Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 19. jún 2020

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 9C/6/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118210822
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Jánošová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2020:6118210822.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica sudkyňou JUDr. Jarmilou Jánošovou v právnej veci žalobcu H. H., X.. XX.

XX. XXXX, V. L. J. XXX, XXX XX J., V.. Č.. Y. Ú. L. L. - F., R. XX, XXX XX L. L. proti žalovanému Ústav
na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica - Kráľová, Sládkovičova 80, 974 05 Banská Bystrica, o
porušenie žalobcovho práva na súkromie v súvislosti s neumožnením zakúpenia si výživových doplnkov,
takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že žalovaný neumožnením nákupu výživových doplnkov, konkrétne srvátkových
proteínovýchnápojov,aminokyselín,kreatínu,spaľovačovtukovastimulantovvpredajniÚVTOSBanská
Bystrica - Kráľová neoprávnenie zasiahol do žalobcovho práva chráneného článkom 8 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd.

V časti, v ktorej žalobca požadoval z titulu tohto zásahu náhradu nemajetkovej ujmy v sume 8 500,--
Eur, súd žalobu z a m i e t a .

Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa domáhal žalobou, aby súd rozhodol:
1. že žalovaný neumožnením nákupu výživových doplnkov v predajni ÚVTOS Banská Bystrica - Kráľová

neoprávnene zasiahol do jeho práva chráneného článkom 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd,
2. uložil povinnosť žalovanému zaplatiť mu z titulu náhrady nemajetkovej ujmy sumu 8 500,- Eur.

2. Podaním zo dňa 11. 09. 2019 špecifikoval žalobný petit v bode 1 tak, že sa domáhal určenia, že
žalovaný neumožnením nákupu výživových doplnkov (konkrétne srvátkových proteínových nápojov,
aminokyselín, kreatínu, spaľovačov tukov a stimulantov) v predajni ÚVTOS Banská Bystrica - Kráľová

neoprávnene zasiahol do žalobcovho práva chráneného článkom 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd.

3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán, prílohou č. 2 k zmluve o nájme nebytových priestorov,
žiadosťou o povolenie zakúpenia sušených vaječných bielkov zo dňa 29. 03.2017, povolením tohto

zakúpenia zo strany žalovaného zo dňa 31. 03. 2017, žiadosťou o povolenie zakúpenia bielkovinového
výživového doplnku zo dňa 28. 10. 2017, odpoveďou žalovaného na túto žiadosť, vyjadrením profesora
MUDr. Dušana Hamara, pokynom č. 7 GR Zboru väzenskej a justičnej stráže pre rok 2017, prílohou č. 2
k tomuto pokynu, zmluvou o nájme nebytových priestorov uzatvorenou medzi žalovaným a nájomkyňounebytových priestorov žalovaného, vyjadrením vedúcej lekárky žalovaného zo dňa 08. 10. 2019, zápismi
o riešení sťažností žalobcu, stanoviskom Úradu verejného zdravotníctva SR a zistil tento skutkový stav:

5. Žalobca vykonáva trest odňatia slobody u žalovaného.

6. Svojou žalobou doručenou súdu dňa 26. 01. 2018 sa domáhal nárokov vyplývajúcich z ochrany jeho
práva na súkromie v zmysle čl.8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd .

7. Poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR (I. ÚS 117/2007), podľa ktorého zásah do práva na
súkromie sa skúma v určitej postupnosti, pričom doktrína štrasburských orgánov ochrany práva uvádza
tri základné kritéria posudzovania a to legalitu, legitimitu a proporcionalitu.

8. K otázke legality uviedol, že z ustanovenia § 30 ods. 1 zákona č. 475/2005 Z. z. vyplýva jeho právo
ako odsúdeného na nákup potravín a výživových doplnkov, ktoré sú v zmysle ich legálnej definície v

§ 2 písm. g) zákona č. 152/1995 Z. z. potravinami. V § 30 ods. 3 citovaného zákona je jeho právo
obmedzované taxatívnym výpočtom kategórii predmetov, ktoré nemožno v predajni zriadenej v ústave
predávať, pričom výživové doplnky do tejto kategórie nepatria.

9. Pokiaľ aj riaditeľ ústavu môže rozhodnúť o povolení sortimentu predávaného tovaru v ústavnej

predajni, je limitovaný uvedenými zákonnými ustanoveniami a nemá možnosť neobmedzenej voľnej
úvahy. Pri rozhodovaní je povinný vykladať toto ustanovenie ústavno-konformným spôsobom, t. j. v
súlade s článkom 8 ods. 2 Dohovoru tak, aby odsúdená osoba nebola obmedzená na svojich právach
viac, ako je nevyhnutné v záujme legitímneho cieľa sledovaného týmto obmedzením. Výživové doplnky
nie sú spôsobilé zmariť účel výkonu trestu, či ohroziť bezpečnosť v ústave alebo zdravie odsúdeného.

Naopak, na rozdiel od iných povolených potravín ako kávy a cigariet, nepoškodzujú zdravie. Predmetný
zásah riaditeľa ústavu nebol v súlade so zákonom, ani nesledoval legitímny cieľ. Rovnako nebol
nevyhnutný v demokratickej spoločnosti.

10. Ďalej uviedol, že nemá inú možnosť získania týchto výživových doplnkov, než prostredníctvom

predajne nachádzajúcej sa v ústave.

11. Jeho záujmom je cvičiť a primerane tomu sa aj stravovať a dodržiavať zdravý životný štýl. Konanie
žalovaného mu v tomto bráni, čo pociťuje ako ponižujúce zaobchádzanie. Prežitú citovú úzkosť a fyzické
a psychické strádanie predstavuje u neho nenapraviteľnú majetkovú ujmu a z tohto dôvodu požadoval

nemajetkovú ujmu vo výške 8 500,-- Eur.

12. Poukázal tiež na tú skutočnosť, že pri výkone trestu odňatia slobody v predchádzajúcich ústavoch
(Ilava, Leopoldov) svoje nutričné potreby suploval sušenými vaječnými bielkami a netrpel výraznejším
fyzickým diskomfortom ani zdravotnými ťažkosťami. Ako športovec má vyššie nároky na príjem

bielkovín, pričom u žalobcu došlo u neho k úbytku svalovej hmoty, zoslabnutiu a vyčerpaniu.

13. Pokiaľ aj jeho žiadosť o zakúpenie bielkovinového výživového doplnku bola schválená a k jej
realizácii malo dôjsť prostredníctvom zdravotného strediska žalovaného, k tomuto nedošlo.

14. Keďže v pôvodnej žalobe pod bodom 1 uviedol všeobecne, že zo strany žalovaného došlo k zásahu
do jeho práv neumožnením nákupu výživových doplnkov, v podaní doručenom súdu dňa 11. 09. 2019
špecifikoval tieto výživové doplnky ako srvátkové proteínové nápoje, aminokyseliny, kreatín, spaľovače
tukov a stimulantov.

15. Na pojednávaní dňa 19. 06. 2020 uviedol, že v súčasnej dobe je už možnosť si zakúpiť v bufete
žalovaného sušené bielka ako aj proteínový nápoj.

16. Poukázal na článok 5 ods. 4 písm. b) vzorovej nájomnej zmluvy, ktorý nie je premietnutý do nájomnej
zmluvy žalovaného uzatvorenej s nájomcom bufetu a podľa ktorej je možné si objednať tovar v bufete

na základe individuálnych objednávok schválených riaditeľom ústavu.

17. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.18. Uviedol, že v zmluve s nájomcom bufetu je síce uvedené, že je možnosť zakúpiť aj iný než v nej
uvedený tovar, ale iba po schválení riaditeľom ústavu. Tento v danom prípade nepovažoval v tom období
za vhodné, aby pre jedného odsúdeného požadoval od nájomcu bufetu vykonať takýto nákup. Nemohol

ho k tomu nútiť, keďže by to nebolo pre neho rentabilné. Výživové doplnky sa nemôžu posielať väzňom
balíkom, len prostredníctvom zdravotného strediska alebo sortimentu v bufete. Potvrdil, že žalobca
žiadal o zakúpenie tých konkrétnych výrobkov, ktoré uviedol v žalobnom petite doručenom súdu dňa
11. 09. 2019.

19. Dohovor, ako medzinárodný dokument, ustanovuje len základný rámec, ktorý má svoj odraz v
právnomporiadkujednotlivýchštátov.ČiustanoveniaDohovorusúzachované,niejemožnéprejednávať
pred všeobecnými súdmi, nakoľko jednotlivé články dohovoru sú premietnuté do vnútroštátneho
zákonodarstva jednotlivých štátov.

20. Predmetom sporu bola určovacia žaloba, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že došlo k jeho

porušeniu práva na súkromie v zmysle článku 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len Dohovor) a v tejto súvislosti aj jeho nároku na zaplatenie nemajetkovej ujmy.

21. Krajský súd v zrušujúcom rozhodnutí v danej veci považoval žalobu žalobcu za podanú v zmysle §
11 a nasledujúcich O. z. v spojení s článkom 8 Dohovoru, na ktorý žalobca výslovne odkázal.

22. Podľa § 11 O. z. fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia,
občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

23. Podľa § 13 O. z. fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených

zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo
dané primerané zadosťučinenie.
(2) Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej
miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo
na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

(3) Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti,
za ktorých k porušeniu práva došlo.

24. Podľa článku 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ods.1/ každý má právo na
rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.

(2) Štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať okrem prípadov, keď je to v súlade
so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej
bezpečnosti,hospodárskehoblahobytukrajiny,predchádzanianepokojomazločinnosti,ochranyzdravia
alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných.

25. Je nesporné, že právo na súkromie je vo vnútroštátnej úprave SR premietnuté v citovanom
ustanovení§11O.z.,atedaboladanáprávomocsúdurozhodovaťožalobevuvedenomznení(porovnaj
tiež bod 33 rozhodnutia KS v Banskej Bystrici 15Co/176/2018).

26. Zároveň je možné domáhať sa v zmysle citovaného zákonného ustanovenia aj samostatnou

určovacou žalobou, že došlo k neoprávnenému zásahu, keďže takéto určenie môže predstavovať samo
o sebe primerané zadosťučinenie.

27. V súvislosti s porušením práva upraveného v § 11 O. z., v prípade preukázania dôvodnosti nároku,
má fyzická osoba možnosť domáhať sa pri splnení podmienok v zákone stanovených aj náhrady

nemajetkovej ujmy v peniazoch (§ 13 ods. 2 O. z.).

28. Žalobca považoval neumožnenie nákupov výživových doplnkov v predajni žalovaného za
neoprávnený zásah do jeho práva na súkromný život a osobný rozvoj, keď poukázal na rozsudok vo veci
Laduna proti Slovenskej republike Európskeho súdu pre ľudské práva. Podľa tohto zachovanie duševnej

stability väznenej osoby je nepostrádateľná podmienka na právo na rešpektovanie súkromného života.
Žiadal skúmať kritérium nevyhnutnosti tohto zásahu v demokratickej spoločnosti z hľadiska naliehavej
spoločenskej potreby a proporcionality tohto zásahu.29. Vo všeobecnosti ochrana pred zásahom do súkromia predstavuje ochranu pred vonkajším
neoprávneným zasahovaním iných subjektov, ktoré nepriaznivo ovplyvňuje rozvoj fyzickej alebo
psychickej morálnej sociálnej integrity.

30. Podmienkou úspešnosti žaloby v zmysle citovaného ustanovenia § 11 a § 13 ods. 1 O. z. je
preukázanie existencie neoprávneného zásahu do chránených osobnostných práv žalobcu.

31. Súd sa preto predovšetkým zaoberal spornou otázkou, či došlo k neoprávnenému zásahu do

osobnostných práv žalobcu konaním žalovaných.

32.Výkonutrestuodňatiaslobodyjeupravenývzákoneovýkonetrestuodňatiaslobodyč.475/2005Z.z.

33. Podľa § 4 ods. 1 z. 475/2005 Z. z. počas výkonu trestu je odsúdený povinný podrobiť sa
obmedzeniam tých základných práv a slobôd, ktorých výkon by bol v rozpore s účelom výkonu trestu

alebo ktoré sa nemôžu vzhľadom na výkon trestu uplatniť. Odsúdený je obmedzený najmä v práve
na nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia, slobode pohybu a pobytu, zachovaní listového tajomstva a
tajomstva dopravovaných správ a iných písomností, v práve slobodnej voľby povolania a v práve na
nakladanie s vecami osobnej potreby.

34. Podľa § 30 ods. 1 zákona 475/ 2005 Z. z. odsúdený má právo na nákup potravín, vecí osobnej
potreby a iných vecí v predajni zriadenej v ústave najmenej raz za kalendárny týždeň v určený pracovný
deň v primeranom množstve a s prihliadnutím na možnosť ich bezpečného uloženia v skrinke a v súlade
s podmienkami zabezpečenia zdravotnej neškodnosti potravín; v odôvodnených prípadoch najneskôr
do piatich pracovných dní od jeho nástupu do výkonu trestu alebo premiestnenia z iného ústavu. Nákup

je povolený len formou bezhotovostného styku okrem otvoreného oddelenia, kde je nákup povolený
platbou v hotovosti v ústave alebo mimo ústavu. Výška nákupu nesmie presiahnuť v kalendárnom
mesiaci trojnásobok sumy životného minima podľa osobitného predpisu. 14a)
(2) V ústave sa pre odsúdených zriaďujú predajne s potravinárskym, drogistickým a priemyslovým
tovarom.

(3) V predajni zriadenej v ústave nemožno predávať predmety, ktoré možno zneužiť na zmarenie účelu
výkonu trestu, ohrozenie bezpečnosti v ústave alebo zdravia odsúdeného.

35. Je nesporné, že výkon trestu odňatia slobody je zásahom do subjektívnych práv odsúdeného, čo
vyplýva zo samotnej povahy trestu odňatia slobody. Obmedzenie výkonu základných práv a slobôd je

odôvodnené účelom a cieľom trestu odňatia slobody.

36. Obmedzenie základných práv a slobôd osôb nachádzajúcich sa vo výkone trestu odňatia slobody
podliehavzmyslecitovanéhoustanovenia§4ods.1ZoVTobmedzeniam,ktorýchvýkonbybolvrozpore
s účelom výkonu trestu, ale aj obmedzeniam, ktoré sa nemôžu vzhľadom na výkon trestu uplatniť.

37. Z § 30 ZoVT však vyplýva, že odsúdený má právo na nákup potravín v predajni zriadenej v ústave v
rozsahu a cene uvedených v § 30 ods. 1, pričom požadované výživové doplnky nepatria medzi vylúčené
predmety predaja citované v § 30 ods. 3 ZoVT.
Toto právo si teda mohol aj vzhľadom k výkonu trestu odňatia slobody uplatniť a zároveň nebolo sporné,

že si ho aj uplatnil.

38. Rovnako nebolo sporné, že mu nebolo umožnené realizovať nákup požadovaných výživových
doplnkov prostredníctvom predajne zriadenej v ústave. Časť požadovaných výživových doplnkov si na
základe povolenia riaditeľa ústavu mal zakúpiť prostredníctvom zdravotného strediska, čo však nebolo

realizované.

39. Na druhú stranu žalovaný nepoprel skutočnosť, že takúto možnosť mali odsúdení v danej dobe v
iných ústavoch výkonu trestu odňatia slobody a potvrdil, že v čase rozhodovania súdu takúto možnosť
už mali odsúdení aj u žalovaného prostredníctvom predajne zriadenej v ústave.

40. Žalovaný argumentoval v priebehu konania výlučne tým, že riaditeľ sa rozhodol nepovoliť v danom
čase takýto predaj prostredníctvom predajne v ústave z dôvodu, že sa jednalo len o individuálnu
požiadavku žalobcu a bolo by to nerentabilné pre nájomcu.41. V konaní však bol produkovaný dôkaz o tom, že riaditeľ ústavu mohol a mal rozhodovať aj v prípade
individuálnych žiadostiach o predaji tovaru vo vzťahu k predajni, čo vyplýva zo vzorovej nájomnej zmluvy

ako prílohy k rozkazu generálneho riaditeľstva č. 7 z roku 2017 žalovaného.

42. Z uvedených dôvodov potom súd mal za to, že síce riaditeľ žalovaného o žiadostiach žalobcu
rozhodoval v rámci svojej kompetencie, ale jeho postup v danom prípade nemožno považovať za
súladný s požiadavkou legitimity a proporcionality (vo vzťahu k právam chráneným vo vzťahu k

spoločnosti v zmysle ustanovenia § 30 ods. 3 ZoVT a právam jednotlivca chráneným v čl. 8 ods.1/
Dohovoru) už aj vzhľadom k tej skutočnosti, že inú možnosť zakúpenia výživových doplnkov než
prostredníctvom bufetu ZoVT ani interné predpisy žalovaného odsúdeným neumožňujú.

43. Žalobca požadoval zakúpenie nie akejkoľvek potraviny ale výživových doplnkov, ktoré sú v
zmysle stanoviska Úradu verejného zdravotníctva SR potravinou na doplnenie prirodzenej stravy a

koncentrovaným zdrojom živín. Neobsahujú omamné psychotropné látky, ani akékoľvek iné zložky, ktoré
nie sú bezpečné. Patria medzi ne aj povolené chemické formy vitamínov, ktoré patrili medzi schválené
položky tovaru v zmluve uzatvorenej medzi žalovaným a nájomcom.

44. Žalobca síce nepreukázal, že by bol vrcholovým športovcom, ale je zrejmé súdu aj z iných konaní,

že on rovnako ako aj iní odsúdení majú možnosť vykonávať športovú aktivitu v priestoroch žalovaného
aj ju vykonáva.
V zmysle vyjadrenia profesora MUDr. Dušana Hamara z Fakulty telesnej výchovy a športu zvýšená
pohybová aktivita si vyžaduje kompenzáciu v zmysle zvýšenia celkového energetického príjmu
a zvýšeného príjmu bielkovín, ak je cieľom silových cvičení prírastok svalovej hmoty. Pravidelné

posilňovanie a kardio cvičenia majú pozitívny vplyv na ľudské zdravie.

45. Z uvedených dôvodov súd požiadavku žalobcu považoval za požiadavku v súlade s napĺňaním účelu
výkonu trestu (§ 3 ods. 3 ZoVT), pričom sa nejednalo o požiadavku, ktorú by nebolo možné vzhľadom
na výkon trestu uplatniť ani nevyhnutné z dôvodov uvedených v čl. 8 ods.2.Dohovoru .

Z uvedených dôvodov súd žalobe v tejto časti vyhovel a určil, že došlo k neoprávnenému zásahu do
práva na súkromie žalobcu.

46. V časti, v ktorej žalobca požadoval náhradu nemajetkovej ujmy, súd žalobu zamietol a to z dôvodu,
že daný zásah nemal za následok závažnú a neodstrániteľnú ujmu, pričom samotné vyhovenie žalobe

v bode 1 predstavuje podľa názoru súdu primerané zadosťučinenie.

47. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa zásady úspechu v spore v zmysle § 255 ods. 2 CSP, keď
žalobca aj žalovaní boli úspešní len čiastočne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne
v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť
podpísané. Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s
prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy
toho, kto ho urobil.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
i) právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v písmenách a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).