Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. október 2019

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 5C/427/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4415213280
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Božena Csibrányiová
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2019:4415213280.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou Mgr. Boženou Csibrányiovou, v právnej veci žalobkyne: L.. G. N.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. D. XX, XXX XX U., právne zastúpená: O.. A.. R. H. O., A.., O., advokátka
so sídlom S. XXX, XXX XX N., proti žalovanému: T. nemocnica s poliklinikou D. R., so sídlom Z. ulica
XX/A, XXX XX D. R., L.: XXX XXX XX, na ochranu osobnosti, o zaplatenie nemajetkovej ujmy 30.000,-
eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni 12.000,- eur a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

III. Súd p r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanej a to v rozsahu 100 %
zo súdom priznanej sumy.

IV. Súd p r i z n á v a štátu nárok na náhradu trov konania voči žalovanej a to v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa podala na tunajší súd žalobu, ktorou sa domáhala od žalovanej zaplatenie- nahradenia
nemajetkovej ujmy v peniazoch a to 30.000-, eur. Svoju žalobu zdôvodnila nasledovne: Otec žalobkyne
- nebohý Alexander Kúcs, nar. 27.6.1942, bol prijatý dňa na hospitalizáciu na neurochirurgické
oddelenie Fakultnej nemocnice v Nových Zámkoch. Dôvodom hospitalizácie bolo operačné riešenie
diagnostikovaného nádoru hypofýzy, ktorému sa podrobil v zariadení žalovanej. Pooperačný stav sa

komplikoval vytekaním mozgovomiešneho moku cez nos a dezorientáciou a agitovanosťou pacienta,
ktorá nemala dôvod byť prítomná ako následok operácie. Toto podľa žalobkyne malo viesť
lekárov žalovanej k tomu, aby zisťovali, čo bolo príčinou komplikácie, čo však neurobili. Následne
sa celkový stav pacienta skomplikoval pridružením zvýšenej telesnej teploty, kvôli čomu musela byť
zahájená antibiotická liečba. Stav sa nezlepšil, naopak, pacientovi sa zhoršil stav vedomia. Následné
vyšetrenie mozgu počítačovou tomografiou preukázalo prítomnosť vzduchu v lebečnej dutine, ktorú sa
snažili lekári evakuovať cez návrt v čelovej oblasti. K týmto komplikáciám sa pridružilo nedokrvenie

ľavej polovice mozočka a opätovná prítomnosť vzduchu. Po opakovanej punkcii vnútrolebečného
priestoru sa stav pacienta výrazne zhoršil a to až do tej miery, že musel byť napojený na umelú pľúcnu
ventiláciu.Poškodeniemozgunedokrvenímsaprehlbovalo. Vtomtoťažkomstave, namiestointenzívnej
starostlivosti, bolo rozhodnuté o transporte pacienta z neurochirurgického oddelenia FNsP Nové Zámky
do NsP Levice. Transport bol vykonaný bez konzultácie s príbuznými dňa 14.2.2013 a ešte v ten istý
deň v NsP Levice o 21.20 hod pacient zomrel. Žalobkyňa sa svojou žalobou domáhala zaplatenie

peňažnej náhrady vo výške 30.000,- eur z dôvodu, že mala zato, že na základe nesprávnej liečby
a neodborného postupu zamestnancov žalovanej došlo u jej otca dňa 14.2.2013 k úmrtiu. Ďalej v
žalobe uviedla, že v tomto prípade je potrebné vychádzať z ustanovení § 11 a § 13 Občianskehozákonníka (ďalej len „OZ“ ) , ale aj čl. 2 ods. 1 a čl. 8 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd a čl. 19 ods. 2 Ústavy SR s poukazom na § 4 zákona č. 576/2004 Z.z. o
zdravotnej starostlivosti. Poukázala aj na ustanovenie § 16 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého

kto neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti spôsobí škodu, zodpovedá za ňu podľa
ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu. Žalobkyňa mala za to, že v tomto prípade boli
splnené zodpovednostné predpoklady, potrebné pre úspešné uplatnenie jej nároku voči žalovanej. V
tejto súvislosti poukázala na to, že fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života,
zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti , ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy

( § 11 Občianskeho zákonníka). Súčasťou práva na súkromie je právo na rodinný život. Podstatou
rodinného života je oprávnenie fyzickej osoby utvárať, udržiavať a rozvíjať vzťahy medzi členmi rodiny,
založenej na silných citových väzbách. Ak medzi fyzickými osobami existujú sociálne, morálne, citové
a kultúrne vzťahy, vytvorené v rámci ich súkromného a rodinného života, môže porušením práva na
život jednej z nich dôjsť k nedovolenému zásahu do práva na súkromie druhej z týchto osôb. Takýmto
protiprávnym zásahom tretej osoby do práva na súkromie, resp. práva na rodinný život, môže byť

ďalšiemu účastníkovi vzťahu spôsobená taká ujma, ktorá mu čiastočne alebo úplne bráni napĺňať
jeho citové potreby. T.j. nemajetková ujma postihujúca inú, ako majetkovú sféru osobnosti a to sféru
osobnostnú , ku ktorej nepochybne patrí aj citová ( emocionálna ) ujma. Žalobkyňa ďalej v žalobe
uviedla, že ak dôjde k smrti jednému z členov rodinného vzťahu, pozostalá osoba môže utrpieť citovú
ujmu vo forme šoku, smútku zo straty blízkej osoby, a takisto aj spoločenstva (vzťahu) s blízkou osobou.

