Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. august 2021

Súd: Okresný súd Ružomberok
Spisová značka: 9Cpr/32/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5920202169
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 08. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Topoľančík

ECLI: ECLI:SK:OSRK:2021:5920202169.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok sudcom JUDr. Vladimírom Topoľančíkom v spore žalobcu: Ing. U. F., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom E. H. č. XXX, XXX XX H. N., štátny občan SR, právne zastúpený JUDr.
Andrejom Garom, advokátom so sídlom kancelárie Štefánikova 14, 821 09 Bratislava, IČO: 30 850 436,
proti žalovanému: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova č. 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575
951, právne zastúpenému spoločnosťou SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, 811
05 Bratislava, IČO: 36 853 186, o zaplatenie sumy 7.234,- eur s prísl.,

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 7.234,-eur spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne od
01.01.2020 až do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovi sa priznáva právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré mu je žalovaný povinný
zaplatiť vo výške stanovenej samostatným uznesením Okresného súdu Ružomberok.

Súd návrh žalovaného na prerušenie konania zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 10.12.2020 sa žalobca prostredníctvom svojho právneho
zástupcu domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 7.234,-eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5 % ročne od 01.01.2020 až do zaplatenia a súčasne, aby mu nahradil trovy

konania vrátane trov právneho zastúpenia. Po skutkovej a právnej stránke žalobca žalobu odôvodnil
tým, že na základe pracovnej zmluvy zo dňa 08.09.2008, ktorú uzatvoril ako zamestnanec s právnym
predchodcom žalovaného, t.j. obchodnou spoločnosťou VOLKSBANK Slovensko, a.s. vznikol medzi
ním ako zamestnancom a predmetnou spoločnosťou ako zamestnávateľom pracovný pomer dňom
01.10.2008, ktorý bol dojednaný ako deň nástupu žalobcu do práce. Pracovný pomer bol dojednaný na
dobu určitú do 30.09.2008. V pracovnej zmluve sa zmluvné strany okrem iného dohodli na pracovnom
zaradení - druhu práce, ktorú mal žalobca vykonávať, a to vedúci skupiny VOLKSBANK Slovensko,

a.s. v Bratislave a na základnej mesačnej mzde vo výške 1.892,05 eur brutto. V zmysle pracovnej
zmluvy mesačná mzda žalobcu okrem základnej mzdy pozostávala z funkčného príplatku vo výške
298,75 eur brutto a výkonnostného príplatku vo výške 796,65 eur brutto. Následne došlo k dohode medzi
žalobcom a právnym predchodcom žalovaného, v zmysle ktorej sa pracovný pomer žalobcu s pôvodne
dojednaného na dobu určitú zmenil na pracovný pomeru uzavretý na dobu neurčitú. Uvedené vyplýva
z toho, že žalobca v obchodnej spoločnosti VOLKSBANK Slovensko, a.s. pracoval aj po 30.09.2008,
čo vyplýva z dohody o zmene pracovnej zmluvy uzavretej dňa 29.04.2016. Počas pracovného pomeru

zamestnávateľ žalobcu zmenil obchodné meno od 15.02.2013 podnikal pod novým obchodným menom
Sberbank Slovensko, a.s.. Zo žaloby ďalej vyplynulo, že začiatkom roku 2015 sa v spoločnosti
Sberbank Slovensko, a.s. začal proces prípravy predaja majoritného podielu akcie (99,50 % z celkového
počtu akcií), ktorého výsledkom bolo zlúčenie spoločnosti Sberbank Slovensko, a.s. so spoločnosťouPrima banka Slovensko, a.s., ku ktorému došlo dňa 01.08.2017. V súvislosti s plánovanou predajnou
transakciou bol v spoločnosti Sberbank Slovensko, a.s. zostavený špeciálny tím kľúčových (vedúcich)
zamestnancov a manažérov, ktorých úlohou bolo zabezpečenie plynulého a bezproblémového priebehu

tejto transakcie. V záujme udržania vedúcich zamestnancov v procese predaja, bol dňa 20.07.2015 pre
Dozornú radu spoločnosti Sberbank Slovensko, a.s. vypracovaný dokument „Odmena za mimoriadne
výkony pre vedúcich pracovníkov v Sberbank Slovensko, a.s.", ktorého súčasťou bol aj menovitý
zoznam „účastníkov programu udržania", t.j. zoznam tzv. kľúčových zamestnancov, ktorým mal byť
mimoriadny bonus vyplatený, pričom medzi týchto kľúčových zamestnancov bol zaradený aj žalobca.

Predseda Dozornej rady spoločnosti Sberbank Slovensko, a.s. (ďalej aj „Dozorná rada") v súlade
s § 8 ods. 2 a § 9 ods. 1 Rokovacieho poriadku pre dozornú radu Sberbank Slovensko, a.s. v
znení účinnom od 30.06.2015, požiadal listom zo dňa 04.12.2015 zvyšných členov dozornej rady o
písomné hlasovanie o návrhu na odsúhlasenie osobitnej výkonnostnej odmeny pre vybrané osoby, keď
prílohou tohto listu bol hlasovací formulár a dokument „Special preformance bonus for Key Staff in
Sberbank Slovensko, a.s." (v preklade „Osobitná výkonnostná odmena pre kľúčových zamestnancov

v Sberbank Slovensko, a.s."). S osobitnou výkonnostnou odmenou pre vybrané osoby súhlasili
minimálne traja členovia Dozornej rady, ktorí súčasne hlasovali za prijatie návrhu, t.j. odsúhlasenie
osobitnej výkonnostnej odmeny pre vybrané osoby, a to dňa 09.12.2015. následne spoločnosť Sberbank
Slovensko, a.s. listom zo dňa 14.12.2015 podpísaným predsedom predstavenstva C. Y. a členkou
predstavenstva A. A. oznámila žalobcovi, že bude súčasťou mimoriadneho výkonnostného bonusu pre

kľúčových zamestnancov SBSK (pozn.: skratka označenia Sberbank Slovensko, a.s.) a zároveň ho
informovala, že mimoriadny bonus je jednorazový program, ktorý je spojený s kľúčovými indikátormi,
pričom do úvahy budú brané dva kľúčové indikátory výkonnosti, a to individuálne úsilie žalobcu v
procese predaja a úspešné zavŕšenie obchodu. Predmetný list bol žalobcovi doručený na pracovisku
do vlastných rúk dňa 14.12.2015. Zo žaloby taktiež vyplynulo, že predmetná predajná akcia bola

mimoriadne náročným procesom, na ktorom sa vybraní kľúčoví zamestnanci priamo podieľali, keď
s ich pôsobením v tíme boli spojené mimoriadne požiadavky čo do objemu a náročnosti práce,
ktorú museli títo zamestnanci vykonávať a zvládať. Následne predstavenstvo spoločnosti Sberbank
Slovensko, a.s. (ďalej aj „Predstavenstvo") na svojom zasadnutí dňa 28.07.2016 prijalo rozhodnutie č.
110/2016, ktorým rozhodlo o samotnej výške a výplate mimoriadneho bonusu kľúčovým zamestnancom.

V nadväznosti na uvedené rozhodnutie Predstavenstva spoločnosť Sberbank Slovensko, a.s. listom
zo dňa 28.07.2016 podpísaným predsedom Predstavenstva E. P. a členom Predstavenstva M. C.
oznámila žalobcovi, že „vzhľadom na zavŕšenie predaja SBSK, kde ste zohrali rozhodujúcu úlohu
a Váš vplyv na úspech tejto transakcie bol podstatný, Management Board Skupiny Sberbank dňa
28.07.2016 rozhodol o výplate mimoriadneho výkonnostného bonusu pre kľúčových zamestnancov

SBSK". V predmetnom liste sa ďalej uvádza, že žalobcovi bol priznaný mimoriadny výkonnostný
bonus v sume 18.084,-eur, keď prvá časť uvedeného výkonnostného bonusu vo výške 10.850,-eur
predstavujúca60%bonusubudevyplatenápozavŕšenípredajnejtransakcieadruháčasťmimoriadneho
výkonnostného bonusu vo výške 7.234,-eur predstavujúca 40 % bonusu mala byť žalobcovi vyplatená v
roku 2019. Predmetné oznámenie bolo žalobcovi doručené na pracovisku do vlastných rúk. Koncom júla

a začiatkom augusta 2016 bola v tlači publikovaná správa, podľa ktorej sa skupina Penta Investments
dňa 29.07.2016 stala vlastníkom majoritného podielu 99,5 % akcií v Sberbank Slovensko, a.s. a o tejto
skutočnosti informovala skupina Penta aj na svojej webovej stránke. Z publikovaných správ vyplýva,
že k zavŕšeniu predajnej akcie došlo dňa 29.07.2016, čím došlo k naplneniu podmienky na vyplatenie
prvej časti mimoriadneho výkonnostného bonusu. Právny predchodca žalovaného spoločnosť Sberbank

Slovensko, a.s. mimoriadny výkonnostný bonus ani jeho prvú časť vo výške 10.850,-eur žalobcovi
(pozn. ku dňu podania žaloby) nevyplatila. Žalobou doručenou na Okresný súd Bratislava III (ďalej aj
„OS Bratislava III") dňa 23.12.2016 sa však proti žalobcovi a ďalším svojím bývalým zamestnancom
domáhala určenia, že ich právo na vyplatenie mimoriadneho bonusu nie je, keď konanie o tejto veci
bolo vedené na OS Bratislava III pod sp.zn. 24Cpr/22/2016. Žalobca sa následne žalobou podanou

na OS Bratislava III dňa 06.02.2017 domáhal proti obchodnej spoločnosti Sberbank Slovensko, a.s.
určenia, že má právo na mimoriadny výkonnostný bonus pre kľúčových zamestnancov SBSK vo
výške 18.084,-eur, ktorý mu bol priznaný rozhodnutím Predstavenstva žalovaného zo dňa 28.07.2016.
Uvedené konanie bolo na OS Bratislava III vedené pod sp.zn. 24Cpr/4/2017. OS Bratislava III
uznesením č.k. 24Cpr/22/2016-246 zo dňa 02.02.2018 spojil konanie vedené pod sp.zn. 24Cpr/22/2016

a okrem iného aj konanie vedené pod sp.zn. 24Cpr/4/2017 na spoločné konanie, ktoré bolo následne
vedené pod sp.zn. 24Cpr/22/2016. Podaním zo dňa 28.03.2018 žalobca v procesnom postavení
žalovaného 5/ v konaní sp.zn. 24Cpr/22/2016 rozšíril (vzájomnú) žalobu tak, že okrem určenia práva
na mimoriadny výkonnostný bonus sa proti žalobcovi, ktorým bol právny nástupca pôvodného žalobcu- obchodná spoločnosť Prima banka Slovensko, a.s., domáhal zaplatenia 10.850,-eur spolu s 5 %
úrokom z omeškania ročne od 07.08.2016 až do zaplatenia. Následne podaním zo dňa 19.08.2018
žalobca (v konaní na OS Bratislava III vystupoval v procesnom postavení žalovaného 5/) vzal späť

vzájomnú žalobu v časti o určenie práva na mimoriadny výkonnostný bonus a s poukazom na svoje
predchádzajúce procesné návrhy zároveň upresnil svoju vzájomnú žalobu tak, že proti žalobcovi (pozn.:
v prejednávanom spore žalovanému) sa domáhal zaplatenia sumy 10.850,-eur spolu s 5 % úrokom z
omeškania ročne od 07.08.2016 až do zaplatenia. OS Bratislava III rozsudkom č.k. 24Cpr/22/2016-361
zo dňa 22.02.2019 okrem iného zamietol žalobu spoločnosti Prima banka Slovensko, a.s. o určenie,

že nie je právo žalovaných 1/ až 7/ na výplatu mimoriadneho bonusu a o vzájomnom návrhu
žalovaného 5/ (pozn.: v prejednávanom spore žalobcu) rozhodol tak, že spoločnosti Prima banka
Slovensko, a.s. (pozn.: v prejednávanom spore žalovanému) uložil povinnosť zaplatiť mu žalovanú
istinu v celom rozsahu, t.j. v sume 10.850,-eur spolu s príslušenstvom. Zo žaloby ďalej vyplynulo, že
proti rozsudku OS Bratislava III č.k. 24Cpr/22/2016-361 zo dňa 22.02.2019 podala spoločnosť Prima
banka Slovensko, a.s. odvolanie, ktoré ku dňu podania žaloby v prejednávanom spore, o ktorom KS

v Bratislave ku dňu podania žaloby v prejednávanom spore nerozhodol. Z listu právneho predchodcu
žalovaného žalobcovi zo dňa 28.07.2016, ktorým žalobcu informoval o výške a výplate mimoriadneho
výkonnostného bonusu je zrejmé, že druhá časť mimoriadneho výkonnostného bonusu sa stala splatnou
v roku 2019. Keďže žalovaný žalobcovi druhú časť mimoriadneho výkonnostného bonusu vo výške
7.234,-eur, ani jej časť, nezaplatil, žalobca ho prostredníctvom svojho právneho zástupcu listom zo

dňa 06.11.2020 vyzval na jej zaplatenie, a to v lehote do 3 pracovných dní od doručenia výzvy.
Predmetná výzva žalobcu zo dňa 06.11.2020 bola žalovanému doručená dňa 10.11.2020. Žalobca
v žalobe ďalej poukázal na to, že mimoriadny výkonnostný bonus, ktorý zamestnávateľ prisľúbil
vyplatiť žalobcovi, bol mimoriadnou odmenou za vykonanú prácu, t.j. odmenou, ktorá bola priamo
viazaná na pracovný výkon žalobcu, keď mimoriadny výkonnostný bonus je svojou povahou ďalšou

zložkou mzdy poskytovanej zamestnancovi za prácu podľa § 119 ods. 3 ZP (ďalej aj „ZP"). Žalobca
ďalej poukázal na to, že mimoriadny výkonnostný bonus ako mimoriadna odmena je na rozdiel od
mzdy fakultatívnou, nenárokovou zložkou mzdy, na ktorú podľa ustálenej judikatúry súdov, vzniká
zamestnancovi nárok až na základe osobitného rozhodnutia zamestnávateľa o jej priznaní. O priznaní
mimoriadneho výkonnostného bonusu rozhodlo Predstavenstvo spoločnosti Sberbank Slovensko, a.s.,

ktorébolooprávnenérozhodovaťomimoriadnejodmeneprezamestnancovspoločnosti,keďoprávnenie
predstavenstva akciovej spoločnosti rozhodovať o odmene zamestnancov vyplýva predovšetkým z § 9
ods. 1 a § 10 ods. 1 ZP, v spojení s § 191 ods. 1 Obchodného zákonníka a taktiež bolo dané interným
predpisom právneho predchodcu žalovaného označeného ako „Politika odmeňovania Sberbank
Slovensko, a.s." účinným od 01.03.2014. Žalobca súčasne poukázal na čl. I bod 5 Politiky odmeňovania,

podľa ktorého Predstavenstvo banky môže rozhodnúť aj o inej formy mzdového zvýhodnenia, alebo
pohyblivejzložkymzdyzamestnancombanky,akosúuvedenévbodoch2a3tohtočlánkuzapodmienky
ich súladu so ZP a zákonom č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov a za dodržania zásad uvedených v časti III. čl. X. Tým, že Predstavenstvo
právneho predchodcu žalovaného rozhodnutím č. 110/2006 zo dňa 28.07.2016 rozhodlo o priznaní tohto

bonusu a listom zo dňa 28.07.2016 o priznaní mimoriadneho výkonnostného bonusu oznámilo jeho
priznanie žalobcovi, sa mimoriadny výkonnostný bonus z dovtedy fakultatívnej zložky mzdy zmenil na
obligatórnu zložku mzdy na vyplatenie ktorej vznikol žalobcovi právny nárok, keď uvedené nachádza
oporu v rozsudku NS SR sp.zn. 3Cdo/31/2009. Z listu právneho predchodcu žalovaného zo dňa
28.07.2019 vyplynulo, že právny predchodca žalovaného, resp. po jeho zániku žalovaný, ako jeho

právny zástupca, bol povinný druhú časť mimoriadneho výkonnostného bonusu vo výške 7.234,-eur
zaplatiť žalobcovi v roku 2019, t.j. najneskôr do 31.12.2019, a keďže tak neučinil, od 01.01.2020 sa
dostal do omeškania a žalobcovi vznikol nárok na úroky z omeškania. Žalobca súčasne poukázal na
princíp právnej istoty, keď o výplate časti mimoriadneho výkonnostného bonusu vo výške 10.850,-eur
už bolo rozhodnuté OS Bratislava III a pri aplikácii princípu právnej istoty by mal súd priznať žalobcovi

aj druhú časť predmetného mimoriadneho výkonnostného bonusu.

2. Dňa 17.03.2021 vydal tunajší súd platobný rozkaz č.k. 9Cpr/32/2020-105, ktorým žalobe v celom
rozsahu vyhovel, a ktorý bol z dôvodu riadne a včas podaného odporu zo strany žalovaného zrušený.

