Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. február 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10CoPr/1/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5920200209
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5920200209.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a

členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana v pracovnoprávnom spore
žalobkyne: Ing. Q. X., rod. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ul. J. W. XXXX/XX, K., právne zastúpenej
JUDr. Michalom Roštárom, advokátom so sídlom L. X. XX, O., proti žalovanému: Lesy Slovenskej
republiky, štátny podnik so sídlom Nám. SNP 8, Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, právne zastúpenému
JUDr. Marekom Morochovičom, advokátom s osídlom W. XX, X., o neplatnosť skončenia pracovného
pomeru výpoveďou, na základe odvolania žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č. k.
5Cpr/3/2020-303 zo dňa 26. augusta 2021, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovaný m á voči žalobkyni n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom okresný súd (ďalej v texte aj ako súd prvej inštancie) zamietol žalobu, ktorou
sa žalobkyňa domáhala určenia, že skončenie pracovného pomeru na základe písomnej výpovede
žalovaného podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce spísanej žalovaným dňa 20.8.2019, je neplatná.

2.Východsko súd prvej inštancie ustálil, že pracovný pomer žalobkyne u žalovaného vznikol na základe

pracovnej zmluvy zo dňa 08.04.2013, pôvodne na pozíciu vedúci lesníckeho obvodu. Výpoveď zo
dňa 5.10.2015 daná žalobkyni zamestnávateľom bola rozhodnutím Okresného súdu Čadca sp. zn.
9Cpr/1/2016 zo dňa 23.11.2018 vyhlásená za neplatnú. V ďalšom období žalobkyňa uzavrela so
žalovanýmdňa20.12.2018dohoduozmenepracovnejzmluvy,vzmyslektorejpočnúcdňom20.12.2018
sa zmenilo opis zaradenia/funkcie žalobkyne na: STF ochrana lesa - zabezpečenie plnenia úloh v oblasti
ochrany lesy na OZ, STF referent ekológie - zabezpečenie plnenia úloh spojených s ochranou prírody
a krajiny v rámci OZ. Predmetné pracovné miesto referent ekológie ochrana lesa od 01.04.2019 bolo

rozhodnutím riaditeľa odštepného závodu č. RR-OZ 10/2019-03 zrušené a žalobkyni bolo ponúknuté
voľné pracovné miesto vedúci lesného obvodu Vreščovka na LS Čadca, s miestom výkonu práce obvod
LS Čadca, ktorú pracovnú ponuku žalobkyňa prijala a dňa 20.03.2019 strany uzavreli dohodu o zmene
pracovnej zmluvy s účinnosťou od 01.04.2019, kedy bola žalobkyňa zaradená na funkciu vedúci LO -
zabezpečenie plnenia výrobných úloh v ťažbovej a pestovnej činnosti na lesnom obvode, s miestom
výkonu práce LS Čadca.
3.Následne, na základe listu generálneho riaditeľa štátneho podniku Lesy SR zo dňa 07.05.2019,

týkajúceho sa optimalizácie štruktúry funkčných a pracovných miest na úrovni ústredia OZ, lesných
správ, expedičných skladov a ostatných stredísk žalovaný pripravil návrh rozhodnutia týkajúci sa
organizačných zmien v štruktúre organizačných útvarov a pracovných miest na OZ Čadca s cieľom
optimalizácie a zefektívnenia činnosti vykonávaných na lesných správach OZ Čadca, za ktorým účelombolioptimalizovanélesníckeobvodynaOZČadcaazároveňlistomzodňa16.08.2019požiadalžalovaný
Lesy SR š.p., generálne riaditeľstvo o súhlas s rozhodnutím riaditeľa odštepného závodu Čadca -
RR-OZ 10-2019-04, v zmysle ktorého rozhodnutia sa s účinnosťou od 01.09.2019 mení organizačná

štruktúra LS Turzovka, LS Čadca a LS Stará Bystrica tak, že dňom 31.08.2019 ruší na LS Turzovka
lesný obvod 04 Dlhá (jedno pracovné miesto - vedúci lesného obvodu), na LS Čadca ruší lesný obvod
07 Vreščovka (jedno pracovné miesto - vedúci lesného obvodu) a na LS Stará Bystrica lesný obvod 04
Veľký potok (jedno pracovné miesto - vedúci lesného obvodu). Neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia
je príloha obsahujúca presné a podrobné rozdelenie a začlenenie porastov dotknutých lesných správ a

lesných obvodov. Lesy SR, štátny podnik, generálne riaditeľstvo listom zo dňa 19.08.2019 udelilo súhlas
sorganizačnouzmenounalesnýchsprávachOZČadcaod01.09.2019spočívajúcouvzrušení3lesných
obvodov vrátane 3 pracovných miest vedúceho LO, a to z dôvodu zefektívnenia vykonávania činnosti
na odštepnom závode Čadca.
4.V nadväznosti na to žalovaný listom zo dňa 16.08.2019 doručeným ZV OZ pri OZ Čadca požiadal
o prerokovanie zmeny organizačnej štruktúry odštepného závodu Čadca, pričom podľa uznesenia z

