Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. január 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8CoE/201/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4211217015
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4211217015.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a členiek senátu
JUDr. Dany Kálnayovej a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v exekučnej veci oprávneného: Slovenská
konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: X. O.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom X. Q. D. XXX, o vymoženie sumy 132,77 eur s príslušenstvom, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 19. júna 2015, č. k. 9Er/1195/2011-27,

jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Komárno ako súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho
exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára (EX 3903/11) o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje

rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútorochaexekučnejčinnostiaozmeneadoplneníďalšíchzákonov(ďalejlen„Exekučnýporiadok“),
§ 51 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, § 71 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej
len„Správnyporiadok“)atým,žeoprávnenýsanávrhompodanýmusúdnehoexekútora JUDr.Ľubomíra
Pekára dňa 22.09.2011 domáhal vykonania exekúcie na vymoženie pohľadávky voči povinnému na
základe exekučného titulu - rozkazu o uložení sankcie za priestupok č. k. ORP-1972/DI-SK-I-2008 zo

dňa 13.08.2008, vydaného Okresným riaditeľstvom PZ v Komárne, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa
23.09.2008. Dôvodil, že súd je už pri posudzovaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie okrem iného povinný skúmať aj či sú splnené podmienky formálnej a materiálnej
vykonateľnosti predloženého exekučného titulu. V danom prípade išlo o exekučný titul - rozkaz o uložení
sankcie za priestupok, preto ho bolo potrebné posudzovať aj v kontexte osobitných noriem, zákona o
priestupkoch, ako aj Správneho poriadku. Platné znenie ustanovenia § 71 ods. 3 Správneho poriadku

jednoznačne určuje, že v trojročnej lehote treba výkon rozhodnutia nariadiť, k čomu v predmetnej
exekučnej veci zatiaľ nedošlo. Ide o prekluzívnu lehotu, na ktorú súd prihliada z úradnej povinnosti.
V danom prípade začala plynúť dňom vykonateľnosti správneho rozhodnutia, pričom pre jej dodržanie
a zamedzenie zániku práva bolo potrebné nariadiť výkon predmetného rozhodnutia najneskôr dňa
23.09.2011. Pre úplnosť súd zdôraznil, že zachovanie trojročnej lehoty nemožno spájať so začatím
exekučného konania. Ďalej poukázal na to, že v danom prípade žiadosť súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa 29.09.2011, teda po uplynutí trojročnej
zákonnej lehoty, ktorá v prípade predkladaného rozkazu o uložení sankcie za priestupok uplynula
dňa 23.09.2011. V tejto lehote bolo potrebné pre úspešné vymáhanie pohľadávky oprávneného, aby
sa exekučné konanie nachádzalo v štádiu, keď proti doručenému upovedomeniu o začatí exekúcie
nemožno podať námietky, resp. po tom, keď sa súdnemu exekútorovi doručí právoplatné rozhodnutie
súdu o námietkach, ktorým sa námietky zamietli a ktoré v takomto prípade možno považovať za

nariadenie výkonu rozhodnutia, ako to predpokladá § 71 ods. 3 Správneho poriadku. Nakoľko preabsenciu vykonateľného exekučného titulu neboli dané predpoklady vedenia exekúcie, súd žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

2. Proti uvedenému uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa jeho
zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Dôvodil tým, že v súčasnej dobe je
možné uskutočniť výkon správnych rozhodnutí iba na základe ustanovení Exekučného poriadku a ak
oprávnená osoba využije zákonnú možnosť, ktorú jej dáva § 72 ods. 2 Správneho poriadku, tak v
ďalšom procesnom postupe sa na ňu budú vzťahovať už ustanovenia Exekučného poriadku. Dodal,

