Rozsudok – Ostatné ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. marec 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10CoCsp/49/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5320200572
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5320200572.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana

a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcu Intrum Slovakia s.r.o.,
so sídlom Bratislava - mestská časť Staré Mesto, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného
advokátom JUDr. Jánom Šoltésom, so sídlom tamtiež, proti žalovanému G. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom
W., D. XXXX, právne zastúpenému JUDr. Peter Vachan, advokát s.r.o., so sídlom Žilina, Pavla Mudroňa
1191/5, o zaplatenie 2.949,73 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Čadca č. k. 14Csp/13/2020-139 zo dňa 3. mája 2021 v spojení s dopĺňacím rozsudkom
č. k. 14Csp/13/2020-162 zo dňa 3. mája 2021 a s opravným uznesením č. k. 14Csp/13/2020-166 zo

dňa 1. júna 2021, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu m e n í vo výroku o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu
483,18 eur spolu s úrokom z omeškania tak, že žalobu z a m i e t a .

Rozsudok okresného súdu z o s t á v a n e d o t k n u t ý vo výroku o zastavení konania v časti
o zaplatenie 843,14 eur s prislúchajúcim úrokom z omeškania a v časti uplatnenej náhrady nákladov
spojených s vymáhaním pohľadávky vo výške 99,26 eur s príslušenstvom a vo výroku o zamietnutí

žaloby vo zvyšnej časti.

Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 48,44%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd s poukazom na „účinné späťvzatie žaloby“ v zmysle § 145 ods.
2 CSP zastavil konanie v časti o zaplatenie 843,14 eur s prislúchajúcim úrokom z omeškania a v časti
uplatnenej náhrady nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky vo výške 99,26 eur s príslušenstvom.
Zároveň uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 483,18 eur spolu s úrokom z omeškania
5 % ročne z jednotlivých čiastkových položiek za konkrétne časové obdobia tak, ako podrobne vymedzil

vo výrokovej časti napadnutého rozsudku a vo zvyšnej časti (dopĺňacím rozsudkom) žalobu zamietol.
2. Východiskovo okresný súd konštatoval, že zmluvný vzťah medzi pôvodným veriteľom Consumer
Finance Holding, a.s., ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom, na základe ktorého bol žalovanému
poskytnutý úver vo výške 5.000 eur, je vzťahom spotrebiteľským a je potrebné naň aplikovať ustanovenia
zákona č. 129/2010 Z.z. Mal za to, že vzhľadom na charakter úveru v čase uzatvorenia predmetnej
zmluvy išlo o nebankový úver poskytnutý nebankovou spoločnosťou, ktorý neskôr na banku (H., a.s.)
prešielpriuniverzálnejsukcesii.Pretosavdanomprípadenevyžaduje,abybolododržanéustanovenie§

92 ods. 8 zákona o bankách; ktorý záver má byť aj v súlade s ustálenou súdnou praxou (bližšie žiadnym
spôsobom neoznačenou - pozn. odvolacieho súdu). Nadväzne okresný súd uzavrel, že aktuálny žalobca
preukázal aktívnu vecnú legitimáciu.3. Okresný súd však ustálil, že dotknutý úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov,
keďže veriteľ hrubo porušil svoje povinnosti pri skúmaní bonity dlžníka, jeho výdavkov a stavu (§
11 ods. 2 v spojení s § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.). Ako rozpornú s dobrými mravmi, a

teda neplatnú, vyhodnotil aj dohodu zmluvných strán o výške úrokov 25,58% ročne, teda viac než
dvojnásobne prevyšujúcu výšku úrokových sadzieb uplatňovaných bankami (9,91%) pri obdobných
úveroch v rozhodnom období. Taktiež z tohto dôvodu je predmetný úver potrebné kvalifikovať ako
bezúročný.
4. Okresný súd vyslovil, že nebolo preukázané doručenie žalovanému oznámenia o vyhlásení okamžitej

splatnosti úveru zo strany právneho predchodcu žalobcu, preto nedošlo k platnému zosplatneniu úveru.
Pokiaľ si teda žalobca uplatnil úrok z omeškania zo sumy 2.949,73 eur od 26.7.2017 (od vyhlásenia
predčasnej splatnosti), bolo možné mu priznať tento nárok len odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti
jednotlivých neuhradených mesačných splátok istiny. Okresný súd následne vo vzťahu ku každej
jednotlivej splátke vykonal posúdenie (rozsahu) jej zaplatenia v zmysle uvedených východísk; pričom
zdôraznil/zopakoval, že žalobca má nárok len na nesplatenú istinu úveru bez úrokov a poplatkov. Keďže

z čerpaného úveru 5.000 eur žalovaný uhradil 4.516,82 eur vo vzťahu k istine žalovaného zaťažuje
povinnosť zaplatiť žalobcovi rozdiel týchto súm; t.j. 483,18 eur.
5. O trovách konania rozhodol okresný súd tak, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na ich náhradu
v rozsahu 15,64 %. Zohľadnil pritom mieru úspechu sporových strán a tiež zavinenie za (čiastočné)
zastavenie konania.

6. Proti tomuto rozsudku vo výroku o uložení mu povinnosti zaplatiť žalobcovi 483,18 eur s
príslušenstvom podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal jeho zmeny
tak, že (aj) v tejto časti bude žaloba zamietnutá. Za správny považoval záver okresného súdu o
vyhodnotení predmetnej úverovej zmluvy za bezúročnú a bez poplatkov. Z dikcie príslušného zákonného

ustanovenia vyplýva pre veriteľa aj ďalšia sankcia, a to že nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa
jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.

7. Odvolateľ nadväzne tvrdil, že zosplatnenie úveru je v prejednávanej veci neplatné, „čo má za následok
nepreukázanie výzvy v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách“. Ku dňu postúpenia pohľadávky totiž ešte

nenastala konečná splatnosť úveru, zo strany H., a.s. teda došlo k postúpeniu tzv. nezosplatneného
„živého“úveru,ktorépostúpenieodporujeoznačenejprávnejnorme.Vtejtospojitostižalovanýdoplnil,že
po zániku spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., sa jej právnym nástupcom stala H., a.s., ktorá je
bankovým subjektom, preto sa na prípadné postúpenie vzťahuje § 92 ods. 8 zákona o bankách. Zároveň
bolo povinnosťou banky vypracovať výzvu v zmysle dotknutého ustanovenia. Pokiaľ tak neurobila, neboli

splnené podmienky pre platné postúpenia pohľadávky.
8. Žalovaný poukazoval tiež na to, že predžalobnú upomienku a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti vypracovala spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., na ktorú sa § 92 ods. 8 zákona
o bankách nevzťahoval. Mal za to, že ne/splnenie podmienok na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti
nebankovým subjektom v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Obč. zák. nemožno stotožňovať s ne/splnením

povinnosti banky postupovať v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách.

9. Žalobca na samotný obsah odvolania protistrany nereagoval a „len“ žiadal napadnuté rozhodnutie
potvrdiť ako vecne správne.
10. Žalovaný v následnej reakcii (opakovane) spochybnil vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru

právnym predchodcom žalobcu pre nedodržanie súvisiacich zákonných podmienok. Doplnil, že
postúpenie „živého“ úveru odporovalo aj § 17 zákona č. 129/2010 Z.z.
11. K odvolacej replike žalovaného sa už žalobca nevyjadril.

12. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§

379 a § 380 ods. 1 CSP), z ktorého titulu rozsudok okresného súdu zostal nedotknutý v odvolaním
nenapadnutých výrokoch o (čiastočnom) zastavení konania a o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti a
bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) v preskúmavanej
meritórnej časti napadnutý rozsudok zmenil podľa § 388 CSP tak, ako je konštatované vo výroku tohto
rozsudku.

13. Odvolací súd sa nestotožnil s jedným z východiskových záverov okresného súdu, podľa ktorého
v súdenej veci nie je významné (právne) posúdenie postúpenia pohľadávky z H., a.s., na žalobcu (a
teda ani skúmanie naplnenie podmienok v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách); a to vrátane k nemuvedúcej úvahy ohľadne charakteru dotknutého úveru v čase jeho poskytnutia. Naopak, okolnosť, že úver
bol žalovanému poskytnutý spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., ktorá nie je/nebola bankou,
v otázke aplikability označeného zákonného ustanovenia nie je významnou.

14. Určujúcou skutočnosťou je to, že zánikom spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. sa jej
právnym nástupcom stala banka (H., a.s.), žalovaný sa tak dostal do právnej pozície klienta banky a
súvisiaca pohľadávka získala povahu bankového záväzku. Z ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách
nemožno vyvodiť, že by sa mal vzťahovať len na tie pohľadávky, ktoré boli „od počiatku“ bankové. Inými
slovami, dotknutý právny režim v plnej miere dopadá tak na pohľadávky banky, v ktorých bola banka

v pozícii veriteľa od vzniku konkrétneho záväzkového vzťahu, ako i na pohľadávky banky, v ktorých
zákonom predpokladaným spôsobom získala banka postavenie veriteľa v neskoršom období po vzniku
záväzku/ /pohľadávky.

15. Nadväzne je zrejmé, že na platné postúpenie pohľadávky z pôvodného žalobcu H., a.s., na
aktuálneho žalobcu Intrum Slovakia, s.r.o., sa vyžaduje splnenie podmienok vymedzených v § 92 ods. 8

zákona o bankách. Jednou z týchto podmienok je písomná výzva banky. Žalujúca strana (bez ohľadu, či
na nej vystupovala H., a.s., alebo Intrum Slovakia, s.r.o.) ani len netvrdila, že by banka zaslala písomné
upozornenie/výzvu svojmu klientovi (v súdenej veci žalovanému), ktorú by bolo možné považovať
za výzvu v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. Žalujúca strana aj v tomto smere poukazovala len
na výzvu zaslanú ešte právnym predchodcom oboch neskorších žalobcov, t. j. spoločnosťou Consumer

Finance Holding, a.s.
16. To znamená, že pôvodný žalobca H., a.s., v podstate úplne odignoroval zmenu charakteru
pôvodného záväzku žalovaného, keďže niet pochybností, že v rozhodnom čase išlo o „peňažný
záväzok voči banke“, ako ho definuje § 92 ods. 8 zákona o bankách. Z daného titulu je nevyhnutné
uzavrieť, že postúpenie posudzovanej pohľadávky nerešpektovalo podmienky vymedzené dotknutým

zákonným ustanovením, preto nie je platné (bližšie aj rozhodnutie publikované v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod R 60/2018), a teda (aktuálny) žalobca nie je v spore
aktívne vecne legitimovaný.

