Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. apríl 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/28/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2121010907
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2121010907.2

Uznesenie

KrajskýsúdvTrnave,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.KatarínyBatisovejasudcovJUDr.
DušanaSzabóaJUDr.LadislavaRévesa,vtrestnejveciobžalovanéhoO.I.,nar.XX.W.XXXXvJ.,trvale
bytom J., t. č. vo výkone väzby v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov, pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej
výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi
podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c), písm. e) Trestného zákona s poukazom na § 138

písm. b), písm. j) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava z
2. februára 2022, č. k. 29T/39/2021-524, na verejnom zasadnutí konanom dňa 21. apríla 2022 v Trnave,
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného O. I. zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom uznal obžalovaného vinným zo spáchania obzvlášť závažného

zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a
obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c), písm. e) Trestného zákona s
poukazom na § 138 písm. b), písm. j) Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom v napadnutom
rozsudku.

2. Za spáchanie trestného činu uvedeného v bode 1 okresný súd obžalovanému podľa § 172 ods.

2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. l), písm. n) a § 39 ods.
2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam uložil trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov
a 8 (osem) mesiacov, na výkon ktorého obžalovaného podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona zaradil do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

3. Napadnutým rozsudkom okresný súd zároveň podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona

obžalovanému uložil trest prepadnutia vecí špecifikovaných v napadnutom rozsudku s tým, že podľa §
60 ods. 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutých vecí stáva štát.

4. Okresný súd zároveň obžalovanému podľa § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1 Trestného zákona uložil ochranný
dohľad v trvaní 2 (dva) roky a súčasne podľa § 77 ods. 1 Trestného zákona rozhodol, že obžalovaný
je povinný po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody (i) oznamovať potrebné údaje o spôsobe a

zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať, (ii) osobne sa hlásiť jedenkrát za tri mesiace u probačného a
mediačného úradníka okresného súdu v obvode miesta svojho bydliska, pričom prvýkrát je tak povinný
urobiť do dvoch pracovných dní po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody a (iii) vopred oznamovať
vzdialenie sa z miesta bydliska uvedeného v rozhodnutí súdu.

5. Okresný súd zároveň podľa § 289 ods. 2 Trestného poriadku vyhradil rozhodnutie o ochrannom

opatrení v súvislosti s vecami špecifikovanými v napadnutom rozsudku verejnému zasadnutiu.6. Výrok o treste odňatia slobody okresný súd v napadnutom rozsudku odôvodnil okrem iného tým, že v
prípade obžalovaného zistil dve poľahčujúce okolnosti, a to podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, teda
že obžalovaný sa k spáchaniu trestného činu priznal a tento úprimne oľutoval a tiež podľa § 36 písm. n)

Trestného zákona, teda že obžalovaný napomáhal pri objasňovaní vlastnej trestnej činnosti a súčasne
napomáhal pri objasňovaní inej drogovej trestnej činnosti. Pokiaľ ide o priťažujúcu okolnosť podľa § 37
písm. m) Trestného zákona, a to že obžalovaný už bol za trestný čin odsúdený, okresný súd poukázal
na odsúdenie obžalovaného rakúskym súdom AG Inglostadt sp. zn. 8 Ls 24 Js 7167/13 evidované v
odpise registra trestov, na ktoré by v súlade s ustanovením § 7b ods. 2 Trestného zákona bolo možné

prihliadať aj v prebiehajúcom trestnom konaní a súčasne aj na to, že z odpisu registra trestov pri tomto
zázname zároveň vyplýva, že trest bol ukončený dňa 31. októbra 2016, z čoho potom možno vyvodiť
záver, že obžalovaný sa osvedčil a hľadí sa na neho, akoby nebol odsúdený. Okresný súd preto toto
odsúdenie obžalovaného nezohľadnil a pri ukladaní trestu obžalovanému priťažujúcu okolnosť podľa
§ 37 písm. m) Trestného zákona neaplikoval.