že exekučné konanie je ovládané dispozičnou zásadou, to znamená, že exekučné konanie nemožno
začať ex offo, ale iba na návrh oprávnenej osoby. Exekučné konanie je začaté dňom, kedy návrh
oprávneného došiel súdnemu exekútorovi a od tohto momentu dochádza k prerušeniu plynutia trojročnej
prekluzívnej lehoty uvedenej v § 71 ods. 3 Správneho poriadku. Mal za to, že ak by pripustil právny
názor Okresného súdu Komárno v napadnutom uznesení, oprávnený by sa dostal do právnej neistoty
v tom zmysle, že i napriek tomu, že podal návrh na vykonanie exekúcie v zákonnej lehote podľa §

71 ods. 3 Správneho poriadku, nevedel by odhadnúť presný okamih začatia exekučného konania.
Ustanovenie § 47 Exekučného poriadku nestanovuje žiadnu lehotu, v ktorej by mal súdny exekútor vydať
upovedomenie o začatí exekúcie a oprávnený nemá žiadnu zákonnú možnosť, ako by mohol ovplyvniť
konanie súdneho exekútora v tom, kedy vydá upovedomenie o začatí exekúcie. Podmienenie osudu
vymáhaného nároku okolnosťami, ktoré nemá oprávnený vo svojej moci odporuje základnému princípu

materiálneho právneho štátu, a to princípom právnej istoty a z neho vyvoditeľných princípov legitímneho
očakávania a predvídateľnosti právnych účinkov uplatnenia ochrany práva. Na základe toho vyjadril
názor, že pre určenie zachovanie zákonnej lehoty podľa § 71 ods. 3 Správneho poriadku je právne
významné začatie konania, teda deň doručenia návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi
podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku. Všetky ďalšie úkony vykonané po tejto lehote nemajú žiadny

vplyv na plynutie trojročnej prekluzívnej lehoty. Vzhľadom na to, že oprávnený podal návrh na vykonanie
exekúcie dňa 22.09.2011, teda pred uplynutím trojročnej lehoty (ktorá by uplynula dňa 23.09.2011),
zachovalo si vykonávané rozhodnutie spôsobilosť byť exekučným titulom.

3. Písomné vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.

4. Sudca súdu prvej inštancie predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu, nakoľko odvolaniu
oprávneného nemienil vyhovieť.
5. Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd (podľa § 34 CSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania podľa § 379 a

§ 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a po preskúmaní napadnutého
uznesenia dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné a preto napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie je potrebné zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie
konanie podľa § 391 ods. 1 CSP.

6. V preskúmavanej veci z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený doručil dňa 22.09.2011 súdnemu
exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi návrh na vykonanie exekúcie voči povinnému na vymoženie
sumy 132,77 eur s príslušenstvom. Za exekučný titul označil rozkaz o uložení sankcie za priestupok č.
p. ORP-1972/DI-SK-I-2008 zo dňa 13.08.2008, vydaného Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v
Komárne, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 23.09.2008. Súdny exekútor doručil súdu prvej inštancie

dňa 29. 09. 2011 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ku ktorej pripojil i návrh na
vykonanie exekúcie, exekučný titul a zmluvu o postúpení pohľadávok č. 2/2010 zo dňa 14.10.2010.
Následne súd prvej inštancie uznesením č. k. 9Er/1195/2011-11 zo dňa 05.10.2011 zamietol žiadosť
súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára zo dňa 22.9.02011 o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie vedenej pod sp.zn. 9Er/1195/2011 (EX 3903/11). Na základe odvolania oprávneného Krajský

súd v Nitre uznesením č.k. 8CoE/79/2012-21 zo dňa 31.12.2012 napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie. Následne súd prvej inštancie vydal napadnuté
uznesenie.

7. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona

sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

8. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.9. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

10. S účinnosťou od 01.07.2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, došlo v
súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“). Nová
právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý
znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom

účinnosti CSP. Zároveň však uvedený právny predpis v ustanovení § 470 ods. 2 stanovuje výnimky z
tohto základného pravidla. Podľa tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. To znamená, že v danom prípade
je potrebné účinky podania odvolania posudzovať podľa právnej úpravy stanovenej vo vtedy platnom
Občianskom súdnom poriadku.

