Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 27. február 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8CoP/67/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5820200561
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5820200561.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny

Beniačovej a členiek senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a JUDr. Táne Rapčanovej, vo veci starostlivosti
súdu o maloleté dieťa: H. B. L., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín, bytom u matky, dieťa rodičov matky: T. U., nar. XX.XX.XXXX,
bytom T., ul. T. č. XXXX/XX a otca: L. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX, právne zastúpený: Mgr.
Igor Palider, advokát, so sídlom v Z., W. N. XXX/XX, v konaní o návrhu Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny Námestovo na uloženie výchovného opatrenia, na odvolanie matky a otca proti rozsudku
Okresného súdu Námestovo č.k. 12P/15/2020-101 z 29. apríla 2021 v spojení s opravným uznesením

č.k. 12P/15/2020-214 z 08. októbra 2021, takto

r o z h o d o l :

Odvolacie konanie o odvolaní otca z a s t a v u j e.

Rozsudok okresného súdu m e n í tak, že u k l a d á otcovi a matke maloletého dieťaťa H. B. L., nar.
XX.XX.XXXX výchovné opatrenie za účelom zlepšenia ich vzájomnej komunikácie ohľadom výchovy
a starostlivosti o maloleté dieťa, a to povinnosť podrobiť sa sociálno-psychologickému odbornému
poradenstvu realizovanému špecializovaným zariadením TENENET, o.z., so sídlom Oravská 3083/4,

Senec, v rozsahu 80 hodín podľa pokynov označeného špecializovaného zariadenia, ktorému sú rodičia
maloletého dieťaťa p o v i n n íposkytnúť súčinnosť.

TENENET, o.z., so sídlom Oravská 3083/4, Senec, j e p o v i n n é začať s realizáciou odborného
poradenstva do 30 dní od doručenia tohto rozsudku a predkladať správy o realizácii odborného
poradenstva Okresnému súdu Námestovo a Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo po
uskutočnení každých 20 hodín poradenstva.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil rodičom maloletej H. B. L., nar. XX.XX.XXXX (ďalej v texte
aj ako „maloletá“ alebo „maloleté dieťa“) povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému
odbornému poradenstvu v rozsahu 80 hodín prostredníctvom akreditovaného subjektu TENENET, o.z.
(výrok I.), rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok II.).

2. V prejednávanej veci Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo (ďalej v texte aj „navrhovateľ“)

podal 17.03.2020 návrh na uloženie výchovného opatrenia rodičom maloletej, podľa § 37 ods. 2 písm.
d/ zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej „ZoR“) v znení, v akom o ňom následne okresný súd napadnutým
rozsudkom rozhodol. Návrh odôvodnil tým, že Oddelenie sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej
kurately Námestovo má maloletú v evidencii od 29.02.2016, odkedy je aj s jej rodinou v osobnom apísomnom kontakte. Rodičia maloletej sú konfliktne nastavení a nedokážu medzi sebou racionálne
komunikovať,odovzdávanieinformáciíjeobmedzenélennatextovésprávy.Uviedol,žerozdielnenázory
rodičov na výchovu a zabezpečovanie starostlivosti o maloletú a konflikt medzi nimi sú pre maloletú

hrozbou, nakoľko dlhodobý konflikt môže viesť k rôznym psychickým až psychiatrickým problémom.
Pri vykonávaní opatrení v rodine maloletej zistil, že rodičia vzhľadom na opísaný konflikt potrebujú
odbornú pomoc a odporučil im psychologické poradenstvo na Referáte poradensko-psychologických
služieb, Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, ktorý vo svojej správe z vykonaného
poradenstva uviedol, že nebolo možné pracovať na zlepšení jednotlivých aspektov komunikácie medzi

rodičmi, vzhľadom na nízku mieru ich otvorenosti v zásadných otázkach týkajúcich sa rodičovstva.
Navrhovateľ ďalej uviedol, že v zmysle ust. § 11 ods. 3 písm. a/ a písm. b/ bod 1 zák. č. 305/2005
Z.z. o sociálno-právnej ochrane detí a sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej iba „zákon č. 305/2005 Z.z.“) rodičom maloletej navrhol podrobiť sa odbornému poradenstvo
prostredníctvom akreditovaného subjektu Kľúč n.z. Bratislava. Zo správy tohto subjektu však vyplynulo,
že rodičia sú v konfliktnom nastavení a matka spoluprácu odmietla. Ďalšiu metódu na uľahčenie riešenia

konfliktnýchsituáciiimponúkolprostredníctvomakreditovanéhosubjektuMediačnéslužby.eu,zosprávy
od mediátorky JUDr. P. však zistil, že na základe nespolupráce matky bola táto predmediačna činnosť
ukončená. Keďže ním sprostredkované možnosti úpravy vzájomných vzťahov medzi rodičmi maloletej
neboli úspešné, podal návrh na nariadenie výchovného opatrenia súdom. Okresný súd na základe
návrhu a po vykonaní dokazovania v prejednávanej veci vychádzajúc z ustanovení

§ 37 ods. 1, 2, 7 a 8 ZoR (citované v bodoch 16. až 19. písomného odôvodnenia napadnutého rozsudku)
konštatoval, že sú naplnené predpoklady pre nariadenie výchovného opatrenia. Uviedol, že obaja
rodičia využívajú každú situáciu na to, aby zaútočili jeden na druhého, dôkazom čoho je množstvo
podaní a trestných oznámení, ako aj ďalších podnetov adresovaných súdu, úradu práce, soc. vecí a
rodiny, resp. polícii. O zlých vzájomných vzťahoch rodičov svedčia aj výsledky odborných poradenstiev,

ktoré absolvovali a zo záverov ktorých vyplynulo, že rodičia medzi sebou nedokážu komunikovať.
Dospel k záveru, že navrhované výchovné opatrenie by mohlo pomôcť zlepšiť komunikáciu medzi
rodičmi a vytvoriť tak pokojnejšie prostredie pre maloletú a návrh hodnotil ako dôvodný. Návrhy
matky na doplnenie dokazovania posúdil ako nedôvodné, nakoľko ich vykonaním by sa nič podstatné
nepreukázalo. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

3. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie obaja rodičia maloletej.

