Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 6. marec 2022

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 6C/1270/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1615209016
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Albert

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2022:1615209016.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

S. súd Malacky, samosudkyňou Mgr. Zuzanou Alber, v právnej veci žalobkyne: C., nar.: XX.XX.XXXX,. č.

XXX, XXX XX Jablonové, zast.: JUDr. Ľuboslav Linder, advokát, Záhorácka 1899/11A, 901 01 Malacky,
proti žalovanému: Y., nar.: XX.XX.XXXX, Hurbanova XX, XXX XX H., zast.: JUDr. Marta Vícenová,
advokátka, Záhorácka 15/B, 901 01 Malacky, o určenie hranice medzi pozemkami, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd p r i z n á v a žalovanému voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX sa žalobkyňa domáhala určenia hranice medzi
pozemkami, pričom uviedla, že je výlučnou vlastníčkou pozemku s parc. č. XXXX - záhrady o výmere

127 m2, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXX vedenom pre katastrálne územie E. (ďalej len ako
„Pozemok žalobkyne“). Žalovaný je výlučným vlastníkom pozemku s parc. č. XXXX - zastavané plochy a
nádvoriaovýmere441m2,ktorýjezapísanýnalistevlastníctvač.XXX vedenomprekatastrálneúzemie
E. (ďalej len ako „Pozemok žalovaného“). Žalovaná užívala a v súčasnosti užíva nerušene Pozemok
žalobkyne v hraniciach podľa stojaceho drôteného plotu vymedzujúceho hranice medzi Pozemkom
žalobkyne a Pozemkom žalovaného. Tento plot postavili právni predchodcovia žalobkyne, konkrétne jej
svokra H. J., po ktorej Pozemok žalobkyne zdedil rozhodnutím G. jej syn, manžel žalobkyne Y. J., nar.

XX.XX.XXXX. Rozhodnutím G. zdedila Pozemok žalobkyne žalobkyňa, tu však bol uvedený ešte ako
parcela č. XXX - záhrada o výmere 122 m2. Tento pozemok spolu s pozemkom č. XXX o výmere 97
m2, na ktorom je postavený dom, mali spolu 219 m2, teraz sú zapísané ako pozemky s parc. č. XXXX a
XXXX spolu o výmere 222 m2. Právnymi predchodcami žalovaného nebolo nikdy vlastníctvo žalobkyne
spochybňované. Žalobkyňa poukázala na Geometrický plán na zameranie skutočného stavu p.č.
XXX, XXX/X., XXX/X. č. XXXXXXXX-XXX-XXX-XX-XX zo dňa XX.XX.XXXX vypracovaný GEODÉZIOU
Bratislava a.s., ktorý je overený Okresným úradom, katastrálny odbor Malacky pod č. XXX/XX zo

dňa XX.XX.XXXX (ďalej ako „Geometrický plán“), ktorý jej bol po jeho vyhotovení doručený a bolo jej
uvedené, že nič nie je potrebné vybavovať a že hranice sú zaevidované tak, ako je to zakreslené v
tomto Geometrickom pláne. Žalovaný sa stal vlastníkom Pozemku žalovaného v roku 2000 na základe
OsvedčeniaodedičstveXXD/XXX/XXXXaaždofebruára2015nespochybňovalvytýčenúhranicumedzi
Pozemkom žalobkyne a Pozemkom žalovaného. Spochybňovať ju začal až v dobe, keď sa rozhodol na
Pozemku žalovaného postaviť rodinný dom, o ktorej skutočnosti sa žalovaná dozvedela dňa 06.02.2015,
kedy od Obce E. dostala Oznámenie o začatí zlúčeného územného a stavebného konania č.j. SÚ XX/

XXXX/St-o zo dňa XX.XX.XXXX.. Na výkrese s názvom: Rodinný dom R.. parc. XXXX vypracovanom A.
v decembri XXXX, je hranica medzi Pozemkom žalobkyne a Pozemkom žalovaného vyznačená od rohu
rodinného domu žalobkyne, čo nie je v súlade s Geometrickým plánom. Toto uviedla v námietke proti
stavebnému konaniu, ako aj pri ústnom pojednávaní. Keďže k dohode medzi žalobkyňou a žalovanýmnedošlo, Obecný úrad rozhodnutím č.j. R. zo dňa XX.XX.XXXX prerušil konanie a žalobkyňu odkázal
na súd. Žalobkyňa ďalej v žalobe poukázala na zákon č. XXX/XXXX Z.z. o katastri nehnuteľností, ako
aj na uznesenie NS ČR sp. zn. 22Cdo/2028/2008 a uznesenia NS SR sp. zn. 1Rkc/2/2009 a sp.zn.