11. Podľa § 51 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ak nie je v tomto alebo inom
zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom
konaní.

12. Podľa § 71 ods. 3 Správneho poriadku, výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do 3 rokov po

uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti.

13. Výkon rozhodnutia správneho orgánu (tzv. správna exekúcia) je procesná činnosť správneho
orgánu, smerujúca k vynútenému splneniu povinností uložených v rozhodnutí správneho orgánu. Výkon
rozhodnutí správnych orgánov sa môže uskutočniť formou správnej exekúcie alebo exekúcie vykonanej

exekútorom. V prípadoch upravených v osobitných predpisoch môže byť postup pri výkone správnej
exekúcie modifikovaný podľa špecifických podmienok na danom úseku. V záujme právnej stability
Správny poriadok ustanovuje 3- ročnú prekluzívnu lehotu, v ktorej je potrebné rozhodnutie vykonať,
pričom začiatok plynutia tejto lehoty je viazaný na uplynutie lehoty určenej na splnenie uloženej
povinnosti (tzv. paričnej lehoty). Na zánik tohto práva príslušný orgán vykonávajúci rozhodnutie prihliada

z úradnej povinnosti.

14. Exekučný poriadok nepozná termín „nariadenie výkonu rozhodnutia“. Základnou otázkou pri
zisťovaní, či v posudzovanej veci možno rozkaz o uložení sankcie za priestupok považovať za spôsobilý
exekučný titul, je určenie skutočnosti, s ktorou má byť spájané zachovanie trojročnej prekluzívnej lehoty,

v ktorej má byť nariadený výkon správneho rozhodnutia, ak jeho splnenie má byť vynútené exekúciou
podľa Exekučného poriadku.

15. V čase do účinnosti novely Správneho poriadku vykonanej zákonom č. 527/2003 Z.z. bolo možné
správne rozhodnutie vykonať výkonom rozhodnutia súdom alebo správnym orgánom a exekúciou

súdnymexekútorom.Termín„nariadenievýkonurozhodnutia“boldoúčinnostiuvedenejnovelyupravený
iba v ust. § 261 Občianskeho súdneho poriadku. Začatie výkonu rozhodnutia správnym orgánom sa v
zmysleSprávnehoporiadkulenoznamovaloauskutočňovalosanazákladeexekučnéhopríkazu,pričom
Exekučný poriadok takýto termín vôbec nepoužíval (a dodnes nepoužíva). Zákonom č. 341/2005 Z.z.,
účinným od 01. 09. 2005 bol novelizovaný Občiansky súdny poriadok. Jednou z najpodstatnejších zmien

tejto novely bolo vylúčenie možnosti, aby výkon správnych rozhodnutí uskutočňoval súd (zrušenie § 261
OSP). V súčasnosti výkon rozhodnutia tak môžu uskutočňovať len správne orgány podľa Správneho
poriadku alebo súdni exekútori podľa Exekučného poriadku.

16. V prípade núteného výkonu správneho rozhodnutia exekúciou podľa Exekučného poriadku je preto

potrebné termín „nariadenie výkonu rozhodnutia“ interpretovať tak, aby bol zachovaný účel a cieľ
ustanovenia § 71 ods. 3 Správneho poriadku, a to ústavne súladným spôsobom s poukazom na čl. 152
ods. 4 Ústavy SR.