7. Okresný súd ďalej uviedol, že pri prevahe poľahčujúcich okolností upravil hornú hranicu trestu odňatia
slobody zo 180 mesiacov na 160 mesiacov a zároveň poukázal na stanovisko trestnoprávneho kolégia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2017, sp. zn. Tpj 55/2016, podľa ktorého je v prípade
aplikácie ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam možné uložiť trest
odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod spodnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby.

8. Vo vzťahu k možnej aplikácii ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného zákona okresný súd doplnil
dokazovanie v intenciách pokynov uznesenia krajského súdu z 16. decembra 2021, sp. zn. 6To/90/2021,
a to tým spôsobom, že opätovne vyzval vyšetrovateľa KR PZ v Trnave na zaslanie správy, v ktorej žiadal
ozrejmiť skutočnosti z aktuálneho prebiehajúceho stavu trestného konania, v ktorom mal obžalovaný

vystupovať ako svedok. Zo správy vyšetrovateľa KR PZ v Trnave z 28. januára 2022 vyplynulo, že
obžalovaný v rámci spolupráce s kriminálnou políciou KR PZ v Trnave uviedol meno osoby, ktorá sa
podieľalanapáchanídrogovejtrestnejčinnosti,pričomuviedolmiestojejpobytu,kdemápáchaťdrogovú
trestnú činnosť v rozsahu mesta a ulice a taktiež uviedol skutočnosti, kam mala táto osoba dochádzať
k dodávateľovi, kde popisne označil jeden dom, ktorý sa však na základe popisu nepodarilo ustáliť.

Vyšetrovateľ ďalej v správe uviedol, že ďalším preverovaním sa nepodarilo ustáliť už žiadne konanie
na tomto mieste. Obžalovaný k danej osobe uviedol, že od neho dostával drogy, ale nevedel uviesť
ďalšie osoby, ktoré by mali s označenou osobou spolupracovať. Po ustálení osoby, ktorú obžalovaný
označil bolo zistené, že táto osoba už je operatívne rozpracovaná a trestná činnosť tejto osoby je už
dokumentovaná. Vyšetrovateľ v správe ďalej uviedol, že v januári 2022 bola vykonaná policajná akcia na

základepredmetnéhorozpracovania,pričomosoba,ktorúobžalovanýoznačil,bolaužskôrzadržanápre
inú trestnú činnosť. Zo správy ďalej vyplýva, že obžalovaný uviedol len skutočnosti, že označená osoba
predáva drogy, ale nevedel uviesť žiadne iné skutočnosti ohľadne podrobnejšej činnosti tejto osoby. V
závere správy vyšetrovateľ uviedol, že v tomto prípade sa nejednalo o zločineckú skupinu ani o páchanie
trestnej činnosti organizovanou skupinou, ani neboli zistené žiadne väzby tejto osoby na zločineckú

prípadne teroristickú skupinu a v ďalšom konaní bude obžalovaný prichádzať do úvahy ako svedok v
rámcitrestnéhokonaniavpostaveníjednéhozodberateľov.Okresnýsúdpotomuviedol,žezpredmetnej
správy nevyplývajú také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods.
2 písm. b) Trestného zákona, pretože kvalita a kvantita informácií, ktoré poskytol obžalovaný v postavení
svedka v inej trestnej veci neodôvodňuje aplikáciu § 39 ods. 2 písm. b) Trestného zákona.

9. Okresný súd ďalej uviedol, že obžalovanému nepriznal ani poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. o)
Trestného zákona, pretože obžalovaný neprispel k odhaleniu alebo usvedčeniu organizovanej skupiny,
zločineckej skupiny alebo teroristickej skupiny a poukázal na to, že obžalovaný neposkytol orgánom
činným v trestnom konaní také informácie, ktoré by inak nezískali, pretože zo správy KR PZ TT vyplýva,

že osoba, ktorú označil obžalovaný, už bola rozpracovaná operatívno-pátracou činnosťou.

10. Okresný súd napokon uviedol, že predpoklady na mimoriadne zníženie trestu v zmysle § 39 ods.
1 Trestného zákona nie sú dané, resp. sú dané len v obmedzenej miere a to tej, v ktorej sa kryjú zo
znížením trestu pod spodnú hranicu o 1/3 na základe vyhlásenia obžalovaného o vine.

