Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 8. február 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/50/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2318203201
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2318203201.3

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr.
Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v spore žalobcu: L. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom
F. XXXX, zastúpený splnomocnencom: VIA LEGE, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Veterná
1093, Pata, IČO: 36 866 415, proti žalovanej: U. Y., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XX, zastúpená
splnomocnencom: Advokátska kancelária Prachová & Partners, s.r.o., so sídlom Pribinova 20,

Bratislava, IČO: 50 491 300, o zaplatenie 36.000 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti
rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 4. apríla 2019, č.k. 8C/11/2018-125, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie žalovanej uložil zaplatiť žalobcovi 36.000 Eur

spolu s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 36.000 Eur od 27.3.2018 do zaplatenia, všetko do
troch dní od právoplatnosti rozsudku. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalobca má
voči žalovanej právo na náhradu trov konania vo výške 100%, o ktorých bude rozhodnuté osobitným
uznesením súdom prvej inštancie.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 31 ods. 1, § 33b ods. 1 písm. a), § 100

ods. 1, 2 a 3, § 107 ods. 1 a 2, § 451 ods. 1 a 2, § 517 ods. 2, § 724, § 725, § 727, § 730,
§ 731 a § 732 Občianskeho zákonníka, keď na základe vykonaného dokazovania mal preukázané,
že medzi sporovými stranami bola uzatvorená príkazná zmluva v ústnej forme a v písomnej forme
bolo žalobcom pre žalovanú udelené splnomocnenie, v ktorom mala žalovaná uvedený rozsah práv
a povinností k vybaveniu záležitosti - uzavretiu kúpnej zmluvy na nehnuteľnosť. Žalovaná na základe
ústnej zmluvy záležitosť - predaj nehnuteľnosti podľa príkazcu - žalobcu vybavila. Vybavením záležitosti

však nekončia povinnosti príkazníka. V zmysle ustanovenia § 727 Občianskeho zákonníka povinnosť
príkazníka spočíva v tom, že má povinnosť preniesť na príkazcu všetok úžitok z vykonaného príkazu.
Ak zmluvu uzavrel v mene príkazcu v rámci tejto povinnosti musí vydať príkazcovi najmä doklady, ale
aj plnenia, ktoré na základe takto uzavretej zmluvy získala pre príkazcu. Bolo jej povinnosťou predložiť
po vykonaní príkazu príkazcovi vyúčtovanie. Toto vyúčtovanie sa netýka len majetkových hodnôt,
ktoré príkazník získal pre príkazcu, ale aj nákladov, ktoré mu vznikli pri vykonaní príkazu. Žalovaná

si túto svoju povinnosť stanovenú zákonom nesplnila. Bolo povinnosťou žalovanej vyplatiť žalobcovi
sumu 50.000 Eur, čo však neurobila. Peniaze z predaja nehnuteľnosti si ponechala na svojom účte, s
ktorým žalobca nemohol disponovať. Z uvedeného je zrejmé, že sa žalovaná úmyselne bezdôvodne
obohatila. Pri úmyselnom bezdôvodnom obohatení je v zmysle § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka
stanovená desaťročná premlčacia doba, z čoho vyplýva, že nárok žalobcu nie je premlčaný. Kúpna
cena bola vyplatená kupujúcimi dňa 16.8.2013 a následne bol dňa 4.9.2013 povolený vklad do katastra.

V prejednávanej veci medzi sporovým stranami bolo sporné, či pohľadávka žalobcu je alebo nie je
premlčaná. Sporné v konaní nebolo, že žalovaná obdržala za predaj nehnuteľnosti, ktorej výlučnýmvlastníkom bol žalobca, sumu 50.000 Eur. Nebolo medzi nimi sporné ani to, že žalovaná zaslala zo
sumy 50.000 Eur žalobcovi sumu 10.000 Eur, a že zaslala sumu 4.000 Eur matke žalobcu, čo sa udialo
z pokynu žalobcu. Z uvedeného vyplýva, že dlh žalovanej voči žalobcovi predstavuje sumu 36.000

Eur. Vzhľadom na to, že si žalovaná svoju povinnosť riadne a včas nesplnila, súd jej uložil popri istine
zaplatiť aj úrok z omeškania od 27.3.2018, odkedy to žalobca v petite žaloby požadoval. V skutočnosti sa
žalovaná do omeškania dostala po tom, čo jej bolo doručené rozhodnutie o povolení vkladu do katastra
nehnuteľností, keď neurobila vyúčtovanie a peniaze neposkytla žalobcovi. O nároku na náhradu trov
konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP a vo veci úspešnému žalobcovi priznal nárok na

náhradu trov konania v celom rozsahu.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, ktorá navrhla
napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť s tým, že jej bude priznaný nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100%, alternatívne navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie. S rozsudkom súdu prvej inštancie nesúhlasila, keď podľa jej názoru súd

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a danú vec nesprávne
právne posúdil v intenciách vykonaného dokazovania. Odôvodnenie rozsudku o oprávnenosti nároku
žalobcu považovala za nedostatočné a nesprávne. Z hľadiska úplnosti odôvodnenia rozsudku sa
žiada, aby odôvodnenie obsahovalo výstižné vysvetlenie, ako súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia
a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy

vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil. Ak súd svoj skutkový a naň nadväzujúci
právny záver v rozhodnutí riadne neodôvodní, jeho rozsudok nemožno považovať za preskúmateľný.
Namietla predovšetkým záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého je zrejmé, že sa mala úmyselne
bezdôvodne obohatiť. Podľa jej názoru vyjadrenie súdu, že sa v danom prípade jedná o úmyselné
bezdôvodné obohatenie, pri ktorom zákon predpokladá desaťročnú premlčaciu dobu, nemá oporu vo

vykonanom dokazovaní. Súd vo svojom rozsudku nijako nezdôvodnil, na základe akých úvah dospel k
uvedenému záveru. V konaní nebolo nijako žalobcom rozporované a ani dokazované a preukázané, že
sa žalovaná bezdôvodne obohatila na úkor žalobcu úmyselne. Poukázala na to, že existenciu úmyslu
treba dokázať, čo v uvedenom prípade absentovalo. Poukázala na fakt, že v písomnom vyhlásení zo
dňa 8.6.2015 žalobca jednoznačne uviedol, že požaduje, aby žalovaná zostatok finančných prostriedkov

získaných z predaja nehnuteľností uvedených v predmetnom vyhlásení predstavujúcich sumu vo výške
10.000 Eur poukázala na jeho účet. Ona túto povinnosť splnila, čo nerozporuje ani žalobca. Z tohto
pohľadu nemôže obstáť jeho účelové a ničím nepreukázané tvrdenie o tom, že predmetné vyhlásenie
si poriadne neprečítal a nemal čas na rozmyslenie. Bola toho názoru, že v danom prípade uplynula
trojročná objektívna premlčacia lehota na uplatnenie žalobcovho údajného nároku na súd, ktorú zákon

predpokladá pri bezdôvodnom obohatení. Moment začatia plynutia objektívnej premlčacej lehoty sa
podľa jej názoru vzťahuje k okamihu vyplatenia kúpnej ceny v zmysle uzatvorenej kúpnej zmluvy. K
úplnému vyplateniu kúpnej ceny došlo dňa 16.8.2013, a teda žalobca mal uplatniť svoj nárok na súde
najneskôr do 16.8.2016. Plnomocenstvo udelené žalobcom žalovanej zaniklo vykonaním úkonu, na
ktoré bolo udelené, teda v tomto prípade momentom uzatvorenia kúpnej zmluvy. Žalovaná nemala v

zmysle udeleného plnomocenstva povinnosť prijatú kúpnu cenu spravovať alebo deponovať, pričom v
konaní nebol preukázaný opak. Odhliadnuc od nesprávneho právneho posúdenia súdu týkajúceho sa
ustálenia/neustálenia (bez relevantného dokazovania) úmyselného bezdôvodného obohatenia, k čomu
sa odvolateľka vyjadrila, je nárok žalobcu v celom jeho uplatnenom rozsahu premlčaný.

4. K odvolaniu žalovanej sa písomne vyjadril žalobca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok z dôvodu jeho
vecnej správnosti potvrdiť. Odvolanie len účelovo a nepodložene popiera úmysel žalovanej bezdôvodne
sa obohatiť na úkor žalobcu, pričom ale samotné bezdôvodné obohatenie žalovaná nepoprela. Medzi
stranami nebolo a nie je sporné, že žalovaná inkasovala (prevzala) finančné prostriedky patriace
žalobcovi na základe plnej moci od žalobcu. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaná mala žalobcu

len zastupovať a predmetné finančné prostriedky prevziať pre neho. Žalovaná vedela, že jej inkasované
peniaze nepatria, ale patria žalobcovi. Žalobca priamo v žalobe tvrdil úmyselné bezdôvodné obohatenie
sa na jeho úkor žalovanou a uvádzal skutkové okolnosti potvrdzujúce tento jeho úmysel, ktoré tvrdenia
žalovanáúčinnenepoprela.Jenesporné,žežalovanávedela,žežalovanásumapatrížalobcoviavedela
aj, že mu ju nevyplatila, a to ani keď sa jej dožadoval výzvou z 23.3.2018. Žalovaná nepopiera(la)

svoje bezdôvodné obohatenie a bráni(la) sa len námietkou premlčania a zmätočnou formuláciou na
vyplatenie sumy 10.000 Eur vo výzve podpísanej žalobcom, ktorej text bol ale žalobcovi len predložený
na podpis a nemožno ho interpretovať ako vzdanie sa práva žalobcu, lebo vzdanie sa práva by muselo
byť výslovné. K bezdôvodnému obohateniu splnomocnenca dôjde, až keď pre splnomocniteľa prevzatúsumu splnomocniteľovi neodovzdá, keďže je nepochybné, že splnomocnenec je na vydanie/odovzdanie
prevzatej sumy splnomocniteľovi povinný. Otázny je moment, kedy je splnomocnenec povinný odovzdať
splnomocniteľovi pre neho prevzatú finančnú sumu, keď nie sú na tomto termíne (čase plnenia)

výslovnedohodnutí.Vposudzovanomprípadeabsentovaladohodaočasetohtoplnenia.Sprihliadnutím
na ustanovenie § 727 Občianskeho zákonníka sa tak malo stať na výzvu splnomocniteľa, resp.
najneskôr prvý deň po tom, čo ho splnomocniteľ vyzval (§ 563 OZ). Inak sa splnomocnenec (príkazník)
dostane do omeškania s plnením jeho záväzku/dlhu voči splnomocniteľovi (príkazcovi). Prevzatá
suma predstavuje na strane splnomocnenca (príkazníka) bezdôvodné obohatenie až momentom,

kedy nemá oprávnenie, resp. právny dôvod ju viac držať pre splnomocniteľa. Toto oprávnenie mu
zanikne momentom zániku príslušného splnomocnenia, t.j. aj zánikom príslušnej príkaznej zmluvy. Od
momentu zániku splnomocnenia (príkaznej zmluvy) predstavuje na strane splnomocnenca bezdôvodné
obohatenie, ktoré drží bez právneho dôvodu a je povinný ho vydať. Splnomocnenie v danom prípade
nebolo obmedzené len na predaj nehnuteľnosti, ale aj na úkony, ku ktorým malo alebo mohlo dôjsť
po predaji nehnuteľnosti, ako odhlásenie žalobcu ako splnomocniteľa z odberu energií a podobne.

Vzhľadom na znenie predmetného splnomocnenia a neuzavretý výpočet úkonov, na ktoré bolo udelené,
nemožno presne ustáliť úkony, na ktoré bolo obmedzené. Toto plnomocenstvo teda nebolo obmedzené
na konkrétne úkony, ktorých vykonaním by mohlo zaniknúť. Z povahy veci a účelu splnomocnenia
nemožno dôjsť k vykonaniu/zavŕšeniu úkonu - prevzatiu kúpnej ceny pre splnomocniteľa skôr, než
bude kúpna cena odovzdaná splnomocniteľovi. K zániku plnomocenstva - príkaznej zmluvy, a teda

vznik bezdôvodného obohatenia na starne žalovanej došlo odvolaním plnomocenstva žalobcom ako
splnomocniteľom, ktoré odvolanie bolo žalovanej doručené dňom 23.3.2018. Ďalej poukázal na to, že
dobré mravy ako základná zásada úpravy občianskoprávnych vzťahov v danej veci odôvodňujú, aby
súd uplatnil výnimočný korektív a na námietku premlčania neprihliadol. Žalovaná zneužila jeho tieseň
vyvolanú dlhodobým uväznením, dôveru, ktorú mal voči nej ako manželke a komplikovanosť riešenia

jeho právnych záležitostí z väzenia. Uplatnenie námietky premlčania je teda v danej situácii v rozpore s
dobrými mravmi, a preto súd naň nemôže s poukazom na § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka prihliadať.

