Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. október 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/146/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5912203276
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5912203276.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny

Beniačovej a členiek senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a JUDr. Táne Rapčanovej, v spore žalobcu: PhDr.
Q. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, K. K., právne zastúpený: JUDr. Milan Ružbársky, advokát so
sídlom v K., L. X. XXX/C, adresa na doručovanie písomností: P.O.K. XXX, K., proti žalovaným: 1/ Z. G.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXXX/XX, K. - Z., právne zastúpený: LŐWY & LŐWY s. r. o., so sídlom
Slowackého 56, Bratislava - Ružinov, 2/N. U. (predtým G.), nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXXX, právne
zastúpená: Mgr. Rastislav Munk, PhD, advokát so sídlom A. XX., K., o ochranu práv spoluvlastníka
a iné, na odvolanie žalobcu a žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č. k.

7C/44/2012-963 z 22.07.2020, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu vo výroku II., v časti výroku III., ktorým bola zamietnutá žaloba
o povinnosti žalovaného 1/ zaplatiť žalobcovi sumu 48.000,- eur, vo výrokoch IV., V. a VII., p o t v r
d z u j e .

Rozsudok okresného súdu vo výroku I., v časti výroku III., ktorým bola zamietnutá žaloba o povinnosti
žalovaného 1/ zaplatiť žalobcovi sumu 43.200,- eur, vo výrokoch VIII. a IX. m e n í tak, že žalobu

žalobcu o uložení povinnosti žalovanému 1/ doručiť žalobcovi notársky overený komplexný, vecne a
časovosúvisiacisúborlistín,zmlúv,objednávok,príjmovýchavýdavkovýchdokladov,nazákladektorých
realizoval rekonštrukciu a hospodárenie so spoločnou vecou, nehnuteľnosťami, zapísanými na LV č.
XXXXpreobecakat.úz.L.,vedenomOkresnýmúradomRužomberok,katastrálnyodbor,atoodoktóbra
2010 do 28.08.2014 z a m i e t a.
Žalovaný 1/ je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 43.200,- eur do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.
Žalovaný 1/ má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 %, žalobca a žalovaná 2/

nemajú voči sebe nárok na náhradu trov prvoinštančného konania.
Žalobca a žalovaná 2/ nemajú voči sebe nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

Výrok VI. rozsudku okresného súdu zostáva n e d o t k n u t ý.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým vydaným v prejednávanej veci) okresný súd žalovanému
1/ uložil povinnosť doručiť žalobcovi notársky overený, komplexný, vecne a časovo súvisiaci súbor listín
- zmlúv, objednávok, príjmových a výdavkových dokladov, na základe ktorých realizoval rekonštrukciu

a hospodárenie so spoločnou vecou - nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXXX pre obec a k. ú.
L., a to od októbra 2010 do 28.08.2014 v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I.).
Žalovanému 1/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.800,- eur (výrok II.) a vo zvyšnej časti žalobu
voči žalovanému 1/ zamietol (výrok III.). Konanie voči žalovanej 2/ v časti uloženia povinnosti odovzdaťžalobcovi kľúče od nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX pre obec a k. ú. L. zastavil (výrok IV.), vo
zvyšnej časti žalobu voči žalovanej 2/ zamietol (výrok V.). Návrh žalovanej 2/ na prerušenie konania
zamietol (výrok VI.). Zrušil uznesenie Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 7C/44/2012 z 18.01.2014 v

spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6Co/82/2015 z 02.03.2015, ktorým bolo nariadené
predbežné opatrenie voči žalovanej 2/ (výrok VII.). Žalobcovi voči žalovanému 1/ priznal nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 52,5 % s tým, že o výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto
rozhodnutia osobitným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (výrok VIII.). Žalobcovi voči žalovanej 2/
nárok na náhradu trov konania nepriznal (výrok IX.).

2. Okresný súd vec právne posudzoval podľa ustanovení § 123, § 124, § 126 ods. 1 Občianskeho
zákonníka ďalej iba „OZ“), ktoré vymedzujú obsah vlastníckeho práva všeobecne a ustanovení § 137
ods. 1 a § 139 ods. 2 OZ, ktoré upravujú vzájomné práva a povinností podielových spoluvlastníkov
k spoločnej veci a práva povinnosti podielových spoluvlastníkov pri hospodárení so spoločnou vecou
voči tretím osobám. Žalobca v žalobe tvrdil, že žalovaný 1/ napriek jeho nesúhlasu, ako menšinový

spoluvlastník začal vykonávať rekonštrukciu spoločných nehnuteľností, týmto konaním ho vylúčil z
hospodárenia a z možnosti slobodného prístupu k týmto nehnuteľnostiam. Po viacerých zmenách
žaloby sa žalobca domáhal voči žalovanému 1/ uloženia povinnosti doručiť mu notársky overený súbor
listín týkajúcich sa rekonštrukcie spoločných nehnuteľností a hospodárenia s nimi a to za obdobie od
októbra 2010 (začiatok rekonštrukčných prác) do 28.08.2014 (do prevodu spoluvlastníckeho podielu na

žalovanú 2/), zaplatenia sumy 96.000 ako náhrady za nemožnosť užívania spoločných nehnuteľností
v čase od 01.01.2012 do 28.08.2014 podľa rozhodnutia spoluvlastníkov z 22.11. 2011 o spôsobe ich
užívania (32 mesiacov x 3000,- eur za mesiac). Voči žalovanej 2/ sa žalobca domáhal vydania kľúčov
od spoločných nehnuteľností a uloženia povinnosti umožniť mu ich užívanie v zmysle rozhodnutia
spoluvlastníkov zo dňa 22.11.2011, a to v mesiacoch 2,4,6,8,10 a 12 toho ktorého kalendárneho roka.

3. Okresný súd mal na základe vykonaného dokazovania preukázané, že v čase začatia konania
boli žalobca a žalovaný 1/ vedení ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX
pre k. ú. L. a to žalobca v podiele 2/3 a žalovaný 1/ v podiele 1/3. Žalovaný 1/ v priebehu konania
previedol spoluvlastnícky podiel na sporných nehnuteľnostiach na žalovanú 2/, v tom čase jeho

manželku, a to darovacou zmluvou, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol vykonaný 28.08.2014 pod
V 1793/14. V čase existencie podielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovaného 1/ začal vykonávať
žalovaný 1/ rekonštrukciu spoločných nehnuteľností, napriek tomu, že bol menšinovým spoluvlastníkom
a žalobca mu listom z 14.10.2010 oznámil svoj nesúhlas s rekonštrukciou. Žalobca následne zvolal
na 22.11.2011 stretnutie spoluvlastníkov, ktorého sa žalovaný 1/ nezúčastnil. Žalobca na stretnutí ako

väčšinový spoluvlastník prijal rozhodnutie, na základe ktorého vyzval žalovaného 1/ na doručenie
listín týkajúcich sa hospodárenia so spoločnou vecou. Okresný súd konštatoval, že žalovaný 1/
svojim jednostranným rozhodnutím o vykonaní rekonštrukcie vylúčil žalobcu z možnosti ovplyvňovať
a kontrolovať rekonštrukciu, čím porušil jeho práva spoluvlastníka a znemožnil mu špecifikovať, aké
konkrétne listiny mu má vydať. Vzhľadom na to, nepovažoval za dôvodnú námietku žalovaného 1/ o

nevykonateľnosti petitu, ktorým sa žalobca domáhal vydania konkrétne neoznačených listín. Uviedol, že
žalobcanemalinúmožnosť,akokonkretizovaťlistinyspôsobomuvedenýmvžalobe,zktoréhojezrejmé,
za aké časové obdobie a akých listín sa domáha (čoho sa majú týkať). Na základe toho vyhovel žalobe
a uložil žalovanému 1/ povinnosť doručiť žalobcovi listiny označené žalobcom uvedeným spôsobom.