11. Vo vzťahu k zaradeniu obžalovaného do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia
okresný súd uviedol, že obžalovaný doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody, a preto
nepovažoval za vhodné jeho umiestnenie na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu smaximálnym stupňom stráženia. Okresný súd tiež uviedol, že u obžalovaného neprichádzala do úvahy
aplikácia poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. o) Trestného zákona a ani mimoriadne zníženie trestu
podľa § 39 ods. 2 písm. b) Trestného zákona, a preto u obžalovaného neprichádzalo do úvahy jeho

zaradenie do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

12.Kvýrokuouloženítrestuprepadnutiaveciokresnýsúduviedol,ženahlavnompojednávaníopätovne
vykonal dokazovanie k veciam zaisteným pri domovej prehliadke u obžalovaného a obžalovanému uložil
tento trest len podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona len vo vzťahu k tým veciam, ktoré obžalovaný

použil na páchanie trestnej činnosti. Vo vzťahu k ďalším zaisteným veciam okresný súd rozhodnutie o
nich podľa § 289 ods. 2 Trestného poriadku vyhradil verejnému zasadnutiu.

13. Vo vzťahu k výroku o uložení ochranného dohľadu okresný súd uviedol, že vzhľadom na odsúdenie
obžalovaného za obzvlášť závažný zločin rozhodol o uložení ochranného dohľadu a uložení povinností,
ktoré sú spôsobilé efektívne monitorovať správanie obžalovaného po výkone trestu odňatia slobody a

napomôcť k jeho uvedomeniu si potreby vedenia riadneho života bez rozporu s ustanoveniami trestného
práva. Dĺžku ochranného dohľadu okresný súd určil v strede zákonnej sadzby, aby bolo možné efektívne
vyhodnotiť splnenie účelu ochranného dohľadu.

14. Po vyhlásení rozsudku k možnosti podania odvolania prokurátorka uviedla, že si ponecháva

lehotu a obžalovaný po porade s obhajkyňou zahlásil odvolanie. Prokurátorka napokon odvolanie proti
napadnutému rozsudku nepodala.

15. Obžalovaný svoje odvolanie odôvodnil písomne prostredníctvom svojej obhajkyne. V odôvodnení
obžalovaný uviedol, že odvolanie podal proti výroku o treste, pričom napadnutý rozsudok považuje

za nezákonný. Obžalovaný považuje uložený trest ako aj jeho zaradenie na jeho výkon do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia za neprimerane prísne. Obžalovaný ďalej uviedol, že sa
od počiatku trestného konania k drogovej trestnej činnosti doznal a na hlavnom pojednávaní urobil
vyhlásenie o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, čím prispel k rýchlemu skončeniu
veci na súde, svoje konanie úprimne a hlboko oľutoval a v súčasnosti si uvedomuje nezákonnosť

svojho konania. Obžalovaný poukázal na poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. l) a § 36 písm.
n) Trestného zákona. Obžalovaný ďalej uviedol, že začal spolupracovať s operatívnymi pracovníkmi
polície, a to s kpt. D. a kpt. G., ktorí ho mali ubezpečiť, že za spoluprácu dohodnú na prokuratúre
miernejší trest. Polícii oznámil závažnú trestnú činnosť, označil miesto, kde sa pervitín varil, variča,
ďalej varičovho spolupracovníka a osobu, ktorá odvážala pervitín do Bratislavy a osobu, ktorá dodávala

drogy do Trnavy. Prokuratúra mala spoluprácu obžalovaného s políciou vyhodnotiť len ako poľahčujúcu
okolnosť a navrhla mu uložiť trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov a 8 (osem) mesiacov,
ktorý návrh si mal okresný súd osvojiť, pričom obžalovaný uviedol, že takýto trest je bežne ukladaný
osobám, ktoré urobili vyhlásenie o vine, k spáchaniu trestnej činnosti sa doznali a oľutovali ju bez
toho, aby spolupracovali s políciou. Obžalovaný namieta, že už v pôvodnom konaní sa dožadoval

výsluchu operatívnych pracovníkov polície, čomu však okresný súd nevyhovel a upokojil sa s písomným
vyjadrením vyšetrovateľa.