4. Otec podaným odvolaním žiadal zmenu napadnutého rozsudku okresného súdu vo výroku I. tak, že
buderodičommaloletejuloženápovinnosťpodrobiťsasociálnemuporadenstvualeboinémuodbornému

poradenstvo prostredníctvom akreditovaného subjektu TENENET, o.z. v rozsahu 80 hodín matke
maloletej a v rozsahu 20 hodín otcovi maloletej. Uviedol, že z vykonaného dokazovania pred okresným
súdom bolo preukázané, že nie on, ale matka marí možnosti na zlepšenie ich vzájomnej komunikácie.
V správaní matky je vidieť nepriateľský postoj voči nemu a práve k tomu by malo smerovať výchovné
opatrenie. Na rozdiel od matky on svojimi doterajšími postojmi preukázal otvorenosť ku komunikácii,

jeho snaha je však matkou odmietaná. Na základe toho, považoval za vhodné, aby rozsah hodín, počas
ktorých sa majú s matkou podrobiť nariadenému výchovnému opatreniu bol diferencovaný a voči nemu
v stanovený v menšom rozsahu než voči matke.

5. Matka v odvolaní podanom v zákonom stanovenej lehote navrhla, aby odvolací súd napadnutý

rozsudok okresného súdu zrušil v celom rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
a podľa § 55 Civilného mimosporového poriadku (ďalej „CMP“) si voči navrhovateľovi uplatnila nárok na
náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Matka namietala, že okresný
súd vo veci riadne nezistil skutočný stav, predtým ako vydal napadnutý rozsudok. Tvrdila, že kolízny
opatrovník maloletej si v konaní neplní svoje zákonné povinnosti a jeho zastupovanie je iba formálne, čo

namietala aj v sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo č. k. 12P/15/2020-24 z 02.04.2020,
avšak k náprave nedošlo. Ďalej uviedla, že v tejto sťažnosti zároveň vzniesla aj námietku miestnej
nepríslušnosti Okresného súdu Námestovo s tým, že na konanie je príslušný Okresný súd Bratislava
III, v obvode ktorého bolo v čase začatia predmetného konania miesto obvyklého pobytu maloletej. O
jej námietke okresný súd nerozhodol, čím založil závažnú procesnú vadu konania. Ďalšie pochybenie

okresného súdu videla v porušení zásady kontradiktórnosti konania, pretože jej neboli doručené všetky
podania navrhovateľa vrátane príloh, napr. podanie z č.l. 60-71 súdneho spisu. Zo zvukového záznamu
z pojednávania konaného dňa 29.04.2021 je zrejmé, že predmetné podania neboli ani oboznamované
na tomto pojednávaní. Rovnako jej nebolo doručené potvrdenie o zmene zákonného sudcu z č.l. 23,výpis z listu vlastníctva pre k. ú. T. č. XXXX z č.l. 35-36 spisu, úradný záznam a podanie z č.l. 37-42
spisu, lustrácia v registri obyvateľov z č.l. 43 a 53 súdneho spisu, a tieto listiny neboli ani na pojednávaní
pred okresným súdom oboznamované. Ďalej uviedla, že navrhovateľ je v zjavnom konflikte záujmov,

pretože v iných súdnych konaniach je ustanovený ako kolízny opatrovník maloletej, ktorú skutočnosť
okresný súd nezobral do úvahy, a to napriek tomu, že na ňu poukazovala. Vo vzťahu k zamestnancom
navrhovateľavznieslanámietkuzaujatostinatomtoúrade,avšaknebolojejdoručenéžiadnerozhodnutie
o ich vylúčení, resp. nevylúčení. Na pojednávaní pred okresným súdom sa za navrhovateľa zúčastnila
jeho zamestnankyňa Mgr. Y. I., čo nie je v zápisnici o pojednávaní uvedené a okresný súd s ňou

konal, hoci bola namietaná ako zaujatá. Matka označila výrok rozsudku okresného súdu za neurčitý a
nevykonateľný s tým, že výchovné opatrenie bolo nutné uložiť nielen rodičom, ale aj maloletej. Okresný
súd neuvádzal a nešpecifikoval, čo je to sociálne alebo iné odborné poradenstvo a dostatočne sa
nevysporiadal s tým, prečo bolo výchovné opatrenie uložené v rozsahu 80 hodín, ani s tým, že uvedené
poradenstvo má poskytnúť akreditovaný subjekt TENENET, o.z. Z odôvodnenia nie je zrejmé, či vôbec
sa zaoberal okresný súd skúmaním toho, či označený subjekt je spôsobilý na vykonanie odborného

poradenstva. Rozhodnutie okresného súdu označila za predčasné, pretože nevykonal ňou navrhované
dôkazy, ktoré vymenovala v bode 7. podaného odvolania a presvedčivo neodôvodnil, prečo tieto dôkazy
nevykonal. Vzhľadom na absenciu uvedených náležitostí odôvodnenie napadnutého rozsudku podľa
matky je arbitrárne a nezrozumiteľné. V závere namietla aj správnosť poučenia o odvolaní, keďže
procesný postup súdu v prejednávanej veci je upravený Civilným mimosporovým poriadkom a poučenie

o odvolaní bolo v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku.

