Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. jún 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 20CoP/7/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1218207775
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1218207775.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení z predsedníčky senátu: JUDr. Michaely Královej a členiek
senátu: JUDr. Ivany Jahnovej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: I. X.,
T. S. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava,
so sídlom: Vazovova 7/A, Bratislava, a plnoletého: U. X., T. S. XX.XX.XXXX, deti rodičov: V.. I. X., M.. Ž.,
T. S. XX.XX.XXXX, U. H.: Y. X, H., U..Č.. H.: T. X, H., zastúpená advokátkou Mgr. Martinou Krišťákovou,

so sídlom: Tupého 51/A, Bratislava, otec - V.. U. X., T. S.Z. XX.XX.XXXX, U. H.: Y. X, H., zastúpený
advokátom JUDr. Borisom Bohunským, Advokátska kancelária Borec & Bohunský, so sídlom: Kozia 20,
Bratislava, o odvolaní otca a matky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 12. septembra
2019 č. k. 28P/157/2018-163, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 12. septembra 2019 č. k.
28P/157/2018-163, vo výroku o zverení maloletého I. X., T. S. XX.XX.XXXX do striedavej osobnej
starostlivosti m e n í tak, že maloletý I. X.Y. T. S. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode za

obdobie od 11.12.2019 do 18.10.2020 zveruje do osobnej starostlivosti otca a následne od 19.10.2020
sa zveruje do osobnej starostlivosti matky.

II. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 12. septembra 2019 č. k.
28P/157/2018-163, vo výroku o výživnom na maloletého I. mení tak, že matka je povinná platiť výživné
na maloletého I. za obdobie od 11.12.2019 do 18.10.2020 vo výške 150,- € mesačne, vždy do 15

- dňa v mesiaci vopred k rukám otca maloletého.

III. Zročné výživné za obdobie od 11.12.2019 do 18.10.2020 vo výške 797,12 € je matka povinná zaplatiť
v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku k rukám otca maloletého.

IV. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 12. septembra 2019 č. k.
28P/157/2018-163, vo výroku o výživnom na maloletého I. za obdobie od 19.10.2020 m e n í tak, že

otec je povinný platiť výživné na maloletého I. vo výške 180,- € mesačne, počnúc dňom 19.10.2020 vždy
do 15 - dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého.

V. Zročné výživné za obdobie od 19.10.2020 do 31.05.2021 vo výške 585,53 € je otec povinný zaplatiť
v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku k rukám matky maloletého.

VI. Odvolací súd úpravu styku otca s maloletým I. neurčuje.

VII. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 12. septembra 2019 č. k.
28P/157/2018-163, vo výroku o zverení, vo výroku o zastupovaní a správe majetku plnoletého U. X.,
T.. XX.XX.XXXX zrušuje a konanie o zverenie, konanie o zastupovanie a správu majetku
U. X., T. S.Z. XX.XX.XXXX, zastavuje.VIII. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 12. septembra 2019 č.k.
28P/157/2018-163,vovýrokuourčenívýškyvyživovacejpovinnostinaplnoletéhoU.X.,T..XX.XX.XXXX
za obdobie jeho maloletosti t.j. v čase trvania striedavej osobnej starostlivosti t.j. za čas od 11.12.2019

do 28.02.2020 potvrdzuje.

IX. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 12. septembra 2019 č.k.
28P/157/2018-163, vo výroku o určení výšky vyživovacej povinnosti na plnoletého U. za obdobie jeho
maloletosti t.j. za obdobie od 01.03.2020 do 12.08.2020 mení tak, že otec je povinný platiť výživné na

t.č. plnoletého U. X., T. S. XX.XX.XXXX vo výške 200- € mesačne, za obdobie jeho maloletosti t.j. za
obdobie od 01.03.2020 do 12.08.2020 a to k rukám plnoletého syna.

X. Zročné výživné za obdobie od 01.03.2020 do 12.08.2020 vo výške 950,- € je otec povinný zaplatiť v
lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku k rukám plnoletého syna.

XI. Odvolací súd schvaľuje súdny zmier medzi plnoletým U. X., T.. XX.XX.XXXX Z. V.. U. X., nar.
XX.XX.XXXXvnasledovnomznení: V..U.X.,T..XX.XX.XXXX(otec)sazaväzujeplatiťplnoletémuU.X.,
T.. XX.XX.XXXX bežné výživné vo výške 100,- € mesačne, vždy k 1. dňu toho - ktorého mesiaca vopred,
počnúcdňomschváleniasúdnehozmieru,asúčasnesazaväzujeuhradiťzaostalévýživnénaplnoletého
U. za obdobie od 13.08.2020 do 31.05.2021, a to sumu vo výške 500,- €, v lehote do 15.06.2021.

XII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho
konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava II. rozsudkom zo dňa 12.09.2019 č.k. 28P/157/2018-163 rozviedol manželstvo

rodičov maloletého I. Z. U..Č.. C. U., ktorých zveril na čas po rozvode manželstva do striedavej osobnej
starostlivosti rodičov tak, že v starostlivosti matky budú deti od nedele nepárneho kalendárneho týždňa
od 19:00 hod. do nedele párneho týždňa do 19:00 hod a v starostlivosti otca budú deti od nedele párneho
kalendárneho týždňa od 19:00 hod. do nedele nepárneho týždňa do 19:00 hod. Obaja rodičia budú deti
zastupovať a spravovať ich majetok. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu v tom čase maloletého

U. Z. I. I. sumou 50,- € mesačne na každého.

2. Súd prvej inštancie rozviedol manželstvo účastníkov z dôvodu, že manželstvo je v
danom prípade len formálnym zväzkom, ktorý si neplní svoje ekonomické, biologické a ani výchovné
poslanie. Manželia spolu nežijú, nevedú spoločnú domácnosť, sú citovo odcudzení. Vzhľadom na

priebeh manželstva a intenzitu rozvratu vzťahov medzi účastníkmi, ako aj vzhľadom na vyjadrenia oboch
účastníkov, bol toho názoru, že ani v budúcnosti nemožno očakávať, že vzťahy medzi účastníkmi sa
upravia a dôjde k obnoveniu ich manželského spolužitia a zároveň mal za to, že rozvod manželstva nie
je ani v rozpore so záujmami v tom čase maloletých detí.

3. Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa § 23, § 24 ods. 1a 2, § 25 ods. 2, § 62 ods. 1, 2, 4,
5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine a vychádzal zo skutočného stavu zisteného na základe vykonaného
dokazovania, kedy uviedol, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 9.6.2001, u oboch manželov
šlo o prvé manželstvo, sú spoločne rodičmi dvoch v tom čase maloletých detí: U. X., T. S. XX.X.XXXX
Z. I. X.Y., T. S. X.XX.XXXX. Matka navrhovala zveriť maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti

oboch rodičov vykonávanej v týždenných intervaloch, s osobitnou úpravou starostlivosti počas sviatkov
a školských prázdnin, pričom obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich
majetok. Otec súhlasil so zverením maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov
v matkou navrhnutom rozsahu a intervaloch, so zachovaním práva oboch rodičov zastupovať maloleté
deti a spravovať ich majetok aj s rozdelením prídavkov na deti a uplatňovania si daňového bonusu na

deti medzi oboch rodičov. Zo správy kolízneho opatrovníka z pohovoru vykonaného s maloletými deťmi
dňa 13.6.2019 súd prvej inštancie zistil, že obe deti sa zhodne vyjadrili, že im vyhovuje model týždeň u
mamy a týždeň u otca. Pri opätovnom pohovore dňa 11.9.2019 sa maloletý I. vyjadril, že
uvažoval, kde chce byť a prišiel na to, že by chcel byť u otca. K tomuto rozhodnutiu dospel z
dôvodu, že videl, ako to funguje cez leto a tento model striedania mu nevyhovuje. Mama mu aj cez leto

povedala, že si možno nebude môcť dovoliť platiť mu futbal. Vie, že u otca toto bude mať, má tam ajlepšie podmienky a bližšie do školy, je mu to od otca pohodlnejšie. U otca má aj pocit domova. S
mamou a bratom sa o tom maloletý I. rozprával, jeho brat chce zachovať model ako doteraz, nechce byť
u otca. Mama maloletému I. na to povedala, že jeho rozhodnutie akceptuje, ona to chápe. Mama mu tiež

povedala, že budú spolu s otcom prihliadať na deti, ako to deti chcú. Potom, ako mu bolo vysvetlené, že
súd môže prijať aj iné rozhodnutie, ako je jeho aktuálne prianie a ponechať doterajší model striedavej
starostlivosti, sa maloletý I. vyjadril, že by sa vedel s takýmto rozhodnutím stotožniť. S oboma rodičmi má
dobrý vzťah, vie sa s rodičmi dohodnúť. Aj keby bol u otca, s bratom aj s mamou by sa stretával.

