Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. december 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/13/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8811211549
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8811211549.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobkyne: I.. B. H., rod. S., nar. XX.X.XXXX, bytom F. č.
XX, zastúpenej JUDr. Stanislavom Kaščákom, advokátom, AK ul. 1. mája 1246, Vranov nad Topľou,
proti žalovanému: Slovenská republika, zast. Slovenský pozemkový fond, Búdkova cesta 36, 817
47 Bratislava 11, o určenie spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam do dedičstva, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 3C/278/2011-160 zo dňa 10.9.2013,

zhodou hlasov členov senátu takto :

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok súdu prvého stupňa v jeho vyhovujúcej časti a v rozsahu zrušenia vec v r a
c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že spoluvlastnícky podiel v pomere 1/74 k parcele
E-KN č. XXX/XXX - trvalé trávnaté porasty o výmere 4769 m2, zapísanej na LV č. XXX, k.ú. B. I. a

spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/74 k parcele E-KN č. XXX/XXX - trvalé trávnaté porasty o výmere
289148 m2, parcele E-KN č. XXX/XXX - orná pôda o výmere 3233 m2, parcele E-KN č. XXX/XXX -
orná pôda o výmere 19864 m2, parcele E-KN č. XXX/XXX - trvalé trávnaté porasty o výmere 6355 m2,
parcele E-KN č. XXX/XXX - trvalé trávnaté porasty o výmere 4442 m2, parcele E-KN č. XXX/XXX -
orná pôda o výmere 22035 m2, parcele č. XXX/XXX - trvalé trávnaté porasty o výmere 525227 m2,
parcele E-KN č. XXX/XXX - lesné pozemky o výmere 47192 m2, parcele E-KN č. XXX/XXX - ostatné

plochy o výmere 11019 m2, parcele E-KN č. XXX/XXX - trvalé trávnaté porasty o výmere 166216 m2,
zapísaným na LV č. XXX, k.ú. B. I. patria do dedičstva po neb. U. S., rod. G., nar. XX.X.XXXX, zomrelej
XX.X.XXXX, naposledy bytom F. č. XX, XXX XX. Zároveň vyslovil, že o trovách konania rozhodne súd
až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáha rozhodnutia tak,

ako je to uvedené vo výroku napádaného rozsudku z toho dôvodu, že jej nebohá matka U. S., rod. G.,
sa stala vlastníčkou všetkých pozemkov, ktoré mali v katastri F. a B. I. manželia I. na svojom mene,
predtým, než sa natrvalo odsťahovali a žili v O.. I. žalobkyne U. S., rod.
G., bola vlastná sestra I. I., rod. G. s tým, že sestra nebohej matky spolu aj s manželom darovali
svoje nehnuteľnosti a podiely na nehnuteľnostiach nebohej matke U. S., rod. G.. Takto jej darovali
všetky pozemky, ktoré vlastnili na G., a to aj vrátane ich pasienkových podielov. Žalobkyňa uviedla,

že nemá k dispozícii darovaciu zmluvu zo dňa XX.X.XXXX, ktorou v O. darovali I. svoje pozemky a
podiely v pasienkovej spoločnosti nebohej matke žalobkyne s tým, že sporné nehnuteľnosti sú zapísané
v prospech Slovenskej republiky a spravuje ich Slovenský pozemkový fond. Žalobkyňa sa pokúšala
vykonaťnápravuvrámcikonaniaoregistriobnovenejevidenciepozemkovažiadala,abyspoluvlastnícky
podiel vo veľkosti 1/74, ktorý má zapísaný I. I., bol zapísaný ako vlastníctvo nebohej matky žalobkyne s
tým, že G. katastra D. nad U. rozhodnutím zo dňa X.X.XXXX jej návrh zamietla.Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť s tým, že ju považoval za nedôvodnú, keď žalobkyňa nepreukázala
naliehavý právny záujem na podanie takejto žaloby. Ďalej nevyužila možnosť domáhať sa reštitučného
nároku v zákonnej lehote, podľa uvedených reštitučných predpisov, čím podľa žalovaného došlo k

nezvratnému zániku (preklúzii) práva a tým k nemožnosti dosiahnuť revíziu krokov štátu, urobených
v rozhodnom období.

