Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. marec 2019

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 7C/21/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1615211795
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ing. Mgr. Anna Přikrylová

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2019:1615211795.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, sudkyňou Ing. Mgr. Annou Přikrylovou, v právnej veci žalobcu: Domov sociálnych

služieb Plavecké Podhradie, IČO: 30 798 281, so sídlom Plavecké Podhradie č. 19, 906 36 Plavecké
Podhradie, proti žalovanej: E. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Plavecké Podhradie č. 19, 906 36 Plavecké
Podhradie, zastúpenej opatrovníkom Obcou Plavecké Podhradie č. 34, 906 36 Plavecké Podhradie, za
účasti osobitného zástupcu Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, IČO: 50 200 232, so
sídlom Račianska 153, 831 54 Bratislava, o zaplatenie 3.540,24 Eur, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu zamieta.

Súd nepriznáva žalovanej a osobitnému zástupcovi náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 30.11.2015 sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 3.540,24
Eur. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaná ako osoba nespôsobilá na právne úkony, je prijímateľ sociálnej
služby podľa zákona o sociálnych službách, poskytovanej jej žalobcom a to na základe zmluvy o
poskytovaní sociálnej služby č. 11/2010 zo dňa 12.05.2010. K zmluve uzatvorili účastníci niekoľko
dodatkov, predmetom ktorých bola úprava výšky úhrady za poskytovanú sociálnu službu. Podľa čl. II
ods. 3 zmluvy žalobca ako poskytovateľ sa zaviazal pre prijímateľa poskytovať sociálnu službu v súlade
so zákonom o sociálnych službách v domove sociálnych služieb. Podľa čl. III zmluvy sa poskytovateľ

zaväzuje poskytovať sociálnu službu na riešenie nepriaznivej sociálnej situácie prijímateľa z dôvodu
ťažkého zdravotného postihnutia, nepriaznivého zdravotného stavu v zariadení pre fyzické osoby, ktoré
sú odkázané na pomoc inej fyzickej osoby v domove sociálnych služieb. Podľa čl. VII ods. 6 zmluvy
úhradu za poskytované sociálne služby je prijímateľ povinný uhradiť v hotovosti za kalendárny mesiac,
v ktorom sa služby prijímateľovi poskytujú, najneskôr však do 15. dňa nasledujúceho kalendárneho
mesiaca. Celková výška úhrady za poskytovanie sociálnych služieb predstavuje za žalované obdobie
mesačné sumy od 01.11.2012 do 22.07.2014 vo výške 316,60 Eur a od 23.07.2014 do 30.10.2015 vo

výške 326,82 Eur. Žalovaná s ohľadom na výšku príjmu a povinnosť žalobcu zachovania pomernej časti
sumy životného minima, neuhrádzala žalobcovi za žalované obdobie celú sumu úhrady za poskytovanie
sociálnych služieb, ale iba jej časť. Neuhradené časti úhrad za poskytovanie sociálnych služieb za
obdobie od novembra 2012 do októbra 2015 predstavujú sumu 3.540,24 Eur.
2. Ďalej žalobca na pojednávaní doplnil, že žalobca je domovom sociálnych služieb, žalovaná je
klientom. V zmysle zmluvy o poskytovaní sociálnej služby je žalovaná ako prijímateľ sociálnej služby
povinná platiť úhradu. Podľa zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách musí zostať prijímateľovi

sociálnej služby životné minimum. Pohľadávku poskytovateľa tvorí nezaplatená časť úhrady za sociálnu
službu. Táto pohľadávka má limitovanú uplatniteľnosť, uplatní sa najneskôr v dedičskom konaní.
Rozhodujúci je právny stav ku dňu vzniku pohľadávky 2013 a 2015 a v čase, kedy pohľadávka vznikla,
zákon nelimitoval uplatnenie pohľadávky. Otázka splatnosti pohľadávky bola vyriešená podaním žalobyna súd. Žalobca ako rozpočtová organizácia je povinný riadne hospodáriť a spravovať pohľadávky a v
rámci správy týchto pohľadávok pristupuje k podaniu žaloby.