A v tomto prípade došlo podľa žalobkyne k zásahu objektívne spôsobilého vyvolať nemajetkovú ujmu,
pretože úmrtím jej otca došlo u žalobkyne k vážnemu zásahu do jej rodinného života, pričom tento zásah
je nenapraviteľný a neodstrániteľný. Týmto zásahom bola narušená celistvosť jej rodiny, zasiahnuté
bolo do jej súkromného a rodinného života, následky sú trvalé a neodstrániteľné , keď ochudobnenie
žalobkyne v citovej oblasti je nenapraviteľné. Vzťah so svojim otcom žalobkyňa popísala ako veľmi blízky

a to od detstva, vrúcny a formujúci vytváranie jej hodnôt. Otec bol ( spolu s matkou ) najvýznamnejšou
osobnosťou jej života, ktorá jej poskytovala zázemie po všetkých stránkach, citovej, ekonomickej a
pocitu bezpečia. Tento vzťah, vytvorený v detstve sa prirodzene preniesol do dospelého veku. Novú
intenzitu nabral v roku 2003, kedy manželstvo žalobkyne skončilo rozvodom. Z tohto manželstva
pochádzajútrideti,t.č.dospelé:Katarína, JozefaDávid.Otecžalobkyneprevzalnasebapodstatnúčasť

povinností a starostí, ktoré zostali nepokryté po odchode jej životného partnera. Pomáhal jej intenzívne
s domácimi prácami, so starostlivosťou o deti. Žalobkyňa ďalej v žalobe uviedla, že sa dňa 27.3.2013
obrátila so žiadosťou o preskúmanie postupu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti / žalovanej/ na
Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou / ďalej len úrad/. Tento po vykonanom dohľade listom
zo dňa 1.7.2013 sťažovateľke oznámil, že zdravotná starostlivosť nebohému p. Kúcsovi / jej otcovi/

nebola poskytnutá správne. K pochybeniu došlo tým, že primárnu komplikáciu neriešili správne a
ihneď po jej diagnostikovaní. A aj preklad pacienta z nemocnice z Nových Zámkov do nemocnice
v Leviciach, vzhľadom na aktuálny zdravotný stav pacienta, nebol podľa úradu správne načasovaný.
Podľa žalobkyne týmto konaním žalovanou (zamestnancami žalovanej ) došlo k porušeniu ust. § 4
ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. zákon o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním

zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Žalobkyňa mala zato, že medzi
konaním žalovanej - jej pochybením a následkom , teda smrťou otca žalobkyne, je príčinná súvislosť
( kauzálny nexus ).
2. K žalobe sa písomne vyjadrila žalovaná , ktorá nárok žalobkyne v celom rozsahu spochybnila.
Žalovaná uviedla, že podľa nej musí byť zistená existencia príčinnej súvislosti medzi zo strany žalobkyne

tvrdeným zásahom a protiprávnosťou tohto zásahu. Žalovaná mala za to, že napriek tomu, že žalobkyňa
v žalobe túto podmienku uviedla, ďalej ju nerozviedla, neuviedla žiadne dôkazy preukazujúce, že je
táto podmienka naplnená. Žalovaná ďalej poukázala na to, že v liste Úradu pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou, pobočky Nitra, zn. 29910/2013/402 64049/2013, nazvanom ako ,,oznámenie o výsledku
šetrenia podania a datovanom 1.7.2013“, ktorý list žalobkyňa priložila k žalobe, sa na jeho piatej strane

okrem iného uvádza cit.: „Možno však predpokladať, že ani ďalší pobyt a liečba na JIS Neurochirurgickej
kliniky FNsP v Nových Zámkoch, ani na OAIM v Leviciach, by pravdepodobne nepriaznivý priebeh
ochorenia u zosnulého pána Kúcsa nezmenil“. Podľa žalovanej uvedená veta vyvracia tvrdenie
žalobkyne o tom, že existuje vyššie uvedená príčinná súvislosť medzi zásahom a neoprávnenosťou
zásahuažetátojesplnená.Žalovanápoukázalaajnato,ženebolavykonanápitvaohliadajúcimlekárom