Citujúc ustanovenia § 132 ods. 1, 134 ods. 1, 129 ods. 1 a 130 ods. 1, všetko Občianskeho zákonníka
súd prvého stupňa uzavrel, že v tomto konaní žalobkyňa preukázala, že podiely I. I. užívala ako

vlastníčka jej nebohá matka U. D., rod. G. spolu s otcom od dávnej minulosti až do založenia družstva,
niekedy v roku 1950, po rozpade ktorého tieto opätovne užívala jej nebohá matka, a to až do vzniku
ďalšieho družstva v roku 1971. Pokiaľ sa týkalo námietok žalovaného, súd prvého stupňa poukázal
na Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. II.ÚS 249/2011, v zmysle ktorého, aj keď mohla osoba, ktorej
nehnuteľnosti prevzal štát, v rozhodnej dobe pre reštitúciu žiadať o vydanie týchto nehnuteľností podľa
špeciálneho predpisu (napr. podľa § 6 ods. 1 písm. p) zákona č. 229/1991 Zb. alebo podľa § 6 ods.

2 zákona 87/1991 Zb.), môže sa úspešne domáhať ochrany vlastníckeho práva podľa všeobecných
predpisov (§ 126 Občianskeho zákonníka), a to aj formou určenia vlastníckeho práva podľa § 80 písm.
c) Občianskeho súdneho poriadku. Súd prvého stupňa nepovažoval žalobkyňu za osobu,
ktorá by nepreukázala naliehavý právny záujem na vedení tohto konania, keď aj z iných listín a
tvrdení prednášaných žalobkyňou v tomto konaní totiž vyplýva, že žalobkyňa sa už dlhú dobu

snažila revidovať stav zápisov v katastri nehnuteľností, ohľadne konkrétne tých nehnuteľností, ktoré
sú predmetom tohto konania, svoje tvrdenia a vysvetlenia nemenila, ale konzistentne počas doby
mnohých rokov tvrdila stále tie isté skutočnosti.

Z listín, ktoré súdu zaslali dožiadané štátne inštitúcie a archívy, a to najmä zo zoznamu pôvodných

podielnikov (označeného ako I. členov pasienkového spoločenstva v F.) a tiež aj z rozhodnutia
Pozemkového úradu D. n. T. zo dňa XX.X.XXXX, č. j. M..15/96-10 U podľa súdu prvého stupňa
vyplýva, že porovnaním týchto listín sa dá bez akýchkoľvek pochybností určiť, že spoluvlastnícky
podiel žalovanej vo veľkosti 1/37 sa skladá z dvoch podielov vo veľkosti 1/74, ktoré prináležia
osobám: N. R. a I. I.. V tomto ohľade súd uznal za dôvodné tvrdenia žalobkyne o tom, že podiel

neb. I. I. sa stal súčasťou spoluvlastníckeho podielu vo vlastníctve žalovanej Slovenskej republiky. Ďalej
súd prvého stupňa skúmal, či existuje niekde zápis o darovacej zmluve medzi I. I. a I. I.
a právnou predchodkyňou žalobkyne U. H., rod. G., pričom z pozemnoknižnej vložky č. X pozemkovej
knihy pre obec F. zistil, že pod H sú zapísaní I. I. a jeho manželka I., rod. G. v spoluvlastníckom podiele
X/XX. Nasledujúcim zápisom pod H bol spoluvlastnícky podiel menovaných I. a I. I. prevedený do

vlastníctva matky žalobkyne U. H., rod. G., a to na základe darujúcej zmluvy danej danej v C.
PA dňa XX.X.XXXX, schválenej Národnou bankou v Bratislave dňa 19.5.1950, j. č. XXXXX. Z
odpovede Národnej banky Slovenska zo dňa 22.4.2013 súd zistil, že v archívnom fonde Štátnej
banky československej, oblastný ústav pre Slovensko v Bratislave, sa našli dva dokumenty týkajúce
sa uvedenej záležitosti, a to kópiu listu Slovenskej Tatra banky, filiálky vo D. nad U. z 8. mája

