Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trnava

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Iveta Jankovičová

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23CoE/37/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2207202366
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2207202366.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a sudkýň:
JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Ľubica Bundzelová, v exekučnej veci oprávnenej: Mesto Stará Turá,
so sídlom SNP 1/2, 916 01 Stará Turá, IČO: 00 312 002, proti povinným: 1) A. S., nar. XX.XX.XXXX,
bytom U. XXX, XXX XX G. D. O., 2) F. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, XXX XX N., 3) G. G., nar.
XX.XX.XXXX, bytom V. X, XXX XX N.,4) Mgr. W. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX/XX, XXX XX G.,

5) S. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX/XX, XXX XX G., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Ing. Ivan
Šteiner PhD., Exekútorský úrad so sídlom Lipová 7, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, pod sp. zn. EX
527/2007, o vymoženie 379,34 eura s príslušenstvom, trov predchádzajúceho konania a trov exekúcie,
o schválenie rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľnosti, na odvolanie súdneho exekútora proti uzneseniu
Okresného súdu Dunajská Streda, č. k. 6Er/138/2007 - 167 zo dňa 25. januára 2016, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu I. inštancie sa v časti neschválenia rozvrhu výťažku p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd I. inštancie v I. výroku zamietol námietky veriteľa Slovenská
konsolidačná, a.s. proti zápisnici o rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľnosti a v II.. výroku neschválil
rozvrh výťažku z dražby nehnuteľnosti vo vlastníctve povinných. Rozhodnutie právne odôvodnil
aplikáciou § 137 ods. 2, § 141 ods. 1, § 154 ods. 1 a ods. 2, § 155, § 156, § 157 ods. 1 až 4, § 160 ods.
1 a 2, § 161 ods. 1 až 3, § 164 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „EP“ alebo „Exekučný
poriadok“), § 4 ods. 1, § 5 ods. 1, § 27a Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách
súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.04.2008 (ďalej len „Vyhláška“). Skutkovo svoje rozhodnutie
odôvodnil tým, že dňa 16.10.2015 súdny exekútor podľa ust. § 164 ods. 1 Exekučného poriadku
predložil súdu na schválenie rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľnosti presne vymedzenej vo výroku
tohto uznesenia. Dňa 27.07.2015 súdny exekútor vykonal rozvrhové pojednávanie, na ktoré predvolal

osoby v zmysle ust. § 154 Exekučného poriadku, o čom sa v exekučnom spise nachádzajú doručenky.
Proti predmetnému rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľnosti podal veriteľ Slovenská konsolidačná,
a.s. námietky. Súd konštatuje, že námietky boli podané v zákonom stanovenej lehote. V námietkach
veriteľ uviedol, že súdny exekútor uvádza na strane č. 3 a č. 4 zápisnice o rozvrhu výťažku z dražby
nehnuteľnosti, ktoré nároky boli do dražby prihlásené a uvádza medzi nimi aj nároky Slovenskej
konsolidačnej, a.s., a to pod porad. č. 7, bližšie identifikované pod označeniami 7.1 až 7.5. V závere

zápisnice je uvedená nasledovná poznámka: Záložné právo zriadené Daňovým úradom Bratislava V
ako 1. v poradí nebolo uspokojené z dôvodu, že Daňový úrad Bratislava V si do konania rozvrhu
neprihlásil svoj nárok, hoci mu bolo doručené predvolanie na rozvrhové pojednávanie ako aj všetky
ostatné rozhodnutia exekútora. Táto pohľadávka ani nebola prevedená na Slovenskú konsolidačnú,
a.s., Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35776005, ktorá svoje nároky prihlásila dňa 30.04.2010. Z
toho dôvodu možno dôvodne predpokladať, že zabezpečená pohľadávka bola splnená a teda záložné

právo zaniklo, avšak nebolo vymazané z listu vlastníctva.“ Súd I. inštancie po preskúmaní predloženého
návrhu na schválenie rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľnosti, exekučný spis, námietky veriteľa a dospelk záveru že námietky veriteľa proti zápisnici o rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľnosti nie sú dôvodné.
Vzhľadom na skutočnosť, že veriteľ Slovenská konsolidačná, a.s. nepreukázal súdu tvrdenia uvádzané
v námietkach, súd rozhodol tak, ako je vo výroku tohto rozhodnutia, t. j. námietky veriteľa zamietol.

2. Následne súd po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že súdny exekútor nesprávne
požaduje úroky vo výške 0,1 % ročne z dražobnej zábezpeky od 29.04.2010 ako aj z doplatku z
najvyššieho podania od 12.05.2010, resp. 13.05.2010, nakoľko dražba, na ktorej dražitelia urobili
najvyššie podanie sa konala až dňa 18.02.2013. Na uvedenej dražbe udelil súdny exekútor dražiteľom

aj príklep, ktorý bol schválený súdom uznesením č. k. 6Er/138/2007-127, zo dňa 22.05.2014, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 12.07.2014. Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že súdny exekútor napriek
výzve súdu zo dňa 18.11.2015, ktorú prevzal dňa 24.11.2015, exekučný spis č. 527/2007 súdu do
dnešného dňa nedoručil. Z uvedeného dôvodu súd nemohol ani preskúmať dátum zloženia dražobnej
zábezpeky a doplatku najvyššieho podania. Ďalej súd zistil, že súdny exekútor uplatnil odmenu v rozpore
s § 4 ods. 1 Vyhlášky, keď odmenu vypočítal z vymoženej pohľadávky namiesto vymáhanej pohľadávky

(379,34 eur). Podľa ust. § 4 ods. 1 Vyhlášky základom na určenie odmeny súdneho exekútora za
výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymáhanej pohľadávky, ak ďalej
nie je ustanovené inak (§ 6, § 14 až 16). Súdny exekútor vo svojom vyúčtovaní zo dňa 27.07.2015 si
uplatnil odmenu za zriadenie exekučného záložného práva na 4 nehnuteľnosti, pričom v zmysle § 6
Vyhlášky odmena za zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti je 33,19 EUR za každú

takto zexekvovanú nehnuteľnosť, čo v danom prípade je iba 3. Súdny exekútor si ďalej uplatnil náhradu
hotových výdavkov a DPH si započítal aj za poštové výdavky, čím konal v rozpore s ust. § 28 zákona č.
222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“) v spojitosti s ustanovením § 3 zákona
č. 507/2001 Z. z. o poštových službách, nakoľko od dane sú univerzálne poštové služby oslobodené.
Oslobodené od dane je aj dodanie tovaru, ktorý súvisí s poskytovanou univerzálnou poštovou službou.

Na základe uvedeného súdnemu exekútorovi uplatňované DPH za poštovné poplatky nepatrí. Súdny
exekútor si uplatnil aj náklady za kancelársky materiál (kancelársky papier, obálky, toner, spisový obal
atď.). Súd sa nestotožňuje s uplatnením týchto trov súdneho exekútora, nakoľko Vyhláška náhradu
hotových výdavkov súdneho exekútora upravuje v § 22 ods. 1 tak, že súdnemu exekútorovi patrí popri
odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej

činnosti. Táto zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady
a poplatky. Následne predmetná Vyhláška vo svojich spoločných a záverečných ustanoveniach v § 25
autoritatívnestanovuje,ževodmenesúdnehoexekútorajezahrnutáajnáhradazaadministratívnepráce
vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou. Súd je toho názoru, že náhrada za tieto výdavky, ktoré
si súdny exekútor uplatnil v zápisnici o rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľnosti súdnemu exekútorovi

v zmysle § 22 ods. 1 Vyhlášky neprináležia, nakoľko ani pri extenzívnom výklade § 22 Vyhlášky
ich nemožno priradiť k ostatným v tomto ustanovení demonštratívne uvedeným výdavkom, za ktoré
súdnemu exekútorovi náhrada patrí. Súd pre úplnosť podotýka, že v minulosti bol na Ústavnom súde SR,
a to v konaní I. ÚS 157/08 posudzovaný prípad, keď zo strany súdneho exekútora bola spochybňovaná
ústavná udržateľnosť právneho názoru súdu, totožného s právnym názorom vysloveným v tejto veci,

(jednalo sa o právny názor Krajského súdu v Košiciach vyslovený v uznesení č. k. 3 CoE 4/2006- 28
z 25. júna 2007, že bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť aj iné veci prirodzene potrebné pri
vedení exekučnej administratívy, napr. perá, ceruzky, obalové prostriedky sú síce výdavkami, avšak sa
predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti
najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti). Ústavný súd tento

právny názor vo svojom uznesení zo dňa 29.04.2008 č. k. I. ÚS 157/08-16 vyhodnotil tak, že predmetné
úvahy odvolacieho súdu sú logické a preto aj celkom legitímne s tým, že napadnuté uznesenie
nevykazuje znaky arbitrárnosti a je aj náležite odôvodnené. V tomto uznesení vyslovený právny názor
súdu o tom, že náhradu nákladov za kancelárske potreby nie je možné súdnemu exekútorovi priznať a
že tieto sú súčasťou odmeny súdneho exekútora vyplýva aj z rozhodovacej praxe iných súdov (napríklad

uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 06.12.2012 sp. zn. 20CoE/30/2012, uznesenie Krajského
súdu v Košiciach zo dňa 11.04.2013 sp. zn. 15CoE/222/2012).

3.Protitomutouzneseniupodalvčastineschváleniarozvrhuvýťažkuodvolaniesúdnyexekútor.Uviedol,
že úrok 0,01 % nepožaduje. Tento úrok je bankový úrok z najvyšších podaní uložených na osobitnom

účte exekútora. Tento úrok sa pripočítava k najvyšším podaniam a spolu tvorí rozvrhovú podstatu. Z
tohto úroku však bola odpočítaná daň z príjmu fyzických osôb, pričom táto skutočnosť bola oznámená
súdu I. inštancie. Ďalej poukázal na to, že súd ho vyzval na doručenie spisu, pričom išlo o žiadosť
v zmysle § 207 EP, ktorej chýbalo odôvodnenie. Súdny exekútor doručil príjmové doklady a bankovévýpisy v prílohe návrhu na schválenie príklepu udeleného pri dražbe nehnuteľnosti, z ktorých bolo
možnépreskúmaťdátumzloženiadražobnejzábezpekyadoplatkunajvyššiehopodania.Súdnesprávne
spochybnil uplatnenú odmenu súdneho exekútora v zmysle § 4 ods. 1 Vyhlášky. Súdny exekútor uviedol,

že považuje za spravodlivejšie, pokiaľ si uplatňuje odmenu z vymoženej sumy a nie z vymáhanej sumy
ako to ustanovuje vyhláška v znení do 30.04.2008. Pri výpočte odmeny si tak uplatnil menšiu odmenu,
ako by mu prináležala, ak by si odmenu vypočítal z výšky vymáhanej pohľadávky. Nakoľko sa pre
tento postup rozhodol z vlastnej vôle, súd má povinnosť rešpektovať ju. Ďalej súd I. inštancie podľa
súdneho exekútora žiadnym spôsobom nevysvetlil akým spôsobom dospel k názoru, že boli zriadené

len tri záložné práva a nie štyri Túto skutočnosť mohol zistiť aj na katastrálnom portáli webovej stránky
Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Následne sa vyjadril, že oslobodené od
dane sú univerzálne poštové služby, avšak toto oslobodenie platí pre poštový podnik. To znamená, že
keď exekútor (alebo ktokoľvek iný) platí poštovné, tak neplatí z tejto služby DPH, ale keď sa táto služba
prefakturováva, tak sa započítava do základu dane, a teda platí sa DPH, okrem prípadu, ak bol tento
výdavokplatenývmeneanaúčetkupujúceho.Prihotovýchvýdavkochpoukázalna§25Vyhlášky,podľa

ktorého je v odmene exekútora zahrnutá aj administratívna práca. Základom pojmu administratívna
prácajesamotnáprácaakočinnosťpozostávajúcazurčitýchpracovnýchúkonovalebodanávýsledkom.
Preto len náhrada mzdy zamestnancov je zahrnutá v odmene súdneho exekútora a nič iné. Súdny
exekútor sa vyjadril aj k rozhodnutiu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 157/08, podľa
ktorého v danom prípade Ústavný súd Slovenskej republiky , že v danej veci posudzoval výdavky vo

výške 50,- Sk ako zanedbateľné a nejasne identifikovateľné. Súdny exekútor však vo vyčíslení trov
exekúcie v časti hotových výdavkov jasne identifikoval hotové výdavky, ktoré v časti ostatné predstavujú
spolu 485,45 eura. Táto suma vôbec nie je zanedbateľná. Preto možno konštatovať, že sa súd riadne
neoboznámil s citovaným uznesením Ústavného súdu. Nakoľko súd I. inštancie zamietol vznesené
námietkyprotirozvrhuanezistilvadykonaniaavzhľadomnaskutočnosť,žeúčastnícikonanianevzniesli

žiadne námietky, možno konštatovať, že sú konkludentne s výsledkom rozvrhu spokojný, súd mal teda
vychádzať zo zásady nemo iudex sine actore (kde niet žalobcu niet ani sudcu), a mal rozvrh schváliť.
Na záver žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu I. inštancie na ďalšie konanie.

4. Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.

5. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len ,,CSP''), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá

CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359

CSP a § 37 ods. 1 EP), proti rozhodnutiu proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 164 ods. 1 EP),
po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP ods. 1),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 á contrario CSP) a dospel k záveru,
že uznesenie súdu I. inštancie je vecne správne.

7. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.07.2016 do 31.03.2017, ak to povaha
veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku.

8. Podľa § 243h ods. 1 EP ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania
začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre
prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa
predpisov účinných po 1. apríli 2017.

9. V predmetnej veci vydal súd I. inštancie uznesenie č.k. 6Er/138/2007-127, ktorým schválil príklep zo
dňa 18.02.2013 udelený súdnym exekútorom, a ktoré nadobudlo právoplatnosť 12.07.2014. V zmysle
Exekučného poriadku súdny exekútor následne uskutočnil rozvrhové pojednávanie dňa 27.07.2015.
Dňa 16.10.2015 doručil súdu I. inštancie žiadosť o schválenie rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľnostizo dňa 12.10.2015 spolu so zápisnicou z rozvrhového pojednávania zo dňa 27.07.2015 a námietkami
proti rozvrhu výťažku. Súd I. inštancie napadnutým uznesením zamietol námietky veriteľa Slovenská
konsolidačná, a.s. a rozvrh výťažku neschválil.

10. Podľa § 37 ods. 1 EP účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej
časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie,
účastníkom konania je aj poverený exekútor.

11. Podľa § 202 ods. 2 OSP v znení účinnom vydania uznesenia, odvolanie nie je prípustné ani proti
uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak,
a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.

12. Podľa § 164 ods. 1 EP rozvrh výťažku podlieha schváleniu súdom (§ 45). Súd rozhodne o schválení
rozvrhu výťažku najneskôr do 60 dní. Proti rozhodnutiu súdu o rozvrhu výťažku je prípustné odvolanie.

13. Odvolací súd sa pri skúmaní napadnutého uznesenia najskôr zaoberal otázkou prípustnosti
odvolania zo strany súdneho exekútora. Pri tom poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
Republiky sp.zn. 3Cdo 194/2007 zo dňa 22.05.2008, podľa ktorého: „k dôvodom uvádzaným odvolacím
súdom v napadnutom uznesení treba uviesť, že pri rozhodovaní o schválení alebo neschválení rozvrhu

výťažku súd skutočne explicitne nerozhoduje o trovách exekúcie (v tom zmysle, že by jeho rozhodnutie
obsahovalo bežný výrok o priznaní alebo nepriznaní náhrady trov konania). Rozhodnutie súdu ale
napriek tomu je implicitným rozhodnutím o trovách exekúcie v tom zmysle, že sa ním určuje, či a ktoré
trovy exekúcie a v akej výške budú z výťažku uspokojené. Pri tomto rozhodovaní (v časti týkajúcej
sa trov exekúcie) má preto súdny exekútor postavenie účastníka konania...“ (obdobne tiež rozsudok

NajvyššiehosúduSlovenskejRepublikysp.zn.3Cdo271/2007zodňa30.06.2008).Vzmyslezákonných
ustanovení a ustálenej judikatúry má odvolací súd za to, že odvolanie súdneho exekútora v tejto veci
je prípustné.

14. Podľa § 156 EP rozdeľovanú podstatu tvorí najvyššie podanie a úroky z neho, zábezpeka vydražiteľa

uvedeného v § 143 ods. 1, prípadne sumy zodpovedajúce záväzkom uvedeným v § 152 ods. 1.

15. Z obsahu súdneho spisu má odvolací súd preukázané, že v návrhu na schválenie výťažku zo dňa
12.10.2015 a jej prílohy - zápisnica z rozvrhu výťažku - je rozvrhová podstata tvorená: pre parcelu č.
1053/1 sumou vo výške 5.159,20 eura z najvyššieho podania, úroku 0,1 % p. a. z dražobnej zábezpeky

2.579,60 eura od 29.04.2010 do 27.07.2015 vo výške 13,53 eura a úroku 0,1 % p. a. z doplatku
najvyššieho podania 2.579,60 eura od 12.05.2010 do 27.07.2015 vo výške 13,44 eura - z úrokov sa
odpočítava daň z príjmu z úrokovo vo výške 5,12 eura, pre parcelu č. 1053/2 sumou vo výške 2.763,17
eura z najvyššieho podania, úroku 0,1 % p. a. z dražobnej zábezpeky 1.381,59 eura od 29.04.2010 do
27.07.2015 vo výške 7,25 eura a úroku 0,1 % p. a. z doplatku najvyššieho podania 1.381,58 eura od

12.05.2010 do 27.07.2015 vo výške 7,20 eura - z úrokov sa odpočítava daň z príjmu z úrokovo vo výške
2,75 eura a pre parcelu č. 1053/4 sumou vo výške 6.840,29 eura z najvyššieho podania, úroku 0,1 %
p. a. z dražobnej zábezpeky 3.420,15 eura od 29.04.2010 do 27.07.2015 vo výške 17,94 eura a úroku
0,1 % p. a. z doplatku najvyššieho podania 3.420,14 eura od 13.05.2010 do 27.07.2015 vo výške 17,81
eura - z úrokov sa odpočítava daň z príjmu z úrokovo vo výške 6,79 eura.

16. Z vyššie uvedeného vyplýva, že úroky súdny exekútor nepožadoval, naopak zahrnul ich do
rozvrhovej podstaty. Súd I. inštancie nesprávne vytkol súdnemu exekútorovi požadovanie úroku.

17. Súd I. inštancie ďalej namietal uplatnenie náhrady hotových výdavkov a DPH si započítal aj za

poštové výdavky, čím konal v rozpore s ust. § 28 zákona o DPH b spojení s ustanovením § 3 zákona
č. 507/2001 Z. z. o poštových službách, nakoľko od dane sú poštové služby oslobodené. Odvolací súd
má za to, že uvedené ustanovenie sa vzťahuje na poskytovateľov univerzálnej služby, ktorou podľa §
3 zákona č. 324/2011 Z.z. o poštových službách, je súbor poštových služieb a súdny exekútor takýmto
poskytovateľom poštových služieb nie je. K uvedenému názoru poukazuje odvolací súd na uznesenia

Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 14CoE/4/2013 zo dňa 31.07.2013 a sp. zn. 11CoE/105/2013 zo dňa
27.09.2013.18. Podľa § 4 ods. 1 Vyhlášky základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej
činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymáhanej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené
inak (§ 6, § 14 až 16).

19. Odvolací súd sa však stotožňuje so záverom, keď súd I. inštancie namietol výšku uplatnených
trov exekúcie. V zmysle § 4 ods. 1 Vyhlášky v znení účinnom v čase začatia exekučného konania
vyplýva, že základom pre určenie odmeny súdneho exekútora je vymáhaná pohľadávka, pričom ide
nepochybne o vymáhanú pohľadávku v exekučnom konaní, ktoré vedie súdny exekútor a nie o celkovú

vymáhanú pohľadávku tvorenú prihlásenými pohľadávkami ostatných veriteľov v prípade rozvrhu
výťažku. Neobstojí argument súdneho exekútora, že si uplatnil výšku vymoženej pohľadávky, ale z
celkovej sumy prihlásených pohľadávok, čo predstavuje vyššiu sumu ako výšku vymáhanej pohľadávky
v predmetnej exekúcie (379,34 eur). K tomu odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky 4 MCdo 17/2006 a 4 MCdo 18/2006 zo dňa 31. júla 2008 („Vymáhanou
pohľadávkou je totiž pohľadávka, ktorej vymoženie bolo predmetom návrhu oprávnenej na vykonanie

exekúcie, a nie aj pohľadávky prihlásené inými veriteľmi na uspokojenie z rozdeľovanej podstaty“).

20. Podľa § 6 Vyhlášky Odmena za zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti je 1 000
Sk za každú takto zexekvovanú nehnuteľnosť.

21. Z dikcie § 6 Vyhlášky vyplýva, že odmena za zriadenie exekučného záložného práva na
nehnuteľnosti je 1 000 Sk (33,19 eura) za každú takto zexekvovanú nehnuteľnosť. Z obsahu súdneho
spisu jasne vyplýva, že rozvrhované boli tri nehnuteľnosti na parcelách č. 1053/1, č. 1053/2 a č. 1053/4.
Súd I. inštancie preto správne určil, že súdny exekútor môže vyžadovať odmenu len za tieto tri zriadené
exekučné záložné práva.

22. Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových
výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa
najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

23. Podľa § 25 Vyhlášky v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce
vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

24. Na záver sa odvolací súd zaoberal odôvodnením súdu v časti nepriznania trov exekúcie súdnemu
exekútorovi za kancelársky materiál, pričom súd I. inštancie tvrdí, že ide o trovy exekúcie, ktoré sú

zarátané v odmene podľa § 25 ods. 1 Vyhlášky, k čomu poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. I. ÚS 157/08 aj na niektoré rozhodnutia krajských súdov.

25. Podľa názoru odvolacieho súdu s uvedeným názorom súdu I. inštancie nemožno súhlasiť. Podľa
§ 22 ods. 1 Vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne

vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné
náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Administratívne práce
vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou nie sú totožné s nákladmi na administratívny, kancelársky
materiál, najmä ten, ktorý tvorí obsah spisu (papier, obaly, obálky a pod.). Podporne k uvedenému
záveru odvolací súd poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Bratislave vo svojom uznesení sp.

zn. 21CoE/94/2014 zo dňa 24.06.2014 a Krajského súdu v Trenčíne vo svojom uznesení sp. zn.
13CoE/29/2012 zo dňa 14.03.2012. Nakoľko však odvolací súd nemal k dispozícii spis súdneho
exekútora k predmetnej exekúcii ani presné vyúčtovanie trov exekúcie súdneho exekútora, nie je možné
určiť, či sú všetky trovy exekúcie správne vypočítané a bude to predmetom prieskumu pri rozhodovaní
o novom návrhu na schválenie rozvrhu výťažku.

26. S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu I. inštancie
v časti neschválenia rozvrhu výťažku ako vecne správne v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil, keďže
tu existujú dôvody jeho neschválenia (nesprávne uplatnená odmena z výšky vymoženej pohľadávky v
rozvrhu výťažku, odmena za zriadenie 4 zexekvovaných exekučných záložných práv).

27. Toto uznesenie bolo odvolacím senátom prijaté počtom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.