Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. február 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16Cob/19/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118209422
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Čelková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:6118209422.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Čelkovej a členiek senátu

JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivety Sopkovej v spore žalobcu:
DekComAG, spol. s r.o., so sídlom Doležalova 15C, Bratislava - mestská časť Ružinov,
IČO: 47 608 765, proti žalovanému: I. I., narodený XX.XX.XXXX, bytom
K. XXXX/XX, J. S. nad I., (podnikajúci pôvodne pod obchodným menom Štefan Ševčík Cooling
Summer, s miestom podnikania Piešťanská ulica 2123/13, Nové Mesto nad Váhom, IČO: 43 954 316,
podnikateľský subjekt ukončil podnikateľskú činnosť ku dňu 29.12.2018), právne zastúpenému: Mgr.
Miroslav Pavlík, advokát, Podjavorinskej 1922/9, Nové Mesto nad Váhom, o zaplatenie 3.400,- Eur s

príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 9Cb/30/2018-148 zo dňa
1. marca 2021, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanému sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. žalobu zamietol a vo výroku II. žalovanému

voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav: Žalobca
a žalovaný uzavreli dňa 13.12.2017 Zmluvu o pôžičke, v ktorej sa žalobca ako veriteľ zaviazal, že
žalovanému ako dlžníkovi prenechá ako pôžičku peňažnú sumu vo výške 3.400 Eur. V čl. II. ods. 1
uzavretej zmluvy sa žalobca zaviazal, že dlžníkovi prenechá pôžičku spôsobom, že ju dňa 16.01.2017
osobne odovzdá dlžníkovi do rúk. V čl. II. ods. 2 uzavretej zmluvy sa žalovaný zaviazal, že veriteľovi vráti

pôžičku spôsobom, že ju osobne odovzdá do rúk najneskôr do 30.11.2017 v dohodnutých splátkach.

3. Na daný skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ust. § 657 Občianskeho zákonníka. Z výsluchu
strán sporu nebolo bez akýchkoľvek pochybností zistené, že by k odovzdaniu peňazí došlo, nakoľko
žalobca tvrdil, že k odovzdaniu došlo a žalovaný, že nie. Samotná zmluva o pôžičke nie je dôkazom
odovzdania peňazí. Žalobca nepreukázal odovzdanie peňazí. Žalobca bol počas priebehu konania
oboznámený s tým, že má poukázať na doposiaľ neuvedené skutočnosti a označiť dôkazy na

preukázanie svojich tvrdení. Bol tiež poučený o tom, že v prípade, že takto dôkazy neoznačí, resp.
nepredloží, nemusí súd na ne v konaní prihliadnuť, pretože podľa § 153 ods. 1 CSP sú strany v konaní
povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Žalobca vedel, že
žalovaný popiera prevzatie peňazí a nenavrhol v rámci písomných vyjadrení vykonanie žiadneho inéhodôkazu okrem výsluchu strán a oboznámenia listinných dôkazov, ktoré predložil. Až na pojednávaní
navrhol vypočutie O. H., ktorý mal byť údajne pri odovzdaní peňazí a následne aj vypočutie manželky
pána I., ktorá tam mala byť prítomná tiež.

4. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení
s § 262 ods. 2 CSP tak, že žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech priznal nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b),
e), f), h) CSP a žiadal napadnutý rozsudok podľa § 388 CSP zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť.
Žalobca svoje odvolanie odôvodnil tým, že žalovaný dňa 16.01.2017 v stave finančnej núdze oslovil
žalobcu a požiadal ho o peňažnú pôžičku vo výške 3.400 Eur. Žalobca so žalovaným uzavrel zmluvu
o pôžičke zo dňa 16.01.2017. Pôžičku osobne odovzdal do rúk žalovaného ihneď po podpísaní zmluvy
podľa čl. II ods. 1. Žalovaný si nepožičal peniaze od žalobcu prvýkrát, čo aj potvrdil sám žalovaný. Po

uzavretí zmluvy o pôžičke žalobca následne zistil, že žalovaný spolu s ďalšími robotníkmi kradli stavebný
materiál, čím spôsobili žalobcovi škodu vo výške 3.375 Eur. Po tomto protiprávnom a amorálnom konaní
žalovaný úplne stratil dôveru u žalobcu, no napriek tomu žalobca dúfal, že mu žalovaný aspoň vráti
poskytnutú pôžičku. V čase splatnosti dlhu žalovaný bez akéhokoľvek zdôvodnenia odmietol žalobcovi
vrátiť čo i len časť požičaných peňazí. Z tohto dôvodu si žalobca uplatnil svoju splatnú pohľadávku na

súde. Žalobu podal na Okresný súd Banská Bystrica, ktorý vydal platobný rozkaz sp. zn. 33Úp/47/2018
zo dňa 26.01.2018. Keďže platobný rozkaz nebolo možné doručiť žalovanému do vlastných rúk, bola vec
postúpená Okresnému súdu Nové Mesto nad Váhom, ktorý opätovne dňa 12.02.2019 vydal platobný
rozkaz. Podľa odtlačky pečiatky Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom žalovaný podal odpor až
svojim druhým procesným úkonom dňa 17.01.2020, pričom toto neskoršie podanie antedatoval ku dňu

vydania platobného rozkazu (12.02.2019). Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu iba paušálne
a účelovo namietal neprevzatie pôžičky. Podpísanie zmluvy o pôžičke žalovaný nikdy nerozporoval.
Žalobca namieta skutočnosť, že v danej veci bol dvakrát vydaný platobný rozkaz. Na prvom pojednávaní
v rámci predbežného právneho posúdenia súd prekvapivo konštatoval, že podľa jeho názoru je sporné,
či došlo medzi stranami k reálnemu odovzdaniu peňazí a preto žalobca navrhol na preukázanie

týchto skutočností výsluch ďalších svedkov. Súd prvej inštancie namiesto poskytnutia spravodlivej a
efektívnej ochrany poškodeným právam žalobcu a napriek vlastnému spornému procesnému postupu
konanie formalisticky skoncentroval a znemožnil žalobcovi vykonať ďalšie dôkazné prostriedky. Súd
prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Napriek dvom

vydaným platobným rozkazom súd žalobu prekvapivo zamietol hneď na prvom pojednávaní z dôvodu,
že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal skutočné odovzdanie peňazí. Dôvody, pre ktoré
žalobca nenavrhol nové dôkazné prostriedky skôr, nebolo zanedbanie jeho procesnej diligencie. Naopak
vychádzal z predpokladu, že súd považuje jeho nárok za preukázaný a ďalšie dokazovanie by bolo
nadbytočné a nehospodárne, keďže v konaní predložil písomnú zmluvu o pôžičke, ktorej platnosť a

uzavretie nerozporoval ani Okresný súd Banská Bystrica, ani Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, keď
na základe tejto listiny vydali platobné rozkazy. Závery súdu prvej inštancie sú vzhľadom na okolnosti
prípadu vo vzťahu k žalobcovi extrémne nespravodlivé. Žalobca poukázal na rozhodnutia Ústavného
súdu SR, a to IV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04,
III. ÚS 117/07, III. ÚS 271/05, III. ÚS 78/07 a I. ÚS 26/2010. Súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté

dôkazy, ktoré boli potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Žalobca navrhol vypočutie svedka O.
H., ktorý spolu s ďalšími osobami pracoval pre žalobcu na stavbách rovnako ako žalovaný a súbežne
s týmto civilným konaním prebiehalo aj trestné konanie, v ktorom boli označení svedkovia spolu so
žalovaným odsúdení za krádež žalobcovho materiálu. Z tohto dôvodu žalobca predpokladal, že by voči
nemu boli svedkovia zaujatí. Až tesne pred pojednávaním mu všetci avizovali, že sú ochotní pravdivo

svedčiť o skutočnostiach poskytnutej pôžičky. Ďalšia navrhnutá svedkyňa, manželka svedka S. I., ktorý
bol až do roku 2019 jediným spoločníkom a konateľom žalobcu, by sa pre vzájomný blízky vzťah jej
výsluch mohol zdať neobjektívny a preto bol žalobca s týmto návrhom zdržanlivý. Súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď dôkaznú situáciu
vyhodnotil v neprospech žalobcu z dôvodu, že neuniesol dôkazné bremeno. V tejto súvislosti súd prvej

inštancie nesprávne vyhodnotil jednotlivé dôkazné prostriedky. Bývalý a jediný spoločník a konateľ
žalobcu S. I. na pojednávaní dňa 28.01.2021 nevypovedal v postavení sporovej strany ako konateľ
žalobcu, ale v pozícii svedka, čo je zaznamenané aj v zápisnici a svojou nepravdivou výpoveďou by
naplnil skutkovú podstatu trestného činu krivej výpovede. Sporovej strane tieto následky nepravdivejvýpovede nehrozia. Dôveryhodnosť výpovede svedka S. I. zdôrazňujú aj ďalšie skutkové okolnosti
prípadu,okreminéhoajto,žežalobcauzavrelrovnakúzmluvuopôžičkesožalovanýmajrokpredtým,čo
žalovaný nepoprel. Žalovaný začal spochybňovať odovzdanie peňazí a paradoxne sa nesnažil docieliť

zánik zmluvného vzťahu so žalobcom, spornú zmluvu o pôžičke nevypovedal, neodstúpil od nej a
ani nevyzval žalobcu na uzavretie dohody o zániku zmluvy. Súd nezohľadnil ani tú skutočnosť, že
svedok S. I. je bezúhonným občanom a žalovaný je právoplatne odsúdený za krádež, ktorou poškodil
priamo žalobcu. Rozhodnutie súdu prvej inštancie ďalej vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci, keď súd prvej inštancie založil interpretáciu zmluvy na gramatickom výklade jej ustanovení. Súd

prvej inštancie nezohľadnil ani tú skutočnosť, že jediný spoločník a konateľ žalobcu bol osobou bez
právnického vzdelania, nepodnikal v oblasti poskytovania úverov alebo pôžičiek a preto mala zmluva
o pôžičke stručný obsah a bola vyhotovená v bežnom jazyku. Z tohto pohľadu poukázal na Nález
Ústavného súdu SR zo dňa 03.07.2009 sp. zn. I. ÚS 242/07. Žalobca žiadal, aby odvolací súd posúdil
konanie žalovaného aj cez prizmu dobrých mravov podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení
so súkromnoprávnymi zásadami, ako nikoho nepoškodzovať a zmluvy sa musia dodržiavať.

6. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril písomným podaním, v ktorom uviedol,
že konanie žalobcu považuje za zmätočné, nezodpovedajúce procesnému postupu vyplývajúcemu
z ustanovení CSP. Žalobca vo svojom odvolaní účelovo popisuje skutkový stav ohľadom vydania
platobného rozkazu a jeho následného zrušenia. Žalovaný uviedol, že zo strany súdu mu bol doručený

žalobný návrh, ku ktorému sa riadne v súdom stanovenej lehote vyjadril. Následne mu bol spolu
s návrhom doručený aj platobný rozkaz, pričom proti tomuto žalovaný podal odpor a následne sa
vyjadroval žalovaný ešte aj formou repliky. Všetky uvedené podania boli riadne doručené aj žalobcovi.
Žalovaný od prvého písomného vyjadrenia aj v následných ústnych podaniach tvrdil, že v čase podpisu
Zmluvy o pôžičke zo dňa 16.01.2017 mu nič zo strany žalobcu prenechané nebolo, nakoľko by priamo

v zmluve už bolo potvrdené, že uvedené prostriedky žalovaný prebral. Žalobca od prvého písomného
vyjadrenia žalovaného vedel ako sa tento bráni, i napriek tomu nenavrhol čo i len jedného zo svedkov,
ktorí údajne v tom čase mali byť prítomní pri odovzdávaní peňažných prostriedkov. Žalobca mal dostatok
času na označenie dôkazov, pričom žalovaný od prvého podania používal rovnaký spôsob svojej
procesnej obrany. S argumentom žalobcu ohľadne vykonania pojednávania v čase mimoriadnej situácie

a núdzového stavu nesúhlasí, nakoľko žalobca nenamietal vykonanie pojednávania a to až do času
prednesenia záverečných rečí. Žalovaný žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať žalovanému
náhradu trov konania.

7. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana

v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 CSP, že
spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP
s uvedením dôvodov odvolania, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu
predchádzajúceho konania.

8. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a
dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. Odvolací súd rozhodol
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nezistil dôvod
k tomu, aby zopakoval alebo doplnil dokazovanie vykonané pred súdom prvej inštancie a nariadenie
pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. Vychádzal zo skutkových zistení ustálených v

konaní súdom prvej inštancie (§ 383 CSP).

9. Odvolací súd pri prejednaní odvolania žalobcu bez nariadenia pojednávania postupoval v súlade s
ustanovením § 219 ods. 1 a 3 CSP, miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámil na úradnej
tabuli Krajského súdu v Trenčíne v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, dňa 27.01.2022 a na

webovej stránke Krajského súdu v Trenčíne, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému
vyhláseniu rozsudku odvolacím súdom.

10. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred
súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok.

Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci,
a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní
nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ a
b/ CSP. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie dodržal vkonaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore o procesných
právach
a o procesných povinnostiach, o predvolávaní na nariadené pojednávania za účelom prejednania veci,

pri vykonávaní dokazovania a procesný postup pred skončením dokazovania. Postupom súdu prvej
inštancie nedošlo k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý znemožnil stranám uskutočňovať
im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

11. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie

dostatočným spôsobom, zaoberal sa tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, dôkazy hodnotil v súlade
so zásadami podľa § 191 CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď s
poukazom na ním citované ustanovenie Občianskeho zákonníka žalobu žalobcu zamietol a žalovanému
ako úspešnej strane sporu priznal proti žalobcovi nárok náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Odvolací
súd v rámci postupu podľa § 387
ods. 2 a 3 CSP k odvolacím dôvodom žalobcu uvádza :

12. Odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, podľa ktorého súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces, je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho
súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že

v tomto prípade ide o porušenie procesných práv a nie hmotnoprávnych nárokov strán. Ochrana
ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak,
aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav,
v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou
rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav,

v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

13. Podľa § 365 ods. 1 písm. e/ CSP možno odvolanie odôvodniť tým, že súd prvej inštancie nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.
V tomto prípade ide o vadu skutkovú, keď strana navrhla dôkaz, ktorý je potrebný na zistenie

rozhodujúcich skutočností, ale súd prvej inštancie takýto dôkaz nevykonal.

14. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom
postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania, napr. keď súd prvej inštancie zoberie

do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov strán sporu. Nesprávne
skutkové zistenia môžu byť aj výsledkov logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom
na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

15. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu
právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

16. K námietke žalobcu, týkajúcej sa nevykonania dôkazov, odvolací súd uvádza, že nie každé
nevykonanie alebo opomenutie dôkazu nevyhnutne automaticky vedie k porušeniu práva na spravodlivý
proces. Súd pri vykonávaní dokazovania nie je viazaný návrhmi strán sporu a nemá povinnosť vykonať
všetky navrhnuté dôkazy. Je vecou súdu, aby rozhodol, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná. Toto

oprávnenie súdu sa neviaže na návrhy strany sporu. Situácie, v ktorých možno akceptovať nevykonanie
navrhnutých dôkazov je viac. Ide o prípady, kedy sa vykonanie ďalšieho dôkazu javí ako nadbytočné a
nehospodárne, alebo ak dôkazné návrhy nemôžu viesť k objasneniu skutočností a otázok podstatných
pre dané konanie, (niekedy dokonca môžu byť i výrazom zdržovacej procesnej taktiky), alebo ide o
dôkazy, ktoré by mali preukázať napr. výšku uplatneného nároku, pričom nie je v konaní preukázaný

jeho základ. Ďalším dôvodom je sudcovská koncentrácia konania, kedy súd vyzve strany sporu na
predloženie nových tvrdení a navrhnutie dôkazov. Pokiaľ strana sporu v určenej lehote neoznámi nové
skutočnosti a nenavrhne dôkazy, súd na skutočnosti a dôkazy navrhnuté neskôr nemusí prihliadať a
ich vykonať.17. Podľa čl. 8 Základných princípov Civilného sporového poriadku sú strany sporu povinné označiť
skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade

s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Z čl. 10 ods. 1 Základných princípov Civilného
sporového poriadku vyplýva stranám povinnosť postupovať v konaní v súlade so zákonom a podľa
pokynov súdu. Súd môže určiť stranám záväzné procesné lehoty na niektoré procesné úkony. S týmito
zásadami je spojená aj povinnosť strán sporu uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich

strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania
(§ 153 ods. 1 CSP).

18. Z vyššie uvedeného vyplýva, že strany sporu sú povinné rešpektovať pokyny súdu smerujúce k
prejednaniu sporu, pričom zákon umožňuje súdu určiť stranám záväznú lehotu na predloženie vyjadrení
obsahujúcich skutkové tvrdenia, prípadne na predloženie návrhov na vykonanie dôkazov s tým, že

v prípade nedodržania predmetnej lehoty, súd nemusí na neskôr predložené tvrdenia alebo návrhy
prihliadnuť, čo predstavuje procesnú preklúziu práva. Účelom sudcovskej koncentrácie konania bolo
zabezpečiť rýchlosť a hospodárnosť súdneho konania a zamedziť tak špekulatívnemu postupu strán
(napr. v podobe oneskorene predkladaných vyjadrení obsahujúcich nové skutkové tvrdenia alebo nové
návrhy na vykonanie dokazovania, ktoré bolo možné predložiť v skoršom štádiu konania) smerujúcemu

k zbytočnému predlžovaniu konania (a k vzniku prieťahov v konaní), a zabezpečiť tak, aby poskytnutie
súdnej ochrany bolo rýchle a účinné. Táto skutočnosť je o to výraznejšia, ak je strana sporu zastúpená
advokátom. Neprihliadnutie na prostriedky procesného útoku alebo na prostriedky procesnej obrany je
však súd povinný uviesť v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

19. Súd prvej inštancie vo výzve zo dňa 12.06.2019 vyzval žalobcu prostredníctvom jeho právneho
zástupcu na oznámenie ďalších doposiaľ neuvedených skutočností a označenie dôkazov na
preukázanie svojich tvrdení v lehote 10 dní. Súd prvej inštancie spolu s predvolaním na termín
pojednávania dňa 23.10.2020, dňa 28.01.2021 doručil stranám sporu poučenie, v ktorom v bode 5/
všeobecného poučenia uviedol, že strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej

obrany včas, t.j. v lehote určenej súdom. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť.

20. V danej veci žalobca nerešpektoval výzvu súdu zo dňa 12.06.2019. Je nepochybné, že žalobca (jeho
právny zástupca) v rozpore s platnou a účinnou právnou úpravou nerešpektoval pokyny súdu, čím došlo

ksudcovskejkoncentráciikonania,čímzaniklojehooprávneniepredkladaťsúdutvrdeniaadôkazy,ktoré
bolomožnépredložiťvskoršomštádiukonania,nazákladezáväznejvýzvysúduprvejinštancie.Žalobca
sa v odvolaní snažil preniesť zodpovednosť za svoje pochybenie (resp. nečinnosť) v spore na súd prvej
inštancie, ktorého procesný postup bol v súlade so zákonom. Žalobca od prvého podania žalovaného
vedel, aké skutočnosti žalovaný namieta. Vydanie platobného rozkazu nie je možné považovať za

preukázanie nespornosti žalovaného nároku. Platobný rozkaz sa vydáva v skrátenom súdnom konaní, v
ktoromsúdnevykonávadokazovanieaplatobnýrozkazvydánazákladetvrdenížalobcuvnávrhu.Pokiaľ
žalovaný s tvrdeniami žalobcu nesúhlasí, podá odpor, v ktorom vecne odôvodní svoj nesúhlas (vecné
námietky). V danej veci bolo odovzdanie peňazí sporné od prvého písomného podania žalovaného. Súd
prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol dôvody, prečo na neskôr navrhnuté dôkazy neprihliadal.

21. Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi na voľné nakladanie veci určené podľa druhu, t. j.
veci zastupiteľné, najmä peniaze, pričom dlžník sa zaväzuje vrátiť mu po uplynutí dohodnutej doby veci
rovnakého druhu. Právny vzťah založený na takejto zmluve môže byť odplatný aj bezodplatný. Zmluvu
o pôžičke je možné uzatvoriť ústne, písomne, a aj konkludentne. Esenciálnymi (pojmovými) znakmi

zmluvy o pôžičke sú: a/ prenechanie vecí na voľné nakladanie a aj spotrebovanie, b/ druhovo určené
veci, c/ dočasnosť právneho vzťahu, d/ povinnosť vrátiť veci rovnakého druhu, e/ určenie doby splatnosti
(vrátenia) pôžičky. Zmluva o pôžičke patrí medzi tzv. reálne kontrakty. Vyžaduje sa pri nej odovzdanie
predmetu pôžičky (peňazí) veriteľom dlžníkovi, a to buď bezhotovostným spôsobom na účet dlžníka
alebo odovzdaním krátkou cestou. Ak k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny

vzťah z pôžičky nevznikne.

22. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca v konaní
dôkazné bremeno neuniesol, nakoľko nepreukázal, že žalovanému odovzdal sumu 3.400 Eur. Odvolacísúd k podmienke reálneho odovzdania peňazí poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax súdov, napr.
rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k. 5Co 15/2010-282
z 28.02.2011, podľa ktorého .... „V prípade, že účastníci takéhoto záväzkového vzťahu uzavreli písomnú

zmluvu, je k existencii vzniku (platnosti) takéhoto záväzku treba odovzdanie predmetu pôžičky. Ak
účastníci síce uzavreli zmluvu o pôžičke v písomnej forme, ale
k odovzdaniu predmetu pôžičky (peňazí) reálne (fakticky) nedošlo, potom takto urobený prejav
účastníkov zmluvy o pôžičke nezodpovedá skutočnému stavu, ide len o pro forma uzavretú písomnú
zmluvu o pôžičke, ktorá je absolútne neplatná. Odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi je teda

predpokladom uzavretia zmluvy o pôžičke“ ...,
ďalej rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 8Co/49/2017 z 20.02. 2018, podľa ktorého „ ...
Dôkazné bremeno tak zaťažuje veriteľa, ktorý sa v konaní domáha vrátenia pôžičky, a ktorý musí
preukázať spôsobom vylučujúcim akúkoľvek pochybnosť, že aj skutočne došlo k odovzdaniu predmetu
pôžičky dlžníkovi; faktické odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi tak musí byť bezpečne a nepochybne
preukázané a v tomto smere nepostačuje len väčšia miera pravdepodobnosti ...“.

23. Odvolací súd uvádza, že v odvolacom konaní nezistil žiadne dôvody na iné posúdenie skutkových a
právnych záverov súdu prvej inštancie, ktoré vychádzajú z obsahu súdneho spisu a dávajú dostatočný
podklad vo výroku jeho rozsudku o veci samej. Odvolacie námietky žalobcu posúdil ako nedôvodné.
Rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny a táto vecná správnosť predstavuje správnu

aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na základe správne zisteného skutkového stavu. Za aplikácie
§ 387 ods. 2 CSP odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa
v celom rozsahu stotožňuje. Práve z titulu aplikácie § 387 ods. 2 CSP nie je žiaduce, aby odvolací súd
v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval tie skutkové a právne závery, ktoré sú obsiahnuté v
napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie a s ktorými sa stotožňuje.

24. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku o
náhrade trov konania, o ktorých rozhodol súd prvej inštancie, vychádzajúc zo zásady zodpovednosti za
výsledok (zásada úspechu) a miery úspechu, ktorá sa zisťuje tak u žalobcu ako aj u žalovaného, pričom
svoje rozhodnutie zrozumiteľne a jasne odôvodnil. Miera úspechu vo veci závisí od vzťahu meritórneho

rozhodnutia k žalobnému petitu. Žalovaný bol v konaní pred súdom prvej inštancie úspešný v celom
rozsahu, preto súd prvej inštancie rozhodol správne, keď mu priznal proti žalobcovi náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.

25. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne

správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

26. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 CSP. Úspešnému žalovanému odvolací súd priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393
ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebozmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe

dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).