16. Obžalovaný ďalej v odvolaní uviedol, že vyjadrenie vyšetrovateľa KR PZ TT v správe z 28. januára
2022 považuje za zavádzajúce, pretože operatívnym pracovníkom presne popísal dom, kde sa mal

pervitín variť, títo išli na predmetné miesto, dom odfotili a fotografiu mu priniesli ukázať, pričom sa jednalo
presne o ten dom, ktorý označil. Obžalovaný ďalej namieta, že nie je pravdou, že by predmetná osoba
mala byť už rozpracovaná, pretože v takom prípade by mu to operatívni pracovníci oznámili a viac by sa
o ňu nezaujímali. Obžalovaný je toho názoru, že ak by okresný súd predvolal operatívnych pracovníkov,
títo by potvrdili jeho výpoveď a mohlo by dôjsť k uloženiu miernejšieho trestu, než aký mu bol okresným

súdom uložený. Podľa názoru obžalovaného samotný fakt, že v trestnej veci vypovedal a podieľal sa
na objasnení trestnej činnosti bol dôvodom na aplikáciu ustanovenia § 39 ods. 2 písm. e) Trestného
zákona, pričom on sám nemá ako ovplyvniť priebeh vyšetrovania trestnej činnosti, čo sa zrejme odrazilo
aj na obsahu správy vyšetrovateľa a benefit, ktorého sa dožaduje, u neho nebol aplikovaný z dôvodu
liknavosti a neodbornosti práce polície.

17. Obžalovaný ďalej namieta zaradenie na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia a poukazuje na to, že doposiaľ vo výkone trestu odňatia slobody nebol,
nie je narušený a trestná činnosť, ktorej sa dopustil nebola tak závažná, aby musel trest vykonávať vústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Obžalovaný poukazuje na to, že v konaní urobil
vyhlásenie o vine, čo by sa analogicky dalo prirovnať k dohode o vine a treste, kde súd podľa § 48 ods.
5 Trestného zákona nie je viazaný odsekmi 2 a 3 § 48.

18. Obžalovaný preto navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil vo výroku o treste a vec vrátil
okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie, alebo aby krajský súd rozhodol sám a rozsudkom
obžalovanému uložil nižší trest odňatia slobody aplikujúc ustanovenia § 38 ods. 2, ods. 3 a § 39 ods.
2 písm. e), ods. 3 písm. c) Trestného zákona.

19. Prokurátorka sa k odôvodneniu odvolania obžalovaného nevyjadrila.

20. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku (1) Ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316
ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im

predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

21. Podľa § 319 Trestného poriadku Odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

22. Krajský súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že odvolanie proti napadnutému rozsudku
podala oprávnená osoba /§ 307 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku/ a odvolanie bolo podané včas /
§ 309 ods. 1 Trestného poriadku/. Po preskúmaní zákonnosti a odôvodnenosti napadnutého výroku o
treste ako aj správnosti postupu konania, ktoré napadnutému výroku predchádzalo krajský súd zistil, že
odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

23. Obžaloba bola na obžalovaného na okresný súd podaná dňa 30. apríla 2021 na skutkovom a
právnom základe uvedenom v napadnutom rozsudku.

24. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 3. novembra 2021 urobil vyhlásenie podľa §

257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý mu obžaloba kladie za
vinu, ktoré okresný súd prijal a súčasne rozhodol, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal
spáchanie skutku sa nevykoná a vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste.

25. Okresný súd o obžalobe rozhodol rozsudkom z 3. novembra 2021, č. k. 29T/39/2021-475, ktorý bol

na podklade odvolania obžalovaného uznesením krajského súdu z 16. decembra 2021,
sp. zn. 6To/90/2021 podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. c), ods. 2 Trestného poriadku zrušený vo výroku
o treste a spôsobe jeho výkonu a vec bola podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vrátená okresnému
súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

26. Obžalovaný podal odvolanie len čo do výroku o treste, pričom konanie, ktoré napadnutému výroku
predchádzalo v odvolaní nenapadol. Krajský súd preto v odvolacom konaní preskúmal len výrok o treste,
a to aj s ohľadom na skutočnosť, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine, ktoré
okresný súd prijal, a teda výrok o vine obžalovaného nadobudol právoplatnosť dňa 3. novembra 2021.