3. Žalovaný spolu s odporom proti platobnému rozkazu súčasne podal návrh na prerušenie konania v
prejednávanom spore podľa § 164 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP") do právoplatného
skončenia dovolacieho konania proti rozsudku KS v Bratislave, č.k. 8CoPr/6/2019-482 zo dňa
22.12.2020, ktorým bol potvrdený rozsudok OS Bratislava III č.k. 24Cpr/22/2016-361 zo dňa 22.02.2019,ktorým súd prvej inštancie žalobcovi priznal prvú časť mimoriadneho výkonnostného bonusu vo výške
10.850,-eur. Žalovaný súčasne poukázal na to, že súd by mal vec posúdiť autonómne a výlučne na
základe toho, čo vyjde v spore najavo, a že pri tomto nároku treba zhodnotiť aj ďalšie okolnosti súvisiace

s jeho výplatou. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu nerozporoval a) existenciu pracovného
pomeru založeného pracovnou zmluvou zo dňa 08.09.2008 v znení jej zmien, b) vypracovanie materiálu
s názvom „Odmena za mimoriadne výkony vedúcich pracovníkov v Sberbank Slovensko, a.s." zo
dňa 20.07.2015, c) hlasovanie Dozornej rady per rollam na základe výzvy E. Q. zo dňa 04.12.2015,
ktorým došlo k schváleniu programu mimoriadneho výkonnostného bonusu (ďalej aj „MVB") v súlade

s materiálom uvedeným v písm. b), po d) existenciu a doručenie listu zo dňa 14.12.2015 žalobcovi,
e) existenciu a doručenie listu zo dňa 28.07.2016 žalobcovi a f) predaj akcií žalovaného účinný k
01.08.2016. Všetky ostatné skutkové tvrdenia žalobcu, a to predovšetkým vznik nároku na mimoriadny
výkonnostný bonus a nárok na výplatu jeho odloženej časti, poprel. V odpore žalovaný uviedol, že
žalobca vykonával pre žalovaného prácu na pracovnej pozícii „vedúci skupiny VOLKSBANK Slovensko,
a.s.". Fixná zložka mzdy zamestnanca bola pôvodne dohodnutá ako súčet základnej mzdy v sume

1.892,05 eur, funkčného príplatku v sume 298,75 eur a výkonnostného príplatku v sume 796,65 eur. Z
listu zo dňa 14.12.2015 vyplýva, že k januáru 2015 bol súčet jednotlivých pevných zložiek mesačnej
mzdy žalobcu v sume 5.500,-eur brutto. V súlade s bodom „mzdové podmienky" pracovnej zmluvy
bola v dohodnutej fixnej mzde zohľadnená aj prípadná práca nadčas v súlade s § 121 ods. 2 ZP. V
pracovnejzmluveboladohodnutáibazákladnámzda,funkčnýavýkonnostnýpríplatok,pričomvariabilná

zložka mzdy v pracovnej zmluve dohodnutá nebola. V pracovnej zmluve bod „Práva a povinnosti
zmluvných strán" písm. c) sa žalobca zaviazal vykonávať svoje práva a povinnosti v súlade s právnym
poriadkom SR. Podľa písm. d) sa zaviazal zodpovedať za vypracovanie a schválenie organizácie
a systému riadenia banky podľa stanov zamestnávateľa a bol povinný poznať, riadiť a kontrolovať
výkon povolených bankových činností a neohrozovať obozretné podnikanie banky. Súčasťou povinnosti

zamestnanca, t.j. žalobcu, bolo dôkladne poznať interné predpisy zamestnávateľa, vrátane Stanov
a právne predpisy zahŕňajúce predovšetkým zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách. Právny predchodca
žalovaného pred predajom akcií súčasnému väčšinovému akcionárovi žalovaného vypracoval materiál
„Odmena za mimoriadne výkony pre vedúcich pracovníkov v Sberbank Slovensko, a.s." zo dňa
20.07.2015. Na základe neho sa právny predchodca žalovaného rozhodol osobitne honorovať vlastných

vybraných vedúcich zamestnancov, vrátane členov predstavenstva. Dôvodom priznania mimoriadnej
zložky mzdy malo byť zabránenie fluktuácii a demotivácii zamestnancov súvisiacej s predajom akcií.
Vedúci zamestnanci boli považovaní za tých, ktorí majú zásadný význam pri dosahovaní úspechu v
procese predaja. Za účelom ich udržania boli prijaté zásady, na základe ktorých sa zavŕšila ich cieľová
odmena za rok 2015. Ciele boli spojené s úspešným uzavretím obchodnej transakcie s tým, že odmena

bude vyplatená až po jej ukončení. Odmena bola určená pre 21 vedúcich zamestnancov a 4 členov
predstavenstva (z celkového počtu 671 zamestnancov). Zvýšenie odmeny nad sumu 25 % základnej
mzdy k mesiacu január 2015 bolo možné priznať len členom predstavenstva, a to do sumy 50 %
základnej mzdy k mesiacu január 2015 s možnosťou mimoriadneho zvýšenia, keď tento podiel sa
mal stanoviť podľa výšky kúpnej ceny za akcie. Mimoriadne zvýšenie odmeny vedúceho zamestnanca

nad 25 % základnej mzdy k mesiacu január 2015 možné nebolo. Z predloženého materiálu vyplýva,
že dôvodom priznania odmeny nebol zvýšený pracovný výkon pri práci pre žalovaného, ale dočasné
zvýšenie mzdy, za účelom zabránenia fluktuácie vedúcich zamestnancov počas procesu predaja. Takýto
druh pohyblivej zložky odmeny im však nebolo možné priznať podľa pracovnej zmluvy § 25b Zákona o
bankách, § 5 ods. 4 Stanov spoločnosti a ani podľa X ods. 3 bod 3.4 Politiky odmeňovania. Žalovaný

poukázal na tvrdenie žalobcu, že na základe výzvy E. Q. zo dňa 04.12.2015 došlo k schváleniu
programu mimoriadnych výkonnostných bonusov členmi dozornej rady, čo preukazoval výzvou na
hlasovanie a troma priloženými hlasovacími lístkami. Z výzvy vyplýva, že k nej mala byť priložená
príloha č. 2, ktorá absentuje. Podľa žalovaného sa možno domnievať, že išlo o materiál „Odmena
za mimoriadne výkony pre vedúcich zamestnancov Sberbank Slovensko, a.s." zo dňa 20.07.2015.

Podľa priloženého e-mailu zo dňa 04.12.2015, mal byť po schválení Dozornou radou spoločnosti
participujúcim zamestnancom zaslaný motivačný list. V rozhodnom čase boli členmi Dozornej rady S.
A., E. Q. Q., Ing. N. L., X. U. a Y. K.. Hlasovacie lístky sú podpísané 3 osobami, keď z podpisov sa
dá dedukovať, že hlasovali len Y. K. (uviedla svoje meno), E. Q. Q. (podpis totožný s jeho podpisom
vo výzve na hlasovanie) a S. A. (možno identifikovať z podpisu). Podľa § 7 rokovacieho poriadku

pre dozornú radu (v spojení s § 21 ods. 14 stanov spoločnosti) išlo o jednoduchú väčšinu všetkých
členov, a preto boli potrebné na schválenie rozhodnutia 3 hlasy. Z materiálu „Odmena za mimoriadne
výkony pre vedúcich pracovníkov v Sberbank Slovensko, a.s." zo dňa 20.07.2015 vyplýva, že S. A.
bol jeden zo zamestnancov, ktorí boli zaradení do programu mimoriadneho výkonnostného bonusu,a teda hlasoval o vlastnom odmeňovaní. Do programu mimoriadneho výkonnostného bonusu nebol
zaradený iný člen dozornej rady. Z uvedeného vyplýva, že Ing. S. A. bol z rozhodovania vylúčený, a
preto rozhodnutie Dozornej rady nebolo platne prijaté. Žalobcovi bolo zaradenie do vybranej skupiny

zamestnancov oznámené listom zo dňa 14.12.2015, keď ide o list uvedený v e-maili zo dňa 04.12.2015.
Predmetný list zo dňa 14.12.2015 preukazuje, že žalobcovi bolo od 14.12.2015 známe, že a) maximálna
výška mimoriadneho výkonnostného bonusu bola stanovená v sume 25 % základnej ročnej odmeny k
januáru 2015, teda v sume 16.500,-eur v prípade splnenia všetkých kľúčových indikátorov, b) kľúčovými
indikátormi boli individuálne úsilie v procese predaja s váhou 10 % na základe kvalitatívneho hodnotenia

a úspešné zavŕšenie obchodu s váhou 15 %, c) mimoriadny výkonnostný bonus alebo jeho záloha
mohli byť vyplatené až po zavŕšení predajnej akcie a po schválení vyplatenia Dozornou radou, d)
mimoriadny výkonnostný bonus nemusí byť vyplatený zo stanovených dôvodov, a po e) na základe
tohto listu nemal zamestnanec právny nárok na jeho vyplatenie. Pokiaľ žalobca v žalobe uviedol, že
predajná transakcia bola náročným procesom, v ktorom vykonali vybraní zamestnanci množstvo práce
a riešili na základe pokynov zamestnávateľa osobitné samostatné úlohy, toto nepreukázané tvrdenie

žalobcu je irelevantné z dôvodu, že pri realizácii predajnej transakcie nebola práca vykonávaná pre
zamestnávateľa, ale pre akcionára zamestnávateľa (tretia osoba), dôvodom priznania mimoriadneho
výkonnostného bonu mala byť motivácia a zabránenie fluktuácie vybraných osôb a súčasne honorácia
mimoriadnych úloh a práce nadčas bola zahrnutá v základnej mzde zamestnanca. Žalovaný poukázal
na tvrdenie žalobcu, že dňa 28.07.2016 Predstavenstvo právneho predchodcu žalovaného prijalo

rozhodnutie č. 110/2016, ktorým rozhodlo o výške a výplate mimoriadneho výkonnostného bonusu
kľúčovým zamestnancom, keď z predloženého rozhodnutia je zrejmé, že návrh je založený na
rozhodnutí predstavenstva Sberbank Europe, pôvodného akcionára Sberbank Slovensko, a.s. (anglické
znenie ho označuje ako Management board SB EÚ), že vyhodnotenie jednotlivcov a rozdelenie súm
vykonalo predstavenstvo Sberbank Europe, ako aj to, že bonus má byť vyplatený okamžite po dátume

uzavretia predajnej transakcie Sberbank Slovensko, a.s. Príkaz na schválenie výplaty mimoriadneho
výkonnostného bonusu vydalo predstavenstvo pôvodného akcionára právneho predchodcu žalovaného
tesne pred predajom akcií a jeho motívom malo byť to, aby nové vedenie spoločnosti vyplatilo
privilegovaným zamestnancom sumu viac ako 650.000,-eur. Proces predaja Sberbank Slovensko,
a.s. novému akcionárovi bol ukončený dňa 01.08.2016, čo bolo podľa tvrdení žalobcu potvrdené

dňa 29.07.2016 a rozhodnutie predstavenstva o špeciálnom výkonnostnom bonuse pre riadiacich
zamestnancov bolo teda prijaté iba 3 dni pred reálnym odpredajom banky (samotný proces predaja
prebiehal už od decembra 2015), navyše bolo prijaté v rozpore s dovtedy schválenými zásadami pre
jeho prijatie a schválenie, v rozpore s internými predpismi a zákonom č. 483/2001 Z.z. o bankách v
znení neskorších predpisov. Z odporu ďalej vyplynulo, že spôsob rozhodovania jednotlivých orgánov

právneho predchodcu žalovaného upravuje Obchodný zákonník a stanovy spoločnosti, pričom z nich
vyplýva, že právo rozhodovať vo veciach spoločnosti majú len valné zhromaždenie, predstavenstvo
alebo dozorná rada spoločnosti. Predstavenstvo väčšinového akcionára nemá voči spoločnosti, jej
orgánom, ani jej zamestnancom žiadnu právomoc. Údajné rozhodnutie predstavenstva Sberbank
Europe o mimoriadnom výkonnostnom bonuse je pre zdôvodnenie krokov predstavenstva irelevantné.

Uvedené platí aj o vyhodnotení plnenia ukazovateľov zamestnancov, keďže tento orgán nemal
právo konať za zamestnávateľa žalobcu voči zamestnancom. Konštatovanie o schválení výplaty
mimoriadneho výkonnostného bonusu predstavenstvom Sberbank Europe nelegalizuje rozhodnutie
predstavenstva, ktoré je viazané právnymi predpismi SR a vnútornými predpismi spoločnosti. V
konkrétnom prípade podľa názoru žalovaného prijalo predstavenstvo spoločnosti rozhodnutie svojvoľne,

bez súhlasu iného orgánu spoločnosti a v priamom rozpore s § 23a a nasl. Zákona o bankách.
Predstavenstvo samostatne nevykonalo vyhodnotenie určených kvalitatívnych ukazovateľov určených
pre jednotlivých zamestnancov a v rozpore s rozhodnutím Dozornej rady spoločnosti zo dňa 09.12.2015,
§ 21 ods. 2 stanov spoločnosti a Zákonom o bankách si pri rozhodovaní o jeho výplate nevyžiadalo
súhlas Dozornej rady, resp. iného príslušného orgánu (výboru pre odmeňovanie). Navyše sa v tomto

rozhodnutí neuvádza výška mimoriadneho výkonnostného bonusu pre jednotlivých zamestnancov, ktorá
nemohla prekročiť vopred určené kritériá a rozpočet (k čomu zjavne došlo). Okrem toho, rozhodnutie
predstavenstva prijali všetci 5 členovia predstavenstva, z ktorých 4 boli od začiatku zaradení do
programu mimoriadneho výkonnostného bonusu, ďalší člen predstavenstva (nezaradený do programu
mimoriadneho výkonnostného bonusu) E.nder P. si tiež „priznal" nárok na výplatu mimoriadneho

výkonnostného bonusu a uplatňuje si ho v spore vedenom na Okresnom súde Ružomberok pod
sp.zn. 10Cpr/9/2018, v ktorom bola žaloba súdom prvej inštancie zamietnutá. Uvedené sa udialo
napriek tomu, že podľa § 11 rokovacieho poriadku pre predstavenstvo, boli členovia predstavenstva
spoločnosti z rozhodovania pre zaujatosť a osobný ekonomický záujem vylúčení. V súlade s internýmipredpismi spoločnosti (právneho predchodcu žalovaného) teda mohla nárok na výplatu mimoriadneho
výkonnostnéhobonusuplatnepriznaťlenDozornárada,rozhodujúcabezprítomnostiS.A.a(zahrnutého
v programe mimoriadneho výkonnostného bonusu). K schváleniu výplaty mimoriadneho výkonnostného

bonusu Dozornou radou spoločnosti však nikdy nedošlo (rozhodnutie prijaté per rollam na základe výzvy
na hlasovanie zo dňa 04.12.2015 nie je rozhodnutím o jeho výplate, čo vyplýva priamo zo sprievodného
listu zo dňa 04.12.2015). Žalovaný poukázal na to, že žalobca svoj nárok na výplatu mimoriadneho
výkonnostného bonusu odvodzuje od listu predstavenstva zo dňa 28.07.2016, ktorým bol informovaný
o tom, že a) o výplate mimoriadneho výkonnostného bonusu rozhodol Management Board skupiny

Sberbank, b) výška mimoriadneho výkonnostného bonusu je v sume 18.084,-eur, teda 27 % ročnej
základnej mzdy k januáru 2015 a c) výplata mimoriadneho výkonnostného bonusu môže byť odňatá v
súlade s internými predpismi. Uvedený list podpísaných členov predstavenstva nemohol podľa názoru
žalovaného platne založiť nárok na výplatu mimoriadneho výkonnostného bonusu, nakoľko listom zo
dňa 28.07.2016 bol zamestnancovi „priznaný" nárok a) na zložku mzdy, na ktorú by nemal nárok podľa
pracovnej zmluvy, § 23b Zákona o bankách, podľa § 5 ods. 4 stanov spoločnosti, a ani podľa čl. X ods.

3 bod 3.4 Politiky odmeňovania, b) rozhodol o ňom orgán, ktorý o ňom nebol oprávnený rozhodnúť, čo
zamestnanec s poukazom na obsah listu zo dňa 14.12.2015 vedel, a c) o nároku bolo rozhodnuté v
neoprávnenejvýške,keďmaximálnasumabola16.500,-eur.Zlistuzodňa28.07.2016zjavnevyplýva,že
predstavenstvo spoločnosti Sberbank Slovensko, a.s. ním prekročilo svoje oprávnenia a priznalo nárok
v rozpore s pravidlami, ktoré schválila Dozorná rada Sberbank Slovensko, a.s., a ktoré predstavenstvo

Sberbank Slovensko, a.s. oznámilo zamestnancovi. S prihliadnutím na všetky uvedené okolnosti, ako aj
na povinnosť zamestnanca uvedenú v pracovnej zmluve (dôkladne poznať a dodržiavať právne predpisy
a interné predpisy zamestnávateľa) žalobca vedel, resp. vzhľadom na jeho osobitnú povinnosť musel
vedieť, že predstavenstvo prekročilo svoje oprávnenia pri priznaní nároku. Podľa názoru žalovaného
potom v súlade s § 10 ods. 2 ZP list predstavenstva zo dňa 28.07.2016 nezaväzuje žalovaného na

výplatu žalovanej sumy žalobcovi. Dozorná rada spoločnosti sa nárokom na výplatu mimoriadneho
výkonnostného bonusu zaoberala na svojom zasadnutí dňa 01.08.2016, kedy rozhodla o odložení
výplaty mimoriadneho výkonnostného bonusu. Následne, rozhodnutím predstavenstva žalovaného zo
dňa 19.12.2016, boli všetky rozhodnutia týkajúce sa výplaty mimoriadneho výkonnostného bonusu
zrušené, keď k prijatiu týchto rozhodnutí došlo ešte pred vznikom nároku na výplatu odloženej časti

mimoriadneho výkonnostného bonusu. Dôvodom zrušenia pôvodných rozhodnutí bol rozpor s internými
predpismi,soZákonomobankáchahrozbatrestnéhostíhaniačlenovorgánovspoločnosti,ktoríbynárok
vyplatili. Prijatím uvedených rozhodnutí platne zanikli všetky rozhodnutia týkajúce sa priznania výplaty
uplatneného bonusu. O ich prijatí bol žalobca informovaný v súdnom spore vedenom OS Bratislava
III pod sp.zn. 24Cpr/22/2016. Podľa žalobcu mu jeho nárok na výplatu mimoriadneho bonusu, ako

nenárokovateľnej zložky mzdy podľa § 119 ods. 3 ZP vznikol prijatím rozhodnutia predstavenstva zo
dňa 28.07.2016. Právo rozhodovať o priznaní odmeny žalobcovi (vedúcemu zamestnancovi) má patriť
predstavenstvu podľa § 9 ods. 1 a § 10 ods. 1 ZP a podľa § 191 ods. 1 Obchodného zákonníka.
Nárok bolo možné priznať podľa čl. I ods. 5 Politiky odmeňovania za dodržania zásad podľa časti
III. čl. X Politiky odmeňovania. Žalovaný v odpore súčasne rozporoval nárok po právnej stránke, keď

poukázal na to, že súd nemôže prihliadnuť na princíp právnej istoty, keďže vo veci týkajúcej sa prvej
časti nároku na mimoriadny výkonnostný bonus bude prebiehať dovolacie konanie, pričom o sporoch
ďalších zamestnancov, ktoré prezentuje žalobca prebiehajú dovolacie konania a rozhodnutia orgánov
spoločnosti, o ktoré svoj nárok opiera, boli ešte pred vznikom práva na jeho výplatu zrušené. Navyše
podľa názoru žalovaného ide o iný nárok, ktorý možno vyplatiť až po prijatí rozhodnutia predstavenstva