3. Opatrovník žalovanej ako osoby pozbavenej spôsobilosti na právne úkony (rozsudkom Okresného
súdu Malacky č.k. XPs/X/XXXX-XX, právoplatným dňa 06.01.2011) vo vyjadrení k žalobe uviedol, že
sumu úhrad za poskytnuté sociálne služby uznáva. Keďže žalovaná poberá invalidný dôchodok vo výške
292,70 Eur je zrejmé, že táto suma nepostačuje na úhradu za poskytované sociálne služby, ktorá je
mesačne vo výške 316,60 Eur resp. 326,82 Eur.

4. Súd uznesením č.k. 7C/21/2015-43 zo dňa 11.06.2018 pribral do konania osobitného zástupcu Úrad
komisára pre osoby so zdravotným postihnutím.

5. Osobitný zástupca vo vyjadrení k žalobe uviedol, že z dikcie zákona nevyplýva žiadna povinnosť
uplatňovať si pohľadávku vzniknutú z nezaplatenej úhrady za sociálne služby podľa § 73 ods. 12 zákona

č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách voči prijímateľom sociálnych služieb za ich života súdnou cestou.
Žalobcaakoposkytovateľsociálnejslužbynemázákonomuloženúpovinnosťuplatniťsipohľadávkuvoči
prijímateľovisociálnejslužbyzdôvodu,žebydošlokpremlčaniu.Nezaplatenáúhradazasociálnuslužbu
alebo jej časť je pohľadávkou bez ohľadu na to, aký dlhý čas táto úhrada nebola platená. Mesačná výška
nezaplatenej úhrady je obsahom zmluvy o poskytovaní služby. To znamená, že po celý čas platnosti

zmluvy a poskytovania sociálnej služby sa výška pohľadávky kumuluje a je možné ju uplatniť v dedičstve
aj napr. po 30 rokoch. Úlohou právneho inštitútu regulácie úhrady za sociálnu službu v § 72 a 73
zákona o sociálnych službách je ochrana prijímateľa sociálnej služby pred platením úhrady za sociálnu
službu neprimerane jeho príjmovým, majetkovým a rodinným pomerom, ako aj ochrana prijímateľa
sociálnej služby pred svojvoľným zvyšovaním úhrady zo strany poskytovateľov sociálnej služby, ktorú

by prijímatelia neboli schopní uhrádzať. Tento ochranný mechanizmus je prevenciou vylúčenia osôb s
nepostačujúcim príjmom a majetkom a zvyšuje sociálnu solidaritu. Nárok na poskytnutie sociálnej služby
nie je podmienený príjmom a majetkom prijímateľa sociálnej služby. Prijímateľ sociálnej služby uvedenej
v§31a§34až41(tedaajsociálnejslužbysceloročnoupobytovouformouvdomovesociálnychslužieb)
je povinný podľa § 72 ods. 8 zákona o sociálnych službách platiť úhradu za poskytovanú sociálnu službu

podľa svojho príjmu a majetku. Právna ochrana zostatku z príjmu po zaplatení úhrady za sociálnu službu
ustanovená v § 73 ods. 1 až 8 a zákona o sociálnych službách garantuje, že v dôsledku platenia úhrady
za sociálnu službu nebude ohrozené uspokojovanie životných potrieb na celospoločensky uznanej
minimálnej úrovni, ktorá sa odvodzuje od súm životného minima ustanoveného osobitným predpisom.
Ak nevznikne prijímateľovi sociálnej služby, vzhľadom na právnu ochranu zostatku z jeho príjmu po

zaplatení úhrady za sociálnu službu, povinnosť platiť úhradu za sociálnu službu, resp. vznikne povinnosť
platiť len časť tejto úhrady a nezaplatená úhrada alebo jej časť nie je platená za prijímateľa sociálnych
služieb vymedzeným okruhom osôb (vzhľadom na právnu ochranu zostatku aj z ich príjmu), nezaplatená
úhrada za sociálnu službu je s poukazom na § 73 ods. 12 zákona o sociálnych službách v znení účinnom
v čase podania žaloby pohľadávka poskytovateľa sociálnej služby, ktorá sa uplatňuje najneskôr v konaní

o dedičstve. Suma nezaplatenej úhrady za sociálnu službu podľa § 73 ods. 12 tohto zákona je obsahom
zmluvy o poskytovaní sociálnej služby podľa § 74 ods. 7 písm. l) tohto zákona v znení účinnom do dňa
14.12.2015. Prijímateľ je na základe uzatvorenej zmluvy o poskytovaní sociálnej služby však povinný
platiť úhradu za sociálnu službu alebo jej časť v takej výške, aby mu po jej zaplatení zostala mesačne
z jeho príjmu suma určená podľa § 73 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách. To znamená,

že ak príjem a majetok prijímateľa sociálnej služby nepostačuje na zaplatenie sumy úhrady za sociálnu
službu, nemá to za následok nemožnosť pristúpiť k uzatvoreniu zmluvy o poskytovaní sociálnej služby,
a teda „nie je vylúčený z poskytovania sociálnych služieb". V súlade s § 73 ods. 12 zákona (neskôr
ods. 13) o sociálnych službách nezaplatená úhrada za sociálnu službu alebo jej časť je pohľadávka
poskytovateľa sociálnej služby, ktorá sa uplatňuje najneskôr v konaní o dedičstve. Toto ustanovenie

vo svojich dôsledkoch zhodne upravilo nezaniknutie pohľadávky nezaplatenej úhrady alebo jej časti
smrťou prijímateľa sociálnej služby, a tým právnu skutočnosť, že ide o povinnosť, ktorá je predmetom
dedičstva a uplatňuje sa v konaní o dedičstve. Interpretáciu a aplikáciu znenia § 73 ods. 12 zákona
o sociálnych službách je potrebné spájať s právnou úpravou dedičského práva. V súlade s § 73 ods.
12 zákona o sociálnych službách pohľadávka nezaplatenej úhrady za sociálnu službu alebo jej časti

nezaniká smrťou prijímateľa sociálnej služby, ale ide o povinnosť, ktorá je predmetom dedičstva. Ide
vo svojich dôsledkoch o majetkovú povinnosť, ktorá smrťou poručiteľa nezaniká a ani neprechádza
na iné osoby. Ide o záväzok, dlh poručiteľa, ktorý sa stáva predmetom dedičstva. Osobitný zástupca
poukázal na § 470 Občianskeho zákonníka. Právna úprava § 73 ods. 12 zákona o sociálnych službáchustanovuje vo svojich dôsledkoch prechod pohľadávky poskytovateľa sociálnej služby - nezaplatenej
úhradyzasociálnuslužbualebojejčasti,ktorájedlhomprijímateľasociálnejslužbyaporučiteľazároveň,
na dediča v zásade len do výšky ceny nadobudnutého dedičstva. Predmetom zákona o sociálnych

službách však nie je právna úprava spôsobu nakladania s pohľadávkami poskytovateľa sociálnej služby,
vrátane ich uplatňovania a vymáhania, a preto je potrebné vychádzať zo všeobecnej úpravy týchto
vzťahov v Občianskom zákonníku. Pohľadávka nezaplatenej úhrady za sociálnu službu alebo jej časti
vzniká na základe záväzkového vzťahu upraveného v zmluve o poskytovaní sociálnej služby podľa § 74
zákona o sociálnych službách. Ide teda o pohľadávku bez exekučného titulu. Vzhľadom na obsahové

náležitosti zmluvy o poskytovaní sociálnej služby, ktorá obsahuje len sumu nezaplatenej úhrady za
sociálnu službu, ktorá vychádza z „predpisu úhrady za sociálnu službu" a možnosti jej platenia, a to po
uplatneníprávnejochranypredplatenímtejtoúhradyneprimeranejpríjmu,majetkuarodinnýmpomerom
prijímateľa sociálnej služby, a je pohľadávkou poskytovateľa sociálnej služby, existenciu dohody o čase
plnenia povinnosti zaplatiť dlh medzi poskytovateľom sociálnej služby a prijímateľom sociálnej služby
právna úprava zákona o sociálnych službách nepredpokladá. Keďže osobitný zástupca vychádza podľa

§ 73 ods. 12 zákona o sociálnych službách z toho, že povinnosť úhrady pohľadávky prijímateľa v
danom čase, keď nemá majetok ani nevznikne, nie je v tomto čase ani existujúca ani splatná. Teda
nemôže dôjsť ani k jej premlčaniu. Nakoľko doba splatnosti pohľadávky nezaplatenej úhrady za sociálnu
službu nie je medzí zmluvnými stranami dohodnutá, uplatňuje sa režim podľa § 563 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo

určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Odo
dňa, keď veriteľ mohol toto svoje právo vykonať po prvý krát, začne plynúť trojročná premlčacia doba na
jeho súdne vymáhanie. V kontexte ustanovenia § 36 Občianskeho zákonníka je právne významné, kedy
sa zmluvný záväzok stáva splatným. V oblasti sociálnych služieb ustanovuje zákon splatnosť záväzku
(pohľadávky) v § 73. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že pohľadávku možno uspokojiť vtedy, ak po

jej uspokojení zostane prijímateľovi sociálnej služby, resp. posudzovanej osobe zostatok príjmu určený
zákonomalebonajneskôrvdedičskomkonaní.Ustanoveniepodmieňujesplatnosťpohľadávkysplnením
dvoch alternatívnych skutočností. Ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka definuje premlčanie ako
dobu, ktorá je vo všeobecnosti trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz (keď
sa právo mohlo uplatniť na súde), t. j. keď sa záväzok stane splatným a veriteľ dlžníka vyzve na plnenie.

Z obsahu návrhu na vydanie platobného rozkazu žalobcu vyplývalo, že žalobca (veriteľ) si uplatnil
pohľadávku skôr, ako v dedičskom konaní a v čase, keď boli okolnosti na strane žalovanej (dlžníka) také,
že jej príjem neprevyšuje sumu, ktorá má prijímateľovi sociálnej služby, resp. posudzovanej osobe po
uspokojenípohľadávkyveriteľaostať.Podľa názoruosobitnéhozástupcuprávnyúkonzostranyveriteľa,
ktorým je výzva na plnenie, nie je v tomto prípade spôsobilý vyvolať zamýšľané právne účinky, ktorými

má byť splatnosť záväzku. V tejto súvislosti nie je dlžník povinný plniť, a to aj vzhľadom na ustanovenie
§ 73 zákona v nadväznosti na § 101 Občianskeho zákonníka. Aktivita poskytovateľa sociálnej služby,
ako veriteľa, zameraná na splatnosť pohľadávky nezaplatenej úhrady za sociálnu službu alebo jej
časti vrátane získania exekučného titulu môže podľa názoru osobitného zástupu začať až na základe
preukázaných zmenených príjmových, majetkových a rodinných pomeroch prijímateľa sociálnej služby,

ako dlžníka, ktoré umožňujú pri viazanosti § 72 až 73 zákona o sociálnych službách vymáhanie
pohľadávky nezaplatenej úhrady za sociálnu službu alebo jej časti (odkladacia podmienka). Ochrana
prijímateľa sociálnej služby pred platením úhrady za sociálnu službu neprimeranej jeho príjmovým,
majetkovým a rodinným pomerom ustanovená v § 72 až 73 zákona o sociálnych službách sa rovnako
vzťahuje aj na posudzovanie vymáhateľnosti pohľadávky nezaplatenej úhrady za sociálnu službu alebo

jej časti. Iný prístup by znamenal faktické popretie zmyslu a účelu zákonom o sociálnych službách
garantovanej právnej ochrany pred platením úhrady neprimeranej príjmovým, majetkovým a rodinným
pomeromprijímateľasociálnejslužby.Pohľadávkanezaplatenejúhradyzasociálnuslužbualebojejčasti
totiž vznikla na základe uplatnenej právnej ochrany pred platením úhrady za sociálnu službu tak, aby
po zaplatení tejto úhrady alebo jej časti zostal garantovaný zostatok z príjmu ustanovený zákonom o

sociálnych službách. Pohľadávka nezaplatenej úhrady za sociálnu službu alebo jej časti, teda vznikla
v dôsledku nemožnosti platiť úhradu za sociálnu službu alebo jej časť v dôsledku nedostatku príjmu a
použiteľného majetku za podmienok ustanovených zákonom č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách.
Aktivita poskytovateľa sociálnej služby, ako veriteľa, zameraná na splatnosť pohľadávky nezaplatenej
úhrady za sociálnu službu alebo jej časti môže začať len ak vzniknú také zmeny v príjme a použiteľnom

majetku na platenie úhrady za sociálnu službu, ktoré umožnia zaplatenie takto vzniknutého dlhu, resp.
jeho platenie v splátkach aj pri uplatnení právnej ochrany podľa § 72 až 73 zákona o sociálnych službách
(odkladacia podmienka), čo v novembri 2015, čiže v čase podania žaloby sa evidentne nestalo.6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so zriaďovacou listinou žalobcu, rozsudkom Okresného
súdu Malacky sp.zn. XPs/X/XXXX, zmluvou o poskytovaní sociálnej služby zo dňa 12.05.2010,
dodatkami k zmluve o poskytovaní sociálnej služby, výpisom z účtu žalovanej, rozhodnutiami Sociálnej

poisťovne o výške dôchodku a zistil tento skutkový a právny stav.