27. Okresný súd v konaní, ktoré napadnutému rozsudku predchádzalo správne ustálil poľahčujúcu
okolnosťpodľa§36písm.l)Trestnéhozákona,pretožeobžalovanýsakspáchaniutrestnéhočinupriznal
a vyjadril úprimnú ľútosť nad jeho spáchaním.

28. Pokiaľ ide o poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Trestného zákona, túto okresný súd

obžalovanému rozsudkom z 3. novembra 2021, č. k. 29T/39/2021-475 priznal s odôvodnením, že
obžalovaný prejavil ochotu spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní pri objasňovaní inej
drogovej trestnej činnosti /pozn. teda nie svojej trestnej činnosti/, pričom o tejto poskytol predbežné
informácie. Poľahčujúcou okolnosťou podľa § 36 písm. n) Trestného zákona je, ak páchateľ napomáhal
pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Táto poľahčujúca okolnosť je však založená na

aktívnej spolupráci páchateľa pri objasňovaní svojej trestnej činnosti, a to najmä vo forme uvádzania
dôkazov, ktoré slúžia na objasnenie skutkových okolností daného trestného činu a jej hodnotenie je
závislé od toho, do akej miery páchateľ sám svojim prístupom participuje na objasnení trestného činu. /Burda, E., Čentéš, J., Kolesár, J., Záhora, J. a kol., Trestný zákon, Všeobecná časť, Komentár, I. diel,
1. vydanie, Praha: C. H. Beck, 2010, 295 s./

29. Odvolanie proti rozsudku okresného súdu z 3. novembra 2021, č. k. 29T/39/2021-475 však podal len
obžalovaný, a to vo svoj prospech. Podľa § 327 ods. 2 Trestného poriadku Ak bol napadnutý rozsudok
zrušený len v dôsledku odvolania podaného v prospech obžalovaného, nemôže v novom konaní
dôjsť k zmene rozhodnutia v jeho neprospech. Napadnutým rozsudkom teda okresný súd bol povinný
obžalovanému túto poľahčujúcu okolnosť opätovne priznať, čo aj urobil, tentokrát s odôvodnením, že

obžalovaný napomáhal orgánom činným v trestnom konaní pri objasňovaní vlastnej trestnej činnosti, ako
aj pri objasňovaní inej drogovej trestnej činnosti. Hoci priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm.
n) Trestného zákona s poukazom na napomáhanie pri objasňovaní inej trestnej činnosti nie je v súlade
s Trestným zákonom, priznanie tejto poľahčujúcej okolnosti okresným súdom v novom konaní bolo v
konečnom dôsledku správne práve s poukazom na cit. ustanovenie § 327 ods. 2 Trestného poriadku.

30. Obžalovaný sa v odvolaní domáha aplikácie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. o) Trestného
zákona, podľa ktorého je poľahčujúcou okolnosťou, ak páchateľ prispel k odhaleniu alebo usvedčeniu
organizovanej skupiny, zločineckej skupiny alebo teroristickej skupiny. Okresný súd k tejto poľahčujúcej
okolnosti na hlavnom pojednávaní oboznámil správu KR PZ v Trnave, odboru kriminálnej polície z 28.
januára 2022, z obsahu ktorej vyplynulo, že informácie, ktoré obžalovaný poskytol orgánom činným

v trestnom konaní, nesmerovali ani k organizovanej, ani k zločineckej a ani k teroristickej skupine,
t. j. nejednalo sa o trestnú činnosť označenú v citovanom ustanovení. K výhradám obžalovaného
prezentovaným v jeho odvolaní krajský súd uvádza len toľko, že to nie je ani obžalovaný, ale ani
okresný a ani krajský súd, ktorí majú možnosť posúdiť kvalitu informácií poskytnutých obžalovaným. V
tomto smere sú súdy odkázané na vyhodnotenie informácií poskytnutých obžalovaným orgánmi činnými

