Rozsudok – Zodpovednosť za škodu Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. apríl 2022

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/80/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6218202237
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6218202237.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr.
Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobkyne: C. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom
B. XX, XXX XX E. T., zastúpená: JUDr. Ján Hlaváč, advokát so sídlom Ružová 5, 048 01 Rožňava,
proti žalovaným: 1/ G. C., bytom J. L. XXX/XX, XXX XX E. T., W.: XXX XXX XX, 2/ W.. B. C., nar.
XX. XX. XXXX, bytom J. L. XXX/XX, XXX XX E. T., obaja zastúpení: JUDr. Jozef Veselý, advokát
so sídlom Mierová 1, 990 01 Veľký Krtíš, o určenie zodpovednosti za úrazovú udalosť a o náhradu
škody, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa 1. júna 2021, č. k.:
2C/23/2018-474, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v vo výroku I. mení tak že žalovaná 1/ je povinná zaplatiť žalobkyni
náhradu škody titulom náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške
4.625,70 EUR spolu so 4% úrokom z omeškania zo sumy 2.295,80 EUR od 21. 7. 2017 do zaplatenia
a so 4% úrokom z omeškania zo sumy 2.329,90 EUR od 4. 6. 2019 do zaplatenia.
II. Žalobu o zaplatenie 4% úroku z omeškania zo sumy 2.329,90 EUR od 21. 7. 2017 do 4. 6. 2017
zamieta.
III. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. mení tak že žalovaný 2/ je povinný zaplatiť žalobkyni
náhradu škody titulom náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške
4.625,70 EUR spolu so 4% úrokom z omeškania zo sumy 2.295,80 EUR od 21. 7. 2017 do zaplatenia
a so 4% úrokom z omeškania zo sumy 2.329,90 EUR od 4. 6. 2019 do zaplatenia.
IV. Žalobu o zaplatenie 4% úroku z omeškania zo sumy 2.329,90 EUR od 21. 7. 2017 do 4. 6. 2017
zamieta.
V. Žalovaná 1/ a žalovaný 2/ sú povinní zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 1/3 do troch
dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že:
„I. Žalovaná 1/ je povinná zaplatiť žalobkyni náhradu škody titulom náhrady za bolesť a náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 4.625,70 Eur spolu s 4,00 % úrokom z omeškania ročne
zo sumy 4.625,70 Eur počnúc od 21.07.2017 až do zaplatenia, a to všetko v lehote do 15 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalovaný 2/ je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu škody titulom náhrady za bolesť a náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 4.625,70 Eur spolu s 4,00 % úrokom z omeškania ročne
zo sumy 4.625,70 Eur počnúc od 21. 07. 2017 až do zaplatenia, a to všetko v lehote do 15 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Súd vo zvyšku žalobu zamieta.
IV. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania voči žalovaným 1/ a 2/ v plnom rozsahu."

2. Okresný súd rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 25. 07. 2018
domáhala, aby súd určil, že žalovaná 1/ a lebo žalovaný 2/ zodpovedá za úraz žalobkyne zo dňa 04.08.
2018 a aby súd žalovanej 1/ alebo žalovanému 2/ uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu škody za
bolesť vo výške 4.591,60 Eur a úrok z omeškania vo výške 4,00 % ročne zo žalovanej sumy od 21.
07. 2017 až do zaplatenia.
3. Na pojednávaní dňa 04. 06. 2019 okresný súd pripustil zmenu žaloby podľa návrhu žalobkyne, ktorá
v bode 1/ žalobného návrhu požadovala, aby súd určil, že žalovaní 1/ a 2/ sú zodpovední za úraz
žalobkyne zo dňa 04. 08. 2016. V bode 2/ žalobného návrhu žiadala, aby súd žalovaným 1/ a 2/ spoločne
a nerozdielne uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu škody titulom úrazu zo dňa 04. 08. 2016 titulom
náhrady za bolesť vo výške 4.591,60 Eur spolu s 4,00 % úrokom z omeškania ročne od 21. 07. 2017
až do zaplatenia a z dôvodu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 4.061,60 Eur
spolu s 4,00 % úrokom z omeškania ročne od 04. 06. 2019 až do zaplatenia. Zároveň žiadala, aby súd
žalovaných 1/ a 2/ zaviazal spoločne a nerozdielne k náhrade trov konania.
4. Po zrušení skoršieho rozsudku odvolacím súdom žalobkyňa navrhla, aby súd žalovanú 1/ zaviazal
na zaplatenie náhrady škody žalobkyni z dôvodu úrazu zo dňa 04.08.2016 titulom náhrady za bolesť
a sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 4.663,20 EUR spolu s 4,00 % úrokom z omeškania zo
žalovanej sumy počnúc od 21.07.2017 do zaplatenia a zároveň, aby súd žalovaného 2/ aby zaviazal k
náhrade škody vo výške 4.663,20 EUR spolu s 4,00 % úrokom z omeškania zo žalovanej sumy počnúc
od 21.07.2017 až do zaplatenia. Trvala na tom, aby súd žalovaných 1/ a 2/ zaviazal k náhrade trov.
Netrvala na časti žaloby o určenia zodpovednosti žalovaných za úraz žalobkyne, v ktorom rozsahu
žalobu vzala výslovne späť, s čím žalovaní 1/ a 2/ na pojednávaní vyslovili súhlas.
5. Okresný súd dňa 01.06.2021 konanie v časti žaloby o určenie, že žalovaní 1/, 2/ sú zodpovední za úraz
žalobkyne zo dňa 04.08.2016, zastavil. Uznesením podľa ust. § 142 ods. 1 OZ pripustil zmenu žaloby v
súlade so žalobkyňou navrhovaným zmeneným žalobným petitom o náhradu škody. Predmetom konania
po čiastočnom zastavení konania zostal žalobný nárok o náhradu škody, ktorú žalobkyňa požadovala
vo výške 4.663,20 EUR spolu s 4,00 % úrokom z omeškania ročne od 21.07.2017 až do zaplatenia, a
rovnako aby žalovanému 2/ uložil povinnosť nahradiť jej škodu vo výške 4.663,20 EUR spolu so 4,00 %
úrokom z omeškania ročne od 21.07.2017 až do zaplatenia.
6. Po vykonanom dokazovaní mal súd preukázané, že dňa 04.08.2016 žalobkyňa spoločne s priateľkou
R. K. navštívili letnú terasu prevádzky reštaurácie TERASA SAHIB II (ďalej len „letná terasa"). Z
letnej terasy odišli po skonzumovaní obedového menu a postupovali vydláždeným chodníkom, ktorý
sa nachádza na pozemku parcely registra Q., parc. č. XXXX/XX popri objekte reštaurácie v budove
súp. č. XXXX (druh stavby: prístrešok - pohostinstvo) na pozemku parc. č. XXXX/X v smere na L.
ulicu vo E. T.. Žalobkyňa prechádzala v mieste, kde sa nachádza nefunkčná fontána kamenného
tovaru v blízkosti stavebného objektu reštaurácie na pozemku parc. č. XXXX/X. Z vykonanej obhliadky
na mieste zo dňa 19.09.2019 mal súd preukázané, že šírka chodníka vedúceho z letenej terasy
je 160 cm. V inkriminovanom mieste sa nachádzajú vchodové dvere do budovy reštaurácie. Pri
budove je umiestnený rigol na odvod dažďovej vody. Skutočný stavebný stav v mieste úrazu zhone
deklaruje odborné posúdenie W.. K. K., znalca z odboru stavebníctvo, odvetvie: pozemné stavby,
odhad hodnoty nehnuteľností zo dňa 10.06.2019, podľa ktorého do priestoru v tejto časti chodníka
zasahuje predĺžená časť krovu strechy, ktorá vzhľadom na výšku od upraveného terénu nespĺňa
požadované stavebnotechnické parametre. Podľa projektovej dokumentácie, ktorá sa týka projektu
stavby Pohostinstvo Malík „JOLLY CLUB", ktorá bola overená v stavebnom konaní Okresným úradom
vo E. T., odbor životného prostredia, a ktorá bola podkladom pre uskutočnenie vyplýva projekcia krovu
strechy v mieste úrazu na úrovňou zeme 4300 mm. Reálny zistený stav na mieste počas obhliadky
je zodpovedajúci vo výške 1600 mm krovu strechy od úrovne zeme. Žalovaný 2/ dňa 01.06.2021
pripustil, že realizácia podľa projekcie nebola možná, aby sa zabránilo vtekaniu dažďovej vody, preto
musela byť svetlá výška strechy znížená so zreteľom na kaskádovitý vzhľad budovy. Žalobkyňa na
opísanom mieste hlavou narazila do odkvapového žľabu strechy objektu budovy reštaurácie a následne
spadla na zem. Po náraze zostala v sediacej polohe na zemi a nedokázala sa postaviť. Svedkovia
R. K., C. E. a B. J. vypovedali, že na mieste úrazu dňa 04.08.2016 registrovali vyjadrenia žalobkyne
o bolestivosti nohy, resp. v oblasti panvy a nepozorovali krvácavé zranenie žalobkyne. Následne sa
žalobkyňa odsunula rukami do priestoru vchodových dverí objektu reštaurácie budovy súp. č. XXXX
(druh stavby: prístrešok - pohostinstvo) na pozemku parc. č. XXXX/X a po privolaní vozidla zdravotnej
záchrannej služby žalobkyňa bola prevezená do Všeobecnej nemocnice s polikliniku E. T. (ďalej len
„VŠNsP E. T."), v ktorej dňa 04.08.2016 sa podrobila sa operačnému zákroku.
7. Z prepúšťacej správy VŠNsP, oddelenie úrazovej chirurgie E. T. a prepúšťacej správy V. F. D. O.
mal preukázané, že z dôvodu pádu dňa 04.08.2016 žalobkyňa utrpela zlomeninu krčka ľavej stehennej

kosti s dislokáciou. Po absolvovaní operačného zákroku vo VŠNsP E. T. a stabilizácii zdravotného
stavu žalobkyne bola prepustená do ambulantnej starostlivosti dňa 10.08.2016. Následne bola opätovne
hospitalizovaná vo V. L. s G. F. D. O. v J. J., kde sa dňa 02.02.2017 podrobila ďalšiemu operačnému
zákroku a podstúpila „resekciu pseudoartrózy a aplikáciou necementovanej TEP". Následkom utrpeného
úrazu trvala liečba žalobkyne dlhší čas (približne 9 mesiacov), počas uvedeného obdobia žalobkyňa
podstatne bola obmedzená v možnostiach pohybu, ktorý bol možný s pomocou barly alebo ďalšej
osoby. K zlepšeniu zdravotného stavu žalobkyne došlo postupne. V čase od 11.05.2017 do 15.05.2007
opätovne bola žalobkyňa hospitalizovaná vo VŠNsP E. T. z dôvodu opuchu dolných končatinách a
celkovú slabosť. K úplnému ustáleniu zdravotného stavu po úraze žalobkyne došlo dňa 23.05.2019, čo
mal preukázané z lekárskej správy E. E. T., traumatologická ambulancia vystavenej dňa 23.05.2019 C..