4. Súd prvej inštancie v prvom rade skúmal, či zverenie maloletých detí do striedavej osobnej
starostlivosti oboch rodičov je v záujme maloletých detí a či touto úpravou budú lepšie zabezpečené
ich potreby. Poukázal na to, že otázka zverenia sa nejavila ako problematická a rodičia už vo svojich
prvých písomných vyjadreniach navrhovali ako model usporiadania úpravy práv a povinností striedavú
osobnú starostlivosť. Za účelom usporiadania vzťahov k deťom navštívili rodičia mediátora, kde sa opäť
potvrdilo, že otázka zverenia je vyriešená. Vo veci boli vypočuté maloleté deti, ktoré sa stotožňovali so

striedavou osobnou starostlivosťou. Ostatné vyjadrenia maloletého I. nepovažoval súd prvej inštancie za
dôveryhodné,keďnedokázaljednoznačneurčiť,čobolopríčinouvyjadreniamaloletého,čijehoskutočná
vôľa alebo ovplyvňovanie otcom alebo „únava“ dieťaťa z konfliktu medzi rodičmi. Súd prvej inštancie
určil pre súrodencov spoločnú starostlivosť, nakoľko dospel k názoru, že oddelená výchova by nebola
vhodná pre maloleté deti. Aj vzhľadom na premenlivosť a nestálosť výrokov maloletého I., považoval za

vhodnejšie jednotné riešenie pre obidvoch synov a nerozdeľovať ich. Prihliadal na malý vekový rozdiel
medzi nimi, ako aj na tú skutočnosť, že takéto oddelenie detí, by neprispelo k ich psychickej pohode,
dokonca by mohlo vzbudiť negatívne pocity u maloletého U., ktorý by sa mohol cítiť otcom nedocenený.

5. Súd prvej inštancie ďalej v odôvodnení uviedol, že spornou bola medzi rodičmi len otázka výšky

výživného. Matka prvotne navrhovala uložiť otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého U. sumou
300,- € mesačne a na maloletého I. sumou 250,- € mesačne, rodinné prídavky a daňový bonus na
maloletého U. bude poberať otec a na maloletého I. zasa matka. V priebehu konania dospela k postoju,
žebysúhlasila sneurčenímvýživného,pokiaľotecbudeuhrádzaťvýdavkyzašportovúčinnosť
a školu. Podstatné pre matku bolo zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti. Otec maloletých

nesúhlasil s určením výživného počas výkonu striedavej starostlivosti, výživné navrhoval na čas po
rozvode manželstva neurčovať s tým, že výdavky na oblečenie, obuv, školu a športové aktivity budú
uhrádzať rodičia každý v jednej polovici. Rozporoval matkou vyčíslenú výšku výdavkov na maloleté
deti, kedy uviedol, že náklady spojené so zdravotnou starostlivosťou (náklady na zdravotné pomôcky -
zubné, očné, ortopedické pomôcky) hradí on. Uviedol, že do jesene 2018 znášal väčšinu nákladov na

stravu, ošatenie a hygienu. Synom hradí výlučne on nákladnejšie položky na oblečenie a obuv, matka
dopĺňa šatstvo detí bežnými nákupmi, ako sú ponožky, spodné prádlo, tričká, takže nemá mesačné
náklady na každého syna vo výške 250,- €. Otec ďalej uviedol, že vynakladá nemalé výdavky na
športovú činnosť detí, keďže obaja synovia sú aktívni športovci, každoročne im tiež platí jazykové kurzy a
mesačné náklady na synov predstavujú sumu 628,04 € na syna U. a 634,29 € na syna I.. Otec deklaroval

pravidelný príjem ako konateľ spoločnosti 3Comm s.r.o., a to vo výške 1.000,- € brutto. Okrem toho
má neistý príjem z prenájmu svojho bytu na Y. O. D. H. vo výške 435,- € + 165,- € zálohová platba.
Rozdiel medzi príjmami a výdavkami pokrýval z nerozdeleného zisku obchodnej spoločnosti z minulých
rokov, nakoľko v roku 2017 bol v obchodnej spoločnosti ešte spoločníkom. V roku 2018 mu bol takto
po čiastkach vyplatený zisk z minulých období v celkovej sume 27.447,27 €, prostriedky ktoré využil

na úhradu rodinnej dovolenky počas jarných prázdnin v marci 2018 v Rakúsku a letných prázdnin v
júli 2018 v Chorvátsku, v máji 2018 tiež uhradil mimoriadnu splátku hypotekárneho úveru vo výške
25.000,- €. Zostatok finančných prostriedkov využíval priebežne na úhradu bežných výdavkov spoločnej
domácnosti,akoajnazvýšenévýdavkydetínazačiatkuškolskéhoroku.Ostatnéziskyzminulýchobdobí
neboli v minulosti vyplatené spoločníkom, z dôvodu rozhodnutia valného zhromaždenia, prostriedky sa

použili na investície do technického vybavenia spoločnosti.

6. K pomerom na strane matky súd prvej inštancie uviedol, že je zamestnaná, dosahuje priemerný
mesačný príjem vo výške cca 1.377,- € brutto, spoločne s otcom vlastnia v BSM byt na T. O. D. H., v
ktorom v čase konania ešte bývala spoločne s maloletými deťmi, ďalej garáž a motorové

vozidlo zn. Škoda Fabia. Medzi svoje mesačné výdavky zahrnula matka zálohové platby na byt 169,- €,
elektrina 140,- €, nedoplatok za elektrinu 19,42 €, garáž 28,66 €, daň z nehnuteľností 7,25 €, hypotéka
181,22 €, internet 23,- €, telefón 25,- €, opravy v byte 15,45 €, poistenie bytu 10,- €, životné a úrazové
poistenie 22,90 €, benzín 50,- €, strava 200,- €, hygiena 50,- €, lekár a zubár 20,- €, električenka 30,-€. Čo sa týka pomerov na strane otca súd prvej inštancie zistil, že je jediným konateľom obchodnej
spoločnosti3Comms.r.o.,vktorejdo4.9.2018pôsobilajakojedenzdvochspoločníkovspoločnosti,svoj
obchodnýpodielpreviedolnadruhéhospoločníka.Ztitulufunkciekonateľadosahujepriemernýmesačný

príjem vo výške 806,90 € netto vrátane daňového bonusu. Podľa účtovnej závierky spoločnosť 3Comm
s.r.o. vykazovala za rok 2017 stratu vo výške 49.194,- € a za rok 2018 zisk vo výške 15.527,- €. Je
výlučným vlastníkom 3-izbového bytu na Y. O. D. H., ktorý predtým prenajímal, kde sa v apríli 2019
sám nasťahoval. Poberá na obe deti rodinné prídavky a uplatňuje si daňový bonus. Jeho osobné náklady
predstavujú v priemere sumu cca 800,- € mesačne. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie maloletý

U. navštevoval 6. ročník a maloletý I. 3. ročník 8-ročného gymnázia. Obe deti navštevujú špecializované
ambulancie lekára - U. Z.lergologickú, očnú a ortodontickú ambulanciu, I. iba ortodontickú ambulanciu.
Vo voľnom čase U. navštevuje lezeckú akadémiu a pláva, teraz sa začal venovať thajskému boxu. I.
zase aktívne hráva futbal. Matka vyčíslila mesačné náklady na U. nasledovne: strava v
škole 17,50 €, električenka 5,85 €, oblečenie thai box 2,33 €, thai box 20 €, rehabilitácia 35 €, zubár
prevencia 2,50 €, šošovky 10 €, lieky na imunitu 20 €, strava 150 €, ošatenie a obuv 20 €, ortodoncia

(zubný strojček a kontroly) 20 €, vreckové 10 €, kultúra, relax, PC 10 €, školské poplatky, exkurzie 5 €,
pomerné náklady na bývanie 119 €. Medzi pravidelné ňou hradené mesačné výdavky na maloletého I.
matka zahrnula: strava v škole 17,50 €, električenka 5,85 €, oblečenie futbal 4,41 €, imunita lieky 5 €,
lekárska prehliadka 1,75 €, zubár prevencia 2,50 €, morča 10 €, strava 150 €, ošatenie a obuv 20 €,
ortodoncia (zubný strojček a kontroly) 20 €, vreckové 10 €, kultúra, relax, PC 10 €, školské poplatky,

exkurzie 15 €, pomerné náklady na bývanie 119 €. Niektoré výdavky maloletých detí hradia rodičia na
polovicu. Vo výpovedi na súde matka uviedla, že stravu v škole a všetky výdavky spojené so školskými
potrebami hradí deťom otec, rovnako aj krúžky a športovú činnosť. Oblečenie kupujú deťom obidvaja.
Zostala bývať v spoločnom byte na T. O., náklady na bývanie predstavujú mesačne 250,- € za služby
spojené s užívaním bytu, 140,- € za elektrinu, mesačná splátka hypotéky je 362 €, pričom medzi sebou

nemajú dohodnuté, ako budú hypotéku platiť. Jej mesačný príjem je cca 1.000,- € netto, príjem otca detí
odhadovala vo výške 2.400,- € mesačne.