mimoriadneho zasadnutia závodného výboru ZO OZ DLV zo dňa 20.08.2019 tento prerokoval zmenu
organizačnej štruktúry OZ Čadca podľa rozhodnutia riaditeľa OZ Čadca RR-OZ-10/2019-04, ktoré
uznesenie bolo doručené žalovanému dňa 20.08.2019 o 12:31 hod.. Zároveň písomnou žiadosťou
zo dňa 20.08.2019 doručenou ZV OZ pri OZ Čadca dňa 20.08.2019, zamestnávateľ požiadal o
prerokovanie výpovede zamestnanca Ing. Q. X., ktorá sa rozhodnutím riaditeľa odštepného závodu

Čadca stala nadbytočnou (výpoveď ako príloha žiadosti). Závodný výbor ZO OZ DLV pri Odštepnom
závode Čadca prerokoval výpoveď danú žalobkyni podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce pre
nadbytočnosť,namimoriadnomzasadnutízávodnéhovýboruZOOZDLVkonanomdňa20.08.2019,ako
to vyplýva z uznesenia z mimoriadneho zasadnutia závodného výboru, ktoré bolo doručené žalovanému
20.08.2019 o 13:20 hod., ako aj samotnej zápisnice č. 3 z mimoriadneho zasadnutia závodného výboru.

5.Z výpovede žalobkyne ako aj vypočutých svedkov vyplynulo, že dňa 20.08.2019 na trinástu hodinu
bola zvolaná Ing. K. pracovná porada, ktorej sa zúčastnila aj samotná žalobkyňa, pričom svedkovia
Ing. Y. T. a Ing. K. potvrdili, že prítomní, teda i žalobkyňa bola oboznámená s rozhodnutím riaditeľa
OZ o organizačnej zmene. Následne bola žalobkyňa oboznámená s výpoveďou z pracovného pomeru
spísanou 20.08.2019 danou žalobkyni z dôvodu uvádzaného v § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka

práce pre nadbytočnosť v nadväznosti na prijaté rozhodnutie riaditeľa odštepného závodu Čadca, keď
zamestnávateľ nemá možnosť žalobkyňu ďalej zamestnávať v inom pracovnom zaradení na mieste
dohodnutom ako miesto výkonu práce v pracovnej zmluve, ani na kratší pracovný čas a nemá ani inú
vhodnú prácu podľa § 63 ods. 2 zákonníka práce. Svedkovia potvrdili, že predmetná výpoveď bola
doslovne prečítaná žalobkyni za prítomnosti zúčastnených osôb a táto bola požiadaná o prevzatie

jedného vyhotovenia výpovede z pracovného pomeru, čo žalobkyňa odmietla, ktorú skutočnosť na
predmetnej výpovedi potvrdili svojim podpisom zúčastnené osoby Ing. T., Ing. W., Ing. K. a Bc. L..
6.Pokiaľ žalobkyňa opakovane popierala, žeby zo strany zamestnávateľa bol vykonaný pokus o
doručenie predmetnej výpovede, je podľa súdu prvej inštancie nelogické, aby zamestnávateľ oboznámil
za prítomnosti zúčastnených osôb žalobkyňu o obsahu výpovede (čo žalobkyňa nepopiera) bez toho,

aby sa pokúsil doručiť žalobkyni samotnú výpoveď, keď je zrejmé, že jednou z podmienok platnosti
výpovede je doručenie výpovede do vlastných rúk zamestnanca. Ide o triviálnu podmienku, ktorú
zamestnávateľ žalobkyne musí splniť, aby nastali účinky výpovede a zamestnávateľ si musel byť
vedomý, že nedoručením listiny obsahujúcej ukončenie pracovného pomeru nedôjde k účinnému
skončenie pracovného pomeru, je teda nelogické, aby sa žalovaný po oboznámení výpovede žalobkyne

nepokúsil o jej doručenie na pracovisku, kde bola prítomná a sám by si spôsobil zmarenie doručenia
výpovede.
7.Z týchto dôvodov súd prvej inštancie vyhodnotil obranu žalobkyne za nepreukázanú a naopak, za
jednoznačne preukázané považoval, že k účinkom doručenia výpovede došlo odmietnutím prevzatia
písomnosti zo strany žalobkyne. V nadväznosti na uvedené potom žalovaný listom z 22.08.2019

informoval žalobkyňu o plynutí výpovednej doby, majúc za to, že k doručeniu výpovede z pracovného
pomeru došlo dňa 20.08.2019, pričom dňom 01.09.2019 začne plynúť trojmesačná výpovedná doba.
Žalobkyňa uplatnila neplatnosť skončenia pracovného pomeru žalobou na súde elektronickým podaním
doručeným dňa 31.1.2020, spracovaným v prvý najbližší pracovný deň, t.j. 3.2.2020, ktorý dátum sa
uvádza aj na prezenčnej pečiatke súdu a potvrdení o prijatí podania. Žaloba bola teda podaná v lehote

stanovenej ustanovením § 77 Zákonníka práce.