O. O., primárom úrazovej chirurgie.
8. C.. O. O. ohodnotil bolestné podľa položky č. 183c - zlomenina krčka stehnovej kosti komplikovaná
nekrózou hlavice - 260 bodov, pri hodnote bodu v roku 2016 - 17,66 EUR zák. č. 437/2004 Z. z. o
náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia. Z lekárskeho posudku zo dňa
23.05.2019 vyplýva bodové ohodnotenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré lekárom
bolo posúdené v zmysle položky č. 393b - stredne ťažké obmedzenie hybnosti bedrového kĺbu vľavo
(200 bodov), položky č. 432a - jazva stena po operačnom zákroku (30 bodov) pri sadzbe za bod vo
výške 17,66 EUR stanovenej za rok 2016. Žalobkyňa vyčíslila nárok na náhradu škody na zdraví rozsahu
za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia spolu výške 9.326,40 EUR. Podľa zmenenej žaloby
zo dňa 01.06.2021 žalobkyňa požadovala, aby žalovaná 1/ zaplatila jej sumu 4.663,20 EUR spolu s
príslušenstvom pozostávajúcim zo 4,00 % úroku z omeškania ročne zo žalovanej sumy od 21.07.2017
až do zaplatenia a zároveň požadovala čiastku 4.663,20 EUR spolu s príslušenstvom pozostávajúcim za
4,00 % úroku z omeškania ročne zo žalovanej sumy od 21.07.2017 až do zaplatenia od žalovaného 2/.
9. Po vykonanom dokazovaní mal preukázané, že žalovaní sú zodpovední za vzniknutú škodu.
Žalovaná 1/ v čase vzniku úrazu žalobkyne vykonávala podnikateľskú činnosť v predmete poskytovania
pohostinských služieb vo svojich prevádzkových priestoroch v rámci letnej terasy a ďalších objektoch
prenajatých nebytových priestorov označených v predmete Zmluvy o nájme nebytových priestorov
zo dňa 20.12.2013, vrátane budovy súp. č. XXXX (druh stavby: prístrešok - pohostinstvo), ktorá sa
nachádza na pozemku parc. č. XXXX/X, ktoré tvoria prevádzku reštaurácie TERASA SAHIB 2 na
ulici Nemocničnej vo Veľkom Krtíši. Mal preukázané postavenie žalovanej 1/ ako prevádzkovateľky, jej
zodpovednosť posúdil podľa ust. § 420a OZ, keď v zmysle názoru odvolacieho súdu vyslovenom v
zrušujúcom rozhodnutí považoval prevádzku za vec použitú pri prevádzkovej činnosti, teda aj budovu
reštaurácie, kde vykonávala svoju prevádzkovú činnosť. Žalobkyňa pri odchode z prevádzky narazila
hlavou do odkvapového žľabu, ktorý bol na stavbe umiestnený v rozpore s právnou normou.
10. Vo vzťahu k žalovanému 2/ dospel k záveru, že jeho zodpovednosť je založená v zmysle ust. §
420 a§ 415 OZ. Žalovaný 2/ je vlastníkom spornej stavby, pričom súd protiprávnosť videl v porušení
povinnosti vyplývajúcej z ust. § 86 ods. 1 zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom
poriadku (Stavebný zákon), a to udržiavať stavbu v dobrom stave tak, aby nevznikalo nebezpečenstvo
požiarnych a hygienických závad, aby nedochádzalo k jej znehodnoteniu alebo ohrozeniu jej vzhľadu,
a aby sa čo najviac predĺžila jej užívateľnosť. Pojem ochrany proti nebezpečenstvu hygienických
závad predstavuje realizovanie súboru opatrení na zabezpečenie ochrany zdravia proti uvedenému
nebezpečenstvu. V zmysle vykonávacej vyhl. č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o
všeobecných technických požiadavkách (ust. § 29 ods. 2) bolo precizovaná povinnosť žalovaného 2/ ako
vlastníka v tom, že balkón, lodžia a arkier nesmú svojím umiestnením znižovať funkčnosť a ohrozovať
prevádzku verejného priestoru, pričom výška umiestnenia spodného obrysu nad chodníkom musí byť
najmenej 3000 mm a nad cestou najmenej 4500 mm. Obdobne z tohto možno dospieť, že ani vyústenie
krovu strechy svojou výškou nemôže ohrozovať funkčnosť prevádzky verejného priestoru. Žalovaný 2/
uvedené povinnosti porušil, pretože stavebný objekt budovy súp. č. XXXX neudržiaval v dobrom stave,
aby nedošlo k vzniku nebezpečenstva hygienických závad a porušeniu ochrany zdravia osôb.
11. Tiež porušil prevenčnú povinnosť v zmysle ust. § 415 OZ, keď vedel, že stavba je realizovaná v
rozpore so stavebnými predpismi, pričom prechod nebol nijako obmedzený, hrozba vyznačená.
12. Škoda bola v konaní preukázaná lekárskymi správami a posudkami, ako aj príčinná súvislosť, keď
príčinou pádu bol náraz žalobkyne hlavou do konštrukcie odkvapu, ktorý zasahoval do chodníka a bol
umiestnený vo výške 160 cm, pričom po náraze hlavou žalobkyňa spadla a utrpela zlomeninu. Súd
náhradu škody kvalifikoval podľa § 444 OZ, vychádzal z predložených posudkov, pričom vychádzajúc
so zákona č. 437/2004 Z. z. a vyhl. č. 273/1994 Z. z. návrhu vyhovel do výšky spolu 9.251,40 EUR,
pričom dospel k záveru, že zodpovednosť žalovaných je daná v pomere 50:50 s prihliadnutím na vinu

toho ktorého žalovaného. Zároveň rozhodol o príslušenstve pohľadávky a trovách konania, keď dospel
k záveru, že žalobkyňa bola v celom rozsahu úspešná.
13. Proti rozsudku sa odvolali žalovaní. Žiadali napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť.
Odvolanie nepodali proti výroku III. ohľadne zamietnutia žaloby zvyšku. Odvolanie odôvodnili s
poukazom na § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), g) a h) CSP.
14. Úvodom namietali, že nie je zrejmé, kto a kedy mal byť zákonným sudcom v tejto právnej veci, pretože
najskôr bola zákonnou sudkyňou JUDr. Elena Petrusová, neskôr vec bola pridelená JUDr. Kamenskej
a následne vo veci rozhodoval sudca JUDr. Ľuboš Murgaš.
15. Súdu vytkli, že sa nezaoberal skutočnosťami ako je formulovaný petit žaloby, kde bola uvedená suma
4.663,20 EUR a úrok z omeškania od 21. 7. 2017, pričom takýto petit je nejasný, keď žalobkyňa sa mala
domáhať od každého zo žalovaných zvlášť bolestného a zvlášť sťaženia spoločenského uplatnenia,
pričom je zrejmé, že sťaženie spoločenského uplatnenia si uplatnila žalobkyňa až na pojednávaní dňa
4. 6. 2019, kde žiadala aj úrok z omeškania od tohto dňa, avšak súd priznal žalobkyni úrok z omeškania
od 21. 7. 2017 aj z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia, hoci pôvodne si táto úrok uplatnila len od
4. 6. 2019.
16. Poukázali na argumentáciu žalobkyne v pôvodnom odvolacom konaní, a to priateľský pomer súdu
k žalovaným, resp. ich právnemu zástupcovi, hoci následne žiadnu námietku zaujatosti žalobkyňa
nevzniesla.
17. Žalobkyňa zobrala čiastočne žalobu späť ohľadom určenia, že žalovaní sú zodpovední sa úraz
žalobkyne, kde bolo vydané uznesenie, že o nároku na náhradu trov konania v zastavujúcej časti súd
rozhodne v rozhodnutí vo veci samej. V rozsudku zo dňa 1. 6. okresný súd však konštatoval, že k
späťvzatiu žaloby nedošlo z dôvodu nedôvodnosti žaloby a žalobkyňa nezavinila zastavenie konania
v tejto časti a išlo iba o formálnu korekciu návrhu, pretože podstatou konania zostáva náhrada škody,
pričom s týmto výrokom súdu žalovaní rozhodne nesúhlasia, pretože žalobkyňa podala žalobu aj o
takomto návrhu, čo žalovaní namietali. Až po rozhodnutí odvolacieho súdu žalobkyňa zobrala žalobu
späť v tejto časti, teda jednoznačne zapríčinila procesné zastavenie konania, čo mal súd zohľadniť pri
rozhodovaní o trovách konania, čo sa nestalo.
18. Žalovaní odkázali na pôvodné rozhodnutie okresného súdu, s ktorým sa stotožnili, pričom zo
spisu vyplýva, že žalobkyňa doručovala súdne písomnosti, ktoré neboli žalovaným doručené zo
strany súdu a odvolací súd neakceptoval skutočnosť, že žalobkyňa podala najskôr odvolanie a takéto
odvolanie doplnila podaním doručeným súdu 10. 12. 2019 po uplynutí 15 dňovej lehoty na podanie
odvolania, pričom takýto spôsob doplňovania odvolania nie je možný. Ďalšie podania neboli žalovaným
doručované.
19. Pokiaľ sa spomína v súdnom spise znalecký posudok údajného znalca W.. K. K., takýto človek
nikdy znalecký posudok vo veci nepodal, bolo podané len písomné vyjadrenie. Toto nie je opatrené
ani odtlačkom pečiatky, a teda môže byť sporné, či tento občan odborné posúdenie vypracoval s tým,
že má byť znalcom z odboru pozemných stavieb a odhad hodnoty nehnuteľností, a takéto odborné
posúdenie podľa žalovaných nie je možné hodnotiť z hľadiska odbornosti znalca ako objektívne. Znalec
sa neoboznámil so stavebným konaním, kolaudačným rozhodnutím a vydané odborné posúdenie len
na základe fotografií, nie je známe, z akých, a taktiež nie je zrejmé, v akom vzťahu je znalec s právnym
zástupcom žalobkyne, pričom by bolo logické, ak by chcela žalobkyňa predkladať akékoľvek odborné
vyjadrenie, mali o to požiadať znalca z príslušného odboru a až potom by súd mohol považovať takéto
vyjadrenie za smerodajné. V prípade pochybností mal súd vypočuť takéhoto znalca. Keďže takto súd
nepostupoval, rozsudok je nejasný a nezrozumiteľný.
