľ ide o rozhodovanie o trovách konaniach, žalobcovia mali v spore plný úspech a preto by
im v zmysle § 255 CSP mal prislúchať nárok voči žalovaným na náhradu trov konania (100%). Nakoľkovšak žalobcovia si náhradu trov konania neuplatnili, súd rozhodol tak, že sa jej náhrada trov konania
nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch
vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre. Odvolanie môže podať
strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie
je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje

inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).