4. Nárok žalobcu voči žalovanému 1/ na zaplatenie sumy 96.000,- eur posúdil okresný súd ako
náhradu za nemožnosť užívania spoločných nehnuteľností a dospel k záveru, že je čiastočne
dôvodný. Vychádzal z obsahu záznamu stretnutia spoluvlastníkov z 22.11.2011, na ktorom žalobca
prijal ako väčšinový spoluvlastník rozhodnutie, že spoločné nehnuteľnosti budú slúžiť na rekreáciu
spoluvlastníkov a každý nepárny mesiac ich v celosti bude užívať menšinový spoluvlastník a každý

párny mesiac väčšinový spoluvlastník a dospel k záveru, že žalobca tak má nárok na náhradu za
neužívanie spoločných nehnuteľností iba za čas, kedy bol podľa rozhodnutia spoluvlastníkov oprávnení
nehnuteľnosti užívať. Pokiaľ sa žalobca domáhal náhrady v rozsahu 32 mesiacov, jeho nárok vzhľadom
na uvedené vyhodnotil okresný súd ako dôvodný len v rozsahu 16 mesiacov (t.j. iba za polovicu
označeného obdobia). Na základe vykonaného dokazovania ustálil, že žalobca sa nemohol bez

pričinenia žalovaného 1/ alebo žalovanej 2/ dostať do spoločných nehnuteľností, lebo hlavná brána,
ktorousaknimprichádzalo,bolauzamknutáažalobcaodnejnemalkľúč,okremtohosatamnachádzala
bezpečnostná služba a voľne pobehujúce strážne psy. Nestotožnil sa s tvrdeniami žalovaných, že
žalobcovi bol umožnený vstup do spoločných nehnuteľností a ich užívanie. Uviedol, že pokiaľ žalobcanesúhlasil s prítomnosťou psov a bezpečnostnej služby, nemožno hovoriť o pokojnom a nerušenom
užívaní nehnuteľností. Pri posúdení výšky náhrady za neužívanie spoločných nehnuteľností okresný
súd uviedol, že ak sa žalobca nepodieľal na rekonštrukcii, ktorá bola vykonaná protiprávne nemôže sa

podieľať ani na úžitku z nej, vzhľadom na uvedené sa mu ako primeraná javila náhrada vo výške 300,-
eur za každý mesiac, ktorý nemohol žalobca užívať spoločné nehnuteľnosti. Celkovú výšku náhrady,
ktorú by tak mal žalovaný 1/ zaplatiť žalobcovi ustálil na sumu 4.800,- eur a vo zvyšku jeho nárok na
zaplatenie náhrady za neužívanie spoločných nehnuteľností zamietol.

5. Žalobu voči žalovanej 2/ o vydania kľúčov od spoločných nehnuteľností zobral žalobca v priebehu
konania podaním zo 06.11.2019 späť, čo odôvodnil správaním žalovanej 2/. Žalovaná 2/ so späťvzatím
žalobynesúhlasila,uviedla,žekľúčežalobcoviodovzdalazápisomz12.12.2014,vktorombolouvedené,
že ak by niektorý z kľúčov nesedel mal žalobca možnosť u nej túto skutočnosť namietať, čo však
žalobca neurobil, preto jeho tvrdenie, že nemal kľúče od hlavnej brány neobstojí. Okresný súd, aj
napriek nesúhlasu žalovanej 2/ konanie v tejto časti voči žalovanej 2/ zastavil. Uviedol, že počas trvania

manželstva so žalovaným 1/, ako jeho blízka osoba musela vedieť o skutočnostiach, ktoré sa týkali
predmetných nehnuteľností. Keď sa následne stala ich spoluvlastníčkou bola povinná vytvoriť žalobcovi
podmienky na ich nerušené užívanie a odovzdať mu od nich aktuálne kľúče. V konaní mal preukázané,
že zámky od hlavnej brány boli neustále menené a žalobca nemal možnosť dostať sa dnu nerušene
vlastným kľúčom. Vzhľadom na tieto skutočnosti, aj napriek nesúhlasu konanie voči žalovanej 2/ v časti,

v ktorej žalobca zobral žalobu späť zastavil.

6.Ďalšoučasťoužalobysažalobcadomáhal,abyžalovanej2/bolauloženápovinnosťumožniťnerušený
vstup a užívanie spoločných nehnuteľností v súlade s rozhodnutím väčšinového spoluvlastníka zo
dňa 22.11.2011. Na základe vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané, že žalovaná 2/

aktívnym ani pasívnym konaním žalobcovi v užívaní nehnuteľností nebráni, ale je to žalovaný 1/,
ktorý bráni žalobcovi v ich užívaní, preto žalobu v tejto časti ako nedôvodnú zamietol. Vzhľadom na
uvedené rozhodnutie rozhodol aj o zrušení svojho uznesenia o nariadení predbežného opatrenia v
prejednávanej veci voči žalovanej 2/, nakoľko sa stalo bezpredmetným. Za nedôvodný považoval aj
návrh žalovanej 2/ na prerušenie konania do času ukončenia exekučného konania, ktoré sa týkalo

predmetného predbežného opatrenia, pretože v exekučnom konaní sa nerieši otázka, ktorá by mala
priamy súvis s prejednávanou vecou a návrh žalovanej 2/ zamietol. O trovách konania rozhodol podľa
§ 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“), vychádzal z posúdenia miery úspechu a
neúspechu strán podľa výsledku konania a ustálil, že žalobca bol vo vzťahu k žalovanému 1/ úspešný v
rozsahu 52,5 %, preto mu v takomto rozsahu priznal voči žalovanému 1/ nárok na náhradu trov konania.

Vo vzťahu k žalovanej 2/ ustálil, že pomer úspechu žalobcu a neúspechu žalovanej 2/ bol porovnateľný
a žiadnemu z nich nárok na náhradu trov konania nepriznal.

7. Proti rozsudku okresného súdu podali žalobca a žalovaní 1/ a 2/ odvolanie.

8. Žalobca napadol výroky rozsudku okresného súdu, ktorými jeho žalobu voči žalovanému 1/ a
žalovanej 2/ zamietol (výrok III., V.), výrok, ktorým rozhodol o zrušení predbežného opatrenia (výrok VII.)
a závislé výroky o trovách konania ( výroky VIII. a IX.), žiadal, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu
zmenil a jeho žalobe vyhovel. Namietal správnosť záverov okresného súdu, na základe ktorých zamietol
jeho nárok voči žalovanému 1/na náhradu za neužívanie spoločných nehnuteľností nad priznanú

sumu 4.800,- eur. Keďže žalovaný 1/ ignoroval rozhodnutie spoluvlastníkov z 22.11.2011 a neumožnil
mu v stanovenom rozsahu užívanie spoločných nehnuteľností, došlo k zániku tohto záväzku, pretože
nemožnosť jeho plnenia bola daná od začiatku. Uvedené okresný súd nevyhodnotil, čím nesprávne
ustálil záver, že má nárok na náhradu za neužívanie spoločných nehnuteľností len za 16 mesiacov.
Žalobca ďalej namietal závery okresného súdu, na základe ktorých ustálil výšku odplaty za neužívanie

spoločných nehnuteľnosti sumou 300,- eur mesačne. Pokiaľ súd uzavrel, že nie je možné prihliadať
na stav spoločných nehnuteľností po žalovaným 1/ vykonanej rekonštrukcii, keďže on sám na ňu
neprispel a nemôže tak participovať na zhodnotení nehnuteľností, pretože „ z nepráva nemožno urobiť
právo“, tento záver je v rozpore s elementárnou logikou, ako aj s ustanovením § 142 a nasl. OZ a
ustálenou súdnou praxou. Investície do spoločnej nehnuteľnosti menšinového spoluvlastníka vykonané

bez súhlasu druhého spoluvlastníka, ktorými sa spoločná nehnuteľnosť zhodnotí sa vyporiadavajú až
pri zániku podielového spoluvlastníctva . Dovtedy má právo každý zo spoluvlastníkov participovať na
užívaní spoločnej nehnuteľnosti v stave, v ktorom sa práve nachádza. Žalobca ďalej poukázal na to,
že okresný súd opomenul zobrať do úvahy vyjadrenia žalovaného 1/ pri súdnej ohliadke predmetnýchnehnuteľností, na ktorej uviedol, že tam donedávna choval hovädzí dobytok, ošípané, kačice, teda
nepochybne žalovaný 1/ bral z predmetu spoluvlastníctva úžitky. Keďže predmetom podielového
spoluvlastníctva sú aj pozemky, na ktorých žalovaný 1/ choval hospodárske zvieratá, nárok na náhradu

za neužívanie spoločných nehnuteľností vo výške 3000,- eur považoval žalobca za opodstatnený,
korešpondujúci aj s predloženými dôkazmi sporových strán.

9. Žalobca ďalej namietal správnosť záverov okresného súdu, na základe ktorých zamietol žalobu
voči žalovanej 2/. Poukázal na to, že žalovaná 2/ sa stala podielovou spoluvlastníčkou predmetných

nehnuteľností v roku 2014. Po nadobudnutí spoluvlastníckeho podielu, napriek tomu, že mala
vedomosť o prebiehajúcom súdnom spore, neurobila nič, aby zamedzila ďalšiemu užívaniu spoločných
nehnuteľností žalovaným 1/, čím prinajmenšom s jeho konaním súhlasila. Žalovaná 2/ nesie plnú
zodpovednosť aj za tých, ktorým umožnila, respektíve dovolila sporné nehnuteľnosti užívať, teda jej
pasívna legitimácie je v spore daná. Tým, že okresný súd nesprávne žalobu voči žalovanej 2/ zamietol,
nesprávne rozhodol aj o zrušení nariadeného predbežného opatrenia vo vzťahu k žalovanej 2/. Dôvody,

pre ktoré bolo nariadené naďalej trvajú.

10. Vo vzťahu k výrokom o trovách konania žalobca uviedol, že ako závislé výroky na rozhodnutí vo veci
samej podliehajú prieskumu odvolacieho súdu aj bez bližšieho odôvodnenia.