8. Okresný súd čiastkovo zhrnul, že výpoveď daná zamestnávateľom žalobkyni je písomná, má všetky
náležitosti vyžadované Občianskym zákonníkom ako aj osobitné náležitosti podľa § 17 Zákonníka práce,výpoveď obsahuje výpovedný dôvod, ktorý je jednoznačný a nie je zameniteľný s iným dôvodom. Právne
účinky výpovede nastali, keď žalobkyňa odmietla výpoveď prijať, prevziať a to dňa 20.08.2019, kedy za
prítomnosti svedkov - zúčastnených osôb bola oboznámená s obsahom samotnej výpovede, ktorá jej

bola odovzdaná na doručenie, avšak žalobkyňa výpoveď odmietla prijať.

9.1.Ďalej argumentoval, že zákonnými predpokladmi aplikácie výpovedného dôvodu podľa § 63 ods.
1 písm. b/ Zákonníka práce je existencia organizačnej zmeny, nadbytočnosť zamestnanca a príčinná
súvislosť medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou zamestnanca (pričom z právno-teoretického

hľadiska vymedzil ich charakteristiky).

9.2.Nadväzne v okolnostiach súdenej veci konštatoval, že žalovaný ako zamestnávateľ preukázal, že
v jeho organizácii došlo k organizačnej zmene, a to prijatím rozhodnutia riaditeľa Odštepného závodu
Čadca - RR-OZ 10-2019-4, v zmysle ktorého s účinnosťou od 1.9.2019 sa mení organizačná štruktúra
LS Turzovka, LS Čadca, LS Stará Bystrica tak, že dňom 31.8.2019 sa ruší na LS Turzovka lesný

obvod 04 Dlhá (jedno pracovné miesto - vedúci lesného obvodu), na LS Čadca ruší lesný obvod
07 Vreščovka (jedno pracovné miesto - vedúci lesného obvodu) a na LS Stará Bystrica lesný obvod
04 Veľký potok (jedno pracovné miesto - vedúci lesného obvodu). Ešte pred vydaním samotného
rozhodnutia o organizačnej zmene, žalovaný listom zo dňa 16.8.2019 požiadal Generálne riaditeľstvo
Lesov Slovenskej republiky, š.p. o súhlas s predmetným rozhodnutím, pričom generálny riaditeľa listom z

19.8.2019 vyslovil súhlas s navrhovanou organizačnou zmenou za účelom zefektívnenia vykonávaných
činností na Odštepnom závode Čadca, čím došlo k zrušeniu troch lesných obvodov a tým aj troch
pracovných miest vedúceho LO.
9.3.Žalobkyňa bola preukázateľne oboznámená s touto organizačnou zmenou, na porade dňa
20.8.2019, čo potvrdil žalovaný ako aj svedkovia p. Ing. T. a Ing. K., uvedená okolnosť vyplýva

i zo znenia samotnej výpovede z 20.8.2019. Uvedené v podstate žalobkyňa ani nesporovala, len
namietala účelnosť, nedôvodnosť, nepreskúmateľnosť rozhodnutia. K tomuto okresný súd zdôraznil,
že prijať rozhodnutie o organizačnej zmene je plne v kompetencii žalovaného ako zamestnávateľa.
V zmysle ustálenej judikatúry (6Cdo/69/1994, 21Cdo/1105/2001), rozhodnutie zamestnávateľa nie je
právnym úkonom, je to hmotnoprávny predpoklad pre právny úkon. Pretože nejde o právny úkon,

nie je možné ho preskúmať z hľadiska platnosti na súde. Súd sa môže zaoberať otázkou, či také
rozhodnutie bolo prijaté a či ho prijal zamestnávateľ. V prejednávanej veci však mal jednoznačne za
preukázané, že zamestnávateľ prijal rozhodnutie o organizačnej zmene, v dôsledku čoho sa žalobkyňa
pre zamestnávateľa stala nadbytočnou. Nejedná sa pritom o formálnu organizačnú zmenu, ale o
rozhodnutie s cieľom optimalizácie a zefektívnenia činnosti vykonávaných na lesných správach, ktorý

cieľ je v súlade s požiadavkou Generálneho riaditeľstva Lesov Slovenskej republiky. V zmysle ustálenej
judikatúry je potom bezpredmetné skúmať, či zmena organizačnej štruktúry bola dôvodná, alebo nie.
9.4.Je teda nesporné, že došlo k zmene organizačnej štruktúry, a to písomným rozhodnutím
zamestnávateľa, v dôsledku toho došlo k nadbytočnosti zamestnanca - žalobkyne a súd prvej inštancie
mal za preukázanú i príčinnú súvislosť medzi nadbytočnosťou zamestnanca a prijatými organizačnými

