Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. marec 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Co/297/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8303899607
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8303899607.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr.

Daniely Babinovej a JUDr. Mariany Muránskej vo veci žalobcu: V. O., bytom R. č. XXX, zastúpeného
JUDr. Michalom Mandzákom, advokátom v Bratislave, Ul. Krátka č. 1 proti žalovanému: Nexis Fibers,
a.s. so sídlom Humenné, Ul. Chemlonská č. 1, zastúpenému JUdr. Ľubicou Čabákovou, advokátkou
v Humennom, Ul. Dargovských hrdinov č. 11, o ochranu osobnosti, o odvolaní oboch účastníkov proti
rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 8C/161/2003-1666 zo dňa 20.10.2014 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok okrem výroku o trovách konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že uverejnením informačného listu BP č.01/2002
o pracovnom úraze na prevádzke KL na vnútropodnikovom intranete žalovaného s osobnými údajmi

žalobcu došlo k neoprávnenému zásahu do práva žalobcu na ochranu osobnosti. V prevyšujúcej časti
žalobu zamietol. Určil, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti
rozsudku.

Vychádzal zo zistenia, že ak žalobca namietal obsah informačného listu, ktorý popisoval nesprávne
technologický postup žalobcu a tvrdil, že tieto informácie nie sú pravdivé a zasiahli do jeho práv na
ochranu osobnosti, najmä tým, že bol vystavený posmechu spolupracovníkov a ak jeho manželka ako

svedkyňa v konaní uviedla, že bolo poškodené jeho dobré meno a narušilo to aj rodinné vzťahy, že
žalobcu zastavujú ľudia a pýtajú sa ako, aj že bol daný na inú prácu a došlo k zníženiu jeho platu,
je potrebné skonštatovať, že tvrdené skutočnosti žalobca ničím nepreukázal a pokiaľ bolo tvrdené,
že bol preložený na inú pracovnú pozíciu, tieto tvrdenia ostali iba v rovine tvrdení. Žiadny dôkaz o
spôsobenej škode žalobca nepreukázal. Nakoniec aj tvrdenie o zmene pracovnej pozície žalobcu po
úraze ničím nepreukázal, naopak z listinný dôkazov predložených žalovaným súd zistil, že došlo k
zlučovaniu závodov a v dôsledku toho vykonával inú pracovnú pozíciu. K zisteniam pravdivosti údajov

uverejnených žalovaným, ktoré majú podstatný význam pre posúdenie toho, na základe čoho malo dôjsť
k zásahu do práv na ochranu osobnosti, najmä k zníženiu jeho občianskej cti, dôstojnosti, znevažovaniu
medzi spolupracovníkmi žalobca nepreukázal žiadny dôkaz. Pre rozhodnutie súdu bolo rozhodujúce
vykonanie znaleckého dokazovania, ktoré nariadil súd, z výsledkov ktorého, konkrétne znalkyne Ing.
B. bolo preukázané, že príčinou pracovného úrazu žalobcu bolo používanie nebezpečných postupov
práce a spôsobov práce.

Pokiaľ žalobca tvrdil, že uverejnením informačného listu BP č.01/2002 o pracovnom úraze na prevádzke
KL na vnútropodnikovom intranete žalovaného s osobnými údajmi žalobcu, došlo k neoprávnenému
zásahu do práva žalobcu na ochranu osobnosti, v tejto časti nároku žalobe vyhovel. Vychádzajúc
z uznesenia Krajského súdu v Prešove 1Co/3/2008 z 29.1.2009 je potrebné konštatovať, že došlok zverejneniu osobných údajov žalobcu na vnútropodnikovom intranete, pričom v tom čase platil
zákon č. 52/1998 Z.z. a zabezpečoval ochranu údajov, pričom chránil každého pred neoprávneným
zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o jeho osobe. Z ustanovenia § 10

citovaného zákona vyplýva pre prevádzkovateľa a sprostredkovateľa zodpovednosť za bezpečnosť
osobných údajov tým, že ich je povinný chrániť nielen pred odcudzením, stratou, poškodením,
neoprávneným prístupom, zmenou ale aj zverejnením bez súhlasu dotknutej osoby a rozširovaním.

Súd nepriznal žalobcovi primeranú finančnú náhradu z dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno

na preukázanie spôsobenej škody, t.j. že uverejnením informačného listu BP č.01/2002 bola spôsobená
škoda a nepreukázal mieru a rozsah škody. Z ustanovenia § 30 ods. 1, 2 zákona č. 52/1998 Z.z.
však vyplýva, že v tomto ustanovení odkazuje citovaný zákon na ustanovenie § 11 - 16 Občianskeho
zákonníka.Pretovtejtočastibolopotrebnéžalobevyhovieť.Prizverejňovaníosobnýchúdajovnesporne
došlo k zásahu práv žalobcu na ochranu osobných údajov.

Výrok o trovách konania odôvodnil tým, že o týchto rozhodne v samostatnom rozhodnutí po
právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

Proti rozsudku v zákonnej lehote podali odvolanie obaja účastníci.

Žalobca podal odvolanie len proti výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá.

Poukázal na to, že skutkový stav, ktorý mal súd zistiť nie je zachytený v odôvodnení napadnutého
rozsudku. Za zhrnutie dôkaznej situácie nie je možné považovať len konštatovanie toho, čo súd zistil
z výpovede svedkov, z účastníckej výpovede alebo iných dôkazných prostriedkov, a to bez toho, aby

jednotlivo a súhrnne vyhodnotil dôkazy a uviedol dostatok dôvodov pre toto vyhodnotenie. Hodnotenie
dôkazov by preto malo predstavovať logickú činnosť súdu a nie iba prepísanie obsahu zápisníc z
pojednávaní a niektorých častí súdneho spisu. Súd prvého stupňa neuviedol, na základe akých dôkazov
dospel k skutkovému záveru o tom, že žalobca nepreukázal dôvodnosť uplatneného nároku. Toto
skutkové zistenie je podstatné pre právne posúdenie veci. V priebehu konania mal súd prvého stupňa

uviesť, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné a ktoré
tvrdenia zostali sporné, prípadne ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané a ktoré súd nevykoná, aj
keď ich účastníci navrhli. Súd pochybil pokiaľ takýmto spôsobom nepostupoval. Za tejto situácie nie je
zrejmé, z čoho súd prvého stupňa vychádzal, keď uvádza, že žalobca rozhodujúce skutkové okolnosti
nepreukázal. Pokiaľ by súd postupoval podľa § 118 ods. 2 O.s.p. a uviedol, že túto skutkovú okolnosť má

zo strany žalobcu za nepreukázanú, tak v tomto smere by žalobca navrhoval ďalšie dôkazné prostriedky.
Tento postup súdu nemôže byť na ťarchu žalobcu ako účastníka konania.

Nie je možné zistiť, či žalovaný prejav je objektívne spôsobilý zasiahnuť do práva na ochranu osobnosti
žalobcu a či existuje príčinná súvislosť medzi neoprávneným zásahom a objektívnou spôsobilosťou

zasiahnuť do osobnostných práv žalobcu.

K úspešnému uplatneniu práva na ochranu osobnosti postačí zistenie, že zásah bol objektívne spôsobilý
narušiť alebo ohroziť práva chránené § 11 Občianskeho zákonníka, pričom sa nevyžaduje vyvolanie
následkov. Je potrebné poznamenať, že ustanovenie § 11 Občianskeho zákonníka chráni viaceré

aspekty osobnosti, a to právo na telesnú integritu, právo na osobnú slobodu, právo na meno, právo
na podobu, právo na česť a dôstojnosť, právo na slovné prejavy osobnej slobody a právo na osobné
súkromie.

Nemožno sa stotožniť s názorom súdu prvého stupňa, že žalobca nič nepreukázal, pokiaľ ide o

neoprávnený zásah do práva na ochranu jeho osobnosti, pretože žalovaný svoje tvrdenie ohľadom
pracovného úrazu žalobcu zverejnil na intranete a rozšíril ho medzi spolupracovníkmi, pričom
nepochybne ide o také tvrdenie, ktoré je objektívne spôsobilé zasiahnuť do práva na ochranu osobnosti,
a to konkrétne práva na ochranu cti a dôstojnosti, vrátane práva na ochranu dobrej povesti a práva na
ochranu súkromia. Žalobca je totiž vykreslený ako osoba, ktorá aj napriek dlhoročnej praxi spôsobila

ťažkú haváriu. Nie žalovaný, ale žalobca je povinný preukazovať pravdivosť tvrdení uvedených v
žalovanom prejave žalovaného.Súd prvého stupňa sa zaoberal len otázkou pravdivosti faktov a pri tejto otázke zaujal v rozhodovacej
činnosti súdov zjavne ojedinelý názor, že nie pôvodca tvrdenia je povinný preukazovať pravdivosť, ale
naopak ten, koho sa tvrdenie týka. Napadnutý rozsudok predstavuje nie súdne rozhodnutie ale znalecké

rozhodnutie, pričom bez akejkoľvek hodnotiacej úvahy súd prvého stupňa si osvojil len závery znalkyne
Ing. B., ktorá nie je zapísaná v zozname znalcov a ktorá vypracovala prvý posudok, pričom súd bez
povšimnutia nechal závery dlhoročných znalcov. Závery iných znaleckých posudkov a závery znalkyne
Ing. B. sú diametrálne odlišné, a preto bol namieste postup podľa § 127 ods. 2 O.s.p..

So zreteľom na absenciu riadneho odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa nedáva tento rozsudok
odpoveď na otázky testu proporcionality vyplývajúce z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky
IIÚS/152/2005 z 15.2.2009. Pri skúmaní otázky (a odpovede na ňu) - čo sa hovorí, v prípade
odpovedania na túto otázku by musel súd uviesť aj to, či bol daný žalobcovi priestor na vyjadrenie.

Pri rozlišovaní toho, či sa jedná o oprávnený alebo neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti,

je podstatné to, či hlavní aktéri prejavu dostali priestor na vyjadrenie a aké úsilie vyvinul šíriteľ informácie
k overeniu pravdivosti ním uverejnených informácií (nález Ústavného súdu SR sp.zn. IIÚS/326/2009).
Výroky žalovaného boli neprimerané, neobjektívne a preto nimi žalovaný zasiahol do ochrany osobnosti
žalobcu. Súd prvého stupňa nechal bez povšimnutia námietky žalobcu v priebehu konania týkajúce sa
porušenia práva na zdravie a telesnú integritu. K zásahu do tejto zložky ochrany osobnosti došlo, avšak

súd sa ňou vôbec nezaoberal.

Súd prvého stupňa sa taktiež nevyporiadal s tým, že v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu SR nie
je potrebné pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch konkrétne preukázanie následkov
v prípade porušenia práva na ochranu súkromia tak, ako je tomu v prípade práva na ochranu cti a

dôstojnosti. Na základe toho navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobe vyhovel, prípadne
rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalovaný podal odvolanie len proti výroku, ktorým bolo žalobe čiastočne vyhovené.

Poukázal na to, že žalovaný má nesprávne uvedené IČO v záhlaví napadnutého rozhodnutia a toto má
správne byť 36 729 680, pričom v tomto smere je potrebné rozhodnutie súdu prvého stupňa opraviť.

Pokiaľ ide o napadnutý výrok, nemožno sa stotožniť s tým, že pokiaľ údaje neboli získané protiprávne
došlo k porušeniu zákona o ochrane osobných údajov. Súd prvého stupňa rozhodol nesprávne vrátane

toho, že je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 226 O.s.p..

Až po vrátení veci z odvolacieho konania, žalobca podaním zo 4.2.2010 po prvýkrát v tomto konaní
na pojednávaní 8.2.2010 podal žalobný návrh vo veci ochrany osobných údajov a žiadal o zmenu
petitu žaloby. Keďže ochrana osobných údajov nebola predmetom konania až do skončenia odvolacieho

konania, nie je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Na pojednávaní
7.7.2005 žalobca i jeho právny zástupca uviedli, že nenapadajú zverejnenie osobných údajov, ale
nepravdivých a zavádzajúcich údajov.

