Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. jún 2017

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 16C/168/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115218027
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Doricová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2017:1115218027.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave sudkyňou JUDr. Zuzanou Doricovou v spore žalobcu X.. Q.

K., XXXXX C., K. I., P.O.D. XX, XXX XX V. - N., F. republika proti žalovanej I. republika zastúpená
Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné nám. 13, 813 11 Bratislava o náhradu škody
a nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z.z. takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.

II. Súd žalovanej voči žalobcovi priznáva plnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 02.07.2015 domáhal voči žalovanej
zaplatenie majetkovej ujmy v sume 435.940,- eur s príslušenstvom a nemajetkovej ujmy v sume 25.000,-

eur s príslušenstvom titulom náhrady škody podľa Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktorá mu vznikla v rokoch 1999 - 2015 v exekučnej veci Ex
1552/98 vedenej u exekútora JUDr. Karol Mihal pre nevymoženie sumy 3.386.822,10 Sk (112.421,90
eur) od povinného Poľnohospodárske družstvo Ďurkov, IČO: 17149240. Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky na žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podanú žalobcom
dňa 12.03.2015 nereagovalo. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že v 12/1999 podal návrh na exekúciu
a exekútor vydal dňa 02.03.1999 uznesenie o zahájení exekúcie Ex 1552/98-20 podľa poverenia

Krajského súdu Košice zo dňa 21.01.1999 sp. zn. 5800.004715. Dňa 09.02.1999 bola uzavretá zmluva
o uskutočnení exekúcie na základe exekučného titulu - platobný rozkaz Krajského súdu v Košiciach
č.k. 17Rob 80/98-7 zo dňa 28.09.1998, na vymoženie pohľadávky 302.305,- Sk s 19% úrokom od
15.02.1994 do zaplatenia a zmluvnej pokuty vo výške 0,5% denne zo sumy 302.305,- Sk od 15.02.1994
do zaplatenia a náhrady trov konania vo výške 12.092,- Sk. Celková pohľadávka predstavovala ku dňu
02.03.1999 sumu 3.386.822,10 Sk (za dobu od 15.02.1994 do 02.03.1999). Žalobca dňa 19.04.1999
udelil súhlas k exekúcii predajom nehnuteľnosti a k zriadeniu exekučného záložného práva. I napriek

tomu, že povinný PD Ďurkov neuhradil žiadnu sumu, exekútor nič nevymohol i napriek tomu, že povinný
zjavne mal a má majetok, lebo inak by na jeho majetok nebol vyhlásený konkurz. Od roku 1999
žalobca nemá od exekútora jedinú správu ako exekúcia prebieha, čo bolo vymožené a prečo nebola
pohľadávka vymožená. Od 02.03.1999 sa pohľadávka zvýšila na sumu 8.827.306,- Sk za omeškanie od
03.03.1999 do 02.03.2015 na zmluvnej pokute 0,5% denne a o sumu 919.007,- Sk o 19% úrok za dobu
od 03.03.1999 do 02.03.2015. Pohľadávka k 02.03.2015 predstavuje celkom sumu 13.133.313,10 Sk čo
predstavuje sumu 435.940,- eur. Nesprávny úradný postup exekútora v období od 01/1999 do 03/2015,

teda v období 16 rokov trvajúcej exekúcie Ex 1552/98, spôsobil žalobcovi nemajetkovú ujmu 19.000,-
eur a majetkovú ujmu 435.940,- eur. Nemajetková ujma 19.000,- eur vznikla prieťahmi v konaní v rokoch
1999 - 2015 v podobe straty dobrého mena, pretože žalobca nemohol splniť svoje splatné záväzky
a jeho záväzky sú a boli exekuované. Nesprávny úradný postup, porušovanie zákonnej povinnostipostupovať v súlade so zákonom a bez prieťahov tiež spôsobili žalobcovi platobnú neschopnosť keď
sa sám dostal do neplnenia svojich finančných záväzkov a vznikli mu zbytočné náklady, dlhodobý stres,
bezvýchodisková situácia a spolupodieľali sa na vzniku a rozvoji jeho ťažkej a nevyliečiteľnej choroby.

Nemajetkovú ujmu žalobca vyčíslil na sumu 25.000,- eur. Majetkovú ujmu vyčíslenú žalobcom v sume
435.940,- eur odôvodnil žalobca tým, že vymáhateľné pohľadávky sa stali nedobytnými a to na základe
nesprávneho úradného postupu súdov a exekútora, ktorý mal prieťahy v exekučnom konaní v rokoch
1999 - 2015. Žalobca uviedol, že dokonca v roku 1999 označil exekútorovi majetok, ktorý je možné
a nutné ihneď zexekuovať, ale exekútor na to neprihliada a nekoná. Prieťahy spojené s nesprávnym

úradným postupom a právna neistota z toho vyplývajúca spôsobuje žalobcovi stres, obavy o budúcnosť,
pocit zmaru a zdravotné problémy spojené s ťažkou nevyliečiteľnou chorobou - Dg 33.

2. Žalovaná sa k žalobe žalobcu vyjadrila a žalobu ako nedôvodnú žiadala zamietnuť. Žalovaná k
žalobcom vytýkanému nesprávnemu úradnému postupu súdneho exekútora JUDr. Mihala v exekučnom
konaní sp. zn. EX 1552/98 v podobe prieťahov v období od januára 1999 do marca 2015 poukázala

na § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., podľa ktorého skutočnosť či v konkrétnom prípade bolo alebo
nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nie je kompetentný preskúmať
všeobecný súd v konaní o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. ale len Ústavný súd Slovenskej
republiky na podklade ústavnej sťažnosti resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy v
konaní, prípadne disciplinárny senát alebo Európsky súd pre ľudské práva. Žalobca však nepreukázal,

že by podal sťažnosť na prieťahy, žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti resp., že by existovalo
právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní, rozhodnutie vydané ESĽP alebo Ústavným
súdom SR, ktorými by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov. Všeobecný súd môže rozhodnúť o priznaní náhrady škody podľa § zákona č. 514/2003 Z.z. až
v prípade, ak už oprávnený orgán rozhodol o existencii prieťahov v konaní. V danom prípade rozhodnutie

oprávneného orgánu o existencii prieťahov v exekučnom konaní absentuje a teda nie je splnená
základná podmienka pre posúdenie a rozhodnutie súdu o náhrade škody v dôsledku neprávneho
úradného postupu. Žalobca nepreukázal, že by vykonal akýkoľvek úkon smerujúci k náprave tvrdených
prieťahov. Žalovaná poukázala i na nález Ústavného súdu SR č.k. III. ÚS 69/2011-25 zo dňa 03.05.2011,
ktorý uvádza, že sťažovateľ má v prvom rade postupovať v zmysle zásady vigilantibus iura (každý

nech si stráži svoje právo). Žalobca vzhľadom na uvedené nedisponuje titulom nároku na náhradu
škody a nie je preukázaný nesprávny úradný postup v exekučnom konaní sp. zn. EX 1552/98. Vo
vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu škody žalovaná uviedla, že tvrdenie žalobcu v žalobe, že
exekútor nič nevymohol, aj keď povinný zjavne mal majetok a nebol na neho vyhlásený konkurz a
že od exekútora nemá od roku 1999 jedinú správu ako exekúcia prebieha, sú zavádzajúce. Z výpisu

z obchodného registra dostupného na internete vyplýva, že na Poľnohospodárske družstvo Ďurkov
(povinného) bol Krajským súdom v Košiciach pod sp. zn. 1K 328/98 dňa 22.06.1999 vyhlásený
konkurz na majetok úpadcu, o čom bol žalobca zo strany exekútora vyrozumený oznámením o priebehu
exekučného konania EX 1552/98 Dh zo dňa 04.04.2003. Do času skončenia resp. zrušenia konkurzu na
majetok povinného bol výkon exekúcie zo zákona prerušený. Konkurz na majetok povinného bol zrušený

Krajským súdom v Košiciach uznesením č.k. 1K 328/98-81 zo dňa 18.03.2004. Z výpisu z obchodného
registra tiež vyplýva, že povinný k dátumu 17.09.2015 nebol vymazaný z Obchodného registra, teda
že v dôsledku zrušenia konkurzu nedošlo k zániku povinného a ani k zastaveniu predmetnej exekúcie.
Odo dňa vydania poverenia v exekučnom konaní dňa 21.01.1999 do vyhlásenia konkurzu na majetok
povinného dňa 22.06.1999 uplynulo 5 mesiacov a teda k prerušeniu exekučného konania došlo v

relatívne krátkom období, z čoho vyplýva, že už v čase vydania poverenia a začatia exekučného
konania povinný nebol solventným dlžníkom a reálne vymoženie pohľadávky od povinného sa javí ako
nepravdepodobné. Žalovaná mala za to, že žalobca existenciu uplatnenej náhrady škody nepreukázal.
Žalovaná tiež poukázala vo vzťahu k uplatneniu domnelej škody a jej výšky, že z predložených dokladov
nevyplýva, že by exekučné konanie ukončené a teda náhrada škody v podobe nevymoženej pohľadávky

v celkovej výške 435.940,- eur, ktorej výpočet je žalobcom neodôvodnený, sa javí ako uplatnená
predčasne. K uplatnenej náhrade nemajetkovej ujmy žalovaná uviedla, že ustanovenie § 17 ods.
2 zákona č. 514/2003 Z.z. predpokladá pre priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch preukázanie
vzniku samotnej nemajetkovej ujmy a ak je preukázaná, nemožnosť uspokojiť nárok prostredníctvom
iného satisfakčného prostriedku. Žalobca však nijakým spôsobom nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy

a neodôvodnil ani nevyhnutnosť jej náhrady v peniazoch. Na viac stanovenie jej výšky 25.000,- eur
nemá žiaden logický základ. Žalobca v texte žaloby uvádza, že 16 rokov trvajúca exekúcia EX 1552/98
mu spôsobila nemajetkovú ujmu 19.000,- eur a ďalej uvádza, že nesprávnym úradným postupom
mu mala byť spôsobená nemajetková ujma 25.000,- eur. Žalovaná mala za to, že výška uplatnenejnemajetkovej ujmy je nepreukázaná a tvrdenia ohľadom vzniknutej ujmy považuje za nepodložené
a zavádzajúce. Žalobca nepreukázal existenciu a ani výšku uplatňovanej nemajetkovej ujmy, nebolo
preukázané akým spôsobom mu bola prieťahmi v exekučnom konaní spôsobená škoda a prieťahy v

konaní ani automaticky nezakladajú nárok na náhradu škody v podobe nemajetkovej ujmy. Ani prípadný
nesprávny úradný postup nemožno automaticky považovať za konanie v dôsledku, ktorého by žalobcovi
prináležal nárok na peňažnú náhradu nemajetkovej ujmy a žalobcu nezbavujú povinnosti tvrdenia a
hodnoverného preukázania vzniku nemajetkovej ujmy. Žalovaná tiež poukázala na skutočnosť, že
žalobcom požadovaná výška náhrady nemajetkovej ujmy je stanovená v rozpore s § 17 ods. 4 zákona

č. 514/2003 Z.z., podľa ktorého celková suma odškodnenia nesmie presiahnuť päťdesiatnásobok
minimálnej mzdy. Vo vzťahu k uplatnenému úroku z omeškania z uplatnenej náhrady nemajetkovej
ujmy žalovaná uviedla, že jej omeškanie nemohlo vzniknúť predtým ako vznikla samotná povinnosť
poskytnúť náhradu nemajetkovej ujmy pričom takáto povinnosť by vznikla žalovanej až rozsudkom o jej
priznaní. Omeškanie v prípade nemajetkovej ujmy vzniká až uplynutím lehoty na plnenie vyplývajúcej
z rozhodnutia vo veci samej.