a to napriek tomu, že na jej vykonanie existovalo viacero zákonných dôvodov. V tejto súvislosti žalovaná
uviedla, že ona pitvy nevykonáva a že tieto podľa § 20 odsek 1, písmeno k), zákona číslo 581/2004 Z.z.
vykonáva a prehliadku mŕtvych zabezpečuje úrad. Ďalej žalovaná spochybnila aj tvrdenie žalobkyne,
že cit.: ,,pooperačný stav pacienta sa komplikoval vytekaním modzgovomiešneho moku cez nos adezorientáciou a agitovanosťou pacienta, ktorá nemala dôvod byť prítomná ako následok operácie.“
Žalovaná uviedla, že jej nie je jasné na základe čoho dospela žalobkyňa k takémuto záveru. Súčasne
poukázala na to, že operácia je z povahy veci vždy narušením integrity ľudského organizmu a ako taká

napriek odbornému úsiliu lekárov , vždy nosí v sebe riziká. A otec žalobkyne bol poučený o rizikách
s plánovanou operáciou, čo vyplynulo aj z vyššie uvedeného listu úradu. Žalovaná ďalej poukázala na
závery a zistenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, uvedené v cit. liste, z ktorých je
zrejmé, že vyšetrenie i liečba pri prijatí pána Kucsa boli indikované správne, liečba počas hospitalizácie
bola v súlade s modernými poznatkami lekárskej vedy a operácia nádoru hypofýzy realizovaná

17.1.2012 prebehla podľa najnovších poznatkov a zaužívaných pravidiel, výtok mozgovomiechového
moku a s tým súvisiaci pneumocefalus po endoskopickej transnazálnej operácii hypofýzy / prístupom
cez nos/ sa vyskytuje v 9 až 18 % prípadov. Nedokrvenie a zakrvácanie do mozočka a zakrvácanie do
hlbokýchštruktúrpravejpolovicemozguupánaKúcsasapravdepodobnevyvinulinásledkomvýrazného
kolísania vnútro lebečného tlaku, k čomu snáď prispeli aj vekom podmienené degeneratívne zmeny
mozočkových a mozgových ciev. Okrem toho za veľmi dôležité žalovaná považovala aj to, že pán

Kúcs nezomrel u žalovanej, ale v nemocnici prevádzkovanej poskytovateľom zdravotnej starostlivosti
Nemocnice s poliklinikami , n.o., so sídlom Štefánikova trieda 69, 949 01 Nitra. Žalovaná poukázala tiež
na to, že pacient bol odovzdaný na prevoz do nemocnici v Leviciach v stabilizovanom stave. Pacient
bol prekladaný na 18 deň po vzniku cievnych príhod, podľa dokumentácie bol somnolentný, s miernou
reakciou na oslovenie, dýchal spontánne, obehovo bol stabilizovaný. Podľa záznamu sestry sa silne

hlienil, opakovane bol odsávaný. Pacient bol po predchádzajúcom telefonickom dohovore s lekárom
oddelenia anesteziológie a intenzívnej medicíny Nemocnice v Leviciach preložený v stabilizovanom
stave. Žalovaná uviedla, že ak by bola dala preložiť pacienta v stave, v ktorom by bol predpoklad jeho
nepriaznivého vývoja, bola by v zdravotnej dokumentácii tohto pacienta použila túto formuláciu cit.:
„ Vyčerpali sme všetky možnosti neurochirurgickej liečby a stav pacienta považujeme za prognosticky

nepriaznivý.“

3. V priebehu konania strany sporu zotrvali na svojich stanoviskách. Snaha o mimosúdnu dohodu, ktorú
strany sporu spočiatku deklarovali, bola nakoniec neúspešná. Obe strany si dali vypracovať znalecké
posudky za účelom preukázania ich tvrdení. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, v

konanínavrhnutýchsvedkov,listinnýmidôkazmidoloženýmidospisu,pripojenoufotokópiouspisuÚradu
pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, znaleckými posudkami ako aj s ďalším obsahom spisu.
Najskôr sa súd zaoberal tým, či k úmrtiu pána Kúcsa / otca žalobkyne / došlo v dôsledku protiprávneho
konania žalovanej, ako poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, resp. či pri poskytovaní tejto zdravotnej
starostlivosti došlo k porušeniu zákonných povinností zo strany poskytovateľa. V počiatkoch konania

totiž žalovaná nespochybňovala tú skutočnosť, že žalobkyňa a jej otec si boli blízkymi osobami,
nespochybňovala ich vzájomné citové väzby, prípadnú odkázanosť jedného na druhého, s ktorých by
bolo možné vyvodiť aj nárok na nemajetkovú ujmu. Spochybňovala len jej zodpovednosť za úmrtie otca
žalobkyne. T.j. spočiatku spochybňovala len svoju pasívnu legitimácia/ tvrdila, že pri liečbe pacienta
postupovali ich lekári správne, v súlade s aktuálnymi poznatkami vedy a so zákonom a poukazovala

na to, že pacient nezomrel v jej zariadení/. Neskôr v konaní však žalovaná začala spochybňovať aj
vzťah otca a dcéry, čím spochybnila právo žalobkyne vôbec si nejaký nárok titulom ochrany osobnosti ,
pre zásah do jej súkromia, uplatňovať. Preto súd napokon vyhovel návrhu na dokazovanie zo strany
žalobkyne a to návrhu na vykonanie dôkazu výsluchom svedkov , jej detí, ktorými výsluchmi chcela
preukázať jej vzťah a charakter vzťahu so zomrelým otcom.

4. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
Podľa§13ods.1Občianskehozákonníkafyzickáosobamáprávonajmäsadomáhať,abysaupustilood
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov

a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.
Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na

závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť
správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na
správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebozlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy a v súlade so štandardnými
postupmi na výkon prevencie, štandardnými diagnostickými postupmi a štandardnými terapeutickými
postupmi pri zohľadnení individuálneho stavu pacienta.

5. Z vykonaného dokazovania a to z obsahu zabezpečeného spisu Úradu na dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou vyplynulo nižšie uvedené:
Z lekárskej dokumentácie úrad zistil, že otec žalobkyne bol do zdravotníckeho zariadenia žalovanej
ako pacient prijatý dňa 15.1.2013. Bol hospitalizovaný na Neurochirurgickej klinike FNsP Nové Zámky.

Dôvodom hospitalizácie bolo operačné riešenie diagnostikovaného nádoru hypofýzy. Dňa 16.1.2013
sa podrobil predoperačným anesteziologickým vyšetreniam s výsledkom : operačný zákrok v celkovej
anestézii možný. V ten istý deň bolo realizované aj vyšetrenie mozgu a podmozgovej žľazy magnetickou
rezonanciou. Dňa17.1.2013sapodrobiloperáciinádorupodmozgovejžľazy.Oddruhéhopooperačného
dňa bol pacient chvíľkami nepokojný , dezorientovaný, ale pri vedomí. Následne na 7. deň došlo ku
komplikácii -likvorei/ výtok mozgovomiechového moku z nosa/, preto bola realizovaná lumbálna drenáž.

Na 8. deň pretrvávala dezorientácia, popisovaná bola likvorea, lumbálna drenáž bola funkčná. V ten istý
deň došlo k výstupu teploty, bola nasadená antibiotický liečba a bola naplánovaná revízia a plastika na
nasledujúce deň: 25.1.2013. Nasledujúci 11. deň hospitalizácie v nočných hodinách došlo k výraznému
zhoršeniu vedomia pacienta, bolo realizované CT vyšetrenie - s obrazom pneumocefalu/ nahromadenie
vzduchu vo vnútri lebky/. Na základe predpokladu , že klinický obraz bol podmienený obrazom

pneumocefalu a možného zápalu mozgových blán sa realizoval chirurgický zákrok s odsatím vzduchu
z vnútrolebečnej dutiny. Na 12. deň sa stav vedomia zlepšil, ale 13. deň došlo k zvýrazneniu poruchy
vedomia, preto bolo robené kontrolné CT vyšetrenie s nálezom pneumocefalu v rovnakom a miestami
aj väčšom rozsahu ako bolo zistené predchádzajúcim CT vyšetrením a tiež s nálezom nedokrvenia v
oblasti ľavej polovice mozočka. Ošetrujúcim lekárom bola indikovaná punkcia subdurálneho priestoru.

V ten istý deň v nočných hodinách bol z dôvodu poruchy dýchania pacient napojený na umelú pľúcnu
ventiláciu. Zahájená bola liečba proti opuchu mozgu, v ktorej sa pokračovalo aj 14. deň. Realizované
bolo kontrolné CT vyšetrenie. Na 16. deň bol klinický stav bez zmeny, kontrolné CT vyšetrenie však
vykázalo zakrvácanie do bazálnych ganglií a zadnej jamy mozgu s opuchom . Na 17. deň bol klinický
stav bez zmeny, pacient na umelej pľúcnej ventilácii. Na 18. deň hospitalizácie bol klinický stav pacienta

bez zmeny, v dopoludňajších hodinách bola realizovaná revízia a plastika, následne tracheostómia.
Po operácii boli životné funkcie stabilizované, pacient dýchal spontánne cez tracheostómiu. Počas
nasledujúcich 3 dní sa jeho zdravotný stav zásadne nemenil, podľa dokumentácie na 22. deň otvoril
oči, prítomné bolo ľavostranné ochrnutie, obehovo bol stabilizovaný, teplotu nemal, dýchal spontánne
cez tracheostómiu. Podľa zistení úradu sa v zázname z 13.2.2013 realizovanom deň pred preložením

pacienta do NsP Levice uvádza, že jeho stav vedomia je hodnotený ako ľahké až stredne ťažké
bezvedomie, s miernou reakciou na oslovenie, kontrolné CT s ústupom hemoragicko - ischemických
zmien v mozgu, plánovaný preklad na OAIM NsP Levice na nasledujúci deň. Preklad bol realizovaný
RZP, podľa priloženého záznamu prebehol bez komplikácií. Podľa prijímacej správy z NsP Levice však
bol pacient prijatý v bezvedomí / GSC 5 bodov, čo sa považuje za ťažké bezvedomie/. Po prevoze

bol stav pacienta hodnotený lekárom OAIM a vzhľadom na základnú diagnózu ako aj komplikujúci
sa priebeh a nepriaznivú prognózu hospitalizácia na OAIM indikovaná nebola. Po dohode s lekárom
neurologickej JIS bol prijatý na neurologickú JIS, kde napriek poskytovanej starostlivosti pacient v ten
istý deň-14.2.2013 zomrel.

6. Z výsledkov vykonaného dohľadu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou / ďalej len úrad/ a
z ich zistení vyplynulo, že pacient bol operovaný najmodernejšou a súčasne najšetrnejšou metódou, t.j.
pomocou prístroja zavedeného cez nosné dierky mu odstránili podstatnú časť nádorového tkaniva. Táto
operácia aj podľa zistení úradu bola vykonaná riadne, prebehla bez vážnejších komplikácií. Po operácii
sa pacient prebral k vedomiu, komunikoval, nejavil príznaky poškodenia nervového systému, nekrvácal

a z nosa mu nevytekal mozgovomiechový mok. MR vyšetrenie realizované prvý pooperačný deň
ukazovalo neúplné odstránenie nádoru podmozgovej žľazy a očakávané pooperačné zmeny, nie však
nedokrvenie, prípadne krvácanie. V záznamoch zo dňa 18.1. a 19.1.2013 sa však opakovane nachádza
údaj o dezorientácii a agitovanosti pacienta. Uvedené podľa úradu svedčilo o tom, že stav pacienta
nebol v poriadku a toto malo viesť ošetrujúcich lekárov k snahe zistiť príčinu. Po odstránení tamponády z

nosa sa u pacienta objavilo vytekanie mozgovomiechového moku cez nos a lekári sa tento stav pokúsili
dňa 21.1.2013 vyriešiť lumbálnou drenážou. Dňa 21.2.2013 na ORL klinike FNsP Nové Zámky bola
vykonaná endoskopická kontrola, pri ktorej bol zistený nález značného výtoku likvoru s pulzáciou. V
ten istý deň vo večerných hodinách sa objavili teploty a bola zahájená antibiotická liečba. Niekoľko dnípretrvávajúce teploty postupne klesali na normálne hodnoty. Stav pacienta sa však výraznejšie nezlepšil,
naopak, dňa 25.1.2013 v noci bolo pre zhoršenie stavu jeho vedomia realizované CT vyšetrenie, ktoré
ukázalo prítomnosť vzduchu v lebečnej dutine. Ten sa síce lekári snažili vyriešiť odsatím vzduchu cez

návrt v čelovej oblasti vpravo, ani tento výkon situáciu nevyriešil, naďalej pretrvávala porucha vedomia.
Pre pretrvávajúcu poruchu vedomia bolo realizované kontrolné CT vyšetrenie dňa 27.1.2013, ktoré
preukázalo nedokrvenie ľavej polovice mozočka a prítomnosť vzduchu približne rovnakého rozsahu,
ako pred odsatím vzduchu. Dňa 27.1.2013 bola vykonaná znova punkcia vnútrolebečného priestoru.
Stav pacienta sa výrazne zhoršil, musel byť napojený na pľúcnu ventiláciu. Po desiatich hodinách

vykonané CT mozgu preukázalo, hemoragickú infarzáciu ( prestúpenie tkanív červenými krvinkami v
dôsledku zamedzenia odtoku krvi) v oblasti pôvodne neprekrveného ložiska ľavej polovice mozočka s
narastajúcim opuchom a ďalšie ložisko krvácania v hĺbke pravej polovice veľkého mozgu. Pri revízii
dňa 1.2.2013 v celkovej anestézii bola síce realizovaná plastika a zároveň bola vykonaná tracheostómia,
nakoľko u pacienta išlo o závažné komplikácie a ošetrujúci lekári začali pacienta intenzívne liečiť,
charakterpoškodeniavšakuž vylučovalrýchluaúplnúúpravu. Úradpretokonštatoval,žepredoperačné

vyšetrenia a liečba pri prijatí pacienta boli indikované správne, aj operácii nádoru hypofýzy prebehla
podľa najnovších poznatkov vedy a zaužívaných pravidiel. Aj čo sa týka pooperačnej komplikácie, ktorá
sa u pacienta vyskytla ( výtok mozgovomiechového moku a s tým súvisiaci pneumocefalus ) tak aj úrad
konštatoval, že táto komplikácia sa vyskytuje v 9 a 18 % prípadoch. Úrad však konštatoval, že lekári
podieľajúci sa na liečbe tohto pacienta zbytočne otáľali s adekvátnym ošetrením likvorovej fistuly hneď

po jej diagnostikovaní. Taktiež čo sa týka prevozu pacienta do Levíc, k tomu úrad uviedol, že tento nebol
správne načasovaný a to s poukazom na to, že rezervy tohto pacienta boli už pravdepodobne vyčerpané
a že aj krátkodobý prevoz mal podľa zdravotnej dokumentácie za následok prehĺbenie bezvedomia
a úmrtie do 24 hodín. Úrad teda vyhodnotil, že zdravotná starostlivosť poskytnutá otcovi žalobkyne zo
strany žalovanej nebola poskytnutá správne a to z dôvodu, že primárnu komplikáciu neriešili správne a

ihneď / včas/ po jej diagnostikovaní a aj preklad pacienta bol nesprávne načasovaný.

7. Žalobkyňa, ako už bolo uvedené, sa v konaní domáhala zaplatenia žalovanej sumy 30.000,- eur
titulom náhrady nemajetkovej ujmy, spôsobenej citovou ujmou. Túto citovú ujmu jej mala spôsobiť
žalovanáneúmyselnýmkonaním,spočívajúcimvneúmyselnomnesprávnomaoneskorenom poskytnutí

zdravotnej starostlivosti jej otcovi, ktorý nesprávny postup bol v príčinnej súvislosti s úmrtím otca
žalobkyne. Súd teda nárok žalobkyne posudzoval podľa § 11 a § 13 ods. 1 až 3 Občianskeho
zákonníka. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že otec žalobkyne bol dňa
17.1.2013 operovaný v zariadení žalovanej. Operácia prebehla štandardne, no vyskytli sa pooperačné
komplikácie. Nie je sporné, že tieto komplikácie boli zo strany žalovanej riešené. Sporné v konaní

bolo to, či pri ich odstraňovaní žalovaná postupovala vhodným, resp. správnym spôsobom a včas,
t.j. v súlade s terajšími poznatkami vedy / medicíny/. T.j. či pri odstraňovaní a riešení pooperačných
komplikácií bol zvolený najvhodnejší možný spôsob ich riešenia. Zo správy úradu pre dohľad nad
zdravotnou starostlivosťou súd zistil, že tento vyhodnotil postup žalovanej ako poskytovateľa zdravotnej
starostlivosti, po vzniku pooperačných komplikácií, ako nesprávny. Úrad zistil, že žalovaná pochybila v

tom,ženeriešilasprávne,resp.ihneďpojejdiagnostikovaníprimárnu pooperačnúkomplikáciu.Vkonaní
vypočutý konzultant úradu, ktorý správu vypracoval uviedol, že žalovaná zbytočne otáľala s adekvátnym
ošetrením likvorovej fistuly hneď po jej diagnostikovaní. Aj zo znaleckého posudku predloženého
žalobkyňou , ktorý však súd vyhodnotil ako listinný dôkaz- odborné stanovisko, keďže znalec z Českej
republiky, ktorý ho vypracoval nie je zapísaný v zozname znalcov vedenom MS SR, vyplynulo, že nebol

neodkladne ošetrený defekt v tvrdej plene. T.j. aj zo správy úradu aj z uvedeného znaleckého posudku
predloženého žalobkyňou vyplynulo, že k odstráneniu, resp. ošetreniu defektu došlo až 1.2.2013, t.j.
neskoro. Ako bolo uvedené, žalobkyňa podala žalobu s poukazom na správu úradu, ktorý vyhodnotil
postupžalovanejvprípaderiešeniapooperačnýchkomplikáciíakonesprávny.Žalovanása svýsledkami
úradu nestotožnila a na preukázanie správnosti postupu pri liečbe pacienta si dala vypracovať súkromný

znalecký posudok znalcom Doc. MUDr. Imrichom Lukáčom CSc.. Tento znalec síce všeobecne v
znaleckom posudku uviedol, že žalovaná postupovala správne, k podstatnej otázke a to tej, či žalovaná
reagovala včas na vzniknuté komplikácie sa však v znaleckom posudku jednoznačne nevyjadril. Až v
rámci výsluchu , na pojednávaní na konkrétnu otázku , či niečo bránilo žalovanej ošetriť fistulu skôr ,
uviedol, že nie. T.j. znalec, ktorý vypracoval znalecký posudok pre žalovanú síce tvrdil, že žalovaná