podľa časti III čl. 10 bod 12.3 Politiky odmeňovania, ktoré prijaté nebolo. Ide o ustanovenia o tzv. maluse
a odňatí odmeny, ktoré sa majú na výplatu mimoriadneho výkonnostného bonusu aplikovať aj podľa
listu zo dňa 28.07.2016. Na priznanie a výplatu mimoriadneho výkonnostného bonusu neboli podľa
žalovaného splnené podmienky vyžadované Zákonom o bankách a internými predpismi žalovaného.
Podľa názoru žalovaného žalobcovi nie je možné nárok priznať pre rozpor so zákonom, pričom na jeho

priznanie a výplatu neboli splnené požadované podmienky, keďže a) rozhodnutie Dozornej rady zo dňa
09.12.2015 o zaradení zamestnanca do programu mimoriadneho výkonnostného bonusu prijali platne
len dvaja jej členovia (jeden člen bol z rozhodovania pre konflikt záujmov vylúčený), b) rozhodnutie
predstavenstva o výplate mimoriadneho výkonnostného bonusu zo dňa 28.07.2016 nemá oporu v
právnych ani interných predpisoch, z rozhodovania o jeho prijatí boli pre konflikt záujmov vylúčení

všetci členovia predstavenstva, preto na neho treba hľadieť, ako by nikdy neexistovalo, c) výplata
mimoriadneho výkonnostného bonusu nebola nikdy schválená Dozornou radou spoločnosti, d) žiaden
orgán spoločnosti nerozhodol o výplate odloženej časti mimoriadneho výkonnostného bonusu, ako to
vyžaduje časť III čl. 10 bod 12.3 Politiky odmeňovania a e) všetky rozhodnutia o priznaní a výplatemimoriadneho výkonnostného bonusu boli zrušené dňa 19.12.2016, teda pred vznikom nároku na
výplatu odloženej časti mimoriadneho výkonnostného bonusu v súlade s Obchodným zákonníkom a
normami o vnútornej činnosti a riadení žalovaného (akciovej spoločnosti). Žalovaný súčasne poukázal

na to, že odmeňovanie vedúcich zamestnancov banky je striktne regulované zákonom, keď sa jedná
o kogentnú verejnoprávnu úpravu, ktorá nepripúšťa odklon na zmluvnom základe. Mzda vedúceho
zamestnanca banky sa môže kumulatívne skladať zo základnej zložky mzdy, ktorá je zaručenou pevnou
zložkou celkovej odmeny a z pohyblivej zložky mzdy, keď na pohyblivú zložku mzdy vznikne vedúcemu
zamestnancovi nárok po splnení definovaných výkonnostných podmienok (§ 23b ods. 1 Zákona o

bankách), pričom výška tejto zložky nemôže byť vopred garantovaná. Výnimočne môže byť pohyblivá
zložka odmeny zaručená do uplynutia jedného roku od vzniku pracovného pomeru, ak sa vedúci
zamestnanec banky pripravuje na samostatnú prácu (§ 23b ods. 6 Zákona o bankách), pričom iný
spôsob garantovanej zložky odmeny (mimo rámec dohodnutej základnej zložky mzdy) je v zmysle
Zákona o bankách neprípustný. Podľa názoru žalovaného mimoriadny výkonnostný bonus, ktorého
zaplatenia sa žalobca domáha, nemožno považovať za súčasť základnej zložky mzdy, keďže nebol

poskytovaný pravidelne, a ako základná zložka mzdy nebol definovaný ani v pracovnej zmluve. Tvrdený
mimoriadny výkonnostný bonus teda nemal atribúty negarantovanej pohyblivej zložky mzdy v zmysle §
23b ods. 1 Zákona o bankách, keď navyše podľa ustanovení Politiky odmeňovania podliehal možnosti
zníženia alebo odňatia aj v čase medzi údajným priznaním a jeho výplatou, na čo bol zamestnanec
výslovne upozornený. Žalovaný zdôraznil, že mzda žalobcu podľa Zákona o bankách mohla byť

dohodnutá iba dvojzložkovou formou, a to formou pevnej zložky (základná mzda podľa pracovnej
zmluvy) a negarantovanej pohyblivej zložky odmeny (ktorá v pracovnej zmluve žalobcu nebola výslovne
upravená), keď zmena mzdových podmienok sa mohla realizovať len vo forme dvojstranného právneho
úkonu, ktorú žalobca nepreukázal. Navyše v čase prijatia rozhodnutí Dozornej rady a Predstavenstva
spoločnosti o nepriznaní odmeny, resp. maluse, na to existovali reálne dôvody, nakoľko spoločnosť

Sberbank Slovensko, a.s. vykazovala pred predajom majoritného podielu akcií dlhodobú stratu. V roku
2016 vykázala stratu vo výške takmer 36,9 milióna eur. Na základe uvedeného považuje žalovaný
údajné priznanie mimoriadneho výkonnostného bonusu iba tri dni pred finalizáciou predaja akcií, a teda
pred príchodom nového vedenia spoločnosti za účelové priznanie tzv. „zlatých padákov", ktoré mali
privilegovaným členom manažmentu banky zabezpečiť pomerne vysoký extra ordinárny príjem.

4. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo vyjadrení k odporu proti platobnému rozkazu
zo dňa 29.06.2021 nesúhlasil s návrhom žalovaného na prerušenie konania, nakoľko podľa jeho
názoru nie je daný relevantný dôvod na prerušenie konania. Vo vyjadrení poukázal na to, že prvá časť
mimoriadneho výkonnostného bonusu bola žalobcovi priznaná rozsudkom č.k. 24Cpr/22/2016-361 zo

dňa 22.02.2019, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 8CoPr/6/2019-482
zo dňa 22.12.2020. Pokiaľ sa žalovaný domáha prerušenia konania z dôvodu prezumovaného § 164
CSP, žalobca má za to, že žalovaný tak, ako tvrdí on sám, bude v dovolaní namietať aj porušenie jeho
práva na spravodlivý proces, ktoré malo byť porušené tým, že KS v Bratislave v rozhodnutí, ktorým
rozhodoval o jeho odvolaní, nezdôvodnil rozpor nároku priznaného žalobcovi so Zákonom o bankách.

Dovolací súd sa teda v súvislosti s týmto dovolacím dôvodom, pokiaľ bude mať za to, že dovolanie je
prípustné a dovolací dôvod je daný, bude zaoberať tým, či právo žalovaného na spravodlivý proces bolo
porušené, a teda tým, či KS v Bratislave vo svojom rozhodnutí dostatočne zdôvodnil, alebo nezdôvodnil
žalovaným namietaný rozpor žalobcovi priznaného mimoriadneho výkonnostného bonusu so Zákonom
o bankách. Nebude sa však zaoberať samotnou hmotnoprávnou otázkou, či žalobcovi bol alebo nebol

mimoriadny výkonnostný bonus priznaný v rozpore so Zákonom o bankách. Z uvedeného dôvodu podľa
názoru žalobcu dovolací súd nebude riešiť otázku, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu prvej
inštancie o nároku žalobcu na druhú časť mimoriadneho výkonnostného bonusu, ktorá je predmetom
konania v prejednávanom spore. Žalobca súčasne poukázal na to, že z odporu žalovaného jednoznačne
vyplýva, že dovolacie konanie v čase podania odporu neprebiehalo a samotný žalovaný uviedol, že

dovolanie proti rozsudku KS v Bratislave zo dňa 22.12.2020 č.k. 8CoPr/6/2019-482 ešte len mieni
podať. Pokiaľ žalovaný v súvislosti s návrhom na prerušenie konania súčasne argumentoval uznesením
KS v Žiline č.k. 10CoPr/4/2019-411 zo dňa 30.04.2020, žalobca má za to, že dôvodom na zrušenie
rozsudku súdu prvej inštancie boli nedostatky v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý sa
nedostatočne, resp. vôbec nevyporiadal s námietkami žalovaného týkajúcimi sa rozporu žalobcom

uplatňovanejodmenysoZákonomobankách,pričomKSvŽilineakoodvolacísúdvosvojomzrušujúcom
uznesení nezaujal právny názor, že by v danom prípade žalobkyňou uplatňovaný nárok bol v rozpore
so Zákonom o bankách a v uznesení sa píše o eventuálnom rozpore. Súčasne žalobca poukázal
na to, že v zmysle čl. 17 CSP by súd nemal vo veci vykonávať duplicitné dokazovanie, ktoré užbolo vykonané v spore vedenom na OS Bratislava III pod sp.zn. 24Cpr/22/2016, keď v uvedenom
konaní bolo vykonané dokazovanie súvisiace s nárokom žalobcu na prvú časť výkonnostného bonusu.
Pokiaľ žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu poukazoval na to, že podľa pracovnej zmluvy

žalobcu bolo jednou z jeho povinností ako zamestnanca povinnosť dôkladne poznať interné predpisy
zamestnávateľa vrátane stanov a právne predpisy zahrňujúce predovšetkým zákon č. 483/2001 Z. z. o
bankách, žalobca má za to, že z pracovnej zmluvy, a to z bodu „práva a povinnosti zmluvných strán"
písm. c) a d) pracovnej zmluvy nevyplýva povinnosť žalobcu poznať interné predpisy zamestnávateľa
vrátane stanov a právne predpisy zahrňujúce predovšetkým zákon č. 480/2001 Z.z. o bankách tak,

ako to interpretuje žalovaný, ale z týchto ustanovení vyplýva iba povinnosť žalobcu poznať všeobecne
záväzné právne predpisy a interné predpisy súvisiace s výkonom práce žalobcu, t.j. znalosť tých
ustanovení všeobecne záväzných predpisov a interných predpisov, ktoré súvisia s plnením pracovných
povinností žalobcu. Žalobca sa súčasne nestotožnil s tvrdením žalovaného, že zvýšenie odmeny
vedúceho zamestnanca nad 25 % základnej odmeny k mesiacu január 2015 možné nebolo, keď z
dokumentu „Odmena za mimoriadne výkony pre vedúcich zamestnancov Sberbank Slovensko, a.s.",

ktorý Dozorná rada schválila dňa 09.12.2015, táto síce určila tzv. udržiavacie zvýšenie ročnej odmeny,
ktoré u ostatných vedúcich zamestnancov, medzi ktorých patril aj žalobca, predstavovalo 25 %, avšak
v tomto dokumente sa súčasne počítalo s tým, že táto odmena môže byť vyššia ako 25 %. Navyše
toto rozhodovanie o odmeňovaní zamestnancov akciovej spoločnosti akou bola aj obchodná spoločnosť
Sberbank Slovensko, a.s. patrilo a patrí do originálnej právomoci predstavenstva akciovej spoločnosti,

a preto právne relevantným je to, že oprávneným rozhodovať o odmene pre zamestnancov obchodnej
spoločnosti vrátane jej výšky bolo výlučne Predstavenstvo tejto spoločnosti, a preto rozhodnutie v
tomto smere zamestnávateľa zaväzovalo. Pokiaľ žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu tvrdí,
že dôvodom priznania odmeny nebol zvýšený pracovný výkon pri práci pre žalovaného, ale dočasné
zvýšenie mzdy za účelom zabránenia fluktuácie vedúcich zamestnancov počas procesu predaja, toto

tvrdenie považuje žalobca za nepravdivé a skresľujúce. Skutočnosť, že v Sberbank Slovensko, a.s.
malo dôjsť k predaju majoritného balíka akcií, a teda k zmene majoritného akcionára, mala nepochybne
podľa názoru žalobcu vplyv na situáciu v banke, ktorú zamestnanci banky vnímali ako neistú a
nevedeli, akým smerom sa banka bude ďalej uberať, a či v rámci predpokladaných organizačných zmien
neprídu v blízkej budúcnosti o svoje zamestnanie a najmä pracovné pozície vedúcich zamestnancov

a manažérov banky sa stali neistými a bol dôvodný predpoklad, že tieto si v budúcnosti neudržia.
Za tejto situácie hrozilo, že zamestnanci banky vrátane vedúcich zamestnancov si budú hľadať nové
zamestnanie a pracovný pomer v Sberbank Slovensko, a.s. ukončia ešte pred dokončením predajnej
akcie, čím by bol ohrozený nielen riadny a hladký priebeh samotnej predajnej transakcie, ale aj chod
banky. Pokiaľ by takáto situácia nastala, mohlo by sa to prejaviť v zhoršení kvality poskytovaných

služieb a následne aj v odlive klientov, čo by malo negatívny dopad na tržby právneho predchodcu
žalovaného. Preto aj jedným z dôvodov na zavedenie osobitnej odmeny a vypracovanie a schválenie
materiálu „Odmena za mimoriadne výkony pre vedúcich zamestnancov v Sberbank Slovensko, a.s."
bolo motivovať vedúcich zamestnancov v snahe zamedziť ich zvýšenej fluktuácií, a teda, aby títo
vedúci zamestnanci zostali v spoločnosti právneho predchodcu žalovaného až do zavŕšenia predaja,

a aby zároveň udržali v spoločnosti ďalších im podriadených zamestnancov. Ďalším dôvodom, pre
ktorý bol v Sberbank Slovensko, a.s. zavedený mimoriadny výkonnostný bonus bola, podľa názoru
žalobcu skutočnosť, že s predajnou akciou sa zvýšil počet úloh, ktoré museli zamestnanci riešiť a
plniť popri svojej bežnej agende, avšak v rámci náplne práce zodpovedajúcej ich pracovnej pozícii,
čo si vyžadovalo zvýšené pracovné úsilie a pracovné výkony, a to aj na úkor voľného času. Podľa

názoru žalobcu nebola mimoriadna odmena dočasným zvýšením mzdy, ako to tvrdí žalovaný, ale iba
mimoriadnou jednorazovou odmenou, ktorá mala vedúcich zamestnancov motivovať jednak k tomu,
aby zostali v spoločnosti pracovať minimálne do zavŕšenia predaja, a aby v tomto smere pôsobili aj
na svojich podriadených, a jednak k naplneniu mimoriadnych úloh (výkonov) súvisiacich s predajnou
transakciou, čo vyplýva aj z označenia „odmena za mimoriadne výkony" v materiály predloženom na

schválenie Dozornej rade. Žalobca potom nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že takýto druh pohyblivej
zložky odmeny vedúcim zamestnancom nebolo možné priznať podľa pracovnej zmluvy, § 23b Zákona
o bankách, § 5 ods. 4 Stanov spoločnosti, ani podľa čl. X ods. 3 bod 3.4 Politiky odmeňovania. Pokiaľ
žalovaný vyslovil dedukciu, že dňa 04.12.2015 hlasovali len traja členovia Dozornej rady, a to Y. K.,
E. Q. Q. a S. A., žalobca poukázal na to, že on nemá vedomosť, koľkí členovia Dozornej rady sa

zúčastnili hlasovania o osobitnej výkonnostnej odmene pre vybrané osoby, pričom členmi Dozornej rady
vyplnené a podpísané hlasovacie formuláre pripojil k žalobe ako dôkaz toho, že za prijatie navrhovaného
uznesenia, t.j. za osobitnú výkonnostnú odmenu hlasovali minimálne traja členovia Dozornej rady.
Žalobca hlasovacími formulármi zvyšných dvoch členov Dozornej rady nedisponoval a ani nedisponuje,keď týmito formulármi mohol disponovať iba žalovaný, keďže je právnym nástupcom spoločnosti
Sberbank Slovensko, a.s.. Pokiaľ žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu tvrdil, že sa možno len
domnievať, že prílohou č. 2 bol materiál „Odmena za mimoriadne výkony pre vedúcich pracovníkov

Sberbank Slovensko, a.s." zo dňa 20.07.2015, toto tvrdenie podľa žalobcu je nepodstatné a nedôvodné,
keďže v liste E. Q. zo dňa 04.12.2015 v jeho originálnej anglickej verzii je jednoznačne uvedené, že
prílohou č. 2 je „Special performance bonus for Key Staff in Sberbank Slovensko, a.s." , teda materiál
týkajúci sa osobitnej výkonnostnej odmeny, resp. odmeny za mimoriadne výkony pre zamestnancov
Sberbank Slovensko, a.s., a toto je zrejmé aj z obsahu tohto listu, kde v časti „Krátky popis" sa uvádza:

„týmto navrhujem udelenie osobitnej výkonnostnej odmeny pre vybraných (kľúčových) zamestnancov
spoločnostiSBSK,akojepopísanévPrílohe2".To,ževtexteaniprioznačeníprílohyč.2niejeuvedené,
že sa jedná o materiál vypracovaný 20.07.2015, nie je podľa žalobcu podstatné, keď žalobca nemá
vedomosťotom,žebyDozornáradavdecembri2015,resp.vroku2015malarozhodovaťoinomnávrhu
týkajúcom sa mimoriadnej výkonnostnej odmeny, ako v dokumente vypracovanom C. H. dňa 20.07.2015
a iný takýto materiál k dispozícii ani nemá. Pokiaľ žalovaný s poukazom na § 7 rokovacieho poriadku

pre Dozornú radu Sberbank Slovensko, a.s. uvádza, že rozhodnutia sa prijímali jednoduchou väčšinou
hlasov, pričom ako uvádza podľa § 21 ods. 14 Stanov išlo o jednoduchú väčšinu všetkých členov, a preto
na schválenie rozhodnutia boli potrebné 3 hlasy, má žalobca za to, že on v konaní preukázal a medzi
stranamitoaniniejesporné,žeomimoriadnomvýkonnostnombonuseDozornáradahlasovalapísomne
(per rollam). Písomné prijímanie rozhodnutí upravoval § 9 Rokovacieho poriadku Dozornej rady, ktorý

v ods. 2 deklaruje, že pre písomné hlasovania platia ustanovenia § 7, pričom podľa § 7 Rokovacieho
poriadku Dozornej rady uznesenia sa prijímajú jednoduchou väčšinou odovzdaných hlasov, a v prípade
rovnakého počtu hlasov rozhoduje aj v prípade volieb hlas predsedu Z uvedeného je potom zrejmé,
že rozhodným na prijatie písomného rozhodnutia bol počet odovzdaných hlasov a nie počet hlasov
všetkých členov Dozornej rady. Oproti uvedenej situácii podľa § 21 ods. 14 veta druhá Stanov Sberbank

Slovensko, a.s. bol na prijatie písomného rozhodnutia Dozornej rady potrebný súhlas jednoduchej
väčšiny všetkých členov Dozornej rady. Z uvedených ustanovení Rokovacieho poriadku Dozornej rady
a Stanov je podľa názoru žalobcu zrejmé, že počet hlasov členov Dozornej rady potrebných na prijatie
uznesenia Dozornej rady bol inak upravený v Rokovacom poriadku Dozornej rady a inak v Stanovách,
pričom táto skutočnosť je však na posúdenie platnosti uznesenia Dozornej rady zo dňa 09.12.2015,

ktorýmodsúhlasilaosobitnúvýkonnostnúodmenuprevybranéosoby,právneirelevantná,nakoľkomedzi
stranami nie je sporné, že Dozorná rada právneho predchodcu žalovaného mala v rozhodnej dobe 5
členov, čo znamená že na prijatie uznesenia či už podľa Rokovacieho poriadku dozornej rady, alebo
podľa stanov boli potrebné hlasy troch členov Dozornej rady, čo v danom prípade bolo splnené a
uznesenie Dozornej rady o odsúhlasení osobitnej výkonnostnej odmeny pre vybrané osoby bolo prijaté.