5. K vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadrila žalovaná, ktorá navrhla vyhovieť jej odvolaniu. Napadnuté
rozhodnutie súd prvej inštancie nedostatočne odôvodnil, keď celú podstatnú časť odôvodnenia v

podstate vybavil len poukazovaním na zákonné ustanovenia, bez relevantných záverov súdu, pričom
je právom strany sporu, aby bolo rozhodnutie presvedčivo odôvodnené, čo sa však v danom prípade
nestalo. V rámci súdneho konania vyslovene uvádzala, že finančné prostriedky boli používané aj na
úhradu iných výdavkov, o ktorých žalobca vedel, a to okrem iného i na náklady za právne služby pre
žalobcu, keďže žalobca je v súčasnosti vo výkone trestu odňatia slobody. O týchto skutočnostiach teda

logicky musel mať žalobca vedomosť. Napriek tomu, že žalovaná má za to, že údajné bezdôvodné
obohatenie nebolo úmyselné, aj v prípade, že by to tak bolo, desaťročná lehota je len objektívna a vo
všeobecnosti platí, že subjektívna lehota je dva roky, a to aj napriek troj alebo desaťročnej objektívnej
premlčacejlehote.Jetedajednoznačnezrejmé,ženárokžalobcujevočižalovanejpremlčanýnazáklade
subjektívnej premlčacej lehoty, keďže žalobca musel a mal mať vedomosť o tom, kedy žalovaná pre

žalobcu úkon vykonala.

6. K vyjadreniu žalovanej zaslal písomné stanovisko žalobca, ktorý uviedol, že tvrdenia o použití
žalovaných peňažných prostriedkov v prospech žalobcu žalovaná nijako nepreukázala, nedoložila, a
teda neuniesla dôkazné bremeno. Tieto nepodložené tvrdenia žalobca zásadne popiera. Žalovaná sa

obohatila úmyselne, lebo dobre vedela, že inkasovaná kúpna cena jej nepatrí a je povinná ju vydať
žalobcovi, čo svojvoľne neurobila. Tvrdenie, že mal mať, či musel mať vedomosť o tom, kedy žalovaná
úkon vykonala, je scestné a nezodpovedá skutkovému stavu veci, lebo on v rozhodnom čase bol a je vo
výkone trestu odňatia slobody, a preto informácie sa mu dostávali a dostávajú len v obmedzenej miere.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba - strana sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnuté (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v
medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie

žalovanej je dôvodné.

8. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 8C/11/2018 je zaplatenie 36.000
Eur s príslušenstvom.9. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie,
ktorým bolo žalobe žalobcu vyhovené, ako i v závislom výroku o nároku na náhradu trov konania.

10. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.

11. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na to,
aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným
súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

12. Podľa judikatúry Ústavného súdu SR, ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v čl. 46
ods. 1 Ústavy SR inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou zaručené

právo na súdnu ochranu (I.ÚS 4/1994).

13. Vady konania vymedzené v ust. § 389 ods. 1 písm. a) až d) CSP sú porušením základného práva
strany sporu na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej
republiky okrem zákonov aj citovaný čl. 46 a nasl. Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a
Španielsko z 09.12.1994), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z r. 1993, sťažnosť
č. 18390/91) a Ústavného súdu SR (napr. Nález sp. zn. I.ÚS 226/03), treba za porušenie práva na
spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho
rozhodnutia.

14. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré

dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

15. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami

a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky
vykonaného dokazovania zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne
závery.Vodôvodnenírozhodnutiamusísúdspôsobomlogickykompaktnýmabezrozporovavnútorných
protirečení vysvetliť, k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu normu a z akých dôvodov
aplikoval a ako ju interpretoval. Účelom odôvodnenia je logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo

vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Ak rozhodnutie súdu neobsahuje náležitosti uvedené
v § 220 ods. 2 CSP, je nepreskúmateľné.

16. Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na dostatočné a
presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami

strany; porušením uvedeného práva strany a povinnosti súdu sa strane sporu (okrem upretia práva
dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo
aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho dôvodmi) v rámci využitia
prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.

17.Akpotomnedostatokriadnehoodôvodneniasúdnehorozhodnutiajeporušenímprávanaspravodlivé
súdne konanie, táto vada zakladá dôvodnosť podaného odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP v
závislosti od miery znemožnenia stranám realizovať ich právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia.

18. Je potrebné dať za pravdu odvolateľke, že odôvodnenie napadnutého rozsudku nemá všetky

náležitosti v zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP, keď z neho najmä nie je zrejmé, ako súd posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, a
problematickým je i právne posúdenie veci vykonané súdom prvej inštancie.19. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, na základe čoho súd prvej inštancie dospel k
záveru, že žalovaná sa mala na úkor žalobcu bezdôvodne obohatiť, keď síce uvedené tvrdil žalobca v
žalobe, ako aj v ďalších svojich vyjadreniach, avšak právnym posúdením veci žalobe súd viazaný nie

je, a toto je vecou súdu. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie vôbec nevysvetlil, na
základe čoho, keď už dospel k záveru o bezdôvodnom obohatení sa žalovanej na úkor žalobcu, dospel
k záveru, že ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, čo má zásadný vplyv pre posúdenie premlčania
nároku žalobcu. Rovnako súd žiadnym spôsobom nevyhodnotil skutočnosť, že žalovaná na základe
žiadosti žalobcu tomuto poukázala sumu 10.000 Eur.

20. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

21. Právna úprava bezdôvodného obohatenia je subsidiárna vo vzťahu k iným inštitútom súkromného
práva v tom zmysle, že sa uplatní výlučne vtedy, ak právne následky majetkovej nerovnováhy nie
sú pokryté inou právnou úpravou predstavujúcou právny dôvod vzniku záväzku, a teda i príslušných
reparačných ustanovení. Ak je právnym dôvodom vzniku majetkovej povinnosti reparovať vzniknutú
majetkovú nerovnováhu iná právna skutočnosť kontraktného, či deliktného charakteru, právna úprava

bezdôvodného obohatenia sa neuplatní.

22. Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že dňa 18.7.2013 bola medzi žalobcom ako
splnomocniteľom a žalovanou ako splnomocnencom uzatvorená dohoda o plnomocenstve, na základe
ktorejbolažalovanáoprávnenázastupovaťžalobcuvovšetkýchprávnychúkonochtýkajúcichsapredaja

nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, vedených Správou katastra Galanta pre k. ú. F., ktoré boli v
dohode ďalej špecifikované. Splnomocnenec bol oprávnený v mene splnomocniteľa uskutočniť všetky
právne úkony na predaj predmetnej nehnuteľnosti, a to najmä, avšak nielen, viesť rokovania ohľadne
predaja predmetnej nehnuteľnosti, dohodnúť kúpnu cenu, podpísať v mene splnomocniteľa kúpnu
zmluvu, ako aj návrh na vklad, prevziať kúpnu cenu, odhlásiť odber elektrickej energie, plynu a vody

z predmetných nehnuteľností a podobne. Na základe uzatvorenej dohody o plnomocenstve žalovaná
uzatvorila za žalobcu kúpnu zmluvu týkajúcu sa predmetnej nehnuteľnosti dňa 16.8.2013, pričom vklad
vlastníckeho práva na základe tejto zmluvy bol povolený dňa 4.9.2013. Medzi stranami nebolo sporné,
že žalovaná obdržala od kupujúcich kúpnu cenu vo výške 50.000 Eur, ktorá bola v celom rozsahu
uhradená v zmysle bodu 5.1 zmluvy dňa 16.8.2013. Z uvedenej sumy žalovaná poukázala žalobcovi

sumu 10.000 Eur, čo vyplýva z vyhlásenia žalobcu zo dňa 8.6.2015, a taktiež na základe jeho pokynu
vyplatila matke žalobcu sumu 4.000 Eur. Listom zo dňa 22.3.2018, doručeným žalovanej dňa 23.3.2018,
žalobca žalovanej doručil odvolanie plnej moci zo dňa 18.7.2013 spolu s výzvou na vydanie prevzatej
kúpnej ceny.

23. Uzatvorenú dohodu o plnomocenstve zo dňa 18.7.2013 bolo potrebné posúdiť ako príkaznú zmluvu
v zmysle ustanovení § 724 Občianskeho zákonníka, pričom súčasne išlo o splnomocnenie v zmysle
ustanovení § 31 a nasl. Občianskeho zákonníka. Teda jednak išlo o dvojstranný právny úkon - príkaznú
zmluvu, v ktorej si zmluvné strany vymedzili práva a povinnosti, a súčasne išlo o jednostranný právny
úkon žalobcu, v ktorom bol uvedený rozsah splnomocnencovho (žalovanej) oprávnenia. S prihliadnutím

na existenciu splnomocnenia obsiahnutého v dohode o plnej moci došlo v danom prípade k priamemu
zastúpeniu žalobcu žalovanou, kedy žalovaná bola oprávnená konať v mene žalobcu a na jeho účet (§
32 ods. 2 OZ). V danom prípade sa teda nejednalo o nepriame zastúpenie, kedy by žalovaná (príkazník)
konala vo vlastnom mene a na svoj účet, kedy by sa na daný prípad vzťahovalo ustanovenie § 727
Občianskeho zákonníka upravujúceho povinnosť príkazníka podať príkazcovi na jeho žiadosť všetky

správy o postupe plnenia príkazu a previesť na príkazcu všetok úžitok z vykonaného príkazu a po
vykonaní príkazu predložiť príkazcovi vyúčtovanie.

24. V prejednávanej veci sa teda celkom jednoznačne jednalo o priame zastúpenie, čo vyplýva i
z predloženej kúpnej zmluvy, ktorú za žalobcu a v jeho mene uzatvorila žalovaná, ktorá prevzala i

zaplatenú kúpnu cenu, pričom už zo samotnej povahy priameho zastúpenia, kedy sa koná v mene
splnomocniteľa (príkazcu) a na jeho účet, vyplýva povinnosť splnomocnenca (príkazníka) prijaté plnenia
odovzdať splnomocniteľovi (príkazcovi).25. Podľa názoru odvolacieho súdu, pokiaľ žalovaná ako splnomocnenec (príkazník) prijala za žalobcu
ako splnomocniteľa (príkazcu) kúpnu cenu, nemožno hovoriť o bezdôvodnom obohatení sa žalovanej
na úkor žalobcu, nakoľko nejde o majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, nakoľko

bolo plnené z titulu priameho zastúpenia žalobcu žalovanou, nešlo o plnenie z neplatného právneho
úkonu, nakoľko uzatvorená príkazná zmluva, ako i splnomocnenie obsiahnuté v jednom právnom úkone
(dohode o plnomocenstve) nie sú neplatným právnym úkonom a rovnako nemožno hovoriť o plnení
z právneho dôvodu, ktorý odpadol, keď povinnosť odovzdať kúpnu cenu žalobcovi má žalovaná bez
ohľadu na trvanie príkaznej zmluvy, nakoľko táto povinnosť vyplýva zo samotného charakteru priameho

zastúpenia, ako bolo uvedené vyššie. Rovnako v danom prípade nemožno hovoriť o majetkovom
prospechu získanom z nepoctivých zdrojov.

26. Vzhľadom na to, že čas splnenia v danom prípade nebol dohodnutý a nevyplýva ani z právneho
predpisu, je potrebné vychádzať z ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je dlžník
povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

27. S prihliadnutím na vyššie uvedené je potrebné vzhľadom na uplatnenú námietku premlčania
posudzovať i prípadné premlčanie nároku žalobcu, pričom začiatok plynutia premlčacej doby je
podmienený splatnosťou, resp. možnosťou vykonania práva v zmysle § 101 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. S prihliadnutím na aktuálnu judikatúru (R 91/2004, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.

1 Cdo 197/2009), pokiaľ splatnosť záväzku nie je stanovená žiadnym právne relevantným spôsobom, je
nevyhnutné viazať začiatok plynutia premlčacej doby už na vznik samotného dlhu, nakoľko je nesporné,
žezadanýchokolnostímôževeriteľužodvznikudlhuefektívnevyzvaťdlžníkanaplnenieadeterminovať
tým splatnosť záväzku. Tento úkon je výlučne v jeho dispozícii a počnúc reálnou možnosťou jeho
vykonania začína plynúť aj všeobecná premlčacia doba, pričom je irelevantné, či svoj subjektívne právo

využije alebo nie.

28. Nepreskúmateľnosť, či arbitrárnosť súdneho rozhodnutia, ako aj znemožnenie strane uskutočňovať
jej patriace procesné práva v takej miere, že tým dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces, musí
byť napravená, pretože bráni vecnému preskúmaniu napadnutého rozhodnutia, pričom konvalidácia

uvedených nedostatkov súdom vyššieho stupňa neprichádza z logických a systematických dôvodov do
úvahy (tiež pre zachovanie princípu dvojinštančnosti).

29. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389
ods. 1 písm. b) CSP vo veci samej, ako i v závislom výroku o nároku na náhradu trov konania zrušil a

podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

30. Po vrátení veci súd prvej inštancie posúdi vec v zmysle vyššie uvedeného právneho názoru
odvolacieho súdu, vec opätovne posúdi a rozhodne, pričom svoje rozhodnutie i v súlade s ustanovením
§ 220 ods. 2 CSP riadne odôvodní. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne i o nároku na

náhradu trov odvolacieho konania.

31. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).