7. Otec maloletých vzhľadom na vyjadrenie a postoj maloletého I. pred posledným pojednávaním,
kedy maloletý nesúhlasil so striedavou osobnou starostlivosťou a chcel byť zverený do osobnej

starostlivosti otca, nakoniec nesúhlasil so schválením rodičovskej dohody. Maloletého U. navrhoval
zveriť do striedavej osobnej starostlivosti a maloletého I. do osobnej starostlivosti otca a matke určiť
vyživovaciu povinnosť na I. vo výške 250,- € mesačne.

8. Kolízny opatrovník spočiatku navrhoval schváliť dohodu rodičov o zverení detí do striedavej osobnej

starostlivosti, avšak v priebehu konania začal mať pochybnosti o tom, či je striedavá osobná starostlivosť
vôbec vhodná, vzhľadom na neochotu rodičov sa dohodnúť. V otázke výživného videl nejasnosti
ohľadom príjmu otca, ktorý však hradí deťom náklady na športovú činnosť a školu. Matkou požadované
výživné považoval za premrštené. Mal však za to, že v danom prípade je priestor na určenie výživného,
pričom uviedol, že výška príjmu otca nezodpovedá možnostiam, aké sa vyskytujú v Bratislave.

9. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 18, § 19 ods.1, § 22, §
23 ods.1,2,3, § 24 ods. 1, 2, 4, § 43 ods.1, § 62 ods. 1,2,4,5 a 6, § 75 ods. 1 Zákona o rodine
a vecne tým, že pri porovnaní príjmových pomerov rodičov súd prvej inštancie dospel k názoru, že
tieto sú priaznivejšie na strane otca, pričom vychádzal z možností otca, nie jeho aktuálnych príjmov.

Vyjadrenie otca týkajúceho sa prevodu obchodného podielu nevyhodnotil ako dôveryhodné, keď otec
tvrdil, že sa vzdal obchodného podielu z dôvodu, že vyrobil spoločnosti stratu, avšak zostal v tejto
spoločnosti ako konateľ. Samotný otec uviedol, že v minulosti dosahoval príjem 2.000,- € mesačne a z
tejto sumy vychádzal súd prvej inštancie aj pri určení vyživovacej povinnosti, nakoľko podľa názoru súdu
je v možnostiach otca tento príjem dosiahnuť. Výška výživného určená súdom prvej inštancie pritom

predpokladá, že otec bude prispievať na športovú činnosť maloletých detí. Matke vyživovaciu povinnosť
súd prvej inštancie neurčil, s ohľadom na nižší príjem v porovnaní s otcovým „potencionálnym“ príjmom.
Súd prvej inštancie zobral do úvahy výdavky, ktoré otec dobrovoľne uhrádza, a z tohto dôvodu určil
otcovi výživné len vo výške 50,- €, ktoré by malo vyrovnať životnú úroveň maloletých detí v čase, keď
sú u matky.

10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti výroku o zverení maloletého I. do striedavej osobnej
starostlivosti, výroku o výživnom na maloletého U. (t.č. plnoletého) a výroku o výživnom na maloletého
I. podal otec v zákonnej lehote odvolanie, z dôvodu podľa § 368 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p., keď vovzťahu k rozhodnutiu súdu prvej inštancie o zverení maloletého I. do striedavej osobnej starostlivosti
namieta nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci. Uviedol argumenty pre
zverenie maloletého I. do jeho osobnej starostlivosti, ako aj priebeh doterajšej osobnej starostlivosti o

maloletého I.. Neskôr však v podaní doručenom odvolaciemu súdu dňa 02.11.2020 označenom ako
zmena odvolacieho návrhu otec uviedol, že došlo k zmene pomerov na strane účastníkov konania,
keď maloletý I., ktorý od 06.09.2019 nepretržite žil s otcom, sa od 18.10.2020 nachádza v starostlivosti
matky a rozhodol sa, že chce v ďalšom období žiť u matky. Otec uviedol, že maloletého I. podporuje
v jeho rozhodnutí, vzhľadom na čo netrvá ďalej na svojom návrhu na zverenie maloletého I. do jeho

osobnej starostlivosti. Deklaruje, že bude pravidelne uhrádzať výživné na maloletého I. v totožnej výške,
v akej bolo stanovené v rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave v uznesení o nariadení neodkladného
opatrenia, sp.zn. 20CoP/7/2020 zo dňa 01.06.2020, týkajúcom sa starostlivosti o maloletého I. (t.j. vo
výške 100,- € mesačne). Za mesiac október 2020 výživné uhradil. Navrhuje odvolaciemu súdu, aby
zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že zverí maloletého I. do osobnej starostlivosti matky a otca
zaviaže na platenie výživného na maloletého I. vo výške 100,- € mesačne. Vo vzťahu k synovi U. (t.č.

plnoletý) otec nesúhlasil s určeným výživným počas striedavej osobnej starostlivosti. Argumentoval tým,
že jeho súčasný príjem len hranične pokryje životné náklady na I. po určení výživného matke, životné
náklady na U. v čase otcovej starostlivosti, ako aj jeho vlastné životné náklady. Otec sa domnieva, že
je v možnostiach a schopnostiach matky finančne zabezpečiť zo svojho príjmu starostlivosť o U. v čase
jej starostlivosti aj po uhradení výživného na I.. Podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 08.09.2020

otec navrhoval konanie v časti určenia vyživovacej povinnosti k U. X., T.. XX.XX.XXXX zastaviť z
dôvodu, že syn U.Á. dovŕšil plnoletosť.

11. Matka na odvolanie otca uviedla, že súd vo veci starostlivosti rodičov o deti rozhodol správne a
rovnako správne aj vec právne posúdil. Vyjadrila sa k realizácii striedavej osobnej starostlivosti, kedy

otec nerešpektoval rozhodnutie súdu a ani dohodu rodičov podpísanú pred mediátorom. Toto konanie
otca malo za následok, že matka sa s maloletým I. takmer nestretávala, otec matke neposkytoval žiadne
informácie ohľadom I., iba keď potreboval uhradiť na I. peniaze, inak nereagoval na výzvy matky a
nechával samotného I. vysvetľovať, prečo k nej nepríde. V kontexte posledného podania otca, ktorým
navrhol zveriť maloletého I. do osobnej starostlivosti matky, ako aj s poukazom na podanie matky zo dňa

05.11.2020, v ktorom matka uviedla skutočnosť, že maloletý I. sa nachádza od 19.10.2020 v jej osobnej
starostlivosti, vyjadrenie matky k odvolaniu otca v tejto časti stráca opodstatnenie, vzhľadom na zmenu
skutočného stavu a odvolacieho návrhu otca. Čo sa týka odvolania otca v časti výživného na oboch
synov, matka opätovne uviedla, že príjmy otca sú vyššie, ako na pojednávaní otec deklaroval. Vyplýva to
z jeho životnej úrovne, ktorá mu umožňuje z ním deklarovaného čistého príjmu 800,- € uhrádzať deťom

jazykové kurzy v zahraničí a pobyt pri mori, vynakladať na svoje športové aktivity mesačne cca 200,- €,
absolvovať dve dovolenky pri mori počas leta, uhrádzať náklady na prenájom 5-izbového bytu. Matka
argumentuje, že majetkové pomery otca sú v porovnaní s jej pomermi lepšie. Otec vlastní byt, ktorý v
súčasnosti prenajíma. Matka naopak bola nútená prenajať si 2,5 izbový byt potom, čo jej otec
zabránil užívať ich spoločný byt. V súčasnej dobe má otec vyšší príjem ako v čase súdneho konania,

pretože opätovne prenajíma jeho byt na Y. O. X D. H. a na nákladoch na jeho bývanie a bývanie detí sa
podieľa aj jeho priateľka. V ostatnom sa pridržiava matka svojho odvolania. Navrhuje, aby odvolací súd
odvolanie otca v časti výživného zamietol a zaviazal otca na povinnosť prispievať na výživu U. sumou
150,- € a maloletého I. sumou 150,- € počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva tak, ako
to požaduje matka vo svojom odvolaní.