zmenami.Keďžepracovnápozíciažalobkynebolazrušená,natotomiestonebolomožnéprijaťžiadneho
ďalšieho zamestnanca, a i keď súd na návrh žalobkyne vykonal dôkaz - oboznámením správy zo
Sociálnej poisťovne obsahujúcej zoznam zamestnancov prihlásených do evidencie poistencov od
1.1.2019 doposiaľ, ani jeden z prijatých zamestnancov, na ktorých poukazovala žalobkyňa (p. Z., p.
W., p. T., p. W. a p. C.), nebol prijatý na pozíciu žalobkyne, išlo o robotnícke funkcie, na dobu určitú,

prípadne obsadené praktikantami, ktoré skutočnosti sú bez právneho významu k žalobkyňou namietanej
účelovosti organizačnej zmeny. Nie je preto možné stotožniť sa s námietkou žalobkyne, že žalovaný
voči nej konal účelovo s cieľom skončiť s ňou pracovný pomer, uvedené vyjadrenie žalobkyne ostalo
len v rovine ničím nepodložených tvrdení.
9.5.Pokiaľ ide o splnenie ponukovej povinnosti ohľadne iného vhodného miesta, súd prvej inštancie

uviedol, že toto musí preukázať zamestnávateľ, naproti tomu tvrdenie a preukazovanie, že ku dňu
výpovede mal zamestnávateľ voľné pracovné miesta, je procesná obrana zamestnanca. V danej veci
zamestnávateľ preukázal, že si splnil ponukovú povinnosť, keď žalobkyňa dňa 20.8.2019 za prítomnosti
svedkov bola oboznámená s tým, že zamestnávateľ nemá možnosť žalobkyňu ďalej zamestnávať v
inom pracovnom zaradení na mieste dohodnutom ako miesto výkonu práce v pracovnej zmluve, ani na

kratší pracovný čas, ani nemá inú vhodnú prácu, pričom žalobkyňa ne/splnenie ponukovej povinnosti
ani nenamietala.
9.6.S poukazom na § 74 Zákonníka práce okresný súd argumentoval, že zamestnávateľ je povinný
výpoveď z pracovného pomeru vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov. Z vykonanéhodokazovania v tejto spojitosti vyplýva, že zamestnávateľ písomnou žiadosťou zo dňa 20.8.2019 požiadal
zástupcu zamestnancov, v danom prípade ZV OZ pri OZ Čadca o prerokovanie výpovede žalobkyne.
K prerokovaniu výpovede došlo na mimoriadnom zasadnutí závodného výboru ZO OZ DLV pri OZ

Čadca dňa 20.8.2019, ako to vyplýva z pripojenej zápisnice za prítomnosti osôb podľa prezenčnej listiny
(č.l.172). Žalovaný nikdy netvrdil, že na zasadnutí mala byť prítomná aj žalobkyňa, je nesporné, že táto
na zasadnutí nebola, ani nebola k prerokovaniu prizvaná, čo však nie je podmienkou k prerokovaniu
výpovede. Žalobkyňa sa totiž domnievala, že došlo k uvedeniu nesprávnych informácií v samotnej
zápisnici, poukazujúc pritom na formuláciu obsiahnutú v bode 4. Zápisnice „.....Ing. T. prečítala žiadosť

o prerokovanie výpovede.......následne aj prečítala výpoveď z pracovného pomeru p. Ing. Q. X....“, z
čohožalobkyňausúdila,žepriamojej,tedažalobkyni,malabyťpaniIng.T.prečítanávýpoveď.Idepritom
o nesprávnu interpretáciu uvedeného vyjadrenia, keď súdu je zrejmé, že na zasadnutí nebola žalobkyňa
prítomná, ale Ing. T. všetkých prítomných oboznámila s výpoveďou danou Ing. Q. X., a to jej prečítaním,
čo potvrdil aj svedok Ing. T. K., ktorý zároveň pripustil nie príliš jednoznačnú formuláciu uvedeného
bodu. Pre potreby svojho rozhodnutia to však okresný súd nepovažoval, za dôležité, podstatné je,

že zamestnávateľ preukázal splnenie podmienky vyplývajúcej z ustanovenia § 74 Zákonníka práce,
keď požiadal zástupcov zamestnancov o prerokovanie výpovede udelenej žalobkyni, pričom zo strany
zástupcu zamestnancov došlo k prerokovaniu skončenia pracovného pomeru, výsledkom čoho je
uznesenie doručené zamestnávateľovi dňa 20.8.2019 o 13.21 hod. Pokiaľ ide o formu samotného
prerokovania, táto je výlučne v kompetencii zástupcov zamestnancov a zamestnávateľ nemá možnosť

do tohto procesu prerokovania vstupovať, ani inak zasahovať.
9.7.Ak žalobkyňa namieta riadne prerokovanie výpovede so zástupcami zamestnancov, poukazujúc
na registratúrne číslo listiny, keď podľa nej nebol dodržaný postup pri prerokovaní podľa stanov, keď
nie je zrejmé, ako hlasovali členovia závodného výboru, resp., že k prerokovaniu výpovede došlo v
rovnaký deň ako k prerokovaniu organizačnej zmeny, súd prvej inštancie tieto námietky vyhodnotil