Dôkazom toho, že Dozorná rada uznesenie o odsúhlasení osobitnej výkonnostnej odmeny pre vybrané
osoby prijala je aj e-mail právničky spoločnosti Sberbank Slovensko, a.s. A. F. z 10.12.2015, ktorým
členom Dozornej rady a predstavenstva okrem iného oznámila, že členovia Dozornej rady Sberbank
Slovensko, a.s. odsúhlasili osobitnú výkonnostnú odmenu pre vybrané osoby a písomné uznesenie bolo
prijaté dňa 09.12.2015. Žalobca súčasne poukázal na to, že ani samotný žalovaný v časti II, v druhom

odseku odporu pod písm. c) nerozporuje hlasovanie Dozornej rady per rollam na základe výzvy E. Q. zo
dňa 04.12.2015, ktorým došlo k schváleniu programu mimoriadneho výkonnostného bonusu v súlade
s materiálom uvedeným v písm. b). Pokiaľ žalovaný tvrdí, že Ing. S. A. bol z rozhodovania vylúčený, v
zmysle § 14 Rokovacieho poriadku dozornej rady, žalobca sa s týmto nestotožnil a považuje tento názor
za nesprávny, keď členovia Dozornej rady mohli byť v zmysle § 14 Rokovacieho poriadku dozornej rady

z hlasovania vylúčení len pokiaľ išlo o hlasovanie o osobitnej výkonnostnej odmene pre ich samotných,
nie však pri hlasovaní o bonuse pre žalobcu a ďalších zamestnancov, keďže rozhodnutie dozornej
rady o osobitnej výkonnostnej odmene sa týkalo celkovo 25 tzv. kľúčových zamestnancov vrátane
žalobcu. Pokiaľ žalovaný poukazuje na list právneho predchodcu žalovaného doručený žalobcovi dňa
14.12.2015 tvrdiac, že tento list okrem zaradenia žalobcu do programu mimoriadneho výkonnostného

bonusu preukazuje, že žalobcovi boli od 14.12.2015 známe niektoré žalovaným uvedené skutočnosti,
žalobca poukázal na to, že on tento list považoval za určitý právne nezáväzný prísľub vyplatenia
mimoriadneho výkonnostného bonusu a rovnako skutočnosti v ňom uvedené nepovažoval za právne
záväzné. Pokiaľ žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že prácu, za ktorú bol žalobcovi
priznaný výkonnostný bonus žalobca nevykonával pre svojho zamestnávateľa, ale pre tretiu osobu,

t.j. akcionára zamestnávateľa, žalobca s týmto záverom nesúhlasil. Relevantnou podľa žalobcu pre
posúdenie nároku na mimoriadny výkonnostný bonus je skutočnosť, že bol zamestnancom spoločnosti
Sberbank Slovensko, a.s. a práce, ktoré súviseli s predajnou transakciou a za výkon ktorých mu
bol prisľúbený a neskôr aj priznaný mimoriadny výkonnostný bonus vykonal pre svojho vtedajšiehozamestnávateľa, t.j. spoločnosť Sberbank Slovensko, a.s. a na jeho pokyn. V tejto súvislosti žalobca
poukázal na to, že v odbornej verejnosti je všeobecne známe, že spolupráca, súčinnosť a účasť
spoločnosti, ktorej akcie sa prevádzajú, je v celom procese predaja nevyhnutná a kľúčová, keď súčasťou

procesu predaja akcií je vždy, a aj v tomto prípade bol proces due diligence (t.j. komplexný finančný,
účtovný, daňový a právny audit), v rámci ktorého záujemcovia o kúpu preverujú právny a ekonomický
stav cieľovej spoločnosti. Počas procesu auditu musí cieľová spoločnosť poskytovať rôzne dokumenty
a informácie, ktoré sú predmetom skúmania, právnymi, účtovnými a inými poradcami jednotlivých
záujemcov o kúpu akcií, pričom ide o administratívne, odborne a časovo náročný proces, na ktorom

sa podieľa množstvo zamestnancov cieľovej spoločnosti (v danom prípade spoločnosti Sberbank
Slovensko, a.s.). Žalobca súčasne poprel tvrdenie žalovaného, že honorácia mimoriadnych úloh bola
zahrnutá v základnej mzde žalobcu, keď bez ohľadu na skutočnosť, že v základnej mzde žalobcu bola
zohľadnená aj prípadná práca nadčas, je na rozhodnutí zamestnávateľa, či za plnenie mimoriadnych
úloh prizná alebo neprizná zamestnancovi mimoriadnu odmenu. Žalobca súčasne súhlasil s tvrdením
žalovaného, že návrh na výplatu špecifického výkonnostného bonusu spojeného s procesom predaja,

ktorý schválilo predstavenstvo Sberbank Slovensko, a.s. dňa 28.07.2016 rozhodnutím č. 110/2016
bol založený na rozhodnutí predstavenstva Sberbank Europe, ktorá bola majoritným akcionárom
spoločnosti Sberbank Slovensko, a.s.. Vo vzťahu k nároku žalobcu na mimoriadny výkonnostný
bonus sú však tieto skutočnosti podľa názoru žalobcu právne irelevantné, keď právne relevantnou
skutočnosťou je, že predstavenstvo spoločnosti Sberbank Slovensko, a.s., ktoré bolo oprávnené

rozhodovať o mimoriadnej odmene pre zamestnancov spoločnosti rozhodnutím č. 110/2016 návrh
na výplatu špecifického výkonnostného bonusu, vrátane jeho výšky pre jednotlivých zamestnancov,
schválilo. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že motívom schválenia mimoriadneho výkonnostného bonusu bolo
vyplatiť privilegovaným zamestnancom sumu viac ako 650 tisíc eur, tak toto tvrdenie je podľa žalobcu nie
je ničím podložené. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že rozhodnutie predstavenstva o špeciálnom výkonnostnom

bonusepreriadiacichzamestnancovboloprijatéiba3dnipredreálnympredajombanky,taktototvrdenie
je podľa názoru žalobcu zavádzajúce, keďže proces prípravy predajnej transakcie majoritného podielu
akcií spoločnosti Sberbank Slovensko, a.s. začal už začiatkom roku 2015, a tento proces bol zavŕšený
rozhodnutím predstavenstva spoločnosti Sberbank Slovensko, a.s., č. 110/2016 zo dňa 28.07.2016, keď
bola zavŕšená predajná transakcia majoritného podielu akcií. Rozhodnutie predstavenstva č. 98/2015

bolo prijaté už dňa 16.06.2015, keď ešte nebolo zrejmé, ktorý uchádzač uspeje v tendri na predaj
akcií.Žalobcasúčasnepopreltvrdeniežalovaného,podľaktoréhoPredstavenstvoprávnehopredchodcu
žalovaného prijalo rozhodnutie č. 110/2016 svojvoľne, bez súhlasu iného orgánu spoločnosti, a v
priamom rozpore s § 23a a nasl. Zákona o bankách. V tejto súvislosti poukázal na § 9 ods. 1
veta prvá a § 10 ods. 1 ZP, z ktorých vyplýva, že v pracovnoprávnych vzťahoch za zamestnávateľa

koná jeho štatutárny orgán, alebo člen štatutárneho orgánu, pričom konanie štatutárneho orgánu je
konaním samotnej právnickej osoby. Právne úkony štatutárneho orgánu zaväzujú zamestnávateľa,
ktorý na základe týchto úkonov nadobúda práva a povinnosti. Keďže rozhodovať a odmeňovať
zamestnancov patrilo do výlučnej právomoci predstavenstva právneho predchodcu žalovaného, jeho
rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné. Navyše zo žiadneho všeobecne záväzného právneho

predpisu ani z interných predpisov právneho predchodcu žalovaného nevyplýva, že by sa k záväznosti
rozhodnutia predstavenstva týkajúceho sa zamestnancov spoločnosti Sberbank Slovensko, a.s. vrátane
ich odmeňovania vyžadoval súhlas iného orgánu spoločnosti. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že Predstavenstvo
rozhodlo v rozpore s § 23a a nasl. Zákona o bankách, nezdôvodnil, v čom má tento rozpor spočívať.
Podľa žalobcu je nedôvodné tvrdenie žalovaného, že predstavenstvo právneho predchodcu žalovaného

v rozpore s rozhodnutím Dozornej rady zo dňa 09. 12.2015, § 21 ods. 2 Stanov a zákonom
o bankách si pri rozhodovaní o výplate mimoriadneho výkonnostného bonusu nevyžiadal súhlas
Dozornej rady, resp. iného príslušného orgánu (výboru pre odmeňovanie), keď poukázal na to, že
Dozorná rada dňa 09.12.2015 prijala rozhodnutie, ktorým udelila súhlas s osobitnou výkonnostnou
odmenou pre vybrané osoby, pričom rozhodnúť o samotnej odmene pre zamestnancov spoločnosti

mohlo výlučne Predstavenstvo spoločnosti. Pokiaľ ide o oprávnenie Dozornej rady vyplývajúce z §
21 ods. 2 Stanov, jedná sa o kontrolné oprávnenie Dozornej rady vrátane kontroly dodržiavania
zásad odmeňovania, z tohto ustanovenia však nevyplýva, že by Dozorná rada mala k odmeňovaniu
zamestnancov udeľovať pred vyplatením odmeny súhlas. Navyše žalobca nemá vedomosť o tom, že
by Dozorná rada v rámci svojej kontrolnej právomoci zistila v súvislosti s mimoriadnou výkonnostnou

odmenou nejaké nedostatky, ale práve naopak, sama túto odmenu schválila. Podľa názoru žalobcu nie
je pravdivé tvrdenie žalovaného, že v rozhodnutí Predstavenstva sa neuvádza výška mimoriadneho
výkonnostného bonusu, keď z tohto rozhodnutia vyplýva, že výška odmeny bola uvedená v prílohe
tohto rozhodnutia, ktorou však žalobca nedisponuje. Za pravdivé považuje žalobca tvrdenie žalovaného,že rozhodnutie č. 110/2016 prijali všetci piati členovia predstavenstva, ako aj to, že štyria z nich
boli zaradení do programu mimoriadneho výkonnostného bonusu. Pokiaľ žalovaný bez bližšieho
vysvetlenia cituje § 2 ods. 3 písm. a) Rokovacieho poriadku pre predstavenstvo Sberbank Slovensko,

a.s., z čoho sa možno len domnievať, že tým chcel poukázať, že na prijatie rozhodnutia o výplate
špecifického bonusu bolo potrebné rozhodnutie celého predstavenstva, žalobca opätovne poukázal na
to, že rozhodnutie predstavenstva, predmetom ktorého bolo odmeňovanie zamestnancov spoločnosti
nepodliehalo súhlasu Dozornej rady. Súčasne sa žalobca nestotožnil s tvrdením žalovaného, že podľa
§ 11 Rokovacieho poriadku predstavenstva, boli členovia Predstavenstva spoločnosti z rozhodovania

o mimoriadnom výkonnostnom bonuse pre zaujatosť a osobný ekonomický záujem vylúčení, keď tak,
ako už uviedol v súvislosti s rovnakou námietkou žalovaného, týkajúcou sa rozhodovania Dozornej rady,
rozhodnutie predstavenstva o výplate špecifického výkonnostného bonusu č. 110/2016 sa týkalo 25
kľúčových zamestnancov právneho predchodcu žalovaného. Absolútne nedôvodné a nemajúce oporu
v interných predpisoch právneho predpisu žalovaného považuje žalobca tvrdenie žalovaného, podľa
ktorého v súlade s internými predpismi spoločnosti právneho predchodcu žalovaného mohla nárok na

výplatu mimoriadneho výkonnostného bonusu platne priznať len Dozorná rada, keď žalovaný neuvádza
konkrétne ustanovenia interného predpisu, podľa ktorého by uvedené oprávnenie Dozornej rade patrilo
a toto tvrdenie nemá oporu ani v ZP. Žalobca súčasne poprel tvrdenie žalovaného, kedy žalobcovi
nebolo možné priznať mimoriadny výkonnostný bonus popri mzde ako fakultatívnu zložku mzdy, keď
uvedený zákaz nevyplýva zo zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, z § 5 ods. 4 Stanov ani z čl. X

ods. 3 bod 3.4 interného predpisu Politika odmeňovania Sberbank Slovensko, a.s. v znení účinnom
od 01.03.2014, keď z ustanovenia § 23b Zákona o bankách ani z uvedených interných predpisov
právneho predchodcu žalovaného, na ktoré sa žalovaný odvoláva nevyplýva, že by žalobca nemal
nárok na výkonnostný bonus. Za nedôvodnú považoval žalobca aj námietku žalovaného, že o jeho
nároku bolo rozhodnuté v neoprávnenej výške, keď maximálna suma, ktorá mu mohla byť priznaná

bola 16.500,-eur, keď podľa názoru žalobcu rozhodným pre priznanie mimoriadneho výkonnostného
bonusu nebolo rozhodnutie Dozornej rady zo dňa 09.12.2015, ale rozhodnutie predstavenstva č.
110/2016 zo dňa 28.07.2016 a následný list spoločnosti Sberbank Slovensko, a.s. žalobcovi zo dňa
28.07.2016. Týmto bolo rozhodnuté o priznaní výkonnostného bonusu žalovanému vo výške 18.084,-
eur. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že pri rozhodnutí o priznaní mimoriadneho výkonnostného bonusu došlo

zo strany Predstavenstva k excesu z oprávnení, ktoré predstavenstvu prislúchajú, žalobca považuje
toto tvrdenie za ničím nepodloženú domnienku, keď navyše žalobca ako zamestnanec nemal dôvod
pochybovať o správnosti konania svojho zamestnávateľa a nie je jeho povinnosťou z opatrnosti pre
istotu a pod. zisťovať, či mu zamestnávateľ odmenu nevyplatí v rozpore so všeobecne záväznými
právnymi predpismi, alebo internými predpismi, a to aj vtedy, ak mu zamestnávateľ predtým prisľúbil

vyplatiť odmenu v nižšej výške. Žalobca poukázal na to, že on nikdy nepochyboval a stále nepochybuje
ani nemá žiadny dôvod pochybovať o tom, že Predstavenstvo právneho predchodcu žalovaného pri
rozhodovaní o mimoriadnom výkonnostnom bonuse konalo v rámci svojich kompetencií v súlade
so zákonom a internými predpismi právneho predchodcu žalovaného. Právne irelevantným podľa
názoru žalobcu je to, že Dozorná rada spoločnosti žalovaného na svojom zasadnutí dňa 01.08.2016

rozhodla o odložení výplaty mimoriadneho výkonnostného bonusu, keď takéto oprávnenie vo vzťahu
k rozhodnutiu predstavenstva týkajúceho sa pracovnoprávnych vzťahov, a teda aj rozhodnutia o
odmene pre zamestnancov, nemala, a preto bolo jej rozhodnutie prijaté nad rámec jej kompetencie a
nemalo žiadne právne záväzné účinky. Taktiež je právne irelevantné, že rozhodnutím predstavenstva
právnehopredchodcužalovanéhozodňa19.12.2016bolirozhodnutiatýkajúcesavýplatymimoriadneho

výkonnostného bonusu zrušené, keď týmto rozhodnutím predstavenstva nemohlo dôjsť spätne k
zrušeniu predchádzajúcich rozhodnutí predstavenstva č. 97/2015 a najmä č. 110/2016, ktoré mali
konštitutívny účinok a okamihom doručenia oznámenia o priznaní mimoriadneho výkonnostného bonusu
zo dňa 28.07.2016 žalobcovi sa stali základom mzdového nároku. Žalobca nesúhlasil ani s tvrdením
žalovaného, že v prípade druhej časti mimoriadneho výkonnostného bonusu sa jedná v porovnaní

s prvou časťou výkonnostného bonusu o iný nárok. V súvislosti s predajom akcií Predstavenstvo
právneho predchodcu žalovaného priznalo žalobcovi jeden mimoriadny výkonnostný bonus v celkovej
výške 18.084,-eur, na ktorý žalobcovi vznikol nárok rozhodnutím predstavenstva zo dňa 28.07.2016,
a ktorého výplata bola rozdelená na dve časti, pričom druhá časť vo výške žalovanej sumy sa stala
splatná v roku 2019. Žalobca má za to, že mimoriadny výkonnostný bonus nemožno považovať

za pohyblivú zložku celkovej odmeny v zmysle Zákona o bankách a na mimoriadny výkonnostný
bonus sa teda Zákon o bankách nevzťahuje. Žalobca má za to, že mimoriadny výkonnostný bonus je
mimoriadnou jednorazovou odmenou podmienenou splnením osobitných pracovných úloh súvisiacich s
predajnou transakciou. Rozhodnutie zamestnávateľa o priznaní mimoriadnej odmeny je potom právomzamestnávateľa a takéto rozhodnutie nie je a nemohlo byť v rozpore so Zákonom o bankách. Podľa
názoru žalobcu aj v prípade, ak by konajúci súd dospel k záveru, že Zákon o bankách sa na mimoriadny
výkonnostný bonus vzťahoval, jeho priznanie žalobcovi by ani v takomto prípade nebolo v rozpore so

Zákonom o bankách v znení účinnom k 28.07.2016. Mimoriadny výkonnostný bonus vzhľadom na jeho
účelspĺňakritériapohyblivejmotivačnejzložkyodmenyvzmysle§25bods.1písm.a)Zákonaobankách
v znení účinnom k 28.07.2016, podľa ktorého pohyblivú zložku celkovej odmeny tvoria motivačná zložka
odmeny, ktorej výška závisí od hodnotenia výkonnosti osoby podľa § 23a ods. 1, banky alebo od
kombinácie týchto hodnotení, najviac za obdobie jedného roka. Z ustanovení Piatej časti Zákona o

bankách v znení účinnom k 28.07.2016 zároveň vyplýva, že predstavenstvo právneho predchodcu
žalovaného pri priznaní mimoriadneho výkonnostného bonusu žalobcovi neporušilo žiadne z na vec sa
vzťahujúcich ustanovení zákona o bankách v znení účinnom k 28.07,2016 vrátane ustanovení, na ktoré
v odpore poukazuje žalovaný. Žalobca súčasne vyjadril nesúhlas s tvrdením žalovaného opierajúcim sa
o Politiku odmeňovania, že mimoriadny výkonnostný bonus podliehal možnosti zníženia alebo odňatia
aj v čase medzi jeho priznaním a výplatou, ako aj s tým, že vyplatiť jeho druhú časť možno až po

rozhodnutípredstavenstva.Vtejtosúvislostižalobcamázato,žePolitikaodmeňovania,oktorúžalovaný
svoje tvrdenia sa opiera, sa na mimoriadny výkonnostný bonus nevzťahuje, avšak uvedené tvrdenia
žalovaného neobstoja ani v prípade, ak by sa Politika odmeňovania na mimoriadny výkonnostný bonus
vzťahovala. Za nedôvodné a nepravdivé, resp. žalovaným nepreukázané, považuje žalobca tvrdenie
žalovaného, podľa ktorého v čase prijatia rozhodnutí Dozornej rady a Predstavenstva spoločnosti o

nepriznaní odmeny, resp. maluse, na to existovali reálne dôvody, pričom žalovaný poukazuje na to, že
spoločnosť Sberbank Slovensko, a.s. vykazovala pred predajom majoritného podielu akcií dlhodobú
stratu. V tejto súvislosti žalobca poukázal na to, že žalovaný nepredložil súdu žiadne dôkazy o tom, že
by Dozorná rada a Predstavenstvo spoločnosti Sberbank Slovensko a.s. rozhodli o nepriznaní odmeny,
resp. o maluse, ani o tom, že by dôvodom na prijatie týchto rozhodnutí bola žalovaným tvrdená dlhodobá

strata vykazovaná právnym predchodcom žalovaného. Zo zápisníc Predstavenstva ani z Dozornej rady
právneho predchodcu žalovaného nevyplýva, že by tieto orgány rozhodli o nepriznaní mimoriadneho
bonusu tzv. kľúčovým zamestnancom, resp. o maluse. Rovnako z týchto zápisníc nevyplýva, že by
Predstavenstvo rozhodlo o zrušení rozhodnutí Predstavenstva č. 98/2015 a č. 110/2016 a Dozorná
rada o odložení výplaty mimoriadneho výkonnostného bonusu z dôvodu dlhodobej, resp. akejkoľvek,

straty spoločnosti Sberbank Slovensko, a.s. Za pravdivé, avšak zavádzajúce považuje žalobca tvrdenie
žalovaného, že podľa výpisu z portálu finstat.sk bola spoločnosť Sberbank Slovensko, a.s. v roku 2016
v strate 36,9 mil. eur, keď žalobca v tejto súvislosti poukázal na to, že sa jedná o stratu za celý rok
2016, pričom o mimoriadnom výkonnostnom bonuse rozhodlo Predstavenstvo spoločnosti Sberbank
Slovensko,a.s.dňa28.07.2016,keďstrataprávnehopredchodcužalovanéhozaprvých9mesiacovroku

2016 t.j. dva mesiace po rozhodnutí predstavenstva bola 12,6 mil. eur, čo je 34,14 % z celkovej straty za
rok 2016, t.j. oveľa menej ako 1 z celkovej straty. Z uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že minimálne až
65,86 % straty v roku 2016 bolo vytvorených po predaji akcií a po vstupe nového majoritného akcionára
do spoločnosti Sberbank Slovensko, a.s. a po rozhodnutí predstavenstva č. 110/2016. Žalobca súčasne
poprel tvrdenia žalovaného ohľadne posúdenia predmetného mimoriadneho bonusu ako tzv. zlatého

padáka pre kľúčových zamestnancov právneho predchodcu žalovaného.

5. V súlade s § 180 CSP súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu a žalovaného, ktorí
boli o termíne pojednávania riadne a včas upovedomení svojimi právnymi zástupcami, keď právni
zástupcoviastránsporuospravedlnilineúčasťstránsporunapojednávanístým,žestranysporusúhlasili

s prejednaním a rozhodnutím veci bez ich prítomnosti.

6. Na pojednávaní sa právny zástupca žalobcu v celom rozsahu pridržal svojich písomných podaní
učinených v prejdnávanom spore.

7. Na pojednávaní sa strana žalovaného v celom rozsahu pridržala svojich písomných podaní učinených
v prejdnávanom spore. Na doplnenie žalovaný uviedol, že vo veci vedenej na OS Bratislava III
sp.zn. 24Cpr/22/2016 podal dňa 05.05.2021 dovolanie. Poukázal na to, podanie dovolania síce neruší
právoplatnérozhodnutiekrajskéhoaokresnéhosúdu,alenávrhnaprerušeniekonaniavprejednávanom
spore bol podaný z toho dôvodu, že v dovolacom konaní môže byť rozsudok vo veci vedenej na

OS Bratislava III sp.zn. 24Cpr/22/2016 zrušený, pričom predmetom podaného dovolania je položenie
dvoch veľmi dôležitých právnych otázok, ktoré majú aj vplyv na konanie a na právne posúdenie
súdu v prejednávanom spore. V prvom rade, pokiaľ si žalobca uplatnil nárok na druhú odloženú
časť mimoriadneho výkonnostného bonusu, žalovaný sporoval platnosť rozhodnutia Predstavenstva zodňa 28.07.2016 aj v konaní o zaplatenie prvej časti mimoriadneho výkonnostného bonusu. Totožnou
právnou otázkou v konaní o prvej časti mimoriadneho výkonnostného bonusu a jeho odloženej časti
je to, že samotné rozhodnutie Predstavenstva nebolo prijaté spôsobom, ktoré vyžadovali interné

predpisy spoločnosti a zároveň Predstavenstvo porušilo aj svoje predošlé rozhodnutia a zároveň
rozhodlo v rozpore s rozhodnutím Dozornej rady spoločnosti, ktorá jednak schválila materiál, podľa
ktorého mala byť zamestnancom priznaná časť mimoriadneho výkonnostného bonusu vo výške
25 % maximálne, keď túto sumu nebolo možné zvýšiť a zároveň na výplatu sa vyžadovalo aj
predchádzajúce rozhodnutie Dozornej rady. Toto rozhodnutie Dozornej rady nebolo pred rozhodovaním

Predstavenstva udelené, a nebolo udelené ani po rozhodovaní Predstavenstva, keďže Dozorná rada
rozhodla 01.08.2016 tak, že výplatu mimoriadnych výkonnostných bonusov pozastavila. Dozorná rada
nedala súhlas s výplatou mimoriadnych výkonnostných bonusov napriek tom, že si predtým vymienila,
že takéto rozhodnutie je potrebné. Žalovaná strana ďalej poukázala na to, že čo sa týka druhej časti
mimoriadneho výkonnostného bonusu, na jeho výplatu sa v Politike odmeňovania Sberbank Slovensko
vyžadujú osobitné podmienky na to, aby bolo vlastne možné rozhodnúť o výplate. Medzi osobitné

podmienky patrí znovu to, že Predstavenstvo spoločnosti musí rozhodnúť o výplate odloženej časti
mimoriadneho výkonnostného bonusu a tak isto túto výplatu musí schváliť aj samotná Dozorná rada
spoločnosti. Zároveň poukázala na to, Predstavenstvo v danom prípade môže rozhodnúť o odňatí,
alebo čiastočnom odňatí tejto odmeny, a to v nadväznosti na hospodárske výsledky spoločnosti.
Poukázala aj na čl. 14., ktorý sa uplatní v prípade, ak zamestnanec ukončí pracovný pomer, kedy

dochádza k takým zmenám, že na rozhodnutie o samotnej výplate mimoriadneho výkonnostného
bonusu sa nečaká na uplynutie troch rokov, nakoľko nemá zmysel čakať na to, aby sa vyplatila
nejaká časť 3 roky po skončení zamestnania, ale táto časť sa aplikuje v prípade momentu skončenia
pracovného pomeru zamestnanca, kedy v niektorých prípadoch sa vypláca odložená časť v celom
rozsahu okamžite, a to je v prípade, ak zamestnanec zomrie, ide na invalidný alebo starobný dôchodok

a v prípade niektorých ukončení pracovnej zmluvy sa úplne odníma a v niektorých prípadoch sa
priznáva len časť mimoriadneho výkonnostného bonusu. V každom prípade vo všetkých prípadoch je
potrebné, aby o výplate odloženej časti mimoriadneho výkonnostného bonusu rozhodlo Predstavenstvo
spoločnosti a schválila ho Dozorná rada spoločnosti. Pokiaľ žalobca tvrdí, že nárok na výplatu
mimoriadneho výkonnostného bonusu mu vznikol ku dňu 01.01.2020, nepredložil doklad, že by o

samotnom mimoriadnom výkonnostnom bonuse rozhodovalo či už Predstavenstvo, alebo Dozorná rada
spoločnosti, keď takéto rozhodnutie momentálne absentuje. Z tohto dôvodu žalovaný rozporoval celý
samotný nárok. Čo sa týka samotného rozhodovania Predstavenstva a Dozornej rady, poukázal na
to, že keďže už to samotné priznanie mimoriadneho výkonnostného bonusu obsahovalo vady, tak
Predstavenstvo spoločnosti sa rozhodlo pre generálnu aplikáciu tých možností o neschválení, alebo

ďalšom nepokračovaní v programe mimoriadnych výkonnostných bonusov a rozhodlo „en bloc", teda vo
vzťahu ku všetkým zamestnancom o tom, že program mimoriadnych výkonnostných bonusov ruší. Išlo o
rozhodnutie zo dňa 19.12.2016. Z tohto dôvodu v zásade predstavenstvo ani nebolo povinné rozhodovať
o priznávaní, alebo odnímaní v roku 2019, keďže nárok bol odňatý rozhodnutím predstavenstva z
roku 2016. Navyše v prípade, keď zamestnanec skončil pracovný pomer so spoločnosťou Sberbank

Slovensko, malo Predstavenstvo rozhodovať o výplate mimoriadnych výkonnostných bonusov už skôr.
To bola prvá časť námietok, ktorými strana žalovaného rozporovala návrh. Druhá časť námietok
žalovanej strany súvisí s dobromyseľnosťou zamestnanca. Poukázala na § 10 ods. 2 ZP, podľa ktorého
musí byť zamestnanec na to, aby mu mohla patriť odmena, dobromyseľný. V konkrétnom prípade
žalobca nebol bežný zamestnanec spoločnosti, ktorý dôveruje vedeniu spoločnosti, ale jednalo sa o

vedúceho zamestnanca, a tak isto ani nie o bežného vedúceho zamestnanca, ale o najvyššie vedenie
spoločnosti, ktoré podlieha priamo Predstavenstvu. Z tohto dôvodu a vyslovene tento zamestnanec má
podľa názoru žalovaného prísnejšiu formu starostlivosti, ktorú vyžaduje aj § 24 ods. 5 Zákona o bankách,
zároveň na túto starostlivosť bol upozornený aj v samotnej pracovnej zmluve zamestnanca, ktorá mu
ukladala povinnosť jednak poznať všetky interné predpisy spoločnosti vrátane Politiky odmeňovania,

stanov spoločnosti a tak isto mu určovala osobitnú starostlivosť. Z tohto dôvodu mal zamestnanec
venovať pozornosť aj tým dokumentom, ktoré mu boli predkladané, keďže on musel vedieť o tom, ako
prebiehalijednotlivéschvaľovacieprocesy.Vkonkrétnomprípadepodľanázoružalovanejstranyžalobca
neboldobromyseľný,atospoukazomnato,žespoločnosťmuvlistezodňa14.12.2015oznámilapresne
podmienky tohto programu a z listu zo dňa 28.07.2016, pokiaľ by ho dostatočne pozorne čítal, bolo

zrejmé, že tieto podmienky naplnené neboli. Jednak mu bola priznaná odmena vo výške 27 % namiesto
25 % napriek tomu, že bol upozornený, že vyššiu sumu dostať nemôže, tak isto v ňom bolo zvýraznené
to, že o výplate musí rozhodnúť Dozorná rada s tým, že v liste zo dňa 28.07.2016 bolo výslovne uvedené,
že o tom rozhodoval Management Board skupiny Sberbank, ktorý nie je Dozornou radou spoločnosti,je to orgán jedného z akcionárov Sberbank Slovensko a nebolo tam uvedené, že by teda Dozorná rada
sa nejakým spôsobom vyjadrila k tomuto nároku a zároveň aj v samotnom liste zo dňa 28.07.2016 bol
upozornený, že Predstavenstvo môže kedykoľvek rozhodnúť o odňatí mimoriadneho výkonnostného

bonusu. Pokiaľ potom žalobca tvrdí, že je dobromyseľný, t.j. že nevedel, že mu nárok nepatrí, toto
nemôže platiť, pretože žalobca vie aj s poukazom na to, čo bolo argumentované v konaní vedenom
pred OS Bratislava III, minimálne od obdobia tohto konania, že celý ten nárok bol zrušený. Z tohto
dôvodu žalobca nemôže tvrdiť, že je dobromyseľný v tom, že mu patrí táto druhá časť mimoriadneho
výkonnostného bonusu. Ďalšiu námietku žalovaný vzhliadol v tom, že je priznaný nárok v rozpore

so Zákonom o bankách, keďže ide o typ odmeny, ktorú v čase prijatia rozhodnutia nebolo možné
subsumovať pod typy odmeny, ktoré vymenovával Zákon o bankách ako jediné možné odmeny podľa
§ 23b ods. 1 Zákona o bankách v znení platnom v júli 2016. Súčasne neboli na priznanie tohto bonusu
splnené podmienky, keďže nebolo možné priznávať mimoriadne odmeny a pohyblivé zložky odmeny
iba v peňažnej forme, keďže zákon napríklad vyžadoval, aby 50 % bolo priznané vo forme cenných
papierov alebo dlhopisov. Z uvedených dôvodov považovala strana žalovaného uplatnený nárok za

nárok, ktorý je v rozpore so Zákonom o bankách s tým, že samotný Zákon o bankách a podmienky
odmeňovania úzkeho manažmentu banky, kam patril aj žalobca, nie sú regulované len na slovenskej
úrovni, ale európskej, a preto samotný nárok je v rozpore aj s európskou legislatívou. Vzhľadom na tieto
skutočnosti žalovaný nárok rozporoval, a navrhol žalobu zamietnuť.

8. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v súdnom
spise, keď na základe týchto stranami sporu predložených dôkazov v spojení so skutkovými tvrdeniami
žalobcu a žalovaného dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom. Na základe pracovnej
zmluvy zo dňa 08.09.2008 v znení neskorších dohôd o zmene pracovnej zmluvy (napr. zo dňa
29.04.2016), ktorú žalobca v právnom postavení zamestnanca uzatvoril s právnym predchodcom

žalovaného t.j. spoločnosťou VOLKSBANK Slovensko, a.s., (predmetná spoločnosť od 15.02.2013
podnikala pod novým obchodným menom Sberbank Slovensko, a.s. ) so sídlom Vysoká č. 9, 810 00
Bratislava, IČO: 17 321 123 v právnom postavení zamestnávateľa, vznikol žalobcovi pracovný pomer
v tejto spoločnosti, a to dňom 01.10.2008, ktorý bol dojednaný ako deň nástupu do práce. Žalobca
u právneho predchodcu žalovaného pracoval v pracovnej pozícii vedúceho skupiny VOLKSBANK

Slovensko, a.s.. V pracovnej zmluve bola dojednaná základná mzda žalobcu vo výške 1.892,05 eur
brutto, pričom mesačná mzda žalobcu okrem základnej mzdy pozostávala z funkčného príplatku vo
výške 298,75 eur brutto a výkonnostného príplatku vo výške 796,65 eur brutto s tým, že vo výške mzdy
bola zohľadnená aj prípadná práca nadčas v súlade s § 121 ods. 2 ZP. Z listu zo dňa 14.12.2015
označeného ako „Mimoriadny výkonnostný bonus pre kľúčových zamestnancov SBSK" vyplýva, že

ročná základná mzda žalobcu k januáru 2015 predstavovala sumu 66.000,-eur (t.j. 4 x 16.500,-eur),
a teda základná mesačná mzda žalobcu predstavovala výšku 5.500,-eur. Právny predchodca žalobcu
t.j. spoločnosť Sberbank Slovensko, a.s. zanikla dobrovoľným výmazom z Obchodného registra dňa
01.08.2017, keď jej právnym nástupcom sa od 01.08.2017 stala spoločnosť Prima banka Slovensko,
a.s., a to rozhodnutím o zlúčení spoločnosti Prima banka Slovensko a.s. ako nástupníckej spoločnosti

so spoločnosťou Sberbank Slovensko a.s. ako zrušovanou spoločnosťou. Týmto na žalovaného podľa
§ 27 ZP prešli práva a povinnosti z pracovnoprávneho vzťahu medzi žalobcom a právnym predchodcom
žalovaného. Právny predchodca žalovaného spoločnosť Sberbank Slovensko, a.s. v zastúpení C. Y.,
predsedom predstavenstva a A.X., členkou predstavenstva oznámením zo dňa 14.12.2015, označeným
ako „Mimoriadny výkonnostný bonus pre kľúčových zamestnacov SBSK" prisľúbil žalobcovi mimoriadny

výkonnostný bonus, ktorý je spojený s kľúčovými indikátormi výkonnosti vzťahujúcim sa na transakciu
predaja, ktorá v tom čase prebiehala a do úvahy mali byť vzaté nasledovné kľúčové indikátory: a)
individuálne úsilie žalobcu v procese predaja na základe kvalitatívneho hodnotenia (váha 10 %) a b)
úspešné zavŕšenie obchodu definovaného v podpísanej SPA (váha 15 %), keď mimoriadny bonus
bol zacielený na 25 % ročnej základnej mzdy k januáru 2015, čomu zodpovedala suma 16.500,-

eur v prípade 100 % splnenia požadovaných kľúčových indikátorov výkonnosti, ktoré boli predmetom
naplneniavšetkýchnevyhnutnýchpodmienokvýplatybonusuarozhodnutiaDozornejrady.Zpredmetnej
listiny mal súd súčasne preukázané, že mimoriadny bonus má byť vyplatený po zavŕšení predajnej
transakcie a po schválení vyplatenia Dozornou radou s tým, že mimoriadny bonus nebude udelený a/
alebo priznaný, pokiaľ bude pracovná zmluva žalobcu ukončená pred zavŕšením predajnej transakcie.