6. Kolízny opatrovník maloletej - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín vo vyjadrení
k odvolaniam rodičov maloletej z 02.07.2021 uviedol, že nemá nové dôkazy a návrhy na zmenu
rozhodnutia okresného súdu a v celom rozsahu sa k rozsudku Okresného súdu Námestovo pripája.

7. Navrhovateľ - Úrad práce, soc. vecí a rodiny Námestovo vo vyjadrení k odvolaniam rodičov
maloletej z 15.07.2021 uviedol, že vzhľadom na pretrvávajúcu narušenú komunikáciu medzi rodičmi
trvá na podanom návrhu v celom rozsahu. K námietke zaujatosti vznesenej matkou uviedol, že jeho
vyjadrenie k tejto námietke bolo matke zaslané a táto ho 19.05.2021 prevzala, ako úrad nemá zákonnú

kompetenciu, aby bolo vydané rozhodnutie k námietke zaujatosti. Nesúhlasil s tvrdením matky, že
návrh na nariadenie výchovného opatrenia je z jeho strany šikanóznym uplatňovaním práva. Z dôvodu
dlhodobého rodičovského konfliktu boli v rodine maloletej vykonávané viaceré opatrenia sociálno-
právnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktoré však neboli účinné, preto ako jednu z ďalších možností v
záujme odbornej pomoci dieťaťu a jeho rodine podal návrh na Okresný súd Námestovo. K odvolaniu otca

uviedol, že cieľovou skupinou sociálneho alebo iného poradenstva je dieťa, jeho rodič a pri odporúčanej
dĺžke programu uvedenej v návrhu vychádzal zo skutočností, že medzi rodičmi je dlhodobo narušená
komunikácia a vzhľadom na to dospel k záveru, že 80 hodín priamej odbornej práce s obidvoma rodičmi
je dôvodné.

8. Matka sa k odvolaniu otca vyjadrila písomným podaním z 30.07.2021 tak, ako v podanom odvolaní
navrhla, aby krajský súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Nesúhlasila
s tvrdeniami otca, že pre jej postoj neboli doterajšie opatrenia na zlepšenie komunikácie medzi rodičmi
maloletej úspešné. Dôvodom, pre ktorý k tomu došlo, bola neodborná práca zamestnancov kolízneho
opatrovníka,pretožetítonechcúpracovaťsrodičmimaloletýchdetí,aleuzatvárajúzmluvysneziskovými

organizáciami a mediátormi, kde bolo dohodnuté miesto realizácie týchto služieb Námestovo. Žiadny
dôvod však nebránil tomu, aby sa poradenstvo a mediácia uskutočňovali aj v Bratislave, čo by bolo
bližšie jej aktuálneho bydliska, ktoré je v T.. Otec mediáciu v Bratislave odmietal, čo svedčí aj o účelovosti
jeho konania, pretože hoci mal dostatočný čas, keďže nebol zamestnaný, nebol ochotný do Bratislavy
cestovať, ale trval na vykonaní mediácii v Z.. Uviedla, že otec sa snaží prezentovať sa ako ukrivdený,

pretože sa s ním rozišla. Poukázala však na to, že otec ju opakovane fyzicky napadol, a to aj za
prítomnosti maloletej, čo táto zle znášala. Ďalej namietala, že maloletá sa po stretnutiach vracia v zlom
fyzickom a psychickom stave. Je to otec, ktorý má voči nej nepriateľský postoj a chce sa jej pomstiť a
nechápe, že tým ubližuje maloletej.

9. Otec sa vyjadril k odvolaniu matky podaním z 25.08.2021, ktorým zároveň zobral svoje odvolanie späť
s odôvodnením, že situácia sa správaním matky maloletej len zhoršuje, z jej strany nie je rešpektovaný
právoplatný exekučný titul, rozhodnutie o neodkladnom opatrení, a teda nevidí iné východisko ako
dať príležitosti organizácii k odbornému poradenstvu a možnej náprave. Pokiaľ išlo o tvrdenia matkyv podanom odvolaní, tieto označil ako nepravdivé a účelové, a to jednak tie, ktoré sa týkali jej účasti
na odborných poradenstvách realizovaných na základe podnetov Úradu práce, soc. vecí a rodiny
Námestovo, ako aj námietok v súvislosti s jeho agresívnym správaním voči nej. Pokiaľ by to bola pravda,

matka by už dávno dala na políciu trestné oznámenie, pretože podala na neho už okolo 70 podaní a ani
jedno sa nepreukázalo ako pravdivé. Navrhol, aby odvolací súd vydal uznesenie v rovnakom znení, v
akom bolo vydané okresným súdom.

10. Matka v odvolacej duplike k vyjadreniu navrhovateľa a kolízneho opatrovníka z 17.09.2021 uviedla,

že o námietke zaujatosti rozhodol navrhovateľ „listom“, nevydal o ňom rozhodnutie a znemožnil jej
podať opravný prostriedok, čo je odmietnutie spravodlivosti. Naďalej zotrvala na tom, že zamestnanci
navrhovateľa boli v tomto konaní ako aj v predchádzajúcich konaniach vedených na okresnom súde vo
veciach starostlivosti o maloletú zaujatí voči jej osobe. Navrhovateľ nepreukázal existenciu dlhodobého
konfliktu medzi rodičmi. Poukazovala v konkrétnostiach na pochybenia navrhovateľa pri vykonávaní jeho
zákonných povinností a opätovne zdôrazňovala nekompetentnosť pri ich realizácii.