1Cdo/11/1997. Uviedla, že je jej naliehavým právnym záujmom v prvom rade ochrana vlastníckeho
práva a potreba zaznačenia hranice pozemkov do katastra nehnuteľností a jej vytýčenie v teréne. Bez
relevantného rozhodnutia nemožno vyznačiť hranice pozemku geometrickým plánom. Ak by žalovaný
postavil rodinný dom v zmysle výkresu Rodinný dom R.. parc. XXXX vypracovaného A. tento by
bol posunutý k jej domu a nenapraviteľne ohrozoval životné prostredie žalobkyne. Žalovaný chce

navyše existujúci plot zbúrať a postaviť tam parkovacie miesta pre automobily. Snaží sa posunúť
hranicu pozemku a tým zasahuje do vlastníckeho práva žalobkyne. Žalobkyňa uviedla, že žiada o
určenie, že hraničná čiara medzi Pozemkom žalobkyne a Pozemkom žalovaného vedie, ako vyplýva z
Geometrického plánu. Ak by súd považoval za potrebné vyhotoviť nový geometrický plán, žiada súd o
ustanovenie súdneho znalca.

2. Dňa 14.03.2016 doručil žalovaný súdu podanie, v ktorom uviedol, že keďže je v jeho záujme udržať
dobré susedské vzťahy, navrhuje spornú časť previesť darovacou zmluvou. Žalobkyňa na výzvu súdu k
ponuke žalovaného uviedla, že sa strany na urovnaní sporu nedohodli. Geodet K. zameral žalovanému
aj pozemok patriaci žalobkyni cez dve steny po tretiu a následne si dal žalovaný túto časť pozemku
zapísať do katastra. Tiež uviedla, že žalovaný si z jej prípojky dedinskej vody nechal urobiť vlastnú

prípojku. V podaní zo dňa 05.06.2018 žalobkyňa poukázala na to, že žalovaný si začal stavať plot s tým,
že kašle na súdne pojednávanie a bude si robiť podľa svojho, čo žiadala žalobkyňa zastaviť.

3. Následne žalobkyňa doručila súdu dňa 05.09.2019 podanie, v ktorom uviedla, že žalovaný od podania
žalobypostavilnaPozemkužalovaného,ktorýjeužmedzičasomrozdelenýnapozemkysparc.č.XXXX/

X o výmere 348 m2 a parc. č. XXXX/X o výmere 93 m2, rodinný dom so súpisným číslom XXX, a to
napriek námietkam žalobkyne. Žalovaný následne postavil aj betónové oplotenie, a to na spornej hranici
Pozemku žalobkyne a pozemku s parc. č. XXXX/X, čím neoprávnene užíva plochu 9 m2, čo preukazuje
aj ním zaslaná vyššie uvedená ponuka na darovanie spornej plochy.

4. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie na deň 30.06.2020, na ktorom upozornil žalobkyňu,
že je potrebné žalobu upraviť tak, aby bol petit žaloby vykonateľný a schopný zápisu do katastra
nehnuteľností. Súd tiež žalobkyňu vyzval na doplnenie jej skutkových tvrdení o tom, kde a aká hranica jej
pozemku bola posunutá s odkazom na protokol o vytýčení hranice či znalecký posudok. Žalobkyňa na
tútovýzvusúdunereagovala,resp.uviedlalen,žežiadavypočuťoznačenýchsvedkovaževypracovanie

geometrického plánu zadá až po právnom názore súdu, ktorý si žiada poslať na jej adresu. Súd nariadil
pojednávanie ďalej na 25.11.2021, kde opätovne upozornil žalobkyňu, že žaloba o určenie hranice
pozemkovniejeprípustnávprípade,kedysapôvodnáhranicamedzipozemkamistalamedziúčastníkmi
neurčitou a spornou a že je v takom prípade potrebné navrhnúť zmenu petitu a geometrickým plánom
vymedziť spornú časť pozemku. Žalobkyňa na uvedené nereagovala, vady žaloby neodstránila.

5. Súd nariadil ďalšie pojednávanie na 07.03.2022, kde žalobkyňa zotrvala na podanej žalobe a uviedla,
že žiada, aby súd určil, že hranica medzi pozemkom s parc. č. XXXX zapísaným na LV č. XXX pre k.ú.
Jablonové vo vlastníctve žalobkyne a pozemkom s parc.č. XXXX/X zapísaným na LV č. XXX pre k.ú.
Jablonové vo vlastníctve žalovaného vedie cez body, ktoré budú určené súdom ustanoveným znalcom.