ako irelevantné vo vzťahu k ust. § 237 Zákonníka práce, keďže pre platnosť výpovede sa vyžaduje jej
prerokovanie, ktoré je v definované ako výmena názorov medzi zástupcami zamestnancov a samotným
zamestnávateľom. Žiaden z členov závodného výboru prítomných na mimoriadnom zasadnutí, na
ktorom sa prerokovávala predmetná výpoveď, nespochybnil, nenamietal postup p. Ing. K. pričom
výsledok hlasovania, ako na to poukazuje žalobkyňa, nie je žiadnym spôsobom významný pre

zamestnávateľa. Rovnako bez právneho významu ostáva, že k prerokovaniu organizačnej zmeny a
výpovede došlo v jeden deň, keď je bezpochyby preukázané, že k prijatiu organizačnej zmeny došlo
skôr, táto zmena predchádzala výpovedi danej žalobkyni.
9.8.Nakoľko súd prvej inštancie považoval za preukázané jednotlivé hmotno-právne podmienky
výpovede, nevyhovel návrhu žalobkyne na doplnenie dokazovania vyžiadaním výpisu zo systému

odoslanej a prijatej pošty registratúry Lesov SR, .p., konkrétne od čísla 31900/2019 až 32600/2019,
keď k spôsobu prideľovania registratúrnych čísel sa podrobne vo svojej výpovedi vyjadrila svedkyňa Ing.
T., ktorá objasnila postup pri vyhotovovaní jednotlivých listín, ktoré všetky na seba logicky nadväzujú.
Taktiež už nevyhodnocoval tvrdenia žalobkyne týkajúce sa obsadenie pracovného miesta p. Ing. H. J.,
keď ide o okolnosti predchádzajúce žalobkyňou napádanému skončeniu pracovného pomeru, t.j. priamo

nesúvisiace s prejednávanou vecou.

10.Na základe opísaného okresný súd uzavrel, že výpoveď daná žalobkyni listom žalovaného zo dňa
20.8.2019 spĺňa všetky zákonom vyžadované náležitosti.
11.O trovách konania rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP a priznal žalovanému, ktorý bol vo veci

úspešný, právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov rozhodne súd
prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí.

12.Proti tomuto rozsudku podala odvolania žalobkyňa a domáhala sa zrušenia napadnutého rozsudku

a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie. Mala za to, že nesprávny procesný postup súdu jej
znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces.

13.1.Okresnému súdu vytýkala, že napriek jej pozícii ako slabšieho účastníka hmotnoprávneho vzťahu

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností, konkrétne nezabezpečil
výpisy zo systému odoslanej a prijatej pošty registratúry LESOV SR. š.p. k reg. číslam 31900/2019
až 32600/2019, ktorými by bolo objektívne zistené, či žalovaný ako zamestnávateľ splnil podmienky
pre danie výpovede žalobkyni v podobe prerokovania organizačných zmien, v dôsledku ktorých stalažalobkyňa ako zamestnankyňa nadbytočnou, a v podobe prerokovania výpovede žalovaného ako
zamestnávateľa danej žalobkyni.
13.2.Predmetnými dôkazmi by sa preukázalo, že listinné dôkazy predložené žalovaným a to uznesenie

z mimoriadneho zasadnutia ZV ZO OZ DLV, ktorým došlo k prerokovaniu zmeny organizačnej štruktúry,
rozhodnutie riaditeľa OZ Čadca o organizačnej zmene zo dňa 20.08.2019 a uznesenie z mimoriadneho
zasadnutia ZV ZO OZ DLV, ktorým došlo k prerokovaniu výpovede zamestnávateľa určenej žalobkyni,
vznikli s dátumom vyhotovenia a dátumom prijatia na Odštepnom závode Čadca až po 20.08.2019 (teda
nie v deň 20.08.2019, kedy malo dôjsť k prerokovaniu organizačnej 'zmeny zamestnávateľa, k prijatiu

organizačnej zmeny riaditeľom OZ Čadca, k prerokovaniu výpovede žalovaného určenej žalobkyni, a
kedymalodôjsťnapokonkpokusuodoručenievýpovedežalobkyni),vdôsledkučohobysajednoznačne
preukázalo, že žalovaný prostredníctvom svojho organizačnej zložky a to Odštepného závodu Čadca
spätne pozmenil dátum prijatia vyššie citovaných listín na prijímacej pečiatke, na základe čoho by bolo
možné konštatovať, je označené listiny, ktoré majú svedčiť o okolnostiach napĺňajúcich platné skončenie
pracovného pomeru výpoveďou žalovaného so žalobkyňou, dňa 20.08.2019 neexistovali a uvedeného

dňa ani neboli prijaté na Odštepnom závode Čadca, preto ani nemohlo dôjsť k naplneniu zákonných
predpokladov pre platné skončenie pracovného pomeru výpoveďou žalovaného so žalobkyňou.
13.3.Žalobkyňa pri tomto návrhu vychádzala zo skutočností, že registratúrne čísla sú prideľované
automaticky v rámci celého štátneho podniku LESY SR a teda nie je možné ovplyvniť akýmkoľvek
zamestnancom žalovaného v rámci organizačnej štruktúry žalovaného jeho pridelenie a číselný

údaj (čo však nie je možné tvrdiť o vyznačenom dátume prijatia či odoslania listiny, ako i dátume
vyhotovenia akejkoľvek listiny prijatej alebo odoslanej v rámci organizačnej štruktúry žalovaného,
najmä teda Odštepného závodu Čadca), pričom označené listinné dôkazy s reg. číslom 32543/2019,
32546/2019 a 32563/2019 majú nepomerne vyššie registratúrne číslo ku dňu 20.08.2019 oproti žiadosti
OZ Čadca o prerokovanie výpovede zamestnávateľa zo dňa 20.08.2019 s reg. č. 32062/2019 až

o 481 registratúrnych čísel (alebo oproti žiadosti o súhlas s Rozhodnutím riaditeľa OZ 10-2019-04
- vyhotovenom dňa 19.08.2019 s registratúrnych číslom 32070/2019, ktorým Generálne riaditeľstvo
dalo súhlas riaditeľovi odštepného závodu s organizačnou zmenou), hoci v období od 16.08.2019 do
19.08.2019 bolo v rámci celej organizačnej štruktúry žalovaného celkovo zaevidovaných prijatých a
odoslaných len 121 podaní.

13.4.Zabezpečením požadovaného výpisu zo systému odoslanej a prijatej pošty by sa preukázalo,
že registratúrne čísla medzi 32500 až 32600 (s podaniami vyhotovenými, prijatými či odoslanými
iných odštepných závodov v rámci SR či zo samotného Generálne riaditeľstva Lesov SR) budú s
dátumom vyhotovenia až po 20.08.2019 oproti inkriminovaným podaniam registrovaným na Odštepnom
závode Čadca s reg. č.: 32543/2019, 32546/2019 a 32563/2019, a to v dôsledku toho, že žalobkyňa

nepredpokladá pri podaniach vyhotovených, prijatých a odoslaných z iných odštepných závodov v rámci
SR či zo samotného Generálne riaditeľstva Lesov SR, akýkoľvek záujem zvyšnej časti organizačnej
štruktúry žalovaného účelovo spätne pozmeňovať mladší dátum vyhotovenia a prijatia listín za dátum
starší.
13.5.V danej spojitosti tiež odvolateľka uviedla, že súd prvej inštancie pri posúdení výpovede svedkyne

Ing. T. opomenul náležité vyhodnotiť predmetný dôkaz/výsluch vo vzájomnej súvislosti s listinnými
dôkazmi a s prihliadnutím na ich formálne znaky a pochybnosti z nich vyplývajúce.

14.Okrem toho, podľa odvolateľky súd prvej inštancie náležité nezohľadnil jej námietky, ktorými
rozporovala, že predmetné rozhodnutie žalovaného o organizačnej zmene nereflektuje na ustanovenie

§ 63 ods. 1 písm. b) ZP, z ktorého jednoznačne vyplýva, že zamestnávateľ môže dať zamestnancovi
výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na písomné rozhodnutie
zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o
znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce, pričom podľa ustálenej praxe
súdov, len také rozhodnutie zamestnávateľa o organizačných zmenách je dostačujúcim právnym

základom pre výpoveď zamestnávateľa, ktoré sleduje zmenu úloh zamestnávateľa, zmenu technického
vybavenia, zníženie počtu zamestnancov za účelom zabezpečenia efektívnosti práce. V prípade,
že takýmto rozhodnutím zamestnávateľ len predstieral prijatie organizačných zmien, t.j. zmenu jeho
úloh, technického vybavenia, zníženie stavu zamestnancov za účelom zabezpečenia efektivity práce
a jeho skutočné zámery boli iné, ide o neplatnú výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP. Podľa

žalobkyne zo žiadneho z vykonaných dôkazov nevyplývali skutočnosti o tom, akým spôsobom mieni
žalovaný dosiahnuť efektívnosť práce organizačnou zmenou prijatou predmetným rozhodnutím zo dňa
20.08.2019 reg. č. 32546/2019, žalovaný nepredložil štúdiu, metodiku či audit, ktorými by preukázal
účelnosť a opodstatnenosť jeho zámeru zabezpečiť efektívnosť práce prijatým rozhodnutím.15.V písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalovaný uviedol, že napadnutý rozsudok je vecne
správny, preto navrhol jeho potvrdenie.

16.Zdôraznil, že v konaní bolo inými dôkazmi a to ako listinnými tak aj výpoveďami svedkov dostatočne
preukázané, že právne skutočnosti zachytené na listinách, ktorých neexistenciu napáda žalobkyňa len
z dôvodu nesúladu registratúrnych čísel, teda prerokovanie organizačnej zmeny u žalovaného ZV ZO
OZ DLV, rozhodnutie riaditeľa OZ Čadca o organizačnej zmene a prerokovaniu výpovede ZV ZO OZ
DLV, sa stali dňa 20.8.2019 pred daním výpovede žalobcovi. Na tomto fakte nič nezmení ani žalobkyňou

namietaný nesúlad registratúrnych čísel, nakoľko existencia, či pridelenie registratúrneho čísla na
písomnom zázname (vyhotovení) o právnej skutočnosti nie je podmienkou vzniku či existencie týchto
právnych skutočností. Okolnosti ohľadne prideľovania registratúrnych čísel boli v konaní dostatočne
jasne a zrozumiteľne objasnené a vzhľadom na centralizovaný systém ich prideľovania na ústredí
žalovaného, teda mimo samotného odštepného závodu v Čadci, kde nastali, by akákoľvek manipulácia
s prideľovaním registratúrnych čísel znamenala, že do tejto manipulácie by muselo byť zapojených

niekoľko desiatok ľudí z odštepného závodu v Čadci a ústredia žalovaného, čo je absurdná predstava
hraničiaca s konšpiračnými úvahami najmä za existencie množstva iných dôkazov, ktoré preukazujú,
že tieto právne skutočnosti nastali. Žalobkyňou navrhovaný dôkaz teda nebol pre rozhodnutie súdu
podstatný/rozhodujúci (s ohľadom na existenciu iných dôkazov) a jeho nevykonanie preto nemalo
za následok porušenie zásady rovnosti zbraní, resp. princípu kontradiktórnosti občianskeho súdneho

konania.
17.Žalovaný nesúhlasil ani s námietkou žalobkyne, že rozhodnutie o organizačnej zmene je účelovým
konaním voči nej. Výsledkami vykonaného dokazovania totiž bol preukázaný len zámer žalovaného
zabezpečiť efektívnosť práce, pričom organizačné zmeny prebiehali u žalovaného v niekoľkých etapách.
Sledovanie iného cieľa, resp. účelové predstieranie prijatia organizačnej zmeny, preukázané nebolo a

ostalo len v rovine nepreukázaných tvrdení.

18.Napokon, v rámci posledného vyjadrenia žalobkyňa zotrvala na požiadavke vykonania/zabezpečenia
dôkazu (výpisu zo systému odoslanej a prijatej pošty registratúry žalovaného), vrátane skoršej
argumentácie o odňatí jej patriacich procesných práv a dodala, že vníma obranu žalovaného ako chabú

a neúčinnú, nakoľko v organizácii takého formátu nie je prípustné, aby listiny existovali určitú dobu (dva
týždne, mesiac?) bez toho, aby ich niekto zaevidoval a pridelil im registratúrne číslo a to najmä záujme
v organizácie práce a transparentného fungovania takéhoto subjektu, akým je žalovaný, pokiaľ z týchto
listín majú vyplývať pre žalovaného závažné právne dôsledky do vnútra žalovaného alebo navonok vo
vzťahu k iným subjektom.

19.Tvrdenie žalovaného o neopodstatnenosti námietky žalobkyne vznesenej vo vzťahu k rozhodnutiu
žalovaného o organizačnej zmene opierajúce sa o výsledky dokazovania označila za pomerne odvážne,
nakoľko žalovaný v dokazovaní nepredložil dôkaz, ktorým by preukázal zámer žalovaného rozhodnutím
o organizačnej zmene zabezpečiť zefektívnenie práce, nakoľko len také rozhodnutie zamestnávateľa o
organizačných zmenách je dostačujúcim právnym základom pre výpoveď zamestnávateľa, ktoré sleduje

zmenu úloh zamestnávateľa, zmenu technického vybavenia, zníženie počtu zamestnancov za účelom
zabezpečenia efektívnosti práce. Aj v tejto spojitosti zopakovala svoje doterajšie stanovisko o účelovosti
konania žalovaného

20.Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané subjektívne

legitimovanou (neúspešnou) stranou sporu (§ 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods.
1 CSP), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 379 CSP a bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario za použitia § 219 ods. 3 v spojení s 378 ods. 1 CSP)
rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny.

