Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. jún 2021

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 2T/5/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7819010048
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Arpád Koreň

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2021:7819010048.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Arpáda Koreňa a prísediacich O..

D. U. a D. R. v trestnej veci obžalovanej P. J.Š., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 4. júna 2021v
Rožňave,

r o z h o d o l :

Obžalovaná P. J., rod. J., nar. XX.XX.XXXX v Rožňave, trvale bytom T., W. XXX, prechodne bytom R.
J. XXX, bez pracovného pomeru,

j e v i n n á ,

1/ že ako zamestnankyňa K. T. B. S. I. J., a.s., pobočka zahraničnej banky, so sídlom Bratislava, Š. X/
A, s uzavretou dohodu o hmotnej zodpovednosti, v pobočke tejto banky v S. F. F. T. Č.. XX, v čase od
11.06.2014 do 26.10.2016 uskutočnila výbery finančnej hotovosti z účtov klientov tejto banky a to

· z osobného účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX, majiteľa D.. R. Z. uskutočnila výbery:
- dňa 11.06.2014 vo výške 1 500,- €
- dňa 18.06.2014 vo výške 900,- €

- dňa 23.06.2014 vo výške 5 000,- €
- dňa 28.08.2014 vo výške 6 000,- €
- dňa 08.09.2014 vo výške 1 000,- €

· z osobného účtu č. XXXXXXXXXXX/XXXX, majiteľa W. H., uskutočnila výbery:
- dňa 18.11.2014 vo výške 2 500,- €
- dňa 21.11.2014 vo výške 2 000,- €
- dňa 28.12.2015 vo výške 4 600,- €

· z osobného účtu č. XXXXXXXXXXX/XXXX, majiteľky E.. T. Ľ., uskutočnila výbery
- dňa 11.12.2014 vo výške 6 800,- €
- dňa 31.12.2014 vo výške 10 000,- €
- dňa 30.12.2015 vo výške 1 900,- €

· z osobného účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX, majiteľky O.. D. S., uskutočnila výbery

- dňa 11.05.2015 vo výške 2 820,- €
- dňa 25.05.2015 vo výške 700,- €
- dňa 24.09.2015 vo výške 750,- €

· z osobného účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX, majiteľa D. U. uskutočnila výbery
- dňa 29.06.2015 vo výške 50 000,- €
- dňa 30.06.2015 vo výške 50 000,- €· z osobného účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX, majiteľky J. P., v zastúpení zákonným zástupcom a
disponentom účtu U. P., uskutočnila výbery:
- dňa 31.12.2015 vo výške 3 500,-€

- dňa 23.02.2016 vo výške 6 500,- €
- dňa 18.03.2016 vo výške 100,- €
- dňa 31.03.2016 vo výške 10 000,- €
- dňa 09.05.2016 vo výške 2 500,- €
- dňa 09.06.2016 vo výške 1 000,- €

- dňa 14.06.2016 vo výške 11 500,- €

· z osobného účtu č. XXXXXXXXXXX/XXXX, majiteľa E.. C. Š., uskutočnila výber:
- dňa 15.06.2016 vo výške 22 000,- €

· z osobného účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX, majiteľky E. G., uskutočnila výber:

- dňa 29.09.2016 vo výške 6 000,- €

· dňa 26.10.2016 uskutočnila výber finančnej hotovosti z pokladne č. XXXX/V vo výške 12 000,- €

a takto získané finančné prostriedky použila vo svoj prospech, čím poškodenej K. T. B. S. I. J., I..J..,

pobočka zahraničnej banky, so sídlom T., Š. X/A, O.: XXXXXXXX, spôsobila škodu v celkovej výške
221 570,- €,

2/ že ako zamestnankyňa K. T. B. S. I. J., I..J.., pobočka zahraničnej banky, so sídlom T., Š. Č.. X/A,
s uzavretou dohodou o hmotnej zodpovednosti, v pobočke tejto banky v S. F. F. T. Č.. XX, v čase od

30.06.2015 do 30.06.2016 uskutočnila výbery finančnej hotovosti z účtov klientov tejto banky, a to

· z osobného účtu č. XXXXXXXXXXX/XXXX, majiteľky L. L. uskutočnila výbery:
- dňa 30.06.2015 vo výške 13 150,- €
- dňa 21.07.2015 vo výške 3 000,- €