Až následne po vydaní uznesenia súdu prvého stupňa č.k. 8C/161/2003-845 z 1.4.2010 a po pripustení

zmeny petitu žaloby začalo konanie vo veci ochrany osobných údajov žalobcu, a teda aj vykonávanie
dokazovania vo veci ochrany osobných údajov žalobcu.

Predmetný informačný list BP č. 01/2002 bol zaslaný iba vnútropodnikovou elektronickou poštou, a
to iba vedúcim prevádzok a oddelení, teda 10-im vedúcim zamestnancom za účelom informovania

zamestnancov o pracovnom úraze. Títo vedúci zamestnanci informovali ostatných nimi riadených
zamestnancov iba ústne o pracovnom úraze žalobcu. Títo ostatní zamestnanci však nemali k dispozícii
osobné údaje žalobcu, ktoré boli uverejnené v informačnom liste BP č. 01/2002. Bolo preukázané, že
informačný list BP č. 01/2002 nebol nikdy uverejnený na vnútropodnikovom intranete žalovaného. Z
vykonanéhodokazovaniatedavyplýva,žežalovanýneporušilzákonč.52/1998Z.z.oochraneosobných

údajov a nezasiahol do práva žalobcu na ochranu osobných údajov podľa tohto zákona. Rozbor BOZP
za rok 2001 bol uložený na vnútropodnikovom intranete medzi archivovanými dokumentmi útvaru BOZP
a to v zložke archív 2001, bolo obtiažne sa k nemu dostať, oboznámilo sa s ním iba nepatrné množstvo
zamestnancov, pričom tento rozbor bol predložený súdu a neobsahuje osobné údaje žalobcu. Žalobcapodal žalobný návrh iba v súvislosti s informačným listom BP č. 01/2002 a nie v súvislosti s rozborom
BOZP za rok 2001. Okolnosť, že predmetný informačný list nebol uverejnený na vnútropodnikovom
intranete bola potvrdená viacerými svedkami a predovšetkým Ing. Q., vedúcim odboru informatiky u

žalovaného.

Nebola splnená podmienka verejnosti, ktorá je podmienkou pre uplatnenie žalobného návrhu vo
veci ochrany osobnosti a teda aj vo veci ochrany osobných údajov v zmysle § 11 a nasl.
Občianskeho zákonníka. Uverejniť, znamená uverejnenie na verejnosti najmä prostredníctvom

masovokomunikačných prostriedkov, verejne prístupných počítačových sietí, uvedením na verejnom
zozname na úradnej tabuli alebo na inom verejne prístupnom mieste. Vnútropodnikový intranet u
žalovaného nikdy nebol a nie je prístupný verejnosti. Žalobca v podaní z 31.8.2010 nepravdivo
uviedol, že s obsahom informačného listu boli oboznámení aj zamestnanci celého koncernu spoločnosti
RHODIA.

Žalovaný nezhromažďoval, nezverejňoval a inak nezneužíval údaje o osobe žalobcu, takže žalovaný vo
vzťahu k žalobcovi neporušil čl. 19 ods. 2, 3 Ústavy SR.

Súd prvého stupňa rozhodol tak, že napadnutý výrok rozsudku je v rozpore s odôvodnením rozsudku a
taktiežvrozporesvýsledkamivykonanéhodokazovania.TotižpredmetnýinformačnýlistBPč.01/2002o

pracovnom úraze na prevádzke KL nebol nikdy uverejnený na vnútropodnikovom intranete žalovaného.

V napadnutom rozsudku sú uvedené v rozpore s výsledkami vykonaného dokazovania a v rozpore
s odôvodnením rozsudku aj slová, že došlo k neoprávnenému zásahu do práva žalobcu na ochranu
osobnosti. Informačný list BP č. 01/2002 o pracovnom úraze na prevádzke KL s osobnými údajmi

žalobcu, nie je neoprávneným zásahom do práva žalobcu na ochranu osobnosti.

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom v časti, pokiaľ ide o ochranu osobnosti žalobu zamietol, a
to na základe výsledkov znaleckého dokazovania súdom ustanovenou znalkyňou Ing. B..

Napadnutý výrok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bolo žalobe čiastočne vyhovené je v rozpore s
odôvodnením rozsudku. V napadnutom výroku súd uviedol, že došlo k neoprávnenému zásahu do práva
na ochranu osobnosti žalobcu a neuviedol, že došlo k zásahu do práva žalobcu na ochranu osobných
údajov. Tým došlo k porušeniu zásady, že výrok rozsudku musí byť presný, určitý a zrozumiteľný.
Žalovaný trvá na tom, že z jeho strany nedošlo k neoprávnenému zásahu do práva žalobcu na ochranu

osobných údajov a ochranu osobnosti. Naviac napadnutý výrok rozsudku, ktorý vychádzal zo zmeny
petitu žaloby je neurčitým tak, ako neurčitý bol aj navrhovaný petit, napriek tomu však súd prvého stupňa
po zmene petitu žaloby tomuto vyhovel a v rozsudku uviedol výrok, ktorý je v súčasnosti napadnutý
odvolaním zo strany žalovaného. Na základe toho navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej
časti zmenil a žalobu zamietol.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného poukázal na to, že sa domáhal ochrany osobnosti v
súvislosti so zverejnením predmetného informačného listu, pričom nie je podstatné, či vec právne
kvalifikoval ako porušenie práva na česť a dôstojnosť alebo práva na súkromie alebo iného práva.
Právna kvalifikácia prináleží súdu a nie účastníkovi konania. Správne postupoval odvolací súd, keď v

predchádzajúcom rozhodnutí rozhodol, že zverejnením predmetného listu došlo k porušeniu práva na
súkromie, ktorého imanentnou zložkou je právo na ochranu osobných údajov.

Viazanosť petitu súdom v občianskom súdnom konaní nemožno považovať za absolútnu. Súd môže
výrok rozsudku formulovať vlastnými výrazovými prostriedkami bez toho, aby bol doslovne viazaný

navrhovaným petitom (uznesenie NS SR sp.zn. 5Cdo/196/2009).

Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že došlo k rozsiahlemu zverejneniu obsahu
predmetného listu medzi zamestnancami žalovaného, podstatné je, že došlo k zverejnenie tohto listu
medzi viaceré osoby a túto skutočnosť žalovaný nenamietal. Na základe toho navrhol, aby odvolací súd

rozsudok v časti napadnutej žalovaným ako vecne správny potvrdil.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukázal na to, že žalobca v celom konaní neuviedol žiadne
skutočnosti, ktoré by odôvodňovali a preukazovali, že žalobný návrh je dôvodný oprávnený.V konaní bolo jednoznačne preukázané, že predmetný pracovný úraz si zapríčinil a zavinil žalobca
nedodržaním technologického postupu a porušením pracovnej inštrukcie. Tieto okolnosti potvrdili

predovšetkým znalecké posudky znalcov prof. F. a Ing. B.. Je potrebné vychádzať predovšetkým z toho,
že samotný žalobca uviedol, že považuje za hodnovernú iba tú výpoveď, ktorú urobil pred inšpektorátom
práce a z tejto vychádzali aj spomínaní znalci pri vypracovaní svojich znaleckých posudkov.

V súvislosti s vypracovaním znaleckého posudku Ing. X., žalobca nepredložil tieto výpovede žalobcu

(urobenépredinšpektorátompráce)znalcoviazdokumentácie,ktorúpredložilsúdupredložilInšpektorát
práce Prešov vybral iba nepatrnú a nepodstatnú časť.

Pokiaľideoznaleckýposudokdoc.Q.,akoajznaleckýposudokIng.X.,tietosúneobjektívne,neodborné
a nesprávne. Boli vypracované účelovo na základe dohody so žalobcom a jeho pracovným zástupcom.
Znalec doc. Q. nie je znalcom zapísaným pre odvetvie chémie a je zapísaný ako znalec pre odbor

bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a to pre odvetvie poľnohospodárstvo, stavebníctvo, strojárstvo
a ťažba dreva a spracovanie dreva.

Všetky relevantné podklady, ktoré nemal k dispozícii znalec Ing. X. a znalec doc. Q. však boli žalovaným
predložené znalcovi prof. F. a mala ich k dispozícii aj znalkyňa Ing. B., ktorej súd prvého stupňa odstúpil

celý spisový materiál.

Pokiaľ ide o prvú časť petitu žaloby, ktorá bola rozhodnutím súdu prvého stupňa zamietnutá a ktorá sa
týkala zdržania sa tvrdenia zo strany žalovaného, že žalobca nedodržal technologický postup v dôsledku
čoho došlo k prevádzkovej havárii, je potrebné poukázať na to, že žalobca nikdy nepreukázal, že

žalovaný takéto tvrdenie uviedol. Preto nemôže ani súd uložiť, aby sa žalovaný takéhoto tvrdenia zdržal.
Zdržovacia žaloba neprichádza v predmetnej veci do úvahy aj z toho dôvodu, že je na mieste len vtedy,
ak zásah do práva stále trvá. Naviac žalobca nerozlišuje medzi pracovným úrazom a prevádzkovou
haváriou. Žalobca teda existenciu tohto tvrdenia zo strany žalovaného nepreukázal a nesplnil si zákonnú
povinnosť pri unesení dôkazného bremena v tomto smere. Naviac v súdnom konaní bolo jednoznačne

preukázané, že žalobca 9.12.2001 nedodržal technologický postup a porušil pracovné inštrukcie.

Pokiaľ ide o tretí odsek petitu žaloby, ktorý bol taktiež rozhodnutím súdu prvého stupňa zamietnutý, je
potrebné konštatovať, že všetky skutočnosti, ktoré žalobca navrhuje uviesť v texte ospravedlnenia sú
nepravdivé. Žalovaný neuverejnil a nezverejnil osobné údaje žalobcu, preto ani v tomto smere nemožno

žalobe vyhovieť. Takýmto spôsobom teda nedošlo ani k zásahu do práv žalobcu na ochranu osobnosti.

Pokiaľ ide o ochranu osobných údajov je potrebné konštatovať, že predmetný informačný list č. BP
01/2002 nebol uverejnený na vnútropodnikovom intranete žalovaného, a preto nemohlo dôjsť k zásahu
do práv žalobcu na ochranu osobných údajov a na ochranu osobnosti. Na základe toho navrhol, aby

odvolací súd rozsudok v častiach napadnutých žalobcom ako vecne správny potvrdil.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1, 2 O.s.p., a to bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.
2 O.s.p.) a zistil, že odvolania účastníkov nie sú dôvodné.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na jeho základe v zásade zistil
správny skutkový stav a jeho rozhodnutie je potrebné považovať za vecne správne.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva
na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané
zadosťučinenie (§ 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa ods. 1 najmä preto, že bola v značnej miere
znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch (§ 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka).Výšku náhrady podľa ods. 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za
ktorých k porušeniu práva došlo (§ 13 ods. 3).

Podľa § 1 ods. 1 písm. b) zákona č. 52/1998 Z.z. o ochrane osobných údajov v informačných
systémoch (účinného v čase predmetného úrazu žalobcu), tento zákon upravuje ochranu každého pred
neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe (ďalej
len osobné údaje).

Spracúvaním osobných údajov sa na účely tohto zákona rozumie vykonávanie akýchkoľvek
potrebných operácií alebo súboru operácií s osobnými údajmi, napr. ich získavanie, zhromažďovanie,
zaznamenávanie, usporadúvanie, uchovávanie, prepracúvanie alebo zmena, vyhľadávanie,
prehliadanie, využívanie, sprístupnenie pomocou prenosu, rozširovanie, preskupovanie alebo
kombinovanie (§ 3 písm. b) zákona č. 52/1998 Z.z.).

Na účely tohto zákona sa rozumie súhlasom dotknutej osoby akýkoľvek slobodne daný, výslovný a
zrozumiteľný prejav vôle, ktorým dotknutá osoba vyjadruje súhlas so spracovaním svojich osobných
údajov (§ 3 písm. f) citovaného zákona).

Spracovanie osobných údajov sa smie vykonávať iba so súhlasom dotknutej osoby. Tento súhlas sa

nevyžaduje, ak to ustanovuje osobitný zákon (§ 4 ods. 1 citovaného zákona).

Na účely tohto zákona sa rozumie dotknutou osobou každá fyzická osoba, o ktorej vypovedajú osobné
údaje v informačnom systéme (§ 3 písm. j) citovaného zákona).

Odkaz pod bodom 3 pri ustanovení § 4 ods. 1 zákona č. 52/1998 Z.z. odkazuje príkladmo na zákon č.
45/1993 Z.z. o štátnych štatistických zisťovaniach vykonávaných u obyvateľstva.

Pokiaľ ide o zamietavú časť rozsudku súdu prvého stupňa je potrebné konštatovať, že súd nepochybil,
pokiaľ žalobe v časti týkajúcej sa zdržania v budúcnosti tvrdení o nedodržaní technologického postupu

zo strany žalobcu v dôsledku čoho došlo 9.12.2001 o 20.20 hod. k prevádzkovej havárii vo výrobni
depolymerizácie žalovaného a taktiež pokiaľ ide o ospravedlnenie žalovaného žalobcovi v súvislosti
s informačným listom č. BP 01/2002 o pracovnom úraze na prevádzke KL, ako aj pokiaľ ide o
uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 66.387,84 eur
je potrebné konštatovať, že súd prvého stupňa rozhodol vecne správne.

Je možné súhlasiť s názorom súdu prvého stupňa, že výsledky vykonaného dokazovania nepreukázali
tvrdenia žalobcu o príčinách predmetnej udalosti z 9.12.2001 a v tomto smere žalobca neuniesol
dôkazné bremeno.

Kľúčovou otázkou, právne významnou pre posúdenie nárokov uplatňovaných žalobcom petitmi, ktoré
boli súdom prvého stupňa zamietnuté je posúdenie príčin, ktoré viedli k mimoriadnej udalosti v
organizácii žalovaného 9.12.2001.

V tomto smere sa súd prvého stupňa oprel o znalecký posudok znalkyne Ing. B. a podporne o znalecký

posudok znalca prof. F., pričom oba tieto znalecké posudky dospeli k rovnakým záverom o príčinách
predmetnej udalosti, ktorá spôsobila úraz žalobcu na prevádzke KL v organizácii žalovaného.

Znalkyňa Ing. B. sa vyporiadala so všetkými otázkami odborného charakteru významných pre zistenie
skutočného priebehu činnosti na predmetnej prevádzke vykonávaných v kritickom čase žalobcom a

analýzu týchto činností považuje aj odvolací súd za správnu a úplnú v tom zmysle, že tieto závery
znaleckého posudku môžu byť spoľahlivým podkladom pre rozhodnutie vo veci.

V tomto zmysle nie je dôvodná námietka žalobcu vo vzťahu k Ing. B. v tom zmysle, že nejde o znalkyňu
zapísanú do zoznamu znalcov. Z obsahu spisu (č.l. 964) vyplýva, že Ing. B. ako zamestnankyňa

Národného inšpektorátu práce sa zameriava na chémiu a je odborníčkou na oblasť priemyselných
havárií. Dňa 3.3.2011 bola vzatá do sľubu ako znalkyňa ad hoc a za týchto okolností odvolací súd
nemá pochybnosti o kompetencii tejto osoby na plnenie úlohy znalkyne v predmetnej veci a taktiež ani
o záveroch jej znaleckého posudku.Znalecký posudok Ing. B. sa sústredil na popísanie činnosti žalobcu v kritickom čase na predmetnej
prevádzke, porovnanie jeho činnosti s pokynmi, ktoré v tomto smere určovala pracovná inštrukcia

vzťahujúca sa na spúšťanie tzv. depolymerizačného reaktora, vrátane analýzy časových súvislosti, v
ktorých boli jednotlivé činnosti žalobcom vykonávané.

Predmetné spúšťanie obsahu depolymerizačného reaktora (č. 31-1201.1) bolo potrebné vykonať z
dôvodu nefunkčnosti hladinomeru v tomto reaktore a za týchto okolností informácia o množstve reakčnej

zmesi v reaktore nebola relevantná, nakoľko toto spustenie obsahu depolymerizačného reaktora
bolo potrebné vykonať práve z dôvodu nutnosti opravy jeho hladinomeru. Túto operáciu spustenia
obsahu reaktora bolo možné vykonať bezpečne, za predpokladu dodržania technologického postupu v
pracovnej inštrukcii. Aj pri nefunkčnosti hladinomeru v depolymerizačnom reaktore bol dôležitý časový
faktor, pričom vypúšťanie reaktora malo trvať od 18.10 hod. do 19.55 hod., pri súčasnom sledovaní
hladiny neutralizačnej nádrže, čo bolo možné, nakoľko hladinomer v neutralizačnej nádrži bol funkčný.

Spúšťanie depolymerizačného reaktora bolo však v skutočnosti ukončené už o 18.35 hod., čo vyplýva
zo záverov znaleckého posudku Ing. B., ktorá vychádzala z výpovede samotného žalobcu, ktorú tento
urobil pred orgánmi Inšpektorátu práce Prešov.

Ďalej pracovná inštrukcia vzťahujúca sa na postup takejto činnosti - spúšťania depolymerizačného

reaktora upravovala nutnosť pridávania destilátu, a to v objeme 10% pred každým spúšťaním reaktora,
čo nebolo dodržané a taktiež nebol dodržaný postup týkajúci sa nutnosti miešania obsahu neutralizačnej
nádrže po dobu polhodiny po každom čiastočnom vypustení obsahu depolymerizačného reaktora.

Je potrebné zdôrazniť, že sledovanie postupného priebehu vypúšťania depolymerizačného reaktora

bolo možné v prípade sledovania hladinomeru v neutralizačnej nádrži, a to prípadne za pomoci ďalšej
osoby - spolupracovníka a vzájomnej komunikácie, čo však žalobca nezabezpečil, naviac bolo zistené
aj čiastočné vypustenie depolymerizačného reaktora č. 31-1201.2 (teda ďalšieho depolymerizačného
reaktora), čo taktiež prispelo k nevhodnej a nebezpečnej koncentrácii látok v neutralizačnej nádrži, čo v
konečnom dôsledku viedlo k vystreknutiu tohto obsahu z predmetnej nádrže a popáleniu žalobcu.

K rovnakým záverom dospel vo svojom znaleckom posudku prakticky aj znalec prof. F..

Pokiaľ ide o znalecký posudok Ing. X., je potrebné konštatovať, že znalkyňa Ing. B. v dodatku k svojmu
znaleckému posudku sa s týmto posudkom vyporiadala, pričom poukázala na to, že technologický

postup v pracovnej inštrukcii týkajúcej sa odstavenia (a spustenia) depolymerizačného kotla platnej od
10.9.2009 v podmienkach organizácie žalovaného nebol príčinou predmetnej mimoriadnej udalosti. Táto
pracovná inštrukcia umožňovala vykonávať takúto prácu bezpečne.

Aj odvolací súd sa stotožňuje s tým, že závery znaleckého posudku Ing. X. nemôžu byť podkladom pre

rozhodnutie v predmetnej veci. Tento znalec sa sústredil predovšetkým na poukázanie na nefunkčnosť
hladinomera v depolymerizačnom reaktore a na okolnosť, že hladinomer v neutralizačnej nádrži
neumožňoval zrozumiteľné odovzdávanie informácií prakticky z dôvodu, že bol nevhodne otočený.

Znalec Ing. X. poukázal aj na ďalšie problémy týkajúce sa stavu zariadení na predmetnej prevádzke

KL (čerpadlo na odčerpávanie zmesi z neutralizačnej nádrže bolo v poruche, chýbajúci teplomer v
neutralizačnej nádrži, čerpadlo pod nádržou 321101 - neutralizačná nádrž nie je vybavené zariadením
na spúšťanie kondenzátu a čerpadlo č. 32201 bolo po poruche), pričom tento znalecký posudok
nevysvetľuje ako tieto okolnosti spôsobili predmetnú mimoriadnu udalosť na prevádzke. Znalec
konštatuje, že všetky vyššie uvedené okolnosti viedli k strate kontroly nad materiálovým a energetickým

tokom, ako aj kvalitatívnym tokom matérie pri predmetnej operácii, v dôsledku čoho vznikla havarijná
situácia, ktorá v konečnom dôsledku bola spôsobená nefunkčnosťou zariadení na riadenie procesu
výroby.

Doplnok č. 1 k znaleckému posudku znalkyne Ing. B. tieto závery znalca Ing. X. vyvrátil a poukázal na to,

že príčinou predmetnej mimoriadnej udalosti bolo nedodržanie postupu pri pracovnej operácii spúšťania
depolymerizačného reaktora, a to predovšetkým v dôsledku nedodržania predpísaných množstiev
odpúšťaného zvyšku a nedodržania časového harmonogramu vypúšťania. Doplnok k znaleckému
posudku Ing. B. poukázal aj na to, že znalec Ing. X. sa nezaoberal činnosťou žalobcu a jeho postupompri práci a z hľadiska formálneho nedisponoval Ing. X. zápisnicou o výsluchu žalobcu pred pracovníkmi
Inšpektorátu práce Prešov hoci žalobca potvrdil, že táto jeho výpoveď je hodnoverná a tejto sa
pridržiaval.

Za týchto okolností je potrebné súhlasiť so závermi znalkyne Ing. B., ktoré sú precízne a presvedčivé,
pokiaľ ide o náležité zistenie a popísanie príčin predmetných mimoriadnych udalostí na prevádzke KL
žalovaného v kritickom čase.

V závislosti od toho nebolo možné vychádzať ani zo znaleckého posudku doc. Q., ktorý dospel prakticky
k rovnakým záverom ako posudok Ing. X., pričom znalecký posudok doc. Q. tiež poukázal na to, že
znalkyňa Ing. B. sa sústredila na plnenie pracovnej inštrukcie č. 3130-24 zo strany žalobcu, ktorá sa
vzťahovala na jeho činnosť pri vypúšťaní depolymerizačného reaktora, pričom znalec doc. Q. poukázal
na to, že organizácia - žalovaný túto pracovnú inštrukciu prepracovala.

V tomto smere je potrebné poukázať na to, že znalkyňa Ing. B. dostatočným spôsobom vysvetlila
vo svojom znaleckom posudku a v dodatku č. 1 k nemu, že existujúca pracovná inštrukcia č.
3130-24 umožňovala bezpečné zvládnutie danej operácie aj v znení platnom v čase vzniku predmetnej
mimoriadnej udalosti na prevádzke KL žalovaného.

Zároveň je potrebné poukázať na to, že znalecký posudok doc. Q. nedáva odpoveď na to, ako mohli
ním uvádzané okolnosti (poruchy prvkov merania a regulácie, chybné meranie hladiny hladinomerom,
chýbajúci teplomer v neutralizačnej nádrži a chýbajúce zariadenie na odpúšťanie kondenzátu z
čerpadla, neúplná a nedokonalá pracovná inštrukcia ako aj podcenenie rizík vedúcimi pracovníkmi)
spôsobiť predmetnú mimoriadnu udalosť a prečo by sa nemal znalec sústrediť práve na dodržiavanie

technologickej disciplíny zo strany žalobcu ako vykonávateľa tejto operácie.

Za týchto okolností nemožno zo znaleckého posudku doc. Q. taktiež vychádzať.

Po ustálení príčin vzniku predmetnej mimoriadnej udalosti na prevádzke KL žalovaného, ktoré spočívajú

v nedodržaní technologického postupu pri vykonávaní predmetnej operácie upraveného v inštrukcii
č. 3130-24 je potrebné konštatovať, že nároky uplatňované žalobcom, ktoré sa týkajú zdržania sa
do budúcnosti tvrdenia, že žalobca nedodržal technologický postup, ospravedlnenia žalobcovi zo
strany žalovaného a náhrady nemajetkovej ujmy nie sú dôvodné, nakoľko znalecké dokazovanie v
predmetnej veci bezpečne ustálilo, že príčinou predmetnej mimoriadnej udalosti na danej prevádzke

bolonedodržanietechnologickéhopostupuzostranyžalobcuaporušeniepríslušnejpracovnejinštrukcie
v tomto zmysle.

Správne preto postupoval súd prvého stupňa, pokiaľ v týchto častiach žalobu žalobcu ako nedôvodnú
zamietol.

Pokiaľideo časťžaloby(petitč.2)týkajúcusaurčenia,žeuverejneníminformačnéholistuBPč.01/2002
o pracovnom úraze na prevádzke KL na vnútropodnikovom intranete žalovaného s osobnými údajmi
žalobcu došlo k neoprávnenému zásahu do práva žalobcu na ochranu osobnosti je potrebné súhlasiť
s tým, že žaloba je v tejto časti dôvodná.

Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia sa oprel o závery predchádzajúce rozhodnutia
odvolacieho súdu v predmetnej veci sp.zn. 1Co/3/2008 z 29.1.2009 a konštatoval, že v predmetnej veci
možno vychádzať z kombinovanej aplikácie ustanovení zákona č. 52/1998 Z.z. o ochrane osobných
údajovvinformačnýchsystémochplatnéhovčasevznikupredmetnejmimoriadnejudalostinaprevádzke

KL žalovaného a tieto dať do súvislosti s ustanovením § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka o ochrane
osobnosti.

Okolnosť, že oznámenie o predmetnom úraze žalobcu a o predmetnej mimoriadnej udalosti na
prevádzke KL vrátane podrobne špecifikovaných osobných údajov žalobcu s uvedením príčin tejto

mimoriadnej udalosti, ktoré spočívali v nedodržaní technologického postupu upraveného vyššie
uvedenou pracovnou inštrukciou zo strany žalovaného, boli uverejnené na podnikovom intranete
žalovaného, bola v konaní preukázaná.Už odvolací súd v predchádzajúcom rozhodnutí z tejto okolnosti vychádzal, pričom je potrebné uviesť,
že okolnosť uvedenia týchto informácií a osobných údajov žalobcu na podnikovom intranete žalovaného
potvrdilaajprávnazástupkyňažalovanéhonapojednávanízo4.3.2004(č.l.101spisu),taktiežsvedokO.

na pojednávaní z 28.6.2004 (č.l. 173 spisu) a napokon svedok Ing. Q. na pojednávaní taktiež z 28.6.2004
(č.l. 174 spisu), ktorý potvrdil, že závery vyšetrovacej komisie zriadenej v podmienkach organizácie boli
uverejnené na podnikovom intranete.

Za týchto okolností v zmysle vyššie uvedeného odvolací súd nemá pochybnosti o tomto zverejnení a v

tomto smere nemá dôvod neveriť žalobcovi, ktorý na túto okolnosť od počiatku poukazoval. Je pravdou,
že ostatní svedkovia vypočutí vo veci, vrátane Ing. Q. - vedúceho informatiky v podmienkach žalovaného
potvrdzujú, že predmetný list (s osobnými údajmi žalobcu) označený ako BP č. 01/2002 obdŕžalo asi 10
pracovníkov žalovaného, ktorí mali následne o tejto udalosti informovať svojich podriadených, čo však
neznamená, že nemožno veriť a vychádzať z výpovedí právnej zástupkyne žalovaného a spomínaných
svedkov (svedok O. a svedok Ing. Q.).

Takýmto spôsobom, teda uverejnením predmetných osobných údajov žalobcu bez jeho súhlasu došlo
k porušeniu § 4 ods. 1 zákona č. 52/1998 Z.z. o ochrane osobných údajov v informačných systémoch,
nakoľko žalobca na takéto spracovanie osobných údajov (t.j. ich zverejnenie) v zmysle § 3 písm. b)
citovaného zákona nedal súhlas.

V tomto smere je možné súhlasiť s názorom žalobcu, že takýmto spôsobom došlo aj k zásahu práva na
ochranu osobnosti žalobcu upraveného v § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka, a to do práva na jeho
súkromie.

Z hľadiska nápravy tohto zásahu do práva na ochranu osobnosti vyplývajúceho z porušenia vyššie
uvedených ustanovení zákona č. 52/1998 Z.z. je potrebné uviesť, že postačí (tak, ako to urobil súd
prvého stupňa) samotné konštatovanie porušenia práva na ochranu osobnosti, teda v tej forme, ako sa
toho žalobca domáhal v petite svojej žaloby pod č. 2, teda konštatovaním, že uverejnením informačného
listu BP č. 01/2002 o pracovnom úraze na prevádzke KL na vnútropodnikovom intranete žalovaného

s osobnými údajmi žalobcu došlo k neoprávnenému zásahu do práva žalobcu na ochranu osobnosti.
Zjednanie nápravy v takejto forme je v súlade s ustanovením § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý
príkladmo (použitie slova najmä) uvádza čoho sa môže fyzická osoba domáhať v prípade porušenia jej
práva na ochranu osobnosti. V danom prípade so zreteľom na charakter zásahu do práva na ochranu
osobnosti žalobcu a so zreteľom na príčiny, ktoré viedli k vzniku mimoriadnej udalosti na predmetnej

prevádzke žalovaného, je aj odvolací súd toho názoru, že postačuje samotné konštatovanie porušenia
práva na ochranu osobnosti u žalobcu.

Práve so zreteľom na príčiny, ktoré viedli k vzniku tejto mimoriadnej udalosti (analyzované vyššie)
nemožno sa stotožniť, že by bolo potrebné v tomto prípade aplikovať ustanovenie § 13 ods. 2

Občianskeho zákonníka a poskytnúť žalobcovi aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch tak, ako sa
toho domáha v petite pod č. 4 žaloby, a to aj vo vzťahu k porušeniu práva na ochranu osobnosti v podobe
uverejnenia predmetného informačného listu BP č. 01/2002.

Žalovaný ako organizácia totiž pochybila v tom, že zverejnila osobné údaje žalobcu na svojom

vnútropodnikovom intranete, avšak nepochybila pri analýze príčin predmetnej mimoriadnej udalosti v
tomto informačnom liste a v tom, že o tejto udalosti bolo nepochybne potrebné informovať aj ostatných
zamestnancovžalovaného,atozdôvoduprevenciet.j.predchádzaniatakýmtomimoriadnymudalostiam
v podmienkach organizácie do budúcnosti.

V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že žalovaný na základe vlastných výsledkov šetrenia pracovného
úrazu žalobcu vykonal opatrenia a upravil technologický postup v pracovných inštrukciách. To však
neznamená, že technologický postup uvedený v pracovnej inštrukcii č. 3130-24 platnej od 10.9.2000
neumožňoval vykonávať práce bezpečne a že by tento technologický postup bol príčinou pracovného
úrazu žalobcu.

Pokiaľ znalec Ing. X. uvádza vo svojom znaleckom posudku ako možnú príčinu predmetnej mimoriadnej
udalosti okolnosť, že čerpadlo na prečerpávanie zmesi z neutralizačnej nádrže bolo po poruche, nakoľko
táto porucha sa vyskytla na rannej zmene, teda na zmene predchádzajúcej žalobcovej zmene, tátookolnosť je bez právneho významu, nakoľko na zmene žalobcu bolo toto čerpadlo funkčné a samotný
žalobca počas výpovede pred pracovníkmi Inšpektorátu práce Prešov potvrdil, že v kritickom čase už
začal proces prečerpávania zmesi z neutralizačnej nádrže do vápennej nádrže (t.j. prečerpávanie z

32-1101 do 32-1102).

V závislosti od toho je potrebné konštatovať, že príčinou predmetnej mimoriadnej udalosti neboli
okolnosti uvádzané znalcom Ing. X. v jeho znaleckom posudku ale okolnosti uvádzané znalkyňou Ing. B.
aznalcomprof.F.stým,ževdôsledkunedodržaniatechnologickéhopostupuprivypúšťanípredmetného

depolymerizačného reaktora došlo v neutralizačnej nádrži k nahromadeniu nesprávnej a nebezpečnej
koncentrácie látok a v dôsledku toho k ich vystreknutiu a poraneniu žalobcu.

Za týchto okolností je rozhodnutie súdu prvého stupňa v oboch výrokoch, teda tak vo výroku o zamietnutí
žaloby, ako aj vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené vecne správne a preto postupom podľa § 219
ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozsudok v týchto výrokoch ako vecne správne potvrdil.

K odvolacím námietkam žalobcu je potrebné dodať, že nemožno konštatovať, žeby rozhodnutie súdu
prvého stupňa bolo nedostatočne odôvodnené v dôsledku čoho by bolo nepreskúmateľné, nakoľko súd
prvého stupňa skutkový stav dostatočným spôsobom opísal, uviedol, ktoré skutočnosti považuje za
preukázané a z ktorých okolností vychádzal pri ustálení skutkového stavu, s ktorým sa stotožňuje aj

odvolací súd. Je nepochybné, že základom pre spravodlivé rozhodnutie v predmetnej veci je znalecký
posudok Ing. B., ohľadom príčin predmetnej mimoriadnej udalosti a pracovného úrazu žalobcu, s čím
sa stotožňuje aj odvolací súd.

Eventuálne nedôsledné aplikovanie ustanovenia § 118 ods. 2 O.s.p. v predmetnej veci nemôže mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Otázka pravdivosti tvrdení uvedených v žalovanom prejave žalovaného t.j. v predmetnom informačnom
liste nebola spochybnená v tomto konaní práve vo svetle znaleckého dokazovania, z ktorého súd
vychádzal a ktoré potvrdilo, že na strane žalobcu došlo k nedodržaniu technologického postupu

pri preskúmavaných operáciách na prevádzke KL žalovaného. Postup podľa § 127 ods. 2 O.s.p. v
predmetnej veci nebol potrebný, nakoľko znalkyňa Ing. B. vykonávala kontrolné znalecké dokazovanie
vo vzťahu k znaleckým posudkom podaným Ing. X. a prof. F.. Závery jej znaleckého posudku sú
presvedčivé v zmysle vyššie uvedeného a so zreteľom na všetky zistené okolnosti a kvalitu znaleckého
posudku Ing. B. nie je potrebné ďalšie znalecké dokazovanie vedeckým ústavom alebo inou inštitúciou.

K odvolacím námietkam žalovaného je potrebné dodať, že nie je podstatné, kedy sa stala predmetom
konania aj problematika ochrany osobných údajov žalobcu, pričom rozšírenie žaloby v tomto smere
pripustil súd prvého stupňa uznesením č.k. 8C/161/203-845 z 1.4.2010. Odvolací súd vo svojom
uznesení sp.zn. 1Co/3/2008 z 29.1.2009 poukázal na to, že došlo k zásahu do práva žalobcu na ochranu

osobných údajov, pričom takýto zásah predstavuje aj zásah do práva na ochranu osobnosti v zmysle §
11 a nasl. a v tomto smere bola žaloba žalobcu ďalej upravená a konanie vedené.

Keďže žaloba o zaplatenie nemajetkovej ujmy bola z vyššie uvedených dôvodov zamietnutá, je bez
právneho významu skúmanie, kedy došlo k rozšíreniu žaloby o porušenie práva na ochranu osobných

údajov v nadväznosti na nemajetkovú ujmu a hodnotenie, či eventuálne nedošlo v tomto smere aj k
premlčaniu nárokov. Rozhodujúcou okolnosťou je, že žalobcovi v zmysle vyššie uvedených dôvodov
nárok na zaplatenie nemajetkovej ujmy nevznikol a jeho žaloba bola v tomto smere zamietnutá. Ako už
vyššie bolo uvedené, nemožno konštatovať, že by odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa bolo
rozporné alebo nedostatočné a je potrebné súhlasiť s právnym hodnotením i skutkovým zistením súdu

prvého stupňa, že došlo aj k neoprávnenému zásahu do práva žalobcu na ochranu osobnosti práve z
dôvodu porušenia jeho práva na ochranu osobných údajov, pričom takáto kombinovaná aplikácia oboch
právnych predpisov t.j. zákona č. 52/1998 Z.z. a § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka nie je vylúčené.

V konečnom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách tohto odvolacieho konania (§

224 ods. 4 O.s.p.).Poučenie:

Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.