21.1.Žalobkyňa svoju odvolaciu argumentáciu sústredila na 2 zásadné skutočnosti/tvrdenia - účelovosť
rozhodnutia žalovaného o organizačnej zmene a nevyhnutnosť doplnenia dokazovania o výpis zo
systému odoslanej a prijatej pošty žalovaného. Ostatné/ďalšie zákonné predpoklady (predovšetkým
body 5 až 8 tohto odôvodenia) skončenia pracovného pomeru výpoveďou, podrobne rozoberané/
vyhodnotenéokresnýmsúdomtedaneboliučinenépredmetomodvolaciehoprieskumu,vktorejspojitosti

odvolací súd poukazuje na svoju principiálnu viazanosť (§ 380 ods. 1 CSP) vymedzenými odvolacími
dôvodmi.
21.2.Ani jedna z vyššie označených argumentačných línií nie je spôsobilá relevantne spochybniť
vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Primárne, pokiaľ ide o námietku údajného „fingovania“prijatej organizačnej zmeny zo strany zamestnávateľa, už len skutočnosť, že táto (zmena) sa
týkala (skončením pracovného pomeru) viacerých zamestnancov na identickej pracovnej pozícii (ako
žalobkyňa), zásadným spôsobom znižuje hodnovernosť/akceptovateľnosť takéhoto tvrdenia. Navyše,

odhliadnuc od toho, že predmetné stanovisko ostalo v rovine nepodloženého subjektívneho dojmu
žalobkyne, náležite súd prvej inštancie v tejto spojitosti poukázal na aplikačnou praxou vytvorený/
akceptovaný koncept faktických úkonov v pracovnom práve, v zmysle ktorého (okrem iných aj)
rozhodnutie zamestnávateľa o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov
za účelom zvýšenia efektívnosti práce alebo o iných organizačných zmenách nie je právnym úkonom

v zmysle § 34 OZ, nakoľko sa nejedná o taký prejav vôle, s ktorým by právne predpisy spájali zmenu
alebo zánik práv a povinností účastníkov pracovnoprávneho vzťahu. Jedná sa len o faktický úkon, ktorý
je hmotnoprávnym predpokladom pre právne úkony tam, kde to právny predpis stanovuje a ktorý nie
je sám o sebe spôsobilý privodiť následky v právnych vzťahoch účastníkov pracovnoprávneho vzťahu.
Dôsledkom opísaného je to, že ak súd preskúmava faktický úkon, ktorý je hmotnoprávnou podmienkou
platnosti právneho úkonu, jeho prieskum sa obmedzuje výhradne na to, či bol faktický úkon skutočne

spravený (nie je ne/platnosť) a či bol spravený osobou, ktorá bola naň oprávnená. V tomto kontexte
dospel súd prvej inštancie k jednoznačnému a správnemu záveru (body 9.2. až 9.4. tohto odôvodnenia).
21.3.Pokiaľ ide o rozsiahlu/podstatnú časť odvolacej argumentácie domáhajúcej sa zabezpečenia
výpisu zo systému odoslanej a prijatej pošty (registratúry), táto svojim zameraním smeruje len k
preukazovaniu skutočnosti, kedy boli evidenčne/úradne (v zozname pošty) zachytené príslušné

písomnosti, nie je však spôsobilá preukázať/vyvrátiť určujúci záver okresného súdu, že tieto (hmotno-
právne predpoklady) fakticky nastali pred podaním výpovede žalobkyni. Inými slovami, registratúrne
čísla môžu preukazovať okamih zaevidovania/odoslania listiny o prerokovaní zmeny organizačnej
štruktúry alebo výpovede zo zástupcami zamestnancov, nie však to, kedy k samotnému prerokovaniu
došlo. Podstatnou skutočnosťou je však práve a len predmetný okamih, t.j. kedy k prerokovaniu reálne

došlo a nie moment, kedy boli listiny dokumentujúce prerokovanie odovzdané na poštovú prepravu
interným systémom žalovaného. Vykonané dokazovanie pritom umožňuje s dostatočnou/praktickou
mierou istoty dospieť k záveru, že nedošlo k porušeniu zákonnej podmienky prerokovania organizačnej
zmeny a výpovede vopred a naopak žalobkyňou akcentovaný dôkaz nemá vo vzťahu k rozhodnému
momentu - z rozoberaných dôvodov - kvalifikovanú výpovednú hodnotu.

22.Vychádzajúc z prezentovaných úvah a záverov krajský súd potvrdil napadnutý rozsudok okresného
súdu vo výroku vo veci samej ako vecne správny.
23.Žalobkyňa síce odvolaním napadol rozsudok okresného súdu v celom rozsahu, vo vzťahu k výroku o
trovách prvoinštančného konania však nevymedzila žiadnu konkrétnu námietku. Nadväzne, potvrdenie

posudzovaného rozhodnutia v meritórnej časti, od ktorej je výrok o trovách konania priamo závislý,
zakladá vecnú správnosť aj dotknutého bezprostredne podmieneného výroku o nároku na náhradu trov.
Len na okraj krajský súd dopĺňa, že okresný súd náležite aplikoval zásadu plného úspechu v spore.

24.O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396

ods. 1 CSP. Odvolateľka - žalobkyňa nebola v tomto štádiu konania (vôbec) úspešná, čo zakladá plný
procesný úspech žalobcu voči nej. O konečnej/konkrétnej výške týchto trov (po posúdení uplatnených
trov v zmysle hľadísk uvedených v § 251 CSP) rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.

25.Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým,
že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie,
v čom spočíva táto vada.

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti
podaného dovolania.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí v prípadoch uvedených v §
429 ods. 2 CSP.