12. Kolízny opatrovník na odvolania rodičov uviedol, že odporúča odvolaciemu súdu rozsudok zo dňa
12.09.2019, sp.zn. 28P/157/2018 vo výrokovej časti II. potvrdiť, ako vecne správny, z dôvodu, že toto
rozhodnutie plne korešponduje s prianím maloletých detí. Vo výrokovej časti V. odporúča odvolaciemu
súdu výšku výživného určiť na maloletého U. X., T.. XX.XX.XXXX na sumu 250,- € mesačne a na

maloletého I. X., T.. XX.XX.XXXX na sumu 200,- € mesačne, nakoľko má za to, že možnosti, schopnosti
a majetkové pomery otca zodpovedajú uvedenej výške výživného.

13. Otec na vyjadrenie matky k jeho odvolaniu opätovne z jeho pohľadu ozrejmil skutočnosti týkajúce
sa samotnej realizácie striedavej osobnej starostlivosti, čo však vzhľadom na zmenu jeho odvolacieho

návrhu, ktorá vychádza z aktuálneho stavu, kedy maloletý I. je už nepretržite v osobnej starostlivosti
matky a syn U. nadobudol plnoletosť, je ďalej irelevantné.14. Matka taktiež v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie do
výrokov o výživnom, keď má za to, že súd prvej inštancie nesprávne zistil skutočný stav veci a dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom sa nevysporiadal so všetkými

relevantnými skutočnosťami v konaní. Navrhuje odvolaciemu súdu v napadnutej časti zmeniť rozsudok a
zaviazaťotcanapovinnosťprispievaťnavýživumaloletéhoI.avtomčasemaloletéhoU.vsumepo150,-
€, počnúc dňom právoplatnosti výroku o rozvode manželstva. Matka sa domnieva, že súd prvej inštancie
mal pri rozhodovaní o výživnom vychádzať zo zistenia životnej úrovne povinného rodiča a prihliadnuť
na náklady vynakladané na deti každým z rodičov, a to vrátane nákladov na bývanie. Náklady matky na

bývanie boli pritom o 201,- € vyššie ako náklady na bývanie otca, na skutočnosť ktorú súd prvej inštancie
vôbec pri svojom rozhodovaní neprihliadol. Okrem toho obaja rodičia uhrádzali 1 splátky hypotéky za byt
na T. O. X, H., v BSM, vo výške 181,- €. Matka tak zo svojho príjmu vynakladala mesačne 533,31 € len na
bývanieahypotéku,čojeviacakopolovicajejpríjmu.Otcovivporovnanístýmostávaloviacprostriedkov
na zabezpečenie výživy pre deti. Matka deklarovala v čase rozhodovania súdu prvej inštancie mesačné
náklady na vtedy maloletého U. vo výške 392,- €, na maloletého I. vo výške 264,- € a mesačné náklady

na jej osobu v sume 406,- € z jej príjmu 1.000,- €. Otec napriek jeho deklarovanému príjmu vo výške
cca 810,- € netto mesačne dokázal deťom uhradiť aj nadštandardné nálady na deti počas leta (jazykový
kurz, dovolenka). Na základe toho sa matka domnieva, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil
dôkazy týkajúce sa nákladov na starostlivosť o deti, ktoré vykonal a z tohto dôvodu nesprávne určil výšku
výživného, ktorým zaviazal otca prispievať na výživu pre deti. Okrem uvedeného matka vytýka súdu

prvej inštancie napriek tomu, že disponoval dôkazmi preukazujúcimi skutočnosť, že majetkové pomery
rodičov sú rozdielne, neprihliadol na túto skutočnosť a nezohľadnil ju vo svojom rozhodnutí.
MatkavlastníspolusotcombytnaT.X,H.,spolusdvomagarážami,vBSMokremtohovlastnilimotorové
vozidlo, ktoré otec počas konania o rozvod manželstva predal, otec je výlučným vlastníkom bytu na Y.
O.. X, H., z prenájmu ktorého mu plynú príjmy. Okrem toho otec poberá rodinné prídavky na deti ako

aj daňový bonus, skutočnosť, ktorá mala tiež byť zohľadnená pri rozhodovaní o výživnom. Matka sa
domnieva, že zistené pomery na strane otca odôvodňujú uloženie povinnosti prispievať na výživu detí po
150,- €. Táto výška je podľa názoru matky primeraná schopnostiam a možnostiam otca a je dostatočná,
vzhľadom na oprávnené potreby maloletých a mieru osobnej starostlivosti vykonávanej otcom v rámci
nariadenej striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Matka sa domnieva, že súd prvej inštancie pri

rozhodovaní nevzal do úvahy rozdielnu životnú úroveň rodičov a skutočnosť, že v čase rozhodovania
obaja rodičia uhrádzali náklady na deti v rozsahu 1. Poukázala zároveň na to, že na jej strane došlo k
zmene nákladov na bývanie od času rozhodovania súdu prvej inštancie, kedy sa musela presťahovať
do bytu, ktorý dozariaďovala, a od januára 2020 uhrádza mesačné nájomné vo výške 500,- €, popri 1
mesačnej zálohovej platbe za byt na T.. V súčasnosti neuhrádza mesačnú splátku za hypotéku, nakoľko

na to nemá prostriedky.

15. K odvolaniu matky otec uviedol, že od novembra 2019 maloletý I. žil s ním v spoločnej domácnosti
spolu s otcovou súčasnou partnerkou a jej synom. Každý druhý týždeň s nimi býval aj syn U.. Na
obidve deti v tom čase platil otec výživné podľa rozsudku súdu. Vo financovaní aktivít svojej rodiny vždy

vychádzal zo svojich aktuálnych finančných možností. Vzhľadom na skutočnosť, že sa dohodli na predaji
bytu na T., musel ukončiť prenájom bytu na Y. a nasťahovať sa doň, čím stratil podstatnú časť príjmu.
Momentálne úhradu v spoločnom byte realizuje s jeho partnerkou spoločne, nájomné mesačne hradí vo
výške 425,- €, ktoré kryje z opätovného prenájmu bytu na Y.M.. Otec rozporuje tvrdenie matky, že v čase
rozhodovania súdu hradila výdavky súvisiace so starostlivosťou o I. vo výške 264,- €. I. bol v tom čase

už v starostlivosti otca a výdavky na jeho bývanie a stravu tým pádom matke nevznikali. Od novembra
2019 neprispieva matka ani na splátku hypotéky, čím narastá dlh v banke.

16. Matka v reakcii na vyjadrenie otca uviedla, že potom, ako bola nútená odsťahovať sa so spoločného
bytu na Nerudovej, prenajala si byt, vznikli jej náklady na prenájom, čo uviedla aj v odvolaní. Nemá

momentálneprostriedkynaúhraduhypotékyzaspoločnýbyt,naopakotecdodnešnéhodňamáfinančné
prostriedky na úhradu hypotéky. Matka sa pokúsila získať aspoň časť finančných prostriedkov na úhradu
hypotéky, a to prenájmom jedného z dvoch parkovacích miest na T., avšak otec následne požadoval
ako vlastník tohto parkovacieho miesta od nájomcu, aby nájomné uhrádzal jemu. Otec tak už dlhšiu
dobu prenajíma druhé parkovacie miesto a nájom zaň si necháva výlučne pre seba. Ako spoluvlastník

nehnuteľnosti na T. matka uhrádza 51,- € do fondu opráv a 28,66 € za jedno parkovacie miesto. Ďalej
sa matka vyjadrovala už len k tráveniu času s deťmi v období Vianoc roka 2019. Naďalej zotrváva na
podanom odvolaní a vyjadreniach k odvolaniu otca.17. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 65 a §
66 Civilného mimosporového poriadku), túto prejednal s nariadením pojednávania podľa ustanovenia
§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku, nakoľko bolo potrebné zopakovať dokazovanie. Na

odstránenie rozporov a objasnenie aktuálneho stavu veci odvolací súd nariadil pojednávanie na deň
26.05.2021, na ktorom zopakoval dokazovanie oboznámením listín spisu, výsluchom matky, otca,
kolíznehoopatrovníka,výsluchomprávnychzástupcovúčastníkov,výsluchomplnoletéhoU.Z.X.,pričom
následne na pojednávaní konanom dňa 09.06.2021 došlo k vyhláseniu rozsudku vo veci. Odvolací súd
dospel k záveru, že odvolanie otca, ako aj odvolanie matky je čiastočne dôvodné, a preto rozsudok prvej

inštancie zmenil s poukazom na aktuálne zistený skutočný stav veci (§ 388 CSP). Súčasne plnoletý U.
a otec v konaní pred odvolacím súdom navrhli schváliť súdny zmier za obdobie od nadobudnutia U.
plnoletosti do vyhlásenia rozsudku vo veci.