20. Súd prvej inštancie konštatoval, že ak mali byť predmetom dva nároky, aj výrok súdu nie je dostatočne
zrozumiteľný, keďže bol uplatnený nárok titulom bolestného a nárok z titulu sťaženia spoločenského
uplatnenia.
21. Žalovaní nepovažovali za sporné, že žalobkyňa si zlomila nohu, ale sporné je to, ako k tomu došlo,
pretože samotným nárazom do odkvapu nedochádza k zraneniu nohy, ale k zraneniu hlavy. V žiadnej
lekárskej správe sa neuvádza, že žalobkyňa utrpela zranenia hlavy, ale len zranenie dolnej končatiny.
Ak by bola pravda, že sa udrela o prečnievajúci odkvapový žľab, je logické, že by musela mať zranenie
hlavy, ktorý náraz môže byť spúšťačom ďalšieho deja v zmysle konštatovania odvolacieho súdu, pričom
taký dej by mal byť preukazovaný odborným posúdením. Žalobkyňa nepredložila žiaden dôkaz o tom,
aký bol dejový stav, prečo ak spadla na ľavý bok, došlo k takémuto zraneniu, pričom súd nevenoval
pozornosť evidentnej nedbanlivosti postupu žalobkyne, ktorá si mohla vybrať na cestu z reštaurácie
viaceré smery, pričom doteraz za obdobie existencie predmetného prístrešku nedošlo k žiadnemu úrazu
v danej lokalite takýmto spôsobom. Preto, ak súd konštatoval objektívnu zodpovednosť, neakceptoval

ustanovenie § 441 OZ, podľa ktorého ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu
pomerne, prípadne pri výlučnom zavinení znáša ju sa sám.
22. Taktiež namietali, že súd sa nezaoberal ust. § 450 OZ, teda možnosťou škodu primerane znížiť, keď
sa mal brať zreteľ na to, ako k škode došlo. Žalobkyňa uznala, že je diabetička, užíva inzulín, pričom
odvolací súd bez akéhokoľvek odborného posudku konštatoval, že vyššia hodnota glykémie nemohla
spôsobiť stav, ktorý sa môže stať v dôsledku hypoglykémie. Pokiaľ súd chcel založiť takéto rozhodnutie
na tejto úvahe, malo byť predložené odborné posúdenie lekára k tejto otázke. Žalobkyňa takýto dôkaz
nepredložila, žalovaný dôkaz nemohli predložiť, lebo ide o odborné posúdenie zdravotného stavu
žalobkyne, ktoré môže vydať len lekár, ktorý sa oboznámi so zdravotnou dokumentáciou žalobkyne.
23. Žalovaná 1/ poukazovala na to, že nemá prenajaté nehnuteľnosti, t. j. stavbu ako takú, ktorej
je výlučným vlastníkom žalovaný 2/, ale má prenajaté len nebytové priestory, v ktorých prevádzkuje
pohostinskú činnosť, teda nemôže zodpovedať za úraz žalobkyne po opustení takéhoto nebytového
priestoru. Poukázala aj na to, že ak krajský súd konštatoval, že rozhodujúcim kritériom je vlastníctvo
stavby, nemožno dať ako následok pádu žalobkyne to, že táto spadla na chodníku, ktorého vlastníkom je
žalovaný 2/, a udrela si hlavu o odkvapový žľab na nehnuteľnosti, ktorej vlastníkom je taktiež žalovaný 2/.
Poukázala na to, že v zmysle zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov podľa
uzavretej zmluvy zo dňa 30. 12. 2013 vyplýva, že má prenajaté nebytové priestory, a to letnú terasu,
kancelárske priestory a prístrešok pohostinstva, teda nemá žiaden vzťah k chodníku alebo k osadeniu
odkvapového žľabu na nehnuteľnosti, preto žalobkyňa neuniesla vo vzťahu k žalovanej 1/ dôkazné
bremeno v otázke pasívnej legitimácie a preukazovania zodpovednosti. Nemôže byť teda pravdu, že by
zodpovedala za škodu podľa § 420a ods. 1, 2 písm. a) OZ, pretože mala prenajatú letnú terasu a po
opustení tejto terasy sa žalobkyňa pohybovala po miestach, s ktorými žalovaná 1/ nemá ani spoločné,
úraz sa nestal v nebytových priestoroch, ktoré má prenajaté, ale na voľnom priestranstve, ku ktorému
nemá žalovaná 1/ žiaden právny vzťah. Žalovaná tak nemôže zodpovedať za úraz žalobkyne po opustení
nebytového priestoru. V tejto súvislosti poukazovala na zákon č. 116/1990 Zb. § 1 písm. a), ktorý definuje
nebytové priestory.
24. Žalovaní nepovažovali za sporné, že žalobkyňa si zlomila nohu, ale sporné je to, ako k tomu došlo,
pretože samotným nárazom do odkvapu nedochádza k zraneniu nohy, ale k zraneniu hlavy. V žiadnej
lekárskej správe sa neuvádza, že žalobkyňa utrpela zranenia hlavy, ale len zranenie dolnej končatiny.
Ak by bola pravda, že sa udrela o prečnievajúci odkvapový žľab, je logické, že by musela mať zranenie
hlavy, ktorý náraz môže byť spúšťačom ďalšieho deja v zmysle konštatovania odvolacieho súdu, pričom
taký dej by mal byť preukazovaný odborným posúdením. Žalobkyňa nepredložila žiaden dôkaz o tom,
aký bol dejový stav, prečo ak spadla na ľavý bok, došlo k takémuto zraneniu, pričom súd nevenoval
pozornosť evidentnej nedbanlivosti postupu žalobkyne, ktorá si mohla vybrať na cestu z reštaurácie
viaceré smery, pričom doteraz za obdobie existencie predmetného prístrešku nedošlo k žiadnemu úrazu
v danej lokalite takýmto spôsobom. Preto, ak súd konštatoval objektívnu zodpovednosť, neakceptoval
ustanovenie § 441 OZ, podľa ktorého ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu
pomerne, prípadne pri výlučnom zavinení znáša ju sa sám.
25. Taktiež namietali, že súd sa nezaoberal ust. § 450 OZ, teda možnosťou škodu primerane znížiť, keď
sa mal brať zreteľ na to, ako k škode došlo. Žalobkyňa uznala, že je diabetička, užíva inzulín, pričom
odvolací súd bez akéhokoľvek odborného posudku konštatoval, že vyššia hodnota glykémie nemohla
spôsobiť stav, ktorý sa môže stať v dôsledku hypoglykémie. Pokiaľ súd chcel založiť takéto rozhodnutie
na tejto úvahe, malo byť predložené odborné posúdenie lekára k tejto otázke. Žalobkyňa takýto dôkaz
nepredložila, žalovaný dôkaz nemohli predložiť, lebo ide o odborné posúdenie zdravotného stavu
žalobkyne, ktoré môže vydať len lekár, ktorý sa oboznámi so zdravotnou dokumentáciou žalobkyne.
26. Žalovaná 1/ poukazovala na to, že nemá prenajaté nehnuteľnosti, t. j. stavbu ako takú, ktorej
je výlučným vlastníkom žalovaný 2/, ale má prenajaté len nebytové priestory, v ktorých prevádzkuje
pohostinskú činnosť, teda nemôže zodpovedať za úraz žalobkyne po opustení takéhoto nebytového
priestoru. Poukázala aj na to, že ak krajský súd konštatoval, že rozhodujúcim kritériom je vlastníctvo
stavby, nemožno dať ako následok pádu žalobkyne to, že táto spadla na chodníku, ktorého vlastníkom je
žalovaný 2/, a udrela si hlavu o odkvapový žľab na nehnuteľnosti, ktorej vlastníkom je taktiež žalovaný 2/.
Poukázala na to, že v zmysle zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov podľa
uzavretej zmluvy zo dňa 30. 12. 2013 vyplýva, že má prenajaté nebytové priestory, a to letnú terasu,
kancelárske priestory a prístrešok pohostinstva, teda nemá žiaden vzťah k chodníku alebo k osadeniu
odkvapového žľabu na nehnuteľnosti, preto žalobkyňa neuniesla vo vzťahu k žalovanej 1/ dôkazné
bremeno v otázke pasívnej legitimácie a preukazovania zodpovednosti. Nemôže byť teda pravdu, že by
zodpovedala za škodu podľa § 420a ods. 1, 2 písm. a) OZ, pretože mala prenajatú letnú terasu a po
opustení tejto terasy sa žalobkyňa pohybovala po miestach, s ktorými žalovaná 1/ nemá ani spoločné,

úraz sa nestal v nebytových priestoroch, ktoré má prenajaté, ale na voľnom priestranstve, ku ktorému
nemá žalovaná 1/ žiaden právny vzťah. Žalovaná tak nemôže zodpovedať za úraz žalobkyne po opustení
nebytového priestoru. V tejto súvislosti poukazovala na zákon č. 116/1990 Zb. § 1 písm. a), ktorý definuje
nebytové priestory.
27. Námietku vzniesli aj voči rozhodnutiu o trovách konania. Predmetom konania boli na začiatku nároky
z dvoch druhov žalôb, a to určovacej a žaloby na plnenie, ktorá bola následne rozširovaná s tým, že
určovaciu žalobu zobrala žalobkyňa späť, súd konanie zastavil, teda maximálne mohla by žalobkyňa
úspešná vo výške 49 %. Žalobkyňa až po doručení uznesenia odvolacieho súdu zobrala určovaciu
žalobu späť, čo mal súd zohľadniť. Pokiaľ žalobkyňa zmenila žalobu, mal súd rozhodnúť o čiastočnom
zastavení konania, čo súd neurobil, a teda ide o procesné pochybenie súdu, keďže predtým žalobkyňa
žalovala zaplatenie náhrady škody, kde žalovaní by mali byť zaviazaní spoločne a nerozdielne uhradiť
za bolesť sumu 4.591,60 EUR so štvorpercentným úrokom z omeškania ročne od 21. 7. 2017 a náhradu
za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 4061,60 EUR so 4 % úrokom z omeškania od 4. 6.
2019 až do zaplatenia. Na pojednávaní došlo k zmene žaloby neidentifikovateľným spôsobom, keď
súd zaprotokoloval, že žalobkyňa žiada od každého žalovaného titulom náhrady za bolesť a náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia 4.663,20 EUR spolu so 4 % úrokom z omeškania od 21. 7.
2017 do zaplatenia, pričom pôvodne žalobkyňa žiadala zaplatenie dlžnej sumy spoločne a nerozdielne,
išlo o solidárnu žalobu vo výške 4.591,40 EUR a sumu 4.061,60 EUR, spolu od každého vo výške
8.653,20 EUR, žalobkyňa 1/ bola zaviazaná zaplatiť 4.625,70 EUR, žalovaný 2/ sumu 4.625,70 EUR,
čo predstavuje úspech žalobkyne 46,54 %. Podľa názoru žalovaných žalobkyňa si uplatnila 8.653,40
EUR, rozhodnutie je nepreskúmateľné, keď na jednej strane súd zamietol žalobu vo výške 37,50 EUR
a mal priznať sumu 8.653,40 EUR - 37,50 EUR, t. j. sumu 8.615, 50 EUR pre dvoch, teda pre každého
sumu 4.307,95 EUR a priznal sumu 4.625,80 EUR.
28. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že rozsudok považuje za správny a spravodlivý a
s odvolaním nesúhlasí. Žalovaní poukázali na odvolacie dôvody v zmysle § 365 CSP, avšak ich
argumentácia je iba formálna, pričom nepoukázali na také skutočnosti, ktorými by neboli argumentovali
v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými argumentmi by sa súd prvej inštancie alebo súd odvolací
náležite nevysporiadali. Podľa jej názoru nepostačuje iba citovať príslušné ustanovenie CSP ale aj
odvolacie dôvody konkretizovať, čo v danom prípade nie je.
29. Pokiaľ žalovaní vytýkajú súdu nevykonanie ďalších dôkazov z hľadiska zistenia okolnosti jej úrazu
ako aj posúdenia rozsahu jej zdravotného postihnutia pokiaľ ide o hodnotenie bolesti a sťaženia
spoločenského uplatnenia, na súde prvej inštancie nenavrhli žiadne zásadné dokazovanie v tomto
smere, no napriek tomu súdu vyčítajú, čo bolo treba dokazovať. Podľa jej názoru v tejto fáze konania
akoby pre žalovaných neexistovalo rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorého právne názory súd prvej
inštancie prevzal a znovu si presadzujú svoje tvrdenia, ktoré povyšujú nad objektívnu skutočnosť. Podľa
jej názoru v tejto fáze konania akoby pre žalovaných neexistovali ustanovenia § 153, 154 CSP.
30. Námietku, že žalobu podala po dvoch rokoch od úrazu, nepovažovala za dôvodnú, pretože žalobu
podala v zákonnej lehote, čo žalovaní v priebehu konania nespochybnili. Žalovaní súdu vyčítajú, že
nevykonal navrhované dôkazy a nerozhodol o tom, že takéto dôkazy nevykoná, pričom neuviedli
konkrétne, aké návrhy na dokazovanie, ktoré žalovaní predniesli, súd prvej inštancie nevykonal. Tiež
nepredniesli, resp. nedoložili žiadne zásadné návrhy na vykonanie dokazovania.
31. Pokiaľ ide o argumentáciu žalovaných zákonnému sudcovi, uviedla, že sudkyňu JUDr. Martu
Kamenskú pozná, ich vzťahy sú však štandardné a so sudkyňou ani s jej rodičmi sa minimálne 7 rokov
nestretla ani náhodne. Je v pôsobnosti menovanej sudkyne, ak požiadala o vylúčenie z prejednávania
a rozhodovanie sporu.
32. Žalobou si uplatnila nárok na náhradu škody, a to náhradu za bolesť vo výške 4.591,60 EUR a
náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 4.061,80 EUR ako aj úroky z omeškania 4
% ročne zo sumy 4.591,60 EUR od 21. 7. 2017 do zaplatenia a 4 % p. a. úrok z omeškania zo sumy
4.061,80 EUR od 4. 6. 2019 do zaplatenia ako aj náhradu trov konania, pričom žiadala, aby náhradu
škody zaplatili žalovaní spoločne a nerozdielne. Rešpektujúc názor odvolacieho súdu, v zmysle ktorého
nejde o spoločnú zodpovednosť, ale o zodpovednosť delenú, na pojednávaní dňa 1. 6. 2021 zmenila petit
v tom zmysle, že od žalovaných požaduje plnenie v rozsahu po jednej polovici uplatneného nároku, od
žalovanej 1/ sumu 4.663,20 EUR a od žalovaného 2/ 4.663,20 EUR. Príslušenstvo zostalo v nezmenenej
podobe. V súvislosti s týmto úkonom predneseným na pojednávaní uviedla, že podstatou jej návrhu na
zmenu žalobného petitu bolo uplatnenie nároku na náhradu škody v rozsahu jednej polovice nárokov
voči každému zo žalovaných. Pokiaľ ide o náhradu trov konania, postup súdu prvej inštancie považuje
za správny.

33. K námietke ohľadom doručenia jej podania zo dňa 9. 12. 2020 - doplnenie odvolania, uviedla, že
rozsudok súdu prvej inštancie bol jej právnemu zástupcovi doručený 22. 11. 2019, lehota na podanie
odvolania plynula do 7. 12. 2019 (sobota) a jej podanie zo dňa 9. 12. 2019 bolo súdu odoslané
prostredníctvom pošty dňa 9. 12. 2019, teda v zákonnej lehote na podanie odvolania.
34. Nikdy netvrdila, že odborný posudok W.. K. K. je znaleckým posudkom. Z obsahu jeho podania zo dňa
10. 6. 2019 vyplýva, že ide o odborné posúdenie priechodnosti chodníka pri objekte číslo súpisné XXXX
na parcele číslo KN XXXX/X v katastrálnom území E. T., pričom W.. K. K. sa prezentoval ako znalec
v odbore stavebníctvo, evidenčné číslo znalca XXXXXX. Z jeho vyjadrenia vyplynulo, že do priestoru
chodníka v časti zasahuje predĺžená časť krovu, ktorá vzhľadom na výšku upraveného terénu nespĺňa
požadované parametre. Avšak tento protiprávny stav bol zistený aj samotným súdom prvej inštancie pri
ohliadke na mieste samom a nepopiera ho ani protistrana. Protistrana argumentuje ex post, lebo o tejto
problematike sa v doterajšom konaní sa nezmienila, hoci pozná § 154 CSP.
35. Žalovaní opakovane produkujú fabulácie týkajúce sa úrazového deja. Nerešpektujú svedecké
výpovede a ďalšie dôkazy, pričom tvrdia, že je vylúčené, aby niekto, kto narazí hlavou do odkvapovej
rímsy mohol spadnúť, nemá rozbitú hlavu a pritom si zlomil krčok stehnovej kosti. Ak žalovaní chceli
poukázať na to, čo tvrdia, mali priestor na podanie návrhu na vykonanie znaleckého dokazovania, najmä,
ak ide o objektívnu zodpovednosť žalovanej 1/.
36. Pokiaľ žalovaní opätovne riešia otázku diabetu, s ľútosťou konštatuje, že sa žalovaní vôbec nepoučili
z presvedčivého rozhodnutia odvolacieho súdu. Poukázala na bežnú dennú tlač, napr. denník Sme z
29. 5. 2021 na strane 19, kde sa možno dočítať o danej problematike, keďže okrem iného u pacientov s
cukrovkou je hladina cukru viac než 7,0 mmol/l nalačno a viac ako 11,0 mmol/l po jedle. V prvostupňovom
konaní uviedla, že nemá výhrady voči tomu, aby jej zdravotná dokumentácia bola k dispozícii v prípade
eventuálneho znaleckého dokazovania a žalovaní mali dostatočné možnosti na znalecké skúmanie.
37. Pokiaľ ide o nájom nehnuteľností - reštauračných zariadení, poukázala na obsah nájomnej zmluvy
a ďalšej stavebno právnej dokumentácie, pričom zotrvala na názore, že zodpovednosť žalovanej 1/ je
objektívna a obrana žalovaných je účelová. Výhrady k postupu súdu uvedené v odvolaní sú v danom
štádiu konania irelevantné a nezazneli v priebehu konania na súde prvej inštancie. Dodala, že C.. O.
O. je plne kompetentný vydať dokumentáciu a hodnotenie bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia,
pričom všetky položky korešpondujú s reálnou skutočnosťou jej zdravotného postihnutia.
38. K vznesenej námietke premlčania poukázala na ustanovenie § 106 ods. 1, 2 OZ. Za vrchol arogancie
žalovaných považovala ich argumentáciu, že sa pohybuje bez akýchkoľvek pomôcok na chodenie
a navštevuje ďalej pohostinské zariadenia. Tieto výhrady považovala za neúctivé, keď ju protistrana
označuje za akéhosi krčmového povaľača a alkoholika, hoci je 100 % abstinent.
39. Pokiaľ ide o problematiku žaloby z hľadiska petitu, v priebehu konania náležite vysvetlila, pričom
v konečnom dôsledku išlo o žalobu na plnenie. Aj žalovaní tvrdia, že súd mal rozhodnúť o zastavení
konania v časti, ktorou bola žaloba vzatá späť, poukázala na uznesenie súdu zo dňa 1. 6. 2021, ktorým
súd konanie zastavil a túto otázku súd riešil ako otázku prejudiciálnu.
40. K uplatnenej výške nároku poukázala na priložené posudky a keďže nejde o spoločnú zodpovednosť
žalovaných, zmenila žalobu tak, že voči žalovanej 1/ uplatnila náhradu škody 4.663,20 EUR a voči
žalovanému 2/ uplatnila 4.663,20 EUR. Súd postupoval správne, ak žalobu v časti 75 EUR, na každého
zo žalovaných 37,50 EUR zamietol.
41. Pokiaľ ide o úroky z omeškania, uplatnila si právo na úroky z omeškania vo výške 4 % p. a. z
bolestného od 21. 7. 2017 do zaplatenia a úroky z omeškania v rovnakej výške z náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia od 4. 6. 2019 do zaplatenia. Súd prvej inštancie jej priznal úroky z omeškania
v obidvoch položkách vo výške 4 % p.a.. V tomto prípade zastáva názor, že je potrebné rozsudok súdu
zmeniť tak, že bude zohľadnený jej nárok na zaplatenie úroku z omeškania z náhrady za bolesť a
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia tak, že pokiaľ ide o nárok bolestného 2.295,80 EUR od
každého zo žalovaných (ako 1/2 z čiastky 4.591,60 EUR), bude jej priznaný nárok na úroky z omeškania
vo výške 4 % ročne od každého zo žalovaných zo sumy 2.295,80 EUR od 21. 7. 2017 až do zaplatenia.
Pokiaľ ide o nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia 2.329,90 EUR od každého zo
žalovaných (ako 1/2 z 4.659,80 EUR), bude jej priznaný nárok na úroky z omeškania vo výške 4 % ročne
od každého zo žalovaných zo sumy 2.329,90 EUR od 4. 6. 2019 až do zaplatenia.
42. Žalovaní v replike reagovali na vyjadrenie žalobkyne, pričom upriamili pozornosť na to, že žalobkyňa
vo veci nepodala odvolanie, no napriek tomu navrhuje zmeniť rozsudok súdu. Taktiež žalobkyňa
nevyvrátila skutočnosť, že C.. O. O. nevyhotovil vo veci bolestného posudok v zmysle zákona, ani to,
že jej bol priznaný úrok z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia, ktorý si uplatnila až v neskoršom
termíne. Zároveň doplnili, že o žalobkyni nikto netvrdí, že by nadmieru požívala alkoholické nápoje alebo
že by išlo o krčmového povaľača.

43. Žalobkyňa v duplike zotrvala v argumentácii uvedenej vo vyjadrení k odvolaniu. Na argumenty
žalovaných reagovala tým, že jej podanie zo dňa 2. 8. 2021 nie je odvolanie proti rozsudku. Keďže vo
výrokovej časti rozsudku je formálny nedostatok, považovala za potrebné navrhnúť, aby to odvolací súd
opravil, čím nespochybnila správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Pokiaľ ide o posudky C.. O.,
tieto spĺňajú zákonné kritériá. Ak protistrana o tom mala pochybnosť, bol priestor navrhnúť znalecké
dokazovanie, o čom sa na súde prvej inštancie nezmienila.
44. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, 380 ods. 1, 2 CSP a po nariadení
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP rozsudok okresného súdu podľa § 388 CSP v napadnutej časti
zmenil.
45. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
46. Odvolací súd vo veci rozhodoval po tom, čo pôvodný zamietajúci rozsudok okresného súdu zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie s vysloveným právnym názorom. Okresný súd vychádzajúc z tohto
názoru vo veci opätovne rozhodol. Odvolací súd pri preskúmaní veci zistil, že hoci jeho rozhodnutie je
v zásade správne, pri rozhodovaní nesprávne rozhodol o úroku z omeškania v súvislosti s uplatneným
nárokom na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia. Odvolací súd taktiež s prihliadnutím na
argumenty žalovaných zopakoval listinné dôkazy, a to prepúšťacou správou žalobkyne, lekárskou
správou o bolestnom a lekárskym posudkom o sťažení spoločenského uplatnenia.
47. Z obsahu spisu je nesporné, že žalobkyňa sa domáhala žalobou náhrady škody za utrpený úraz, a to
jednak nároku vyplývajúceho z práva na bolestné ako aj práva na náhradu za sťaženie spoločenského
uplatnenia. Ide o dva samostatné nároky. Nie je sporné, že žalobkyňa žiadala výrokom určiť, že žalovaní
sú zodpovední za úraz, teda žiadala určovacím výrokom určiť zodpovednosť žalovaných. Okresný súd
po tom, čo žalobkyňa zobrala žalobu späť v časti určenia zodpovednosti, okresný súd uznesením zo dňa
1. 6. 2021, č. k.: 2C/23/2018-472 v tejto časti konanie zastavil. Po tom, čo žalobkyňa viackrát zmenila
žalobu, súd uznesením zo dňa 1. 6. 2021 na pojednávaní v tento deň pripustil zmenu žaloby tak, že „1/
Žalovaná 1/ je povinná zaplatiť žalobkyni náhradu škody z dôvodu úrazu žalobkyne zo dňa 4. 8. 2016
právnym titulom náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 4.663,20
EUR spolu s 4 % úrokom z omeškania ročne od 21. 7. 2017 až do zaplatenia.2/ Žalovaný 2/ je povinný
zaplatiť žalobkyni náhradu škody z dôvodu úrazu žalobkyne zo dňa 4. 8. 2016 právnym titulom náhrady
za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 4.663,20 EUR spolu s 4 % úrokom z
omeškania ročne od 21. 7. 2017 až do zaplatenia. 3/ Žalovaní 1/ a 2/ sú povinní nahradiť žalobkyni trovy
konania." Súd následne rozhodoval o tomto konečnom návrhu, keď právny zástupca voči uzneseniu o
pripustení zmeny žiadnym spôsobom nenamietal.
48. Žalobkyňa tvrdila, že sa udrela hlavou o odkvapový žľab po odchode z reštaurácie, ktorej
prevádzkovateľkou na základe nájomnej zmluvy bola žalovaná 1/ a ktorá vlastnícky patrí žalovanému
2/, v dôsledku čoho spadla a utrpela zlomeninu krčka ľavej stehennej kosti. Žalobkyňa tvrdila, že tento
žľab je umiestnený vo výške 160 cm od chodníka. Odvolací súd vzhľadom na vykonané dokazovanie
prvoinštančným sudom uvádza, že žalobkyňa netvrdila, že nárok uplatňuje z dôvodu, že spadla v
dôsledku poškodeného chodníka. Nárok odvíja od veci, ktoré je používaná pri podnikaní, prevádzkovej
činnosti, teda budovy reštaurácie. Na daný skutkový stav súd aplikoval ust. § 420a ods. 1, 2 a vo vzťahu
k žalovanému 2/ ako vlastníkovi stavby § 415 a § 420 OZ.
49. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že okresný súd viazaný názorom odvolacieho súdu vo veci
správne postupoval, odvolací súd sa stotožňuje zo skutkovými zisteniami, na ktorých okresný súd založil
svoje rozhodnutie, okrem rozhodnutia v časti úroku z omeškania vo vzťahu k sťaženiu spoločenskému
uplatneniu. Odvolací súd predovšetkým zdôrazňuje, že vzhľadom na procesný priebeh daného konania,
výstupy právnych zástupcov, okresný súd dôsledne uplatňoval sudcovskú ako aj zákonnú koncentráciu
konania v zmysle § 153 a § 154 CSP.
50. Okresný súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, a to výpoveďou svedkov ako aj ohliadkou
na mieste samom, ako k úrazu došlo, keď súd zistil, že pozdĺž murovanej stavby objektu sú situované
odkvapové žľaby a prechod je možný chodníkom dláždeným zámkovou dlažbou do mierneho kopca.
Reliéf žľabov sa postupne znižuje. Výška odkvapov na streche budovy je vo výške 160 cm a strecha
zasahuje do priestoru chodníka, pričom je vo výške 160 cm od chodníka. Odvolací súd zotrváva na
svojom skoršom názore, že náraz hlavou môže byť a bol príčinou a spúšťačom ďalšieho deja. Po náraze
hlavou žalobkyňa mohla a nemusela spadnúť, mohla následne utrpieť iné zranenie alebo nie, napr.
zlomenie ruky, poraneniu chrbtice, rozbitiu hlavy, vypichnutiu oka, zlomenine členka atď.. Po náraze
hlavou, čelom do nízko osadeného odkvapového žľabu žalobkyňa spadla a utrpela zlomeninu, čo bolo
dokazovaním (lekárskymi správami) preukázané. Je správny záver súdu, že príčinou pádu a vzniku
zlomeniny bol náraz hlavou do odkvapového žľabu. Pokiaľ žalovaní namietali priebeh úrazového deja

a súdu vytkli nevykonanie ďalších dôkazov, odvolací súd námietku nepovažuje za dôvodnú, pretože
žalobkyňa takýto dôkaz nenavrhla, pretože preukazovala svedkami a ohliadku, ako k úrazu došlo, a
pokiaľ žalovaní boli toho názoru, že sa úraz nestal týmto spôsobom, mohli na preukázanie svojich tvrdení
predložiť alebo navrhnúť vykonanie dôkazu, uviesť konkrétne aký. Žalovaní však takýto dôkaz nenavrhli,
súd preto v zmysle § 153 a § 154 CSP iný dôkaz nevykonával.
51. Žalobkyňa predložila odborné posúdenie priechodnosti chodníka pri objekte č. s. XXXX na p. č. KN
XXXX/X v kat. úz. E. T. zo dňa 10. 6. 2019, ktoré vypracoval W.. K. K., znalec v odbore stavebníctvo,
odvetvie pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľností, evidenčné číslo znalca XXXXXX ktorým
žalobkyňa preukázala, že strecha nie je v súlade so štandardom.
52. Je pravdou, že tento dôkaz nie je znaleckým posudkom, ani ho nikto nikdy takto neposudzoval, ale ide
nepochybne o odborné vyjadrenie, pričom podľa § 187 ods. 1 CSP za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže
prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.
Strany sporu môžu v konaní predkladať súkromný znalecký posudok v zmysle § 209 ods. 1 CSP.
Súd je toho názoru, že rovnako treba posudzovať aj predloženie odborného vyjadrenia predloženého
stranou sporu, zvlášť, ak je vypracované znalcom, pretože aj v danom prípade žalobkyňa preukazovala
skutočnosti, na ktoré treba odborné znalosti, ktorými vyhotoviteľ odborného vyjadrenia, znalec, rozhodne
disponuje. Pokiaľ by súd zvažoval opačný názor, i tak by daný dôkaz súd posudzoval v súlade s § 204
CSP ako dôkaz listinou. Žalovaní závery vyplývajúce z tohto dôkazu nespochybnili, nepredložili dôkaz,
ktorý ho vyvracia, ani ho nenavrhli (§ 154 CSP).
53. Okresný súd v tomto smere správne aplikoval ust. § 86 ods. 1 zák. č. 50/1976 Zb. Stavebný
zákon, v zmysle ktorého vlastník stavby je v súlade s dokumentáciou overenou stavebným úradom
a s rozhodnutím stavebného úradu (stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie) povinný udržiavať
stavbu v dobrom stavebnom stave tak, aby nevznikalo nebezpečenstvo požiarnych a hygienických
závad, aby nedochádzalo k jej znehodnoteniu alebo ohrozeniu jej vzhľadu a aby sa čo najviac predĺžila
jej užívateľnosť, ako aj § 29 ods. 2 vyhl. MŽP č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o
všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na
stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, podľa ktorého balkón, lodžia
a arkier nesmú svojím umiestnením znižovať funkčnosť a ohrozovať prevádzku verejného priestoru.
Výška umiestnenia ich spodného obrysu nad chodníkom musí byť najmenej 3 000 mm a nad cestou
najmenej 4 500 mm.
54. Ak žalovaný argumentovali vadou chodníka, odvolací súd opakovane uvádza, že úraz nevznikol
v dôsledku neschodnosti (vád) chodníka, ale prečnievajúcej strechy. A hoci stavba je skolaudovaná,
neznamená to, že nemôže nastať taká udalosť, ktorá založí zodpovednosť vlastníka, či prevádzkovateľa,
napr. ak by spadla časť strechy na osobu. V tomto smere nie je vôbec dôležité, kto je vlastníkom chodníka
na pozemku parc. č. XXXX/XX, prípadne či ide o verejný chodník. Vyjadrenie mesta nemá podstatný
význam na posúdenie veci. Pád žalobkyne nebol spôsobený vadou chodníka.
55. Okresný súd dospel k správnemu záveru, že ide o delenú zodpovednosť, keď zodpovednosť
žalovaného 2/ je daná porušením povinnosti uvedenej v bode 53 vyššie ako aj povinnosti upravenej v §
415 OZ, podľa ktorej každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, pričom
súd správne aplikoval aj ust § 420 OZ.
56. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že žalovaná 1/ zodpovedá podľa § 420a ods. 1, 2
písm. a) OZ, podľa ktorého každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou.
Škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak je spôsobená a) činnosťou, ktorá má prevádzkovú
povahu, alebo vecou použitou pri činnosti.
57. Hoci rozhodnutie, na ktoré poukazuje žalobkyňa vzťahujúce sa k vykradnutiu schránky v banke (R
8/2006) nie je použiteľné na tento prípad, rozhodne súdy už riešili viaceré prípady, ktoré sú založené vždy
na posúdení konkrétnych podmienok. V zmysle daného ustanovenia stačí, že škoda bola spôsobená
prevádzkovou činnosťou niekoho, a to bez ohľadu na to, či spôsobenie škody bolo zavinené, alebo
nie, ako aj bez ohľadu na to, či pri spôsobení škody prevádzkovou činnosťou prevádzkovateľ činnosti
porušil určitú právom uloženú povinnosť, alebo nie. Na vznik zodpovednosti stačí, že je tu príčinná
súvislosť medzi prevádzkovou činnosťou a škodou spôsobenou touto činnosťou. V tomto prípade ide
o osobitný druh objektívnej zodpovednosti, pri ktorej sa nevyžaduje ani protiprávnosť konania; ide teda
o zodpovednosť za výsledok.
58. Odvolací súd poukazuje aj na to, že ustanovenie § 420a OZ prichádza do úvahy len vtedy,
keď prevádzkovou činnosťou vznikla škoda, ktorú nemožno podriadiť právnemu režimu niektorého
ustanovenia o osobitnej zodpovednosti, čo je daný prípad vo vzťahu k žalovanej 1/. Podľa odseku
1 zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou vzniká bez ohľadu na to, aká škoda
vznikla. Môže teda ísť o škodu spôsobenú na zdraví, na majetku, na prírode alebo životnom prostredí

(pozri § 415 OZ). Podľa písm. a) je škoda spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak je spôsobená
činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu, alebo vecou použitou pri tejto činnosti. Ust. § 420a prichádza
do úvahy ako všeobecný predpis, pokiaľ zodpovednosť nie je upravená v rámci určitej osobitnej činnosti.
Zodpovednosť podľa písm. a) preto prichádza do úvahy len vtedy, ak nemožno použiť niektorý z prípadov
osobitnej zodpovednosti (napr. § 421, 421a, § 427 a nasl., § 432, § 433 a nasl.). Z dokazovania
vyplynulo, že nemožno použiť žiaden z prípadov osobitnej zodpovednosti. V konaní bolo preukázané, že
žalovaná 1/ má prenajaté nehnuteľnosti - stavbu, v ktorej prevádzkuje svoju činnosť na základe uzavretej
nájomnej zmluvy. Je nepochybné, že je prevádzkovateľom danej prevádzkovej činnosti, čo nevylučuje
zodpovednosť žalovaného 2/, ako bolo vyššie konštatované. Podstatnou otázkou je posúdenie, čo treba
rozumieť pod pojmom prevádzková činnosť, ktorú zákon explicitne nedefinuje. Pod touto činnosťou je
potrebné rozumieť akúkoľvek činnosť, ktorá má charakter prevádzkovej povahy, teda je vykonávaná
spravidla pravidelne a za určitým účelom, zámerom. Za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou sa
považuje aj škoda spôsobená použitou vecou pri prevádzkovej činnosti.
59. Vecou použitou pri prevádzkovej činnosti môže byť takmer čokoľvek, čo je spôsobilé privodiť škodu
a je využívané na prevádzku. V rámci prevádzkovej činnosti zákon neobmedzuje okruh vecí, s použitím
ktorých je zodpovednosť za škodu spôsobenou prevádzkovou činnosťou spojená a preto je k nim
potrebné zaradiť aj akékoľvek zariadenie, či vybavenie prevádzky, v ktorej sa v rámci prevádzkovej
činnosti poskytujú služby. Nemusí ísť o veci, ktoré poskytovateľ aktívne využíva, použitie veci pri
prevádzkovej činnosti však musí vyplývať z toho, že je vec do procesu poskytovania služby určitým
spôsobom zapojená, pričom v tomto zmysle odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu
ČR zo dňa 26. januára 2012 sp. zn. 25 Cdo 2614/2010.
60. Pod vecou je potrebné rozumieť akýkoľvek predmet, ktorý je použitý pri prevádzkovaní. Môžu to
byť veci typu strojov, prístrojov, nástrojov či akékoľvek iné zariadenie a vybavenie prevádzky, Postačuje,
ak tieto veci sú súčasťou majetku prevádzky. Škoda však nemusí vzniknúť iba na vnútri prevádzky,
môže nastať aj pred prevádzkou alebo vplyvom na okolie. Vec použitú je treba chápať v širokom poňatí.
Odvolací súd je toho názoru, že na prevádzku v danom prípade slúži budova a ako taká, je teda vecou
použitou na prevádzkovanie činnosti, pretože pokiaľ by táto budova neexistovala, nebolo by možné
činnosť vykonávať. Odvolací súd preto dospel k záveru, že budova reštaurácie, nielen jej vnútorné
priestory, je vecou pri prevádzke činnosti použitou, preto je daná zodpovednosť žalovanej 1/ za vzniknutú
škodu.
61. K námietke žalovaných, že žalovaný 2/ prenajal nebytové priestory, nie stavbu, odvolací súd uvádza,
že žalovaní uzavreli zmluvu o nájme nebytových priestorov podľa zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a
podnájme nebytových priestorov. Ide o typizovanú zmluvu, je samozrejmé, že predmetom nájmu sú
nebytové priestory, nakoľko zákon tieto pojmovo daným spôsobom odlíšil od priestorov určených na
bývanie. Je pravdou, že formalistickým výkladom, resp. účelovým, možno vyvodiť záver, že tieto priestory
môžu byť v budove. Ale zo zmluvy vyplýva, že došlo k prenajatiu aj prístrešku pohostinstva, teda nie
„nebytového priestoru prístrešku", a letnej terasy, zákon o nájme nepoužíva pojem nájom stavby. Z
hľadiska ust. § 420a OZ sa na škode podieľa vec použitá pri prevádzkovej činnosti.
62. Zákon č. 116/1990 Zb. a zákon č. 182/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov napĺňajú reálnym
obsahom novú právnu úpravu, podľa ktorej predmetom občianskoprávnych vzťahov môžu byť aj byty a
nebytové priestory. Byt a nebytový priestor sa aj v dôsledku pozitívnej úpravy stali vecami v právnom
zmysle. Odvolací súd považuje za vec použitú pri prevádzke všetky veci slúžiace hospodárskemu účelu
pre dosiahnutie cieľa, ktorým je prevádzková činnosť a tú nemožno obmedziť len na vnútro nebytového
priestoru, ale vzhľadom na obsah zmluvy sem patria nielen nebytové priestory v doslovnom zmysle, teda
vnútro stavby ohraničenej vnútornou stenou, ale aj prístrešok pohostinstva a letná terasa. Za vec, ktorá
slúži prevádzkovej činnosti treba považovať aj stavbu, v ktorej sa nebytový priestor nachádza, pretože
bez stavby by bytový priestor ani nemohol existovať, nebol by nijako a ničím ohraničený (strecha, steny).
63. Žalovaní v odvolaní vzniesli pochybnosť o zákonnom sudcovi. Odvolací súd dospel k záveru, že
námietka nie je dôvodná. Vec napadla na súd 25.7. 2018 podľa Rozvrhu práce do senátu 2C - JUDr.
Petrusová, vo veci konala najskôr administratíva v prípravnej fáze. JUDr. Petrusová predložila vec
predsedovi súdu z dôvodu zaujatosti. Tento ju uznesením zo dňa 3. decembra 2018, č. k.: 2C/23/2018-65
vylúčil z prejednávania rozhodovania veci.
64. Následne vec bola pridelená dňa 21. 12. 2018 JUDr. Kamenskej v zmysle pravidla číslo 13 Rozvrhu
práce na rok 2018 náhodným výberom.
65. Dňa 4. 4. 2019 bola vec pridelená JUDr. Murgašovi z dôvodu prerozdelenia podľa opatrenia číslo
4 dodatku číslo 3 Rozvrhu práce pre rok 2019. V zmysle opatrenia číslo 4 je aplikovaný § 51 ods. 4
písm. a) zákona č. 757/2004 Z. z. s tým, že zákonný sudca k 31. 3. 2019 je JUDr. Kamenská, pričom
po ukončení jej PN sa jej vec vráti.

66. Krajský súd rozhodnutie okresného súdu, kde rozhodoval JUDr. Murgaš, zrušil 29. 10. 2020. Podľa
potvrdenia č. l. 388 je konštatované, že spis bol dňa 30. 12. 2019 pridelený JUDr. Kamenskej, na základe
Opatrenia č. 4 z Dodatku č. 3 Rozvrhu práce 2019 vec bola vrátená JUDr. Kamenskej (kde zrejme
bolo porušené pravidlo 3, keď po zrušení veci mal byť zákonný sudca JUDr. Murgaš. Napriek tomu vec
predložil JUDr. Kamenskej.
67. Dňa 11. 3. 2021 JUDr. Kamenská predložila vec predsedovi z dôvodu svojej zaujatosti. Uznesením
zo dňa 11. 3. 2021, č. k.: 2C/23/2018-442 predseda súdu ju vylúčil z prejednávania rozhodovania veci.
68. Následne v zmysle Potvrdenia bol dňa 12. 3. 2021 spis pridelený sudcovi JUDr. Murgašovi náhodným
výberom z dôvodu vylúčenia sudkyne. Odvolací súd dodáva, že JUDr. Murgašovi mala byť pridelená
výnimkou z dôvodu, že vo veci samej už rozhodol a vec mu bola odvolacím súdom vrátená na ďalšie
konanie a rozhodovanie. Podstatné je, že zákonným sudcom bol JUDr. Murgaš, ktorý aj v odvolaním
napadnute veci rozhodol.
69. Žalovaní sa vyjadrovali, resp. namietali postup žalobkyne, ktorá mala namietať zaujatosť zákonného
sudcu, pričom už počas konania bolo vyriešené, že žalobkyňa námietku zaujatosti nevznáša, čo
opakovane potvrdila, preto námietka nie je dôvodná.
70. K otázke posúdenia hodnoty glykémie odvolací súd uvádza, že potreba reagovať na daný záver
vyplynul iba z dôvodu, že tento názor uviedol okresný súd vo svojom prvom rozhodnutí, odvolací súd
práve v zrušujúcom uznesení okresnému súdu tento záver vytkol, pretože bol založený na neodbornom
a nesprávnom závere, naviac, nikto v konaní takýto dôkaz navrhol vykonať. Ak chceli žalovaní tento
argument použiť, mohli navrhnúť vykonanie takéhoto dôkazu, kde by postačovalo odborné vyjadrenie.
Nebolo v konaní preukázané, že by hladina cukru v krvi žalobkyne mala relevantný význam pri vzniku
úrazu.
71. K námietke žalovaných vo vzťahu k uznaniu nároku žalovanými odvolací súd uvádza, že okresný
súd pri rozhodnutí nevychádzal zo záveru, že by v konaní bolo preukázané, že by žalovaní uznali nárok
žalobkyne čo dôvodu a výšky.
72. Odvolací súd ju nepovažuje za dôvodnú ani námietku v súvislosti s úrazovým dejom a viditeľnosťou
zranenia na hlave žalobkyne, keď bolo preukázané, že žalobkyňa hlavou narazila do odkvapu, ohliadkou
bolo preukázané, že nešlo o dej, ktorý by nebol možný, práve naopak, ohliadkou bolo preukázané, že
výška žalobkyne, poloha hlavy vo vzťahu k výške odkvapu nevyvracia možnosť daného deja.
73. Odvolací súd zopakoval dokazovanie prepúšťacou správou Všeobecnej nemocnice s poliklinikou, n.
o., Veľký Krtíš, z hospitalizácie od 4. 8. 2016 13.20 hod. do 11. 8. 2016 6.55 hod., z ktorej mal odvolací
súd za preukázané podľa záznamu SPG (status praesens generalis - celkový aktuálny/prítomný stav),
že lekár okrem iného zistil, že hlava je bolestivá v oblasti čela, odrenina frontálne vpravo. Z tohto dôkazu
mal súd preukázané, že je pravdivé tvrdenie žalobkyne, že narazila hlavou do odkvapového žľabu (úraz
preukázaný ďalšími dôkazmi) a nie je pravda, že žalobkyňa nemala na hlave, či čele žiadne známky
po narazení do odkvapového žľabu, resp. nevykazovala takémuto nárazu žiadne zranenie. Námietka
žalovaných vo vzťahu k zraneniu hlavy nie je relevantná, pretože takéto zranenie bolo zistené, avšak
nebolo v takom rozsahu, aby došlo k vážnemu zraneniu na hlave.
74. Odvolací súd nepovažuje za akceptovateľnú námietku, že žalobkyňa si mohla vybrať cestu iným
smerom, pretože si vybrala túto, pričom nebola upozornená na možnosť zranenia, priechodnosť týmto
smerom nebola označená viditeľnou výstrahou, zákazom prechodu. Argument, že doteraz na danom
mieste k úrazu nedošlo, nezbavuje viny žalovaných. Vzniku možného úrazu bolo možné (aj v súčasnosti
predchádzať) zabrániť zatarasením prechodu, upozornením na prečnievajúci žľab, opáskovať daný
priestor, či neumožniť východ z reštaurácie dverami daným smerom. Odvolací súd tiež nezistil dôvod na
aplikáciu § 441 OZ, že by došlo aj k zavineniu poškodenej, žalobkyne. Podľa citovaného ustanovenia
platí, že ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda
spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám. Žalobkyňa neporušila žiadnu povinnosť, ktorá by u
nej založila spoluvinu na danom úraze. Mohlo by tomu tak byť v prípade, ak by žalovaní upozornili na
možné nebezpečie a žalobkyňa by ho nerešpektovala.
75. Podľa § 450 OZ z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd náhradu škody primerane zníži. Vezme
pritom zreteľ najmä na to, ako ku škode došlo, ako aj na osobné a majetkové pomery fyzickej osoby, ktorá
ju spôsobila; prihliadne pritom aj na pomery fyzickej osoby, ktorá bola poškodená. Zníženie nemožno
vykonať, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne.
76. Zodpovednosť za škodu plní predovšetkým reparačnú funkciu, to znamená, že škodca má povinnosť
nahradiť škodu v rozsahu, v akom ju spôsobil, pričom rozsah a spôsob škody je upravený zákonom
(§ 442 až 449). Toto ustanovenie je výnimkou z tejto zásady a umožňuje súdu z dôvodov hodných
osobitného zreteľa náhradu škody primerane znížiť. Zníženie náhrady škody je možné iba z dôvodov
hodných osobitného zreteľa. Ich existenciu súd musí súd starostlivo posúdiť, pričom zohľadní to, ako

ku škode došlo, na osobné a majetkové pomery fyzickej osoby, ktorá ju spôsobila, a prihliadne pritom
tiež na pomery fyzickej osoby, ktorá bola poškodená. Súd hodnotí aj okolnosti vzniku škody, najmä
z toho hľadiska, či vzhľadom na okolnosti vzniku škody je spravodlivé, aby škodca nahradil škodu v
plnom rozsahu. Súd hodnotí sociálnu situáciu tak škodcu, ako aj poškodeného, a to najmä v súvislosti s
tým, ako spôsobenie škody zasiahlo do sociálnej situácie poškodenej osoby, resp. ako bude postihnutá
sociálna situácia škodcu, ak ho súd zaviaže nahradiť škodu v plnom rozsahu.
77. V rozhodovanom prípade súd vychádzal zo skutočnosti, že poškodená je dôchodkyňa, žalovaná
1/ je fyzická osoba, vykonávajúca podnikateľskú činnosť, taktiež žalovaný 2/ je vlastníkom daných
nehnuteľností s nezanedbateľnou hodnotou. Nič na tom nemení ani situácia v gastro sektore spôsobená
pandémiou Covid-19, nakoľko k úrazu došlo ešte v lete 2016, teda pred pandémiou, v súčasnosti
taktiež už predčasom vo vzťahu ku gastro sektoru došlo k uvolneniu opatrení vo vzťahu k návštevnosti
reštauračných zariadení. Súd prihliadal aj na špecifické okolnosti spočívajúce v realizácii stavby a hrozby
úrazu, resp. argumentácie žalovaných, že doteraz sa to ešte nestalo. Súd nezistil dôvod na aplikáciu
§ 450 OZ, pretože pokiaľ by bolo zabránené prechádzať daným miestom a smerom žalovanými, k
úrazu by nedošlo, zvlášť, keď bolo nepochybné, že stavba nebola postavená v súlade s projektovou
dokumentáciou a nespĺňala tak hygienické štandardy(dôvody hodné osobitného zreteľa).
78. Žalovaní až v priebehu tohto odvolacieho konania vzniesli námietku premlčania. Namietali, že pokiaľ
ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, žalobkyňa nárok na súde uplatnila 4. 6. 2019, pričom úraz sa
stal 4. 8. 2016, teda nárok bol uplatnený takmer po troch rokoch od vzniku úrazu, pričom podľa § 106
ods. 1 OZ právo na náhradu škody sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o
tom, kto za ňu zodpovedá. Takýto nárok bol uplatnený po dvoch rokoch od vzniku úrazu a teda žalovaný
z opatrnosti vzniesli voči nároku na námietku premlčania.
79. Odvolací súd poukazuje na to, že napriek dĺžke konania, viacerým pojednávaniam a vyjadreniam
vzniesli námietku premlčania až v danom odvolaní. Z vykonaného dokazovania je nesporné, a to
lekárskeho posudku z 23. 5. 2019, vyhotoveného C.. O. O., primárom úrazovej chirurgie, že k ustáleniu
zdravotného stavu došlo dňa 23. 5. 2019, nárok žalobkyňa uplatnila 4. 6. 2019.
80. Podľa § 106 ods. 1 OZ právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Podľa ods. 2 najneskoršie sa právo na náhradu škody
premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti,
z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
81. Pokiaľ ide o právo na náhradu škody spôsobenej na zdraví, platí len subjektívna premlčacia doba.
Vylúčenie objektívnej premlčacej doby (§ 106 ods. 2 in fine) treba so zreteľom na osobitnú povahu týchto
práv (škoda môže vzniknúť aj po uplynutí trojročnej alebo desaťročnej doby), ale najmä na požiadavku
zabezpečiť poškodeným čo najúčinnejšiu ochranu, považovať za celkom opodstatnené.
82. Podľa § 8 ods. 4 zák. č.437/2004 Z. z. lekársky posudok sa vydáva, len čo zdravotný stav
poškodeného možno považovať za ustálený; ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, spravidla až
po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví.
83. Poškodený sa o škode na zdraví spočívajúcej v sťažení spoločenského uplatnenia dozvie v
momente, keď je jeho zdravotný stav po skončení liečby natoľko ustálený, že je zistiteľné, či a v akom
rozsahu došlo k sťaženiu jeho spoločenského uplatnenia v živote a v spoločnosti, a keď je objektívne
možné vykonať hodnotenie, pričom tento moment je treba považovať za začiatok plynutia premlčacej
doby pre uplatnenie mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia.
84. V zmysle konštantnej súdnej judikatúry Najvyššieho súdu SR tento vo svojom rozsudku sp. zn.
M Cdo 37/2000 pod R 68/2003 uzavrel, že za deň zistenia bolesti nemožno bez ďalšieho považovať
deň ukončenia práceneschopnosti poškodeného, ani deň vyhotovenia posudku o bolestnom, ale
okamih (deň) ustálenia zdravotného stavu poškodeného. Obdobne argumentoval i Najvyšší súd ČR
v rozsudku sp. zn. 25Cdo 1256/2006, kde uzavrel, že o škode spočívajúcej v sťažení spoločenského
uplatnenia sa poškodený dozvie v čase, keď možno objektívne urobiť bodové ohodnotenie sťaženia
jeho spoločenského uplatnenia, keďže až vtedy má k dispozícii skutkové okolnosti, z ktorých možno
škodu, resp. jej rozsah zistiť. Posúdenie otázky, kedy sa zdravotný stav poškodeného ustálil, závisí od
vyjadrenia lekára. Odvolací súd z týchto dôvodov námietku premlčania nepovažuje za dôvodnú, keďže
nárok bol uplatnený včas.
85. K námietkam ohľadne výroku rozhodnutia vo vzťahu k uplatneným nárokom odvolací súd uvádza,
že okresný súd nepochybil, ak oba nároky vyjadril vo výroku súčtom, teda jednou sumou, pričom v
odôvodnení dostatočne odôvodnil výpočet a uviedol sumu každého nároku zvlášť. Odvolací súd ale
v tomto zmysle akceptuje odvolanie žalovaných vo vzťahu k úroku z omeškania, pokiaľ ide o nárok
vyplývajúci zo sťaženia spoločenského uplatnenia, nakoľko súd prvej inštancie priznal úrok z omeškania
pred obdobím, ako bola podaná žaloba. S tým súvisí aj potreba rozčleniť výslednú sumu vo vzťahu k

jednotlivým nárokom pre vyčíslenie úroku z omeškania. Preto odvolací súd zmenil rozsudok okresného
súdu v danej časti, pričom pokiaľ ide o priznanú výšku nároku za bolestné a sťaženie spoločenského
uplatnenia, považuje odvolací súd rozhodnutie za správne.
86. Pre rozhodnutie o uplatnených nárokoch okresný súd ako aj súd aplikoval § 438 ods. 2 OZ, v zmysle
ktorého v odôvodnených prípadoch môže súd rozhodnúť, že tí, ktorí škodu spôsobili, zodpovedajú za
ňu podľa svojej účasti na spôsobení škody.
87. Odvolací súd je toho názoru, že okresný súd vo svojom rozhodnutí svoje závery správne a dostatočne
odôvodnil. V prípade, ak ide o objektívnu zodpovednosť, rozdelí sa zodpovednosť podľa miery účasti
na spôsobení škody. Žalovaná 1/ hoci nie je vlastníčkou stavby a nie je zodpovedná za jej realizáciu,
v daných vyššie popísaných priestoroch na základe nájomnej zmluvy vykonávala pohostinskú činnosť,
aj vo vonkajších priestoroch, pričom do týchto priestorov hostia vstupovali, prichádzali a odchádzali
prístupovými cestami, pritom na takejto prístupovej ceste došlo k úrazu, ktorému mohla žalovaná
1/ zabrániť, pokiaľ by vec použitá na prevádzku neohrozila hostí, nič nevykonala na to, aby svojou
prevádzkou neohrozila svojich hostí. Žalovaný 2/ ako vlastník nehnuteľností, ktoré prenajal žalovanej
1/, túto neupozornil na vznik možnej škody ani sám nevykonal nič na predídenie možnej škody, zrejme
z dôvodu, že doteraz k žiadnemu úrazu v danom mieste nedošlo. Odvolací súd ich spoluúčasť na
vzniknutej škode považuje za rovnakú.
88. Podľa § 444 OZ pri škode na zdraví sa jednorazové odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie
spoločenského uplatnenia.
89. Podľa § 3 ods. 1 ,2 zák. č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnia ( ďalej len na „zák. č. 437/2004 Z. z."); náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí
byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov.
Náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia
za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 v I. a III. časti.
90. Podľa § 4 ods. 1, 2 zák. č. 437/2004 Z. z.; náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa
poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v
rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. Náhrada
za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby
bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v II. a IV. časti.
91. Podľa § 5 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z. z.; pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo
sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8).
92. Podľa § 5 ods. 2 zák. č. 437/2004 Z. z.; výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v
hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok
predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma
sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.
93. Bolestné v zmysle vykonaného dokazovania je vo výške 260 b; 1 bod pre rok 2016 hodnota 17,66
EUR x 260 = 4.591,60 EUR.
94. Sťaženie spoločenského uplatnenia bolo ohodnotené vo výške 230 b; 1 bod pre rok 2019 bol 20,26
EUR x 230 = 4.659,80 EUR.
95. Bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia (4.591,60 EUR + 4659,80 EUR) spolu je 9.251,40
EUR : 2 = 4625,70 EUR pre každého zo žalovaných v zmysle pomeru zodpovednosti 50:50.
96. Bolestné podľa daného pomeru 1-ica pre každého zo žalovaných predstavuje 2295,80 EUR.
Sťaženie spoločenského uplatnenia sumu 2329,90 EUR, ktoré sumy sú relevantné pre priznanie úroku
z omeškania, nakoľko súd prvej inštancie priznal úrok zo súčtu plnení, čo nebolo správne.
97. Podľa § 7 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z. z. lekársky posudok spracúva posudzujúci lekár a
vydáva zdravotnícke zariadenie, ktorého posudzujúci lekár vypracoval lekársky posudok. Ak je
posudzujúcim lekárom lekár zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, lekársky posudok posudzuje
primár príslušného oddelenia alebo prednosta príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia alebo jeho
zástupca, ak rozsah následkov presahuje 200 bodov.
98. Z dokazovania je zrejmé, že lekársky posudok vyhotovil lekár C.. O. O., primár zariadenia ústavnej
starostlivosti.
99. Podľa § 8 ods. 1 lekársky posudok obsahuje a) meno, priezvisko, dátum narodenia, adresu trvalého
pobytu alebo prechodného pobytu a povolanie poškodeného, b) dátum vzniku poškodenia na zdraví;
ak ide o chorobu z povolania, dátum priznania choroby z povolania, c) miesto, kde vzniklo poškodenie
na zdraví, d) čísla položiek, podľa ktorých sa hodnotila bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia,
e) určenie diagnózy, f) hodnotenie v bodoch a zdôvodnenie, g) celkový počet bodov. Podľa ods. 2

z lekárskeho posudku musí byť zrejmé, na základe akých skutočností posudzujúci lekár dospel k
celkovému počtu bodov. Podľa ods. 3 lekársky posudok sa vydáva písomne.
100. Odvolací súd námietky voči podaným lekárskym posudkom nepovažuje za také, ktoré by boli
spôsobilé vyvrátiť ich dôkaznú silu. Žalovaní závery plynúce z daných posudkov žiadnym dôkazom
nevyvrátili, takýto dôkaz nenavrhli vykonať. Nestačí predložený dôkaz spochybňovať, ale je potrebné
ho vyvrátiť. To isté platí aj vo vzťahu k argumentu, že žalobkyňa trpela chorobami, ktoré zvýšili bodové
hodnotenie a neboli v príčinnej súvislosti s úrazom. Na preukázanie tvrdenia nepostačuje ani argument,
že nateraz žalobkyňa pri chôdzi nepoužíva pomôcky a navštevuje naďalej reštauračné zariadenia,
pretože tieto by mohla navštevovať aj na vozíku, s barlami, daná argumentácia na bodové hodnotenie
nemá žiaden vzťah. Nakoniec, odvolací súd konštatuje, že žalobkyňa sa zúčastnila pojednávania pred
odvolacím súdom, ktorý videl, že chôdza, hoci bez pomôcok, je problémová a neistá, pričom žalobkyni
bola pri chôdzi poskytovaná pomoc ďalšou osobou. Hoci po formálnej stránke posudok o bolestnom nie
je úplne perfektný, neznamená to, že tento dôkaz nemožno použiť v danom konaní. Posudky obsahujú
všetky relevantné údaje, posudok o sťažení spoločenského uplatnenia je vydaný na predpísanom tlačive
v zmysle zákona a spĺňa zákonom predpísané náležitosti. Ako súd uviedol, ak mali žalovaní pochybnosti
o správnosti posudkov, mohli navrhnúť znalecké dokazovanie, čo sa nestalo. Ako aj na odvolacom
pojednávaní žalobkyňa uviedla, nemala výhrady k poskytnutiu svojej zdravotnej dokumentácie.
101. Žalobkyňa uplatnila úrok z omeškania s odkazom na návrh na mimosúdnu pokonávku, uplynutím
lehoty na splnenie dlhu počnúc od dňa 21.07.2017 žalobkyňa uplatnila nárok na úrok z omeškania vo
výške s poukazom na ust. § 517 ods. 2 OZ a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. Výška úrokov z
omeškania bola určená na základe základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky (od 16. 03.
2016 vo výške 0,00 %) zvýšenej o 5 percentuálnych bodov. Žalobkyňa požadovala úrok z omeškania
vo výške 4,00 % ročne zo žalovanej sumy od každého zo žalovaných. Odvolací súd v zhode so súdom
prvej inštancie uvedenej požiadavke pri viazanosti žalobným návrhom vo vzťahu k bolestnému vyhovel a
žalobkyni priznal úrok z omeškania vo výške 4,00 % ročne zo sumy 2,295,80 EUR počnúc od 21.07.2017
do zaplatenia voči žalovanej 1/ a rovnako priznal žalobkyni zákonný úrok z omeškania vo výške 4,00 %
ročne zo sumy 2,295,80 EUR počnúc od 21.07.2017 až do zaplatenia voči žalovanému 2/.
102. Vo vzťahu k sťaženiu spoločenského uplatnenia vyhovel žalobe čiastočne, argument žalovaných
je dôvodný, súd naň prihliadol, úrok z omeškania vo vzťahu k sťaženiu spoločenského uplatnenia
žalobkyňa uplatnila až 4. 6. 2019, preto nemožno priznať úrok skôr, teda už od 21. 7. 2017. Preto súd
priznal úrok z omeškania vo výške 4,00 % ročne zo sumy 2.329,80 EUR počnúc od 4. 6. 2019 do
zaplatenia voči žalovanej 1/ a rovnako priznal žalobkyni zákonný úrok z omeškania vo výške 4,00 %
ročne zo sumy 2.329,80 EUR počnúc od 4. 6. 2019 až do zaplatenia voči žalovanému 2/.
103. Žalobu o zaplatenie 4% úroku z omeškania zo sumy 2.329,90 EUR od 21. 7. 2017 do 4. 6. 2017
voči obom žalovaným ako nedôvodnú zamietol.
104. Výrok III. okresného súdu odvolaním zostal nedotknutý.
105. Podľa § 232 ods. 2 ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym
uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Podľa ods. 3 lehota na plnenie je tri dni a plynie
od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
106. Odvolací súd nevyhovel návrhu žalovaných na určenie možnosti plnenia v splátkach, prípadne v
určení dlhšej lehoty na plnenie ako tri dni s prihliadnutím na to, že žaloba bola podaná na súde 25. 7.
2018, t. j. skoro pred štyrmi rokmi, žalobkyňa sa pokúsila o pokonávku už 21. 7. 2017, od kedy uplynula
dlhšia doba.
107. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1, 2 CSP,
§ 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 CSP, keď v konaní žalobkyňa žalovala tri nároky, resp. jedným výrokom
žiadala určiť zodpovednosť žalovaných, kde súd konanie zastavil po späťvzatí žaloby žalobkyňou v
tejto časti, čo z hľadiska rozhodovania o trovách konania predstavuje situáciu, kedy sa aplikuje § 256
ods. 1 CSP, podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane. Vo zvyšných nárokoch o priznanie bolestného a SSU bola žalobkyňa úspešná,
jej neúspech spočíval v nepatrnej časti. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len
čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na
náhradu trov konania právo. Žalobkyňa mala úspech v 2/3-inách, žalovaní v 1/3-ine, pomer úspechu
tak predstavuje 1/3-inu v prospech žalobkyne, v ktorom rozsahu zaviazal žalovanú 1/ a žalovaného
2/ nahradiť žalobkyni náhradu trov konania, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
108. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 26. 5. 2022. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.