XXXX, na centrálu Slovenskej Tatra banky v Bratislave o prevode nehnuteľností darovacou zmluvou.
Rovnako bola vyhľadaná aj informácia centrály Slovenskej Tatra banky v Bratislave z 22. mája 1950 o
poplatkoch týkajúcich sa medzi iným aj devízového povolenia Národnej banky Československej č. XX
XXX „Nemovitosti“ zo dňa 18. mája 1950 na Kčs 40.000,- vystaveného na meno U. H., F.. Súd prvého
stupňa mal za hodnoverne preukázané, že skutočne v roku 1948 existoval právny vzťah medzi

manželmi I. a matkou žalobkyne, kedy matke žalobkyne boli darované nehnuteľnosti nachádzajúce
sa obvode okresu D. nad U.. Jedná sa o písomnú darovaciu zmluvu, ktorá bola z O. doručovaná do
bývalej Československej republiky, kde bola skúmaná vtedajšou národnou bankou, ako aj miestnou
pobočkouTatrabankyvoD.nadU.,centrálouTatrabankyvH., podľa tejtodarovacejzmluvy pripravené
aj devízové povolenia, boli zaplatené príslušné verejné dávky a následne sa táto darovacia zmluva

doručovala aj miestne príslušnej pozemkovej knihe, kde na základe tejto listiny (darovacej zmluvy)
boli vykonávané aj zmeny v pozemkovej knihe, nepochybne vo vložke č. X v pozemkovej knihe pre
F.. Preto súd prvého stupňa uzavrel, že nemá žiadne pochybnosti o existencii darovacej zmluvy zo dňa
11.9.1948. Zároveň vyslovil, že nedostatkom na strane žalobkyne je skutočnosť, že nedokáže predložiť
originál alebo opis tejto darovacej zmluvy. Tento nedostatok však podľa súdu prvého stupňa nie

je možné pričítať na ťarchu žalobkyne, ktorá nebola priamo účastníčkou tohto právneho úkonu
a narodila sa až 5 rokov po uzavretí tohto právneho úkonu. Podľa súdu prvého stupňa, možno z
viacerých súčasne existujúcich nepriamych dôkazov potvrdzujúcich isté zistenie, pričom okresný súd
zohľadnil najmä tú okolnosť súdeného prípadu, že sa jedná o neprítomnosť písomného právnehoúkonu uzavretého dňa XX.X.XXXX v C., O.. V tomto konkrétnom prípade, však podľa súdu prvého
stupňa nič nenasvedčuje tomu, že žalobkyňa vôbec niekedy takúto listinu u seba v dispozícii mala a
teda ak žalobkyňa nebola nikdy držiteľkou takejto listiny, nemožno jej vyčítať, že ju v súdnom konaní

nedokáže ani predložiť. Povinnosť vydať (predložiť) vec alebo listinu v akomkoľvek konaní (súdnom,
správnom, daňovom, priestupkovom a podobne) vždy viaže iba takú osobu, ktorá ma danú vec alebo
listinu u seba. Žalobkyňa takouto osobou, podľa súdu prvého stupňa, vo vzťahu k darovacej zmluve
zo dňa XX.X.XXXX, nie je.

Poukazujúc na uvedené súd prvého stupňa žalobe žalobkyne vyhovel s tým, že zároveň vyslovil, že o
trovách konania rozhodne súd podľa § 151 ods. 3 OSP, nakoľko v danej veci ide o zložitý prípad, až po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, a to konkrétne proti jeho
vyhovujúcemu výroku, ktorým určil, že spoluvlastnícky podiel X/XX k predmetným

parcelám má ísť do dedičstva po nebohej U. S., rod. G., a to z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2
písm. d) a f) O.s.p., keď uviedol, že jednou z podmienok vydržania je právny titul vstupu do oprávnenej
držby, teda takej, ktorá privodí vydržanie. Právny titul musí byť jednoznačne preukázaný, nemôže byť
pochybný. V pochybnostiach, či je držba oprávnená, platí, že je oprávnená, to sa však nevzťahuje
na právny titul vstupu do držby. Podľa žalovaného, v tomto konaní nebola splnená a preukázaná táto

podmienka. Žalobkyňa nepreukázala svoje tvrdenie o existencii domnelej listiny - darovacej zmluvy, na
základe ktorej mal I. I. darovať všetky nehnuteľnosti, ktoré vlastnil v obvode okresu D. nad U., teda
aj sporné pozemky. V tomto konaní žalovaný nespochybňoval zápis vykonaný v PKV č. X kat. ú. F.,
z ktorého je zrejmá existencia darovacej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX, schváleného Národnou bankou
v Bratislave XX.X.XXXX, titulom ktorej bol prevedený len podiel X/XX nehnuteľnosti r. č. A I. mpč.