- dňa 28.07.2015 vo výške 5 000,- €
- dňa 09.09.2015 vo výške 3 000,- €
- dňa 29.09.2015 vo výške 3 000,- €
- dňa 13.10.2015 vo výške 2 899,26 €

· z osobného účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX, majiteľa Š. J., uskutočnila výber:
- dňa 30.06.2016 vo výške 2 700,- €

a takto získané finančné prostriedky použila vo svoj prospech, čím poškodenej K. T. B. S. I. J., I..J..,
pobočka zahraničnej banky, so sídlom T., Š. X/A, O.: XXXXXXXX, spôsobila škodu v celkovej výške 32

749,26 €,

t e d a

v bodoch 1 a 2 výrokovej časti rozsudku
- prisvojila si cudziu vec, ktorá jej bola zverená, a spôsobila tak na cudzom majetku škodu veľké rozsahu
ako osoba, ktorá má osobitne uloženú povinnosť chrániť záujmy poškodeného,

č í m s p á c h a l a

skutkamivbodoch1a2výrokovejčastirozsudkupokračovacíobzvlášťzávažnýzločinspreneverypodľa
§ 213 ods. 1, 2 písm. c), ods. 4 písm. a) Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení zákona č. 125/2016

Z. z. a súd ju

o d s u d z u j e :Podľa § 213 ods. 4 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, 3 Trestného zákona s prihliadnutím na
poľahčujúce okolnosti uvedené v ustanoveniach § 36 písm. j), l) Trestného zákona a s použitím § 39
ods. 1, 3 písm. c) Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) rokov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a), ods. 4 Trestného zákona súd obžalovanú zaraďuje pre výkon tohto trestu
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, 3 Trestného zákona s prihliadnutím

na poľahčujúce okolnosti uvedené v ustanoveniach § 36 písm. j), l) Trestného zákona súd obžalovanej
ukladá aj trest zákazu činnosti vykonávať funkciu spojenú s hmotnou zodpovednosťou, ako aj funkciu v
oblasti finančníctva a bankovníctva na dobu 5 (päť) rokov.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd ukladá obžalovanej povinnosť uhradiť spôsobenú škodu K.
T. B. S. I. J., I..J.., H. W. T., J. J. Š. X/A, XXX XX T., O.Č.: XXXXXXXX , zastúpenej splnomocneným

zástupcom E.. E. P., vo výške 242 319,26 € (dvestoštyridsaťdvatisíc tristodevätnásť eur a dvadsaťšesť
centov).

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav taký, ako je opísaný vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaná v úvode hlavného pojednávania výslovne prehlásila, že nepopiera spáchanie skutkov
uvedených v oboch obžalobách, a to po poučení, že takéto vyhlásenie sa považuje za priznanie k
spáchaniu týchto skutkov. Zároveň v súlade s ustanovením § 333 ods. 3 písm. c),d),f),g),h) Trestného
poriadku kladne prehlásila, že rozumie, čo tvorí podstatu skutkov, ktoré sa jej kladú za vinu, že bola

poučená o svojich právach, najmä o práve na obhajobu a bola jej daná možnosť na slobodnú voľbu
obhajcu a mohla sa s ním radiť o spôsobe obhajoby, že rozumie právnej kvalifikácii skutkov, ako
trestného činu, že bola oboznámená s trestnou sadzbou, ktorú zákon ustanovuje za obzvlášť závažný
zločin, ktorý je jej kladený za vinu a že sa dobrovoľne priznala a uznala vinu za spáchané skutky. Na
základe uvedených prehlásení, súd u obžalovanej v súlade s ustanovením § 257 ods. 7 Trestného

poriadku prijal jej vyhlásenia a zároveň podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku rozhodol o tom, že
dokazovanie v rozsahu, v akom sa menovaná priznala k spáchaniu skutkov, resp. ktorých spáchanie
nepoprela, sa nevykoná a vykonajú sa dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody.

Vina obžalovanej nepochybne vyplýva z obsahu vykonaných dôkazov a v neposlednej miere z priebehu

hlavného pojednávania, počas ktorého sa k spáchaniu skutkov, ktoré jej boli kladené za vinu v celom
rozsahu priznala a urobila vyhlásenie, ktoré možno považovať za priznanie sa k spáchaniu skutkov.