3. Podľa § 470 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte Civilného
sporového poriadku) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo

dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania
začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto
zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii
konania, ak by boli v neprospech strany.

4. Žaloba žalobcu bola podaná na súd za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, ale súd konal podľa
ustanovení Civilného sporového poriadku, nakoľko z citovaného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného
sporového poriadku vyplýva, že v prebiehajúcom konaní sa uplatní tzv. princíp okamžitej použiteľnosti
novej právnej úpravy, teda po nadobudnutí účinnosti Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok,
ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.07.2016, sa v konaní postupuje podľa novej právnej úpravy.

5. Súd poučil strany sporu o procesných právach a povinnostiach strán sporu podľa
§ 160 Civilného sporového poriadku a podľa § 153 a § 154 Civilného sporového poriadku písomne.

6. Žalobca sa následne opakovane vo veci písomne vyjadroval a uviedol, že sťažnosť na prieťahy

exekútora JUDr. Mihála podal dňa 15.03.2015 Slovenskej komore exekútorov. Slovenská komora
exekútorov listom č. 206-10478/15 SKE zo dňa 19.05.2015 uviedla, že sťažnosť je nedôvodná.
Slovenská komora exekútorov však opomenula zásadné pochybenia exekútora, ktorého pomalá činnosť
nastala už v dobe od 21.01.1999 kedy obdržal poverenie z Krajského súdu v Košiciach a kedy mu až do
06/1999 nič nebránilo zistiť všetok majetok povinného a tento speňažiť. Exekútor však nezistil majetok

povinného v dobe 01-06/1999 a ani v rokoch 2004-2016. Laxnosťou a prieťahmi exekútor poškodil
žalobcu a jeho nečinnosť v rokoch 1999-2016 je zjavne nesprávnym úradným postupom a porušením
povinnosti exekútora. Exekútor sa riadne exekúcii nevenoval, nesplnil si svoju povinnosť aby oznámil
žalobcovi ako oprávnenému, že dňa 22.06.1999 bol vyhlásený na povinného konkurz 1K 328/98. Až
listom zo dňa 04.04.2003 oznámil prerušenie konania z dôvodu vyhláseného konkurzného konania čím

však zabránil žalobcovi prihláseniu pohľadávok do konkurzu. Exekútor sa riadne nevenoval exekúcii
ani po zrušení konkurzu 18.03.2004 a o zrušení konkurzu žalobcu ako oprávneného neinformoval.
Exekútor až v dobe po podaní sťažnosti žalobcom 03-05/2015 uskutočnil cestu do sídla povinného
subjektu kde mal zistiť, že povinný nemá majetok. Nečinnosť exekútora v exekučnom konaní Ex
1552/98 žalobcovi spôsobila právnu neistotu, platobnú neschopnosť, vznik zbytočných nákladov a to

exekučných, právnych a iných, ktoré mu vznikali práve v dôsledku toho, že sám nemohol uhradiť splatné
záväzky, mal rodinné problémy, stratil zákazky a mal stres a obavy z budúcnosti. K uplatnenej výške
náhrady nemajetkovej ujmy uviedol, že za prieťahy v konaní je podľa rozhodnutia ESĽP vo veci Apicella
vs Taliansko primeraným odškodnením ročná suma odškodnenia 1.000 - 1.500 eur teda cca 1.470,- eur
x 17 rokov prieťahov teda suma cca 25.000,- eur. Žalobca tiež uviedol, že konkurzný súd uznesením

1K 328/98 zo dňa 23.01.2002 vyňal z konkurznej podstaty PD Ďurkov pohľadávky vo výške 3.139.841,-
Sk a teda exekútorovi ihneď po skončení konkurzu nič nebránilo vymôcť časť dlhu prostredníctvom
označených pohľadávok, bolo jeho povinnosťou postupovať podľa zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného
poriadku. Pokiaľ by exekútor postupoval riadne v exekúcii tak by už 1-2/1998 zistil reálny stav majetkupovinného PD Ďurkov, zistil by jeho pohľadávky v rozsahu 3.139.841,- Sk ako aj zásobu maštaľného
hnoja v hodnote 1.165.884,- Sk. Nečinnosť exekútora je príčinnou, že označené pohľadávky vo výške
3.139.841,- Sk s príslušenstvom, teda majetkové práva povinného sa premlčali. Zodpovednosť nesie

exekútor, ktorý svojou nečinnosťou tieto pohľadávky nezistil a v období 22.01.1999 - 23.06.1999,
nepostupoval podľa exekučného poriadku a pohľadávky neprikázal žalobcovi. Súdny exekútor tiež
nechal bez povšimnutia skutočnosť, že povinný PD Ďurkov vlastnil, bol držiteľom, oprávnenou osobou
(výpis z evidenčného listu č. XXX z 03.12.1998 pre k.ú. ĎB.) nielen 6 nehnuteľností - stavieb zapísaných
na liste vlastníctva č. XXX k.ú. C. F., postavených na parc. č. XXX-XXX ale aj oprávnenou osobou k

561421 m2 ornej pôdy, 63958 m2 trávnatých porastov a zastavanej plochy 101.298 m2, čo pri priemernej
cene 30 Sk/m2 predstavuje sumu 21.800.310 Sk t.j. 723.637,- eur.
6.1. Žalobca v ďalšom písomnom vyjadrení uviedol, že z príloh pripojených ku Konečnej správe
o speňažení majetku povinného vyplýva, že povinný mal majetok - pohľadávky v celkovej výške
3.139.841,- Sk, pričom však nie je zrejmé z akého dôvodu tieto neboli správkyňou konkurznej podstaty
vymáhané, v súvislosti s nimi je len uvedené, že sú nedobytné. Pochybenie súdneho exekútora v

predmetnej exekučnej veci spočíva aj v tom, že nehnuteľnosti povinného zapísané na liste vlastníctva
vedeného pre k.ú. K. č. XXX, č. XXX a č. XXX nepredal a tak nedocielil uspokojenie žalobcu ako
oprávneného v exekučnej veci. Súdny exekútor tiež nepredal majetok povinného a to maštaľný hnoj
166554 m3 v hodnote 1.165.884,30 Sk (7Sk/m3) a 12 m3 slamy v hodnote 176.792,- Sk (2050Sk/m3).

7. Žalovaná v priebehu konania uviedla, že žalobca nepreukázal existenciu nesprávneho úradného
postupu, keďže v danom prípade výsledkom vybavenia sťažnosti žalobcu na prieťahy v exekučnom
konaníbolokonštatovanie,žesťažnosťjenedôvodná.Zexekučnéhospisusp.zn.EX1552/98vyplynulo,
že súdny exekútor v období od vydania poverenia v exekučnom konaní 02/1999 do vyhlásenia
konkurzu na majetok povinného dňa 22.06.1999 vykonával jednotlivé úkony smerujúce k zabezpečeniu

majetku povinného PD Ďurkov. K tvrdeniu žalobcu, že exekútor mal zákonnú povinnosť oznámiť
žalobcovi ako oprávnenému, že bol vyhlásený konkurz na majetok povinného žalovaná uviedla, že zo
žiadneho platného právneho predpisu nevyplýva povinnosť súdneho exekútora informovať oprávneného
o vyhlásení konkurzného konania a o jeho možnosti prihlásiť pohľadávku do konkurzu. Žalobca ako
veriteľ má postupovať v zmysle zásady každý nech si stráži svoje právo a tak si ustrážiť svoje právo

na riadne a včasné prihlásenie a uplatnenie pohľadávky. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že pre
nedostatok majetku úpadcu neboli v rámci konkurzného konania sp. zn. 1k 328/98 v plnom rozsahu
uspokojené ani pohľadávky proti podstate, ani pohľadávky veriteľov II. triedy. Z konečnej správy o
speňažení majetku v uznesení Krajského súdu v Košiciach č.k. 1k 328/98-74 zo dňa 07.11.2003 vyplýva,
že pohľadávky veriteľov III. a IV. triedy neboli uspokojené pre nedostatok finančných prostriedkov v

nijakom rozsahu. Žalobca nepreukázal vznik škody ani jej výšku, pričom povinnosť tvrdenia a dôkaznú
povinnosť má v konaní o náhradu škody práve žalobca. Žalobca nepreukázal ani príčinnú súvislosť
medzi tvrdeným nesprávnym úradným postupom a uplatňovanou škodou, nepreukázal, že nebyť
tvrdeného nesprávneho úradného postupu súdneho exekútora v exekučnom konaní vedenom pod sp.
zn.EX1552/98bypohľadávkažalobcubolavplnomrozsahuuspokojená.Sprihliadnutímnaskutočnosť,

že od vydania poverenia na vykonanie exekúcie do vyhlásenia konkurzu uplynulo 5 mesiacov, sa reálne
vymoženie pohľadávky od povinného v rámci exekučného konania javí ako nepravdepodobné keď práve
z dôvodu dlhodobej insolventnosti bol na povinného podaný návrh na vyhlásenie konkurzu. Nie je možné
priamo vyvodiť záver, že nárok žalobcu by bol uspokojený v akejkoľvek výške už v priebehu exekučného
konania. Následne s prihliadnutím na uznesenie Krajského súdu v Košiciach č.k. 1K 328/98-77 zo dňa

18.03.2004 a Konečnú správu o speňažení majetku sa vzhľadom na nedostatok finančných prostriedkov
javí ako nepravdepodobné, že pohľadávka žalobcu by bola uspokojená v rámci konkurzného konania
v akomkoľvek rozsahu za predpokladu, že by bola žalobcom do konkurzu riadne a včas prihlásená.
Žalovaná tiež uviedla, že Ministerstvo spravodlivosti eviduje 52 spisov v štádiu súdnych konaní resp. v
štádiu predbežného prorokovania nároku, v ktorých žalobca požaduje náhradu škody a nemajetkovej

ujmy, ktorá mu mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom spočívajúcim v existencii prieťahov
v exekučných, súdnych, konkurzných konaniach. Žalobca automaticky spája existenciu prieťahov v
konaní s nevymožením svojich pohľadávok. Exekučné konania vedené v súlade so zákonom však
bez pozitívneho výsledku (nedostatok majetku povinného, viaceré exekúcie, vyhlásenie konkurzu)
nemožno automaticky považovať za exekúcie, ktoré sa vyznačujú zbytočnými prieťahmi v konaní.

Uplatnenie si práva priznaného právoplatným a vykonateľným rozhodnutím v exekučnom konaní
nezakladá automaticky aj nárok na úspešné vymoženie uplatnenej pohľadávky.8. Súd vykonal stranami označené dôkazy oboznámením sa s predloženými listinnými dokladmi -
exekučný spis vedený v exekútorskom úrade súdneho exekútora JUDr. Ing. Karol Mihal pod sp.
zn. EX 1552/1998, stanovisko Slovenskej komory exekútorov zn. 206-10478/15 SKE 2001/15 zo dňa

19.05.2015 k sťažnosti č. 206-10478/15, stanovisko súdneho exekútora JUDr. Ing. Karol Mihal zo dňa
12.05.2015 k žiadosti oprávneného Ing. Ladislav Militký, žiadosť žalobcu o odškodnenie nemajetkovej
ujmy 25.000,- eur a škody 435.940,- eur zo dňa 11.03.2015 doručená Ministerstvu spravodlivosti SR
dňa 17.03.2015, žiadosť žalobcu o odškodnenie nemajetkovej ujmy 25.000,- eur a škody 272.183,- eur
zo dňa 12.03.2015 doručená Ministerstvu spravodlivosti SR dňa 16.03.2015 vo veci EX 1552/98 a EX

286/99, oznámenie súdneho exekútora Ing. Bc. Karol Mihal zo dňa 04.04.2003 o priebehu exekučného
konania, vyúčtovanie spisu EX 1552/98 zo dňa 21.09.2003, oznámenie Okresného súdu Košice -
okolie sp. zn. 0Er/170/199 zo dňa 31.05.2010 k zn. EX 1552/98 vo veci o zastavenie exekúcie, návrh
súdneho exekútora zo dňa 02.05.2010 na zastavenie exekúcie doručený Okresnému súdu Košice
okolie dňa 14.05.2010, záznam súdneho exekútora zo služobnej cesty vykonanej dňa 16.03.2010 v
sídle povinného PD Ďurkov, žaloba súdneho exekútora proti žalovanému S.. C. Z., správca konkurznej

podstaty úpadcu Poľnohospodárske družstvo Ďurkov o určenie pravosti prihlásenej pohľadávky zo dňa
15.01.2002, stanovisko súdneho exekútora k vyjadreniu žalovaného JUDr. Valéria Gajdošová, správca
konkurznej podstaty úpadcu Poľnohospodárske družstvo Ďurkov v konaní sp. zn. 9Cb 80/02 zo dňa
06.05.2002, exekučný príkaz na zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosť zapísanú v
katastri nehnuteľnosti č.k. Ex-1552/98-22 SA/SZ zo dňa 31.05.1999, upovedomenie o začatí exekúcie

č.k. Ex-1552/98-20 SA/SZ zo dňa 27.04.1999, upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie č.k.
Ex-1552/98-19 SA/SZ zo dňa 27.04.1999, návrh žalobcu na zriadenie exekučného záložného práva
na nehnuteľnosť k č.k. Ex-1552/98 SA/SZ zo dňa 19.04.1999, poverenie číslo 5800 004715 * 2 Zp
36/99 zo dňa 21.01.1999 vydané Krajským súdom Košice, platobný rozkaz č.k. 17 Rob 80/98-7 zo
dňa 28. septembra 1998 vydaný Krajským súdom v Košiciach, uznesenie Krajského súdu v Košiciach

č.k. 1K 328/98-13 zo dňa 22. júna 1999, žiadosť správcu konkurznej podstaty 1K 328/98 zo dňa
19.11.2001 o vyňatie časti majetku k konkurznej podstaty úpadcu, opatrenie Krajského súdu v Košiciach
č.k. 1K 328/98-60 zo dňa 23.januára 2002, uznesenie Krajského súdu v Košiciach č.k. 1K 328/98-74
zo dňa 7. novembra 2003, Končená správa o speňažení majetku a vyúčtovanie odmeny a výdavkov
správcu v konaní sp. zn. 1K 328/98 zo dňa 04.09.2003 vypracovaná JUDr. Valéria Gajdošová, správca

konkurznej podstaty úpadcu Poľnohospodárske družstvo Ďurkov s prílohou č. 1 - výpočet sumy pre
oddeleného veriteľa, prílohou č. 2 - návrh na uspokojenie veriteľov 2. triedy, prílohou č. 3 - zoznam
veriteľov (neuspokojených) zaradených do 3. triedy, prílohou č. 4 - zoznam veriteľov (neuspokojených)
zaradených do 4. triedy, Súpis konkurznej podstaty vypracovaný na základe účtovnej hodnoty ku dňu
22.06.1999 správcom konkurznej podstaty úpadcu Poľnohospodárske družstvo Ďurkov, uznesenie

Krajského súdu v Košiciach č.k. 1K 328/98-77 zo dňa 10. decembra 2003, uznesenie Krajského súdu
v Košiciach č.k. 1K 328/98-81 zo dňa 18. marca 2004, výpis z evidenčného listu č. XXX - čiastočný pre
okres J. okolie, obec K., k.ú. K., výpis z listu vlastníctva č. XXX pre okres J. okolie, obec K., k.ú. K., výpis z
listuvlastníctvač.XXXpreokresJ.okolie,obecK.,k.ú.K., stanoviskoSlovenskejkomoryexekútorovzn.
110-12023/2017 zo dňa 08.03.2017 k sťažnosti žalobcu doručenej dňa 20.02.2017, oznámenie súdneho

exekútora JUDr. Ing. Karol Mihal EX 1552/1998 Bo zo dňa 20.03.2017, č. 206-10478/15 a ostatný obsah
spisu.

9. Súd mal v konaní po oboznámení sa s obsahom listinných dokladov za preukázané:
9.1. Krajský súd v Košiciach v obchodnej veci navrhovateľa X.. Q. K., F.O.L.P. proti odporcovi

Poľnohospodárske družstvo Ďurkov o zaplatenie 302.305,- Sk s príslušenstvom vydal dňa 28.
septembra 1998 platobný rozkaz č.k. 17 Rob 80/98-7, ktorým uložil odporcovi , aby zaplatil
navrhovateľovi do 15 dní od jeho doručenia sumu 302.305,- Sk s 19% úrokmi od 15.02.1994 do
zaplatenia, zmluvnú pokutu 0,5% denne zo sumy 302,305,- Sk od 15.02.1994 do zaplatenia a trovy
konania 12.092,- Sk. Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 28.10.1998.

9.2. Dňa 30.12.1998 bol exekútorskému úradu súdny exekútor Ing. Karol Mihal doručený návrh žalobcu
v postavení oprávneného, na vykonanie exekúcie zo dňa 21.12.1998, v ktorom žalobca žiadal vykonať
exekúciu na vymoženie peňažnej sumy 302.305,- Sk s príslušenstvom podľa právoplatného platobného
rozkazu vydaného Krajským súdom v Košiciach dňa 28.09.1998 č.k. 17 Rob 80/98 s tým, že ku dňu
31.12.1998jepovinnýzaplatiťžalobcovicelkom3.274.596,-Sk.Vnávrhunavykonanieexekúciežalobca

tiež uviedol, že doporučuje pohľadávku pripojiť k prebiehajúcej exekúcii predajom nehnuteľného majetku
a pre obtiažnu platobnú neschopnosť oprávneného navrhol zálohu na exekúciu 10.000,- Sk.
9.3. Žalobca listom zo dňa 21.12.1998 zaslal exekútorskému úradu Ing. Karol Mihal návrh na zriadenie
exekútorského záložného práva na nehnuteľnosti vo vlastníctve povinného Poľnohospodárske družstvoĎurkov v rámci exekúcie na vymoženie čiastky 302.305,- Sk tak ako je špecifikovaná v návrhoch na
vykonanie exekúcie z 21.12.1998.
9.4. Na základe žiadosti súdneho exekútora Ing. Karol Mihal č.k. Ex-1552/98-5 SA/SZ zo dňa 11.01.1999

Krajský súd Košice vydal dňa 21.01.1999 poverenie číslo 5800 004715 * 2 Zp 36/99 na vykonanie
exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach číslo konania 17Rob 80/98
zo dňa 28.09.1998 oprávneného Ing. Q. K., F.L.O.P. povinný Poľnohospodárske družstvo Ďurkov na
vymoženie uloženej povinnosti 302.305,- Sk s 19% úrokmi od 15.02.1994 do zaplatenia, zmluvnú pokutu
0,5% denne zo sumy 302.305,- Sk od 15.02.1994 do zaplatenia, trovy predchádzajúceho konania

12.092,- Sk, trovy exekúcie. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi Ing. Karol
Mihal doručené dňa 08.02.1999.
9.5. Súdny exekútor Ing. Karol Mihal so žalobcom uzavrel Zmluvu o vykonaní exekúcie č. 1552/98,
podpísanú súdnym exekútorom dňa 09.02.1999 podľa § 44 ods. 4 Exekučného poriadku, predmetom
ktorej bolo vykonanie exekúcie vymožením pohľadávky spôsobom uvedeným v §§63-65 Exekučného
poriadku na základe poverenia Krajského súdu v Košiciach na vykonanie exekúcie číslo 5800*004715

zo dňa 21.01.1999 proti povinnému poľnohospodárske družstvo Ďurkov.
9.6. Súdny exekútor Ing. Karol Mihal dňa 02.03.1999 vydal na základe platobného rozkazu Krajského
súdu v Košiciach č.k. 17Rob 80/98-7 zo dňa 28.09.1998, ktorý sa stal právoplatným a vykonateľným dňa
28.10.1998 a v súlade s Poverením na vykonanie exekúcie vydaným krajským súdom v Košiciach č.
5800 * 004715 zo dňa 21.01.1999 upovedomenie o začatí exekúcie proti povinnému Poľnohospodárske

družstvo Ďurkov s tým, že vymáhaný nárok bol spolu v sume 3.386.822,10 Sk (istina vo výške 302.305,-
Sk, úroky 19% zo sumy 302.305,- Sk od 15.02.1994 počítané do 02.03.1999 v sume 289.707,60
Sk, 0,5% zmluvná pokuta zo sumy 302.305,- Sk od 15.02.1994 vypočítaná do 02.03.1999 v sume
2.782.717,50 Sk, trovy konania v sume 12.092,- Sk).
9.7. Žalobca listom zo dňa 19.04.1999 podal ako oprávnená strana súdnemu exekútorovi návrh na

zriadenie exekučného záložného práva na všetky nehnuteľnosti vo vlastníctve Poľnohospodárske
družstvo Ďurkov, zapísané na liste vlastníctva č. XXX,. katastrálne územie C. F. a ostatných listoch
vlastníctva, ktoré budú v priebehu exekučného konania u povinného zistené a zároveň udelil súhlas na
vykonanie exekúcie predajom nehnuteľností resp. zriadením exekučného záložného práva.
9.8. Súdny exekútor Ing. Karol Mihal listom č.k. Ex-1552/98-19 SA/SZ zo dňa 27.04.1999 upovedomil

povinného Poľnohospodárske družstvo Ďurkov o spôsobe vykonania exekúcie s tým, že upovedomil
povinného, že exekúciu na vymoženie pohľadávky oprávneného vykoná zriadením exekučného
záložného práva na nehnuteľnosti.
9.9. Súdny exekútor Ing. Karol Mihal vydal dňa 27.04.1999 č.k. Ex-1552/98-20 SA/SZ upovedomenie o
začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosti povinného list vlastníctva č.

XXX, katastrálne územie C. F., spoluvlastnícky podiel 1740/10000, druh nehnuteľnosti stavby, súpisné
číslo XX na parcele č. XXX, vrátnica, pozemok neusporiadaný, súpisné číslo XX na parcele č. XXX -
kotolňa, pozemok neusporiadaný, súpisné číslo XX na parcele č. XXX - sklad, pozemok neusporiadaný,
súpisné číslo XX na parcele č. XXX - diag. stred., pozemok neusporiadaný, súpisné číslo XX na parcele
č. XXX - COV, pozemok neusporiadaný, súpisné číslo XX na parcele č. XXX - dielne, sklady, pozemok

neusporiadaný,
9.10. Súdny exekútor Ing. Karol Mihal vydal dňa 31.05.1999 č.k. Ex-1552/98-22 SA/SZ exekučný príkaz
na zriadenie exekučného záložného práva na vyššie uvedené nehnuteľnosti a prikázal Okresnému
úradu Košice - okolie, odboru katastra nehnuteľnosti zapísať zriadenie exekučného záložného práva na
uvedené nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností.

9.11. Súdny exekútor Ing. Karol Mihal dňa 16.08.1999 listom Ex-1552/98-25 SA/SZ prihlásil v právnej
veci úpadcu Poľnohospodárske družstvo Ďurkov pohľadávku - trovy exekučného konania v celkovej
sume 679.380,- Sk.
9.12.Žalobcalistomzodňa07.02.2003požiadalsúdnehoexekútoraopodaniesprávyostaveexekučnej
veci EX 1552/98.

9.13. Súdny exekútor listom zo dňa 04.04.2003 č.k. EX-1552/98 Dh žalobcovi oznámil, že na majetok
povinného bol vyhlásený konkurz uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. 1K 32/98 zo dňa
22.06.1999 a vyhlásením konkurzu sa exekučné konanie v zmysle zákona o konkurze a vyrovnaní
prerušiloatodoukončeniaresp.zrušeniakonkurzu.Poukončeníresp.zrušeníkonkurzubudúvykonané
ďalšie exekučné úkony.

9.14. Súdny exekútor ako vyplýva zo záznamu z 16.03.2010 vykonal u povinného PD Ďurkov miestne
zistenie dňa 16.03.2010, pri ktorom zistil, že povinný neexistuje, areál je rozkradnutý, od miestnych
obyvateľov zistil, že PD neexistuje viac ako 10 rokov.9.15. Súdny exekútor podal Okresnému súdu Košice - okolie dňa 14.05.2010 návrh na zastavenie
exekúcie voči povinnému z dôvodu nemajetnosti, nakoľko majetok povinného bol speňažený v rámci
konkurzného konania, ktoré bolo ukončené. trovy exekúcie si neuplatnil, čiastočne bol uspokojený

správcom v rámci konkurzu.
9.16. Okresný súd Košice - okolie súdnemu exekútorovi podaním 0Er/170/1999-9 zo dňa 31.05.2010
vo veci EX 1552/98 oznámil, že návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu zrušenia konkurzu na majetok
povinného je predčasný, súd nemôže konať a oznámil exekútorovi, že je potrebné zabezpečiť návrh
oprávneného na zastavenie exekúcie vzhľadom na účinky § 45 ods. 2 zákona č. 328/1991 Zb. prípadne

predložiťpodnetpovýmazepovinnéhozobchodnéhoregistra.Zároveňsúdoznámil,ževdanomprípade
ide o exekučné konanie, ktoré sa začalo pred účinnosťou zákona č. 32/2002 Z.z. a teda nemajetnosť
povinného nie je dôvodom pre zastavenie exekúcie. predpokladom na postup súdu podľa § 57 ods.
1 písm. g) t.j. zastavenie exekúcie pre jej neprípustnosť, je právoplatné rozhodnutie súdu vydané v
sporovom konaní.
9.17. Súdny exekútor listom zo dňa 20.03.2017 č. EX-1552/98 Bo žalobcovi v exekučnom konaní

oznámil, že po opätovnom preverení možnosti pokračovania v exekúcii predajom nehnuteľnosti
povinného zapísaných na liste vlastníctva č. XXX a XXX k.ú. Ďurkov., nehnuteľnosti zapísané na
predmetných listoch vlastníctva nie sú a nikdy neboli vo vlastníctve povinného. Podľa vyjadrenia
správkyne konkurznej podstaty úpadcu (povinného) JUDr. Gajdošovej, ak by nehnuteľnosti boli vo
vlastníctve povinného, boli by v konkurznom konaní speňažené. Uvedené nehnuteľnosti neboli zahrnuté

v majetkovej podstate družstva, vlastníkom nehnuteľností je Roľnícke družstvo Ďurkov a ani správkyňa
konkurznej podstaty nenašla žiadnu spojitosť a prechod práv na povinného Poľnohospodárske družstvo
Ďurkov. Aj podľa vyjadrenia starostu obce Ďurkov majetok Roľníckeho družstva Ďurkov neprešiel na iné
subjekty a s Poľnohospodárskym družstvom Ďurkov, ktoré bolo založené v roku 1992 nemalo žiadne
prepojenie,sútodvasubjekty.Exekútorzároveňvyzvalžalobcu,abyvprípadeakdisponujeakýmikoľvek

informáciami, ktoré by potvrdzovali tvrdenie o prevzatí majetku Roľníckeho družstva Ďurkov, aby ich
predložil a opätovne oznámil žalobcovi, že nebol zistený majetok povinného a z toho dôvodu navrhuje
exekučné konanie zastaviť.

10. Žalobca listom zo dňa 15.03.2015 podal Slovenskej komore exekútorov sťažnosť na prieťahy

exekútora Dr. Karol Mihal v konaní EX 1552/98, keď exekúcie povinného PD Ďurkov boli zahájené v
roku 1999 a doteraz nie sú skončené a pohľadávky vymožené i keď prebiehajú 16. rokom.
10.1. Súdny exekútor JUDr. Ing. Karol Mihal listom zo dňa 25.03.2015 sa vyjadril k sťažnosti žalobcu
a okrem iného uviedol, že na exekútorskom úrade eviduje voči povinnému celkom osem exekučných
konaní, z ktorých väčšia časť bola už zastavená na základe návrhu oprávneného. Po ukončení konkurzu

bola za povinným uskutočnená služobná cesta do sídla družstva, bolo zistené, že povinný nevykonáva
žiadnu činnosť, areál je zdevastovaný, nebol zistený žiaden majetok. Postup v exekučnej veci bol v
súlade s Exekučným poriadkom a z jeho strany nedošlo k porušeniu zákonov.
10.2. Slovenská komora exekútorov listom zn. 206-10478/15 SKE 2001/15 zo dňa 19.05.2015 oznámila
stanovisko k sťažnosti žalobcu č. 206-10478/15 a uviedla, že na základe predloženia listín z exekučného

spisu a vyjadrenia menovaného súdneho exekútora bolo vykonané prešetrenie sťažnosti, v ktorej
namietal žalobca nečinnosť súdneho exekútora v exekučnom konaní. Po preskúmaní spisového
materiálu a posúdení skutkového stavu konštatovala, že súdny exekútor JUDr. Ing. Karol Mihal
postupoval v súlade s ustanoveniami zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok). Sťažnosť považuje za neopodstatnenú a prešetrenie za ukončené.

10.3. Slovenská komora exekútorov listom zn. SKE 1011/2017 110-12023/2017 zo dňa 08.03.2017
zaujala stanovisko k sťažnosti žalobcu č. 110-12023/20175 a k sťažnosti žalobcu doručenej dňa
20.02.2017 na postup súdneho exekútora JUDr. Ing. Karola Mihala, Exekútorský úrad Košice v
exekučnom konaní EX 1552/98Bo, v ktorom žalobca vystupuje na strane oprávneného uviedla, že po
posúdení skutkového stavu súdny exekútor neporušil pri vykonávaní exekúcie žiadne z ustanovení

zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a preto
považuje sťažnosť za neopodstatnenú a prešetrenie za ukončené. V stanovisku zároveň okrem iného
uviedla, že v čase od 22.06.1999 kedy bol vyhlásený konkurz na povinného č.k. 1K328/98 do
18.03.2004, kedy bol tento zrušený, bolo exekučné konanie prerušené a exekútor nemohol konať.
Súdny exekútor nepredával nehnuteľnosti, ktoré nevedel speňažiť ani správca konkurznej podstaty.

Na exekútorskom úrade bolo proti povinnému vedených celkom 8 exekučných konaní a suma, ktorú
správkyňa konkurznej podstaty uhradila na účet súdneho exekútora na trovy exekúcie, ktoré boli
prihlásené do rozvrhu v konkurznom konaní sa netýkali len predmetného exekučného konania. K
tvrdeniam, že exekútor mal predávať hnuteľné veci povinného uviedla, že upovedomenie o začatíexekúcie bolo doručené povinnému dňa 09.03.1999 a konkurz na majetok povinného bol vyhlásený
dňa 22.06.1999 s tým, že žalobca čerpá informácie z konkurzného konania čo však nie je možné
porovnávať s exekučným konaním. Exekútor nehnuteľnosti, ktoré neboli speňažené v konkurze a ktoré

sú podľa vyjadrenia správkyne konkurznej podstaty nepredajné neoceňoval a ani nepredával z dôvodu,
aby nenavyšoval trovy exekúcie.

11. Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 1K 328/98-13 zo dňa 22. júna 1999 vyhlásil konkurz
na majetok dlžníka Poľnohospodárske družstvo Ďurkov, ustanovil správcu podstaty JUDr. Valéria

Gajdošová, vyzval veriteľov, aby v lehote 60 dní odo dňa vyhlásenia konkurzu prihlásili na Krajskom súde
v Košiciach k sp. zn. 1K 328/98 všetky svoje nároky s uvedením ich výšky, právneho dôvodu vzniku a ich
zaistenia s tým, že na nároky, ktoré nebudú prihlásené , nebude sa v konkurze brať zreteľ. V odôvodnení
uznesenia súd uviedol že zo správy predbežnej správkyne zo dňa 17.06.1999 zistil, že majetok dlžníka
postačuje na trovy konkurzného konania, pričom dlžník má viacero veriteľov (napr. Poľnobanka a.s.
Bratislava, DRUZAP - Družstevná zdravotná poisťovňa Bratislava a iné) a že dlžník nie je schopný po

dlhšiu dobu plniť svoje splatné záväzky. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.08.1999.
11.1. Správkyňa konkurznej podstaty úpadcu predložila konkurznému súdu dňa 01.08.2000 Súpis
konkurznej podstaty úpadcu. Zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu Poľnohospodárke družstvo Ďurkov
v konaní sp. zn. 1K 328/98 vyplýva, že tento bol vypracovaný na základe účtovnej hodnoty ku dňu
22.06.1999. Podľa Súpisu aktíva boli v sume 13.628.033,- Sk, pasíva v sume 21.047.457,- Sk a rozdiel

predstavoval sumu 7.419.424,- Sk. Súpis konkurznej podstaty pozostával z hmotného investičného
majetku - budovy, haly a stavby a stroje, prístroje, zariadenia a inventár spolu v sume 9.110.358,-
Sk, z nehmotného investičného majetku v sume 7.618,- Sk, zo zásob - výrobky, materiál v sume
1.367,276,- Sk, z finančného majetku v sume 2.940,- Sk a pohľadávok v sume 3.139.841,- Sk, ktorých
výška bola stanovená v účtovnej hodnote, v prevažnej miere sa jednalo o pohľadávky nedobytné.

Hodnota konkurznej podstaty celkom predstavovala sumu 13.628.033,- Sk. Pasíva predstavovali sumu
21.047.457,- Sk a jednalo sa o záväzky z obchodného styku, záväzky voči zamestnancom, záväzky zo
sociálneho zabezpečenia, voči daňovému úradu, bankové úvery a iné záväzky.
11.2. Správkyňa konkurznej podstaty úpadcu JUDr. Valéria Gajdošová podala dňa 19.11.2001 žiadosť
o vyňatie časti majetku z konkurznej podstaty a to pohľadávky v hodnote 3.139.841,- eur uvedené

v bode 5 súpisu konkurznej podstaty a nehmotný investičný majetok v hodnote 7.618,- Sk uvedený
v bode 2. súpisu konkurznej podstaty. O vyňatie z konkurznej podstaty žiadala z dôvodu, že o tento
majetok neprejavil nikto záujem a to i napriek tomu, že bol ponúkaný v 6. kolách. Jedná sa o nedobytné
pohľadávky, ktoré sú premlčané. Nehmotný investičný majetok - ekonomický software je z roku 1992,
úpadca ho mal v nájme a vzhľadom na zmenu podmienok a spôsobu účtovania v poľnohospodárstve

je už neplatný a nepoužiteľný.
11.3. Krajský súd v Košiciach v konkurznej veci úpadcu Poľnohospodárske družstvo Ďurkov na základe
žiadosti správkyne rozhodol opatrením č.k. 1K 328/98-60 zo dňa 23. januára 2002 tak, že súhlasil
s vylúčením majetku z konkurznej podstaty a to pohľadávky v hodnote 3.139.841,- Sk a nehmotný
investičný majetok v hodnote 7.618,- Sk.

11.4. Správkyňa konkurznej podstaty úpadcu v konkurznom konaní sp. zn. 1K 328/98 konkurznému
súdu predložila dňa 04.09.2003 Konečnú správu o speňažení majetku úpadcu a vyúčtovanie odmeny
a výdavkov správcu zo dňa 04.09.2003. Podľa Konečnej správy o speňažení majetku bola konkurzná
podstata speňažená s príjmom celkom 3.328.429,83 Sk a to 1. zdroje úpadcu pri vyhlásení konkurzu -
stav pokladne a účtov 2.940,- Sk, 2. sumy získané predajom konkurznej podstaty a) z predaja budov a

stavieb 2.879.800,- Sk, b) z predaja hnuteľného majetku 71.020,- Sk, 3. sumy získané počas správy
konkurznej podstaty a) nájom za prenajaté priestory 81.800,- Sk, b) iné príjmy (úroky) 292.869,83
Sk. Výdavky v sume 1.436.426,64 Sk - a) na správu konkurznej podstaty počas konkurzu 909.610,64
Sk, b) ďalšie náklady a výdavky vyplatené z výťažku 526.816,- Sk. Nárok na oddelené uspokojenie
veriteľa v sume 923.369,- Sk. Návrh na rozvrh výťažku - hodnota určená k rozvrhu bola v sume

568.826,39 Sk. Pohľadávky prvej triedy neboli uplatnené, pohľadávky druhej triedy budú uspokojené
čiastkou 568.826,39 Sk do výšky 33,95434% a pohľadávky veriteľov 3. a 4. triedy nebudú uspokojené
vôbec, pretože na ich uspokojenie nezostali žiadne finančné prostriedky.
11.5. Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 1K 328/98-74 zo dňa 7. novembra 2003 schválil konečnú
správu.

11.6. Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 1K 328/98-77 zo dňa 10. decembra 2003 rozhodol
rozvrhom tak, že z celkovej sumy 3.328.429,80 Sk sa uspokojujú1. pohľadávky proti podstate a) odmena správcovi konkurznej podstaty, náklady spojené s udržiavaním
a správou podstaty, súdny poplatok, vrátenie preddavku navrhovateľovi konkurzu spolu v sume
1.836.234,40 Sk

2. pohľadávky oddelených veriteľov podľa § 28 ZKV v sume 923.369,- Sk
3. pohľadávky veriteľov podľa § 32 ods. 2 písm. b) ZKV spolu v sume 568.826,40 Sk .
11.7. Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 1K 328/98-81 zo dňa 18.marca 2004 zrušil konkurz
vyhlásený na majetok úpadcu Poľnohospodárske družstvo Ďurkov a zbavil JUDr. Valériu Gajdošovú
funkcie správcu. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.05.2004.

12. Súd základ uplatneného nároku žalobcu posúdil podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci upravujúceho zodpovednosť za škodu spôsobenú
rozhodnutím resp. nesprávneho úradného postupu orgánu štátu. Žalobca sa domáhal v konaní náhrady
škody a náhrady nemajetkovej ujmy v dôsledku vytýkaného nesprávneho úradného postupu súdneho
exekútora spočívajúceho v prieťahoch, ku ktorým malo dôjsť v období rokov 1999 až 2015. Podľa

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v prípade vzniku prieťahov za účinnosti zákona č. 58/1969 Zb.,
ktoré trvali do doby po nadobudnutí účinnosti zákona č. 514/2003 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňom
01.07.2004, je potrebné o uplatnenom nároku na náhradu škody rozhodnúť v režime zákona č. 514/2003
Z.z. (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 107/2009 zo dňa 28.07.2010).

13. Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci tento zákon upravuje
a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci,
b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len "územná samospráva") za škodu
spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy,

c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

Podľa § 3 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci

a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 ods. 1 písmeno a) Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1,

koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu,
2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,
3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa

osobitného predpisu.

Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom

ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb;
za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej
republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo
výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy

Slovenskej republiky.

Podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiťúkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci
alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na
prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného

vdisciplinárnomkonaní,ktorýmsarozhodlootom,žesudcasadopustildisciplinárnehoprevinenia,ktoré
má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým
ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikykonštatoval,žesaporušiloprávonaprerokovanievecibezzbytočných

prieťahov.

Podľa § 9 ods. 4 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.

Podľa § 17 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením

vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom,
uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 17 ods. 4 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady
poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu

14. Súd po vyhodnotení vykonaného dokazovania a po právnom vyhodnotení veci dospel k záveru, že

žalobe žalobcu na náhradu škody nie je možné vyhovieť, nakoľko žalobca nepreukázal kumulatívne
splnenie zákonom požadovaných podmienok pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody podľa
Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.

15. Podľa citovaných ustanovení Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri

výkoneverejnejmoci ideoprípadobjektívnejzodpovednostištátuzaškoduzasúčasnéhosplneniatroch
podmienok a to nezákonné rozhodnutie orgánu štátu alebo jeho nesprávny úradný postup, existencia
škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch a príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným
rozhodnutím či nesprávnym úradným postupom.

16. Podľa § 33 ods. 1 Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) v znení účinnom do 22.12.2015 ak osobitný zákon 3j) neustanovuje inak, exekútor zodpovedá
zaškodutomu,komujuspôsobilonalebojehozamestnanecvsúvislostisčinnosťoupodľatohtozákona.
16.1. Súdny exekútor zodpovedá za škodu spôsobenú v súvislosti s činnosťou podľa Exekučného
poriadku, pokiaľ však osobitný zákon neustanovuje inak. Týmto osobitným zákonom je podľa poznámky

3j) k predmetnému ustanoveniu § 33 ods. 1 Exekučného poriadku zákon č. 514/2003 Z. z., podľa ktorého
ak škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu, ako
tomu bolo v prejednávanom prípade - poverenie pre Ing. Karola Mihala ako súdneho exekútora číslo
5800 004715 * 2 Zp 36/99 vydal Krajský súd Košice dňa 21.01.1999, a teda ako štátny orgán, koná v
mene zodpovedného subjektu - štátu, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky podľa § 3 ods. 1

písmeno d), § 4 ods. 1 písmeno a) bod 3 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu pri výkone
verejnej moci. Uvedenému právnemu záveru nasvedčuje názor vyslovený v náleze Ústavného súdu
Slovenskej republiky PL.ÚS 49/03 zo dňa 10. 01. 2005, v ktorom okrem iného skonštatoval, že "exekútor
vykonáva v zásade úlohy štátneho orgánu. Z toho vyplýva aj to, že jeho právne postavenie, práva apovinnosti a obmedzenia zákon ustanovuje v úzkej spojitosti s týmto jeho osobitným postavením. Právne
postavenie exekútora je ustanovené tak, že v rámci deľby verejnej (štátnej) moci sa exekútor podieľa
na plnení pozitívneho záväzku štátu v súvislosti s realizáciou základného práva na súdnu a inú právnu

ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy v rozsahu ustanovenom zákonom (čl. 46 ods. 4, čl. 51 ods. 1 ústavy).
Exekútora preto nemožno v zásade vylúčiť ani spod režimu ustanoveného v čl. 2 ods. 2 ústavy. Toto
postavenie exekútora potvrdzuje aj § 3 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 1 písm. a/ bodom 3 zákona č. 514/2003
Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Z
týchto ustanovení vyplýva, že exekútor zodpovedá za škodu spôsobenú výkonom exekučnej činnosti

ako štátny orgán. Súčasne to potvrdzuje, že štát preberá na seba zodpovednosť nahradiť škodu, ktorá
vznikla ako dôsledok výkonu exekučnej činnosti súdnym exekútorom".

17. V prípade nesprávneho úradného postupu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom
právomoci orgánu verejnej moci, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel
stanovených právnymi normami pre jeho konanie alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy,

funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pre túto formu zodpovednosti je určujúce, že úkony tzv. úradného
postupu samy o sebe k vydaniu rozhodnutia nevedú a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v
jeho obsahu neprejavia alebo ide o inú nečinnosť orgánu štátu či iné vady v spôsobe vedenia konania. V
zmysle ustálenej súdnej judikatúry nesprávny úradný postup je postup, ktorý s rozhodovacou činnosťou
priamo nesúvisí, nevyústi do nej a neprejaví sa v obsahu konkrétneho rozhodnutia.

Knesprávnemuúradnémupostupumôžedôjsťnielenpriúkonochvrámcičinnosti,priktorejštátnyorgán
nerozhoduje, ale tiež v rámci jeho rozhodovacej činnosti. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj
nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných
lehôt na jeho vydanie (nie však samotné vydanie rozhodnutia), lebo znaky nesprávneho úradného
postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej

lehote alebo v lehote, ktorá zodpovedá právu na prejednanie veci „bez zbytočných prieťahov“ (čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). V prejednávanej veci žalobca považoval za nesprávny úradný
postup, postup súdneho exekútora v exekučnom konaní EX 1552/98, keď podľa žalobcu súdny exekútor
nepostupoval v exekučnom konaní riadne a v súlade so zákonom a exekučné konanie vykazuje
neodôvodnené prieťahy. Žalobca však v konaní poukazoval na prieťahy exekučného konania vzhľadom

na jeho celkovú dĺžku a uvádzal ako obdobie prieťahov exekučného konania obdobie rokov 1999
až 2015, teda obdobie od kedy exekučné konanie začalo do obdobia kedy bola žalobcom podaná
žaloba na náhradu škody. Súd pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdneho exekútora v
exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. EX 1552/1998 spočívajúcom v porušení povinnosti urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci

alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno s poukazom na § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.
vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti
na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o
tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní,
právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené

právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného
súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval,
že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. V konaní je nesporné, že na
základe žalobcom podanej sťažnosti Slovenskej komory exekútorov na činnosť súdneho exekútora
v predmetnom exekučnom konaní Slovenská komora exekútorov skonštatovala v stanovisku zn.

206-10478/15 SKE 2001/15 zo dňa 19.05.2015, že po prešetrení sťažnosti žalobcu , v ktorej namietal
nečinnosť exekútora, preskúmaním spisového materiálu a posúdení skutkového stavu, súdny exekútor
JUDr. Ing. Karol Mihal postupoval v súlade s ustanoveniami zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a sťažnosť považovala za neopodstatnenú a
prešetrenie za ukončené. I na základe opakovanej sťažnosti žalobcu na činnosť súdneho exekútora

Slovenská komora exekútorov v stanovisku zn. SKE 1011/2017 110-12023/2017 zo dňa 08.03.2017
uviedla, že súdny exekútor neporušil pri vykonávaní exekúcie žiadne z ustanovení zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a preto považuje sťažnosť žalobcu
za neopodstatnenú a prešetrenie za ukončené.
17.1. Vo vzťahu k exekučnému konania súd uvádza, že je zrejmé, že exekučné konanie bolo v

dôsledku prebiehajúceho konkurzného konania povinného zo zákona prerušené a teda v období odo
dňa vyhlásenia konkurzu t.j. odo dňa 22.06.1999 (uznesenie Krajského súdu v Košiciach č.k. 1K
328/98-13 zo dňa 22. júna 1999) do dňa zrušenia konkurzu t.j. do 18.05.2004 (uznesenie Krajského súdu
v Košiciach č.k. 1K 328/98-81 zo dňa 18.marca 2004) žiadne úkony nemohli byť uskutočnené. Je možnéprisvedčiť žalobcovi, že súdny exekútor v exekučnej veci nekonal plynulo a riadne po nadobudnutí
právoplatnosti rozhodnutia súdu o zrušení konkurzu na majetok povinného, keď z exekučného spisu
predloženého súdnym exekútorom vyplýva, že súdny exekútor až dňa 16.03.2010 vykonal u povinného

PD Ďurkov miestne zistenie, pri ktorom zistil, že povinný neexistuje viac ako 10 rokov a že areál je
rozkradnutý. Z listinných dokladov je však tiež zrejmé, že povinný nemal a nemá žiaden majetok, z
ktorého by bolo možné reálne vymôcť pohľadávku žalobcu ako oprávneného v exekučnom konaní.
Na viac súd uvádza, že zo žiadneho ustanovenia Exekučného poriadku nevyplýva povinnosť súdneho
exekútora osobitne informovať oprávneného o priebehu exekúcie. Oprávnený má právo požiadať

súdneho exekútora o zaujatie stanoviska k priebehu exekúcie a má právo počas trvania exekučného
konania nahliadať do exekučného spisu. Z predloženého exekučného spisu ako aj vyjadrení žalobcu
mal súd za preukázané, že sám žalobca v priebehu exekučného konania v postavení oprávneného
sa o exekučnú vec nezaujímal a o zaujatie stanoviska ohľadom priebehu exekúcie súdneho exekútora
požiadal až v roku 2003 (v čase keď exekučné konanie bolo prerušené) a v roku 2015, keď podal
sťažnosť na nečinnosť súdneho exekútora. Žiadne ďalšie aktivity zo strany žalobcu v súvislosti s

predmetným exekučným konaním v priebehu konania nevyplynuli. Súd prisvedčil žalovanej, že sám
žalobca nepreukázal, že by vykonal akýkoľvek úkon smerujúci k náprave ním tvrdených prieťahov, že
podal pred rokom 2015 sťažnosť na prieťahy.
17.2. Vo vzťahu k žalobcom vytýkanému nesprávnemu úradnému postupu súdneho exekútora
spočívajúcom v tom, že žalobcovi ako oprávnenému neoznámil vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu

súd uvádza, že zo žiadneho právneho predpisu takáto povinnosť súdnemu exekútorovi nevyplýva.
Podľa § 3 Exekučného poriadku exekútor vykonáva exekučnú činnosť nestranne a nezávisle. Pri
výkone svojej činnostije viazaný len Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými
zmluvami podľa čl. 7 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky, zákonmi, inými všeobecne záväznými
právnymi predpismi vydanými na ich vykonanie a rozhodnutím súdu vydaným v exekučnom konaní.

Z uvedeného je zrejmé, že zo strany súdneho exekútora nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu
pokiaľ neinformoval žalobcu ako oprávneného o vyhlásení konkurzného konania na majetok povinného
a o možnosti prihlásiť svoju pohľadávku do konkurzu. Súd prisvedčil žalovanej, že žalobca ako veriteľ
má sám postupovať v zmysle zásady vigilantibus iura (každý nech si stráži svoje právo) a neprenášať
zodpovednosť a svoje povinnosti na tretie osoby.

18. Druhou podmienkou pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody voči štátu v dôsledku
neprávneho úradného postupu je preukázanie vzniku škody a jej výšky.
18.1. Základným predpokladom uplatnenia majetkovej satisfakcie je existencia škody, ujmy a
skutočnosť, že došlo k neoprávnenému zásahu a majetková ujma už vznikla. Škoda predstavuje

ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná peniazmi, ušlý zisk
spočíva v tom, že nenastalo zväčšenie majetku poškodeného, ktorý by bolo možné, nebyť škodnej
udalosti, dôvodne očakávať s ohľadom na predvídateľný sled vecí. Súd poukazuje na skutočnosť, že
v prejednávanej veci žalobca nemohol byť v konaní o náhradu škody v dôsledku ním uvádzaného
nesprávneho úradného postupu úspešný z dôvodu, že neuniesol dôkazné bremeno v súvislosti s

preukázaním vzniku uplatnenej majetkovej škody a jej výšky, keď nepreukázal vznik škody, ktorej
náhrady sa domáhal.
18.2. Žalobca sa domáhal náhrady škody vo výške 435.940,- eur s úrokom z omeškania vo výške
10% p.a. odo dňa 01.08.2015 do zaplatenia. Suma 435.940,- eur (13.133.313,10 Sk) predstavovala
pohľadávku žalobcu voči povinnému PD Ďurkov vyčíslenú k 02.03.2015, ktorá bola žalobcovi priznaná

právoplatným a vykonateľným rozhodnutím - platobným rozkazom vydaným Krajským súdom v
Košiciach dňa 28. septembra 1998 č.k. 17Rob 80/98-7. Predmetným platobným rozkazom bola
súdom odporcovi uložená povinnosť v obchodnej veci navrhovateľa X.. Q. K., F.O.L.P. proti odporcovi
PoľnohospodárskedružstvoĎurkov ozaplatenie302.305,-Skspríslušenstvom, zaplatiťnavrhovateľovi
sumu 302.305,- Sk s 19% úrokmi od 15.02.1994 do zaplatenia, zmluvnú pokutu 0,5% denne zo sumy

302,305,- Sk od 15.02.1994 do zaplatenia a trovy konania 12.092,- Sk. Platobný rozkaz nadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 28.10.1998.
Suma 435.940,- eur (13.133.313,10 Sk) predstavovala istinu 302.305,- Sk, vyčíslené úroky v sume
919.007,00 Sk (19% za omeškanie od 03.03.1999 do 02.03.2015), vyčíslenú zmluvnú pokutu v sume
8.827.306,00 Sk (0,5% denne od 03.03.1999 do 02.03.2015).

18.3. Žalobca ako je už uvedené vyššie mal v konaní dôkazné bremeno na preukázanie dôvodnosti
nároku na náhradu ním uplatnenej škody a jej výšky, čo znamená, že pre úspech v konaní na
náhradu škody bol povinný preukázať, že ním uplatnená škoda mu vznikla v dôsledku ním vytýkaného
nesprávneho úradného postupu súdneho exekútora spočívajúceho v prieťahoch exekučného konania.Žalobca však dôkazné bremeno neuniesol, v konaní nepreukázal, že mu škoda v uplatnenej výške
vznikla, teda, že jeho majetok sa zmenšil o ním vyčíslenú sumu resp. že došlo ku škode v podobe
ušlého zisku.

18.4. V zmysle § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa uhrádza škoda a ušlý zisk. Ušlý zisk ako
druh majetkovej ujmy (škody) spočíva v nedosiahnutí toho, čoho by poškodený pri neexistencii škodnej
udalosti za normálnych okolností, pri pravidelnom behu vecí dosiahol (R 55/14971). Ušlý zisk teda
znamená stratu očakávaného prínosu. Pri posudzovaní ušlého zisku nepostačuje len pravdepodobnosť
zvýšenia majetku poškodeného v budúcnosti, ale musí byť stanovené naisto, že pri pravidelnom behu

vecí, pokiaľ by nebolo protiprávneho konania škodcu, mohol poškodený dôvodne očakávať zvýšenie
svojho majetku. Pri výške ušlého zisku je určujúce, akému majetkovému prospechu, ku ktorému reálne
malo dôjsť, zabránilo konanie škodcu resp. o aký reálne dosiahnuteľný, nie hypotetický, prospech
poškodený prišiel. Pri ušlom zisku musí ísť o okolnosti svedčiace o tom, že konanie vedúce k zisku sa
už začalo alebo nepochybne sa malo začať naplňovať a že nebyť škodlivého zásahu, výsledok by sa
dostavil. Ušlý zisk z podnikania znamená stratu očakávaného prínosu, spôsobeného tým, že škodná

udalosť zasiahla do priebehu deja vedúceho k zisku teda, že poškodený mal zaistené predpoklady pre
tzv. pravidelný beh vecí.
18.5. Reálna (majetková) hodnota pohľadávky, ktorá bola veriteľovi priznaná vykonateľným súdnym
rozhodnutím, nezávisí len od samotnej sumy, ale od celého súboru okolností vplývajúcich na možnosť
uspokojiť vymáhanú pohľadávku, v neposlednom rade od solventnosti dlžníka a možností uspokojenia

pohľadávky z jeho majetku. Inú majetkovú hodnotu má súdom priznané peňažné plnenie, ktoré veriteľ
môže pri výkone rozhodnutia bez problémov uplatňovať voči "bonitnému" dlžníkovi, a inú hodnotu, ak
dlžník v čase realizácie výkonu majetok buď nemá alebo ho síce má, no je nepatrný alebo nemôže byť
postihnutý pri výkone rozhodnutia. Charakter majetkovej ujmy má preto aj zníženie hodnoty pohľadávky
veriteľa (oprávneného), ktoré nastalo v časovej a vecnej súvislosti so zmarením možnosti uspokojenia

jeho pohľadávky v konaní o výkon rozhodnutia ak poklesu hodnoty jeho pohľadávky došlo v dôsledku
nesprávneho úradného postupu súdu. Otázku vzniku majetkovej ujmy a jej výšky treba vždy riešiť so
zreteľom na konkrétne okolnosti toho - ktorého prípadu a reálne možnosti výsledku konania o výkon
rozhodnutia [napr. s prihliadnutím na výšku uplatnenej pohľadávky, majetok povinného, ktorého sa
nariadený výkon týka, a v neposlednom rade tiež na práva ďalších subjektov (niektoré z nich môžu mať

prednosť-§337O.s.p.azužovaťaleboúplnevylučovaťmožnostioprávnenéhoveriteľapriuspokojovaní
jeho pohľadávky)]. Výšku majetkovej ujmy, ktorá prípadne vznikla nesprávnym úradným postupom súdu
v konaní o výkon rozhodnutia, nemožno bez ďalšieho stotožňovať s výškou pohľadávky, pre ktorú bol
výkon rozhodnutia nariadený. Majetkovú ujmu spravidla nezakladá samotný nesprávny úradný postup,
lebo škoda a zodpovednosť štátu za ňu je daná až vtedy, ak sa právo veriteľa proti dlžníkovi stalo

nevymožiteľným v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom a je pritom vylúčené, že by ho
bolo možné uspokojiť inak (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 134/2003 z
27. novembra 2003).
18.6. Sumarizáciou uvedeného je zrejmé, že žalobca sa domáhal náhrady škody, ktorú vyčíslil v sume
zodpovedajúcej sume, ktorú mu bol povinný zaplatiť účastník - odporca PD Ďurkov v konaní vedenom

na Krajskom súde v Košiciach sp. zn. 17Rob 80/98. Skutočnosť, že v inom konaní bol určitý subjekt
zaviazaný zaplatiť žalobcovi peňažnú sumu sama o sebe však nie je preukázaním vzniku škody a jej
výšky. Súd by mohol takto žalovanú sumu žalobcom posúdiť ako preukázanú výšku škody len v prípade
ak by žalobca preukázal, že túto sumu by aj v exekučnom konaní od povinného nebyť ním vytýkaných
prieťahov v konaní aj získal. Žalobca však nepreukázal, že by bol v exekučnom konaní úspešný a že

by vykonanou exekúciou súdom priznanú sumu nebyť prieťahov v exekučnom konaní získal resp., že
túto sumu od povinného subjektu nezískal práve v dôsledku prieťahov v konaní. Súd mal v konaní za
preukázané, že povinný PD Ďurkov nemal dostatok finančných prostriedkov a majetok už ani v čase
začatia exekučného konania v súvislosti s vedením, ktorého si žalobca náhradu škody voči štátu v
dôsledku nesprávneho úradného postupu uplatnil. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané,

že v krátkom čase po začatí exekučného konania bol na majetok povinného vyhlásený konkurz a
to uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. 1K 328/98-13 zo dňa 22. júna 1999. Z predložených
listinných dokladov súvisiacich s predmetným konkurzným konaním jednoznačne vyplýva, ako už súd
uviedol v bode 11 tohto rozsudku, že už v čase začatia konkurzného konania nebol predpoklad, že
by mohlo dôjsť v rámci exekučného konania k uspokojeniu pohľadávky žalobcu, vzhľadom k tomu, že

povinný PD Ďurkov nedisponoval majetkom, ktorý by mohol byť speňažený a z ktorého by mohla byť
pohľadávka žalobcu v rámci exekučného konania uspokojená. Žalobca nijakým spôsobom nepreukázal,
že ním vytýkané prieťahy exekučného konania a teda celková dĺžka exekučného konania boli práve
príčinnou tej skutočnosti, že mu vznikla škoda v uplatnenej výške.19. Žalobca v konaní nepreukázal ani ním uplatnenú nemajetkovú ujmu, ktorú si uplatnil v dôsledku
tvrdeného nesprávneho úradného postupu exekútora spočívajúceho v prieťahoch v exekučnom konaní.

Žalobca si uplatnil nemajetkovú ujmu v sume 25.000,-eur tvrdiac, že nesprávnym úradným postupom
súdneho exekútora, porušovaním zákonnej povinnosti postupovať v súlade so zákonom a bez prieťahov
mubolaspôsobenáplatobnáneschopnosť,keďsasámdostaldoneplneniasvojichfinančnýchzáväzkov
a vznikli mu zbytočné náklady, dlhodobý stres a bezvýchodisková situácia, čo spôsobilo vznik a rozvoj
jeho ťažkej a nevyliečiteľnej choroby. Prieťahy spojené s nesprávnym úradným postupom a právna

neistota z toho vyplývajúca podľa tvrdenia žalobcu spôsobili stres, obavy o budúcnosť, pocit zmaru a
zdravotné problémy spojené s ťažkou nevyliečiteľnou chorobou - Dg 33.
19.1. Priznanie zadosťučinenia v peniazoch v zmysle ustanovenia § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003
Z.z. predpokladá, že iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením
vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v
peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Pre priznanie nemajetkovej ujmy však sama závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy nie je jediným a
výlučným faktorom pre určenie zadosťučinenia v peniazoch. Právne relevantná len taká nemajetková
ujma, ktorej vznik je v príčinnej súvislosti s neoprávneným zásahom.
Základným predpokladom uplatnenia majetkovej satisfakcie je existencia nemajetkovej ujmy, teda
existencieskutočnosti,žedošlokneoprávnenémuzásahuanemajetkováujmaužvzniklaapreukázanie,

že zásah do osobnostných práv mal skutočne tvrdený následok. Preukázanie vzniku takéhoto následku
zaťažuje poškodeného.
19.2. Žalobca uplatnenú nemajetkovú ujmu nijakým spôsobom neodôvodnil, neuviedol žiadne
skutočnosti na preukázanie, že by ním vytýkaným nesprávnym úradným postupom zo strany súdneho
exekútora v podobe prieťahov v exekučnom konaní došlo k negatívnym následkom v jeho súkromnom

živote a spoločenskom uplatnení. Vznik a existenciu nemajetkovej ujmy ako náhrady, ktorej sa v konaní
domáhal je nutné preukázať. Žalobca však v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno, keď v priebehu
konania nepreukázal, že mu ujma vznikla a že by mu vznikla práve v dôsledku vytýkaného nesprávneho
úradnéhopostupu. Preukázanie,žezásahdoprávžalobcumalskutočnenásledokapreukázanievzniku
takéhoto následku zaťažuje poškodeného, teda žalobcu. Právne relevantná je len taká nemajetková

ujma, ktorej vznik je v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom. Žalobca však v priebehu
konanianepreukázal,žebymuvdôsledku vytýkanéhonesprávnehoúradnéhopostupubolaspôsobená
nemajetková ujma. Zo žiadnych uvádzaných tvrdení nemožno vyvodiť, že v dôsledku vytýkaného
nesprávneho úradného postupu došlo k závažným negatívnym následkom vo sfére žalobcu a teda že
by mu vznikol nárok na nemajetkovú ujmu. Všeobecné poukázanie žalobcu na to, že mu morálna

ujma vznikla v dôsledku prieťahov v konaní nepostačuje na preukázanie vzniku nároku na nemajetkovú
ujmu, bez uvedenia konkrétneho zásahu spôsobeného práve v dôsledku deklarovaného nesprávneho
úradného postupu v danej exekučnej veci a jeho preukázania. Tvrdenie žalobcu ohľadne stresu, obáv
o budúcnosť, pocitu zmaru a zdravotných problémov spojených s ťažkou nevyliečiteľnou chorobou,
nemajú vo vzťahu k nároku žalobcu na nemajetkovú ujmu bez preukázania ich vzniku v príčinnej

súvislosti práve s vytýkaným nesprávnym úradným postupom bez ďalšieho právnu relevanciu.

20. Ďalšou podmienkou pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody resp. náhradu nemajetkovej
ujmy je preukázanie príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom majetkovej
a nemajetkovej ujmy.

20.1. Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je existencia príčinnej súvislosti (kauzálny nexus)
medzi škodnou udalosťou (nezákonným úradným postupom) a vzniknutou ujmou. V právnej teórii sa
týmto vzťahom označuje priama väzba vzťahov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav
(príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym
úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku; ak bola príčinou škody iná skutočnosť,

zodpovednosť za škodu nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o jej skutkové
posúdenie vo všetkých konkrétnych súvislostiach, pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná
súvislosť príčiny a následku, časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (R
21/1992). O vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou ide vtedy, ak
škoda - majetková resp. nemajetková ujma vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu, teda ak

je medzi nimi vzťah príčiny a následku, pri ktorom platí, že ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému
postupu, nevznikla by ani majetková či nemajetková ujma.
20.2. V prejednávanej veci žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie vzniku majetkovej a
ani nemajetkovej ujmy v dôsledku ním tvrdeného nesprávneho úradného postupu. Žalobca preukazovalpríčinnú súvislosť medzi vytýkaným nesprávnym úradným postupom a vznikom ujmy skutočnosťou, že
v prípade, že by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu zo strany súdneho exekútora došlo by v
exekučnom konaní k uspokojeniu jeho pohľadávky a škoda v podobe majetkovej a nemajetkovej ujmy

by mu nevznikla. Takto žalobcom uvádzaná príčinná súvislosť medzi vytýkaným nesprávnym úradným
postupom a uplatnenou náhradou škody a nemajetkovej ujmy neobstojí, nakoľko nejde o priamu príčinnú
súvislosť, keďže i v prípade, že by i došlo k nesprávnemu úradnému postupu zo strany súdneho
exekútora v podobe prieťahov v exekučnom konaní, tento by nebol v príčinnej súvislosti so žalobcom
uplatnenou náhradou škody. Žalobca si uplatnil náhradu škody predstavujúcu sumu na zaplatenie,

ktorej bol právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu zaviazaný tretí subjekt a ktorú v dôsledku
nesprávneho úradného postupu súdneho exekútora, prieťahov v exekučnom konaní sa nepodarilo od
povinného subjektu vymôcť. V súvislosti s takto uplatnenou náhradou vzniknutej škody však nie
je možné tvrdiť, že škoda žalobcovi vznikla v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym postupom
- prieťahmi v exekučnom konaní. Nesprávny postup nemohol s ohľadom na časovú následnosť a
logickú súvislosť byť bezprostrednou príčinou toho, že žalobcovi vznikla takto uplatnená škoda. O vzťah

príčinnej súvislosti v prejednávanej veci by išlo len vtedy, ak by škoda vznikla ako následok porušenia
povinnosti, resp. ako následok právom kvalifikovanej okolnosti, teda ak by bol nesprávny úradný postup
súdneho exekútora a žalobcom uplatnená škoda vo vzájomnom pomere príčiny a následku a žalobca
by preukázal, že ak by sa súdny exekútor nedopustil ním vytýkaného nesprávneho úradného postupu,
ku škode by neprišlo. Ak bola príčinou škody iná skutočnosť, nevzniká zodpovednosť za škodu. Zo

samotného nesprávneho úradného postupu nie je možné dovodzovať vecnú súvislosť so vznikom
škodlivého následku. Súd mal teda za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie vzniku
ním tvrdenej majetkovej ujmy v dôsledku nesprávneho úradného postupu, keď žalobcom uplatnená
náhrada majetkovej ujmy v podobe, ktorej náhradu si uplatnil, nie je v priamej príčinnej súvislosti s
vytýkaným nesprávnym úradným postupom, keďže nesprávny úradný postup nebol v príčinnej súvislosti

s uplatnenou náhradou škody.

21.Súd nevykonal dokazovanie navrhnuté žalobcom v priebehu konania a to výsluch
svedkov S. súdny exekútor, K.. K. W., predseda PD Ďurkov, členov predstavenstva PD Ďurkov - O. F., F.
V., O. K., C. C. a S., C. Z., správkyňa konkurznej podstaty úpadcu a dokazovanie vyžiadaním podkladov

k jednotlivým pohľadávkam od správcu konkurznej podstaty S.. Z. a vyžiadaním špecifikovania
pohľadávok a podkladov k jednotlivým pohľadávkam od súdneho exekútora JUDr. Karola Mihála.
Žalobca uvedené dokazovanie navrhol vykonať na preukázanie skutočnosti či povinný v exekučnom
konaní PD Ďurkov má majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku žalobcu v exekučnom
konaní a či v rámci konkurzného konania bol celý majetok úpadcu riadne zohľadnený. Súd žalobcom

navrhnuté dokazovanie považoval za nadbytočné a s predmetom konania nesúvisiace, nakoľko žalobca
sa náhrady škody a nemajetkovej ujmy domáhal z dôvodu nesprávneho úradného postupu súdneho
exekútora v exekučnom konaní v podobe prieťahov v konaní, pričom exekučné konanie stále prebieha,
nebolo právoplatne skončené a teda skutočnosť či v súčasnosti má povinný nejaký majetok a ak áno
aký, bolo pre posúdenie dôvodnosti vzniku škody a nemajetkovej ujmy v dôsledku tvrdených prieťahov

irelevantné. Vo vzťahu k dokazovaniu výsluchom správkyne konkurznej podstaty úpadcu (PD Ďurkov)
súd uvádza, že predmetom konania nebolo posúdenie zákonnosti priebehu a výsledku konkurzného
konania a teda nebol ani dôvod na vykonanie tohto dokazovania. Súd sa stotožnil s tvrdením žalovanej,
že žalobcom navrhnuté dokazovanie je neúčelne a nehospodárne, nakoľko nesúvisí s preukázaním
relevantných skutočností podstatných pre posúdenie opodstatnenosti žalobcom uplatneného nároku.

22. Súd po vyhodnotení vykonaného dokazovania a po právnom vyhodnotení veci dospel k záveru, že
žaloba žalobcu nie je dôvodná a preto žalobu v celom rozsahu zamietol.
Žalobca nepreukázal kumulatívne splnenie zákonom predpokladaných podmienok pre úspešné
uplatnenie náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z., keď v konaní nepreukázal nesprávny úradný

postup súdneho exekútora, vznik majetkovej a nemajetkovej ujmy v uplatnenej výške a priamu príčinnú
súvislosť medzi vytýkaným nesprávnym úradným postupom a vznikom majetkovej a nemajetkovej ujmy,
Strany sporu znášajú zodpovednosť za skutkový stav a musia dokazovať svoje tvrdenia. Konanie je
založené na kontradiktórnej zásade, podľa ktorej strana svoje tvrdenia musí preukazovať dôkazmi.
Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojho tvrdenia ohľadne nesprávneho

úradného postupu, vzniku škody a jej výšky a príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a nesprávnym
úradným postupom a ani dôkazné bremeno ohľadne popretia tvrdení protistrany t.j. žalovanej vo vzťahu
k nesprávnemu úradnému postupu, ku škode a príčinnej súvislosti.23. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu v konaní

Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

24. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku
teda podľa úspešnosti žalovanej v spore, keď žalovaná bola v konaní plne úspešná. O výške náhrady
trov konania súd podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku rozhodne po právoplatnosti tohto
rozhodnutia, samostatným rozhodnutím.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Bratislava I, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku)
uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolacie dôvody).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku).
V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona