Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 21. október 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/426/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113222763
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ludvika Bodnárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7113222763.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti C. P. nar. X.X.R. Q. O. nar. XX.X.R. a
P. nar. XX.X.R. zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach
detí rodičov F.. F.T.T.. P. C. nar. XX.X.R. bývajúcej v O. A. O.A. J.. Č.. XX zastúpenej JUDr. Rudolfom
Manikom, PhD. advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie na Jantárovej ul. č. 30 v Košiciach a G.. P.
C. nar. X.X.R. bývajúceho v F.E. A. X. J.. Č.. X v konaní o nariadenie predbežného opatrenia o odvolaní

matky proti uzneseniu Okresného súdu Košice I z 14.8.2013 č.k. 22P 110/2013-13 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol návrh matky na vydanie predbežného opatrenia,
s odôvodnením, že maloletým deťom nehrozí žiadna bezprostredná ujma a matka nepreukázala vážnu
potrebu dočasnej právnej úpravy, nakoľko o všetky tri deti je riadne postarané, dve maloleté deti sa

v súčasnosti nachádzajú v osobnej starostlivosti matky a najstarší maloletý syn P. sa nachádza v
starostlivosti otca v F.. Maloletý P. sa takto rozhodol dobrovoľne na základe vlastného uváženia a matka
jeho želanie vzhľadom k jeho veku a rozumovým schopnostiam rešpektovala.

Proti tomuto rozhodnutiu podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletých detí v zastúpení právnej

zástupkyne JUDr. Vrabcovej. Vyslovila názor, že súd prvého stupňa procesne pochybil, keď o návrhu na
nariadenie predbežného opatrenia rozhodovala sudkyňa Okresného súdu Košice I Mgr. Gizela Pavelová
a nie sudkyňa Mgr. Edita Klapáčová, ktorej bola predmetná vec náhodným výberom na Okresnom
súde Košice I 9.8.2013 pridelená. V tejto súvislosti poukázala na čl. 48 ods. 1 zákona č. 460/1992
Zb. Ústavy Slovenskej republiky, keď nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi a príslušnosť
súdu ustanoví zákon. Vyslovila presvedčenie, že v danom prípade nebolo rozhodované v súlade s

uvedeným článkom Ústavy Slovenskej republiky, keď namiesto pridelenej zákonnej sudkyne Mgr. Edity
Klapáčovej rozhodovala sudkyňa Mgr. Gizela Pavelová. Tento postup súdu považuje za nesprávny a
navrhla, aby o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia opätovne rozhodovala zákonná sudkyňa
Mgr. Edita Klapáčová. Ďalej v odvolaní uviedla, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní o návrhu na
nariadenie predbežného opatrenia nezobral do úvahy rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými a
osvedčenými dôkazmi preukázané a vykonané dôkazy nesprávne vyhodnotil vo vzťahu k uplatnenému

nároku. Nesúhlasila s právnym názorom súdu, že maloletým deťom nehrozí bezprostredná ujma ani s
názorom, že nedostatočne odôvodnila vážnu potrebu dočasnej právnej úpravy zverenia maloletých detí
do jej osobnej starostlivosti. Zdôraznila, že maloleté deti v dôsledku alkoholizmu otca trpia výraznou
traumatizáciou a predovšetkým maloletý syn P. znáša alkoholizmus otca obzvlášť emocionálne a
objavujú sa u neho psychosomatické ťažkosti v podobe bolesti hlavy a brucha. Maloletá dcéra Q.
má emocionálne labilnú štruktúru osobnosti, jej osobnostný profil je sýtený introjikovanou hostilitou a

vnútornou tenziou. V tejto súvislosti poukázala na správu klinickej psychologičky P.. D. D. z ambulancie
klinickej psychológie pre deti a dospelých, ktorá na základe vyšetrenia došla k uvedeným záverom.Práve z uvedených dôvodov matka maloletých detí volila možnosť odsťahovania sa od otca zo spoločnej
domácnosti do Košíc do bytu svojej sestry. Vytkla konajúcemu súdu, že v rámci konania o nariadenie
predbežného opatrenia nezohľadnil ani jej tvrdenie o fyzických útokoch otca voči nej a maloletým deťom,

ktoré maloleté deti opísali klinickej psychologičke a ktoré nepovažoval za dostatočné pre nariadenie
predbežného opatrenia. Zdôraznila, že maloletý syn P. zostal bývať v F. so svojím otcom na základe
vlastného rozhodnutia, avšak je to len predovšetkým z dôvodu, že v F. má dlhodobé športové aktivity
spočívajúce v dvojfázovom tréningu tenisu a iné voľnočasové aktivity, ktoré nemohol v tak krátkom
časovom období zanechať. Napriek tomu ona ako matka sa mu intenzívne venuje, pravidelne ho

navštevuje, stará sa o neho, varí mu aj perie. V neposlednom rade uviedla, že otec maloletých detí
prejavuje o nich len minimálny záujem, je často pod vplyvom alkoholických nápojov a pravdepodobne
zatiaľ nepovažuje odsťahovanie sa matky s maloletými deťmi do Košíc za definitívne. Vzhľadom na
uvedené navrhla, aby odvolací súd zmenil uznesenie Okresného súdu Košice I z 14.8.2013 č.k. 22P
110/2013-13 tak, že návrhu vyhovie v plnom rozsahu.

Matka v dopĺňajúcom odvolaní zastúpená právnym zástupcom JUDr. Rudolfom Manikom, PhD. zo
4.9.2013 žiadala, aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa a návrhu o vydanie
predbežného opatrenia v plnom rozsahu vyhovel s tým, že zverí maloleté deti Q. O. C. Y. P. C. do jej
osobnej starostlivosti. Poukázala na to, že na príslušnom súde sa vedie konanie o rozvod manželstva
a zdôraznila svoje presvedčenie, že v predmetnej veci sú v napadnutej časti splnené podmienky na

vyhovenie návrhu spočívajúce predovšetkým v tom, že zo strany otca maloletých detí dochádza k častej
konzumácií alkoholu, psychickému aj fyzickému násiliu voči matke i deťom, následkom čoho musela
opustiť spoločnú domácnosť. Uvedené okolnosti vyplývajú aj z trestného oznámenia podaného matkou
na polícii aj aktuálnej správy detskej psychologičky. Návrh o nariadenie predbežného opatrenia považuje
za dôvodný predovšetkým vo vzťahu k mladším deťom a to Q. O. Y. P., keďže starší syn P. zostal aj po

1. septembri 2013 v domácnosti otca, predovšetkým kvôli školskej dochádzke a športovým aktivitám.

K odvolaniu matky podal písomné vyjadrenie otec maloletých detí. Vyjadril presvedčenie, že konajúci
súd správne rozhodol, ak návrh matky zamietol, nakoľko neexistujú dôvody, na základe ktorých by bolo
potrebné nariadiť predbežné opatrenie a už vôbec neexistuje hrozba bezprostrednej ujmy maloletým

deťom, s ktorými on má veľmi dobrý vzťah. Uviedol, že právna zástupkyňa matky vo svojom odvolaní
uviedla dôvody a argumenty, ktoré sú výslovne absurdné, nadsadené a jeho osobne urážajúce. Právna
zástupkyňa dokonca použila výrazy, ktoré ho až kriminalizujú, voči čomu sa dôrazne ohradzuje. Uviedol,
že alkoholické nápoje používal iba príležitostne v bežnej, nie v nadmernej miere a už vôbec v dôsledku
požitia alkoholu nenarúšal zdravotný stav maloletých detí. Toto tvrdenie matky považuje za absolútne

absurdné, zavádzajúce a nepravdivé. Uviedol, že aj vyjadrenie matky o tom, že nejaví záujem o maloleté
deti v dôsledku alkoholizmu považuje za zavádzajúci a poukázal predovšetkým na skutočnosť, že
maloleté deti napriek tomu, že s matkou sa odsťahovali z F., naďalej vykonávajú svoje mimoškolské
aktivity aj po odsťahovaní z Košíc v F.. Aj starší syn žije naďalej s ním v spoločnej domácnosti, riadne
pokračuje v štúdiu na Gymnáziu v F. a u neho ako otca má vytvorené všetky vhodné podmienky na

svoj kľudný život. Zdôraznil, že s matkou maloletých detí naďalej komunikujú osobne aj telefonicky bez
vzájomných urážok, osočovaní. Aj z uvedeného dôvodu nepovažuje za dôvodné nariadiť predbežné
opatrenie. V neposlednej miere konštatoval, že naďalej finančne zabezpečuje celú rodinu a fakticky
znáša 90 % všetkých nákladov rodiny zo svojich finančných prostriedkov.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadril.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods.
2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd na základe odvolania matky preskúmal rozhodnutie súdu prvého stupňa aj s konaním,
ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.

2 O.s.p. a dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že v tejto právnej veci neboli
splnené zákonné podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia v súlade s návrhom matky, pretože
nebola preukázaná potreba dočasne upraviť pomery účastníkov konania, nakoľko nebola osvedčená ani
danosť práva (nároku), nakoľko nebolo preukázané, že by maloletým deťom hrozila bezprostredná ujma,preto uznesenie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil a dodáva, že predbežné opatrenie
predstavuje jeden zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese a jeho zabezpečovacia funkcia
sa prejavuje najmä schopnosťou zabrániť dočasnou a provizórnou úpravou nepriaznivých následkov,

ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní začať. Pri nariaďovaní predbežného
opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení a to z dôvodu,
že nariadenie predbežného opatrenia má dočasný charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky
skutočnosti,ktorémámaťsúdzistenépredvydanímkonečnéhorozhodnutiavovecisamejaskutočnosti,
zktorýchsavyvodzujedôvodnosťnávrhunanariadeniepredbežnéhoopatrenia,nemusíbyťpreukázané

dôkazmi.Zákonztohodôvoduaninepredpokladá,žebyprirozhodovaníopredbežnomopatrenímalsúd
vykonávať dokazovanie (§ 120 a nasl. O.s.p.). Pre nariadenie predbežného opatrenia je postačujúce,
pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň
osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie
alebo aspoň osvedčenie skutočnosti odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia sa posudzuje
len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených, prípadne dodatočne predložených listín. Takýto postup

súdu predpokladá platná právna úpravy (§ 115 ods. 1 O.s.p. a contrario, § 75 ods. 7 O.s.p.) sledujúca
tým dosiahnutie účelu právneho inštitútu predbežného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie
situácii vyžadujúcej okamžitý zásah súdu. Aby v konaní o nariadenie predbežného opatrenia bolo
potrebné trvať na požiadavke riadneho vykonania a hodnotenia dôkazov, mohol by byť účel tohto
procesného inštitútu zmarený, pretože základnými znakmi predbežných opatrení sú ich dočasnosť a

provizórnosť. Najmä atribút provizórnosti je mimoriadne vyzdvihnúť, lebo už zo samotného označenia
„predbežné opatrenie“ vyplýva, že nejde o konečnú a definitívnu úpravu vzťahov medzi účastníkmi a
že nariadením predbežného opatrenia nezískava jeden z účastníkov silnejšie postavenie, nezískava
práva, o ktorých sa má rozhodnúť až v budúcnosti, ale sa ním len dočasne a hlavne predbežne
upravuje určitý okruh vzťahov. V konaniach starostlivosti súdu o maloleté deti je prioritný záujem

dieťaťa, ale iba v prípade bezprostredného ohrozenia zdravia dieťaťa či osvedčenia iného závažného
dôvodu je namieste predbežným opatrením rozhodnúť pred rozhodnutím v merite veci. Odvolací súd
poukazuje na skutočnosť, že na príslušnom súde prvého stupňa je vedené konanie o rozvod manželstva
rodičov maloletých detí a v tomto konaní bude súd mať povinnosť zo zákona upraviť aj rodičovské
práva a povinnosti voči maloletým deťom. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru a

presvedčeniu, že v danom prípade nie sú splnené zákonné podmienky pre nariadenie predbežného
opatrenia, maloletým deťom v súčasnej dobe nehrozí žiadne nebezpečie, nebezpečie predovšetkým zo
strany otca. Matka maloletých detí sa odsťahovala, žije v inom meste sa ma s maloletými deťmi a nebolo
žiadnym spôsobom preukázané, že by ich otec akýmkoľvek spôsobom ohrozoval. O tom, že zo strany
otca v súčasnej dobe nehrozí žiadne nebezpečie a to minimálne od času, kedy matka opustila spoločnú

domácnosť svedčí aj samotná skutočnosť, že mal. P. naďalej žije s otcom v spoločnej domácnosti,
matka podľa jej vlastného vyjadrenia ho v tejto domácnosti navštevuje, varí mu, perie, stará sa o neho,
pričom nedošlo zo strany otca k žiadnym psychicky, resp. fyzicky ohrozujúcim správaním tak voči matke,
ako aj voči maloletému dieťaťu. Odvolací súd preto dospel k presvedčeniu, že nariadenie predbežného
opatrenia v danom prípade nie je dôvodné, preto uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.

K námietke matky, ktorou poukazuje na procesné pochybenie súdu prvého stupňa spočívajúce
v tom, že nerozhodovala zákonná sudkyňa Mgr. Edita Klapáčová, ktorej bolo náhodným výberom
predmetná vec pridelená, odvolací súd dodáva, že v zmysle Spravovacieho poriadku a Rozvrhu
plánu práce na Okresnom súde Košice I je Mgr. Gizela Pavelová určená ako zastupujúca sudkyňa v

čase práceneschopnosti sudkyne Mgr. Klapáčovej, resp. inej odôvodnenej prekážky v práci a v čase
vydania rozhodnutia sudkyňa Mgr. Edita Klapáčová bola práceneschopná od 13.8.2013 do 22.9.2013.
Z uvedeného dôvodu preto nemohol odvolací súd zohľadniť uvedenú námietku ako porušenie čl. 48
ods. 1 zákona 460/90 Zb. Ústavy Slovenskej republiky, kedy nikoho nemožno odňať jeho zákonnému
sudcovi. Z uvedeného je zrejmé, že konajúci súd postupoval správne a zákonne.

Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že matrimoniálne rozpory medzi rodičmi maloletých detí nemôžu byť
bez ďalšieho dôvodom pre okamžitú ingerenciu súdu vo forme nariadenia predbežného opatrenia a
skutočnosti uvádzané matkou v návrhu a v odvolaní proti zamietajúcemu uzneseniu súdu prvého stupňa

sú relevantné pre rozhodnutie vo veci samej, nie však pre okamžitý zásah súdu. Týmito skutočnosťami
sa bude zaoberať konajúci súd v rámci zisťovania skutkového stavu v konaní o rozvod manželstva, resp.
v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu.Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.