18. Podľa § 26 ZoR, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

19. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa (ďalej len „Dohovor“), záujem dieťaťa musí byť
prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými
zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

20. Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, sa zaväzujú, že zabezpečia dieťaťu ochranu
a starostlivosť nevyhnutnú pre jeho blaho, pričom budú brať ohľad na práva a povinnosti jeho rodičov,
zákonných zástupcov alebo iných jednotlivcov právne za dieťa zodpovedných a urobia všetky potrebné
zákonodarné administratívne opatrenia.

21. Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, sa zaväzujú, že zabezpečia, aby inštitúcie,
služby a zariadenia zodpovedné za starostlivosť a ochranu detí zodpovedali normám stanoveným
kompetentnými úradmi, zvlášť po stránke bezpečnosti a ochrany zdravia, počtu a kvalifikácie personálu,
ako aj kompetentného dozoru. Záujem dieťaťa teda stojí nad všetkými inými záujmami, vrátane záujmu
rodiča. V konaniach, kde sa rozhoduje o výkone rodičovských práv a povinností, konať v záujme

dieťaťa znamená brať do úvahy, najmä napĺňanie jeho potrieb, istoty, spokojnosti, bezpečie, vyplývajúce
z citových väzieb a vzťahu dieťaťa k obom rodičom.

22. Z výsluchu otca odvolací súd zistil, že otec zotrval na tom, že momentálne t.j. od 18.10.2020 sa
maloletý I. nachádza u matky, takže otázka zverenia medzi rodičmi nebola sporná. Otec však v rámci

výsluchu taktiež uviedol, že maloletý I. bol v jeho osobnej starostlivosti od septembra 2019 až do
18.10.2020. V tento deň sa teda presťahoval k matke. Inak povedané, striedavá osobná starostlivosť o
maloletého I. sa takpovediac nikdy nevykonávala. Na základe uvedeného otec navrhol, aby bola matka
s ohľadom na jeho osobnú strostlivosť o maloletého I. zaviazaná zaplatiť výživné za toto obdobie
t.j. za obdobie od kedy bol maloletý I. v osobnej starostlivosti otca a to vo výške 250,- € mesačne.

Otec navrhol, aby pri zverení maloletého I. matke bol povinný platiť výživné na maloletého I. vo výške
100,- € mesačne, s tým, že poukázal hlavne na rozdiel v príjmoch rodičov. Na otázku, či žiada upraviť
styk s maloletým uviedol, že styk upraviť nežiada, nakoľko nechce maloletého I. k ničomu nútiť, chce
mu ponechať priestor na slobodné rozhodnutie. Na otázku, aby špecifikoval výšku svojho príjmu otec
uviedol,ževsúčasnostiod05/2021jekonateľomasúčasnejedinýmspoločníkomvofy.ProContacts.r.o.

(predtým 3Comm s.r.o.,) so sídlom: Komárnická 6, Bratislava, pričom poberá, mzdu za výkon funkcie
konateľa vo výške 819,33 € v tejto spoločnosti. Z dokladov založených otcom do súdneho spisu odvolací
súd zistil, že otec bol od roku 2019 až doteraz zamestnaný v tejto spoločnosti, pričom jeho priemerný
mesačný príjem za rok 2019 bol vo výške 805,12 €/mesačne, za rok 2020 bol jeho priemerný mesačný
príjem vo výške 814,59 €/mesačne. Otec taktiež v konaní pred odvolacím súdom uviedol, že je pravdou,

že od 05/2021 je opätovne jediným spoločníkom tejto spoločnosti, pričom na kúpe tohto obchodného
podielu sa dohodol s predchádzajúcim spoločníkom z dôvodu, že chce prevziať zodpovednosť za chod
firmy, hlavne za situácie, že aj v dôsledku jeho konania firma začala stagnovať, preto chce teraz oživiť
firmu a získať nových klientov. Otec uviedol, že od 01/2021 prepustili všetkých zamestnancov, snažia sa
minimalizovať výdavky, nakoľko firma upadla. Poukázal na to, že za kúpu obchodného podielu neuhradil

žiadnu sumu, avšak na zmuve je napísaná kúpna cena vo výške základného imania spoločnosti. O
svojich majetkových pomeroch uviedol, že je vlastníkom 2,5 izbového bytu na Y. O. D. H., ktorý nie
je úverovo zaťažený, a ktorý prenajíma toho času za sumu 350,- € podľa tvrdenia otca za znížené
nájomné, pričom približne pred 3 rokom mal príjem z nájmu za tento byt vo výške 465,- €. Otec vkonaní pred odvolacím súdom ďalej uviedol, že toho času býva v byte na T. ulici, ktorý majú s matkou
v bezpodielovom spoluvlastíctve manželov, je úverovo zaťažený (t.č. vo výške cca 70.000,- €), úver
spláca iba on. Zdôraznil, že sa snažil o jeho vyporiadanie, ale zo strany matky toto je marené. Okrem

bytu v BSM majú v majetku BSM aj garáž, ktorú otec neprenajíma. Na otázku, kedy bol naposledy na
dovolenke a kde, otec uviedol, že bol na lyžovačke v Taliansku v 2/2020. Zároveň odvolací súd zistil, že
otec jazdí na firemnom aute zn. Škoda Super B. Prostredníctvom výsluchu otca odvolací súd zistil, že
má vysokoškolské vzdelanie a nemá žiadne zvýšené výdavky na svoj zdravotný stav.

1.

23. Z výsluchu matky odvolací súd zistil, že matka navrhuje zverenie maloletého I. do jej osobnej
starostlivosti, pričom potvrdila v konaní aj osobnú starostlivosť otca, a to do času od vyhlásenia rozsudku
do18.10.2020,kedydošlokzmeneosobnejstarostlivostiomaloletéhoI..Matkavkonanípredodvolacím
súdom uviedla, že maloletý I. sa toho času s otcom nestretáva, pričom otec platí na neho výživné vo

výške 100,- € mesačne. Matka na dopyt odvolacieho súdu uviedla, že je zamestnaná v spoločnosti
Financial Services ako referent leasingovej spoločnosti a jej priemerný mesačný príjem bol v roku
2019 vo výške 1.228,03 €, v roku 2020 bol vo výške 1.400,32 € a v roku 2021 bol vo výške 1.298,- €.
Matka v rámci svojich majetkových pomerov uviedla, že vlastní nehnuteľnosť a to spolu s otcom v rámci
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, konkrétne byt na T. O. D. H., býva v prenajatom byte pričom

nájomné predstavuje 500,- € mesačne, a jazdí na firemnom motorovom vozidle. Matka na základe výzvy
odvolacieho súdu vyčíslila výdavky na maloletého I., ktoré predstavujú: strava, ošatenie, hygiena 200,-
€, bývanie + internet (pomerná časť) 167,- €, mesačný poplatok Multi šport karta 15,- €, zubár 3,33
€, strojček - zatiaľ nebol zakúpený 2.000,- € ročne, gymnázium - strava 30,- €, električenka 12,05 €,
ZRPŠ 4,- €, pomôcky na vyučovanie (učebnice) 20,- € t.j. spolu 451,38 € a súčasne vyčíslila výdavky

na U. za čas jeho maloletosti a to konkrétne gymnázium - strava 25,- €, Multi šport karta 20,-
€, električenka 12,05 €, ostatné (strava, oblečenie, obuv, vreckové) 200,- €, ZRPŠ 2,- €, pomôcky na
vyučovanie 5,- €, zubár 3,33 €, bývanie (pomerná časť) 167,- €, očný lekár (okuliare, šošovky) 16,70 €
t. j. spolu 451,53 €. Na základe uvedeného navrhla, aby súd zaviazal otca platiť výživné vo výške 250,-€
mesačne.Súčasnematkanavrhla,abyodvolacísúdzaviazalotcanaplatenievýživnéhonaplnoletéhoU.

za čas jeho maloletosti a žiadala, aby bola určená výška výživného aj počas jeho striedavej starostlivosti
a to vo výške 150,- €, a súčasne v konaní pred odvolacím súdom žiadala, aby v čase, keď mala
matka plnoletého U. (ešte v čase jeho maloletosti) vo svojej osobnej starostlivosti žiadala určiť výživné
vo výške 250,- € mesačne. Matka v konaní pred odvolacím súdom zdôraznila, že životná úroveň otca
je ďaleko vyššia ako prezentuje, nakoľko chodí na dovolenky, opätovne nadobudol obchodný podiel v

spoločnosti, prenajíma nehnteľnosť a teda má ďaleko lepšie schopnosti a možnosti uhrádzať výživné
ako matka. Zároveň uviedla, že I. sa v súčasnosti s otcom stretávať nechce.

24. Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že za čas striedavej osobnej starostlivosti by ponechal
výživné tak, ako bolo určené, a následne navrhol určiť výživné vo vzťahu k maloletému

I. na sumu 200,- € mesačne s poukazom na jeho výdavky.

25. Plnoletý U. v konaní pred odvolacím súdom uviedol, že pristupuje ku konaniu vedenom na Krajskom
súde v Bratislave, pod sp.zn. 20CoP/7/2020 s tým, že navrhuje, aby mu súd priznal výživné, ktoré však
nevedel presne špecifikovať, nakoľko výdavky napriek jeho plnoletosti mu stále uhrádza matka. Taktiež

v konaní pred odvolacím súdom uviedol, že navštevuje septimu, to znamená, že má 1 rok do maturity,
a preto nie stále schopný sám sa živiť. Na otázku súdu, kde býva a kto sa o neho stará uviedol, že býva
u mamy a stará sa o neho mama.

26. S poukazom na zmenu skutočného stavu veci, ktorá nastala takpovediac v priebehu odvolacieho

konania, a na ktorú bol povinný odvolací súd prihladnuť bolo potrebné zmeniť rozsudok súdu prvej
inšancie, v časti zverenia maloletého I. a k tomu nadväzujúce výroky o určení výšky vyživovacej
povinnosti k maloletému I., a súčasne aj k toho času plnoletému U.. Taktiež vo vzťahu k plnoletému
Tomášovi už výrok týkajúci sa zverenia a úpravy styku dovŕšením plnoletosti U. stratil svoje
opodstatnenie, avšak po výzve odvolacieho súdu plnoletý U. požadoval určiť vyživovaciu povinnosť

k otcovi, a preto bol odvolací súd povinný vo vzťahu k plnoletému U.B. prihliadnuť ku zmeneným
okolnostiam.27. Na základe uvedeného odvolací súd zohľadnil skutočný stav veci, tak ako bol zistený v konaní
pred odvolacím súdom, pričom medzi účastníkmi bolo nesporné, že maloletý I. bol nepochybne už
odo dňa 11.12.2019 (dátum právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva) do 18.10.2020 v osobnej

starostlivosti otca, a následne od 19.10.2020 bol v osobnej starostlivosti matky. Inak povedané,
napriek výroku rozsudku súdu prvej inštancie o striedavej osobnej starostlivosti k maloletému I. sa táto
pri maloletom I. vôbec nevykonávala. V súčasnosti t.j. od 19.10.2020 je v osobnej starostlivosti matky. Na
základe uvedeného odvolací súd musel k uvednej zmene skutočného stavu prihliadnuť, a preto
výrok o zverení maloletého I. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov zmenil tak, že maloletého

I. na čas po rozvode t.j. za obdobie od 11.12.2019 (t.j. od právoplatnosti výroku po rozvode manželstva
rodičov) až do 18.10.2020 (hoci za dobu minulú) zveril do osobnej starostlivosti otca, a následne od
19.10.2020 maloletého I. zveril do osobnej starostlivosti matky. Výrok o reálnom zverení maloletého
tomu - ktorému rodičovi bolo potrebné v konaní pred odvolacím súdom vysloviť s ohľadom na reálny
stav, ale hlavne z dôvodu určenia výšky vyživovacej povinnosti na maloletého I. vo vzťahu k tomu -
ktorému rodičovi a ustálenia obdobia, za ktoré prináleží tomu - ktorému rodičovi výživné na maloletého.

28. V danom prípade odvolací súd ustálil výšku vyživovacej povinnosti na maloletého I. za obdobie
od 11.12.2019 do 18.10.2020 v prospech otca maloletého, nakoľko v tomto čase mal
otec maloletého I. vo svojej osobnej starostlivosti, a preto mu za toto obdobie prináležalo aj výživné.
Za dané obdobie bolo potrebné na platenie výživného zaviazať matku, pričom bolo nutné zohľadniť aj

všetky jednotlivé platby uhradeného výživného vzájomne medzi rodičmi, ktoré si zasielali. Z obsahu
spisu, ako aj z vyčíslenia výživného predloženého účastníkmi bolo zrejmé že za obdobie od 06.09.2019
do 31.05.2020 otec zasielal matke výživné na maloletého I. vo výške 50,- €/mesačne, pričom za toto
obdobieoteczaslalmatke300,-€namaloletéhoI.amatkaotcovitýchto300,-€vrátilaasúčasnemuešte
zaplatila výživné vo výške 40,- €. Od 01.06.2020 t. j. od vydania neodkladného opatrenia v predmetnej

veci, ktorým odvolací súd maloletého I. dočasne prezveril do osobnej starostlivosti otca a matku zaviazal
platiť výživné vo výške 100,- € mesačne začala matka uhrádzať otcovi na maloletého I. výživné vo výške
100,- € mesačne, pričom za obdobie od 01.06.2020 sa do 18.10.2020 matka uhradila na výživnom na
maloleho I. celkovo sumu 450,- €. Úlohou odvolacieho súdu teda bolo za dané obdobie určiť výšku
vyživovacej povinnosti matky na maloletého I., s ohľadom na výdavky maloletého I., ako aj osobnú

starostlivosť otca. V tomto ohľade už súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd vykonal dokazovanie a
zistil, že priemerný mesačný príjem matky v rozhodnom období bol približne vo výške 1.300,- €,
pričom pri určení výšky vyživovacej povinnosti odvolací súd zohľadnil aj tú skutočnosť, že otec je jediným
spoločníkom a konateľom spoločnosti Procontact s.r.o. (predtým 3Comm s.r.o.). Odvolací
súd zistil, že otec bol spoločníkom tejto spoločnosti od 18.04.2013 do 04.09.2018 a opätovne sa týmto

spoločníkom stal od 08.05.2021, pričom v súčasnosti je jediným spoločníkom spoločnosti. Z
dokladov založených v súdnom spise vyplýva, že otec je v uvedenej spoločnosti riadne zamestnaný
a za výkon funkcie konateľa poberá mzdu priemerne vo výške 800,- €. Takúto mzdu mal otec aj v
roku 2019, v roku 2020 a aj v roku 2021. Odvolací súd pri určovaní výšky výživného tak matky, ako aj
otca prihliadol k tomu, že otec si svoju mzdu takpovediac určuje sám, nakoľko je jediným konateľom a

spoločníkom spoločnosti a podľa názoru odvolacieho súdu sa táto mzda, ktorú otec poberá za výkon
fukcie konateľa javí byť odvolaciemu súdu podhodnotená. V danom prípade z informácií zverejneních
prostredníctvom Štatistického úradu v SR bola priemerná mzda v národnom hospodárstve za rok 2020
vovýške1.133,-€mesačne(vroku2019bolavovýške1.092,-€).Keďžeotecjevysokoškolskyvzdelaný
muž v produktívnom veku, bez vážnych zdravotných problémov odvolaciemu súdu nie je zrejmé, prečo

by nemal dosahovať aspoň priemernú mzdu v národnom hospodárstve a to hlavne za situácie, že
otec si výšku mzdy takpovediac nastavuje sám. Za dôležité považuje odvolací súd taktiež uviesť, že
v priebehu odvolacieho konania zistil, že predmetom podnikania spoločnosti, v ktorej je zamestnaný
otec je hlavne prieskum trhu a verejnej mienky, pričom táto spoločnosť podľa databázy zverejnej na
stránke finstat.sk vykazuje zisk a to konktrétne za rok 2019 vykázala zisk vo výške 11.967,- € a v