XX. Táto bola následne v roku XXXX prečíslovaná na mpč. XX (zápis pod B XX C. č. X k. ú. F.), keď
táto nehnuteľnosť nie je predmetom tohto konania. Práve žalobkyňa opiera vlastnícke právo k sporným
nehnuteľnostiam na základe toho, že titulom darovacej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX previedol I. I. všetky,
nehnuteľnosti, ktoré vlastnil na Slovensku, na matku žalobkyne U. H., rod. G., pričom podľa žalovaného,
ak by predmetom uvedenej darovacej zmluvy bolo darovanie všetkých nehnuteľností, tak ako tvrdí

len samotná žalobkyňa, je nepravdepodobné pri vykonávaných zápisoch v pozemkových knihách, aby
boli opomenuté všetky zápisy týkajúce sa prevodu nehnuteľností vo vlastníctve I. I. a zapísaný by bol
práve len prevod k nehnuteľnostiam uvedený v C. č. X k. ú. F., pričom prevod všetkých ďalších na
Slovensku nachádzajúcich pozemkov vo vlastníctve I. I. matke žalobkyne U. H., rod. G., zapísanej v
pozemkovej knihy, nebol. Ak súd zdôraznil nemožnosť predloženia listiny žalobkyňou, ktorou opiera

svoje vlastnícke právo a vlastnícke právo matky žalobkyne, pretože túto nemala nikdy k dispozícii,
a žalobkyňa nie je osobou, ktorá môže disponovať listinou, predsa nemôže podľa žalovaného poznať
jej obsah. Ani samotné tvrdenie žalobkyne, že o tejto skutočnosti jej povedala právna predchodkyňa,
teda jej matka, žiadnym spôsobom žalobkyňa nepreukázala. Rovnako podľa žalovaného nepreukázala
žalobkyňa užívanie sporných nehnuteľností, či už ňou samotnou alebo jej matkou, ako aj vnesenie

týchto nehnuteľností do družstva. Žalovaný nespochybňoval tvrdenie žalobkyne, že vie, kde sa sporné
nehnuteľnosti nachádzajú, pretože v podiele X/XX k sporným pozemkom bolo vedené vlastníctvo
právneho predchodcu žalobkyne, teda jej otca N. G.. Práve k podielu svojho otca v reštitučnom konaní
si žalobkyňa uplatnila svoje práva a nehnuteľnosti v podiele X/XX jej boli vydané ako oprávnenej osobe
po jej právnom predchodcovi N. G.. Žalobkyňa v konaní Registra obnovenej evidencie pozemkov

k. ú. B. I. navrhovala vydanie rozhodnutia podľa § 11 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. niektorých
opatreniach na vyporiadanie vlastníctva k pozemkom, pričom v tomto konaní tvrdila, že sporné podiely
k nehnuteľnostiam nadobudla jej matka od švagra darovaním a tieto následne nadobudla žalobkyňa
darovaním od svojej matky. Tento návrh žalobkyne bol zamietnutý, o čom svedčí rozhodnutie vydané
Správou katastra D. nad U. zo dňa X.X.XXXX, pretože žalobkyňa nesplnila podmienky na vydanie

rozhodnutia vydržaním. Dôvody, na základe ktorých mala žalobkyňa splniť podmienky vydržania,
posudzovala aj komisia ROEP, ktorá pozná pomery v danom k. ú. B. I.. Podľa žalovaného preto z
vykonaného dokazovania bolo preukázaná aj skutočnosť, že manželia I. darovali nehnuteľnosti, ktoré
vlastnili, čo preukazuje zápis pod H C. č. 9, k. ú. F. matke žalobkyne. Na základe žiadneho vykonaného
dôkazu nebolo preukázané, že I. I., manžel I. G., mal

darovať sestre svojej manželky U. G., všetky nehnuteľnosti, ktoré vlastnil na Slovensku. Podľa
žalovaného v tomto konaní žalobkyňa nepreukázala ani tú skutočnosť, že práve I. I., vedený v zozname
členov urbárskej a pasienkovej spoločnosti F., je manžel sestry právnej predchodkyni žalobkyne a ani tú
skutočnosť, že podiel I. I. je zahrnutý v podiele zapísanom pod B XX na LV č. XXX a podielom zapísanýmpod B XX na LV č. XXX k. ú. B. I. vo vlastníctve Slovenskej republiky (žalobkyňa pritom vychádzala len na
základe matematických výpočtov). Podľa žalovaného, predchodkyňa žalobkyne jej matka U. H., rod. G.,
nemohla byť dobromyseľná v tom, že jej podiely na nehnuteľnostiach, ktoré sú predmetom tohto sporu,