v trestnom konaní. Z uvedeného dôvodu potom výhrady obžalovaného vo vzťahu k nezohľadneniu
tejto poľahčujúcej okolnosti nie sú dôvodné, pretože pre aplikáciu tejto poľahčujúcej okolnosti nie je
dôležitý rozsah informácií, ale výlučne skutočnosť, či ich poskytnutím obžalovaný prispel k odhaleniu
alebo usvedčeniu organizovanej skupiny, zločineckej skupiny alebo teroristickej skupiny, pričom z
oboznámenej správy KR PZ v Trnave, odboru kriminálnej polície z 28. januára 2022 také skutočnosti

nevyplynuli. Pokiaľ preto okresný súd obžalovanému poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. o)
Trestného zákona nepriznal, postupoval správne, pričom krajský súd len poznamenáva, že ani prípadný
výsluch operatívnych pracovníkov, s ktorými mal obžalovaný komunikovať, by na závere uvedenom v
tomto bode nič nezmenil.

31. K výhrade obžalovaného, že okresný súd mal aplikovať ustanovenie § 39 ods. 2 písm. e) Trestného
zákona krajský súd uvádza, že ani táto nie je dôvodná. Podľa cit. ustanovenia Súd môže znížiť trest pod
dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa ktorý sa
zvlášť významnou mierou podieľal na objasnení trestného činu korupcie podľa ôsmej hlavy tretieho dielu
osobitnej časti tohto zákona, trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny

podľa § 296, trestného činu založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny podľa § 297
alebo obzvlášť závažného zločinu spáchaného organizovanou skupinou, zločineckou skupinou alebo
teroristickou skupinou, alebo na zistení alebo usvedčení jeho páchateľa tým, že poskytol v trestnom
konaní dôkazy o takom čine, ak vzhľadom na povahu a závažnosť ním spáchaného trestného činu má
súd za to, že účel trestu možno dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania; znížiť trest odňatia slobody pod

dolnú hranicu trestnej sadzby sa nesmie voči organizátorovi, návodcovi alebo objednávateľovi trestného
činu, o ktorom poskytol dôkazy v trestnom konaní. Krajský súd opätovne poukazuje na obsah správy
KR PZ v Trnave, odboru kriminálnej polície z 28. januára 2022, z ktorej nevyplynuli žiadne skutočnosti,
umožňujúce okresnému súdu postupovať podľa § 39 ods. 2 písm. e) Trestného zákona.

32. Krajský súd zároveň považuje za potrebné vo vzťahu k stanovisku trestnoprávneho kolégia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2017, sp. zn. Tpj 55/2016 a z neho vyplývajúcej
možnosti analogickej aplikácie ustanovení § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona uviesť, že
z predmetného stanoviska nevyplýva povinnosť súdu citované ustanovenia aplikovať len v dôsledku
vyhlásenia obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b), resp. písm. c) Trestného poriadku. Tak, ako

ani prokurátor v prípravnom konaní nie je povinný bez ďalšieho uzatvárať s obvineným dohodu o
vine a treste, ani okresný súd nie je povinný bez ďalšieho po vyhlásení obžalovaného o jeho vine,
resp. vyhlásenia, že spáchanie skutku nepopiera, aplikovať per analogiam ustanovenia § 39 ods. 2
písm. d), ods. 4 Trestného zákona. Zníženie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenejTrestným zákonom musí reflektovať na skutkové okolnosti prípadu, ďalej na okolnosti týkajúce sa
obžalovaného a v neposlednom rade na zásady ukladania trestov vyjadrené v ustanovení § 34 ods. 4
Trestného zákona. Uvedené má svoje vyjadrenie v ustanovení § 331 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku,

podľa ktorého predseda senátu návrh dohody o vine a treste odmietne, ak zistí závažné porušenie
procesných predpisov, najmä porušenie práva na obhajobu, alebo ak navrhovaná dohoda o vine a
treste je zrejme neprimeraná resp. v ustanovení § 334 ods. 2 Trestného poriadku, podľa ktorého aj v
prípade, ak navrhovaná dohoda o vine a treste nie je zrejme neprimeraná, avšak ak ju súd nepovažuje
za spravodlivú, môže oznámiť svoje výhrady stranám, ktoré môžu navrhnúť nové znenie dohody o vine

a treste.