11.Žalovaný1/odvolanímnapadolvýrokyrozsudkuokresnéhosúdu,ktorýmimubolauloženápovinnosť
doručiť žalobcovi tam uvedené listiny (výrok I.) a zaplatiť mu sumu 4.800,- eur (výrok II.) a závislý výrok
o trovách konania (výrok VIII.). Žiadal, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu vo výrokoch I. a II.
zmenil a žalobu v tejto časti zamietol a priznal mu voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100%, alternatívne navrhol rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch

zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V prípade, ak by odvolací súd rozsudok
okresného súdu potvrdil, žiadal, aby výrok VIII. o trovách konania zmenil tak, že žalobcovi prizná
nárok na náhradu trov konania voči jeho osobe v rozsahu 100% a jemu voči žalobcovi v rozsahu 90%.
Odôvodnenie rozsudku okresného súdu, ktoré sa týkalo napadnutého výroku I. a výroku II. považoval
za nepreskúmateľné, pretože sa súd absolútne nevysporiadal s jeho námietkou, že žalobca s listinami,

ktoré od neho žiada doručiť, reálne disponuje, pretože bol stranou v konaní vedenom na Okresnom súde
Banská Bystrica pod sp. zn. 14C/40/2012, v ktorom boli doklady v súvislosti s rekonštrukciou spoločných
nehnuteľností predložené, ako aj projektová dokumentácia. Nezaoberal sa ani jeho ďalšou námietkou,
že sa pokúšal žalobcovi odovzdať požadované doklady, ale žalobcov právny zástupca reagoval na
jeho emaily odmietavo a trval na úradnom overení dokladov. Neodôvodnil, na základe čoho mu uložil

povinnosťdoručiťžalobcovi listiny,ktorébudúúradneoverené,napriektomu,žedôvodnosťtohtonároku
namietal.Bezbližšiehoodôvodneniazostalpodľažalovaného1/ajvýrokII.,ktorýmokresnýsúdrozhodol
o jeho povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 4.800,- eur. Napriek tomu, že poukazoval na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/184/2010, ktoré vychádzalo z obdobných skutkových okolností, ako
súdená vec, okresný súd sa ním nezaoberal. Ďalej namietal, že okresný súd neoznačil žiaden dôkaz,

na základe ktorého ustálil, že v období, za ktoré sa žalobca domáha náhrady za neužívanie spoločných
nehnuteľností,tietoužívalon(žalovaný1/).Tiež,žesanevysporiadalslistinnýmidôkazmi,ktorépredložil
na preukázanie nedôvodnosti výšky náhrady žiadanej žalobcom, ktorú nakoniec ani riadne neodôvodnil.

12. Žalovaný 1/ namietal nedostatočné skutkové zistenia a s tým súvisiace nesprávne právne

posúdenie dôvodnosti nároku žalobcu na doručenie dokladov o vykonanej rekonštrukcii a nároku na
peňažnú náhradu za neužívanie spoločných nehnuteľností. Poukázal na to, že z obsahu vykonaného
dokazovania jednoznačne vyplýva, že žalobca dokladmi, ktoré od neho žiada doručiť, disponuje,
pretože mu ako strane sporu boli doručené v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica,
sp. zn. 14C/40/2012, okrem toho bolo preukázané, že žalobca od neho prevzatie dokumentov bez

racionálneho dôvodu odmietol. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, mal byť nárok žalobcu na doručenie
dokumentov posúdený ako zneužitie práv spoluvlastníka vyplývajúcich z ustanovenia § 139 OZ, čo
výkonom práva v rozpore s dobými mravmi a nemôže mu byť priznaná súdna ochrana. Žalovaný 1/
ďalej namietal, že okresný súd sa nezaoberal posúdením toho, či spoločné nehnuteľnosti užíval nad
rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu. Poukázal na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.

zn. 6Cdo/184/2010, že nevyhnutným predpokladom pre vznik nároku spoluvlastníka na náhradu za
neužívanie spoločnej veci v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu je užívanie tejto veci druhým
(ostatnými spoluvlastníkmi) spoluvlastníkom nad rozsah jeho (ich) spoluvlastníckeho podielu. Z
predložených listinných dôkazov, a to notárskych zápisníc vyplynulo, že nebol prítomný v spoločnýchnehnuteľnostiach v čase, keď tam prišiel žalobca, boli tam len osoby, ktoré zabezpečovali ochranu
majetku a tie žalobcu do nehnuteľností vpustili. Ohliadkou spoločných nehnuteľností vykonanou súdom
bolo preukázané, že nehnuteľnosti nie sú užívané vôbec. Žalobca tak nepreukázal, že v období, za ktoré

si voči nemu uplatňuje peňažnú náhradu, spoločné nehnuteľnosti užíval. Žalovaný 1/ ďalej namietal,
že žalobcom predložené dôkazy na preukázanie výšky peňažnej náhrady sa netýkali nehnuteľností
v porovnateľnom stave, v akom boli spoločné nehnuteľnosti. Zo znaleckého posudku Alpia, ktorý
reflektoval na stav spoločných nehnuteľností v čase, za ktorý si žalobca uplatňuje peňažnú náhradu
vyplynulo, že pokiaľ je nehnuteľnosť bez kúrenia a kolaudácie neužívateľná, náhrada za užívanie je

nulová. Za nesprávny a nepreskúmateľný označil žalovaný 1/ výrok okresného súdu o trovách konania.
Uviedol, že rozsah úspechu a neúspechu mal okresný súd ustáliť vo vzťahu ku každému nároku žalobcu
samostatne, nepovažoval za možné „zmiešavať“ peňažné a nepeňažné plnenie pri určení rozsahu
úspechu strany sporu spôsobom, ako to urobil okresný súd v prejednávanej veci.

13. Žalovaná 2/ odvolaním napadla výrok rozsudku okresného súdu, ktorým bolo voči nej čiastočne

konanie zastavené (výrok IV.) a závislý výrok o trovách konania (výrok IX.). Žiadala, aby odvolací
súd rozsudok okresného súdu v napadnutých výrok zmenil tak, že nárok, o ktorom bolo konanie
voči nej zastavené rozsudkom zamietne a prizná jej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100%. Namietala, že okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Uviedla, že povinnosť odovzdať žalobcovi

kľúče od spoločných nehnuteľností si splnila, o čom svedčí aj protokol o ich odovzdaní z 12.12.2014.
Pokiaľ pri ohliadke na mieste samom 22.10.2019 bolo zistené, že „nepasuje“ kľúč od hlavnej brány,
nebolo preukázané, že ide o kľúč zhodný s tým, ktorý odovzdala žalobcovi v roku 2014. Nesúhlasila
s konštatovaním okresného súdu v bode 46. písomného odôvodnenia napadnutého rozsudku, že
po nadobudnutí spoluvlastníckeho podielu nevytvorila žalobcovi podmienky pre užívanie spoločných

nehnuteľností. Ihneď po nadobudnutí spoluvlastníctva odovzdala žalobcovi kľúče od nehnuteľností,
aby ich mohol užívať, žalobca mal možnosť pri zistení, že kľúče sú vadné, uplatniť u nej námietku a
kľúč mu dodá. Namietala, že v konaní nebolo preukázané, že sa zámky na hlavnej bráne neustále
menili, tak ako to uviedol okresný súd. Vo vzťahu k výroku o trovách konania (výrok IX.) žalovaná 2/
namietala, že okresný súd pri ustálení pomeru úspechu a neúspechu nesprávne vychádzal z toho, že

späťvzatie žaloby zavinila svojim konaním, preto považoval žalobcu v tejto časti za úspešného v konaní
a neprihliadal na okolnosti odovzdávania kľúčov, ktoré uviedla aj v podanom odvolaní.

14. Žalobca vo vyjadrení z 02.10.2020 k odvolaniu žalovaných 1/ a 2/ uviedol, že ich odvolania považuje
za nedôvodné. Tvrdenia žalovaného 1/, že je obeťou šikanovania nezodpovedajú záverom vykonaného

dokazovania, ktorým bolo preukázané, že to bol žalovaný 1/, ktorý konal svojvoľne keď bez jeho súhlasu
ako väčšinového spoluvlastníka vykonal rekonštrukciu spoločných nehnuteľností a neumožnil mu ich
nerušené užívanie. Ďalej uviedol, že potrebu doručenia notársky overených listín riadne pred okresným
súdomzdôvodnil.VkonanínaOkresnomsúdeBanskáBystrica,naktoréžalovaný1/neustálepoukazuje
boli predložené len fragmenty listín, ktorých doručenia sa domáha. Čo sa týka nároku na zaplatenie

peňažnej náhrady žalobca odkázal na svoje vyjadrenia pred okresným súdom, v rámci ktorých ho riadne
zdôvodnil. K odvolaniu žalovanej 2/ uviedol, že ňou uvádzané odvolacie dôvody nie sú dané, pretože na
strany okresného súdu nedošlo k žiadnemu procesnému pochybeniu, ktoré by spôsobilo zmätočnosť
jeho rozhodnutia.