Súčasne bol žalobca zo strany právneho predchodcu žalovaného upovedomený o tom, že mimoriadny
bonus predstavuje variabilné odmeňovanie s ohľadom na regulačné požiadavky odmeňovania (CRD),
politikou odmeňovania skupiny a politikou odmeňovania SBSK a z uvedeného dôvodu mimoriadny
bonus nebude vyplatený v prípade slabšej finančnej, alebo kapitálovej situácie SBSK predovšetkým vprípade významnej straty, alebo nesplnenia požadovanej kapitálovej primeranosti s tým, že v prípade, ak
očakávané variabilné platby žalobcu za rok 2015 (štandardný ročný výkonnostný bonus + mimoriadny
bonus) dosiahnu sumu 30.000,-eur, tak 40 % mimoriadneho bonusu by sa odložilo o 3 roky, a v prípade,

ak by sa časť mimoriadneho bonusu odložila, mohli by sa uplatniť ustanovenia o maluse & odňatí
bonusu v súlade s Politikou odmeňovania s tým, že mimoriadny bonus by mohol byť znížený alebo
zrušený v prípade slabého individuálneho výkonu jednotlivca, ktorý podlieha rozhodnutiu Dozornej rady.
Právny predchodca žalovaného listom zo dňa 28.07.2016 adresovaným žalobcovi informoval žalobcu
o výplate mimoriadneho výkonnostného bonusu pre kľúčových zamestnancov SBSK vzhľadom na

zavŕšenie predaja SBSK, kde mal žalobca zohrať rozhodujúcu úlohu a jeho vplyv na úspech transakcie
mal byť podstatným, a to vo výške 18.084,-eur, čo malo zodpovedať 27 % ročnej základnej mzdy k
januáru 2015 s tým, že bonus v rozsahu 60 %, t.j. v sume 10.850,-eur bude vyplatení po zavŕšení
predajnej akcie a bonus v rozsahu 40 %, t.j. vo výške 7.234,-eur bude vyplatený s odloženou výplatou
o tri roky s termínom výplaty v roku 2019. V liste „mimoriadny výkonnostný bonus pre kľúčových
zamestnancov SBSK" je súčasne uvedené, že pokiaľ sa časť mimoriadneho bonusu odloží, na odloženú

časť sa budú uplatňovať ustanovenia o maluse & odňatí bonusu v súlade s Politikou odmeňovania.
K zavŕšeniu predajnej transakcie došlo dňa 29.07.2016, kedy sa Penta Investments stala vlastníkom
majoritného podielu 99,50 % akcií spoločnosti Sberbank Slovensko, a.s.. Rozsudkom OS Bratislava III.
č.k. 24Cpr/22/2016-361 zo dňa 22.02.2019 bola (okrem iného) žalovanému, t.j. spoločnosti Prima banka
Slovensko, a.s. uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi t.j. Ing. U. F. sumu 10.850,-eur spolu s úrokom

z omeškania vo výške 5 % ročne od 07.08.2016 až do zaplatenia a žalobcovi (v predmetnom spore
žalobca vystupoval v procesnom postavení žalovaného 5/) priznané právo na náhradu trov konania v
rozsahu 100 %. Na podklade odvolania žalovaného, t.j. spoločnosti Prima banka Slovensko, a.s. KS v
Bratislave ako odvolací súd rozsudkom 8CoPr/6/2019-482 zo dňa 22.12.2020 rozsudok OS Bratislava
III č.k. 24Cpr/22/2016-361 zo dňa 22.02.2019 ako súdu prvej inštancie potvrdil.

9. Z internej smernice spoločnosti Sberbank Slovensko, a.s. s názvom „Politika odmeňovania Sberbank
Slovensko, a.s." účinnej od 01.03.2014 (ďalej len „Politika odmeňovania"), a to z čl. X bod 3.2 vyplýva, že
celková odmena osoby definovanej ako identifikovaný personál pozostáva z pevnej a pohyblivej zložky,
keď v zmysle bodu 3.3 písm. b) tohto článku garantovaná pevná zložka celkovej odmeny predstavuje

čo sa týka ďalších osôb definovaných ako identifikovaný personál (zamestnanci), základná zložka platu
podľa Kapitoly II tejto Politiky; individuálne dohody o plate na základe ZP o odmeňovaní podľa Smernice
CRD III. Directive, nie sú týmto ovplyvnené. V zmysle bodu 3.4 čl. X Politiky odmeňovania pohyblivá
zložka celkovej odmeny môže zahŕňať motivačnú zložku odmeny podľa čl. 5 ods. 4 Stanov: a) Motivačná
zložka odmeny, ktorej suma závisí na hodnotení výkonnosti osoby, definovanej ako identifikovaný

personál, Banky, Skupina Sberbank, alebo ich kombinácie, najviac počas obdobia jedného roka; a
c) Motivačná zložka odmeny, ktorej suma závisí na cieľoch, dlhodobej stratégií Banky a záujmoch.
Podľa bodu 6.1 veta prvá a druhá čl. X Politiky odmeňovania Celkové pohyblivé odmeňovanie hodnotí
každoročne osoba zodpovedná za odmeňovací systém. Táto osoba bude zodpovedná za prípravu
rozhodnutí ohľadne pohyblivej zložky odmeny prijímaných Predstavenstvom. Podľa bodu 12.1 čl. X

Politiky odmeňovania sa pohyblivá odmena vyplatí identifikovanému personálu počas lehoty, kedy môžu
byť riziká, ktoré sa vzťahujú na obchody, zobrané do úvahy. V zmysle bodu 12.2 článku X Politiky
odmeňovania lehota odkladu predstavuje 3 roky a žiadna časť variabilnej zložky odmeny (40 % celkovej
pohyblivej odmeny) nemôže byť vyplatená pred koncom doby odkladu. Podľa bodu 12.4 článok X
Politiky odmeňovania časť pohyblivej zložky celkovej odmeny, ktorá nebola odložená (t.j. 60 %, ak

40 % odložených) bude priznaná okamžite; odložená časť pohyblivej zložky celkovej odmeny bude
priznaná podmienečne, avšak bude skutočne udelená výhradne po uplynutí lehoty odkladu. V zmysle
bodu 2.1 prvá veta a bodu 2.2 písm. b) čl. X Politiky odmeňovania sa pre účely politiky odmeňovania
identifikovaným personálom rozumie člen predstavenstva banky a každý zamestnanec banky, ktorý
má dôležitý vplyv na rizikový profil banky. V bode 2.2 predmetného ustanovenia sa za identifikovaný

personál považujú a) členovia predstavenstva, b) vedúci (riadiaci) zamestnanci B-1 zodpovední za
riadenie rizík spoločnosti, c) vedúci (riadiaci) zamestnanci zodpovední za vykonávanie obchodov, d)
akýkoľvek iní zamestnanci, ktorých celková odmena ich zaraďuje do rovnakej triedy odmeňovania
ako členovia predstavenstva a e) zamestnanci, ktorí sú oprávnení určovať limity riadenia rizika, alebo
prekročenie limitov, zamestnanci so stanovenou kompetenciou v súlade s Kompetenčným poriadkom

SberbankSlovensko,a.s..PokiaľPolitikaodmeňovaniavbode2.3odkazujenazoznamidentifikovaného
personálu v prílohe 7, súd poukazuje na to, že v prílohe 7 Politiky odmeňovania sú ako identifikovaní
personál CRD III uvedení členovia predstavenstva C. Y., A. A. a W. C. a súčasne riaditeľ odboru C.
management T. T. a riaditeľ odboru J. markets U. F.. Aj prezentácie C. H. zo dňa 20.07.2015, označenejako „Odmena za mimoriadne výkony pre vedúcich pracovníkov Sberbank Slovensko, a.s." určenej pre
Dozornú radu jednoznačne vyplýva, že do zoznamu identifikovaného personálu patril aj žalobca. Z
uvedenej prezentácie C. H. zo dňa 20.07.2015 vyplýva, že spoločnosť Sberbank Slovensko, a.s. je

povinná vyplatiť odmenu za mimoriadne výkony a účtovať výdavky do budúcich období vo finančnom
výkaze za rok 2015. Potenciálny kupca bude musieť záväzok prevziať a vyplatiť v určenom čase. V
tomto dokumente sa taktiež uvádza, že predpokladané náklady na odmeny za mimoriadne výkony
v prípade 100 % plnenia mali predstavovať výšku 659.500,-eur. Súd mal preukázané, že Dozorná
rada hlasovaním per rollam zo dňa 09.12.2015 schválila špecifický výkonnostný bonus pre vybraných

kľúčových zamestnancov spoločnosti s cieľom ich stabilizácie z dôvodu ich zásadného významu pre
úspešnosť procesu predaja. Listom zo dňa 14.12.2015 bol žalobca oboznámený s tým, že súčasťou
programu mimoriadneho výkonnostného bonusu bude aj on. Následne Predstavenstvo spoločnosti
na svojom zasadnutí zo dňa 28.07.2016 prijalo rozhodnutie č. 110/2016, ktorým schválilo výplatu
špecifického výkonnostného bonusu vybraným kľúčovým zamestnancom. Z predmetného rozhodnutia
Predstavenstva vyplýva, že predmetný mimoriadny výkonnostný bonus a podmienky boli schválené v

celkovej výške 659.269,-eur odsúhlasenej Dozornou radou Sberbank Slovensko, a.s. dňa 09.12.2015
s tým, že tento bonus bude priznaný všetkým uvedeným manažérom, ktorí sú zamestnaní, resp.
vykonávajú svoju funkciu v Sberbank Slovensko, a.s. k 29.07.2016. Všetci uvedení jednotlivci majú
právo na výplatu tohto bonusu bez ohľadu na to, či ich pracovný pomer alebo mandátna zmluva bude
ukončený kedykoľvek medzi 30.07.2016 a dátumom výplaty. Z uvedeného rozhodnutia taktiež vyplynulo,

že všetci uvedení manažéri dostanú potvrdenie o sume a dátume výplaty vrátane informácie, či bude
uplatnený akýkoľvek odklad výplaty na základe politiky skupiny, týkajúcej sa odmeňovania. V uvedenom
dokumente je taktiež doložka, podľa ktorej v zmysle právneho vyhlásenia nie je podľa kúpnej zmluvy
potrebný súhlas Penty. Na podklade predmetného rozhodnutia č. 110/2016 zo dňa 28.07.2016 bol
zo strany právneho predchodcu žalovaného žalobcovi doručený list predstavujúci potvrdenie o sume

a dátume výplaty, ktorý je datovaný dňom 28.07.2016. V zmysle predmetného listu označeného ako
„Mimoriadny výkonnostný bonus pre kľúčových zamestnancov SBSK" vyplynulo, že žalobca zohral
rozhodujúcu úlohu pri zavŕšení predaja spoločnosti Sberbank Slovensko, a.s. a jeho vplyv na úspech
tejto transakcie bol podstatný, a preto Management Board Skupiny Sberbank dňa 28.07.2016 rozhodol
o výplate mimoriadneho výkonnostného bonusu pre kľúčových zamestnancov SBSK. Na základe

uvedeného bol žalobcovi priznaný mimoriadny výkonnostný bonus vo výške 18.084,-eur (27 % ročnej
základnej mzdy k januáru 2015) s tým, že bonus v rozsahu 60 %, t.j. vo výške 10.850,-eur, bude
vyplatený po zavŕšení predajnej transakcie a výplata bonusu v rozsahu 40 %, t.j. v sume 7.234,-eur za
rok 2015 bude odložená o 3 roky s termínom výplaty v roku 2019. Z predmetnej listiny vyplynulo, že
uvedený mimoriadny bonus predstavuje variabilné odmeňovanie s ohľadom na regulačné požiadavky

odmeňovania (CRD), Politiku odmeňovania Skupiny a Politiku odmeňovania SBSK. Zo zápisnice zo
zasadnutia predstavenstva Sberbank Slovensko, a.s. zo dňa 19.12.2016 vyplynulo, že došlo k prijatiu
uznesenia, ktorým bolo schválené zrušenie rozhodnutia Predstavenstva spoločnosti č. 110/2016 zo
dňa 28.07.2016, na základe ktorého mal byť vybraným riadiacim zamestnancom spoločnosti priznaný
a vyplatený bonus za proces predaja spoločnosti. K zavŕšeniu predajnej transakcie akcií spoločnosti

Sberbank Slovensko, a.s. došlo dňa 29.07.2016, keď spoločnosť Penta Investments sa stala vlastníkom
majoritného podielu 99,50 % akcií spoločnosti Sberbank Slovensko, a.s..

10. Vzhľadom na zistené skutočnosti súd dospel k záveru, že žalobou uplatnený nárok je v celom
rozsahu dôvodný. Predmetnom pracovnoprávneho sporu bol uplatňovaný nárok žalobcu na zaplatenie

odloženej časti bonusu s termínom výplaty v roku 2019 vo rozsahu 40 % celkovej schválenej výšky,
t.j. 7.234,-eur, a v spore nebola zistená úhrada dlžnej žalovanej sumy zo strany žalovaného doposiaľ
ani len čiastočne. Z hľadiska právneho posúdenia súd poukazuje na to, že mimoriadny výkonnostný
bonus je variabilnou a nenárokovou zložkou mzdy, na ktorý vzniká zamestnancovi nárok až na základe
osobitného rozhodnutia zamestnávateľa o jeho priznaní. Mimoriadny výkonnostný bonus sa odlišuje od

pevnej zložky mzdy, t.j. základnej mesačnej mzdy, ktorej výška bola dojednaná v pracovnej zmluve.
Pod nárokovými obligatórnymi plneniami zamestnávateľa sa rozumie mzda, pri ktorej zamestnancovi
vzniká právny nárok na plnenie podľa § 118 ods. 1 ZP. Pojem odmena za vykonanú prácu sa v právnej
teórii aj praxi používa ako súhrnný pojem pre všetky formy odmeny za vykonanú prácu, ktorá zahŕňa
akékoľvek plnenia, ktoré dostala fyzická osoba. Odmena za vykonanú prácu je širším pojmom, ktorý

zahŕňa napríklad odstupné, odchodné, podiely na zisku. Prémia a výkonnostné odmeny sa poskytujú
za výsledky práce vyjadrené vopred stanovenými merateľnými alebo hodnotiteľnými ukazovateľmi.
Poskytovanie prémií, výkonnostných odmien, ako aj ďalších motivačných a osobnostných foriem mzdy
má fakultatívny charakter. Ak sú splnené podmienky pre vznik nároku na príslušnú zložku mzdy,zamestnanec má nárok na ich vyplatenie až vtedy, keď zamestnávateľ rozhodne, že zamestnancovi
vyplatí odmenu a zamestnávateľ je povinný nárok zamestnanca uspokojiť. Mimoriadny výkonnostný
bonus je svojím charakterom motivačnou mzdovou formou poskytovanou na základe rozhodnutia

zamestnávateľa nad rámec dohodnutej základnej mzdy. Zo súdu predložených listinných dôkazov
vyplýva, že v prípade mimoriadneho výkonnostného bonusu pre kľúčových zamestnancov SBSK sa
jedná o jednorazový program pre vybraných zamestnancov SBSK spojený s kľúčovými indikátormi
výkonnosti, vzťahujúcimi sa na v rozhodnom čase prebiehajúcu transakciu predaja, pričom nebolo
vopred zrejmé, či budú splnené požadované kľúčové indikátory výkonnosti a aké práce, a v akom

rozsahu mali byť zo strany žalobcu v tejto súvislosti vykonané. V žiadnej súdu predloženej listine sa
nenachádza záväzok zamestnávateľa poskytnúť zamestnancovi, t.j. žalobcovi, predmetnú zložku mzdy
bez rozhodnutia o jej priznaní. Pre túto nenárokovú zložku mzdy je charakteristická jej fakultatívna
povaha, ktorú táto zložka stráca až rozhodnutím zamestnávateľa o jej priznaní zamestnancovi, pričom
takétorozhodnutiezamestnávateľamákonštitutívnyúčinok.Zamestnávateľnemáobligatórnupovinnosť
takéto rozhodnutie vydať, avšak v prípade, ak rozhodnutie o priznaní fakultatívnej zložky mzdy prijme, je

ním viazaný (porovnaj rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, sp.zn. 4Co/229/2015 a rozhodnutie NS
SR sp.zn. 3Cdo/31/2009). V prejednávanom spore mal súde preukázané, že zo strany zamestnávateľa,
a to konkrétne zo strany Predstavenstva právneho predchodcu žalovaného, došlo k rozhodnutiu o
priznaní a vyplatení mimoriadneho výkonnostného bonusu žalobcovi v celkovej výške 18.084,-eur (27
% ročnej základnej odmeny k januáru 2015), ktorý mal byť žalobcovi vyplatený v rozsahu 60 %, t.j. v

sume 10.850,-eur, po zavŕšení predajnej transakcie a v rozsahu 40 %, t.j. vo výške 7.234,-eur, za rok
2015 o tri roky s termínom výplaty v roku 2019 (viď rozhodnutie Predstavenstva č. 110/2016 v spojení s
listom zo dňa 28.07.2016 na čl. 75 spisu). Uvedený postup je súladný s § 9 ods. 1 veta prvá ZP, v zmysle
ktorého v pracovnoprávnych vzťahoch robí právne úkony za zamestnávateľa, ktorý je právnická osoba
štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, v prejednávanom spore Predstavenstvo spoločnosti

Sberbank Slovensko, a.s. V prejednávanom spore nebolo medzi stranami sporné, že toto rozhodnutie
bolovydanéštatutárnymorgánomzamestnávateľa.Vintenciáchvyššieuvedenýchzáverovpotompodľa
názoru súdu momentom vydania rozhodnutia o priznaní výkonnostného bonusu vznikol žalobcovi nárok
na vyplatenie bonusu vo výške a v lehotách uvedených v tomto rozhodnutí. Pokiaľ sa žalobca súčasne
domáhal úrokov z omeškania od 01.01.2020, súd sa stotožnil s argumentáciou žalobcu, že žalovaný

bol povinný vyplatiť žalobcovi predmetnú druhú časť mimoriadneho výkonnostného bonusu vo výške
žalovanej istiny najneskôr do 31.12.2019, a teda od 01.01.2020 sa dostal s úhradou uvedenej sumy do
omeškania. Pokiaľ ide o výšku úroku z omeškania, táto je súladná s § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3
ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1996 Z.z. v spojení s § 1 ods. 4 ZP.