11. Následne sa matka vyjadrila v písomnom podaní z 18.10.2021 k späťvzatiu odvolania otcom
maloletej a tam uvádzaných skutočností. Uviedla, že otec zavádza a klame, že z jej strany nie je
dodržiavané nariadené neodkladné opatrenie a realizovaný výkon rozhodnutia. Uviedla, že otec dieťaťa
je pomstychtivý voči nej ako matke, ale aj voči maloletej, čo mu bolo vyčítané aj zo strany psychologičky

PhDr. C. K., keďže na ňu neustále podáva trestné oznámenia, prípadne žaluje kolíznemu opatrovníkovi.
Otec má problémové správanie a sklony k manipulácii a ku klamstvu, čo potvrdila v znaleckom posudku
aj súdna znalkyňa Mgr. Doničová.

12. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

13. Podľa § 369 ods. 1 CSP, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ
vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

14. Podľa § 369 ods. 3 CSP, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd
odvolacie konanie zastaví.

15. V prejednávanej veci podal voči rozsudku okresného súdu odvolanie otec, ktorý ešte pred
rozhodnutím odvolacieho súdu doručil odvolaciemu súdu podanie, ktorým vzal svoje odvolanie späť

v celom rozsahu. Späťvzatie odvolania je dispozitívnym úkonom toho účastníka konania, ktorý ho
podal.Zákontedapriznávaodvolateľoviprávodisponovaťodvolacímkonaním,kýmopodanomodvolaní
nebolo rozhodnuté. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, súd bez ďalšieho konanie zastaví. Na účinnosť
späťvzatia odvolania sa nevyžaduje ani súhlas druhého účastníka, ani súhlas súdu. K späťvzatiu
odvolania môže dôjsť až do okamihu, kým súd o podanom odvolaní nerozhodne. Vzhľadom na to, že

otec vzal späť svoje odvolanie skôr, ako o ňom rozhodol odvolací súd, v intenciách citovanej právnej
úpravy bolo odvolacie konanie o odvolaní otca zastavené.

16. Odvolací súd však ďalej pokračoval v odvolacom konaní, nakoľko rozsudok okresného súdu napadla
odvolaním aj matka maloletej, preskúmal napadnutý rozsudok na základe odvolania matky v rozsahu a

z dôvodov daných ust. § 65 a § 66 CMP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP
a contrario v spojení s § 2 ods. 1 CMP) napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil v zmysle ust. § 388
CSP, keďže neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

17. Odvolacie námietky matky možno zhrnúť do dvoch skupín, jedna skupina sa týkala procesných

pochybení okresného súdu v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu a pochybení pri písomnom
vyhotovení samotnému rozhodnutia, čím malo okresným súdom dôjsť k porušeniu práva na spravodlivý
proces a druhá skupina námietok smerovala voči vecnej správnosti napadnutého rozsudku, matka sa
nestotožnila so skutkovými a právnymi závermi okresného súdu.

18. Čo sa týka prvej skupiny odvolacích námietok, matka tvrdila, že okresný súd nepostupoval správne,
keď nerozhodol o námietke miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Námestovo, ktorú vzniesla v
sťažnosti z 24.04.2020 a opätovne v podaní z 28.04.2021.19. Z obsahu spisu mal odvolací súd preukázané, že matka v písomnom podaní z 24.04.2020 (č.
l. 27 spisu), ktoré bolo v prvom rade sťažnosťou voči uzneseniu Okresného súdu Námestovo č.
k. 12P/15/2020-24 z 02.04.2020 o ustanovení Úradu práce, sociálnych veci a rodiny Dolný Kubín

ako kolízneho opatrovníka maloletej, namietala, že miestne príslušným na konanie je Okresný súd
Bratislava III a navrhla, aby bola vec Okresnému súdu Bratislava III postúpená. Okresný súd podanie
matky posudzoval ako návrh na prenesenie miestnej príslušnosti, rozhodol o ňom uznesením č. k.
12P/15/2020-54 z 15. júla 2020 tak, že návrh zamietol, pretože neboli splnené zákonné predpoklady
na prenesenie miestnej príslušnosti v zmysle § 112 ods. 1 a 2 CMP. Z obsahu spisu ďalej vyplýva,

že vo veci starostlivosti súdu o maloletú H. B. L. bolo uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k.
8NcC/16/2018-1296 zo 07. augusta 2018 rozhodnuté o tom, že nesúhlas Okresného súdu Bratislava
I s prenesením príslušnosti z Okresného súdu Námestovo je dôvodný. V odôvodnení predmetného
uznesenia sa uvádza, že konanie vo veci starostlivosti o maloletú na Okresnom súdu Námestovo
prebieha už od 07.03.2016 a v rámci tohto konania Okresný súd Námestovo a Krajský súd v Žiline,
ako súd odvolací, vydali viacero rozhodnutí.

20. Podľa § 112 ods. 1 CMP na konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je miestne príslušný
súd, v ktorého obvode má maloletý v čase začatia konania bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným
zákonným spôsobom.

21. Podľa § 112 ods. 2 CMP, ak sa zákonným spôsobom zmenia okolnosti, podľa ktorých sa posudzuje
miestna príslušnosť, môže súd preniesť svoju príslušnosť na iný súd, ak to vyžaduje záujem maloletého.
Ak tento súd nesúhlasí s prenesením príslušnosti, rozhodne jeho nadriadený súd.

22. Podľa § 42 ods. 1 veta prvá CSP, ak je námietka miestnej nepríslušnosti nedôvodná alebo ak nie

je uplatnená včas, súd na ňu neprihliadne a spor prejedná a rozhodne.