patria, ktoré nikdy ani neužívala dlhodobo a nerušenie z dôvodu, že nebola oprávnenou držiteľkou.
Podľa názoru žalovaného, žalobkyňa v tomto konaní nepreukázala, že jej právna predchodkyňa bola
držiteľkou oprávnenou a dobromyseľnou a nepreukázala ani užívanie pozemkov, ktoré sú predmetom
konania. Závery konania na súde prvého stupňa sú založené na nepodložených a neurčitých tvrdeniach
žalobkyne, pričom žalobkyňa podľa žalovaného v konaní dôkazné bremeno neuniesla. Z vykonaného

dokazovania v zápise C. č. X k. ú. F. tvrdenia žalobkyne Vyjadrenie Národnej banky G. (potvrdilo len
údaje uvedené v zápise spomínanej C. pod H oprávnenosť vstupu do držby a samotná oprávnenosť
držby z toho nevyplýva. Žalovaný bol toho názoru, že právna predchodkyňa žalobkyne nemohla byť
a ani nebola dobromyseľná v tom, že jej sporné podiely na predmetných nehnuteľnostiach patrili, ak
by aj tieto nehnuteľnosti nerušenie a dlhodobo užívala, čo v tomto konaní tiež nebolo preukázané,
teda nebola držiteľkou oprávnenou. Tým nebola splnená jedna zo zákonom stanovených podmienok,

ktoré sú nevyhnutné pre nadobudnutie vlastníctva a vlastníckeho práva vydržaním. Vzhľadom k
tomu, že v danom prípade nadobúdací titul vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam chýba, nemožno
podľa žalovaného hovoriť o akýchkoľvek pochybnostiach o oprávnenosti držby právnej predchodkyne
žalobkyne ku dňu jej smrti. Poukazujúc na uvedené preto žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvého stupňa zmenil a žalobu zamietol, eventuálne rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu

na nové konanie.

Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
potvrdil podľa § 219 O.s.p., pretože je vecne správny. Podľa žalobkyne zo Správy Národnej banky
Slovenska, ktorá bola podaná súdu do tohto konania, je nepochybne preukázaná existencia darovacej

zmluvy ku dňu XX.X.XXXX v C., O.. Obsah listiny bol opísaný žalobkyňou, ktorá túto listinu poznala od
svojej matky, ktorá bola účastníkom tohto právneho úkonu - bola obdarovanou.

Zo správy NBS, najmä z prílohy k tejto správe, podľa žalobkyne vyplýva presná identifikácia, že bola
darovacia zmluva medzi I. I. a U. H., rod. G., F., že sa jedná o darovanie nehnuteľností (o prevod

vlastníckeho práva) a hodnota všetkých nehnuteľností bola až 40.000,- Kčs. Ten, kto túto listinu za
vtedajšiu Slovenskú Tatra banku, filíálku D. vyhotovoval dňa X.X.XXXX, mal k dispozícii aj tieto listiny -
darujúcu zmluvu, pozemnoknižný výpis, obecné svedectvo, pretože okrem iného sa tieto listiny uvádzajú
v prílohe. Toto vyplýva z listiny, ktorú súdu na výzvu zaslala Národná banka Slovenska.

Žalobkyňa doslovne uvádza, že v menoslove členov Pasienkového spoločenstva F. zo dňa XX.X.XXXX,
bolo celkovo 74 podielníkov, pričom pod poradovým číslom XX je
zapísaný I. I. - X podiel. Súdu dala k dispozícii aj sobášny list I. I. a manželky I., rod. G.. ktorá je sestrou
matky žalobkyne. Žalobkyňa podľa svojho
vlastného vyjadrenia na týchto pozemkoch pracovala s rodičmi už od útleho detstva až do založenia JRD

v roku XXXX s tým, že pasienky sa využívala vcelku na pasenie kráv miestnym obecným pastierom,
vrátanehospodárskychzvieratrodičovžalobkyne,ktorésachodilipásťnapasienkyprávenatie,ktorésú
uvedené v žalobe. I. žalobkyne U., rod. G., daroval I. I. ako jej švagor, všetok svoj majetok - dom, funduš
i všetky pozemky, ku ktorým patrili aj pasienky v katastri B. I.. Urobil tak preto, lebo sa rozhodol natrvalo
ostaťvO.,kdežiliajďalšíjehobratia,tedanemalvF.žiadnuinúbližšiurodinu,akosestrusvojejmanželky