17. V zmysle ust. § 71 ods. 3 Správneho poriadku v znení do 31. 12. 2003 správne rozhodnutie

bolo možné vykonať najneskôr do troch rokov po uplynutí lehoty určenej na splnenie v ňom uloženej
povinnosti. Novelou vykonanou zákonom č. 527/2003 Z.z. s účinnosťou od 01. 01. 2004 sa znenie tohto
ustanovenia zmenilo tak, že výkon správneho rozhodnutia bolo možné nariadiť najneskôr do troch rokov
po uplynutí lehoty určenej na splnenie v ňom uloženej povinnosti. Podľa dôvodovej správy k novelezákona poznatky z praxe signalizovali, že trojročná lehota na výkon rozhodnutia (teda na jeho realizáciu)
bola v niektorých prípadoch nedostatočná, preto došlo k zmene § 71 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb.
tak, že výkon rozhodnutia nebolo treba v trojročnej lehote realizovať, ale ho treba v tejto lehote iba

nariadiť. Účelom uvedeného ustanovenia je časové obmedzenie spôsobilosti správneho rozhodnutia
byť exekučným titulom s cieľom iniciovať jeho realizáciu v primeranom čase. Pokiaľ je v tejto lehote
nariadený jeho výkon, zachováva si spôsobilosť byť exekučným titulom.

18. V súdnej praxi sa vyskytujú rozdielne názory na určenie momentu „nariadenia výkonu rozhodnutia“

podľa § 71 ods. 3 Správneho poriadku. Pod „nariadením výkonu rozhodnutia“ v exekúcii vykonávanej
podľa Exekučného poriadku sa chápe vydanie upovedomenia o začatí exekúcie súdnym exekútorom
(porovnaj napr. uznesenie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 25. 01. 2012 sp. zn. 3CoE/112/2011,
uznesenieKrajskéhosúduvTrenčínezodňa27.03.2012sp.zn.2CoE/22/2012,uznesenieNajvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 31. 03. 2009 sp. zn. 2 Cdo 4/2008), udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie (porovnaj napr. uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 30. 08. 2013 sp. zn. 26CoE/166/2013,

uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 30. 04. 2012 sp. zn. 7CoE/46/2012, uznesenie Krajského
súdu v Trenčíne zo dňa 18. 07. 2012 sp. zn. 17CoE/498/2011), uplynutie lehoty na podanie námietok
proti exekúcii po doručení upovedomenia o začatí exekúcie, resp. právoplatné rozhodnutie exekučného
súdu o námietkach (porovnaj napr. uznesenie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 16. 02. 2012 sp.
zn. 23 CoE/157/2011), vydanie exekučného príkazu (porovnaj napr. odlišné stanovisko sudcu JUDr.

Ivana Machyniaka k odôvodneniu uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 22. 05. 2013 sp. zn. 6 Cdo
107/2012), podanie návrhu na vykonanie exekúcie (porovnaj napr. uznesenie Krajského súdu v Nitre
zo dňa 29. 02. 2012 sp. zn. 6CoE/99/2011, odlišné stanovisko sudcu JUDr. Rudolfa Čirča k uzneseniu
Najvyššieho súdu SR zo dňa 22. 05. 2013 sp. zn. 6 Cdo 107/2012).

19. Podľa názoru odvolacieho súdu ústavne súladnou a rešpektujúcou princíp právnej istoty je taká
interpretácia, podľa ktorej „nariadením výkonu rozhodnutia“ v prípade núteného výkonu správneho
rozhodnutia v exekúcii podľa Exekučného poriadku, sa rozumie začatie exekučného konania (t.j.
doručenie návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi v zmysle § 36 ods. 2 Exekučného
poriadku). Preto pokiaľ oprávnený najneskôr do troch rokov od uplynutia lehoty určenej v správnom

rozhodnutí na splnenie uloženej povinnosti podá návrh na jeho nútený výkon (exekúciu), zachováva
si toto rozhodnutie spôsobilosť byť exekučným titulom. Takýto výklad zodpovedá aj právnej zásade
„vigilantibus iura scripta sunt“ („práva patria bdelým“). Ak má oprávnený niesť zodpovednosť za
neustráženie si svojho práva, potom musí byť ustráženie tohto práva závislé od jeho vôle po celú
dobu danú mu zákonom k dispozícii. Iba oprávnený môže svojím konaním predísť účinkom uplynutia

prekluzívnej lehoty, po ktorej exekučný titul stráca materiálnu vykonateľnosť. Táto nemôže byť závislá
na konaní či nekonaní iného subjektu (vrátane súdneho exekútora a exekučného súdu). Oprávnený si
musí sám ustriehnuť, aby podnikol potrebné opatrenia smerujúce k uplatneniu svojho práva, a teda k
výkonu rozhodnutia.

20. Vo všetkých ostatných prípadoch by zachovanie trojročnej prekluzívnej lehoty, v ktorej má
byť nariadený výkon správneho rozhodnutia, a teda zachovanie jeho spôsobilosti byť exekučným
titulom, bolo závislé na náhodilej udalosti, ktorú by oprávnený nemohol ovplyvniť. Podmienenie osudu
vymáhaného nároku okolnosťami, ktoré závisia od toho, kedy súdny exekútor podá žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, kedy vydá upovedomenie o začatí exekúcie, resp. kedy mu exekučný

súd udelí poverenie na vykonanie exekúcie, odporuje princípu právnej istoty a z neho vyvoditeľných
princípov legitímneho očakávania a predvídateľnosti právnych účinkov uplatnenia ochrany práva.

21. Súd prvej inštancie preto nemohol konštatovať uplynutie prekluzívnej lehoty na nariadenie výkonu
rozhodnutia s odôvodnením, že exekučné konanie sa malo nachádzať v štádiu, keď proti doručenému

upovedomeniu o začatí exekúcie nemožno podať námietky.

22. Ako už odvolací súd uviedol, plynutie prekluzívnej lehoty na nariadenie výkonu rozhodnutia je závislé
výlučne na konaní, resp. nekonaní oprávneného, teda či tento svojimi úkonmi zabráni jej uplynutiu. V
prípade, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi pred uplynutím lehoty v

zmysle§71ods.3Správnehoporiadku,jejďalšieplynutienemôžebyťďalejpodmieňované(ne)konaním
súdnehoexekútoraaleboexekučnéhosúdu.Inýmslovami,kuplynutiu(aaniplynutiu)prekluzívnejlehoty
nemôže dôjsť v čase, keď je ďalší procesný postup závislý od týchto subjektov a včasnosti ich úkonov.23. Výkon rozhodnutia sa začína uplatnením práva a končí sa uspokojením práva. V prípade postupu
podľaExekučnéhoporiadku,uplatnenieprávaspočívavpodanínávrhunavykonanieexekúciesúdnemu
exekútorovi. To znamená, že výkon rozhodnutia sa začína momentom dôjdenia návrhu oprávneného

súdnemu exekútorovi. A teda pod termínom „nariadenie výkonu rozhodnutia“ v zmysle § 71 ods. 3
Správneho poriadku, treba chápať začatie exekučného konania v zmysle § 36 ods. 2 Exekučného
poriadku.

24. V danej veci exekučný titul, ktorým je rozkaz o uložení sankcie za priestupok č. p. ORP-1972/DI-

SK-I-2008 zo dňa 13.08.2008, vydaného Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Komárne, ktorý
nadobudol vykonateľnosť dňa 23.09.2008, a teda trojročná lehota na nariadenie výkonu rozhodnutia
uplynula dňa 23. 09. 2011. Za situácie, že oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doručil súdnemu
exekútorovi dňa 22.09.2011, je preto v intenciách vyššie citovanej právnej úpravy dôvodný záver, že
výkon rozhodnutia bol nariadený v lehote 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej
povinnosti (paričnej lehoty).

25. S poukazom na vyššie uvedené podstatné dôvody, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvej
inštancie v ďalšom konaní bude riadiť sa právne záväzným názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2
CSP), odstrániť vytýkané nedostatky, vysporiadať sa s argumentmi oprávneného uvedenými v podanom

odvolaní a opätovne rozhodnúť a svoje rozhodnutie odôvodniť zákonným spôsobom tak, aby bolo v
súlade s § 236 CSP.

26. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané

advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).