33. Inak povedané urobenie vyhlásenia o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku so sebou
automaticky nespája následok v podobe povinnej aplikácie ustanovení § 39 ods. 2 písm. d, ods. 4
Trestného zákona, ako sa to mylne domnieva obžalovaný. Obžalovaný síce urobil vyhlásenie o svojej
vine, avšak opomína, že trestnú činnosť drogového charakteru páchal takmer dva roky, teda po dlhší

čas a na viacerých osobách. Obžalovaný tiež opomína, že hoci jeho odsúdenie rakúskym súdom AG
Inglostadt sp. zn. 8 Ls 24 Js 7167/13 okresný súd správne neposúdil ako priťažujúcu okolnosť podľa § 37
písm. m) Trestného zákona, na toto odsúdenie je možné prihliadať pri hodnotení osoby obžalovaného v
širšom kontexte v tom zmysle, že obžalovaný sa do rozporu so zákonom nedostal po prvý krát. Okresný
súd aplikoval ustanovenie § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam v maximálnom

možnom rozsahu, pričom odvolanie proti napadnutému rozsudku podal len obžalovaný. Krajský súd na
uvedenú skutočnosť poukazuje v tej súvislosti, že ak by odvolanie podal aj prokurátor, a to v neprospech
obžalovaného, bolo by namieste zvažovať, či vzhľadom na všetky okolnosti prejednávaného prípadu je
uloženie trestu odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov a 8 (osem) mesiacov spravodlivé a v súlade
so zásadami pre ukladanie trestov. Prokurátor však odvolanie nepodal a krajský súd sa stotožňuje so

záverom okresného súdu, že v prípade obžalovaného nie sú žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali
uloženie ešte nižšieho trestu odňatia slobody.

34. Vo vzťahu k výhradám obžalovaného proti jeho zaradeniu na výkon trestu odňatia slobody do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia krajský súd poukazuje na svoje predchádzajúce

uznesenie z 16. decembra 2021, sp. zn. 6To/90/2021 a zároveň opakuje, že sa nestotožňuje s námietkou
obhajoby, že by obžalovaný mal byť bez ďalšieho zaradený na výkon trestu do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia a pokiaľ obžalovaný uvádza, že trestná činnosť, ktorej sa dopustil
nebola tak závažná, potom ju zjavne bagatelizuje. Krajský súd zároveň dodáva, že ani v novom konaní
nevyvstali žiadne také okolnosti, ktoré by odôvodňovali zaradenie obžalovaného na výkon trestu odňatia

slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

35. Podľa § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona sa páchateľ obzvlášť závažného zločinu zaraďuje
na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. Podľa §
48 ods. 4 Trestného zákona Súd môže zaradiť páchateľa aj do ústavu na výkon trestu iného stupňa

stráženia, než do ktorého má byť podľa odseku 2 zaradený, ak má so zreteľom na závažnosť trestného
činu a mieru narušenia páchateľa za to, že v ústave na výkon trestu iného stupňa stráženia bude jeho
náprava lepšie zaručená. Takto môže do ústavu na výkon trestu minimálneho stupňa stráženia zaradiť
páchateľa aj vtedy, ak bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu
za úmyselný prečin. Nemôže však do ústavu na výkon trestu s minimálnym alebo stredným stupňom

stráženia zaradiť páchateľa, ktorému bol uložený trest odňatia slobody na doživotie, alebo páchateľa
obzvlášť závažného zločinu, ktorému bol uložený trest odňatia slobody prevyšujúci pätnásť rokov. Aj
keď podľa § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona súd zaradí páchateľa obzvlášť závažného zločinu
na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia a prvá
veta § 48 ods. 4 Trestného zákona sa týka iného zaradenia na výkon trestu len oproti odseku 2 tohto

ustanovenia, z § 48 ods. 4 veta posledná Trestného zákona a contrario vyplýva, že súd môže páchateľa
obzvlášť závažného zločinu, ktorému bol uložený trest odňatia slobody neprevyšujúci 15 rokov, zaradiť
aj do ústavu na výkon trestu s iným než maximálnym stupňom stráženia (rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 29. januára 2013 sp. zn. 2Tdo/76/2012, R 55/2014, Zbierka stanovísk NS a súdov
SR č. 3/2014).