U., rod. G., čiže matku žalobkyne. Podľa žalobkyne sa žalovaná mýli v tom, že ak žalobkyňa listinu -
darovaciu zmluvu nemá, že nemôže ani poznať jej obsah a súd nemôže na takúto listinu prihliadať,
nakoľko samotný Občiansky súdny poriadok počíta s možnosťou, že účastník konania pozná obsah
listiny, ktorú nemá a súd vychádza z obsahu listiny, ak o tomto obsahu tvrdí účastník konania. Jedná
sa o ustanovenie § 185i a nasl. O.s.p., teda ustanovenia o konaní o umorení listín. Podľa § 185i ods. 1

O.s.p., umoriť možno stratenú alebo zničenú listinu, ktorú treba predložiť na uplatnenie práva. Napokon
podľa § 185s O.s.p., uznesenie o umorení listiny nahrádza umorenú listinu, pokiaľ ten, kto je podľa listiny
zaviazaný, nevydá za ňu oprávnenému náhradnú listinu. Aj keď v tomto konaní sa nejedná o konanie o
umorení listiny, toto vysvetlenie je podľa žalobkyne postačujúce na potvrdenie správnosti postupu súdu
prvého stupňa, ktorý vychádza z obsahu listiny (ktorú v konaní priamo nemal možnosť oboznámiť), ak o

ňom vypovedala žalobkyňa v konaní. Navyše, podľa žalobkyne žalovaná v odvolaní píše, že žalobkyňa
má podiel po svojom otcovi N. G. s tým, že toto tvrdenie svedčí o nedostatočnom poznaní obsahu
súdneho spisu na strane žalovanej, keď bolo totiž opakovane počas konania spomínané, že nebohý
N. G. nie je otec žalobkyne, ale jej dedo. Na rovnako nedostatočnom poznaní skutkových okolnostípreukázaných v konaní je podľa žalobkyne postavená prevažná časť výčitiek žalovanej uvedených v
odvolaní, okrem iného aj tá, že nie je preukázané, že by I. I. bol skutočným švagrom matky žalobkyne.
Poukazujúc na uvedené preto navrhla žalobkyňa, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako

vecne správny a zaviazal žalovanú k náhrade trov odvolacieho konania.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 zákona
číslo 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov - ďalej len O.s.p.),
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z

ustanovenia § 212 Občianskeho súdneho poriadku, bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.)
a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávnom právnom posúdení, bolo zistiť, či súd
prvého stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne ustanovenia, keď krajský súd
akoodvolacísúd(§10ods.1O.s.p.)priprejednaníodvolaniabolviazanýrozsahomadôvodmiodvolania

v zmysle ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p., rozsudok okresného súdu v napadnutom vyhovujúcom výroku
o určení vlastníckeho práva zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. a v tomto rozsahu vec vrátil
prvostupňovému súdu na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O.s.p.. Súčasťou práva na spravodlivý
súdny proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a
zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace

s uplatňovanými nárokmi a obranou proti takémuto uplatneniu (Nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. III.ÚS 219/2003, I.ÚS 115/2003).

Žalovaným namietaný nedostatok a nesprávnosť skutkových zistení súdu prvého stupňa a z toho
vyplývajúce nesprávne rozhodnutie je opodstatnené, keď aj podľa odvolacieho súdu je nepochybné,

že predmetná darovacia zmluva existovala s tým, že na základe tejto darovacej zmluvy došlo aj
k zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré neboli predmetom tohto konania v prospech
právnej predchodkyni žalobkyne U. H., rod. G.. Sporným však v konaní zostalo, či aj nehnuteľnosti,
ku ktorým sa žalobkyňa domáha určenia do dedičstva po jej právnej predchodkyni, boli predmetom
tejto darovacej zmluvy. Z doposiaľ vykonaného dokazovania formou listinných dôkazov, najmä z kópie