zvolila jeden z viacerých možných spôsobov riešenia pooperačnej komplikácie, ale neuspela. Na dotaz
zástupkyne žalobkyne, že z hľadiska poznatkov vedy, aký dlhý čas možno čakať s ošetrením likvorovej
fistuly potom, ako sa objavila likvorea a bola vykonaná lumbálna drenáž a aké objektívne skutočnosti
bránili tomu, aby sa fistula ošetrila už na druhý, alebo na tretí deň, však Doc. MUDr. Imrich Lukáč CSc.uviedol, že vo všeobecnosti a ani v prípade tohto pacienta objektívne tomu nebránili žiadne skutočnosti
to urobiť. T.j. aj samotný znalec MUDr. Lukáč na pojednávaní / č.l.302-durhá strana/ jednoznačne
nevylúčil že patologické zmeny na mozgu nie sú v príčinnej súvislosti s nesprávnym postupom lekárov

novozámockej nemocnice, keď na jednoznačnú otázku nejednoznačne uviedol cit.:. ,,spôsobom liečby
neuspeli, to je moja odpoveď“. V danej situácii má súd zato, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že
zistenia úradu sú správne, t.j. že bolo preukázané, že žalovaná nepostupovala pri odstraňovaní a riešení
pooperačných komplikácií správne, pretože ich neriešila včas, čím porušila svoju povinnosť upravenú
v ustanovení § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z.. Zo znaleckého posudku predloženého žalobkyňou

pritom vyplynulo, že v prípade neodkladného ošetrenia fistuly, by bola prognóza pacienta dobrá a aj
v konaní vypočutý konzultant úradu uviedol, že v prípade jej správneho a včasného ošetrenia, by
pacient pravdepodobne žil. Žalovaná teda porušila postup podľa zákona č. 576/2004 Z.z... A keďže bolo
preukázané, že žalovaná porušila povinnosť podľa zákona, dôkazné bremeno sa následne presunulo
na ňu, bolo jej povinnosťou následne preukázať , že porušenie jej povinnosti neprispelo k takému
zhoršeniu zdravotného stavu, v akom sa pacient nachádzal, resp. že tu boli iné dôvody a komplikácie,

ktoré spôsobili také zhoršene zdravotného stavu pacienta, ktoré viedli k jeho úmrtiu. Tu sa súdu javí
nedostatočné zdôvodnenie žalovanej, že pacient nezomrel v ich nemocnici ale v Leviciach a že nebola
urobená pitva a to s poukazom na skutočnosť , že pacient zomrel takmer hneď po prevoze a nebolo
dostatočne zdôvodnené ani preukázané, či a z akého dôvodu bol prevoz potrebný- nevyhnutný.

8. Každý človek má právo na život, ktoré právo je jedným zo základných ľudských práv zaručovaných
a chránených samotnou ústavou Slovenskej republiky. Každý človek má súčasne právo na ochranu
pred nedôvodným a neoprávneným zásahom do svojho súkromného a rodinného života. Podrobnejšie
ochranu osobnosti fyzickej osoby upravuje aj Občiansky zákonník. V rámci jeho právnej úpravy sú
však len demonštratívne vymenované hodnoty osobnosti fyzickej osoby, ako napr. život , zdravie,

občianska česť, právo na súkromie atď., ktorým sa ochrana zo zákona zabezpečuje. Keďže ide o
demonštratívny výpočet chránených práv, občianskoprávna ochrana je poskytovaná aj iným právam ,
napr. aj právu na rodinný život, ktoré spadá pod osobnostné právo na ochranu súkromia. Čo sa týka
samotnej ochrany osobnosti a osobnostných práv, zákon ju neposkytuje proti akémukoľvek zásahu,
ale musí ísť o neoprávnený / protiprávny/ zásah. T.j. pod ochranu osobnosti je vzhľadom na uvedené

možno zaradiť aj ochranu súkromia, zahŕňajúcu právo na nerušený rodinný život - právo jednotlivca na
život v kruhu jeho najbližších. Ako to vyplýva z rozsiahlej rozhodovacej činnosti súdov SR podstatou
takéhoto rodinného života je to, že osoba má možnosť utvárať, udržiavať a rozvíjať vzťahy medzi členmi
svojej rodiny, založené na citových väzbách. Aj článok 8 odsek 1 Dohovoru o ľudských právach priznáva
každému právo na rešpektovanie jeho súkromia a rodinného života. Taktiež čo sa týka Medzinárodného

paktu o občianskych a politických právach, z.č. 120/1976 Zb., tak aj z tohto vyplýva, že nikto nesmie
byť vystavený svojvoľnému zasahovaniu do súkromného života a jeho rodiny a každý má právo na
ochranu proti takémuto zásahu. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že mal
dostatočne preukázané, že nečakaným a nepredpokladaným úmrtím otca došlo k vážnemu zásahu do
osobnostného práva jeho dcéry, t.j. žalobkyne. Konkrétne došlo k zásahu do jej osobnostného práva na

rodinný život, na súkromie, s tým, že tento zásah spôsobil nezvratný a nenapraviteľný následok. A ako
bolo uvedené, tento zásah do osobnostného práva žalobkyne bol spôsobený konaním žalovanej, ktorá
priposkytovanízdravotnejstarostlivostiotcovižalobkynenepostupovalasprávne.Akotiežbolouvedené,
súkromný život a právo na tento život jednoznačne zahŕňa právo na rodinný život, t.j. právo žiť v kruhu
svojich blízkych, rozvíjať tieto rodinné vzťahy, budovať ich a tešiť sa z nich. A akýkoľvek zásah do tohto

práva na rodinný život podľa súdu predstavuje závažnú nemateriálnu ujmu pre pozostalú osobu. Strata
najbližších rodinných príslušníkov, manželov, detí, rodičov, sa považuje za jednu z najväčších strát v
živote ľudskej bytosti. Z výsluchu žalobkyne a svedkov - jej detí, mal súd za dostatočne preukázané,
že žalobkyňa takto prišla o jedného z najbližších rodinných príslušníkov, jej otca, ktorý jej bol nielen
otcom, ale po rozvode s jej manželom v podstate nahrádzal aj otca jej deťom. Nešlo v tomto prípade

o bezvýznamný zásah do jej súkromia ale o zásah, ktorý znášala veľmi zle, nevedela so smrťou otca
vyporiadať a to aj z dôvodu, že si kládla za vinu, že prispela k jeho rozhodnutiu tento operačný zákrok
absolvovať. Otec bol jej dlhoročnou oporou nielen po psychickej stránke, ale vypomáhal jej aj finančne
a so starostlivosťou o jej deti, kým boli maloleté, t.j. je nepochybné, že vzťah otca a dcéry bol silný ,
vrúcny a láskyplný. Preto má preto má súd za to, že nárok žalobkyne na náhradu nemajetkovej ujmy

v peniazoch je dôvodný, avšak nie v takom rozsahu , ako si ho uplatnila. Žalobkyňa si nemajetkovú
ujmu uplatnila vo výške 30.000,-eur. Súd sa s touto výškou nemajetkovej ujmy nestotožnil. Čo sa týka
náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch , táto neslúži ako náhrada za život, pretože jeho hodnota
je nevyčísliteľná. Účelom tejto nemajetkovej náhrady je len zmierniť následky vzniknutej ujmy a pristanovení jej výšky je preto potrebné zohľadňovať rôzne faktory. V tomto prípade súd zohľadňoval
to, za akých okolností k protiprávnemu konaniu žalovanej došlo, že nešlo o úmyselné protiprávne
konanie žalovanej. Tiež zohľadnil skutočnosť, že osoba, ktorá sa nemajetkovej ujmy domáhala, je už

dospeloudcérou,nejdeomaloletéhopozostalého,ktorýbolvýchovouavýživouodkázanýnazomrelého,
nebol to jej jediný príbuzný, v súčasnosti má aj inú rodinu, dospelé deti, matku. Taktiež však súd bral
zreteľ aj na vek samotného zomrelého. Išlo síce o vitálneho človek, ale už v dôchodkovom veku a
zo štatistického hľadiska predpokladaná dĺžka dožitia u tejto osoby je iná , ako u mladého človeka.
Vychádzajúc zo všetkých týchto skutočností, mal súd zato, že primeraná náhrada nemajetkovej ujmy

vo výške 12.000,- eur je dostatočná a preto túto žalobkyni priznal. Vo zvyšku uplatnenej nemajetkovej
ujmy žalobu zamietol.

9. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Podľa čl. 4 ods. 1 a 2 C.s.p. ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by
bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých
spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce
stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.
Podľa § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného do 30.6.2016 aj keď mal

účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech
v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo
od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom
priznaného plnenia.

10. Žalobkyňa si v konaní uplatnila nárok na náhradu trov konania. O trovách účastníkov konania súd
rozhodol s poukazom na článok 4 ods. 2 CSP, pretože ustanovenie § 142 ods. 3 O.s.p. nebolo prebraté.
V tejto veci priznanie plnenia záviselo od úvahy súdu, preto mal súd za to, že žalobkyni prináležia
trovy konania vo výške 100 % v zmysle § 142 ods. 3 O.s.p., avšak základná sadzba tarifnej odmeny
advokáta sa vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia. Ich vyčíslenie bude vykonané samostatným

uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP
11. Po preskúmaní spisovej dokumentácie však súd zistil, že pri dokazovaní vznikli trovy štátu, a to
konkrétne trovy súvisiace so znaleckým dokazovaním- výsluchom znalca, ktoré budú vyplatené z
rozpočtových prostriedkov súdu, t.j. predstavujú trovy štátu, o ktorých súd rozhodol podľa § 259 C.s.p..
Pretosúdrozhodolonárokunanáhradutrovštátutak,že nárokpriznalštátuvočivkonaníneúspešnému

žalovanému. Aj ich vyčíslenie bude vykonané samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie.