Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. marec 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Cob/20/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113208053
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8113208053.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a členov senátu

JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Andreja Radomského v sporovej veci žalobcu: F. X. F., X.. XX.X.XXXX,
V. L. F. XXXX/XX, XXX XX Z. H., zastúpenej JUDr. Vladimírom Menichom, advokátom, so sídlom R.
Viesta 75, 036 01 Martin, IČO: 37407040, proti žalovanému: MONDI SWIECE S.A., so sídlom Bydgoska
1, 86-100 Swiece, Poľská republika, zastúpenému: Sýkorová - advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom
Murgašova 3, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 550 837, o zaplatenie 6.500,- eur
s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 21Cb/53/2013-343 zo dňa
1.7.2021, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

Žalobca m á proti žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 6.500,- eur
a 8,5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 6.500,- eur od 17.7.2007 do zaplatenia, všetko do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi vo vzťahu k žalovanému
priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Vychádzal zo zistenia, že žalobca uzatvoril dňa 5.12.2006 so žalovaným zmluvu formou Nákupného
príkazuč.XXXXXXXXXX/TXX/,vystavenéhožalovanýmanáslednepotvrdenéhožalobcom,predmetom
ktorého bola dodávka zariadenia pre orezávanie okrajov papierového pásu na obojstranné orezávanie
papierového pásu stroja na výrobu papiera - V. M. XXXM-XXX-J. v prevádzke žalovaného v celkovej
hodnote 65.000,- eur. Tento tovar žalobca riadne dodal žalovanému v súlade s podmienkami zmluvy,
o čom si žalobca a žalovaný spísali dňa 24.9.2007 preberací protokol, v ktorom sa konštatuje, že
zariadenie bolo inštalované podľa štandardov a špecifikácie uvedenej v objednávke, že zariadenie

pracuje v normálnej výrobnej kondícii, že zaučenie personálu žalovaného bolo vykonané a že
prevádzkové a servisné manuály boli odovzdané žalovanému. V súlade s uvedenými skutočnosťami
vystavil žalobca žalovanému za dodaný tovar dňa 5.6.2007 faktúru č. XXXXXXX v hodnote zmluvy,
splatnú dňa 16.7.2007. Žalovaný z uvedenej faktúry nezaplatil žalobcovi 6.500,- eur. Tento rozdiel
vykazuje žalovaný každoročne vo svojom účtovníctve ako neuhradený zostatok v prospech žalobcu,
ktorý žalovaný v písomnej forme ako ťarchopis a odsúhlasenie rozdielu potvrdil žalobcovi. Takéto
písomnépodaniepovažuježalobcazapísomnéuznaniezáväzkusdôsledkamipodľa§407Obchodného

zákonníka. Žalovaný vyzval niekoľkokrát žalobcu na záručný servis predmetu zmluvy. Žalobca pri
kontrole oprávnenosti týchto oznámení priamo v prevádzke žalovaného konštatoval, že tieto sú
neopodstatnené, pretože zistil nasledovné skutočnosti - bolo stlačené stop tlačidlo zo strany pohonu
stroja, fyzicky bol poškodený frekvenčný menič, obsluha nevedela spustiť zariadenie, neoprávnenýzásah do riadiacej jednotky stroja, a podobne. Hoci reklamované závady neboli spôsobené vinou
žalobcu, ale neodbornými a chybnými zásahmi žalovaného, žalobca tieto závady na svoje náklady
odstránil. Po servisnom zásahu žalobcu zariadenie v prítomnosti žalobcu a žalovaného pracovalo

bez problémov. Požiadavku žalobcu o spísanie písomného záznamu z týchto návštev žalovaný vždy
odmietol. Počas trvania záručnej doby na predmet dodávky zmluvy neobdržal žalobca žiadnu oficiálnu
písomnú reklamáciu a nie sú mu ani známe žiadne skutočnosti o akýchkoľvek závadách zariadenia,
alebo takých nedostatkoch, ktoré by odôvodňovali postup žalovaného na zadržanie zostatkovej platby.
Na niekoľkonásobné urgencie žalobcu na úhradu zostatkovej sumy žalovaný v roku 2010 požiadal

žalobcu o podpis Dohody o nefunkčnosti dodaného zariadenia. Túto požiadavku žalovaného žalobca
vzhľadom na jej neopodstatnenosť odmietol a trval na doplatení dlžnej sumy 6.500,- eur. Žalovaný
nesplnil svoju povinnosť z uzatvorenej kúpnej zmluvy, keď žalobcovi nedoplatil časť kúpnej ceny za
dodaný tovar v celkovej výške 6.500,- eur. Žalovaný takto žalobcovi dlhuje sumu 6.500,- eur. Preto súd
žalobe vyhovel.

3. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou svojho peňažného záväzku, zaviazal ho súd
v súlade s ust. § 369 Obchodného zákonníka v spojení s 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3
ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka (účinného do 31.1.2013), aj na zaplatenie príslušného zákonného 8,5 % ročného úroku z
omeškania z dlžnej sumy 6.500,- eur odo dňa nasledujúceho po splatnosti tejto pohľadávky žalobcu, t. j.

ododňa17.7.2007,atoaždodobyposkytnutiariadnehoplneniazostranyžalovaného,t.j.dozaplatenia.

4. Obranu žalovaného, ako aj jeho námietku premlčania, považoval súd za nedôvodné. Po dodaní
predmetného stroja - po realizácii dodávky zariadenia pre orezávanie okrajov papierovej dráhy na
obojstranné orezávanie papierovej dráhy stroja na výrobu papiera - V. M. XXXM-XXX-J. podľa

Nákupného príkazu č. XXXXXXXXXX/TXX boli technickí pracovníci žalobcu dvakrát na servisnom
zásahu u žalovaného. To potvrdil vypočutý svedok pán C. H.. Prvýkrát žalovaný oznámil, že zariadenie
„nejde“. Pri prehliadke zariadenia bolo zistené, že bolo stlačené centrálne stop tlačítko na spustenie
pohonu zariadenia a fyzicky bol poškodený frekvenčný menič - všetko zavineným konaním žalovaného,
resp. jeho zamestnancov. Druhýkrát žalovaný oznámil, že zariadenie nevedia spustiť. Po návšteve

bolo zistené, že žalovaný vymenil pôvodne zaškolené osoby na prevádzku tohto zariadenia za nových
pracovníkov, ktorí to nevedeli spustiť. Technici žalobcu museli týchto nových ľudí zaučiť. Dosiahnutie
kapacity zariadenia je dané nielen výkonom, ale aj odbornosťou a skúsenosťou obsluhy zariadenia
a pravidelným dostatočným prísunom vstupných materiálov. A tieto posledné dva faktory žalovaný
nezvládol. Žiadne ďalšie oznámenia chýb alebo reklamácie zo strany žalovaného k predmetnému

zariadeniu žalovaný nepreukázal. Keď nakoniec prišli zástupcovia žalobcu k žalovanému na finálne
odovzdanie zariadenia, zistili až u žalovaného, ktorý to nedal žalobcovi nejakým spôsobom vedieť, že
zariadenie je demontované, odstránené a odvezené do skladu. Žalovaný v priebehu dokazovania toto
skutkové tvrdenie žalobcu relevantným spôsobom ani nepoprel. Žalovaný bez súhlasu a upovedomenia
žalobcu urobil takto neodborný zásah do zariadenia jeho svojvoľnou demontážou v záručnej dobe

bez prítomnosti technikov žalobcu. Súd sa stotožnil s názorom žalobcu, že za tejto situácie nebol
žiadny dôvod, aby žalobca vystavil bankovú garanciu na záručnú lehotu zariadenia. Jeho povinnosť
odstrániť prípadné vady v rámci záručnej doby však ostala zachovaná, ale žiadne oznámenie o vadách
však v priebehu 24 mesiacov od dodávky zariadenia žalobca nedostal (žalovaný nepreukázal opak).
Krátenie platby o 3.500,- eur nebolo nikde zmluvnými stranami dohodnuté, jednalo sa o svojvoľný

a jednostranný krok žalovaného. V priebehu dokazovania nebolo preukázané, že by si žalobca u
žalovaného vynucoval každoročne odsúhlasenie stavu pohľadávok. Práve naopak. Žalovaný každý rok
posielal žalobcovi priznanie dlhu, ktoré je možné považovať za uznanie záväzku v zmysle ust. § 323
Obchodného zákonníka. V súvislosti s takýmto uznaním svojho záväzku zo strany žalovaného možno
konštatovať, že žalobca uplatnil svoj nárok na doplatenie kúpnej ceny včas, t. j. pred uplynutím 4-ročnej

premlčacej doby.

5. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 262
ods. 1 a 2 CSP.

6. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil
a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne, aby rozsudok zmenil tak, že žalobu
zamietne a žalovanému prizná nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.7. Odvolanie podal z dôvodov, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP), rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd (§

365 ods. 1 písm. c/ CSP), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP), súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e/ CSP), súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).

8. Namietal nepreskúmateľnosť rozsudku. Napadnutý rozsudok je odôvodnený iba všeobecne a
nedostatočne, presvedčivo sa nevysporiadava so vznesenými námietkami žalovaného a všetkými
rozhodujúcimi okolnosťami, v rozhodnutí nie sú dostatočne, úplne a zrozumiteľne vysvetlené konkrétne
dôvody, na ktorých súd založil svoje rozhodnutie - napadnuté rozhodnutie je preto arbitrárne a
nepreskúmateľné, a tak neospravedlniteľné a neudržateľné. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku

nevyplýva, akými úvahami sa prvostupňový súd riadil, nakoľko nijakým spôsobom nekomentoval ani sa
nezaoberal argumentáciou žalovaného, ba čo viac, z odôvodnenia nevyplýva ani to, na základe čoho
dospel súd k svojim záverom a akým spôsob aplikoval a vyložil právne predpisy vo vzťahu k skutkovému
stavu. V bode 32. rozsudku súd iba stroho konštatuje, že má za preukázané, že žalovaný porušil
svoju povinnosť, keď nezaplatil časť kúpnej ceny. Myšlienková báza, na základe ktorej dospel k tomuto

názoru však v odôvodnení chýba. Súd prvej inštancie sa absolútne nevysporiadaval s argumentmi
žalovaného, ktoré identifikoval najmä vo svojom podaní zo dňa 23.8.2016 a sťažnosti zo dňa 25.3.2019.
Žalovaný uplatnil viaceré argumenty, ktorými jasne rozporoval a neuznal nárok uplatnený žalobcom.
Žalovaný uvádzal, že mu nevznikla povinnosť uhradiť zostávajúcu časť kúpnej ceny, pretože žalobca
si nesplnil povinnosti, ktoré boli predpokladom pre jej uhradenie (nevystavil bankovú záruku). Žalovaný

ďalej vzniesol námietku premlčania a uviedol, že nikdy neuznal dlh voči žalobcovi. Žalovaný nikdy
nepredložil žalobcovi žiadny dokument, ktorý by mal byť uznaním dlhu. Zo strany žalovaného boli
žalobcovi zasielané len oznámenia o započítaní pohľadávok list zo dňa 8.8.2014 a list zo dňa 9.9.2014.
Uvedenými tvrdeniami a dôkazmi sa súd riadne nezaoberal. Súd prvej inštancie argument týkajúci sa
nemožnosti pokladať zasielané listiny o potvrdení účtovných zostatkov za uznanie záväzkov v zmysle

ust.323Obchodnéhozákonníkavôbecnezohľadnilavrozsudkusanímnijakýmspôsobompodrobnejšie
nezaoberal. Z rozsudku ani nie je zrejmé, ktorý konkrétny dokument považoval súd za uznanie dlhu, ako
posúdil obsahové náležitosti „neurčeného“ dokumentu podľa ust. § 323 ObZ a prečo mal za jednoznačne
preukázané, že k uznaniu dlhu došlo. Žalovaný nikdy nepredložil žalobcovi žiadny dokument, ktorý by
mal byť uznaním dlhu a nemal v úmysle dlh uznať. Žiadny z dokumentov predložených v konaní nespĺňa

zákonné, formálne a obsahové náležitosti uznania záväzku v zmysle ust. § 323 Obchodného zákonníka
a žalovaný ho nikdy ako uznanie záväzku nevnímal, a tobôž nie pri listinách vypracovaných zo strany
žalovaného. Uvedený postup súdu nemožno pokladať za nič iné, ako za ľubovôľu v rozhodovaní.

9. V návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu, ktorý žalobca doručil konajúcemu súdu dňa

21.3.2013 prostredníctvom Tlačiva C. v zmysle čl. 7 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a
Rady (ES) č. XXXX/XXXX, ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze, je možné v
jeho časti 10. Dostupné dôkazy odôvodňujúce pohľadávku identifikoval o.i. aj dva dokumenty pod A.
XX - Uznanie dlhu - balance k 31.12.2011 a pod A. XX - Uznanie dlhu balance k 30.9.2011. Ide o
listiny s hlavičkou žalobcu adresované žalovanému. Prvá listina obsahuje požiadavku odsúhlasenia

zostatkov ku dňu 31.12.2011 s odkazom na ust. § 29 a 30 zákona č. 431/2002 Z. z. Žalobca zároveň
požadoval spätné zaslanie potvrdenej kópie, pričom žalovaný vo svojej odpovedi potvrdil presnosť
zostatku. Druhou listinou žalobca požadoval od žalovaného, aby potvrdil, že zostatok podľa jeho
účtovníctva súhlasí s vyššie uvedeným číslom (6.500,- eur). Z obidvoch listín je zrejmé, že ide len
o potvrdenie, resp. odsúhlasenie zostatkov na základe ukončených inventúr záväzkov a pasív podľa

zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve. Žalovaný odsúhlasoval/potvrdzoval presnosť zostatku podľa
účtovníctva. Z uvedených dôvodov nie je možné za žiadnych okolností posudzovať vyššie popísaný
obsah listín za uznanie záväzku v zmysle § 323 Obchodného zákonníka, nakoľko predmetné dokumenty
nespĺňajú jeho zákonné, formálne ani obsahové náležitosti. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku však
vyplýva, že súd naopak v rozpore s vykonaným dokazovaním uvádza, že v priebehu dokazovania

nebolo preukázané, že by žalobca u žalovaného vynucoval každoročne odsúhlasenie stavu pohľadávok.
Samotné prílohy návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu obsahujú listiny preukazujúce
opak tvrdenia súdu, kedy žalobca žiadal žalovaného o potvrdenie účtovných zostatkov. Žalovaný nikdy
nepredložil žalobcovi žiadny dokument, ktorý by mal byť uznaním dlhu. Listiny, ktoré žalobca zasielalžalovanému na odsúhlasenie, nemôžu byť považované za uznanie záväzku v zmysle ust. § 323
Obchodného zákonníka. Sám žalovaný z vlastnej iniciatívy (bez vynútenia od žalobcu) zasielal žalobcovi
len oznámenia o započítaní pohľadávok list zo dňa 8.8.2014 a list zo dňa 9.9.2014. Pokiaľ žalobcov

návrh na vydanie európskeho platobného rozkazu mal byť odôvodnený existenciou pohľadávky splatnou
v roku 2007, jej uplatnenie na súde mohol žalobca požadovať iba do roku 2011, nakoľko premlčacia
doba v zmysle ust. § 397 Obchodného zákonníka je štyri roky. Vzhľadom na to, že žalobca predmetnú
pohľadávku uplatnil na súde už ako premlčanú (t. j. v roku 2013) a vzhľadom na to, že žalovaný vzniesol
voči uplatnenému právu žalobcu námietku premlčania, súd nemal priznať žalobcovi uplatnené právo.

10. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd uviedol, že žalovanému sa nepodarilo preukázať opak
skutočnosti, že oznámenie vád stroja v priebehu 24 mesiacov od jeho dodávky, t. j. záručnej doby
nebolo zo strany žalovaného žalobcovi doručené. Žalovaný jednoznačne preukázal skutočnosť, že
oficiálne reklamácie, tzn. oznámenia vád stroja boli žalobcovi zasielané, a to najmä dôkazmi označenými
v podaní zo dňa 23.8.2016, konkrétne „Reklamáciou žalovaného zo dňa 7.1.2008“ a rovnako na to

poukázal aj právny zástupca žalovaného v priebehu súdneho pojednávania konaného dňa 1.7.2021.
Ďalšia listina, ktorá svedčí o podaní oficiálnej reklamácie je „Agreement of parties“ zo dňa 27.9.2009,
v ktorej sa uvádza, že stroj fungoval bezchybne len 3 dni a trpel vadami (najmä neefektívna cesta
súboru nožov, úzky orez, skákavý pohyb noža, zalamovanie papiera). Medzi stranami nebolo sporné, že
stroj riadne nefungoval, a že bola uskutočnená riadna reklamácia, keď aj samotný žalobca potvrdil, že

vykonával jeho opravy v záručnej dobe. Súd riadne nezistil skutkový stav veci aj vo vzťahu k samotným
reklamovaným vadám. Stroj nefungoval bezchybne po jeho dodaní (viac ako 3 dni) a nedosahoval
odsúhlasené záručné parametre. Zo strany žalobcu v čase záručnej doby po dodaní zariadenia došlo k
neplneniu povinností podľa Nákupného príkazu, a to k opakovanému porušeniu ustanovenia o záruke
výkonu špecifikovaného v čl 4. Nákupného príkazu v spojení s prílohou č. 1 Technická špecifikácia

k Nákupnému príkazu, str. 4 Záruka výkonu. Žalovaný si uplatnil voči žalobcovi opakovane za každé
zníženie použiteľnosti zariadenia z dôvodu na strane dodávateľa, pričom sa vždy jednalo o zníženie pod
99 %, zmluvnú pokutu vo výške 5 % z celkovej kúpnej ceny zariadenia t. j. sumu 3.250,- eur. V celkovom
súhrne sa jednalo o zmluvné pokuty vo výške 6.500,- eur.

11. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku v rozpore s uplatneným nárokom žalobcu zaviazal
žalovaného na zaplatenie sumy 6.500,- eur a na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo
sumy 6.500,- eur od 17.7.2007 do zaplatenia. V zmysle ust. § 216 ods. 1 CSP je súd viazaný žalobným
návrhom žalobcu. V zmysle ust. § 216 ods. 2 CSP môže súd prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac,
než čoho sa strany domáhajú, iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva

z osobitného predpisu. Žalovaný má za to, že súd prvej inštancie prekročil žalobný návrh žalobcu a
rozhodol o niečom, čo nebolo predmetom konania, pričom ide o takú vadu konania, ktorá mala za
následok nesprávne rozhodnutie v danej veci, tzn. že žalovaného jednak zaviazal k povinnosti zaplatiť
úroky z omeškania a jednak ho zaviazal ich zaplatiť od skoršieho dátumu, než je dátum dodania služby
uvedený v žalobcovom návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu (24.9.2007).

12. Rozsudok je podľa žalovaného nezákonný aj z toho dôvodu, že vo veci rozhodoval nezákonný
sudca. Z elektronického súdneho spisu vyplýva, že boli vydané (najmenej) dva úradné záznamy, a to zo
dňa 9.4.2018 a zo dňa 14.1.2019 a dve potvrdenia o pridelení predmetnej právnej veci na prejednanie
sudcomE..F.aE..V..Zobsahuúradnýchzáznamovvšakniejemožnéjednoznačnevyvodiť,ktorýsudca

bol zastupovaný, resp. ktorému sudcovi bola vec odňatá a ktorému sudcovi bola vec následne pridelená.
Úradný záznam zo dňa 14.1.2019 o vrátení vecí zastupovanému sudcovi ani nie je odôvodnený. Úradný
záznam zo dňa 9.4.2018 o vrátení veci zastupovanému sudcovi už odkazuje na Dodatok č. 4 k rozvrhu
práce na rok 2018. Avšak v potvrdení o pridelení veci na prejednanie sudcovi E.. V. sa odkazuje na
Dodatok č. 7. V prejednávanej veci došlo k zmenám zákonného sudcu po pridelení veci v rozpore s

ustanovenými podmienkami, ktoré zákon určuje pre zmenu v osobe zákonného sudcu, pričom nie je
objasnené, z akých dôvodov bola vec odňatá, resp. vrátená na prejednanie zákonným sudcom. K zmene
zákonného sudcu v danom prípade nedošlo legitímne, zo zákonom predpokladaných dôvodov.

13. Žalobca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Konštatoval, že žalovaný v podanom

odvolaní neuviedol žiadne nové relevantné skutočnosti, nepreukázal opodstatnenosť svojich námietok
ako dôvodov na odvolanie a jeho skutkové a právne závery nemajú zákonné opodstatnenie.

14. Žalovaný v následnom vyjadrení zotrval na svojich predchádzajúcich stanoviskách.15. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

16. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne
zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú
vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto
správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania,

nemožno mať pochybnosti o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie
a neboli zistené žiadne vady, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvej
inštancie je vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku koherentný, jeho
rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok okresného súdu je presvedčivý, premisy zvolené v rozsudku,
rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací súd konštatuje, že
odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám

uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie
zrozumiteľným spôsobom uviedol právne dôvody, pre ktoré žalobe žalobcu vyhovel. Jeho rozhodnutie
nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, prípadne ústavne nekonformné, pretože
súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných
ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom

všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o nepreskúmateľnosti alebo arbitrárnosti
rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 5Cdo/218/2010).

17. Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že pôvodný žalobca - spoločnosť W.

C..R.. a žalovaný dňa 5.12.2006 uzatvorili zmluvu formou Nákupného príkazu č. XXXXXXXXXX/
TXX/, vystaveného žalovaným a následne potvrdeného pôvodným žalobcom, predmetom ktorého bola
dodávka zariadenia pre orezávanie okrajov papierového pásu na obojstranné orezávanie papierového
pásu stroja na výrobu papiera - V. M. XXXM-XXX-J. v prevádzke žalovaného v celkovej hodnote 65.000,-
eur. Tento tovar pôvodný žalobca riadne dodal žalovanému v súlade s podmienkami zmluvy. Pôvodný

žalobca vystavil žalovanému za dodaný tovar dňa 5.6.2007 faktúru č. XXXXXXX so splatnosťou dňa
16.7.2007. Žalovaný z tejto faktúry nezaplatil sumu 6.500,- eur.

18. Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať
kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho

vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

19. Podľa § 409 ods. 2 Obchodného zákonníka, v zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí
v nej byť aspoň určený spôsob jej dodatočného určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu ju uzavrieť
aj bez určenia kúpnej ceny. V tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu ustanovenú podľa

§ 448.

20. Podľa § 447 Obchodného zákonníka, kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať
dodaný tovar v súlade so zmluvou.

21. Podľa § 448 ods. 1 Obchodného zákonníka, kupujúci je povinný zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu.

22. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia (v súlade s § 387 ods. 2
CSP) a vzhľadom na potrebu vysporiadať sa s tvrdeniami žalovaného v odvolaní poukazuje len na
najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty žalovaného uvedené v odvolaní.

23. Pokiaľ žalovaný argumentoval, že mu nevznikla povinnosť uhradiť zostávajúcu časť kúpnej ceny,
pretože žalobca si nesplnil povinnosti, ktoré boli predpokladom pre jej uhradenie - nevystavil bankovú
záruku, odvolací súd konštatuje, že zmysel vystavenia bankovej záruky žalobcom, ako požiadavky
žalovaného, bol, že ak by v prípade reklamácie, resp. závad stroja v záručnej dobe žalobca tieto

závady neodstránil, kompenzoval by si žalovaný náklady s tým spojené z bankovej záruky. Vzhľadom na
skutočnosť, že žalovaný bez upovedomenia žalobcu stroj demontoval - teda urobil neodborný zásah do
stroja v záručnej dobe a odviezol ho na neznáme miesto - z pohľadu zmluvy ho jednostranne zlikvidoval,
žalovaný porušil svoj záväzok zo zmluvy, a teda vystavenie bankovej záruky žalobcom stratilo zmysel.24. Žalovaný po dodávke následne každoročne vystavoval dokument - odsúhlasenie stavu pohľadávok
adresovaný žalobcovi pod názvom Potvrdenie účtovného zostatku, kde sám uvádzal a potvrdzoval svoj

záväzok voči žalobcovi a v prospech žalobcu z predmetného zmluvného vzťahu vo výške 6.500,- eur.
Išlo o úkon, ktorý potvrdzoval existenciu tohto záväzku, preto plynutie premlčacej doby je dôvodné
odvodzovať od doby, kedy žalovaný prestal tento záväzok uznávať, teda kedy prestal dokument
Potvrdenie účtovného zostatku vystavovať. Posledný takýto dokument bol vystavený žalovaným dňa
7.10.2013. Pôvodný žalobca podal návrh na vydanie Európskeho platobného rozkazu proti žalovanému

dňa 21.3.2013. Nárok žalobcu preto nie je premlčaný.

25. Žalovaný sám z vlastnej iniciatívy vystavoval každoročne dokument adresovaný žalobcovi pod
názvom - Potvrdenie zostatku, kde sám uvádzal a potvrdzoval svoj záväzok v prospech žalobcu z
predmetného zmluvného vzťahu vo výške 6.500,- eur, čo je dôvodné vyhodnotiť v súlade s ustanovením
§ 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Tento Dokument žalobca v zmysle požiadavky žalovaného

potvrdzoval a posielal späť na adresu žalovaného. Tento úkon žalovaného - Potvrdenie zostatku, sa
z hľadiska obsahu a formy nedá hodnotiť inak ako písomné uznanie dlhu žalovaným, pretože tento
Dokument vystavil žalovaný, je na firemnom hlavičkovom papieri žalovaného, je adresovaný žalobcovi,
má názov Potvrdenie zostatku, je tam uvedený určitý konkrétny záväzok - číslo účtovnej položky a
konkrétna suma, žiadosť žalovaného o potvrdenie, je podpísaný žalovaným a žalobca tento dokument

potvrdzoval,nikdyjehoobsahalebovýkladnespochybnilaaninerozporoval.Tentoúkonnapĺňazákonné
predpoklady podľa ustanovenia § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka, teda žalovaný ako dlžník písomne
uznal svoj určitý záväzok voči žalobcovi ako veriteľovi. Tento úkon spĺňa zákonom predpísanú písomnú
formu a žalovaný ako dlžník sám adresoval toto uznanie žalobcovi ako veriteľovi, preto nie je dôležité,
či vo vyhlásení dlžníka sú presne použité výrazy „uznanie“, pretože v každom konkrétnom prípade je

rozhodujúca jednoznačnosť spôsobu vymedzenia záväzku, a nie spôsob tohto vymedzenia.

26. Žalovaný nepreukázal opodstatnenosť zmluvnej pokuty za zníženie použiteľnosti stroja počas
prvých 6 mesiacov. Preberací protokol zo dňa 24.9.2007 potvrdzuje, že stroj bol odovzdaný v súlade s
dohodnutými podmienkami. Reklamácie žalovaného boli neopodstatnené, spôsobené chybami obsluhy

žalovaného a nemali nič spoločné s projektovou kapacitou stroja. Žalovaný 27.7.2009 podal žalobcovi
návrh písomnej Dohody, podľa ktorej sa má žalobca v dôsledku nedosahovaných parametrov stroja
vzdať nároku na zaplatenie zostatku kúpnej ceny 6.500,- eur, čím by bol žalobca oslobodený od opráv
a žalovaný by sa stal vlastníkom stroja. Žalobca túto Dohodu odmietol, pretože žiadne nedosahované
parametre preukázané neboli.

27. Neobstojí ani námietka žalovaného, že o veci rozhodoval nezákonný sudca, pretože pridelenie veci
zákonnému sudcovi na základe použitia pravidiel určenia zákonného sudcu pre výnimky z náhodného
výberu bolo realizované z dôvodu 1/ Zmeny rozvrhu práce Dodatkom č. 1 (úradný záznam zo dňa
22.2.2018 na č.l. 245 spisu) - v prípade pridelenia veci E.. B. L.Ž., 2/ vrátenia veci zastupovanému

sudcovi v zmysle Dodatku č. 4 k Rozvrhu práce na rok 2018, 1SprR 4/2018 (úradný záznam zo dňa
9.4.2018 na č.l. 247 spisu) - v prípade vrátenia veci zákonnému sudcovi E.. E. F., 3/ Zmeny rozvrhu
práce Dodatkom č. 7 (úradný záznam zo dňa 7.8.2018 na č.l. 250 spisu) - v prípade pridelenia veci E..
Š. V. a 4/ vrátenia veci zastupovanému sudcovi (úradný záznam zo dňa 14.1.2019 na č.l. 257 spisu) -
v prípade vrátenia veci zákonnému sudcovi E.. E. F..

28. Žalovaný poukazoval na viaceré rozsudky krajských súdov, podľa neho v obdobných veciach. Tieto
rozhodnutia však nepredstavujú ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít v zmysle Čl. 2
ods. 3 základných princípov CSP, preto na tieto rozhodnutia odvolací súd neprihliadal.

29. Odvolací súd záverom poukazuje na to, že právo na súdnu ochranu nie je právom na úspech
v súdnom konaní a toto právo preto nezahŕňa nárok na zamietnutie žaloby na základe procesnej
obrany žalovaného účastníka (sporovej strany). Toto základné právo nezahŕňa ani právo na to, aby
všeobecné súdy v civilných konaniach v celom rozsahu rešpektovali a uznávali procesné úkony každého
z účastníkov bez zreteľa na ich povahu, dôsledky a vzťah k predmetu konania (pozri II. ÚS 37/2001).

30. Obsah Zmluvy medzi sporovými stranami v pre vec podstatných častiach podrobne podľa výsledkov
vykonaného dokazovania zdôvodnil súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku a vysporiadal sa
i so všetkými relevantnými námietkami žalovaného, ktoré boli v tomto smere uvádzané aj v jehoodvolaní. Súd prvej inštancie bol pri tomto zdôvodnení svojho rozhodnutia vo svojej argumentácii,
obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku, koherentný, t. j. jeho rozhodnutie bolo konzistentné
a jeho argumenty vo vzťahu ku vykonanému dokazovaniu, jeho zhodnoteniu, vyvodeným skutkovým

zisteniam, záverom a právnemu posúdeniu veci, podporili záver o dôvodnosti žalobou uplatneného
nároku žalobcu. Právne závery súdu prvej inštancie pritom korešpondovali so skutkovými zisteniami
v konaní. Odvolací súd i na tomto mieste zdôrazňuje, že o porušenie práva na spravodlivý proces z
hľadiska takého nesprávneho procesného postupu súdu znemožňujúceho strane sporu uskutočňovanie
jej procesných práv, nejde v prípade, ak súd nevyhovie návrhu sporovej strany (v danom prípade

vykonanie určitých dôkazov, na určité hodnotenie dokazovania, na zamietnutie žaloby), ale postupuje
v súlade s Civilným sporovým poriadkom. Konajúci súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a
právnym názorom sporovej strany, navrhovaním a hodnotením dôkazov. Procesný postoj strany sporu
zásadne nemôže bez ďalšieho implikovať povinnosť súdu akceptovať jeho návrhy, procesné úkony
a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Rozhodnutie súdu nemusí byť totožné s
očakávaním a predstavami sporovej strany, ale musí spĺňať limity zákonného rozhodnutia (§ 220 ods.

1 až 4 CSP), čo v danom prípade splnené bolo.

31. Skutočnosti uvedené v odvolaní žalovaného neboli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a
právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie a vecnú správnosť napadnutého rozsudku,
preto odvolanie žalovaného z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov nemožno považovať za

opodstatnené.

32. Správne preto postupoval súd prvej inštancie pokiaľ zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 6.500,-
eur s 8,5 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 6.500,- eur od 17.7.2007 do zaplatenia. So
zreteľom na to, že správny je výrok napadnutého rozsudku aj o trovách konania, odvolací súd postupom

podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok ako vecne správny potvrdil, pričom v podrobnostiach poukazuje na
správne a výstižné dôvody uvedené v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 CSP).

33. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa
ktorého žalobca ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu

trov tohto štádia konania proti žalovanému, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto
trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia
odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa
konanie končí, ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).