roku 2020 deklarovala zisk vo výške 31.824,- €. Inak povedané, argumentácia otca, týkajúca sa kúpy
obchodného podielu tejto spoločnosti v máji 2021 z dôvodu, že firma je vo veľmi zlom stave, a preto ju
chce oživiť a taktiež chce prevziať zodpovednosť za jej úpadok vyznieva účelovo. Pokiaľ
ide o majetkové pomery rodičov odvolací súd zistil, že matka okrem nehnuteľnosti t.j. bytu na T. O. +
garáž v Bratislave, ktoré majú účastníci v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, nevlastní žiadnu

inú nehnuteľnosť, a preto sa jej výdavky zvyšujú aj tým, že si musí uhrádzať nájom za byt vo výške
cca 500,- € mesačne. Otec naopak, okrem toho, že je bezpodielovým spoluvlastníkom bytu na T. O.
D. H. + garáže, je aj výlučným vlastníkom bytu na Y. O. D. H., pričom ide o 2 a pol izbový byt, ktorý
otec má možnosť prenajímať. Tento byt otec prenajíma za sumu vo výške 350,- €, na čo odvolací súduvádza, že uvedená suma požadovaná otcom za nájom bytu sa javí byť taktiež podhodnotená, nakoľko
z webového potrálu www.nehnuteľnosti.sk odvolací súd zistil, že za nájom 2-
izbového bytu v danej lokalite je možné požadovať sumu vo výške 450,- € až 500,- € mesačne. Preto k

argumentácii otca ohľadom nutnosti zníženia nájmu za daný byt v dôsledku pandémie Covid 19 zo sumy
465,- € na sumu 350,- € neprihliadol a túto vyhodnotil ako účelovú, respektíve v neprospech otca t.j. s
poukazom na ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého sa otec týmto konaním
vzdáva výhodnejšieho majetkového prospechu. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd konanie otca
t.j. podhodnotený príjem, podhodnotený majetkový prospech získaný z nájmu nehnuteľnosti, účelové

vyjadrenie vo vzťahu k nadobudnutiu obchodného podielu spoločnosti, a následne aj majetkové pomery
otca vyhodnotil tak, že v danom prípade pri určovaní výšky výživného zo strany otca je potrebné
prihliadnuť k potencionalite jeho príjmu otca, a nie k jeho reálne dosahovaným príjmom. Pri uplatnení
princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe, súd neprihliada len
na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z
jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na

svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové
znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím konaním znižuje
svoj príjem, respektíve svoj príjem si určuje sám, pričom takto určený príjem nedosahuje ani priemernú
mzdu v národnom hospodárstve. S poukazom na výdavky maloletého I. vo výške cca 450,- mesačne
odvolací súd ustálil, že otcovi za obdobie od 11.12.2019 do 18.10.2020 je potrebné priznať výživné na

maloletého I. zo strany matky, ktoré odvolací súd ustálil vo výške 150,- € mesačne. Odvolací súd z
rovnakých kritérií vychádzal aj pri určovaní výšky výživného zo strany otca, a preto otcovi za obdobie
osobnej starostlivosti matky t.j. od 19.10.2020 určil s prihliadnutím na vyššie uvedené výživné vo výške
180,- mesačne.

29. Úlohou odvolacieho súdu bolo potom takpovediac vypočítať zročné výživné tak vo vzťahu k matke,
ako aj vo vzťahu k otcovi. Pri výpočte zaostalého výživného za obdobie od 11.12.2019 do 18.10.2020
t j. za obdobie osobnej starostlivosti otca odvolací súd vypočítal výživné vo vzťahu k matke, pričom
vychádzal zo sumy 150,- € mesačne. Zročné výživné bolo teda potrebné určiť za obdobie 10 mesiacov a
18 dní. V danom prípade sa rodičia medzi sebou zhodli, že počas mesiaca júl a august 2020 bol maloletý

I. v striedavej starostlivosti oboch rodičov a jeho výdavky rodičia uhrádzali na polovicu. V tomto smere
otec výživné za dané 2 letné mesiace nepožadoval. Na základe uvedeného určil odvolací súd výživné za
obdobie 8 mesiacov a 18 dní. A to konktrétne 8 x 150 = 1.200,- €. Pri výpočte za dni bolo potrebné určiť
denné výživné, a to 150/31 (počet dní v mesiaci október) = 4,84 € denné výživné za mesiac október
2020 t.j. 18 dní x 4,84 = 87,12 €. Následne 1.200,- € + 87,12 € = 1.287,12 €. Z tejto sumy bol potom

odvolací súd povinný odpočítať uhradené výživné zo strany matky za dané obodbie na maloletého I.
tak, ako bolo uvedené vyššie t. j. sumu 450,- € a sumu 40,- € (uhradené výživné) t.j. 1.287,12 € - 450,-
€ - 40,- € = 797,12 €. Týmto spôsobom odvolací súd určil zročné výživné na maloletého I., ktoré uložil
povinnosť uhradiť matke do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
30. Následne musel odvolací súd ustáliť a určiť aj zročné výživné za čas osobnej starostlivosti matky

t.j. od 19.10. 2020 sa 31.05.2021 t.j. do mesiaca predchádzajúcemu mesiacu, v ktorom bol odvolacím
súdom vyhlásený rozsudok, pričom rozsudok odvolacieho súdu bol vyhlásený dňa 09.06.2021 a výživné
za mesiac jún 2021 sa ešte nestalo splatným (až 15.06.), a preto nemohlo byť započítané do zročného
výživného. Zaostalé výživné teda za toto obdobie odvolací súd vypočítal tak, že mesačné výživné zo
strany otca bolo určené vo výške 180,- € mesačne za obdobie 7 mesiacov + 13 dní v mesiaci október

2020, t.j. 180 x 7 = 1.260,- €. Denné výživné odvolací súd vypočítal takto 180/31 (počet dní v mesiaci
október 2020) = 5,81 € denné výživné x 13 dní = 75,53 € t. j. spolu 1.260,- € + 75,53 € = 1.335,53 €,
z uvedenej sumy bolo potrebné odpočítať uhradené výživné zo strany otca t. j. 1.335,53 € - 750,- € =
585,53 €, na ktoré odvolací súd zaviazal otca zaplatiť v lehote tridsiatich dní od právoplatnosti tohto
rozsudku k rukám plnoletého syna.

31. Pokiaľ ide o úpravu styku otec v konaní pred odvolacím súdom viackrát odvolaciemu súdu zdôraznil,
že maloletého I. nechce nútiť k tomu, aby sa s ním stretával, pokiaľ to tak on sám necíti. Na základe
uvedeného otec navrhol, aby odvolací súd úpravu jeho styku s maloletým I. neurčil.
32. Z opisu skutočného stavu bolo zrejmé, že druhý syn účastníkov t.j. U. X. nadobudol v priebehu
konania, a to konktrétne dňa 12.08.2020 plnoletosť. Na základe uvedeného odvolací súd udáva, že

nadobudnutím plnoletosti syna účastníkov (U.) a s jeho súhlasom so vstupom do tohto
konania bol odvolací súd oprávnený rozhodovať iba o výške vyživovacej povinnosti, nakoľko maloletý
nadobudolplnoletosť,apretootázkuzverenia t.č.plnoletéhoU.aotázkuzastupovaniaasprávymajetku,
v tomto konaní už odvolací súd nie je oprávnený riešiť. Je nepochybné, že konanie o rozvod manželstvaje obligatórne spojené s konaním o úpravu práv a povinností k maloletým deťom. Inak povedané,
maloletosť je takpovediac procesnou podmienkou k tomu, aby súd mohol o úprave práv a povinností
maloletých detí rozhodovať. Ak však dieťa nadobudne počas konania plnoletosť, tak získa samostatnú

procesnú spôsobilosť byť účastníkom konania, avšak na druhej strane stratí takpovediac spôsobilosť
byť účastníkom konania o úprave práv a povinností k nemu na čas po rozvode, ktoré je možné viesť iba
vo vzťahu k maloletým deťom. Maloletosť dieťaťa je teda procesnou podmienkou prípustnosti konania o
jeho úprave práv a povinností, a preto odvolací súd nadobudnutie plnoletosti posudzuje ako nedostatok
podmienky konania o úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode podľa § 161

ods.1, 2 C.s.p. V tejto súvislosti odvolací súd podporne poukazuje na rozhodnutie NS SR, ktorého
právnavetaznie:„IkeďObčianskysúdnyporiadokvýslovnenevypočítavaprocesnépodmienkykonania,
možno z neho vyvodiť, že procesné podmienky sú také vlastnosti súdu a účastníkov konania, ktoré
musia byť splnené na to, aby sa dosiahol cieľ občianskeho súdneho konania vyplývajúci zo základných
ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (v prvej hlave prvej časti). Na strane súdu k podmienkam
konania patria také jeho vlastnosti, ktoré vymedzujú jeho práva a povinnosti ako orgánu

štátu konať a vydať rozhodnutie (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 11. 8. 2011, sp.zn. 3Co/3/2011).
Správnosť záverov vyššie citovaného rozhodnutia NS SR je možné podľa názoru odvolacieho súdu
aplikovať aj na danú vec v danom čase, a to aj napriek nadobudnutiu účinnosti nového procesného
kódexu t.j. Civilného sporového poriadku. Na základe uvedeného odvolací súd v tejto časti t.j. v týchto
napadnutých výrokoch, o ktorých už dosiahnutím plnoletosti syna U. nebol oprávnený rozhodovať,

rozsudoksúduprvejinštanciezrušilakonanievtomtorozsahuzastavil.Tak,akoodvolacísúdužuviedol,
konanie o rozvod manželstva je síce obligatórne spojené s konaním o úprave práv a povinností, avšak
iba k maloletým deťom, a preto pokiaľ medzičasom dieťa nadobudlo plnoletosť, a následne vyjadrilo
svoj súhlas so vstupom do konania odvolací súd je oprávnený posudzovať už iba výšku vyživovacej
povinnosti, nakoľko táto trvá do času, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť, v zmysle ustanovenia §

62 ods. 1) Zákona o rodine, a nerozoznáva pritom deti maloleté a plnoleté a z hľadiska veku detí tieto
nároky nediferencuje. Podľa zákona o rodine sú podmienky nároku maloletého aj plnoletého dieťaťa
na výživné celkom rovnaké, vyživovacia povinnosť rodičov k deťom časovo končí vtedy, keď sú deti
schopné samy sa živiť. Veková hranica 18 rokov je podľa právnej úpravy v zákone o rodine významná
z hľadiska procesnoprávneho. Do plnoletosti dieťaťa možno konanie o určenie výživného začať aj bez

návrhu účastníka, kým po dovŕšení plnoletosti bude začaté len na návrh oprávneného (§ 65 ods. 3
zákona o rodine). Odvolací súd na základe vyššie uvedeného udáva, že predmetom tohto konania
okrem vyššie uvedeného bolo aj ustálenie výšky vyživovacej povinnosti na U. X., ktorý medzičasom v
priebehu odvolacieho konania nadobudol plnoletosť, avšak za čas jeho maloletosti prebiehala medzi
rodičmi striedavá osobná starostlivosť, pričom odvolanie bolo podané aj do výšky vyživovacej povinnosti

aj za čas nariadenej striedavej osobnej starostlivosti. Odvolací súd ustálil, že výživné aj s poukazom na
vyššie uvedené dôvody, z ktorých ustálil výšku vyživovacej povinnosti bolo potrebné určiť tak, že výživné
za obdobie maloletosti U. X. v čase jeho trvania a realizovania striedavej osobnej starostlivosti t. j. za čas
od11.12.2019do28.02.2020(t.j.reálnetrvaniestriedavejosobnejstarostlivosti)bolonariadenéaurčené
zostranysúduprvejinštanciesprávne.Rovnakotaksúdprvejinštancievychádzalzpotencionalitypríjmu

otca, pričom mal za to, že aj pri striedavej osobnej starostlivosti je potrebné uložiť otcovi povinnosť
platiť výživné na v tom čase maloletého U. vo výške 50,- € mesačne. Tak, ako už bolo vyššie uvedené,
skutočnosti,zktorýchodvolacísúdvychádzalpriurčovanívýškyvyživovacejpovinnosti,bolirozhodujúce
aj pre určenie výživného, a súčasne pri posudzovaní výroku o určení výšky vyživovacej povinnosti na
plnoletého U. za obdobie jeho maloletosti t.j. v čase trvania striedavej osobnej starostlivosti t. j. za čas od

11.12.2019 do 28.02.2020. Na základe uvedeného odvolací súd odvolávajúc sa na vyššie uvedeného
dôvody rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne a právne správny potvrdil (§ 387 ods.1,2 C.s.p.).
33. Úlohou odvolacieho súdu bolo taktiež rozhodnúť o určení výšky vyživovacej povinnosti na toho času
plnoletého U., avšak za obdobie jeho maloletosti a to konktrétne za obdobie, kedy vykonávala vo vzťahu
k U. už osobnú starostlivosť matka, pričom ide o obdobie obdobie od 01.03.2020 sa do 12.08.2020

sa (t. j. do dňa nadobudnutia plnoletosti). Tak, ako odvolací súd uviedol vyššie, pri posudzovaní výšky
vyžiovacej povinnosti za toto obdobie vychádzal odvolací súd z rovnakých skutočností. Inak povedané,
v neprospech otca odvolací súd v tomto prípade vyhodnotil podhodnotený príjem, podhodnotený
majetkový prospech získaný z nájmu nehnuteľnosti, účelové vyjadrenie vo vzťahu k nadobudnutiu
obchodného podielu spoločnosti, a následne aj majetkové pomery otca. Z týchto dôvodov odvolací súd

všetky skutočnosti vyhodnotil s poukazom na ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine t.j. tak, že otec
sa vyššie uvedeným konaním vzdáva výhodnejšieho príjmu, respektíve majetkového prospechu, a bolo
potrebné prihliadnuť k potencionalite príjmu otca, a nie k jeho reálne dosahovaným príjmom. Z
týchto dôvodov, a súčasne aj s prihliadnutím na skutočnosť, že plnoletý U. je maloletého I. starší o3 roky odvolací súd zohľadnil výdavky plnoletého U. a zaviazal otca na platenie výživného vo výške 200,-
€ mesačne. Predmetom odvolacieho prieskumu bolo aj obdobie jeho maloletosti, avšak pri výslučnej
osobnej starostlivosti matky t.j. od 01.03.2020 do 12.08.2020 (t.j. do nadubudnutia plnoletosti), pričom

odvolací súd bol povinný vypočítať aj zročné výživné za toto obdobie, ktoré vypočítal tak, že zohľadnil
počet mesiacov t. j. 6 mesiacov t. j. 6 x 200 = 1.200,- €. V danom prípade odvolací súd započítal výživné
zacelýmesiacaugustvtomčasenamaloletéhoU.,nakoľkotomutopodľanázoruodvolaciehosúdupatrí
výživné za celý mesiac aj napriek nadobudnutiu jeho plnoletosti. Z uvedených dôvodov zo sumy 1.200,-
€ odpočítal uhradené výživné na U. za dané obdobie a to sumu vo výške 250,- € t. j. 1.200 - 250 = 950,-

€, ktorá suma predstavuje zročné výživné na U. Chudíka za obdobie od 01.03.2020 do 12.08.2020 (t.j.
za obdobie jeho maloletosti, počas ktorej vykonávala výlučnú osobnú starostlivosť matka), ktorú sumu
uložil povinnosť otcovi zaplatiť v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
34. Keďže plnoletý U. bol oprávnený o výške svojej vyživovacej povinnosti rozhodovať v konaní pred
odvolacím súdom spolu so svojím otcom sa dohodli na schválení súdneho zmieru. Podľa § 148 ods. 1,2
C.s.p. žalobca a žalovaný môžu uzavrieť zmier. O uzavretie zmieru sa má súd vždy pokúsiť.

Súd rozhodne o tom, či uzavretý zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore so všeobecne záväznými
právnymi predpismi. Na základe citovaného ustanovenia zo strany odvolacieho súdu došlo k schváleniu
súdneho zmieru z dôvodu, že došlo k dohode o výške bežného výživného zo strany otca t. j. otec sa
zaviazal uhrádzať na plnoletého syna bežné výživné vo výške 100,- € mesačne a súčasne sa strany
doholi o úhrade zaostalého výživného za obdobie od 13.8.2020 t. j. deň nasledujúci po dni nadobudnutia

plnoletosti až do 31.05.2021 a to vo vo sume 500,- €, pričom otec sa zaviazal, že túto sumu uhradí
synovi v lehote do 15.06.2021. Na základe uvedeného odvolací súd predmetný súdny zmier schválil. Na
základe všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v predmetných
výrokoch zmenil a súčasne čiastočne potvrdil (§ 388, § 387 ods. 1,2 C.s.p.).
35. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva

účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný
dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale
len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo
sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské

práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008).

36. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s

ustanovením § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania,
pretože ide o konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu.

37. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového

poriadku).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420C.s.p.).(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§

435 C.s.p.).