Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. november 2020

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 1T/11/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8320010055
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Varga

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2020:8320010055.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné samosudcom JUDr. Vladimírom Vargom v trestnej veci obžalovaného S. T., pre

zločin lúpež podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona, a iné, o obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry
Humenné sp. zn. 1Pv 355/19/7702 zo dňa 17.01.2020, podľa § 284 ods. 1 Trestného poriadku, na
hlavnom pojednávaní konanom dňa 5. novembra 2020 v Humennom, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný S. T., Q.. XX.XX.XXXX T. F.,
trvale bytom Q. XXXX/XX, XXX XX F.,

uznáva sa za vinného, že

1/
v presne nezistený deň koncom mesiaca február 2017 spolu s už nebohým J. W. v dopoludňajších
hodinách v pohostinstve T. na Q. Y. T. F. po vzájomnej dohode v priestoroch toaliet, vediac o tom, že
H. W. Q.. XX.XX.XXXX, je dôchodca, no najmä preto, že si všimli, že H. W. má dosť vypité a má pri
sebe finančnú hotovosť, o ktorej sa dozvedeli tak, že im predtým objednal alkohol a zaplatil ho, fyzicky
napadli H. W. tak, že J. W. ho prudko sotil oboma rukami do hrude a následne ho obaja rukami stiahli

za odev na zem, kde mu J. W. vytiahol z vrecka nohavíc finančnú hotovosť vo výške 70,00 eur, ktorú si
bezprostredne po tom ako z miesta ušli rozdelili tak, že J. W. si nechal 50,00 eur a S. T. dal 20,00 eur,
pričom poškodenému H. W. neboli spôsobené žiadne zranenia, ktoré by si vyžiadali lekárske ošetrenie,

2/
dňa 21.08.2019 v čase okolo 09.50 hod. vošiel na toaletu pohostinstva T., ktoré sa nachádza na Q.Í.
Y. Č.. XX T. F., kde v kabínke našiel na WC sediaceho G. F., ktorý v dôsledku chorobného stavu náhle
stratil vedomie, vošiel k nemu do kabínky, kde pod zámienkou poskytnutia pomoci využil túto stratu

vedomia G. F. a z príručnej tašky, ktorú mal tento pri sebe, odcudzil koženú peňaženku tmavohnedej
farby, v ktorej bola finančná hotovosť najmenej 50,00 eur, taktiež občiansky preukaz, preukaz poistenca,
bankomatovú kartu N. banky, všetko vydané na meno G. F., čím mu takýmto konaním krádežou spôsobil
škodu 100,00 eur,

teda

v bode 1/
spoločným konaním proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci,

v bode 2/
prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal na veci, ktorú mal iný pri sebe,

čím spáchal

v bode 1/zločin lúpež podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona, ako spolupáchateľ podľa § 20 Trestného zákona,

v bode 2/

prečin krádež podľa § 212 ods. 1 písm. d) Trestného zákona.

Za to sa odsudzuje:

Pre skutok v bode 1/ a pre prečin krádež podľa § 212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona, z ktorého bol

uznaný vinným trestným rozkazom Okresného súdu Humenné, sp. zn. 0T 25/2017 zo dňa 18. apríla
2017:

Podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona, prihliadajúc podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, na § 36 písm. l)
Trestného zákona a § 37 písm. m) Trestného zákona, v zmysle § 41 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona,
v zmysle § 42 ods. 1 Trestného zákona, podľa § 39 ods. 2 písm. c) Trestného zákona, na súhrnný trest

odňatia slobody na 1 (jeden) rok a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona, súd obžalovaného pre výkon trestu zaraďuje do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa§42ods.2Trestnéhozákona,súdzrušujevýrokotresteuloženom trestnýmrozkazomOkresného
súdu Humenné, sp. zn. 0T 25/2017 zo dňa 18. apríla 2017, doručeným obžalovanému v ten istý deň,
právoplatným dňa 18. apríla 2017, ktorým bol obžalovaný uznaný vinným z prečinu krádež podľa § 212
ods. 2 písm. f) Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody na šesť mesiacov, pre
výkon ktorého bol obžalovaný zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom

stráženia, a súčasne ruší aj všetky obsahovo nadväzujúce rozhodnutia, ak vzhľadom na zmenu, ku
ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Pre skutok v bode 2/:

Podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona, prihliadajúc podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, na § 36 písm.
l) Trestného zákona a § 37 písm. m) Trestného zákona, na trest odňatia slobody na 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona, súd obžalovaného pre výkon trestu zaraďuje do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 1 Trestného zákona, súd ukladá obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie, ktoré
sa bude v zmysle § 74 ods. 1 Trestného zákona, vykonávať ambulantnou formou.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Humenné podal na obvineného S. T. obžalobu pre skutky uvedené vo

výroku tohto rozsudku.

Súd po predpísanom procesnom postupe v zmysle § 257 TP, prijal vyhlásenie obžalovaného S. T. o tom,
že je vinný zo spáchania skutku uvedeného pod bodom 2/ obžaloby. Súd tak vykonal iba dokazovanie
súvisiace s výrokom o treste. Obžalovaný ku skutku pod bodom 1/ obžaloby vyhlásil, že je nevinný, preto

sa vo vzťahu k tomuto skutku vykonalo dokazovanie.

Pri zisťovaní osobných pomerov obžalovaný uviedol, že momentálne je bez domova, prespáva u
kamaráta v meste Humenné a žiadal, aby súd zasielal písomnosti určené do vlastných rúk na adresu
Mestskej polície Humenné, ktorá má vedomosť o tom, kde sa aktuálne nachádza. Nepoberá od štátu

žiadne dávky, vypomáha mu iba sestra.

Pri svojom výsluchu sa obžalovaný ku skutku pod bodom 1/ obžaloby vyjadril, že nie je pravda, aby s J.
W. mali nejakú dohodu o tom, že napadnú poškodeného W.Č.. S nebohým J. W. stáli pri barovom pulte v
reštaurácii T., keď k nim prišiel H. W. a opýtal sa, či si dajú po poldeci. Súhlasili, tak im kúpil poldeci a na

to W. odišiel. Obžalovaný vtedy nevedel kam. Po chvíli odišiel aj J. W.. Tiež nevedel, kde ide. Po ďalšejchvíli išiel na WC na malú potrebu a tam videl ležať W. na zemi a nebožtík J. stál pri ňom. Obžalovaný sa
W. ani nedotkol, po vykonaní malej potreby sa vrátil do reštaurácie. Po chvíli prišiel k nemu k barovému
pultu J. W. a pýtal sa, či má nejaké peniaze. Obžalovaný mu povedal, že má iba drobné. Na to mu on

vybral z vrecka papierovú bankovku - 20 eur. Nevedel, odkiaľ J. má tieto peniaze a zobral si ich. Vypili
ešte po poldeci a obžalovaný išiel vonku.

Na návrh prokurátora bola prečítaná zápisnica o skoršej výpovedi obžalovaného z prípravného konania,
z ktorej vyplynulo, že obžalovaný sa ku skutku priznal. Niekedy jeden alebo dva dni predtým, čo J. W.

zomrel, boli spolu s J. W. vo T.. Vtedy prišiel aj H. W. a videli, že má peniaze, lebo im kupoval poldeci a
kúpil im po pive. Obžalovaný mal už dosť vypité a dosť vypité mal aj J. W.. Všimli si, že H. W. má dosť
vypité a mal pri sebe väčšiu sumu peňazí. J. W. si všimol, že H. W. išiel na WC a povedal, aby šli za
ním, že mu zoberú peniaze. J. W. išiel za ním ako prvý, obžalovaný šiel za ním. Na presné detaily si
nespomínal, ale keď W. vychádzal von, vtedy J. W. do neho sotil rukami a potom ho obaja stiahli rukami
na zem. W. spadol na zem, ostal ležať na boku, J. si kľakol nad neho a začal mu prehľadávať vrecká,

resp. z vrecka nohavíc mu vybral peniaze. Potom rýchlo vybehli vonku a J. W. mu dal 20,00 eur. Hneď
nato sa rozišli, lebo sa báli, že W. zavolá policajtov. J. W. si nechal 50 eurovú bankovku. Na otázku, či
vedel koľko má W. rokov, odpovedal, že bol už dávno na dôchodku, poberal starobný dôchodok, vedel,
že je od neho starší asi o 15 rokov a má okolo 70 rokov. K prečítanej zápisnici sa obžalovaný vyjadril
tak, že on W. nesotil, ani ho nedržal.