listu Slovenskej Tatra banky, filiálky vo D. nad U. z X.X.XXXX na centrálu Slovenskej Tatra banky
v H. o prevode nehnuteľností darovacou zmluvou, ani z informácie centrály Slovenskej Tatra banky
v H. z XX.X.XXXX o poplatkoch týkajúcich sa medzi inými aj devízového povolenia Národnej banky
Československej č. XXXXX „T.“ zo dňa 18.5.1950 Kčs 40.000,-, vystaveného na meno U. H., F., nijako
tieto skutočnosti tak, ako ich mal preukázané súd prvého stupňa, nevyplývajú a rovnako ich nemožno

odvodiť len z tvrdenia žalobkyne, že je rodičia chodili pásť hospodárske zvieratá aj na pasienky, a
to práve na tie, ktoré sú predmetom žaloby. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že je nenáležitá
argumentácia žalobkyne ohľadom možnosti umorenia tejto listiny darovacej zmluvy, keď oprávnený
(právna predchodkyňa žalobkyne), ako aj zaviazaný z tejto listiny (darca) sú už obaja nebohí. Nemožno
však v súhlasiť so žalovaným v tom, že nebolo preukázané, že I. I. bol švagrom matky žalobkyne, čo bolo

nepochybne preukázané rodnými aj úmrtnými listami a rovnako sa mýli žalovaný, keď uvádza, že N. G.
je otec žalobkyne, pričom je v tomto konaní jednoznačne preukázané, že ide o starého otca žalobkyne.
Z doposiaľ vykonaného dokazovania sa odvolaciemu súdu javí skutočnosť, že sporné nehnuteľnosti
neboli predmetom vyššie uvedenej darovacej zmluvy, lebo inak by s ohľadom na celý mechanizmus
verifikácie a skúmania tejto zmluvy, ktorá bola skúmaná vtedajšou Národnou bankou, ako aj miestnou

pobočkou U. banky vo D. nad U., centrálou banky v H., keď následne boli podľa tejto darovacej zmluvy
pripravené aj devízové povolenia a zaplatené príslušné verejné dávky s tým, že až potom sa doručovala
miestnej príslušnej pozemkovej knihe, kde na základe tejto listiny (darovacej zmluvy) boli vykonávané
aj zmeny v pozemkovej knihe a na základe následného devízového povolenia po úhrade 40.000,- Kčs
právnoupredchodkyňoužalobkyne,došlokzápisuvlastníckychprávlenknehnuteľnostiamevidovaných

v C. č. X pre k. ú. F., titulom ktorých bol prevedený len podiel X/XX k nehnuteľnosti r. č. A I. mpč. XX, ktorá
bola následne v roku 1X51 prečíslovaná na mpč. XX (zápis pod H C. č. 9 k. ú. F.) a nedošlo by k zápisu
vlastníckych práv právnej predchodkyne žalobkyne aj k žalovaným nehnuteľnostiam, ktoré nepochybne
v danom čase patrili darcovi I. I., t. j. v čase spísania darovacej zmluvy a sú predmetom tohto konania.
V tomto konaní z doposiaľ vykonaného dokazovania nijako nevyplýva, a ani sa odvolaciemu súdu

nejaví ako hodnoverné, že by napriek vyššie uvedenej náročnej administrácii darovacej zmluvy, vrátane
nemalých finančných nákladov (minimálne 40.000,- Kčs) nedala obdarovaná (právna predchodkyňa
žalobkyne), resp. nechala zapísať svoje vlastnícke právo iba k časti darovaných nehnuteľností s tým, žezvyšok, ktorý je predmetom tohto konania a ktorý bol podľa žalobkyne tiež predmetom tejto darovacej
zmluvy, by zostal ňou nepovšimnutý.

Z týchto dôvodov odvolací súd uznal odvolanie žalovaného za dôvodné a preto napadnutý rozsudok
zrušil v súlade s ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§
221 ods. 2 O.s.p.).

Úlohou súdu prvého stupňa bude v ďalšom konaní na základe návrhov účastníkov konania náležite

zistiť skutkový stav veci, najmä bezpečne ustáliť či právna predchodkyňa žalobkyne nadobudla podiely
k sporným pozemkom titulom darovacej zmluvy z roku 1948 alebo ich nadobudla vydržaním, keď jeden
z týchto titulov nadobudnutia vlastníckeho práva vylučuje druhý.

V prípade ak súd prvého stupňa ustáli ako právny titul na základe ktorého mala právna predchodkyňa
žalobkyne ( U. S. ) nadobudnúť nehnuteľnosti vydržanie, je potrebné sa vysporiadať nielen s námietkami

žalovaného ale najmä tým, pod aký režim upravujúci nadobudnutie vlastníckeho práva týmto spôsobom
je potrebné daný právny vzťah subsumovať, keď tzv. stredný občiansky zákonník bol účinný až od
1.1.11951, t.j. po uzatvorený darovacej zmluvy ( 11.9.1948 ) ako aj po jej schválení Národnou bankou v
H. ( XX.X.XXXX ), najmä pokiaľ sa týka rozdielnej dĺžky a behu vydržacej doby. V tejto súvislosti odvolací
súd poukazuje, že zákonom č. 141/1950 Sb. bola fakticky odstránená úprava vydržania mimoriadneho

(v období platnosti zákona č. 40/1964 Sb. až do osemdesiatych rokov dvadsiateho storočia bol inštitút
vydržania odstránený celkom, mimo iného to bol tiež dôsledok faktu, že v tomto období postupne z
občianskoprávnej úpravy zmizol inštitút držby ako takej). Zákon č. 141/1950 Sb. nanovo definuje pojem
vydržania a držby. Držiteľom podľa vtedy platného občianskeho zákonníka je ten, kto s vecou nakladá
ako so svojou alebo vykonáva právo pre seba. Predmetom držby mohli byť len veci a práva, ktoré

umožňovali opätovný výkon. Pôvodné rozlišovanie rôznych druhov držby bolo zjednodušené. Zákon už
rozlišuje len medzi dvomi druhmi držby a to držbou oprávnenou a neoprávnenou. Vydržacia doba bola
pre hnuteľné veci stanovená na tri roky, pri nehnuteľnostiach bola potrebná držba po dobu 10 rokov.
Prepočítanie lehôt bolo taktiež stanovené, že lehota, ktorá začala plynúť pred 1.1.1951, ak bola novým
zákonom stanovená kratšia, skončila najneskôr uplynutím tejto lehoty počítanej od dňa účinnosti zákona

141/1950 Sb. V prípade, že bola novo stanovená lehota dlhšia, skončila lehota uplynutím posledného
dňa dlhšej doby avšak počítanej odo dňa, kedy pôvodná lehota začala plynúť. Podmienkami vydržania
boli teda vydržacia doba, spôsobilý predmet, držba v zmysle § 143 (nestačila teda detencia), ktorá
musela byť oprávnená (v zmysle § 145) a uplynutie času. Došlo teda k zjednoteniu podmienok, ktoré
museli byť pre vydržanie splnené (boli rovnaké ako päť podmienok v rímskom práve s tým, že podmienka

dobrej viery sa vzťahovala k držbe) - držba v dobrej viere, spôsobilý predmet, uplynutie vydržacej lehoty
a titul.

V prípade ak súd prvého stupňa dospeje k záveru, že právna predchodkyňa žalobkyne nadobudla
podiely k sporným pozemkom titulom darovacej zmluvy z roku 1948, je najmä potrebné skutkovo

preukázať a zdôvodniť prečo pri vykonávaných zápisov v pozemkových knihách, napriek náležitej
opatrnosti došlo k opomenutiu zápisu týkajúceho sa údajného prevodu nehnuteľností vo vlastníctve I.
I. na právnu predchodkyňu žalobkyne tak, že zostal zapísaný len prevod nehnuteľností uvedených v
C. č. X pre k. ú. F. a následne bude úlohou súdu prvého stupňa na základe výsledkov vykonaného
dokazovania vo veci rozhodnúť s tým, že odôvodnenie rozhodnutia musí spĺňať náležitosti vyplývajúce

z ust. § XXX ods. 2 O.s.p. a súd musí v odôvodnení jasne a zrozumiteľne zdôvodniť, na
základe akých rozhodných dôkazov a preukázaných skutočností dospel k záveru o dôvodnosti
uplatneného nároku s tým, že sa musí vysporiadať v rámci tohto odôvodnenia so všetkými relevantnými
námietkami žalovaného.

V občianskom súdnom konaní posilnenou zásadou kontradiktórnosti majú účastníci dôkaznú povinnosť
vyplývajúcu im z ustanovenia § 120 ods. 1, 4 O.s.p., t. j. nielen povinnosť tvrdenia, ale preukázania
nimi tvrdených skutočností. Nesplnenie dôkaznej povinnosti má za následok neunesenie dôkazného
bremena.

Podľa § 226 O.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.Podľa § 224 ods. 3 O.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák.
č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.