15. Žalovaný 1/ k odvolaniu žalobcu voči výrokom rozsudku okresného súdu, ktoré sa týkali jeho osoby
vovyjadrení,ktorébolookresnémusúdudoručené15.10.2020uviedol,žetobolprávežalobca,ktorýako
väčšinovýspoluvlastníkrozhodol,vakomrozsahuavakomčasebudúspoločnénehnuteľnostijednotlivý
spoluvlastníci užívať. Úvahy okresného súdu, že žalobca si mohol uplatniť náhradu za neužívanie
iba za obdobie, keď bol na základe svojho rozhodnutia oprávnený tieto užívať, označil žalovaný 1/ za

správne. Za nezrozumiteľný považoval argument žalobcu v odvolaní, že ak jeho rozhodnutie ohľadne
užívania spoločných nehnuteľností nerešpektoval došlo k jeho zániku pre nemožnosť plnenia. V ďalšej
časti vyjadrenia, ktorá sa týkala výšky peňažnej náhrady, ktorú si žalobca uplatnil, uvádzal žalovaný
skutočnosti, na ktoré poukazoval vo svojom odvolaní proti výroku, ktorým mu bola uložená povinnosť
zaplatiť žalobcovi peňažnú náhradu vo výške 4.800,- eur.

16. Žalovaná 2/ vo vyjadrení k odvolanie žalobcu, ktoré bolo doručené okresnému súdu 13.10.2020
uviedla, že zotrváva na svojich dovtedajších vyjadreniach. Tvrdenia žalobcu v jeho odvolaní označila
za tendenčné a účelové. Z dôvodmi, pre ktoré okresný súd žalobu voči nej zamietol považovala zasprávne, pretože z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že žalobcovi v minulosti bránila alebo
v súčasnosti bráni v užívaní spoločných nehnuteľností.

17.Žalobcavodvolacejreplikez25.10.2020(kvyjadreniamžalovaným1/a2/kjehoodvolaniu)namietal
interpretáciu pojmu „užívať vec ako vlastník“ žalovaným 1/, opätovne poukázal na to, že žalovaný
1/ neakceptoval rozhodnutie o spôsobe užívania spoločných nehnuteľností. Vo vzťahu k vyjadreniu
žalovanej 2/ opätovne zdôraznil, že pokiaľ ako spoluvlastníčka trpela, že „panstvo na spoločnou vecou“
vykonával žalovaný 1/nesie za to zodpovednosť, akoby konala takto sama.

18. Žalovaný 1/ v odvolacej replike ( k vyjadreniu žalobcu k jeho odvolaniu) uviedol, že pokiaľ žalobca
vo vyjadrení k odvolaniu navrhol vykonať ďalšie dôkazy, ich vykonanie je v odvolacom konaní procesne
neprípustné. Možnosť vykonať nové dôkazy v odvolacom konaní je prípustná iba za splnenia podmienok
stanovených v § 366 CSP, ktoré však v tomto prípade nie sú naplnené. V ďalšej časti zotrval žalovaný
1/ na argumentácii, ktorú uviedol vo svojom odvolaní.

19. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu a z dôvodov
podaných odvolaní (§ 379 a § 380 CSP) po nariadení odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP),
na ktorom zopakoval a doplnil dokazovanie, napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku II., v časti
výroku III., ktorým bola zamietnutá žaloba o povinnosti žalovaného 1/ zaplatiť žalobcovi sumu 48.000,-

eur, vo výrokoch IV., V. a VII. ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP. Rozsudok okresného
súdu vo výroku I., v časti výroku III., ktorým bola zamietnutá žaloba o povinnosti žalovaného 1/ zaplatiť
žalobcovi sumu 43.200,- eur, vo výrokoch VIII. a IX. podľa § 388 CSP zmenil tak, ako je to uvedené vo
výroku tohto rozsudku. Výrok VI., ktorým okresný súd zamietol návrh žalovanej 2/ na prerušenie konania
nebol odvolaním napadnutý, preto sa ho odvolací súd nedotýkal.

20. Vzhľadom na rozsah odvolaním napadnutých výrokov a vznesených odvolacích námietok , odvolací
súd členil odôvodnenie svojho rozhodnutia vo vzťahu k jednotlivým výrokom rozsudku okresného súdu
v poradí, v akom sú v napadnutom rozsudku uvedené.

21. Proti výroku I. rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalovaný 1/, primárne namietal
nepreskúmateľnosť odôvodnenia tejto časti rozsudku okresného súdu, nedostatočné zistenie
skutkového stavu a z toho dôvodu nesprávne právne posúdenie veci. Odvolací súd prezentoval už v
uznesení č.k. 7Co/119/2013-130 z 11.12.2013, ktorým zrušil v poradí prvý rozsudok vydaný okresným
súdom v súdenej veci právny názor, že spoluvlastník má právo zoznámiť sa s obsahom listín a

záznamovtýkajúcichsaspoločnejveci, pričommožnoanalogickyvtomtoprípadeaplikovaťustanovenia
Občianskeho zákonníka o príkaznej zmluve ( § 727 a nasl. OZ) a ak spoluvlastník vykonáva správu
spoločnej veci fakticky bez súhlasu ostatných spoluvlastníkov tak je použiteľné konanie bez príkazu
(§746 OZ). Okresnému súdu zároveň uložil, aby sa vysporiadal s námietkami žalovaného 1/, že
požiadavka žalobcu, aby mu boli predložené predmetné listiny notársky overené, je nedôvodná.

Okresný súd vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom, opätovne sa v odôvodnení nevysporiadal s tým,
na základe čoho (akých úvah a vykonaných dôkazov) rozhodol, že žalovaný 1/ má žalobcovi doručiť ním
žiadané listiny notársky overené, z ktorého dôvodu je rozsudok okresného súdu opäť nepreskúmateľný.
Ustanovenie § 390 CSP ukladá odvolaciemu súdu povinnosť rozhodnúť o odvolaní po predchádzajúcom
zrušení rozhodnutia a vrátení veci na nové konanie súdu prvej inštancie. Odvolací súd preto vo veci

nariadil pojednávanie, zopakoval a doplnil dokazovanie a vo veci rozhodol.

22. Po preskúmaní veci odvolací súd považoval námietky žalovaného 1/ vzťahujúce sa k odôvodneniu
výroku I. rozsudku okresného súdu za dôvodné. V súvislosti s preskúmateľnosťou súdneho rozhodnutia
odvolací súd zdôrazňuje, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí súd reagovať na každý argument strany

sporu, avšak je nutné, aby reagoval na také vyjadrenia a argumentáciu, ktorá je významná z hľadiska
nároku, ktorý je predmetom súdneho rozhodovania. Predmetom rozhodovania v súdenej veci bol nárok
žalobcu voči žalovanému 1/ na predloženie úradne overených listín - zmlúv, objednávok, príjmových
a výdavkových dokladov, ktoré sa týkali rekonštrukciu a hospodárenie so spoločnou vecou. Tvrdenia
žalovaného 1/, že uvedené listiny má žalobca v dispozícii, respektíve, že odmietol jeho návrhy na

možnosť sa s nimi oboznámiť tvoria podstatnú argumentáciu, s ktorou bol povinný sa okresný súd
vysporiadať a v súvislosti s ňou aj vykonať navrhované dokazovanie. Keďže to okresný súd neurobil, na
základe opakovania dokazovania tento nedostatok odstránil odvolací súd v rámci odvolacieho konania
a vykonaného pojednávania.23. Odvolací súd doplnil dokazovanie a oboznámil sa s obsahom spisu Okresného súdu Banská
Bystrica sp. zn. 14C/40/2012. Zistil, že v tomto konaní je spojených niekoľko pôvodne samostatných

žalôb , predmetom ktorých boli nároky žalovaného 1/, ktorý v tomto konaní vystupoval ako žalobca
proti žalobcovi, ktorý v konaní vystupoval ako žalovaný, na zaplatenie súm predstavujúcich vynaložené
finančné prostriedky v súvislosti s výkonom rekonštrukcie nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. L.,
zapísaných na LV č. XXXX. Ďalej mal preukázané, že prílohy žalôb tvorili faktúry, ktorými žalovaný
1/ preukazoval, že vynaložil žalované sumy na predmetné nehnuteľnosti, tieto boli spolu zo žalobami

zaslané na vyjadrenie žalobcovi, resp. jeho právnemu zástupcovi . Na základe údajov o čase vystavenia
jednotlivých faktúr a predmete fakturácie odvolací súd zistil, že boli vystavené v rokoch 2010 a 2011 za
stavebné a iné obdobné práce na spoločných nehnuteľnostiach. Žalobca sa však v súdenej veci voči
žalovanému 1/ domáhal doručenia listín, ktoré sa týkali nielen rekonštrukcie spoločných nehnuteľností,
ale aj hospodárenia s nimi a to za obdobie od októbra 2010 do 28.08.2014. Nemožno tak prisvedčiť
žalovanému 1/, že žalobca tým, že bol stranou sporu pred súdom v Banskej Bystrici má listiny, ktorých

predloženia sa domáha, vo svojej dispozícií, resp. sa s nimi mohol v tomto konaní oboznámiť, pretože
žalobca žiada predloženia listín aj za ďalšie obdobie, nie len do roku 2011 a nie len týkajúce sa
rekonštrukcie, ale aj hospodárenia so spoločnými nehnuteľnosťami.

24.Odvolacísúdsavrámcidoplneniadokazovaniaoboznámilsmailovoukomunikácioumedziprávnymi

zástupcami žalobcu a žalovanej 2/. Právny zástupca žalovanej 2/ mailom z 05. 06. 2019 oznámil
právnemu zástupcovi žalobcu, že pripravujú požadované dokumenty, avšak už pri projekte, vzhľadom
na jeho rozsah a veľkosť formátu vznikol problém s kopírovaním a predložením notárovi na overenie.
Zároveňmunavrhol,žežalobcoviprojektpredložínanahliadnutieanechánajehorozhodnutí,čoavakej
forme by potreboval, navrhol mu konkrétne dni, kedy sa môžu stretnúť, s tým, že určenie času ponechal

na žalobcovi. Právny zástupca žalobcu v mailovej odpovedi z 10.06.2019 tento návrh neakceptoval.
Poukázal na to, že právny zástupca žalovanej 2/ nepreukázal, že koná aj v mene žalovaného 1/, pre
uvedenú výhradu sa k návrhu vyjadril len všeobecne a v závere uviedol, že na splnení tejto zákonnej
povinnosti žalovaného 1/ trvajú. Žalobca vo výpovedi na pojednávaní pred odvolacím súdom 12.10.2021
uviedol, že právny zástupca žalovanej 2/ už na pojednávaní pred okresným súdom predložil nejaké

množstvo listín s tým, že sa tam niečo nájde, aby si to prevzali. Takýto spôsob odovzdania však
nepovažoval za vhodný.

25. Ďalej odvolací súd opakoval dokazovanie, v rámci ktorého sa oboznámil so záznamom zo
stretnutia spoluvlastníkov zo dňa 22.11.2011, ktoré zvolal žalobca a ktorého sa žalovaný 1/,v tom čase

spoluvlastník spoločných nehnuteľností nezúčastnil a s následnou písomnou korešpondenciou medzi
vtedajšími právnymi zástupcami žalobcu a žalovaného 1/. Na stretnutí bolo prijaté rozhodnutie väčšinou
počítanou podľa veľkosti podielov, aby žalovaný 1/ v lehote 7 dní doručil žalobcovi listiny týkajúce sa
hospodárenia so spoločnou vecou. Z následnej korešpondencie medzi vtedajšími právnymi zástupcami
žalobcu a žalovaného 1/, a to z listu právnej zástupkyne žalovaného 1/ JUDr. Pavelkovej zo 16.12.2011

vyplýva, že žalovaný 1/ bol oboznámený s výsledkami stretnutia spoluvlastníkov a bolo mu známe, že
na základe jeho záverov bol vyzvaný na predloženie listín týkajúcich sa hospodárenia so spoločnou
vecou žalobcovi.

26. Spoluvlastník má právo zoznámiť sa s obsahom listín a záznamov týkajúcich sa spoločnej veci,

uvedené právo však nie je možné chápať formálne, teda ako právo na predloženie dokladov za
akýchkoľvek podmienok. Spoluvlastník, ktorý má povinnosť doklady predložiť si ju splní tým, že predloží
doklady za takých podmienok, ktoré umožňujú oprávnenému spoluvlastníkovi ich riadne preštudovať,
prípadne vyhotoviť si z nich odpisy a kópie. Predpokladom pre skúmanie toho, či mal spoluvlastník
možnosť realizovať právo na zoznámenie sa s dokumentmi je zistenie, že o to požiadal. Odvolací súd

mal na základe vykonaného dokazovania zo záznamu zo stretnutia spoluvlastníkov zo dňa 22.11.2011
preukázané, že žalovanému 1/ bola uložená povinnosť predložiť doklady týkajúce sa hospodárenia
so spoločnou vecou, tento záznam, ako vyplynulo z následnej korešpondencie právnych zástupcov
žalobcuažalovaného1/bolžalovanému1/doručený.Podanoužaloboužalobcažiadal,abymužalovaný
1/ predmetné listiny doručil a aby listiny boli notársky overené. Takýto nárok žalobcu však nemá

oporu v platnom práve. Pre nedostatok výslovnej úpravy sa na vzťah medzi spoluvlastníkmi analogicky
aplikujú ustanovenia § 727 a nasl. o príkaznej zmluve, respektíve § 746 OZ o konaní bez príkazu. V
prejednávanej veci bolo preukázané, že žalovaný 1/ fakticky užíval spoločné nehnuteľnosti, bez súhlasu
a v rozpore s rozhodnutím väčšinového spoluvlastníka, preto pri právnom posúdení veci odvolací súdvychádzal z ustanovenia § 746 OZ podľa ktorého, konateľ bez príkazu je povinný dokončiť konanie,
podať o ňom vyúčtovanie a previesť všetko, čo pri tom získal, na toho, koho záležitosť obstaral. Keďže
miesto, kde má dôjsť k „plneniu“ (predloženiu ) vyúčtovania a ani spôsob predloženia nie je určený

v tomto ustanovení, aplikoval všeobecné ustanovenia o voľbe spôsobu plnenia (§ 561 ods. 1 OZ) a
voľbe miesta plnenia (§ 567 ods. 1OZ) záväzku. V oboch prípadoch je rozhodná dohoda, ak dohody
niet a záväzok možno splniť viacerými spôsobmi má právo voľby dlžník, ak nie je dohoda o mieste
plnenia, je miestom plnenia bydlisko alebo sídlo dlžníka. Žalobca netvrdil existenciu dohody o spôsobe
a mieste predloženia žiadaných listín medzi ním a žalovaným 1/. Teda, ak medzi nimi nebola dohoda, že

žalovaný 1/ doručí žalobcovi notársky overené listiny, žalobca nebol oprávnený domáhať sa predloženia
notársky overených listín. Rovnako nebolo preukázané, že by sa dohodli na mieste, kde žalovaný 1/
predloží listiny žalobcovi, prípadne, že mu ich doručí. Žalovaný 1/ tak bol oprávnený zvoliť spôsob, akým
si povinnosť predložiť listiny žalobcovi splní. Nepochybne časť listín týkajúcich sa rekonštrukcie, a to
tie, ktoré boli prílohou žalôb v konaní pred Okresným súdom Banská Bystrica boli v dispozičnej sfére
žalobcu, s ďalšími listinami chcel žalovaný 1/ žalobcu oboznámiť na stretnutí, ktoré by si dohodli, ako

vyplynulo z mailovej komunikácie právny zástupca žalobcu túto možnosť odmietol. Odvolací súd preto
výrokI.rozsudkuokresnéhosúdupodľa§388CSPzmenilažalobuvtejtočastiakonedôvodnúzamietol.

27. Žalobca sa voči žalovanému 1/ domáhal zaplatenia sumy 96.000,- eur (32 mesiacov x 3000,-
eur / mesiac) titulom náhrady za nemožnosť užívania spoločných nehnuteľností v období od 1.1. 2012

do 28.8.2014, pretože mu v tom žalovaný 1/ bránil. Okresný súd výrokom II. čiastočne tomto nároku
vyhovel a žalovanému 1/ uložil zaplatiť žalobcovi sumu 4.800,- eur. Výrokom III. vo zvyšnej časti o
zaplatenie sumy 91.200,- eur (96.000-4.800), žalobu zamietol. Výrok II. napadol odvolaním žalovaný 1/
a výrok III. napadol odvolaním žalobca. Odvolací súd sa najskôr zaoberal námietkou žalovaného 1/ , že
okresný súd neprihliadal na dôkazy, ktorými bolo preukázané, že spoločné nehnuteľnosti v období, za

ktoré si uplatňuje žalobca peňažnú náhradu žalovaný 1/ neužíval, ani sa v nich nenachádzal. Okresný
súd pri právnom posúdení uvedeného nároku správne vychádzal z ustanovenia § 137 OZ v zmysle
ktorého,právokaždéhozospoluvlastníkovužívaťvecjeobmedzené rovnakýmprávomostatnýchužívať
vec podľa veľkosti svojho spoluvlastníckeho podielu. K užívaniu nad rámec spoluvlastníckeho podielu
dochádza vtedy, keď niektorý zo spoluvlastníkov fakticky užíva spoločnú vec vo väčšom rozsahu, než by

zodpovedalo jeho spoluvlastníckemu podielu, čím obmedzuje v užívaní iného spoluvlastníka. Faktické
reálne užívanie nad rámec spoluvlastníckeho podielu nie je vždy nevyhnutnou podmienkou pre vznik
povinnosti zaplatiť peňažnú náhradu za užívanie nad rámec spoluvlastníckeho podielu. Rozhodné je,
že spoluvlastník bráni druhému spoluvlastníkovi v realizácií spoluvlastníckeho práva, nie je významné,
že v užívaní brániaci spoluvlastník sám fakticky spoločnú vec neužíva.

28. Z hľadiska vyššie uvedeného právneho posúdenia veci dôkazy, z ktorých vyplynulo, že žalovaný
1/ spoločné nehnuteľnosti v období, za ktoré si žalobca uplatňuje peňažnú náhradu neužíval, sú bez
relevantnej súvislosti s argumentami, na ktorých založil rozhodnutie okresný súd. Uvedené právne
posúdenie nie je ani v rozpore zo závermi Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 184/2010, na ktoré

odkazoval žalovaný 1/. Dovolací súd svoje závery, že ak by spoločná vec nebola spoluvlastníkom
užívaná vôbec, alebo by bola užívaná v rozsahu neprevyšujúcom veľkosť spoluvlastníckeho podielu,
nevznikol by ostatným, spoločnú vec neužívajúcim spoluvlastníkom nárok na náhradu za jej neužívanie,
neopieral o skutkové zistenia, že žalovaný bránil žalobcom v užívaní spoločných nehnuteľností. Neriešil
situáciu, že ostatní spoluvlastníci nemohli užívať spoločnú vec v rozsahu svojho podielu, napriek

tomu, že jeden zo spoluvlastníkov ju neužíval v rozsahu väčšom než je jeho podiel, pretože im tento
spoluvlastník bránil v jej užívaní. Odvolací súd tak námietku žalovaného 1/, že okresný súd sa
nezaoberal posúdením toho, či spoločné nehnuteľnosti užíval nad rozsah svojho spoluvlastníckeho
podielu nepovažoval za dôvodnú.

29. Žalobca aj žalovaný 1/ namietali (každý z iných dôvodov) nesprávnosť záverov okresného súdu,
na základe ktorých ustálil priznanú výšku náhrady. Z obsahu spisu mal odvolací súd preukázané, že
žalobca na preukázanie výšky uplatnenej náhrady v žalobe ako dôkaz označil a predložil vyjadrenie
realitnej kancelárie FISCHER & PARTNERS, s.r.o., Poľná 40/26, Ružomberok z 23.04.2012 podľa
ktorého, výška cien nájmu porovnateľných nehnuteľností bola 4.500,- až 6.000,- eur mesačne +

energie. Následne žalobca doložil podrobnejšie vypracovaný odhad trhovej hodnoty nájmu touto
realitnou kanceláriou z 24.05.2019. Žalovaný 1/ rozporoval výšku náhrady a v súvislosti s tým, na
pojednávaní pred okresným súdom 29.11.2012 predložil statický a znalecký posudok a na základe
záverov z pojednávania pred okresným súdom z 29.01.2020 predložil odhad trhovej ceny spoločnýchnehnuteľností. Odvolací súd sa v rámci zopakovania dokazovania s týmito listinami oboznámil. Statický
posudok stavby „Kusková vila“ (čo je jedna zo sporných spoločných nehnuteľností vedených na LV č.
XXXX pre k.ú. L. ako ako bytový dom súpisné č. X postavený na parc. č. 1360/1) zo dňa 08.10.2010 bol

vyhotovený Ing. E. K. ml. na posúdenie nosných konštrukcií objektu k októbru 2010. Podľa jeho záveru,
existujúce stavebné konštrukcie sú z hľadiska statiky nebezpečné a je nutná ich rekonštrukcia. Znalecký
posudok č. 83/2010 vyhotovil Ing. Fiala Jozef, znalec z odboru stavebníctva za účelom stanovenia
všeobecnej hodnoty „C. vily“ a to podľa jej stavu ku 19.10.2010. Znalec konštatoval, že objekt je vo
veľmi zlom technickom stave, viac rokov neobývaný, bez údržby neobývateľný. Odhad trhovej ceny

nehnuteľností bol vyhotovený odhadcom Alpia, s.r.o., A. Kmeťa 24, Martin pod č. 75/2019 zo dňa
27.01.2020, ktorý uviedol, že predpokladá cenu nájmu za predmetný obytný dom 3.500,- eur až 4.000,-
eur mesačne , v tom čase už boli spoločné nehnuteľnosti zrekonštruované. Žalovaný 1/ vo výpovedi
pred odvolacím súdom nespochybňoval, že rekonštrukciu spoločných nehnuteľností vykonal, tvrdil, že
do roku 2012 vykonal iba nutné opravy, elektrická energia bola zavedená až v roku 2014, dovtedy išlo
o tzv. holodom, vila je použiteľná posledné dva alebo tri roky. Žalovaný 1/ uvedené tvrdenia použil až

v rámci odvolacieho konania, nevzniesol ich ako obranu v konaní pred okresným súdom. Tam naopak,
v písomnom vyjadrení k žalobe zo 16.09.2012 (č.l. 48), prostredníctvom právnej zástupkyne uviedol,
že „ v súčasnosti sú žalobca a žalovaný spoluvlastníkmi plne funkčnej nehnuteľnosti“. Žalovaný 1/
na pojednávaní pred odvolacím súdom uviedol, že „ za týmto si stojím“ a doplnil, že to čo uvádzali
právnici je jedna vec, ale elektrická energia bola zavedená až v roku 2014, nevedel uviesť, prečo sa

v písomnom vyjadrení takto vyjadril. Odvolací súd uvedené tvrdenia vyhodnotil ako nové tvrdenia v
doteraz prebiehajúcom konaní neuplatnené, ktoré mohli byť uplatnené v odvolacom konaní iba za
splnenia zákonných podmienok podľa § 366 CSP. Žalovaný 1/, respektíve, ani jeho právny zástupca,
nie len že nepreukázal ich splnenie, ale ani ich existenciu netvrdil, odvolací súd tak na uvedené tvrdenia
neprihliadal.

30. Na základe zopakovaného dokazovania tak odvolací súd ustálil, že v období od 01.01.2012 do
28.8.2014 (ďalej aj „rozhodné obdobie“) boli spoločné nehnuteľnosti v užívaniaschopnom stave. Statický
a znalecký posudok, ktoré predložil žalovaný 1/ sa týkali posúdenia stavu spoločných nehnuteľností
pred rozhodným obdobím. Pre posúdenie výšky nároku je významné, v akom stave sa nehnuteľnosti

nachádzali v rozhodnom období. Žalobca na preukázanie dôvodnosti výšky uplatnenej náhrady predložil
vyjadrenie realitnej kancelárie FISCHER & PARTNERS, s.r.o., 23.04.2012, žalovaný 1/ nerozporoval,
že by odhad výšky nájmu (4.500.,- eur až 6.000,- eur), nezodpovedal cene nájmov obdobných
nehnuteľností v rozhodnom období. Dokonca ním predložený odhad trhovej ceny nehnuteľností
vyhotovený odhadcom Alpia, s.r.o. zo dňa 27.01.2020 predpokladal cenu nájmu za obytný dom (C.

vilu) 3.500,- eur až 4.000,- eur mesačne. Svoju obranu zameral najmä na to, že spoločné nehnuteľnosti
sám, bez akejkoľvek a to najmä finančnej účasti žalobcu, dostal do užívaniaschopného stavu a ak by to
neurobil, žalobca by si nemohol uplatňovať takúto výšku náhrady, pretože by spoločné nehnuteľnosti boli
v stave, keď by ich užívanie bolo vylúčené. Okresný súd uvedené skutočnosti zohľadnil pri rozhodovaní
o tom nároku. Odvolací súd, ich na rozdiel od okresného súdu nepovažoval za právne relevantné pre

rozhodnutie o tomto nároku. Žalovaný 1/ realizoval rekonštrukciu spoločných nehnuteľností bez dohody
so žalobcom a proti jeho vôli, ako väčšinového spoluvlastníka, teda konal protiprávne v rozpore s
ustanovením § 139 ods. 2 OZ, čo nemožno zohľadniť pri určení výšky žalobcom uplatneného nároku.
Na základe opakovaného dokazovania odvolací súd dospel k záveru, že žalobcom predložený odhad
výšky nájmu vykonaný spoločnosťou FISCHER & PARTNERS, s.r.o. dostatočne preukazuje dôvodnosť

výšky uplatneného nároku. Žalovaným 1/ predložené dôkazy túto výšku nespochybnili, naopak odhad
spoločnosti Alpia, s.r.o. podporil správnosť údajov uvedených vo vyjadrení realitnej kancelárie, ktoré k
žalobe pripojil žalobca.