36. Pokiaľ obžalovaný odkazuje na ustanovenie § 48 ods. 5 Trestného zákona, podľa ktorého Pri
zaradení páchateľa do ústavu na výkon trestu minimálneho, stredného alebo maximálneho stupňa
stráženia nie je súd viazaný ustanoveniami odsekov 2 a 3 ani vtedy, ak schvaľuje dohodu o uznaní viny aprijatí trestu alebo zníži trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby podľa § 39 ods. 2 písm. b) a na možnosť
jeho analogickej aplikácie práve s poukazom na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 27. júna 2017, sp. zn. Tpj 55/2016, potom krajský súd poukazuje na svoje úvahy v

bodoch 32 a 33, ktoré sú namieste aj pri rozhodovaní o zaradení obžalovaného na výkon trestu odňatia
slobody do ústavu na výkon trestu s príslušným stupňom stráženia.

37. Hoci obžalovaný vo svojom odvolaní výslovne nenapádal výrok o treste prepadnutia veci, krajský
súd preskúmal aj tento výrok, pretože napriek tomu, že rozsudkom možno obžalovanému uložiť popri

sebe viac druhov trestov, rozsudok ako taký vždy obsahuje len jeden výrok o treste. V novom konaní
okresný súd tento trest uložil len vo vzťahu k veciam, ktoré sú vo vlastníctve obžalovaného a zároveň
len vo vzťahu k veciam, ktoré boli na spáchanie trestného činu použité, preto krajský súd tento výrok
považuje za správny. Správne potom okresný súd postupoval, pokiaľ si podľa § 289 ods. 2 Trestného
poriadku rozhodnutie o ochrannom opatrení v súvislosti s ostatnými v konaní zaistenými vecami vyhradil
na verejné zasadnutie.

38. Záverom krajský súd okresný súd upozorňuje, že predchádzajúcim uznesením krajského súdu z
16. decembra 2021, sp. zn. 6To/90/2021 bol rozsudok okresného súdu z 3. novembra 2021, č. k.
29T/39/2021-475zrušenýlenvovýrokuotresteaspôsobejehovýkonu.Okresnýsúdpretonepostupoval
správne, pokiaľ do napadnutého rozsudku opätovne uviedol výrok, ktorým obžalovaného uznal vinným

zo spáchania žalovaného skutku, pretože takýto výrok obsahoval už jeho predchádzajúci rozsudok.
Výrok o vine obžalovaného nadobudol právoplatnosť už dňa 5. novembra 2021, kedy bolo okresnému
súdu doručené podanie prokurátorky, ktorým sa táto vzdala práva podať proti predchádzajúcemu
rozsudku okresného súdu odvolanie vychádzajúc z toho, že prokurátorka sa k možnosti podania
odvolania proti predchádzajúcemu rozsudku na hlavnom pojednávaní konanom dňa 3. novembra

nevyjadrila a súčasne z toho, že prokurátor je oprávnený podľa § 307 ods. 1 písm. a) Trestného
poriadku odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku. Uvedené platí obdobne
aj vo vzťahu k výroku o uložení ochranného dohľadu, ktorý bol obžalovanému rovnako uložený už
predchádzajúcim rozsudkom a ktorý obžalovaný svojim odvolaním proti predchádzajúcemu rozsudku
nenapadol. Uvedené formálne pochybenie okresného súdu však nie je takého charakteru, aby bolo

potrebné napadnutý rozsudok zrušiť či zmeniť.

39. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 163 ods. 4, § 180 Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.