Svedok H. W. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že bol vo T., keď stretol S. T., ktorého dobre poznal,
pretože jeho otec bol riaditeľom v reštaurácii a s ním tam bol aj nejaký J., svedok im kúpil po poldeci.
Keď išiel na malú potrebu na WC a keď sa už vracal, tak doňho sotili, zvalili ho na zem a zistil, že nemá
peniaze. Na druhý deň sa T. po chlapsky opýtal, kedy mu vráti peniaze, on mu odpovedal, že má iba

20,00 eur a že zvyšné peniaze má J. W.. Svedok vie o tom, že potom ho našli mŕtveho.

Obžalovaný sa k výpovedi svedka vyjadril, že nie je pravda, čo hovoril svedok. Keď prišiel do WC, on
už ležal na zemi, J. W. pri ňom stál. On len vykonal malú potrebu a šiel preč. Navrhol skúmať jeho
spôsobilosť, je to starší človek, on sa pre neho nedá zavrieť.

Súdpodľa§268ods.2vetadruháTPvykonaldokazovanieprečítanímznaleckéhoposudkuznalcaJ..G.
R. Č.. XXX/XXXX, zo záverov ktorého vyplýva, že u obžalovaného bol konštatovaný syndróm závislosti
od alkoholu - 3. vývojové štádium. Jeho rozpoznávacie schopnosti v čase spáchania skutku znalec
hodnotil ako zachované v celom rozsahu. Ak by pripustil požitie alkoholu, jeho ovládacie schopnosti

boli znížené nepodstatnou mierou, ale iba v dôsledku požitia alkoholu, pričom alkohol požil vedome
a s dostatočnými predchádzajúcimi skúsenosťami o účinkoch alkoholu na jeho psychiku. Obžalovaný
je schopný chápať a chápe zmysel trestného konania. Ak bude obžalovaný pokračovať v požívaní
alkoholických nápojov, jeho pobyt na slobode by mohol byť nebezpečný v zmysle opakovania sa
správania ako je to, za ktoré je stíhaný. Znalec odporučil zvážiť nariadenie ochannej protialkoholickej

liečby, obžalovaný udal, že vzhľadom na dlh v zdravotnej poisťovni, takúto liečbu s pravidelnými
kontrolami nemôže absolvovať.

Po prečítaní znaleckého posudku obžalovaný pripustil, že si občas vypije, ale je to v dôsledku životnej
situácie, že je na ulici. Nemyslí si, že je závislý na alkohole. Posledného polroka už nepije.

Hlavné pojednávanie dňa 05.11.2020 sa vykonalo v neprítomnosti svedkyne N. K., ktorá svoje neúčasť
ospravedlnilazdôvodukarantény.Súdpostupompodľa§263ods.1TP,vykonaldokazovanieprečítaním
výpovede svedkyne N. K. z prípravného konania, z ktorej je zrejmé, že si spomenula na vec ako za ňou
prišiel H. W. z F. a žiadal, aby volala políciu, že ho niekto okradol. H. W. prišiel do pohostinstva s tým, že

ho niekto okradol veľakrát. H. W. je ako T. bezdomovcom a je denno-denným zákazníkom, skoro vždy
je pod vplyvom alkoholu. H. W. je starší človek a nevydrží toľko alkoholu, mnohokrát je odkázaný na
pomoc iných zákazníkov. Čo sa týka S. T., tak tento je tiež bezdomovcom a stálym zákazníkom, niekedy
celodenným. Svedkyňa konkrétne ku skutku z pred dvoch rokov nevedela nič bližšie povedať a v tom
čase ani v pohostinstve neboli kamery. Po mene osobu J. W. nepozná, ale po rozhovore s kolegyňou

zistila, že je to už nebohý bezdomovec, ktorého volali J.. Toho pozná, lebo tam chodia bezdomovci a
chodil aj on s T..K výpovedi svedkyne sa obžalovaný vyjadril tak, že sa to stalo pred viac rokmi, ani si nespomína, kto
vtedy robil čašníka.

Pri dokazovaní o treste súd z pripojeného spisu 0T/25/2017 prečítal trestný rozkaz sp. zn. 0T/25/2017
zo dňa 18.04.2017, zápisnicu o výsluchu obvineného z 18.04.2017, zápisnicu o dodaní do výkonu trestu
zo dňa 14.06.2017, lustráciu ZVJS a hlásenie zmien zo dňa 11.12.2017.

Súd podľa § 269 TP vykonal dokazovanie prečítaním ďalších listinných dôkazov: výpisu z ústrednej

evidencie priestupkov, lustrácie v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov, odpisu z registra
trestov a správy o povesti.

K vykonaným dôkazom obžalovaný ku skutku pod bodom 1/ uviedol, že medzi ním a W. nebola žiadna
dohoda, že by mali prepadnúť H. W.. Už si nespomínal presne, či sedeli alebo stáli pri pulte, skôr stáli,
keď prišiel W. a zaplatil im po poldeci a neskôr od nich odišiel smerom na záchod. Po chvíli za ním odišiel

W., obžalovaný ostal pri pulte. Po chvíli pocítil potrebu ísť na WC a keď tam prišiel, uvidel na zemi ležať
W. a pri ňom stál W., ktorý mu nič nerobil, len pri ňom stál. Po vykonaní potreby sa vrátil do pohostinstva.
Po chvíli za ním prišiel W. a pýtal sa ho, či mám nejaké peniaze, povedal mu, že má iba drobné. Na to
mu W. dal 20-eurovú bankovku, o ktorej mu nepovedal, odkiaľ ju má. W. sa nepýtal na dôvod, prečo W.
ležal na zemi. Obžalovanému bolo opätovne umožnené vysvetliť rozpory vo výpovediach na hlavnom

pojednávaní a z prípravného konania, na čo uviedol, že ak na polícii vypovedal inak, bolo to preto, že si
presne nespomenul, ako to bolo. Až neskôr si spomenul na celý priebeh.

Prokurátor v záverečnej reči uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaný
spáchal skutky tak, ako sú uvedené v obžalobe, pričom ku skutku pod bodom 2/ urobil vyhlásenie o vine.

Na základe výsledkov dokazovania navrhol uznať obžalovaného za vinného v zmysle obžaloby a uložiť
mu nepodmienečný trest odňatia slobody v dolnej polovici trestnej sadzby, pre jeho výkon zaradiť ho
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia a zároveň navrhol nariadiť
ochrannú protialkoholickú liečbu. Jej formu ponechal na úvahu súdu.

Obžalovaný v záverečnej reči uviedol, že pri skutku pod bodom 1/ je nevinný. Právo prednesu
posledného slova nevyužil.

Skutkový stav uvádzaný v skutkovej vete výroku o vine tohto rozsudku bol preukázaný najmä obsahom
prečítanej výpovede obžalovaného z prípravného konania, kde sa priznal ku spáchaniu skutku pod

bodom 1/, ale aj výpoveďou poškodeného H. W., pričom tieto dôkazy spolu korešpondujú a zhodne
opisujú podstatné okolnosti nielen napadnutia poškodeného, ale aj neskoršieho ich vzájomného
stretnutia a potvrdzujú aj následnú komunikáciu o žiadosti poškodeného na vrátenie odcudzených
peňazí. Tieto dôkazy tvoria spolu ucelenú reťaz, ktorá nie je ničím prerušovaná a logicky vyústila do
skutkových záverov zistených súdom.

Ustanovením § 188 TZ, sú chránené dva objekty, a to osobná sloboda a majetok, ktorého sa chce
páchateľ zmocniť. Konanie páchateľa (objektívna stránka) spočíva v použití násilia alebo hrozby násilím
ako prostriedku na prekonanie kladeného alebo očakávaného odporu poškodeného.

Trestný čin je spáchaný násilím, ak páchateľ na jeho spáchanie použije fyzické násilie proti telesnej
integrite inej osoby, alebo ak je spáchaný na osobe, ktorú páchateľ uviedol do stavu bezbrannosti ľsťou,
alebo ak páchateľ použil násilie proti veci iného (§ 122 ods. 7 TZ). Spravidla ide o prekonanie alebo
zamedzenie kladenému alebo očakávanému odporu. Násilie musí byť prostriedkom nátlaku na vôľu
napadnutého. Nie je podmienkou, aby napadnutý kládol odpor.

Aj keď poškodený H. W., Q.. XX.XX.XXXX, je z hľadiska § 139 ods. 1 písm. e) TZ, chránenou
osobou (osoba vyššieho veku, ktorou sa podľa § 127 ods. 3 TZ rozumie osoba staršia ako šesťdesiat
rokov), podľa druhého odseku cit. ustanovenia, sa ustanovenie odseku 1 nepoužije, ak trestný čin nebol
spáchaný v súvislosti s postavením, stavom alebo vekom chránenej osoby. Poukazujúc na uvedené súd

konštatuje, že táto okolnosť nemala na konanie a úmysel obžalovaného (násilím sa zmocniť cudzej veci)
žiadny vplyv, a to aj keď o tom, že ide o pána vo veku nad šesťdesiat rokov, vedel.Okresnýsúdrešpektujesúdnuprax,žeajakniesúvobžalobeuvádzanéslovnéspojenia,ktorýmibybola
vyjadrená súvislosť spáchania trestného činu a vekom chránenej osoby, avšak na hlavnom pojednávaní
by boli preukázane a zistené, súd by ich mal vyjadriť v skutkových okolnostiach skutkovej vete výroku o

vine a prispôsobiť tomu právnu kvalifikáciu (§ 188 ods. 2 písm. d) TZ). Tieto okolnosti však prokurátor,
ako strana zastupujúca obžalobu, musí na hlavnom pojednávaní preukázať.

Okresný súd konštatuje, že prípadná vedomosť obžalovaného o vyššom veku poškodeného nebola
rozhodujúca pre rozhodnutie obžalovaného spáchať skutok, z ktorého bol uznaný za vinného týmto

rozsudkom. Skutočnosťou, ktorá sa vo významnej miere podieľala na rozhodnutí obžalovaného spáchať
tento skutok, bolo to, že poškodený H. W. bol pod silným vplyvom alkoholu. Takto ho obžalovaný
podľa vlastnej výpovede z prípravného konania zo dňa 27.11.2019 (strana 5 zápisnice), vnímal. Túto
skutočnosť potvrdila aj na skutku nezainteresovaná svedkyňa N.Á. K., ktorej výpoveď zo dňa 19.11.2019
z prípravného konania bola na hlavnom pojednávaní prečítaná a z ktorej plynie, že H. W. je stálym
zákazníkom pohostinstva a je skoro vždy pod vplyvom alkoholu.

Pri vyššie uvedených záveroch súd poukazuje na právne vety rozsudku Najvyššieho súdu SR z 3.
decembra 2013, sp. zn. 2 Tdo 65/2013, publikované Zbierka stanovísk NS a súdov SR č. 8/2014 pod
č. R 117/2014:
I. Ustanovenie § 18 Tr. zák. a ustanovenie § 139 ods. 2 Tr. zák. upravujú spôsob riešenia dvoch odlišných

právnych otázok a to jednak otázku zavinenia vo vzťahu k okolnosti, ktorá podmieňuje použitie vyššej
trestnej sadzby, a jednak ďalšiu podmienku použitia osobitného kvalifikačného pojmu chránenej osoby,
spočívajúcu v súvislosti spáchania činu s postavením, stavom alebo vekom chránenej osoby. Taká
súvislosť musí byť daná nielen objektívne, ale z hľadiska páchateľa aj subjektívne.
II. V zmysle § 139 ods. 2 Tr. zák. možno spáchanie činu voči (na) osobe vyššieho veku (§ 127 ods.

3, § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zák.) považovať za okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej
sadzby, len pri úmyselnom trestnom čine. Zároveň sa vyžaduje, aby páchateľ vedel, že poškodený
je osobou vyššieho veku a aby túto okolnosť subjektívne spájal s menším odporom alebo slabšou
odvetou poškodeného, umocnením účinku trestného činu voči poškodenému, alebo inou okolnosťou,
ktorá zakladá alebo podporuje rozhodnutie páchateľa spáchať trestný čin.

Taká subjektívna súvislosť, primeraná postaveniu alebo stavu chránenej osoby, sa vyžaduje aj pri
kvalifikačnom použití ostatných ustanovení uvedených v § 139 ods. 1 pod písmenami a/ až d/ a f/ až
i/ Tr. zák.
(Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 3. decembra 2013, sp. zn. 2 Tdo 65/2013).

Konanie obžalovaného tak súd posúdil ako konanie, ktorým proti inému použil násilie v úmysle zmocniť
sa cudzej veci, čím spáchal zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona.

Konanie obžalovaného v bode 2/ rozsudku súd posúdil ako konanie, ktorým si prisvojil cudziu vec tým,
že sa jej zmocnil a čin spáchal na veci, ktorú mal iný pri sebe, čím spáchal prečin krádež podľa § 212

ods. 1 písm. d) Trestného zákona.

Podľa § 188 (lúpež) ods. 1 TZ, kto proti inému použije násilie alebo hrozbu bezprostredného násilia v
úmysle zmocniť sa cudzej veci, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.

Podľa § 212 (krádež) ods. 1 písm. d) TZ, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a čin spácha
na veci, ktorú má iný na sebe alebo pri sebe, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Viacčinný súbeh medzi skutkami uvedenými v obžalobe bol pretrhnutý trestným rozkazom Okresného
súdu Humenné, sp. zn. 0T 25/2017 zo dňa 18. apríla 2017 - doručený obžalovanému dňa 18. apríla

2017 (účinky vyhlásenia rozsudku).

Podľa § 42 ods. 1 Tr. zák. ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom
prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa
zásad na uloženie úhrnného trestu.

Odsudzujúcim rozsudkom súdu prvého stupňa za iný trestný čin v zmysle § 42 ods. 1 Tr. zák. sa
rozumie prvý odsudzujúci rozsudok o inom trestnom čine toho istého páchateľa bez ohľadu na to, čitento rozsudok bol prípadne v riadnom alebo mimoriadnom opravnom konaní zrušený, pokiaľ aj po tomto
opravnom konaní vec skončila právoplatným odsúdením páchateľa za uvedený trestný čin.

Uloženie súhrnného trestu prichádza do úvahy len v prípade viacčinného súbehu trestných činov, a to len
vtedy, ak bol páchateľ za časť trestnej činnosti odsúdený, ak je možné k takémuto odsúdeniu prihliadať.

Súhrnný trest však možno uložiť len vtedy, ak medzi týmito trestnými činmi existuje viacčinný súbeh.

Viac trestných činov je v súbehu len vtedy, pokiaľ medzi spáchaním časovo prvého z nich a časovo
posledného z nich nebol vyhlásený súdom prvého stupňa odsudzujúci (hoci neprávoplatný) rozsudok,
resp. doručený trestný rozkaz za nejaký trestný čin toho istého páchateľa. O súbeh v uvedenom
zmysle nepôjde, pokiaľ bol ďalší trestný čin spáchaný po vyhlásení odsudzujúceho rozsudku (doručení
trestného rozkazu). V tomto prípade je potrebné uložiť za trestný čin spáchaný po vyhlásení prvého
odsudzujúceho rozsudku (doručení trestného rozkazu) samostatný trest (uznesenie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky 3 Tdo 20/2014 z 13. mája 2014).

Skutok v bode 1/ je však vo viacčinnom súbehu so skutkom, právne kvalifikovaným ako prečin krádež
podľa § 212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona, z ktorého bol uznaný vinným trestným rozkazom
Okresného súdu Humenné, sp. zn. 0T 25/2017 zo dňa 18. apríla 2017, súd preto pre skutok v bode 1/ a

pre prečin krádež podľa § 212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona, z ktorého bol uznaný vinným trestným
rozkazom Okresného súdu Humenné, sp. zn. 0T 25/2017 zo dňa 18. apríla 2017, ukladal súhrnný trest.

Za skutok v bode 2/ súd ukladal samostatný trest.

Pri ukladaní súhrnného trestu za skutok v bode 1/ súd zistil poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36
písm. l) TZ to je, že obžalovaný sa priznal k jednému zo zbiehajúcich trestných činov (prečin krádež
v konaní Okresného súdu Humenné sp. zn. 0T/25/2017). Zároveň súd zistil ako priťažujúcu okolnosť
podľa § 37 písm. m) TZ skutočnosť, že obžalovaný už bol odsúdený pred spáchaním skutku. Pomer a
mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností súd vyhodnotil ako vyrovnanú, preto

nedošlo k úprave trestnej sadzby postupom podľa § 38 TZ. Súd však bol povinný upraviť trestnú sadzbu
podľa asperačnej zásady vyjadrenej v ust. § 41 ods. 2 TZ - súčasne však súd aplikoval ustanovenie § 39
ods. 2 písm. c) TZ, podľa ktorého súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej
týmtozákonomajvtedy,akodsudzujepáchateľa,ktorýspáchaltrestnýčinvstavezmenšenejpríčetnosti,
a súd má za to, že vzhľadom na zdravotný stav páchateľa by bolo možné za súčasného uloženia

ochranného liečenia dosiahnuť ochranu spoločnosti aj trestom kratšieho trvania, pričom nie je viazaný
obmedzeniami uvedenými v odseku 3 a zároveň uloží ochranné liečenie.

Pri ukladaní trestu za skutok v bode 2/ súd zistil poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l) TZ, to je,
že obžalovaný sa priznal k jednému zo zbiehajúcich trestných činov (prečin krádež v konaní Okresného

súdu Humenné sp. zn. 0T/25/2017). Zároveň súd zistil ako priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m)
TZ skutočnosť, že obžalovaný už bol odsúdený pred spáchaním skutku. Pomer a mieru závažnosti
poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností súd vyhodnotil ako vyrovnanú, preto nepristúpil k
úprave hranice trestnej sadzby podľa § 38 TZ.

Zo záverov znaleckého posudku znalca J.. G. R. Č.. XXX/XXXX vyplýva, že u obžalovaného bol
konštatovaný syndróm závislosti od alkoholu - 3. vývojové štádium. Jeho rozpoznávacie schopnosti v
čase spáchania skutku znalec hodnotil ako zachované v celom rozsahu. Ak by pripustil požitie alkoholu,
jeho ovládacie schopnosti boli znížené nepodstatnou mierou, ale iba v dôsledku požitia alkoholu, pričom
alkohol požil vedome a s dostatočnými predchádzajúcimi skúsenosťami o účinkoch alkoholu na jeho

psychiku. Ak bude obžalovaný pokračovať v požívaní alkoholických nápojov, jeho pobyt na slobode by
mohol byť nebezpečný v zmysle opakovania sa správania ako je to, za ktoré je stíhaný. Znalec odporučil
zvážiť nariadenie ochrannej protialkoholickej liečby.

Pri ukladaní trestu súd prihliadal na kritériá uvedené v základných zásadách ukladania trestov (§ 34 TZ),

najmävustanoveníodseku4,podľaktoréhopriurčovanídruhutrestuajehovýmerysúdprihliadnenajmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.Podmienky uloženia ochranného liečenia sú Trestným zákonom upravené v ustanovení § 73 takto:

(1) Súd uloží ochranné liečenie v prípadoch uvedených v § 39 ods. 2 písm. c) a § 40 ods. 1 písm.

d) alebo ak páchateľ činu inak trestného nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný a jeho pobyt na
slobode je nebezpečný.
(2) Súd tak môže urobiť aj vtedy, ak páchateľ spáchal trestný čin
a) v stave zmenšenej príčetnosti a jeho pobyt na slobode je nebezpečný,
b) v stave vyvolanom duševnou poruchou a jeho pobyt na slobode je nebezpečný,

c) násilnej povahy voči blízkej osobe alebo zverenej osobe a vzhľadom na osobu páchateľa možno
dôvodne predpokladať, že bude v násilnom konaní pokračovať, alebo
d) pod vplyvom návykovej látky alebo v súvislosti s jej užívaním.
(3) Ochranné liečenie neuloží, ak je vzhľadom na osobu páchateľa zrejmé, že jeho účel nemožno
dosiahnuť.
(4) Ochranné liečenie môže súd uložiť aj popri treste alebo pri upustení od potrestania.

Poukazujúc na vyššie uvedené závery znalca a citované zákonné ustanovenie, súd popri treste súčasne
podľa § 73 ods. 1 Trestného zákona, uložil obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie, ktoré sa
bude v zmysle § 74 ods. 1 Trestného zákona, vykonávať ambulantnou formou. Takúto kombináciu trestu
a ochranného opatrenia (ochranné liečenie), súd považuje za najvhodnejšiu na dosiahnutie ochrany

spoločnosti pred obžalovaným a pre vytvorenie podmienok na jeho prevýchovu k tomu, aby viedol riadny
život.

Súd pre skutok v bode 1/ a pre prečin krádež podľa § 212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona, z ktorého
bol uznaný vinným trestným rozkazom Okresného súdu Humenné, sp. zn. 0T 25/2017 zo dňa 18. apríla

2017 uložil podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona, aplikujúc § 39 ods. 2 písm. c) Trestného zákona,
súhrnný trest odňatia slobody na jeden rok a šesť mesiacov.

O vonkajšej diferenciácii výkonu trestu odňatia slobody súd rozhodol tak, že obžalovaného pre výkon
trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Súd obligatórne zrušil výrok o treste uloženom trestným rozkazom Okresného súdu Humenné, sp. zn.
0T25/2017zodňa18.apríla2017,doručenýmobžalovanémuvtenistýdeň,právoplatnýmdňa18.apríla
2017, ktorým bol obžalovaný uznaný vinným z prečinu krádež podľa § 212 ods. 2 písm. f) Trestného
zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody na šesť mesiacov, pre výkon ktorého bol obžalovaný

zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, a súčasne zrušil
aj všetky obsahovo nadväzujúce rozhodnutia, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili
podklad.

Pre skutok v bode 2/ súd uložil podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona, trest odňatia slobody na šesť

mesiacov - súd obžalovaného pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so
stredným stupňom stráženia.

Súd uloží ochranné liečenie v prípadoch uvedených v § 39 ods. 2 písm. c) TZ. Tento zákonný
imperatív sa pretavil do výroku o ochrannom opatrení - podľa § 73 ods. 1 Trestného zákona, súd uložil

obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie, ktoré sa bude v zmysle § 74 ods. 1 Trestného zákona,
vykonávať ambulantnou formou.

Rozsudok neobsahuje výrok o náhrade škody, nakoľko H. W. ako poškodený v skutku v bode 1/ si
neuplatnil nárok na náhradu škody spôsobom uvedeným v § 46 ods. 3 TP a vdova po poškodenom G.

F. (skutok 2/) pani J. F. nárok na náhradu škody neuplatnila výslovne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd
Humenné. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak
sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie môže

podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý saho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo
vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe a poškodený môže odvolanie podať
pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku

rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že takýto výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení
o konaní ktoré predchádzalo rozsudku ak toto porušenie mohlo spôsobiť že je výrok nesprávny, alebo
že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.