V súčasnej dobe tieto body nevie presne špecifikovať, navrhuje preto v tejto súvislosti ustanoviť znalca,
ktorý určí priebeh hranice medzi pozemkami. Má za to, že takým znaleckým posudkom by bola určená
hranica medzi pozemkami strán konania, pričom uviedla, že tieto boli medzičasom stavebným úradom v
celom katastri E. prečíslované. Znalecký posudok by určil hranicu pozemkov a časť, ktorá je v súčasnosti
zabraná žalovaným v porovnaní so stavom, ktorý tu bol pred výstavbou múru a pred geometrickým

plánom č. XX/XXXX. Žalovaný k veci uviedol, že žalobkyňa svoj návrh nijakým spôsobom neosvedčila a
v stave, v akom bola podaná žaloba a akými listinami bola podložená, tejto žalobe nie je možné vyhovieť.
Ak bude súdom nariadené znalecké dokazovanie, vyjadrí sa žalovaný po jeho ukončení.

6. Súd sa na pojednávaní oboznámil s predloženými listinami, pričom dokazovanie čítaním takých listín,

čítaním ich častí, alebo oznámením ich obsahu podľa § 204 CSP nevykonal, keďže odpisy listín boli
protistrane v priebehu konania doručené a ich obsah nebol protistranou spochybnený. Jednalo sa o
listiny: Výpis z LV č. XXX k.ú. E., nečitateľná kópia katastrálnej mapy, kópia katastrálnej mapy na
parc. č. XXXX z 06.11.2014, Výpis z LV č. XXX k.ú. E. k 06.11.2014, Rozhodnutie Štátneho notárstvaBratislava - vidiek G. Rozhodnutie Štátneho notárstva Bratislava - vidiek D XXXX/XX, Výpis z LV č.
XXX k 20.03.2002, Geometrický plán č. XXXXXXXX-XXX-XXX-XX-XX zo dňa 17.04.1998, Oznámenie
o začatí zlúčeného územného a stavebného konania z 02.02.2015, Koordinačná situácia vyhotovená

A. z decembra XXXX, Rozhodnutie Obce E. z 08.06.2015, nákres dotknutej časti pozemkov XXXX a
XXXX, situácia ohľadom stavby vodovodnej prípojky spracovaná L.. H. Y. 31.07.2005, GP č. XXX-XXXX-
XXX/XX /iné údaje nečitateľné/, nákres sporného pozemku vypracovaný A.. H. Y., informatívna kópia
z mapy k.ú. E., výpis z LV č. XXX a XXX k.ú. E. k 21.09.2021. Žalobkyňa navrhovala tiež vypočuť
svedkov uvedených v jej podaniach a vykonať znalecké dokazovanie znalcom z odboru geodézie, ktoré

návrhy súd vzhľadom na nižšie uvedené odôvodnenie zamietol.

7. Podľa § 129 ods. 1 až 4 CSP, ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje,
alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie
doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. V uznesení podľa odseku 1 súd

uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí
o možnosti podanie odmietnuť. Ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd
podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať. Ak sa podanie
opraví alebo doplní v celom rozsahu v súlade s výzvou podľa odseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty
na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže

rozhodnúť súd, ktorý ho vydal.

8. Podľa § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o

a) splnení povinnosti,

b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

9. Žalobkyňa sa v prerokúvanej veci domáha určenia priebehu hranice medzi Pozemkom žalobkyne
a Pozemkom žalovaného. Súd sa v konaní najprv zaoberal otázkou prípustnosti žaloby žalobkyne na
určenie priebehu hranice a súvisiacej otázky danosti jej naliehavého právneho záujmu na takom určení.
Podľa § 137 písm. c) CSP sa žalobou možno domáhať určenia, že tu právo je alebo nie je, ak je na

tom naliehavý právny záujem; ten netreba preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Podobne
podľa § 137 písm. d) CSP sa možno domáhať aj určenia právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného
predpisu. Novú právnu úpravu prípustnosti žalôb podľa § 137 v Civilnom sporovom poriadku je potrebné
v zmysle § 470 ods. 1 CSP aplikovať aj na konania začaté a neskončené predo dňom nadobudnutia
účinnosti CSP (ako je toto konanie), ak nie je v CSP uvedené inak (napr. v ust. § 470 ods. 2 CSP ).

Oproti pôvodnej právnej úprave v OSP nová úprava rozlišuje žaloby na určenie práva (§ 137 písm.
c/ CSP) a žaloby na určenie právnej skutočnosti (§ 137 písm. d/ CSP). U žalôb na určenie práva
nová právna úprava zotrvala na preukázaní naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení
(s výnimkou, ak tento naliehavý záujem vyplýva z osobitného predpisu). U žalôb na určenie právnej
skutočnosti podmienila nová právna úprava možnosť ich podania vtedy, ak požadované určenie právnej

skutočnosti vyplýva z osobitného predpisu. Podľa novej právnej úpravy tak nie je možné žalovať na
určenie priebehu hranice medzi pozemkami, pretože to nevyplýva zo žiadneho osobitného predpisu.
Žalobu podanú žalobkyňou tak bolo potrebné zamietnuť už len s poukazom na jej neprípustnosť.

10. Aj keby súd žalobu žalobkyne posudzoval podľa právnej úpravy platnej v čase podania žaloby

(pričom ju opakovane poučoval o nutnosti žalobu upraviť), musel by dospieť k záveru, že naliehavý
právny záujem žalobkyne na podanej žalobe nie je daný, a to práve preto, že predmetom žaloby nie je
určenie (ne)existencie práva či právneho vzťahu k pozemku, ale určenie faktického priebehu hranice,
t.j. skutočnosti. V prípade sporu o priebeh vlastníckej hranice pozemku sa žalobca môže žalobou buď
domáhať za splnenia podmienok podľa ustanovenia § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vypratania

predmetnej časti pozemku žalovaným, alebo určenia, že geometrickým plánom vymedzený pozemok,
resp. jeho časť je v jeho vlastníctve (rovnako rozsudok Krajského soudu v Ústí nad Labem sp. zn. 10 Co
592/2002, publikovaný v časopise Soudní rozhledy 6/03, s ktorým sa súd bezvýhradne stotožňuje). Aj
Najvyšší súd Českej republiky v uznesení sp. zn. 22 Cdo 2035/2003 uvádza, že rozhodovanie v sporeo priebehu objektívne zistiteľnej hranice medzi pozemkami je síce v právomoci súdu, žalobný návrh je
však potrebné formulovať tak, že ide o spor o určenie vlastníctva, príp. o vypratanie presne určenej časti
pozemku. Ak sa žalobca domáha určenia priebehu hranice medzi pozemkami, musí súd žalobcu poučiť

o nutnosti upraviť žalobný návrh (petit) tak, aby zodpovedal § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, príp.
žalobe na určenie vlastníctva.

11. V posudzovanom prípade žalobkyňa napriek opakovanému poučeniu súdu neodstránila súdom
vytýkané vady jej žaloby spočívajúce v nesprávnej formulácii žalobného petitu na určenie hranice medzi

pozemkami namiesto určenia vlastníckeho práva k vymedzenej časti pozemku. Zo žaloby podanej
žalobkyňou pritom vyplýva, že sa určenia priebehu hranice medzi pozemkami domáha nie preto, že
by sa priebeh hranice stal nejasný či neurčitý a bolo by potrebné ho v teréne vytýčiť, ale práve
preto, že medzi stranami vznikol spor o vlastnícke právo k časti Pozemku žalovaného, ohľadom
ktorého žalobkyňa v zásade tvrdí, že bola minimálne po vydržaciu dobu jeho oprávnenou držiteľkou.
Túto spornú časť pozemku žalobkyňa navyše vôbec nevymedzila ani geometrickým plánom, ani iným

relevantným spôsobom. Žalobkyňou predložený Geometrický plán, na ktorý petit jej žaloby odkazuje,
vôbec nezobrazuje Pozemky žalobkyne a žalovaného, ale pozemky označené úplne inými parcelnými
číslami, pričom žalobkyňa nepredložila súdu identifikáciu parciel, ani žiaden iný dokument, ktorý by
preukazoval, že pozemky zobrazené v Geometrickom pláne a Pozemky žalobkyne a žalovaného sú
totožné. Žalobkyňa taktiež opomenula v petite jej žaloby zohľadniť skutočnosť, že Pozemok žalovaného

už neexistuje a bol (zrejme nejakým geometrickým plánom) rozdelený na viacero pozemkov. Súd
zastáva názor, že tieto vady žaloby, resp. žalobného petitu neumožňujú a neumožňovali súdu žalobu
žalobkyne odmietnuť, pretože súdu taká vada neznemožňuje v konaní pokračovať. Ak však taká vada v
priebehu konania nie je odstránená, ako tomu bolo v posudzovanom prípade, predstavuje aj ona ďalší
dôvod pre zamietnutie žaloby bez jej meritórneho skúmania.

12. Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobu bez jej meritórneho skúmania zamietol.

13. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

14. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. V konaní bol plne úspešný žalovaný,
pretože súd žalobu proti nemu v celom rozsahu zamietol. Vzhľadom na to mu súd priznal voči žalobkyni
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a. neboli splnené procesné podmienky,
b. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c. rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e. súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g. zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného
poriadku).