31. Žalobca v odvolaní namietal, že okresný súd nemohol pri určení počtu 16 mesiacov, za ktoré mu

priznal náhradu vychádzať z rozhodnutia spoluvlastníkov z 22.11.2011, pretože došlo k zániku plnenia,
lebo mu žalovaný 1/ neumožnil nehnuteľnosti užívať. Odvolací súd nepovažoval uvedenú námietku za
dôvodnú. Zánikzáväzkuprenemožnosťplnenia upravujeustanovenie§575OZ,podľaods.1dochádza
k zániku záväzku pre nemožnosť plnenia na strane dlžníka. Všeobecne platí, že o nemožné plnenie
pôjdeibavtedy,ak1.plneniejenemožnézobjektívnehohľadiska,t.j.,žeplnenienemôžebyťrealizované

nikým (napr. ak vec plnenia zanikla), 2. nemožnosť plnenia nastala až následne, teda v čase vzniku bol
záväzok splniteľný, 3. nemožnosť plnenia nie je dočasná, ale je trvalá, 4. ide o nemožnosť všetkých
z viacerých plnení. Za nemožné sa v zmysle ustanovenia § 575 ods. 2 OZ nepovažuje plnenie, ktoré
možno splniť za sťažených podmienok, s väčšími nákladmi, po určitej dobe. Možno teda uzavrieť, žeodmietavý postoj žalovaného 1/ k rozhodnutiu spoluvlastníkov o spôsobe a rozsahu užívania spoločných
nehnuteľností nespôsobil zánik jeho povinnosti rešpektovať predmetné rozhodnutie a bez ďalšieho ani
zánik predmetného rozhodnutia.

32. Vzhľadom na vyššie uvedené zistenia a závery, po preskúmaní napadnutého rozsudku, odvolací
súd považoval nárok žalobcu na zaplatenie peňažnej náhrady za rozhodné obdobie, vzhľadom na
rozhodnutie spoluvlastníkov z 22.11.2011, že žalobca bude oprávnený užívať spoločné nehnuteľnosti
v párnych mesiacoch kalendárneho roka, za dôvodný v rozsahu 16 mesiacov, v tejto časti sa stotožnil

so závermi rozsudku okresného súdu. Čo sa týka výšky náhrady, na základe opakovania dokazovania
dospel k záveru, že žalobca preukázal dôvodnosť sumy 3.000,- eur/ mesačne, celkom má žalobca voči
žalovanému 1/ nárok na zaplatenie náhrady za neužívanie spoločných nehnuteľností v sume 48.000,-
eur (16 mesiacov x 3.000,- eur), nie ako si uplatňoval v žalobe 96.000,- eur (32 mesiacov x 3.000,-
eur). Napadnutým rozsudkom okresný súd priznal žalobcovi 4.800,- eur ( výrok II.), odvolací súd, preto
žalobcovi priznal zvyšok do sumy 48.000,- eur a to 43.200,- eur (48.000,- eur - 4.800,). Odvolací súd

potom výrok II. rozsudku okresného súdu potvrdil a výrok III. v časti o zamietnutí nároku žalobcu na
zaplatenie 43.200,- zmenil a v tejto časti žalobe vyhovel a v časti o zamietnutí 48.000,- eur ho potvrdil.

33. Výrokom IV. okresný súd konanie voči žalovanej 2/ v časti uloženia povinnosti odovzdať žalobcovi
kľúče od nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX pre obec a k. ú. L. zastavil. Proti tomuto výroku

podala odvolanie žalovaná 2/. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že odvolacie námietky
žalovanej 2/ sú nedôvodné.

34. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.

35. Podľa § 146 ods. 1 veta prvá CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z
vážnych dôvodov nesúhlasí.

36. Späťvzatie žaloby je jedným zo širokej škály dispozičných oprávnení žalobcu ako účastníka konania
s postavením tzv. dominus litis (pána sporu), ktorý má právo procesnými úkonmi, ktoré sú prejavom jeho

autonómnej vôle, ovplyvňovať priebeh a smerovanie celého súdneho konania (tzv. dispozičný princíp
civilného konania). Vôľa žalobcu dosiahnuť zastavenie konania prostredníctvom inštitútu späťvzatia
žalobyjevšaklimitovanádvomaskutočnosťami,atonesúhlasomdruhejprocesnejstranysozastavením
konania a existenciou vážnych dôvodov, pre ktoré konanie zastaviť nemožno. Dôkazné bremeno
existencie takýchto vážnych dôvodov potom v konaní nesie žalovaný. Pokiaľ ide o vymedzenie pojmu

vážne dôvody, zákon túto otázku nerieši, preto treba vychádzať z toho, že posudzovanie vážnosti
dôvodov je výlučne vecou voľnej úvahy a hodnotiaceho úsudku súdu. Pri posudzovaní závažnosti
dôvodov berie na zreteľ jednotlivé skutkové okolnosti prípadu a povahu uplatňovaného nároku, a hodnotí
predovšetkým možné dôsledky zastavenia konania z hľadiska právneho a faktického stavu vzťahov
medzi účastníkmi a dopad na postavenie účastníkov, najmä žalovaného, s prihliadnutím na mieru

ohrozenia jeho práv a právom chránených záujmov. Žalovaná 2/ žiadne relevantné dôvody nesúhlasu,
ktoré by spĺňali uvedené kritéria neuviedla. Fakticky potvrdila dôvody, pre ktoré zobral žalobca žalobu
voči nej v tejto časti späť. Neuviedla však žiadne relevantné tvrdenia, aký dopad by späťvzatie žaloby
mohlo mať na jej osobu, prípadne vzťahy účastníkov a pod. Odvolací súd tak rozsudok okresného súdu
vo výroku IV. potvrdil ako vecne správny.

37. Výrokom V. súd žalobu voči žalovanej 2/ vo zvyšnej časti, ktorou sa žalobca domáhal uloženia
povinnosti žalovanej 2/ umožniť mu nerušený vstup a užívanie spoločných nehnuteľností v súlade s
rozhodnutím väčšiny zo dňa 22. 11. 2011 zamietol. Proti tomuto výroku podal odvolanie žalobca. Po
preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že výrok V. je síce vecne správny, ale s dôvodmi, pre

ktoré súd žalobu v tejto časti zamietol sa nestotožnil. Okresný súd vychádzal z toho, , že prekážky
pri užívaní spoločných nehnuteľností, súkromnú strážnu službu a psy na pozemku, vytvoril žalovaný
1/. Odvolací súd na základe zopakovania dokazovania výsluchom žalovaných 1/ a 2/ mal na základe
ich zhodného vyjadrenia preukázané, že po nadobudnutí spoluvlastníckeho podielu žalovaná 2/ na
základe dohody so žalovaným 1/ zabezpečovala stráženie spoločných nehnuteľností prostredníctvom

zamestnancov žalovaného 1/, ktorí tam boli v už čase trvania jeho spoluvlastníctva. Odvolací súd, na
rozdiel od okresného súdu dospel k právnemu záveru, že žalovaná 2/ poverila strážením spoločných
nehnuteľností žalovaného 1/, ktorý poverenie plnil prostredníctvom svojich zamestnancov a psov. Medzi
žalovaným 1/ a žalovanou 2/ tak existoval vzťah, ktorý možno subsumovať pod ustanovenia § 724a nasl. OZ o príkaznej zmluve. Konanie žalovaného 1/ tak okresný súd nesprávne vyhodnotil ako
zásah tretej osoby do vlastníckeho práva žalobcu, žalovaný 1/ konal v mene žalovanej 2/ na základe
jej pokynu tam ponechal strážnikov aj psov. Keďže okresný súd vychádzal z nesprávneho právneho

posúdenia veci, už sa nezaoberal posúdením, či žalovaná 2/ bráni žalobcovi v užívaní spoločných
nehnuteľností. Odvolací súd preto dokazovanie opakoval. Z výpovede žalovanej 2/ vyplynulo, že na
základe neodkladného opatrenia vydaného okresným súdom v prejednávanej veci, odovzdala žalobcovi
kľúče od spoločných nehnuteľností. Odvolací súd sa oboznámil aj so zápisom z odovzdávania kľúčov
z 12.12.2014. Z jeho obsahu vyplýva, že v súlade z uznesením Okresného súdu Ružomberok č.k.

7C/44/2012-262 zo dňa 18.11.2014 žalovaná 2/ odovzdala žalobcovi kľúče od spoločných nehnuteľností
a to konkrétne 1 ks od vstupnej brány a 3 ks od vily (od hlavného vchodu a dvoch bočných vchodov) a
1 ks od garáže. V zápise sa uvádza, že nakoľko nebolo možné overiť funkčnosť odovzdávaných kľúčov
(podľa výpovedí žalobcu a žalovanej 2/ pred odvolacím súdom, k odovzdaniu došlo v hoteli v Banskej
Bystrici), preberajúci, t.j. žalobca si vyhradzuje právo na uplatnenie námietky voči žalovanej 2/ a tá sa
zaväzuje bezodkladne zjednať nápravu. Žalobca vo výpovedi pred odvolacím súdom uviedol, že bol

po odovzdaní kľúčov žalovanou 2/ tieto vyskúšať, kľúč od hlavnej brány tam pasoval, ostatné nemohol
vyskúšať, lebo na pozemku boli veľké bojové psy. Následne však už kľúč od hlavnej brány nepasoval,
žalobca sa nevedel bližšie vyjadriť, prečo sa až tri roky po odovzdaní kľúčov domáhal v exekúcií výkonu
neodkladného opatrenia, z dôvody tvrdenej výmeny zámkov na hlavnej bráne. Zo zápisnice o súdnej
ohliadke spoločných nehnuteľností konanej 22.10.2019 odvolací súd zistil, že žalovaný 1/ otvoril kľúčom

hlavnú bránu a tento kľúč odovzdal a nechal žalobcovi. Žalobca odskúšal ostatné kľúče, ktoré mu
boli, podľa jeho vyjadrenia odovzdané žalovanou 2/ na základe neodkladného opatrenia a všetky do
určených zámkov pasovali. Na spoločných nehnuteľnostiach sa v čase ohliadky nachádzal koterec so
psom. Strany nemali k predmetnej zápisnici žiadne námietky.

38. Žalovaná 2/ v konaní poukázala na to, že žalobcovi nebráni vstúpiť a užívať spoločné nehnuteľnosti,
strážnici a psy slúžia na ochranu pred neoprávnenými zásahmi tretích osôb, teda chránia nie len
jej ale aj žalobcove vlastníctvo. Žalovaný 1/ vo výpovedi uviedol, že pred vstupom do spoločných
nehnuteľností použil „klaksón“. Odvolací súd sa oboznámil z obsahom notárskej zápisnice z 02.02.
2012, NZ 3915/2012 o priebehu ohliadky spoločných nehnuteľností žalobcom. Konštatuje sa v nej,

že hlavná brána bola uzamknutá, nebol tam žiadny zvonček , na zvukový klaksón z osobného
motorového vozidla dostavil muž, ktorý sa predstavil ako M. M., zamestnanec žalovaného 1/. Previedol
žalobcu po nehnuteľnostiach, kľúče mu však odmietol odovzdať. Ďalej sa oboznámil s obsahom
notárskej zápisnice zo 17.02.2015, NZ 5094/2015 o osobnej návšteve žalobcu dňa 01.02. 2015 na
spoločných nehnuteľnostiach za účelom ich zápisničného odovzdania od žalovanej 2/. Z jej obsahu

vyplýva, že hlavná brána bola uzamknutá, žalovaná 2/ sa na odovzdanie neustanovila. V areáli
spoločných nehnuteľností sa nachádzali M. P. a O. I., ktorý uviedli, že nemajú žiadne pokyny týkajúce
sa odovzdávania nehnuteľností od žalovanej 2/.

39. Odvolací súd v bode 27. odôvodnenia tohto rozhodnutia uviedol, že faktické reálne užívanie

spoločnej veci nad rámec spoluvlastníckeho podielu nie je vždy nevyhnutnou podmienkou pre vznik
povinnosti zaplatiť peňažnú náhradu za užívanie nad rámec spoluvlastníckeho podielu. Rozhodné je,
že spoluvlastník bráni druhému spoluvlastníkovi v realizácií spoluvlastníckeho práva, nie je významné,
že v užívaní brániaci spoluvlastník sám fakticky spoločnú vec neužíva. Odvolací súd na základe
opakovania dokazovania mal preukázané, že žalobca disponuje kľúčom od vstupnej brány do areálu

spoločných nehnuteľností, ktorý mu bol odovzdaný počas súdnej ohliadky 22.10.2019, ako aj kľúčmi od
ostatných spoločných objektov a vyhodnotil to ako skutočnosť, že žalobcovi nie sú vytvárané zo strany
žalovanej 2/prekážky, aby vstúpil a užíval spoločné nehnuteľnosti. Čo sa týka stráženia objektu a psov,
z notárskych zápisníc, ktoré opisovali priebeh návštev žalobcu spoločných nehnuteľností vyplynulo, že
uvedené osoby mu vo vstupe nebránili, rovnako psy boli v tom čase zatvorené. Odvolací súd považoval

za dôvodné námietky žalovanej 2/ o nutnosti ochrany spoločných nehnuteľností. Z predložených
vyjadrení realitných kancelárií a nimi odhadovanej výšky nájomného, v prípade prenájmu spoločných
nehnuteľností, ktoré predložili žalobca aj žalovaným 1/ je nesporné, že areál spoločných nehnuteľností je
nemalej hodnoty, potom jeho zabezpečenie strážnou službou a psami možno vyhodnotiť ako oprávnené.
Odvolací súd, tak dospel k záveru, že zo strany žalovanej 2/ nie je žalobcovi bránené v užívaní

spoločných nehnuteľností a rozsudok okresného súdu vo výroku V. potvrdil.

40. Výrokom VII. okresný súd zrušil uznesenie, ktorým bolo nariadené predbežné opatrenie voči
žalovanej 2/ . Predmetné predbežné opatrenie bolo vydané podľa ustanovení zákona č. 99/1963 Zb.Občiansky súdny poriadok, ktorý bol základný procesný predpis upravujúci konanie súdu, s účinnosťou
od 01.07.2016 bol nahradený novým procesným predpisom a to zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilným
sporovým poriadok. Ten nahradil inštitút predbežného opatrenia obdobným inštitútom - neodkladným

opatrením.

41. Podľa § 471 ods. 1 CSP predbežné opatrenia nariadené predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona sa spravujú ustanoveniami tohto zákona o neodkladných opatreniach a zabezpečovacích
opatreniach.

42. Podľa § 335 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej súd prvej
inštancie aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta alebo zamieta alebo ktorým konanie
vo veci samej zastavuje.

43. Konanie v súdenej veci začalo v roku 2012 doručením žaloby na súd, počas konania bolo vo

výroku VII. okresného súdu uvedeným uznesením nariadené neodkladné opatrenie voči žalovanej 2/,
keďže žaloba bola voči nej zamietnutá muselo byť uznesenie o nariadení predbežného opatrenia podľa
citovaných ustanovení § 335 ods.1 v spojení s § 471 ods. 1 CSP zrušené. Odvolací súd preto rozsudok
okresného súdu vo výroku VII. potvrdil.

44.VýrokIX.rozsudkuokresnéhosúduotrováchprvoinštančnéhokonaniamedzižalobcomažalovanou
2/ zmenil a rozhodol, že žalobca a žalovaná 2/ nemajú voči sebe nárok na náhradu trov tejto časti
konania. Odvolací súd podrobil tento výrok odvolaciemu prieskumu, ako výrok závislý od výrokov,
ktoré boli napadnuté odvolaním podľa § 379 písm. a) CSP. Vychádzal z ustanovenia § 255 ods. 1
CSP z porovnania pomeru ich úspechu v konaní a z ustanovenia § 256 ods. 1 CSP zohľadnenia, kto

zavinil čiastočné zastavenie konania. Žalobca si voči žalovanej 2/ uplatnil dva nároky odovzdanie
kľúčov a uloženie povinnosti umožniť mu užívanie spoločných nehnuteľností. Žalobu v časti nároku na
vydanie kľúčov zobral späť pre správanie žalovanej 2/, ktorá mu ich odovzdala na základe nariadeného
predbežného opatrenia, odvolací súd ustáli, že žalobca zobral žalobu v tejto časti späť pre správanie
žalovanej 2/, preto žalovaná 2/ procesne zavinila, že súd v tejto časti konanie zastavil, fakticky možno

hovoriť o úspechu žalobcu. Žaloba o druhom nároku bola voči žalovanej 2/ zamietnutá, teda žalovaná
2/ bola v tejto časti úspešná. Pri percentuálnom vyjadrení bol úspech žalobcu 50% a úspech žalovanej
50%, t.j. rovnaký, preto si každý z nich znáša svoje trovy a nemajú voči sebe navzájom nárok na ich
náhradu.

45. O trovách odvolacieho konania medzi žalobcom a žalovanou 2/ rozhodol odvolací súd podľa § 396
ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní nebolo ich odvolaniam vyhovené, teda
aj v tomto prípade bol pomer ich úspechu a neúspechu rovnaký a žiadnemu z nich nevznikol nárok na
náhradu trov odvolacieho konania.

46. O trovách celého konania (prvoinštančných aj odvolacích) medzi žalobcom a žalovaným 1/ rozhodol
odvolací súd podľa § 396 ods. 1,2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Keďže čiastočne rozsudok
okresného súdu zmenil, musel znova rozhodnúť aj o trovách konania, a to podľa pomeru úspechu strán
sporu, ktorý sa vzhľadom na výsledok odvolacieho konania zmenil. Žalobca si konaní uplatňoval dva
nároky - na nepeňažné plnenie (predloženie listín) a peňažné plnenie (zaplatenie 96.000,- eur). Pre

potreby určenia pomeru úspechu v konaní, vychádzal odvolací súd z tohto nároky spolu predstavujú
100%, v časti nepeňažného plnenia, t.j. v časti 50% k celku bol žalobca neúspešný, v časti peňažného
plnenia bol úspešný v rozsahu 1 z časti 50%, t.j. 25% k celku. Potom celkovo bol žalobca neúspešný v
rozsahu 75 % (50+25), čo je zároveň úspech žalovaného 1/, ten bol potom neúspešný v rozsahu 25%
( 100-75) a jeho čistý úspech v konaní predstavuje 50 % (75-25), v ktorom rozsahu mu odvolací súd

priznal nárok na náhradu trov konania.

47. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)