Priznanie sa obžalovanej je v súlade aj s obsahom celého ďalšieho spisového materiálu. Na základe
týchto dôkazov je možné vyvodiť záver, obžalovaná úmyselným konaním si prisvojila cudzie prostriedky,

ktoréjejbolizverené(t.j.bolourčenépresneakýmspôsobommôžesnimidisponovať)aspôsobilatakna
cudzom majetku škodu veľkého rozsahu, a to ako osoba, ktorá má osobitne uloženú povinnosť chrániť
záujmy poškodeného. Týmto svojím konaním naplnila všetky zákonom stanovené znaky skutkovej
podstaty obzvlášť závažného zločinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, 2 písm. c), ods. 4 písm. a)
Trestného zákona.

Závažnosť konania obžalovanej je daná tým, že úmyselným konaním narušila záujmy spoločnosti
na ochrane majetku, a zvlášť hrubým spôsobom ohrozila dôveru občanov v oblasti bezpečnosti ich
finančných vkladov v peňažných ústavoch.

Obžalovaná je v mieste bydliska hodnotená všeobecne. V súčasnej dobe nikde nepracuje. Doposiaľ
nebola súdne trestaná.

Pri ukladaní trestu súd postupoval v súlade so zákonnými ustanoveniami § 34 ods. 1 Trestného zákona,
§ 39 ods. 1, 3 písm. c) Trestného zákona a § 38 ods. 2, 3 Trestného zákona, pričom prihliadol na dve

poľahčujúce okolnosti - obžalovaná viedla pred spáchaním trestného činu riadny život (§ 36 písm. j)Trestného zákona) a priznala sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutovala (§ 36 písm.
l) Trestného zákona).

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí prostriedky na jeho prevýchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery
páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa
neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno
páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.
Podľa ods. 3 písm. c) citovaného ustanovenia pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú
sadzbu však súd nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako päť rokov, ak je v osobitnej časti tohto

zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň desať rokov.

Mimoriadne okolnosti vo svojej podstate vyžadujú, aby súd starostlivo a dôkladne zvážil ich povahu.
Musí ísť o také okolnosti, ktoré sa pri posudzovanej trestnej činnosti bežne nevyskytujú, alebo len v
ojedinelých prípadoch.

Pomermi páchateľa sa rozumejú okolnosti bezprostredne súvisiace s osobou páchateľa, ktoré nesúvisia
s trestnou činnosťou a existujú v čase rozhodovania o treste. Takýmito pomermi môže byť napr.
skutočnosť, že sa páchateľ sám stará o viacero osôb, ktoré sú naňho odkázané, ťažká, nevyliečiteľná
choroba páchateľa a podobne. Nie je vylúčené, aby pomermi páchateľa bol súhrn viacerých okolností,

ktoré by inak samostatne napĺňali znaky poľahčujúcich okolností.

Mimoriadnou okolnosťou prípadu umožňujúcou zníženie trestu pod zákonom stanovenú hranicu môže
byť podľa okolnosti prípadu aj dĺžka trestného konania (nie však v prípade, ak je táto dĺžka ovplyvnená
postojom páchateľa k trestnému stíhaniu).

Po vykonanom dokazovaní, najmä k okolnostiam spoluurčujúcim pre ukladanie trestu, v danom prípade
súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky k mimoriadnemu zníženiu pod dolnú hranicu trestnej
sadzby ustanovenej Trestným zákonom podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona a konštatoval existenciu
okolnostíprípaduajpomeryobžalovanejtak,akotománamyslicitovanéustanovenieTrestnéhozákona.

Okolnosti prípadu:
Je zrejmé, že k páchaniu posudzovanej trestnej činnosti došlo v období od 11.06.2014 do 26.10.2016.
Od odhalenia trestnej činnosti uplynula značná doba. K páchaniu jednotlivých skutkov dochádzalo v
prostredí, kde sa predpokladajú zvýšené nároky na bezpečnosť, ochranu a kontrolu tak, aby nebola

ohrozená dôvera občanov v peňažné ústavy, v ktorých majú uložené svoje finančné prostriedky. Kontrola
a bezpečnosť transakcií s peňažnými prostriedkami musí byť maximálna a transparentná, pričom klient
musí poznať pravdivý a
aktuálny stav jeho majetku.

V danom prípade vykonané dôkazy svedčia o mimoriadne výraznom spolu zavinení poškodenej strany.
Je nepochybné, že zaužívaná kontrola vykonaných transakcií a úkonov bola povrchná, neobjektívna,
nedostatočná a bola v rozpore s vnútornými predpismi organizácie. Tento formálny spôsob kontroly
transakcií výrazným spôsobom uľahčil páchanie trestnej činnosti obžalovanou v tak dlhom období a
rozsahu.

Okrem uvedeného, došlo k náhrade spôsobenej škody jednotlivým klientom v celom rozsahu a teda ich
nároky voči peňažnému ústavu v reklamačnom konaní boli uspokojené.

Uvedené okolnosti výrazným spôsobom sa dotýkajú závažnosti posudzovanej činnosti vo vzťahu k

trestu, ktorý má byť uložený.

Pomery páchateľa:Obžalovaná doposiaľ nebola súdne trestaná a viedla bezúhonný život. Podľa vykonaných dôkazov a
vypracovaného znaleckého posudku trpí na viaceré zdravotné ťažkosti. Dlhodobo sa snaží otehotnieť,
ako to vyplýva z podaných lekárskych správ (napr. z centra asistovanej reprodukcie), viackrát

neúspešne,čosaodzrkadliloajnajejpsychickomstave.Podľavyjadreniaobžalovanej,vsúčasnejdobe,
ako to vyplýva z objektívnych príznakov, by mala byť opäť tehotná.

Rešpektujúc prirodzenú snahu a právo ženy mať potomstvo, v súhrne aj s ďalšími uvedenými
okolnosťami, súd vyhodnotil tieto skutočnosti ako významné pomery obžalovanej, dôležité pre určenie

výšky trestu.

Pri obzvlášť závažnom zločine podľa § 213 ods. 1, 2 písm. c), ods. 4 písm. a) Trestného zákona, zákon
umožňuje páchateľovi uložiť trest odňatia slobody na desať až pätnásť rokov.

S prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, osobu obžalovanej, jej doterajší život a pomery, súd dospel k

záveru, že použitie trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom by bolo pre obžalovanú neprimerane
prísne. V danom prípade na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačí aj trest kratšieho trvania a preto
v súlade s ustanovením § 39 ods. 3 písm. c) Trestného zákona bol obžalovanej uložený trest odňatia
slobody v trvaní 5 rokov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona súd páchateľa obzvlášť závažného zločinu zaradí do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.

Súd je toho názoru, že stupeň narušenia obžalovanej nie je takého rozsahu, aby musela uložený trest
vykonávať v ústave na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. Preto analogicky s ustanovením

§ 48 ods. 4, 5 Trestného zákona, ju súd zaradil pre výkon tohto trestu do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody s minimálnym stupňom stráženia (obžalovaná urobila vyhlásenie o svojej vine, čo pri ukladaní
trestu možno považovať za analógiu k dohode o vine a treste a teda v tomto kontexte aj k ustanoveniu
§ 48 ods. 5 Trestného zákona).

V súlade s uplatneným nárokom K. T. B. S. I. J., I..J.., o ktorom súd nemal pochybnosti, bola obžalovanej
uložená povinnosť uhradiť spôsobenú škodu vo výške 242 319,26 €.

Ak zo strany obžalovanej došlo k vráteniu finančnej čiastky (napr. poškodenej P., na čo upozornil
náhradný obhajca), vzhľadom na predchádzajúce plnenie poškodeného jednotlivým klientom, zrejme

došlo k duplicitnému plneniu a neoprávnenému, resp. bezdôvodnému obohateniu. Nič nebráni
obžalovanej, aby si uvedenú čiastku nárokovala vrátiť. Dokazovanie v tejto súvislosti by však
neprimerane presiahlo rámec a potreby trestného konania.

Z týchto dôvodov súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Rožňava do 15
dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie.
Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 )

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§

308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavenýspôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého

obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.