11. Pokiaľ ide o splnenie formálnych podmienok rozhodnutia o priznaní mimoriadneho výkonnostného
bonusu, súd poukazuje na to, že oznámenie o priznaní mimoriadneho výkonnostného bonusu
žalobcovi zo dňa 28.07.2016 bolo podpísané predsedom predstavenstva E.ndrom P.om a A.X., členkou
predstavenstva, t.j. osobami oprávnenými konať v mene zamestnávateľa, keď z výpisu z Obchodného
registra Bratislava I mal súd preukázané, že v období od 29.11.2005 do 16.02.2017 sa podpisovanie za

spoločnosť vykonávalo tak, že k vytlačenému alebo napísanému menu spoločnosti sa pripoja podpisy
dvoch členov predstavenstva, alebo jedného člena predstavenstva a jedného prokuristu, alebo dvoch
prokuristov spoločne, pričom prokurista pripojí k svojmu podpisu dodatok označujúci prokúru. Uvedený
právny úkon bol vážny, určitý a zrozumiteľný, a preto ho súd považoval za platný právny úkon podľa §
37 ods. 1 OZ, keď z tohto úkonu jednoznačne vyplývalo, že zamestnávateľ priznal žalobcovi mimoriadny

výkonnostný bonus za individuálne úsilie v procese predaja za uvedených podmienok.

12. Pokiaľ žalovaný namietal, že rozhodnutie Predstavenstva o priznaní mimoriadneho výkonnostného
bonusu je v rozpore s pracovnou zmluvou, keď v pracovnej zmluve bola dojednaná mzdy vedúceho
zamestnanca, v ktorej bola zohľadnená aj prípadná práca nadčas v súlade s § 121 ods. 2 ZP (viď

bod „Mzdové podmienky" písm. a) pracovnej zmluvy vedúceho zamestnanca zo dňa 08.09.2008),
pričom variabilná zložka mzdy nebola v pracovnej zmluve dojednaná, súd poukazuje na to, že uzavretie
pracovnej zmluvy v otázke pohyblivej/variabilnej zložky mzdy medzi zamestnancom a zamestnávateľom
jeakceptovateľné(podobneakouzavretiepracovnejzmluvyakocelku)ivkonkludentnejforme(porovnaj
rozsudok KS v Žiline č.k. 10CoPr/7/2020 zo dňa 26.02.2021, bod 34), keď ZP nespája s nedostatkom

formy pracovnej zmluvy (resp. jej časti) jej neplatnosť (porovnaj § 42 ods. 1 v spojení s § 17 ods. 2
ZP). Súd má za to, že pokiaľ bola dohodnutá v pracovnej zmluve iba základná zložka mzdy (spolu s
fixným funkčným a výkonnostným príplatkom), nezakladá to rozpor s tým, aby zamestnávateľ na základe
svojho individuálneho rozhodnutia priznal zamestnancovi aj pohyblivú zložku mzdy. V prejednávanomspore došlo k vydaniu rozhodnutia zamestnávateľa o priznaní variabilnej zložky mzdy, ktorú žalobca
tak, ako to vyplýva aj z jeho následného správania (podania žaloby vo veci prvej časti mimoriadneho
výkonnostného bonusu a druhej časti mimoriadneho výkonnostného bonusu) akceptoval za podmienok

vyplývajúcich z programu mimoriadneho výkonnostného bonusu.

13. Súd nezistil rozpor rozhodnutia o priznaní mimoriadneho výkonnostného bonusu s interným
predpisom zamestnávateľa označeným ako Politika odmeňovania, keď interná smernica obsahuje
úpravu pohyblivej zložky mzdy. V zmysle internej smernice pohyblivá zložka celkovej odmeny

môže zahŕňať aj motivačnú zložku mzdy, ktorej suma je podmienená hodnotením výkonnosti osoby
definovanej ako identifikovaný personál, Banky, Skupina Sberbank, alebo ich kombinácie, najviac počas
obdobia jedného roka (viď čl. X bod 3.4 písm. a) tejto Politiky). Navyše súd poukazuje aj na tú
skutočnosť,žepovahaprácžalobcusúviselaspredajommajoritnéhopodieluakciíprávnehopredchodcu
žalovaného, čo z dlhodobého hľadiska zakladá možnosť vzniku nároku na pohyblivú zložku odmeny
podľa 3.4 písm. c) čl. X tejto Politiky. Postup právneho predchodcu žalovaného pri prijatí programu

mimoriadneho výkonnostného bonusu pre jeho kľúčových zamestnancov potom nachádza oporu v
internom predpise právneho predchodcu žalovaného Politika odmeňovania zo dňa 20.07.2015, keď aj
napriek tomu, že bezprostredným impulzom vytvorenia konceptu mimoriadneho výkonnostného bonusu
bolo zabránenie fluktuácie a demotivácie (vedúcich) zamestnancov v súvislosti s predpokladaným
predajom akcií, už z východiskového pomenovania „odmena za mimoriadne výkony..." je súčasne

zrejmé, že išlo jednak o výrazne motivačnú zložku odmeny a jednak o odmenu reagujúcu na mimoriadnu
(nadštandardnú) pracovnú výkonnosť (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn. 10CoPr/7/2020
zo dňa 26.02.2021, týkajúci sa obdobnej právnej veci).

14. Súd súčasne nevzhliadol rozpor rozhodnutia o priznaní mimoriadneho výkonnostného bonusu so

zákonom č. 483/2001 Z.z. o bankách, a to konkrétne s ustanovením § 23b. Súd poukazuje na to,
že mimoriadny výkonnostný bonus nemožno považovať za súčasť základnej zložky mzdy, ktorá je
zaručená, má však povahu pohyblivej zložky mzdy vzťahujúcej sa na motivačnú zložku odmeny, ktorá
závisí od hodnotenia výkonnosti dotknutého zamestnanca. Aj samotný názov odmeny „mimoriadny
výkonnostný bonus" nasvedčuje, že predstavuje motiváciu zamestnanca k zvýšeným, mimoriadnym

pracovným výkonom, ktoré sú nad rámec bežného chodu veci a nejde o garantovanú zložku odmeny
a jej priznanie je teda závislé od vyhodnotenia výkonnosti zamestnanca zamestnávateľom. Žalobca bol
zahrnutý do predmetného programu mimoriadneho výkonnostného bonusu z titulu svojej funkcie, keď
táto bola posúdená právnym predchodcom žalovaného ako „kľúčová" v procese predajnej transakcie.
Zamestnávateľ v liste zo dňa 28.07.2016, ktorým žalobcovi oznámil priznanie bonusu výslovne uviedol,

že vplyv žalobcu na úspech predajnej transakcie bol podstatný, pričom bol zohľadnený kľúčový
indikátor - individuálne úsilie žalobcu v procese predaja na základe kvalitatívneho hodnotenia. Z
uvedeného možno jednoznačne vyvodiť, že právny predchodca žalovaného pracovné výkony žalobcu
pri splnení podmienok na priznanie mimoriadneho výkonnostného bonusu vyhodnotil, a teda došlo k
splneniu požadovanej podmienky zákona. V tejto súvislosti súd opätovne poukazuje na to, že aj keď v

prezentácii pre Dozornú radu zo dňa 20.07.2015, týkajúcej sa programu mimoriadneho výkonnostného
bonusu je použitá formulácia týkajúca sa fluktuácie vedúcich zamestnancov po oznámení procesu
predaja, súd má za to, že zabránenie fluktuácie vedúcich zamestnancov nepredstavuje kľúčový účel
programu mimoriadneho výkonnostného bonusu, ale hlavným cieľom tohto programu bolo zvýšenie
motivácie vedúcich zamestnancov pri dosahovaní úspechu v procese predaja, nakoľko práve títo

mali zásadný význam pri jeho dosiahnutí. Je zrejmé, že proces predaja kladie zvýšené požiadavky
na vedúcich zamestnancov pre potreby rozsiahleho informovania potenciálnych záujemcov o kúpu,
zodpovedania ich početných otázok, vypracovania dokumentov. Ide o mimoriadne náročné činnosti
jednak z hľadiska odbornosti, ale aj vynaloženého času na predmetné pracovné výkony nad rámec
bežnej pracovnej činnosti. Výkon tejto špeciálnej pracovnej činnosti bol logicky určený vybraným tzv.

kľúčovým zamestnancom. Možno sa stotožniť, že účelom § 23b Zákona o bankách je dosiahnutie
zabezpečenia ochrany klientov a ich investícií, avšak na druhej strane nemožno opomenúť povinnosť
zamestnávateľa poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu (porovnaj § 43 ods. 1 písm.
a) ZP a § 118 ods. 1 ZP). Program mimoriadneho výkonnostného bonusu vychádzal z rozhodnutia
zamestnávateľa, na ktoré nemal žalobca titulom svojej funkcie žiadny vplyv. Program bol vopred prijatý

a jasne definovaný a vychádzal z predpokladu aktívnej motivácie žalobcu zo strany zamestnávateľa,
smerujúcej k dosiahnutiu požadovaných cieľov v procese predajnej transakcie. Na základe takejto
motivácie a s tým súvisiaceho pracovného úsilia žalobcu (po splnení vytýčeného cieľa) zamestnávateľ
rozhodol o priznaní nároku na mimoriadny bonus. V tejto súvislosti súd iba na doplnenie poukazujena to, že v rámci zásad odmeňovania osôb stanovených podľa § 23a ods. 1 Zákona o bankách môže
zamestnávateľ okrem zaručenej pevnej zložky celkovej odmeny poskytovať aj pohyblivú zložku celkovej
odmeny podľa § 23a ods. 2 Zákona o bankách, ktorá nemusí byť priamo dohodnutá v pracovnej zmluve.

Samotný interný predpis právneho predchodcu žalovaného označený ako „Politika odmeňovania"
obsahoval definíciu pojmu ako pevná zložka mzdy (II. časť s názvom PEVNÁ ZLOŽKA MZDY) a
pohyblivá zložka mzdy zamestnancov (III. časť s názvom POHYBLIVÁ ZLOŽKA MZDY). Zásady
odmeňovania boli prijaté podľa Smernice CRD III (viď čl. X Politiky odmeňovania), ktorý upravoval
pohyblivú odmenu zamestnancov, ktorí boli vymedzení ako identifikovaní personál. Pre účely Politiky

odmeňovania boli definované všeobecné princípy, podľa ktorých celková odmena osoby pozostáva z
pevnej a pohyblivej zložky, s uvedením pomeru variabilnej odmeny v porovnaní s pevnou odmenou.
V intenciách uvedeného súd poukazuje na to, že právny predchodca žalovaného určil podmienky
poskytovania pohyblivej zložky celkovej odmeny v oznámení o priznaní mimoriadneho výkonnostného
bonusu zo dňa 28.07.2016, keď predstavenstvo právneho predchodcu žalovaného dňa 28.07.2016
rozhodlo o mimoriadnej výkonnostnej odmene pre žalobcu ako pohyblivej zložke odmeny. Rozhodnutie

zamestnávateľa o priznaní mimoriadnej odmeny ako pohyblivej zložky odmeny nebolo potom v rozpore
so Zákonom o bankách. V nadväznosti na žalovaným uvádzaný odkaz na čl. X. bod 14. Politiky
odmeňovania súd poukazuje na to, že z listu označeného ako „Mimoriadny výkonnostný bonus pre
kľúčových zamestnancov" zo dňa 28.07.2016 vo vzťahu k možnému ukončeniu pracovného pomeru
vyplýva, že dôvodom nevyplatenia je to, že pracovný pomer žalobcu by bol ukončený pred ukončením

predajnej transakcie, k čomu však nedošlo, keď navyše z listiny označenej ako „Osobitná výkonnostná
odmena pre kľúčových zamestnancov v Sberbank Slovensko, a.s." zo dňa 20.07.2015 vyplýva, že
odmena nie je viazaná na pokračovanie vo vzťahu k SBEU/SBHU/SBSK po uzavretí transakcie.

15. Pokiaľ žalovaný namietal, že rozhodnutie predstavenstva č. 110/2016 bolo prijaté v krátkej dobe

pred predajom spoločnosti Sberbank Slovensko, a.s. a malo povahu tzv. zlatých padákov s cieľom
zabezpečiť vybraným členom manažmentu banky pomerne vysoký mimoriadny príjem, súd má za
to, že táto námietka je účelová. Rozhodnutie predstavenstva č. 110/2016 predstavuje iba zavŕšenie
procesu smerujúceho k udržaniu kľúčových zamestnancov spoločnosti Sberbank Slovensko, a.s. po
dobuprocesupredajaakciípredmetnejspoločnostiamotivovaniezamestnancovkdosiahnutiucieľa,ato

zavŕšeniepredajaakciíprávnehopredchodcužalovaného.Jepravdou,žerozhodnutieopriznaníbonusu
bolo vydané až dňa 28.07.2016, avšak celý proces týkajúci sa programu začal minimálne rok predtým,
keď prezentácia ohľadne vytvorenia programu mimoriadneho výkonnostného bonusu pre kľúčových
zamestnancov Sberbank Slovensko, a.s. je datovaná dňom 20.07.2015, pričom náklady predpokladané
s týmito odmenami boli vyčíslené už v predmetnej prezentácii. V kontexte uvedeného procesu potom

vyznieva námietka žalovaného, ktorá prirovnala program mimoriadneho výkonnostného bonusu k
tzv. „zlatým padákom" pre vybraných vedúcich zamestnancov spoločnosti Sberbank Slovensko, a.s.
nepresvedčivo.

16. Súd sa súčasne nestotožnil ani s námietkou nedostatku dobromyseľnosti žalobcu, ktorý mal

mať podľa tvrdenia žalovaného vedomosť o vadnosti rozhodnutia predstavenstva o priznaní bonusu
a o rozpore schvaľovacieho procesu bonusu s internými riadiacimi predpismi spoločnosti. Podľa §
10 ods. 2 ZP, ak štatutárny orgán prekročil právnym úkonom v pracovnoprávnych vzťahoch svojej
oprávnenie, v takom prípade tieto úkony zamestnávateľa nezaväzujú za podmienky, že zamestnanec
vedel alebo musel vedieť, že štatutárny orgán svoje oprávnenie prekročil. Žalovaný v spore tvrdil,

že absentuje schválenie rozhodnutia predstavenstva o priznaní bonusu žalobcovi zo strany Dozornej
rady, a že žalobca o tom mal, resp. musel mať vedomosť. Uvedená skutočnosť však v konaní nebola
preukázaná, keď dôkazné bremeno ohľadne preukázania tejto skutočnosti zaťažovalo žalovaného.
Žalovaný nedobromyseľnosť žalobcu odvodzoval od povinnosti žalobcu uvedenej v pracovnej zmluve
žalobcu spočívajúcej v dôkladnom poznaní a dodržiavaní právnych predpisov a interných predpisov

zamestnávateľa. Súd poukazuje na to, že žalobca nemal z titulu svojej náplne práce na pracovnej
pozícii vedúci oddelenia riadenie aktív a pasív žiadne kompetencie v rámci riadenia spoločnosti, nebol
členom predstavenstva ani Dozornej rady právneho predchodcu žalovaného. Z uvedeného možno
potom vyvodiť, že povinnosťou žalobcu nebolo poznať predpisy upravujúce riadenie spoločnosti, vzťahy
medzi orgánmi spoločnosti a stanovené obmedzenia. Posúdenie dodržiavania týchto povinnosti je vo

vzťahu k žalobcovi irelevantné, nakoľko sa ho táto úprava nedotýkala (jednalo sa o povinnosti členov
orgánov spoločnosti, resp. vzťahy medzi orgánmi) a z titulu jeho funkcie nebol oprávnený zasahovať do
rozhodovacích procesov zamestnávateľa. Žalobca bol zamestnancom žalovaného na základe uzavretej
pracovnej zmluvy, a teda jeho povinnosťou bolo vykonávať práce podľa pokynov zamestnávateľaosobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu. Pokiaľ
z motivačného listu týkajúceho sa predmetného bonusu zo dňa 14.12.2015 doručeného žalobcovi
vyplynulo, že bonus bude vyplatený po zavŕšení predajnej transakcie a po schválení vyplatenia

Dozornou radou, súd poukazuje na to, že v konaní neboli ani len tvrdené žiadne skutočnosti, ktoré by
mohli zakladať predpoklad o tom, že žalobca mohol mať vedomosť o tom, že predstavenstvo pristúpilo
k rozhodnutiu o priznaní a vyplatení bonusu bez splnenia podmienky schválenia vyplatenia Dozornou
radou. Navyše žalobca nebol povinný skúmať perfektnosť procesu schvaľovania mimoriadneho
výkonnostného bonusu v neposlednom rade z dôvodu jeho postavenia v predmetnej spoločnosti ako

zamestnanca a nemal ani možnosť perfektnosť tohto procesu preskúmať. Pokiaľ žalovaný poukazoval
na bod s názvom „Práva a povinnosti zmluvných strán" písm. d) pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi
žalobcom a právnym predchodcom žalovaného, podľa ktorého vedúci zamestnanec, t.j. žalobca berie
na vedomie, že v súvislosti s výkonom funkcie zodpovedá za vypracovanie a schválenie organizácie
a systému riadenia banky v súlade so stanovami zamestnávateľa, súd má za to, že uvedené
ustanovenie obsahuje iba všeobecnú úpravu zodpovednosti žalobcu ako vedúceho zamestnanca

právneho predchodcu žalovaného a nemožno z neho v žiadnom prípade odvodiť vedomosť žalobcu o
pravidlách rozhodovania predstavenstva či dozornej rady spoločnosti ohľadom priznania mimoriadneho
výkonnostného bonusu resp. mzdy vo všeobecnosti. Je nepochybné, že mzdová problematika -
priznávanie mimoriadnych odmien vedúcim zamestnancom banky, ktorá bola predmetom rozhodovania
predstavenstva alebo Dozornej rady, nesúvisela s výkonom pracovnej činnosti žalobcu v oblasti riadenia

aktív a pasív banky. Navyše žalovaný žiadnym spôsobom nevysvetlil, ako súvisí uvedená povinnosť
žalobcu s rozhodovaním predstavenstva o priznaní bonusu, resp. z čoho možno odvodiť zodpovednosť
žalobcu za vypracovanie a schválenie organizácie a systému riadenia banky v oblasti odmeňovania
vedúcichzamestnancov.Vtejtosúvislostisúdpoukazujena§4StanovspoločnostiSberbankSlovensko,
a.s. s názvom „Právomoc a zodpovednosť zamestnancov spoločnosti", kde v bode 2. sú uvedení vedúci

jednotlivých organizačných zložiek ako vedúci zamestnanci, pričom sú menovaní predstavenstvom
spoločnosti a sú povinní zabezpečiť plnenie úloh, ktorými boli poverené nimi riadené organizačné
jednotky a sú v zásade zodpovední za personálne obsadenie a vecné vybavenie svojej organizačnej
jednotky, ako aj za koordináciu s inými organizačnými jednotkami. V § 5 Stanov spoločnosti bod 6.
sú stanovené povinnosti osoby zodpovednej za systém odmeňovania spoločnosti, kde v písm. b) je

stanovenázodpovednosťzaprípravurozhodnutítýkajúcichsaodmeňovaniavrátanetých,ktorémajúbyť
prijímané predstavenstvom a podľa bodu 7. táto osoba je určená Dozornou radou, v ktorej nebolo ani len
tvrdené, že by žalobca bol touto osobou. Súd potom vyhodnotil uvedenú námietku žalovaného týkajúcu
sa nedobromyseľnosti žalobcu pri prijímaní mimoriadneho výkonnostného bonusu za nedôvodnú. Pokiaľ
žalovaný poukazoval na to, že dobromyseľnosť žalobcu bola narušená minimálne v čase, keď sa o

rozhodných skutočnostiach dozvedel v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 10Cpr/9/2018,
súd poukazuje na to, že uvedený spor je založený na rozdielnom právnom základe a týka sa prekročenia
oprávnení predsedu predstavenstva. Iba na doplnenie súd poukazuje na to, že otázka dobromyseľnosti
žalobcu v spore týkajúceho sa prvej časti výkonnostného bonusu bola preskúmavaná príslušnými
súdmi (súdom prvej inštancie, ako aj odvolacím súdom), a tieto súdy nevyhodnotili (napriek tomu, že

žalobca mal v tom čase už objektívnu vedomosť o možných vadách rozhodnutia Predstavenstva o
priznaní mimoriadneho výkonnostného bonusu), že by bol žalobca nedobromyseľný. V tejto súvislosti
súd zdôrazňuje, že vedomosť žalobcu o interných riadiacich predpisov spoločnosti (príp. o porušení
týchto predpisov) môže zakladať právnu relevanciu len v čase, kedy predstavenstvo rozhodlo o priznaní
bonusu ako celku. Samotné tvrdenie, že aktuálne už žalobca disponuje týmito informáciami na základe

oboznámenia sa s listinami, ktoré v predchádzajúcom konaní, ako aj v súčasnom konaní do spisu doložil
žalovaný, a preto nie je dobromyseľný, neobstojí.

17. Pokiaľ žalovaný namietal exces ohľadne priznanej výšky bonusu pre žalobcu v oznámení o
priznaní a vyplatení bonusu listom zo dňa 28.07.2016 vo výške 27 % ročnej základnej odmeny

k januáru 2015, čomu v zmysle predmetného listu mala zodpovedať suma 18.084,-eur a výšky
uvedenej v liste o prisľúbení mimoriadneho výkonnostného bonusu zo dňa 14.12.2015, ktorá mala
predstavovať 25 % ročnej základnej mzdy k januáru 2015, čomu zodpovedala suma 16.500,-eur,
súd uvedený rozdiel nepovažoval za dôvod aplikácie § 10 ods. 2 ZP, t.j. dôvod nedobromyseľnosti
žalobcu ohľadne vzniku nároku na výkonnostný bonus vo výške ktorej sa domáha v prejednávanom

spore. Podľa názoru súdu nie je rozhodné, v akej výške bol prisľúbený mimoriadny výkonnostný bonus
žalobcovi ako zamestnancovi, ale je rozhodné, v akej výške bol konkrétny mimoriadny výkonnostný
bonus žalobcovi priznaný. V tomto smere súd iba na zopakovanie už vyššie uvedenej argumentácie
poukazuje na to, že samotný zamestnávateľ, t.j. právny predchodca žalovaného nijakým spôsobomaž do súdnych konaní týkajúcich sa uplatnenia nároku na vyplatenie predmetného mimoriadneho
bonusu nespochybňoval výšku priznaného výkonnostného bonusu. Aj z toho potom možno vyvodiť,
že samotný zamestnávateľ nepovažoval údaj o výške mimoriadneho výkonnostného bonusu v liste

predstavenstva zo dňa 28.07.2016 za nesprávny. V intenciách uvedeného rozhodne nemôže byť na
ťarchu žalobcu ako zamestnanca rozdiel medzi prisľúbeným a priznaným výkonnostným bonusom,
keď výška priznaného výkonnostného bonusu nebola ani zo strany zamestnávateľa nijakým spôsobom
spochybňovaná. V konaní neboli ani len tvrdené skutočnosti, že by došlo v rozhodnutí predstavenstva k
nejakej zrejmej nesprávnosti, ktorá by si vyžadovala následnú korekciu tohto rozhodnutia. Podľa názoru

súdu k nedobromyseľnému správaniu žalobcu by došlo napríklad v prípade, ak by jej bola vyplatená
titulom mimoriadneho výkonnostného bonusu iná suma, ako suma priznaná.

18. Pokiaľ žalovaný v spore poukazoval na neschválenie vyplatenia bonusu Dozornou radou spoločnosti
Sberbank Slovensko, a.s. t.j. nesplnenie podmienky vyplývajúcej z rozhodnutia Dozornej rady zo dňa
09.12.2015 a z listu adresovaného žalobcovi dňa 14.12.2015 má súd za to, že táto námietka nie

je dôvodná. Súd opätovne upriamuje pozornosť na § 10 ods. 1 ZP, podľa ktorého právne úkony
štatutárnych orgánov zaväzujú zamestnávateľa, ktorý na základe týchto úkonov nadobúda práva a
povinnosti podľa § 191 ods. 1 veta prvá, veta druhá Obchodného zákonníka, je predstavenstvo
štatutárnym orgánom spoločnosti, ktorý riadi činnosť spoločnosti a koná v jej mene, keď konanie
predstavenstva je konaním akciovej spoločnosti. Predstavenstvo rozhoduje o všetkých záležitostiach v

spoločnosti, pokiaľ nie sú zákonom, alebo Stanovami vyhradené do pôsobnosti valného zhromaždenia,
alebo Dozornej rady. Súd upriamuje pozornosť aj na § 191 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa
ktorého stanovy, rozhodnutia valného zhromaždenia alebo dozornej rady môžu obmedziť právo
predstavenstva konať v mene spoločnosti, ale tieto obmedzenia nie sú účinné voči tretím osobám,
tzn. že obmedzenie platí len do vnútra vo vzťahu medzi akciovou spoločnosť a predstavenstvom,

resp. členmi predstavenstva. Z uvedeného možno vyvodiť, že pokiaľ by si aj obchodná spoločnosť (v
prejednávanej veci právny predchodca žalovaného) interne upravila požiadavku schválenia rozhodnutia
predstavenstvaopriznanímimoriadnehovýkonnostnéhobonusuDozornouradou,uvedenéniejeúčinné
vo vzťahu k zamestnancom, t.j. žalobcovi a zamestnávateľa žalobcu by takéto konanie štatutárneho
orgánu nezaväzovalo iba v prípade splnenia podmienky § 10 ods. 2 ZP.

19. K tvrdenému nedostatku rozhodnutia predstavenstva spočívajúcom v tom, že predstavenstvo
rozhodovalo o priznaní bonusu aj vo vzťahu k členom predstavenstva, ktorí mali byť z rozhodovania
vylúčení na základe vnútorných predpisov spoločnosti a napriek tomu hlasovali, súd má za to, že toto
tvrdenie je bez právneho významu z hľadiska posudzovania tohto rozhodnutia predstavenstva vo vzťahu

k žalobcovi, ktorý členom predstavenstva právneho predchodcu žalovaného a ani členom Dozornej rady
tejto spoločnosti nebol, a teda rozhodnutiu o kolízii záujmov týchto členov predstavenstva vo vzťahu
k žalobcovi nemožno dospieť. Samotná skutočnosť, že iný člen predstavenstva, či Dozornej rady sa
zúčastnil hlasovania vo veci vlastnej odmeny je v danom spore irelevantná, nakoľko táto vada sa žalobcu
nedotýka, a aj prípadný uvedený nedostatok nemôže mať vplyv na vadnosť hlasovania predstavenstva

o priznaní bonusu žalobcovi. Uvedená argumentácia platí rovnako aj pre rozhodnutie Dozornej rady
Sberbank Slovensko, a.s., ktorým došlo k schváleniu programu mimoriadneho výkonnostného bonusu v
decembri2015.Navyšesúdpoukazujenato,žeoprijatírozhodnutiaDozornejradybolžalobcovizaslaný
informatívny list obsahujúci predovšetkým motiváciu žalobcu k mimoriadnym pracovným výkonom v
procese predajnej akcie, t.j. bonusu, ktorý nebol garantovanou zložkou odmeny. Uvedený list, resp.

rozhodnutie Dozornej rady, na ktoré sa uvedený list odvoláva, nezakladá právny nárok na výplatu tohto
bonusu, keď uvedený nárok založilo až rozhodnutie predstavenstva zo dňa 28.07.2016.

20. V neposlednom rade súd upriamuje pozornosť na elementárny princíp ochrany zamestnanca pred
následkami možnej neplatnosti právnych úkonov v pracovnoprávnych vzťahoch, vyplývajúci z § 17 ods.

3 ZP, podľa ktorého neplatnosť právneho úkonu nemôže byť zamestnancovi na ujmu, ak si neplatnosť
nespôsobil sám, keď ani jednu z vád vytýkanú v prejednávanom spore žalovaným nemal spôsobiť
žalobca a argumentácia žalovaného je založená na spochybňovaní vlastných rozhodovacích procesov,
za ktoré je ako právny nástupca spoločnosti Sberbank Slovensko, a.s. zodpovedný. V nadväznosti
na uvedené súd vyhodnotil aj námietku žalovaného, že rozhodnutie právneho predchodcu žalobcu

zo dňa 28.07.2016 bolo zrušené následným rozhodnutím predstavenstva zo dňa 19.12.2016, ako
právne nedôvodnú. Tým, že zamestnávateľ, t.j. právny predchodca žalovaného, svojím rozhodnutím zo
dňa 28.07.2016 priznal žalobcovi nárok na bonus, nemôže (po splnení požadovaných úloh zo stranyzamestnanca a následnom priznaní nároku na bonus) tento prejav vôle vo vzťahu k žalobcovi vziať
jednostranne späť, resp. ho jednostranne meniť.

21. Súd ako relevantnú otázku pre posúdenie uplatneného nároku na doplatok mimoriadneho
výkonnostného bonusu vyhodnotil tú skutočnosť, že pre prípad odloženia časti bonusu v rozsahu 40 %
sa na odloženú časť vzťahuje uplatňovanie ustanovení o maluse & odňatí bonusu v súlade s Politikou
odmeňovania, ako je uvedené v liste adresovanom právnym predchodcom žalovaného žalobcovi zo
dňa 28.07.2016. Žalovaný však súdu v spore ani len netvrdil, že rozhodol o uplatnení ustanovení o

maluse & odňatí bonusu v súlade s Politikou odmeňovania, t.j. že postupoval v súlade s ustanoveniami
III. Časti Pohyblivá zložka mzdy, čl. X Zásady odmeňovania podľa Smernice CRD III bod 12.3 Politiky
odmeňovania, a to konkrétne, že predstavenstvo rozhodlo o úprave, resp. znížení, či nevyplatení bonusu
vzhľadom na existenciu kritérií obsiahnutých v čl. X, bode 10 s názvom „Ustanovenia o znížení alebo
nevyplatení pohyblivej zložky celkovej odmeny (malus)" tohto interného predpisu. V tejto súvislosti
súd opätovne na doplnenie poukazuje na to, že rozhodnutie o zrušení bonusu ako celku rozhodnutím

predstavenstva zo dňa 19.12.2016 nebolo rozhodnutím predstavenstva, ktorým by boli aplikované
ustanovenia o maluse & znížení bonusu pre odloženú časť mimoriadneho výkonnostného bonusu.
Uvedené rozhodnutie nie je možné za takéto rozhodnutie považovať aj z toho dôvodu, že žalovaný
rozhodnutím predstavenstva zo dňa 19.12.2016 rozhodol o zrušení rozhodnutia o priznaní nároku na
bonus ako právneho titulu pre vyplatenie tohto nároku žalobcovi, keď podkladom pre toto rozhodnutie

nebolo skúmanie kritérií prezumovaných čl. X, bode 10 Politiky odmeňovania.

22. Pokiaľ žalovaný podal návrh na prerušenie konania do skončenia dovolacieho konania vedeného
proti rozsudku KS v Bratislave č.k. 8CoPr/6/2019-482 zo dňa 22.12.2020 podľa § 164 CSP, sa s návrhom
na prerušenie konania nestotožnil. Súd poukazuje na to, že OS Bratislava III ako súdom prvej inštancie

v konaní vedenom pod sp.zn. 24Cpr/22/2016 bol vydaný rozsudok č.k. 24Cpr/22/2016-361 zo dňa
22.02.2019, ktorým predmetný súd ako súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na vyplatenie prvej
časti mimoriadneho výkonnostného bonusu vo výške 10.850,-eur, keď toto rozhodnutie bolo potvrdené
rozsudkom KS v Bratislave č.k. 8CoPr/6/2019-482 zo dňa 22.12.2020. Súd upriamuje pozornosť na tú
skutočnosť,žepredmetomkonaniavprejednávanomsporejesamostatnýnároknazaplatenieodloženej

časti bonusu splatnej v roku 2019 vo výške 7.234,-eur, kde sa súd zaoberá nielen výškou uplatneného
nároku,aleajzákladomtohtonároku,keďjetudanásícesúvislosťmedzitýmitodvomakonaniami,avšak
súd posudzuje nároky na vyplatenie druhej časti výkonnostného bonusu individuálne (aj s poukazom
na čiastočne odlišné podmienky, ktoré musia byť splnené na jeho výplatu). Navyše, súd poukazuje na
to, že dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok nemá suspenzívne účinky, pretože jeho podaním

dovolania sa zo zákona neodkladá právoplatnosť ani vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia (žalovaný
v konaní ani len netvrdil, že spolu s dovolaním podal aj návrh podľa § 444 ods. 1 a 2 CSP, resp. ak
takýto návrh podal, tak ani len netvrdil, že by o jeho návrhu na odklad právoplatnosti a vykonateľnosti
predmetného rozsudku bolo dovolacím súdom rozhodnuté, keď navyše splnil povinnosť judikovanú
rozsudkom súdu prvej inštancie v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom odvolacieho súdu). Navyše súd

poukazuje na to, že v dovolacom konaní ani nie je riešená otázka, ktorá má význam pre daný spor. Táto
otázka už bola právoplatným rozsudkom odvolacieho súdu, t.j. Krajského súdu v Bratislave vyriešená,
a z tohto dôvodu nemožno z ďalšieho konštatovať, že boli splnené podmienky prezumované § 164
CSP, t.j., že prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam
pre rozhodnutie súdu (viď. právny záver vyslovený NS SR v uznesení sp.zn. 2Obo/47/2012 zo dňa

27.08.2012, z ktorého súd pri svojom rozhodnutí vychádzal). Zmyslom prerušenia konania podľa §
164 CSP je „odbremenenie" konajúceho súdu od paralelného riešenia identickej (pre spor rozhodnej)
právnej alebo skutkovej otázky posudzovanej v inom správnom alebo súdnom konaní a s poukazom na
už uvedené ním nie je stranou sporu očakávané „prehodnotenie" právoplatne judikovaného právneho
názoru súdu v inom konaní vyššou súdnou autoritou (keď navyše očakávané možné zmenené právne

posúdenie má vo vzťahu k prebiehajúcemu sporu povahu prejudiciálnej otázky, ktorou v konečnom
dôsledku konajúci súd nemusí byť viazaný). Na základe uvedeného sa návrh na prerušenie konania do
skončeniadovolaciehokonaniaprotirozsudkuKSvBratislaveč.k.8CoPr/6/2019-482zodňa22.12.2020
v spojení s § 162 ods. 3 zamietol spolu s rozhodnutím vo veci samej, keď v intenciách vyššie uvedeného
dospel k záveru, že neboli splnené podmienky na prerušenie konania tak, ako ich prezumuje § 164 CSP.

23. Súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, keď žalobca
bol v spore v celom rozsahu úspešný. O konečnej výške trov konania súd rozhodne samostatným
uznesením po právoplatnom skončení veci.Poučenie:

Proti rozsudku súdu prvej inštancie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia
na Okresnom súde Ružomberok písomne v 3 vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1,2 CSP) - a)
ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, a ak ide
o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto
konania - uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods.1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods.3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na uskutočnenie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.