17. Len na pre úplnosť krajský súd dopĺňa, že právny úkon Consumer Finance Holding, a.s., sa

nemôže v konkrétnostiach súdenej veci považovať za úkon banky iba preto, že neskorším právnym
nástupcom tejto spoločnosti bola práve banka (H., a.s.). Označená obchodná spoločnosť nie je/nebola
bankou, preto nie je prípustné dotknutému úkonu pripisovať relevanciu aj z hľadiska právnych povinností
banky. Nielenže v danom čase z ničoho nevyplýval takýto budúci sled udalostí, ale ani adresát úkonu
(žalovaný) by nemal najmenší dôvod vnímať danú výzvu i v predmetnom (navyše v období zasielania

čisto hypotetickom) kontexte.
18. Nakoľko nebola preukázaná aktívna vecná legitimácia žalobcu, t. j. nebolo preukázané, že je
nositeľom práva, ktorého priznania sa podanou žalobou domáha, musel byť vo vyhovujúcej časti
rozsudok okresného súdu zmenený tak, že žaloba (aj v danej časti) bola zamietnutá.

19. Nad bezprostredný rámec určujúceho záveru odvolacieho prieskumu krajský súd uvádza doplňujúcu
poznámku. Z hľadiska princípov sporového konania definovaných aktuálnym procesným kódexom
platí, že konajúci súd nemôže nad (skutkové) vymedzenie žaloby (iniciatívne sám) priznávať žalobcovi
peňažné čiastky napríklad aj z titulu úroku z omeškania v spojitosti s jednotlivými priebežnými splátkami,
pokiaľ žalobca uplatnil svoj nárok vyslovene a len v súvislosti so zosplatnením úveru a toto zosplatnenie

preukázané nebolo.
20. Okresný súd v súdenej veci dospel k záveru o nekonaní právneho predchodcu žalobcu pri skúmaní
bonity žalovaného s odbornou starostlivosťou (§ 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.), ako i k záveru
o nepreukázaní doručenia žalovanému oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo strany
právneho predchodcu žalobcu. Každý z týchto záverov mal za následok, že sa veriteľ nemohol

úspešne domáhať nárokov z jednorazového zosplatnenia úveru. Zároveň úver bolo nutné považovať
za bezúročný a bez poplatkov.
21. Ak okresný súd napriek vymedzeniu žalovaného nároku výlučne práve iba na základe predmetného
zosplatnenia (ku ktorému ale podľa samotného okresného súdu platne nedošlo) mienil posudzovať
vecnú dôvodnosť uplatňovaného peňažného plnenia, osobitne vo vzťahu k úroku z omeškania pri

jednotlivých splátkach, minimálne bolo namieste, aby vyzval žalobcu na doplnenie skutkových tvrdení
ohľadne splátok úveru a súvisiaceho úroku z omeškania. Vlastné úvahy/výpočty okresného súdu išli
nad rámec kontradiktórneho charakteru sporového súdneho konania, kde bremeno tvrdení zaťažuje
strany sporu (prioritne žalobcu) a nemôže byť nahrádzané aktivitou/iniciatívou súdu. Otázkou dopadoveventuálnej zmeny rozhodných skutkových okolností - § 140 ods. 2, v limitoch § 294 CSP - sa odvolací
súd v rozoberaných súvislostiach bližšie nezaoberá.

22. V dôsledku zmeny prvoinštančného rozhodnutia rozhodoval krajský súd v zmysle § 396 ods. 2
CSP (v spojení s § 396 ods. 1, § 255 ods. 2 a § 256 ods. 1 CSP) o nároku na náhradu trov
celého (prvoinštančného i odvolacieho) konania. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia 2.949,73 eur s
príslušenstvom. Žalovaný zaplatením sumy 760,44 eur po začatí konania (bližšie bod 52. odôvodnenia
napadnutého rozsudku), ktorý rozsah plnenia nebol žiadnou zo strán sporu spochybnený, procesne v

tejto časti zavinil zastavenie konania.
23. V percentuálnom vyjadrení ide o 25,78 %, ktorý rozsah z hľadiska celkového výsledku sporu možno
pre účely rozhodovania o nároku na náhradu trov konania považovať za „úspech“ žalobcu; vo zvyšnej
časti bola žaloba zamietnutá, a teda žalobca neúspešný. Úspech žalobcu tak predstavuje 25,78 % a
úspech žalovaného 74,22 %, z čoho vyplýva tzv. čistý úspech žalovaného 48,44 %. Nadväzne krajský
súd vyslovil, že v dotknutom rozsahu má žalovaný voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

24. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov

od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.