7. Žalobca je podľa zriaďovacej listiny č. 011/2009 rozpočtovou organizáciou Bratislavského
samosprávneho kraja a predmetom jeho činnosti je poskytovanie sociálnej služby na riešenie
nepriaznivej sociálnej situácie z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia a nepriaznivého zdravotného

stavu.

8. Žalobca ako poskytovateľ sociálnej služby uzavrel so žalovanou ako prijímateľkou sociálnej služby
zmluvu č. 11/2010 o poskytovaní sociálnej služby dňa 12.05.2010. Podľa čl. IV ods. 1 a ods. 2 sa
sociálna služba prijímateľovi poskytuje pobytovou formou ako celoročná sociálna služba. Podľa čl. V.
sa sociálna služba začína poskytovať od 13.05.2010 na dobu neurčitú. Podľa čl. VII ods. 4 je celková

výška úhrady za ubytovanie, stravovanie a odkázanosť fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby vo
výške 245,40 Eur mesačne. Podľa čl. VII ods. 5 prijímateľ sociálnej služby je povinný platiť úhradu za
poskytovanú sociálnu službu podľa svojho príjmu a majetku, pre žalovanú je táto znížená úhrada za
poskytované služby vo výške 132,67 Eur. Suma nezaplatenej úhrady za sociálnu službu je vo výške
112,73 Eur. Ak po zaručení ochrany príjmu podľa osobitného predpisu nevznikne prijímateľovi sociálnej

služby povinnosť platiť úhradu za sociálnu službu alebo jej časť a táto povinnosť nevznikne ani rodičom
alebo deťom a prijímateľ sociálnej služby zomrie, nezaplatená úhrada za sociálnu službu alebo jej časť je
pohľadávky poskytovateľa sociálnej služby, ktorá sa uplatňuje v konaní o dedičstve. Dodatkami k zmluve
o poskytovaní sociálnej služby sa upravovala výška úhrady za poskytovanú sociálnu službu vzhľadom
k príjmu žalovanej.

9. Z výpisu z účtu žalovanej vyplýva, že za november a december 2012 mala žalovaná dôchodok vo
výške 268,50 Eur. Následne sa žalovanej podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne zvýšil od 01.01.2013
dôchodok na sumu 278,60 Eur, od 01.01.2014 na sumu 286,40 Eur a od 01.01.2015 na sumu 291,- Eur.

10. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona
č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o sociálnych službách“) poskytovateľom sociálnej služby je za podmienok ustanovených
týmto zákonom obec, právnická osoba zriadená obcou alebo založená obcou, právnická osoba zriadená
vyšším územným celkom alebo založená vyšším územným celkom (ďalej len „verejný poskytovateľ

sociálnej služby“) a iná osoba (ďalej len „neverejný poskytovateľ sociálnej služby“).

11. Podľa § 71 ods. 1 písm. a) a písm. b) zákona o sociálnych službách sociálne služby poskytované
verejným poskytovateľom sociálnej služby môžu byť financované z rozpočtu verejného poskytovateľa
sociálnej služby, z úhrad za sociálne služby od prijímateľa sociálnej služby na základe zmluvy o

poskytovaní sociálnej služby.

12. Podľa § 72 ods. 1 zákona o sociálnych službách účinného od 01.01.2009 do 31.12.2013 Prijímateľ
sociálnej služby je povinný platiť úhradu za sociálnu službu v sume určenej poskytovateľom sociálnej
služby, ak tento zákon neustanovuje inak.

13. Podľa § 72 ods. 1 zákona o sociálnych službách účinného od 01.01.2013 do 31.12.2017 Prijímateľ
sociálnej služby je povinný platiť úhradu za sociálnu službu v sume určenej poskytovateľom sociálnej
služby, ak tento zákon neustanovuje inak. Do úhrady za sociálnu službu nemožno započítať úhradu za
vykonávanie, zabezpečovanie alebo utváranie podmienok na vykonávanie iných činností podľa § 15

ods. 3 .

14. Podľa § 72 ods. 8 zákona o sociálnych službách účinného od 01.03.2012 do 31.12.2013, veta prvá
a druhá prijímateľ sociálnej služby uvedenej v § 31 a 34
až 41 je povinný platiť úhradu za poskytovanú sociálnu

službu podľa svojho príjmu a majetku. Príjem na účely určenia úhrady za sociálnu službu sa posudzuje
podľa osobitného predpisu.15. Podľa § 72 ods. 8 zákona o sociálnych službách účinného od 01.01.2014 do 31.12.2017, veta práv
a druhá prijímateľ sociálnej služby uvedenej v § 31 a 34
až 41 je povinný platiť úhradu za poskytovanú sociálnu

službu podľa svojho príjmu a majetku. Príjem na účely platenia úhrady za sociálnu službu sa posudzuje a
zisťuje podľa osobitného predpisu, ak odsek 18 a § 72a
neustanovujú inak.

16. Podľa § 72a ods. 1 zákona o sociálnych službách účinného od 01.01.2014, príjem na účely platenia

úhrady za sociálnu službu sa zisťuje ako príjem za kalendárny mesiac predchádzajúci kalendárnemu
mesiacu, v ktorom sa sociálna služba začne poskytovať, ak odsek 2 neustanovuje inak.

17. Podľa § 72a ods. 9 zákona o sociálnych službách účinného od 01.01.2014, pri zisťovaní zostatku z
príjmu podľa § 73, ktorý musí prijímateľovi sociálnej služby zostať mesačne z jeho príjmu po zaplatení
úhrady za sociálnu službu, sa na účely platenia úhrady za sociálnu službu použije suma životného

minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanovená osobitným predpisom platná v čase zisťovania
príjmu alebo v čase prehodnocovania príjmu.

18.Podľa§73ods.1zákonaosociálnychslužbáchúčinnéhood01.01.2009do31.12.2013,pozaplatení
úhrady za celoročnú pobytovú sociálnu službu musí prijímateľovi sociálnej služby zostať mesačne z jeho

príjmu najmenej 20 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanovenej osobitným
predpisom.

19. Podľa § 73 ods. 1 zákona o sociálnych službách, veta prvá účinného od 01.01.2014, po zaplatení
úhrady za celoročnú pobytovú sociálnu službu musí prijímateľovi sociálnej služby zostať mesačne z jeho

príjmu najmenej 25 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanovenej osobitným
predpisom.

20. Podľa § 73 ods. 6 zákona o sociálnych službách účinného od 01.01.2009 do 31.12.2017, prijímateľ
sociálnej služby nie je povinný platiť úhradu za sociálnu službu, ak jeho príjem je nižší alebo sa rovná

sume ustanovenej v odsekoch 1 až 5, a to v závislosti od druhu a formy sociálnej služby, ak tento zákon
neustanovuje inak.

21. Podľa § 73 ods. 7 zákona o sociálnych službách účinného od 01.01.2009 do 31.12.2017, prijímateľ
sociálnejslužbyplatílenčasťúhradyzasociálnuslužbu,akjehopríjemjevyšší,akosúsumyustanovené

v odsekoch 1 až 5 a jeho výška nepostačuje na zaplatenie určenej úhrady za sociálnu službu, ak tento
zákon neustanovuje inak.

22. Podľa § 73 ods. 10 zákona o sociálnych službách účinného od 01.03.2012 do 31.12.2013, ak podľa
odsekov 1 až 5 nevznikne prijímateľovi sociálnej služby povinnosť platiť úhradu za sociálnu službu

alebo jej časť, prechádza táto povinnosť postupne na rodičov a deti, ak sa ich príjem neposudzuje
spoločne s príjmom prijímateľa sociálnej služby; rodičom alebo deťom po zaplatení úhrady za sociálnu
službu musí mesačne zostať 1,3 násobku sumy životného minima ustanovenej osobitným predpisom.
Na účely povinnosti platiť úhradu za sociálnu službu alebo jej časť u osôb uvedených v prvej vete platia
ustanovenia § 72 ods. 11, 13 a 15 rovnako. Rodičia alebo deti môžu uzatvoriť s poskytovateľom sociálnej

služby zmluvu o platení úhrady za sociálnu službu.

23. Podľa § 73 ods. 10 zákona o sociálnych službách účinného od 01.01.2014 do 31.12.2017, k podľa
odsekov 1 až 5 nevznikne prijímateľovi sociálnej služby povinnosť platiť úhradu za sociálnu službu alebo
jej časť, prechádza táto povinnosť postupne na zaopatrené plnoleté deti a rodičov, ak sa ich príjem

spoločne neposudzuje a spoločne nezapočítava s príjmom prijímateľa sociálnej služby; zaopatreným
plnoletým deťom alebo rodičom po zaplatení úhrady za sociálnu službu musí mesačne zostať 1,65-
násobok sumy životného minima ustanovenej osobitným predpisom. Na účely povinnosti platiť úhradu
za sociálnu službu alebo jej časť u osôb uvedených v prvej vete platia ustanovenia § 72 ods. 10, 12 a
14 rovnako. Zaopatrené plnoleté deti alebo rodičia môžu uzatvoriť s poskytovateľom sociálnej služby

písomnú zmluvu o platení úhrady za sociálnu službu podľa osobitného predpisu.

24. Podľa § 73 ods. 13 zákona o sociálnych službách účinného od 01.03.2012 do 31.12.2013, ak podľa
odsekov 1 až 5 nevznikne prijímateľovi sociálnej služby povinnosť platiť úhradu za sociálnu službualebo jej časť a táto povinnosť nevznikne ani rodičom alebo deťom a prijímateľ sociálnej služby zomrie,
nezaplatená úhrada za sociálnu službu alebo jej časť je pohľadávka poskytovateľa sociálnej služby,
ktorá sa uplatňuje najneskôr v konaní o dedičstve.

25. Podľa § 73 ods. 14 zákona o sociálnych službách účinného od 01.01.2018, ak prijímateľ sociálnej
služby nie je povinný platiť úhradu za sociálnu službu alebo jej časť ku dňu splatnosti úhrady za sociálnu
službu a túto nezaplatenú úhradu za sociálnu službu alebo jej časť nezaplatí ku dňu splatnosti tejto
úhrady za tohto prijímateľa sociálnej služby osoba podľa odseku 11 ani zaopatrené plnoleté deti alebo

rodičia podľa odsekov 12 a 13, nezaplatená úhrada za sociálnu službu alebo jej časť je pohľadávka
poskytovateľa sociálnej služby voči tomuto prijímateľovi sociálnej služby; ak je prijímateľ sociálnej služby
nezaopatreným dieťaťom, pohľadávka poskytovateľa sociálnej služby je pohľadávkou voči fyzickej
osobe, ktorá má k tomuto dieťaťu vyživovaciu povinnosť. Uplatnenie nároku poskytovateľa sociálnej
služby na pohľadávku podľa prvej vety nemá právne účinky, ak povinná osoba nemá v čase, v ktorom
poskytovateľ sociálnej služby tento nárok uplatnil, príjem alebo majetok, z ktorého možno po použití

odsekov 1 až 9 a § 72 a 72a, uspokojiť nárok poskytovateľa sociálnej služby, a to aj z časti; to platí aj
na pohľadávku, ktorá trvá po zániku právneho vzťahu pri poskytovaní sociálnej služby, z ktorého táto
pohľadávka vznikla.

26. Medzi stranami nebola sporná skutočnosť, že žalovaná v období od novembra 2012 do októbra

2015 poberala dôchodok vo výške 268,50 Eur, ďalej vo výške 278,60 Eur (od 01.01.2013), vo výške
286,40Eur(01.01.2014)avovýške291,-Eur(od01.01.2015).Výškaúhradyzaposkytovaniesociálnych
služieb bola v žalovanom období 316,60 Eur, resp. 326,82 Eur, teda vyššia ako príjem žalovanej.

27. Sporným zostalo to, či je možné dospieť výkladom ustanovení zákona o sociálnych službách

účinnéhovžalovanomobdobí,žežalovanejvzniklapovinnosťnaprieksvojmunedostačujúcemupríjmua
majetkovým a rodinným pomerom platiť neuhradené mesačné časti úhrad za sociálnu službu. Sporným
teda zostalo právne posúdenie uplatneného nároku.

28. Ustanovenie § 72 ods. 1 zákona o sociálnych službách, že žalovaná ako prijímateľ sociálnej

služby je povinná platiť úhradu za sociálnu službu, ak tento zákon neustanovuje inak. Ods. 8 § 72
hovorí, že žalovaná ako prijímateľka sociálnej služby (celoročnej pobytovej v domove sociálnych služieb
ako služba citovaná v § 41 zákona o sociálnych službách) je povinná platiť úhradu za poskytnutú
sociálnu službu podľa svojho príjmu a majetku. V konaní nebolo tvrdené ani preukázané, že by
žalovaná mala v žalovanom období majetok, ktorý by mal posudzovaný v zmysle § 72 ods. 10 až

18. Taktiež nebolo tvrdené a preukázané, že by žalovaná mala v žalovanom období iný príjem ako
starobný dôchodok, ktorého výška bola dokladovaná rozhodnutiami Sociálnej poisťovne a ktorý by
sa mal posudzovať podľa § 72a zákona o sociálnych službách. Ustanovenie § 73 ods. 7 zákona o
sociálnych službách hovorí, že žalovaná ako prijímateľ sociálnej služby platí len časť úhrady za sociálnu
službu, ak je jej príjem vyšší, ako 20 % resp. 25 % suma životného minima (znenie § 73 ods. 2 v

žalovanom období) a jeho výška nepostačuje na zaplatenie určenej úhrady za sociálnu službu, ak
tento zákon neustanovuje inak. Žalovaná takúto časť úhrady za sociálnu službu platila, čo v konaní
nebolo sporné. V prípade žalovanej nebolo preukázané, že by došlo k plateniu úhrady inou osobou
tak, ako to predpokladá § 73 ods. 9 zákona o sociálnych službách. V prípade žalovanej neprichádzajú
do úvahy ani deti ani rodičia, na ktorých by mohla prejsť povinnosť platiť úhradu za sociálnu službu.

Dôležitým ustanovením v prípade posúdenia vzniku nároku žalobcu je § 73 ods.12 (účinný ku dňu
podania žaloby). Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že žalovanej vzhľadom na jej nedostačujúci príjem,
neexistenciu majetku a rodinných príslušníkov povinných platiť úhradu za sociálnu službu) povinnosť
platiť úhradu, resp. jej zostávajúcu časť nevznikla. Ustanovenie zákona používa pojem „pohľadávka“,
takáto pohľadávka však nemá splatnosť, nevzniká dlh (lebo nevznikla povinnosť), keďže žalovaná

nemá dostačujúci príjem. Nemôže dôjsť teda ani k premlčaniu takejto pohľadávky ako tvrdil žalobca.
Prakticky už v čase uzavretia zmluvy o poskytovaní sociálnej služby bolo zrejmé, že žalovanej príjem
nebude postačovať na zaplatenie úhrady za sociálnu službu. Povinnosť žalovanej teda od začiatku
poskytovania sociálnej služby nevznikala. Časť nezaplatenej úhrady za sociálnu službu je pohľadávkou
žalobcu ako poskytovateľa sociálnej služby táto sa však uplatňuje v konaní o dedičstve, ak nedôjde k

zmene príjmových a majetkových pomerov u žalovanej. Uvedené korešponduje s čl. VII zmluvy o č.
11/2010 o poskytovaní sociálnej služby. Novelou č. 331/2017 Z.z. zákona o sociálnych službách bolo
novelizované ustanovenie § 73 ods. 14 (predtým ods. 13), ktoré podrobnejšie upravovalo pohľadávku
poskytovateľa sociálnej služby v prípade nedostatku príjmu a majetku prijímateľa sociálnej služby. Ajnapriek skutočnosti, že novelizované ustanovenie § 73 ods. 14 výslovne konštatuje, že uplatnenie
nároku poskytovateľa sociálnej služby nemá právne účinky, z pôvodného znenia tohto ustanovenia
vyplýva, že povinnosť úhrady za sociálnu službu podľa tohto znenia zákona prijímateľovi sociálnej služby

nevznikala. Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže súd nemal preukázané, že žalovanej vznikla povinnosť
platiť zvyšné časti úhrad, súd žalobu žalobcu zamietol.

29. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

30.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

31. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. Žalovaná a osobitný zástupca, ktorý
vystupoval na strane žalovanej, boli v konaní plne úspešní, náhradu trov konania si výslovne neuplatnili.
Preto súd rozhodol tak, že žalovanej a osobitnému zástupcovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Malacky, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti

odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).