23. Miestna príslušnosť všeobecného súdu vo veciach starostlivosti o maloleté deti sa určuje pri začatí
prvého konania vo veciach starostlivosti o maloletých (§ 112 ods. 1 CMP), takto založená miestna
príslušnosť trvá, aj keď sa prvé konanie skončí. To znamená, že pokiaľ prvé konanie vo veci starostlivosti

súdu o maloletú H. B. L. začalo na Okresnom súde Námestovo (tak ako sa to uvádza vo vyššie
označenom uznesení Krajského súdu v Bratislave), Okresný súd Námestovo je stále miestne príslušným
súdom na prejednanie a rozhodnutie veci, a to aj v prípade, že došlo k zmene bydliska dieťaťa oproti
času, keď takéto konanie začalo. Teda miestna príslušnosť Okresného súdu Námestovo trvá, aj keď sa
prvé konanie ( ktoré začalo 07.03.2016) skončilo. Pokiaľ bude potrebné robiť kroky v záujme dieťaťa,

resp. sa začne ďalšia „vec“ starostlivosti súdu o maloleté dieťa, je na konanie stále miestne príslušný
súd, ktorý bol príslušný pri začatí prvého konania bez ohľadu na to, kde má dieťa aktuálne v čase
začatia ďalšieho konania bydlisko. Východiskom pre takýto postup je skutočnosť, že najdôslednejšie
poskytnedieťaťuochranusúd,ktorýjehoporučenskýspisdoterazvedie,pretožeužpoznáokolnostijeho
prípadu, rozhodoval o dieťati, spolupracoval s kolíznym opatrovníkom, vykonával iné obtrenia v záujme

maloletého. Prenesenie miestnej príslušnosti je výnimočným krokom, pri rozhodovaní o prenesení
musia bez výnimky byť kumulatívne splnené podmienky vyplývajúce z § 112 ods. 2 CMP a to zmena
okolnosti, podľa ktorých sa posudzovala miestna príslušnosť, k tejto zmene okolnosti došlo zákonným
spôsobom a vyžaduje to záujem maloletého.

24. Podanie matky z 24.04.2020, ktoré okresný súd vyhodnotil ako návrh na prenesenie miestnej
príslušnosti zamietol uznesením č. k. 12P/15/2020-54 z 15. júla 2020, keď zistil, že v čase jeho
rozhodovania sa matka s maloletou zdržiavala v Námestove, teda nebol dôvod preniesť príslušnosť
na Okresný súd Bratislava III. Podľa odvolacieho súdu, podľa obsahu predmetného podania nešlo o
návrh na prenesenie miestnej príslušnosti, ako skôr o námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu

Námestovo vznesenú matkou maloletej. Avšak aj v prípade, ak by okresný súd uvedené podanie
matky posúdil ako námietku miestnej nepríslušnosti, nebola by táto námietka dôvodná, lebo miestna
príslušnosť Okresného súdu Námestovo bola založená začatím prvého konania vo veci starostlivosti
súdu o maloletú na okresnom súde Námestovo v roku 2016. O nesúhlase nebolo potrebné osobitne
rozhodovať, v zmysle § 42 veta prvá CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP súd v prípade, že námietka

miestnej nepríslušnosti je nedôvodná na ňu neprihliadne a vec prejedná a rozhodne. Rovnakú námietku
miestnej nepríslušnosti matka vzniesla vo vyjadrení z 28.04.2021 (č. l. 84 spisu), ktoré ako vyplýva z
prezenčnej pečiatky, bolo na Okresný súd Námestovo doručené osobne 29.04.2021 o 08.23 hod., t. j. v
čase,kedyo08.30hod.začalovsúdenejvecipojednávanie(viďzápisnicaopojednávaníz29.04.2021č.l. 91 spisu). Pokiaľ okresný súd vec prejednal a rozhodol, možno konštatovať, že námietku nepovažoval
za dôvodnú. Rovnako podľa názoru odvolacieho súdu uvedená námietka nie je dôvodná, a to vzhľadom
na už uvedenú vyššie uvádzané skutočnosti .

25. Ďalšia z prvej skupiny odvolacích námietok matky poukazovala na porušenie zásady
kontradiktórnosti konania zo strany okresného súdu, pretože jej neboli doručované všetky podania
navrhovateľa s prílohami, ako aj ďalšie podania, ktoré označila v podanom odvolaní.

26. K tejto námietke odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že koncept spravodlivého súdneho
konania v sebe implikuje aj právo na kontradiktórne konanie, podľa ktorého procesné strany musia
dostať príležitosť nielen predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby ich návrh uspel, ale aj zoznámiť
sa so všetkými dôkazmi a pripomienkami, ktoré boli predložené účastníkmi konania s cieľom ovplyvniť
rozhodnutie súdu a vyjadriť sa k ním.

27. Matka tvrdila, že jej neboli doručené všetky podania navrhovateľa. Odvolací súd z obsahu spisu
zistil, že návrh na uloženie výchovného opatrenia spolu k nemu priloženými prílohami bol matke podľa
doručenky na č.l. 24 rub spisu doručený 09.04.2020. Ďalej odvolací súd zistil, že navrhovateľ mailom
z 09.04.2020 (č.l. 60 spisu) súdu oznámil, že predložený rodný list maloletej nie je aktuálny, lebo otec
zmenil svoje meno. Uvedené podanie neobsahuje tvrdenia (pripomienky), ktorými by sa navrhovateľ

snažil ovplyvniť rozhodnutie súdu, preto okresný súd tým, že ho matke nedoručoval, na vyjadrenie
nezasiahol do jej práva na kontradiktórne súdne konanie. Pokiaľ ide o nedoručenie podaní navrhovateľa
č.l.61až69spisu,podtýmitočíslamilistovsavspisenachádzalpôvodnýnávrh nauloženievýchovného
opatrenia s prílohami, ktorý bol už matke doručený, okresný súd tak ani v tomto prípade nebol povinný
uvedené listiny opäť (duplicitne) matke doručovať. Čo sa týka nedoručenia potvrdenia o zmene

zákonného sudcu, úradných záznamov vykonaných súdom a súdom realizovanej lustrácie v registri
obyvateľov (č.l. 23, č.l. 43 a č.l. 53, č.l. 37 až 42), išlo o listiny zaobstarané súdom, nie predložené
navrhovateľom, nešlo o listiny obsahujúce skutočnosti týkajúce sa priamo konania vo veci samej, ale
slúžili na zisťovanie skutočností či sú splnené procesné podmienky, aby súd mohol v konaní pokračovať.
Matka namietala, že jej neboli doručené listy vlastníctva pre k.ú. T. (č.l.35-36 spisu). Odvolací súd zistil,

že nebol dôvod tieto listiny matke doručovať, keď ich sama priložila k svojmu písomnému podaniu (č.l. 34
spisu) označenému ako „Sťažnosť matky maloletej proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo sp.zn.
12P/15/2020-24 zo dňa 02.04.2020“. Na základe uvedených zistení námietky matky o porušení zásady
kontradiktórnosti konania pred okresným súdom nepovažoval odvolací súd za dôvodné.

28. Matka namietala, že okresný súd nevykonal ňou navrhnuté dôkazy a dôkazy, ktoré vykonal
nevyhodnotil správne, čím zasiahol do jej práva na spravodlivý proces. V tejto súvislosti odvolací súd
uvádza, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka, aby sa všeobecný súd stotožnil s
jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (VI. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol
účastník pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS

50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl.
6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd, nepatrí ani právo účastníka vyjadrovať
sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého
spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania,
rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdov (§ 185 ods.

1 CSP), a nie účastníkov. Je vecou súdu, aby zvážil, ktoré z dôkazov vykoná a aby odôvodnil svoje
rozhodnutie, prečo niektoré z označených dôkazov nevykonal. Nevyhovenie dôkaznému návrhu možno
odôvodniť len tromi argumentami, prvým je argument, podľa ktorého tvrdená skutočnosť, ku ktorej
overeniu alebo vyvráteniu je navrhnutý dôkaz, je bez relevantnej súvislosti s predmetom konania; ďalším
je argument, podľa ktorého dôkaz neoverí/nevyvráti tvrdenú skutočnosť, čiže vo väzbe na toto tvrdenie

nedisponuje vypovedacou potenciou a tretím je nadbytočnosť dôkazu, t.j. argument, podľa ktorého určité
tvrdenie, ku ktorému overeniu alebo vyvráteniu je dôkaz navrhovaný, bolo už doterajším konaním bez
dôvodných pochybností overené alebo vyvrátené (II.ÚS 168/2019).

29. Predmetom konania v prejednávanej veci bolo nariadenie výchovného opatrenia rodičom maloletej

z dôvodu, že nevedia medzi sebou komunikovať, ktorá skutočnosť má následne negatívny dopad na
záujmy ich maloletej dcéry. Matka návrhy na vykonanie dokazovania, ktoré okresný súd neurobil, uviedla
vo vyjadrení z 28.04.2021 (č.l. 79 spisu). Z obsahu tohto vyjadrenia nevyplýva, že uvedené dôkazy mali
relevantnú súvislosť s predmetom konania, najmä pokiaľ ide o výsluchy Mgr. Y. J., riaditeľa ÚPSVaRNámestovo, Ing. T. T., riaditeľa ÚPSVaR Dolný Kubín a výsluchy pracovníčok ÚPSVaR Dolný Kubín a
Námestovo, ktorým mal byť spis týkajúci sa maloletej pridelený do „referátu“, výsluch psychologičky
na skutočností, ktoré boli zistené psychologickým poradenstvom ÚPSVaR Námestovo, výsluch JUDr.

Mgr. O. P. na skutočnosti, ktoré boli uvedené v jej správe z 20.11.2019. Matka v tomto vyjadrení svoju
pozornosť zamerala najmä na (ne) dodržiavanie jej procesných práv v prejednávanej veci a namietala
konflikt záujmov navrhovateľa, lebo ako kolízny opatrovník vystupuje v iných veciach týkajúcich sa
starostlivosti súdu o maloletú. Matka neuviedla v konkrétnostiach žiadne tvrdenia, na preukázanie
ktorých by mali navrhované dôkazy slúžiť. Podľa názoru odvolacieho súdu tieto dôkazy neboli jednak

relevantné k predmetu konania a boli by nadbytočné. Konštatovanie okresného súdu v bode 23.
odôvodnenia napadnutého rozsudku, že návrhy matky na dokazovanie vyhodnotil ako nedôvodné,
nakoľko by sa ich vykonaním nič podstatné nepreukázalo považoval odvolací súd za dostatočné.

30. Matka namietala, že písomné vyhotovenie napadnutého rozsudku obsahuje nesprávne poučenie
podľa 365 ods. 3 CSP (matkou v odvolaní nesprávne uvedený ako § 265 ods. 3 CSP) o tom, že

odvolaciedôvodyadôkazynaichpreukázaniemožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodanie
odvolania, keď podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o
odvolaní. Nesprávne poučenie o odvolaní má význam len vtedy, ak rozhodnutie neobsahuje poučenie
o lehote na podanie odvolania alebo, ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je
prípustné; takéto nesprávne poučenie súdu o odvolaní má ten následok, že účastník konania nie je

pri podaní odvolania obmedzený 15 dňovou lehotou uvedenou v § 362 ods. 1 CSP v spojení s § 2
ods. 1 CMP. Bez právneho významu je však skutočnosť, že v písomnom vyhotovení rozhodnutia, proti
ktorému zákon odvolanie pripúšťa, je obsiahnuté nesprávne poučenie o tom dokedy možno uvádzať
nové tvrdenia a predkladať nové dôkazy. Účel sledovaný CMP, ktorý je vyjadrený v jeho ustanovení §
62 ods. 2, nemôže zmariť (zmeniť) súd tým, že účastníkovi poskytne takéto nesprávne právne poučenie.

Samotné takéto poučenie predsa nebráni tomu, aby dotknutý subjekt odvolanie podal, ak má za to, že
poučenie správne nie je. Okresný súd nesprávnym poučením neodňal matke možnosť konať pred
súdom a nezasiahol tým do jej práva na spravodlivý proces.

31. K námietke zaujatosti matky smerujúcej voči navrhovateľovi odvolací súd dodáva, že relevantné

procesnénormyneupravujúmožnosťvylúčiťzkonaniaúčastníkakonania,ktorýmÚradprácesociálnych
vecí a rodiny Námestovo je, pretože svojim návrhom inicioval konanie, ktoré možno síce začať aj bez
návrhu (§ 23 ods. 2 CMP), avšak svojim dispozičným úkonom (návrhom) si založil svoje postavenie
účastníka. Ustanovenie § 59 CSP upravujúce vylúčenie iných osôb (nie sudcov) vymenúva osoby,
o vylúčení ktorých súd rozhoduje (súdny úradník, iný zamestnanec súdu, znalec, prekladateľ alebo

tlmočník). Navrhovateľ nie je osobou, ktorá by sa podieľala na rozhodovaní veci, fakticky je účastníkom
konania, teda inštitút zaujatosti a matkou vznesená námietka vo vzťahu ku nemu nemá logické
opodstatnenie.

32. Druhá skupina odvolacích námietok matky smerovala voči vecnej správnosti napadnutého rozsudku,

nesúhlasila s rozsahom trvania výchovného opatrenia, s tým, že ho má realizovať práve navrhovateľom
označený subjekt TENENET, o.z.

33. V danej súvislosti odvolací súd uvádza, že z psychologického hľadiska je cieľom výchovy
dieťaťa jednoznačnej jeho všestranný vývoj na fungujúcu, citovo a psychosociálne zrelú osobnosť s

produktívnou sociálnou orientáciou. Rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia. Rodič, na
ktorého strane chýba ochota ku komunikácií a ktorý znevažuje druhého rodiča v očiach maloletého
dieťaťa, či popiera rolu druhého rodiča vo výchove, rozhodne nekoná v záujme maloletého dieťaťa,
právenaopak.Napsychikudieťaťaveľmipôsobínekomunikatívnosťrodičov,čiichvzájomnéosočovanie
pred maloletým dieťaťom, jedná sa o výrazne nežiadúci jav pre osobnostný vývoj a duševné zdravie

maloletého a je nevyhnutné v záujme dieťaťa takýto negatívny stav zmeniť. U obidvoch rodičov je preto
nutné vybudovať si vo vzájomných vzťahoch toleranciu, spoločnú vôľu a schopnosť spolu komunikovať
a spolupracovať (a nezapájať dieťa do svojich vzájomných problémov).

34. Práve okresným súdom zistená dlhodobá pretrvávajúca vzájomná konfliktná komunikácia rodičov

ho viedla k tomu, aby vo veci nariadil výchovné opatrenie. Účelom výchovného opatrenia malo byť
dosiahnutie pozitívnej komunikácie medzi rodičmi, ktorá by mala vyústiť do vytvorenia harmonického
prostredia vzájomnej komunikácie a tolerancie v otázke týkajúcej sa starostlivosti o ich maloleté dieťa. Z
obsahu odvolaní oboch rodičov, ako aj následných písomných vyjadrení odvolací súd dospel k záveru,že medzi rodičmi panuje nevraživosť, ktorá sa prejavuje vzájomným spochybňovaním správnosti ich
konania a rozhodovania vo veciach starostlivosti o maloletú. Rodičia sa nesnažia nájsť spoločnú reč a
hoci obaja prezentujú, že ich jediným záujmom je spokojnosť a ochrana záujmov maloletej, nekonajú

tak. Odvolací súd považoval za dôvodné, aby sa obaja rodičia podrobili odbornému psychologickému
poradenstvu.

35. Podľa § 37 ods. 2 písm. d/ ZoR ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť
o uložení týchto výchovných opatrení: d) uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť

sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu.

36.Podľa§37ods.4písm.a/ZoRnazabezpečenieúčeluvýchovnéhoopatreniaalebonazabezpečenie
úpravy rodinných a sociálnych pomerov maloletého dieťaťa počas výkonu výchovného opatrenia podľa
odseku 2 alebo podľa odseku 3 súd môže rodičom dieťaťa, osobám, ktorým bolo maloleté dieťa zverené
do náhradnej starostlivosti podľa § 45 alebo § 48, budúcim osvojiteľom, ktorým bolo maloleté dieťa

zverené do starostlivosti podľa § 103, osvojiteľom alebo poručníkovi, ktorý sa o maloleté dieťa osobne
stará, uložiť povinnosť spolupracovať so zariadením podľa odseku 2 alebo podľa odseku 3, s orgánom
sociálnoprávnej ochrany detí, obcou, neštátnym subjektom.

37. Podľa § 37 ods. 7 ZoR súd sleduje vykonávanie výchovných opatrení najmä v súčinnosti s orgánom

sociálnoprávnej ochrany detí, obcou, neštátnym subjektom a s príslušným zariadením.

38. Podľa § 37 ods. 8 veta prvá a druhá ZoR súd hodnotí účinnosť výchovného opatrenia priebežne
tak, aby pred uplynutím obdobia, ktoré uviedol v rozhodnutí o jeho uložení, zhodnotil splnenie účelu
výchovného opatrenia. Súd zruší výchovné opatrenie, ak splnilo svoj účel. Ak je to v záujme maloletého

dieťaťa, môže súd rozhodnúť o opakovanom uložení výchovného opatrenia alebo o uložení iného
vhodného výchovného opatrenia.

39. Matka nesúhlasila s rozsah nariadeného výchovného opatrenia, neuviedla však žiadne skutočnosti,
na základe ktorých má za to, že by opatrenie malo byť nariadené v inom rozsahu. Odvolací súd

poukazuje na to, že ÚPSVaR je v zmysle zák. č. 305/2005 Z.z. orgánom, do pôsobnosti ktorého okrem
iného patrí aj rozhodovanie o uložení, zmene a zrušení výchovných opatrení pri vykonávaní sociálnej
kurately pre detí. Z takéhoto postavenia predmetného úradu možno konštatovať, že má dostatočné
znalosti a skúsenosti s realizáciou výchovných opatrení ako takých, ako aj výchovných opatrení
súvisiacichsúpravouazlepšenímkomunikácierodičov,čojeajproblémprejednávanejveci.Zpodaného

návrhu, ako aj z vykonaného dokazovania okresným súdom vyplýva, že zo strany ÚPSVaR Námestovo
boli realizované viaceré pokusy o zlepšenie komunikácie medzi rodičmi mimo súdneho konania a nimi
sledovaný účel naplnený nebol. To, že je medzi rodičmi výrazná animozita a nevraživosť, vyplýva aj zo
samotných vyjadrení rodičov v priebehu konania v súdenej veci. Navrhovateľ preto vzhľadom na všetky
tieto okolnosti považoval za vhodné nariadiť trvanie výchovného opatrenia pre rodičov v rozsahu 80

hodín. Uvedený rozsah nie je nemenný a končený (§ 37 ods. 8 veta prvá a druhá ZoR), bude záležať
na tom, ako sa rodičia k realizovaniu výchovného opatrenia postavia, ako sa budú snažiť spolupracovať
a je možné, že výchovné opatrenie nebude musieť trvať uvedený rozsah hodín, ale je aj možné, že
bude potrebné predĺžiť trvanie výchovné opatrenie, preto pokiaľ bolo nariadené výchovné opatrenie v
rozsahu 80 hodín, odvolací súd nepovažoval tento rozsah za neprimeraný.

40. V prejednávanej veci ide o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu, v tomto prípade súd nie je
viazaný návrhom. Okresný súd prevzal do výroku svojho rozhodnutia návrh v znení, ako ho predložil
ÚPSVaR Námestovo. Odvolací súd sa s rozhodnutím okresného súdu o nutnosti nariadiť výchovné
opatrenie rodičom maloletej v zmysle § 37 ods. 2 písm. d/ ZoR a o jeho trvaní v rozsahu 80 hodín

stotožnil. Odvolací súd považoval za nutné upresniť účel výchovného opatrenia, aby bolo subjektu, ktorý
ho má realizovať, zrejmé akým smerom má výchovné opatrenie viesť, aký účel sa ním sleduje. Odvolací
súd preto zmenil výrok rozsudku okresného súdu tak, že špecifikoval účel, ktorý má výchovné opatrenie
sledovať, a to vzhľadom na podaný návrh a skutočností, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania pred
okresným súdom. Doplnil aj presné označenie špecializovaného zariadenia, ktoré má toto výchovné

opatrenie realizovať s označením jeho sídla s tým, že keďže má tento subjekt pôsobnosť v rámci
celého Slovenska, je už vecou tohto subjektu, v ktorej „pobočke“ patriacej do jeho pôsobnosti bude
výchovné opatrenie realizovať, a to aj s prihliadnutím na bydlisko rodičov. Ďalej považoval odvolací súd
za potrebné upraviť aj čas, do ktorého by mal tento subjekt začať s realizáciou odborného poradenstva.Rodičommaloletejuložilpodľa§37ods.4písm.a/ZoRpovinnosťspolupracovaťsozariadenímurčeným
na realizáciu výchovného opatrenia a podľa § 37 ods. 7 ZoR uložil uvedenému zariadeniu zasielať
priebežné správy o priebehu nariadeného výchovného opatrenia.

41. Na základe uvedených zistení odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil tak, ako je to uvedené
vo výroku tohto rozsudku.

42. O trovách konania (celého t.j. prvoinštančného aj odvolacieho) rozhodol podľa § 52 CMP tak,

že žiadnemu z účastníkov nárok na ich náhradu nepriznal. Ustanovenie § 52 CMP predstavuje zásadné
pravidlo rozhodovania o trovách nesporového konania. Iba výnimočne možno v nesporovom konaní
rozhodnúť o priznaní náhrady trov konania niektorému z účastníkov, a to v len v prípadoch stanovených
zákonom.Takoutovýnimkoujeustanovenie§55CMP,ktorýuvádza,že„Súdmôženáhradutrovkonania
priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.“ Ako každá výnimka zo zásady, aj
priznanie náhrady trov konania podľa § 55 CMP je možné len v prípadoch, ktoré sa natoľko odlišujú, že

inak všeobecne platná zásada (§ 52 CMP) by nepredstavovala spravodlivé riešenie veci. Preskúmaním
veci v predmetnej časti odvolací súd dospel k záveru, že pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov
konania nie je dôvodné aplikovať ust. § 55 CMP tak ako to žiadala matka, keď na použitie tohto
ustanovenia, ako ustanovenia výnimočného, neboli v konaní zistené žiadne dôvody.

43. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).