Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. august 2018

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 4C/255/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1715209200
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Daxner

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2018:1715209200.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok so sídlom v Pezinku rozhodol sudkyňou JUDr. Ingrid Daxner, v právnej veci

žalobcu: Zuzana Banárová, nar. XX.X.XXXX, bytom L. XXX, štátny občan SR zast.: Mgr. Peter Kupka,
advokát, so sídlom Hlavná 23, Trnava, proti žalovanému: Alojz Demovič, Z.. XX.XX.XXXX, bytom L.
XXX, štátny občan SR, zast. Advokátska kancelária JUDr. Halagan s.r.o., so sídlom v Žiline, Framborská
253/21, o odstránenie stavby a vypratanie nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný na vlastné náklady odstrániť oplotenie z nehnuteľnosti zapísanej na E. Č.. XXXX,
okresX.,obecL.,katastrálneúzemieL.,vinice,parcelnéčísloXXXX/X,výmera1530m2,parcelaregistra
"C.", do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný je povinný na vlastné náklady vypratať nehnuteľnosť zapísanú Z. E. Č.. XXXX, okres X., obec
L., katastrálne územie L., vinice, parcelné číslo XXXX/X, výmera 1530 m2, parcela registra "C.", do 30
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd priznáva žalobkyni plný nárok na náhradu trov konania, o ktorej výške nároku rozhodne
samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 10.12.2015, podanou na súd dňa 10.12.2015, sa právny predchodca žalobcu /Ján
Schwartz/ domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť na vlastné náklady odstrániť oplotenie a
altánok z nehnuteľnosti zapísanej na E. Č.. XXXX, okres Pezinok, obec Doľany, katastrálne územie

Doľany,vinice,parcelnéčísloXXXX/X,výmera1530m2,parcelaregistra"C",do30dníodprávoplatnosti
tohto rozsudku a nahradiť mu trovy konania.
2. Žalobu stručne skutkovo odôvodnil tvrdením, že je vlastníkom nehnuteľností, zapísaných na E. Č..
XXXX, okres Pezinok, obec Doľany, katastrálne územie Doľany, pozemok parcelné Č. XXXX/X, vinice
o výmere 1530 m2 a pozemok parcelné číslo XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 16 m2 ,
parcely registra "C" KN. Žalovaný je vlastníkom stavby oplotenia a altánku, postavených na parcele
číslo XXXX/X a to bez jeho súhlasu, alebo akéhokoľvek iného právneho titulu, teda neoprávnene. Na

odstránenie oplotenia a altánku žalovaného vyzval, bezúspešne. Právne žalobu oprel o ust. § 135c ods.
1 Obč. zák..
3. V žalobe za prostriedky procesného útoku označil obhliadku na mieste samom a k žalobe pripojil
listinné dôkazy: výpis z LV č. XXXX, XXXX kat. územie Doľany a predžalobnú výzvu s doručenkou.
4. Žalovanému bola žaloba doručená dňa 27.5.2016.
5. V písomnom vyjadrení k žalobe, zo dňa 2.6.2016, žalovaný so žalobou nesúhlasil tvrdiac, že
nehnuteľnosti: rodinný dom s. Č.. XXX, postavený na parcele č. XXXX/X, pozemky parc. č. XXXX/

X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 368m2 a parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o
výmere 359m2, ktoré susedia s nehnuteľnosťami žalobcu, nadobudol darom /V XXX/XX-XX/XX/ od
svojich rodičov Ireny a Františka Demovičových. Rodičia postavili rodinný dom s. Č.. XXX na základe
stavebného X. Č.. XXXX/XX I. L. XX.X.XXXX, skolaudovaný bol kolaudačným rozhodnutím Č.. XXXX/XX zo dňa 1.11.1982. Zo žaloby nie je žiadnym spôsobom preukázateľné, že plot a altánok sú postavené
na pozemku žalobcu a obhliadkou na mieste sa to zistiť nedá. Oplotenie bolo postavené v roku 1982
so súhlasom vlastníka pozemku p. Č.. XXXX z dôvodu neustáleho zaplavovania nehnuteľností, ktoré

v tej dobe vlastnili jeho rodičia. S výstavbou oplotenia súhlasilo aj vtedajšie miestne družstvo JRD
Modra, ktoré pozemok užívalo. O výstavbe oplotenia sa v tej dobe ústne dohodol jeho otec s vlastníkom
pozemku p. Č.. XXXX lúka, Hipoľom Schwartzom tak, že tento súhlasil, aby si jeho otec postavil na
časti predmetného pozemku oplotenie na ochranu rozostavaného rodinného domu a bude predmetnú
časť pozemku užívať. Altánok bol postavený v roku 2000. Do doby, kedy mu v roku 2013 žalobca poslal

výzvu na uvoľnenie nehnuteľnosti, nehnuteľnosti, vrátane oplotenia a altánku užíval dobromyseľne a
nerušene spolu s rodinou tak, ako jeho rodičia pred ním do roku 1982. Po výzve žalobcu sa s ním
niekoľkokrát pokúšal, avšak bezúspešne, dohodnúť. Registrácia dohody, uzavretej medzi jeho otcom a
Hipoľom Schwartzom štátnym notárstvom v tom čase nebola podľa platného Občianskeho zákonníka,
ktorý neupravoval vznik vecného bremena zmluvou, možná, avšak napriek ústnej dohode bol jeho
otec dobromyseľný v tom, že vykonáva právo, zodpovedajúce vecnému bremenu pre seba. Hipoľ

Schwartz zomrel v roku 1989 a vzhľadom na ústny súhlas s postavením plotu na PK X. Č.. XXXX
napriek vedomosti, že plot stojí na jeho parcele, toto umiestnenie nikdy nenamietal. Uplynutím 10 ročnej
vydržacej doby v roku 1992 vzniklo vecné bremeno vydržaním pre jeho otca Františka Demoviča.
Nehnuteľností rodinný dom s. Č.. XXX, postavený na parcele č. XXXX/X, pozemky parc. č. XXXX/X,
zastavané plochy a nádvoria o výmere 368m2, parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere

359m2, parc. č. XXXX/X záhrady o výmere 528m2, ktoré nadobudol darovaním v roku 2005 užíva aj
s priľahlým pozemkom, ktorý je oplotený tak, ako ho užíval jeho otec. Žalobca nadobudol pozemky
parc., č. XXXX/X T. XXXX/X v podiele 1/3 v roku 1996, napriek tomu postavenie plotu na parcele č.
XXXX/X, pričom nie je preukázané, že plot stojí na tomto pozemku, začal namietať až v roku 2013,
teda 17 rokov po nadobudnutí vlastníctva k pozemku. V prípade, ak by sa preukázalo, že plot skutočne

stojí na parcele žalobcu č. XXXX/X a táto je totožná s pôvodnou parcelou PKN č. XXXX, došlo by k
nadobudnutiu vecného bremena vydržaním už pre jeho otca ešte v roku 1992 a zároveň preňho, ako
oprávneného z vecného bremena a v takom prípade bude žiadať, aby rozsah vecného bremena bol
určený geometrickým plánom, ktorý v konaní predloží. Zároveň poukazuje na neúčelnosť odstránenia
plotu, ako sa toho žalobca domáha, nakoľko plot je murovaný s betónovými základmi.

6. Vo vyjadrení za prostriedky procesnej obrany žalovaný označil a k vyjadreniu pripojil listinné dôkazy:
stavebné povolenie a kolaudačné rozhodnutie.
7. Nakoľko pôvodný žalobca skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo dňa 12.2.2016 zomrel, súd
uznesením č.k.: 4C 255/2015-73 zo dňa 31.1.2017 rozhodol o pokračovaní v konaní s jeho právnym
nástupcom - Zuzanou Banárovou, ktorá v dedičskom konaní po zomrelom pôvodnom žalobcovi

nadobudla o. i. pozemky, zapísané Z. E. Č.. XXXX v kat. území Doľany, parcely registra „. Č.. XXX/X
vinice o výmere 1530 m2 a č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 16m2.
8. Vo vyjadrení zo dňa 28.12.2016, k vyjadreniu žalovaného k žalobe, žalobca poprel tvrdenia
žalovaného o dobromyseľnosti na strane žalovaného a jeho právneho predchodcu ohľadom tvrdeného
vydržania, ako aj tvrdenie žalovaného, že oplotenie bolo postavené so súhlasom „Hipoľa“ Schwarza

s tým, že Hypolit Schwarz, ani jeho právni nástupcovia nikdy nesúhlasili s postavením oplotenia ani
altánku. Užívanie oplotenia a altánku žalovaným a jeho právnymi predchodcami nebolo dobromyseľné,
pretože mali vedomosť, že nehnuteľnosť, na ktorej sú oplotenie a altánok postavené, nebol v ich
vlastníctve a nemali ani žiadne, čo i len užívacie, právo. Žalovaný si sám protirečí, ak uvádza, že
sa pokúšal so žalobcom dohodnúť na vysporiadaní zastavaných nehnuteľností, pretože ak by si bol

istý údajným dobromyseľným užívaním už u svojich právnych predchodcov, je namieste otázka, prečo
sa chcel s pôvodným žalobcom dohodnúť na vysporiadaní; to nasvedčuje pochybnostiam žalovaného
o jeho dobromyseľnosti. Záverom poprel aj ďalšie tvrdenia žalovaného čo do existencie vydržania
práva, zodpovedajúceho vecnému bremenu, pre absenciu dobromyseľnosti, neexistenciu akéhokoľvek
súhlasu so stavbou oplotenia i altánku od právnych predchodcov žalobcu, ani k užívaniu časti pozemku

p.č. XXXX/X. Už Hypolit Schwartz, aj pôvodný žalobca, namietali bez zbytočného dokladu voči otcovi
žalovaného, aj voči žalovanému, oplotenie a altánok, ako neoprávnené stavby.
9. Na preukázanie uvedeného navrhol okrem doterajších listinných dôkazov aj výsluchy strán sporu
a tam označených 9 svedkov a znalecké dokazovanie a predložil osvedčenie o dedičstve po neb.
pôvodnom žalobcovi.

10. Vo veci súd vykonal dokazovanie prednesom žaloby, výsluchom strán sporu, vykonaním obhliadky
na mieste samom, listinnými dôkazmi strán sporu: E. Č.. XXXXXXXX k. ú. Doľany, pred žalobné
výzvy, stavebné a kolaudačné povolenie, osvedčenie o dedičstve 40D/89/2016-52, Dnot 74/2016 zodňa 6.6.2016, darovacia zmluva zo dňa 4.4.2005, geometrický plán Č.. XX/XXXX, súkromno-znalecké
posudky žalovaného č. XX/XXXX a č. XX/XXXX a zistil nasledovný skutkový stav:
11. Podľa LV Č.. XXXX k.ú. Doľany, obec Doľany, okres Pezinok, je žalobca výlučným vlastníkom

pozemkov „C“ A. Č.. XXXX/X vinice o výmere 1530 m2 a č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria
o výmere 16m2, titulom dedenia / osvedčenie o dedičstve 40D/89/2016-52, Dnot 74/2016 zo dňa
6.6.2016/, pričom na liste vlastníctva je poznámka „iný údaj: na parcele Č.. XXXX/X je časť rodinného
domu, zapísaného na E. Č.. XXXX“.
12. Podľa LV Č.. XXXX k.ú. Doľany, obec Doľany, okres Pezinok, je žalovaný výlučným vlastníkom o.

i. bezprostredne susediaceho s pozemkom žalobcu ,pozemku „C“ KN Č..XXXX/X zastavané plochy a
nádvoria o výmere 368 m2 a rodinného domu Q..Č.. XXX, stojaceho na parcele č. XXXX/X vo vlastníctve
žalovaného a sčasti aj na X..Č.. XXXX/X vo vlastníctve žalobcu.
13. Rodinný dom vo vlastníctve žalovaného mal byť postavený na základe stavebného povolenia zo dňa
11.9.1979, vydaného Irene a Františkovi Demovičovým a v spornom mieste /po ľavej strane/ mal byť
podľa podmienok stavebného povolenia postavený 3,2 m od hranice pozemku p.Č.. XXXX, na pozemku

p.Č.. XXXX/X V. kat. území Doľany.
14. Kolaudačné rozhodnutie pre užívanie stavby tohto rodinného domu bolo vydané dňa 3.11.1982.
15. Žalovaný, ako obdarovaný, nadobudol písomnou darovacou zmluvou zo dňa 4.4.2005 od darcov
Ireny a Františka Demovičových nehnuteľnosti, zapísané na v tom čase E. Č.. XXXX: parc. Č.. XXXX/X
zast.pl.sdomoms.č.XXXovýmere368m2,parc.č.XXXX/Xtrv.tráv.porastovýmere448m2avedľajšíe

stavby /letná kuchyňa, garáž a WC/, z BSM darcov, nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve darkyne
Ireny Demovičovej, vedené na LV č. XXXX a nehnuteľnosť v podielovom spoluvlastníctve darkyne Ireny
Demovičovej, vedené na E. Č.. XXXX, všetko v k.ú. Doľany. Vklad vlastníckeho práva obdarovaného
bol povolený pod č. V 946/2005 dňa 20.5.2005.
16. Obhliadkou dňa 22.1.2018 v Doľanoch, sa súd oboznámil s faktickým stavom na mieste samom

a zistil, že na strane od ulice je pred rodinným domom vo výlučnom vlastníctve žalovaného železným
kolíkom vyznačená hranica pozemkov X..Č.. XXXX/X vo vlastníctve žalovaného a X..Č.. XXXX/X vo
vlastníctve žalobcu, pričom časť rodinného domu vo vlastníctve žalovaného stojí na X..Č.. XXXX/X vo
vlastníctve žalobcu, ďalej od ulice vedľa domu do pozemku vo vlastníctve žalobcu nasleduje upravený
dvor, na ktorom v čase ohliadky žalovaný parkoval poľnohospodársky stroj /traktor/ a ďalej nasleduje

murované oplotenie, tiahnuce sa nahor svahovitým pozemkom vo vlastníctve žalobcu. Pozemky, vo
vlastníctve a užívaní žalovaného, vrátane domu, sú od ulice oddelené nižším murovaným oplotením,
v ktorom sú zabudované 2 príjazdové brány pre motorové vozidlá /po ľavej strane rodinného domu,
teda na pozemok vo vlastníctve žalobcu aj po pravej strane rodinného domu na pozemok vo vlastníctve
žalovaného/. Zásah žalovaným na pozemok žalobcu od ulice tak predstavuje cca tretinu šírky prístupu

na pozemok vo vlastníctve žalobcu a zásah pokračuje na pozemku vo vlastníctve žalobcu smerom nahor
asi do polovice. Altánok sa nachádza za rodinným domom po ľavej strane, ako súčasť oddychovej zóny -
upravenejplochyzarodinnýmdomom,napozemkuvovlastníctvežalobcu.Tvoríhodrevenákonštrukcia
so strechou, postavená na zámkovej dlažbe. Súčasťou spisu je vyhotovená farebná fotodokumentácia /
čl. 142 - 152 spisu/.

17. Žalobca v konaní pred súdom vypovedal, že pozemok dedil po otcovi a on po svojich rodičoch. Pokiaľ
si pamätá, otec vždy tvrdil, že pozemok p.Č..XXXX/X „je náš, tam susedia nemajú čo robiť, aj kus ich
domu je na našom pozemku“. Otec ho ústne vyzýval, pred 8 rokmi aj písomne, na odstránenie stavby,
čo sa nestalo. Trvá na tom, aby pozemok vedľa domu č. 425 dali do pôvodného stavu, teda odstránili
existujúce stavby plotu a altánku. K obrane žalovaného vypovedal, že neexistovala a neexistuje žiadna

dohoda o užívacom práve medzi ním ani jeho právnymi predchodcami a žalovaným, ani jeho právnymi
predchodcami o užívacom práve k pozemku dnes X..Č.. XXXX/X, v minulosti p. Č.. XXXX.
18. Žalovaný v konaní pred súdom vypovedal, že múr /oplotenie/ a altánok, ktorých sa spor týka,
nadobudol od rodičov darovacou zmluvou v roku 2005. Odjakživa tam /dnes p.č. XXXX/X/ bola poľná
cesta, nevedel, že im to patrí, že altánok aj múr sú postavené na ich pozemku. Dozvedel sa to až

od pôvodného žalobcu keď prišiel za ním, že na to má list vlastníctva a že to má, už ako vlastník
domu, odstrániť. Neodstránil to z dôvodu, že za tým sú vinice a kopce a keď je búrka, voda tečie dole
potokom a zatopilo by mu pivnicu. Altánok neodstránil preto, že on ho nestaval. Altánok nie je so zemou
spojený pevným základom, je to len drevená konštrukcia rozmerov 3m x 3m so strechou a podlahu tvoria
len voľne na zemi položené betónové kocky. Rovnako tak nevedel, že aj časť rodinného domu, ktorý

dostal darom, stojí sčasti na ich pozemku, to oni si dali zapísať bez jeho vedomia, on to chcel odkúpiť.
Predmetom darovania bol rodinný dom, letná kuchyňa, chlievy pre ošípané, oplotenia a vonkajšie okraje
okolo domu.19. Na otázky svojho právneho zástupcu žalovaný vypovedal, že plot na p.Č.. XXXX/X zriadil jeho otec
v čase keď staval dom, okolo r. 1980, 1982 a altánok tiež, asi o 10 rokov neskôr. Oplotenie slúži ako
ochrana domu pred povodňami a je postavený z oboch bočných strán a zozadu domu. Iným spôsobom

ochrany domu by bolo vykopanie hlbokej jamy, ale keďže časť domu stojí na ich pozemku, aj jama by
bola na ich pozemku. Dažďová voda ohrozuje dom zozadu a zboku z ich strany, konkrétne z X. Č..
XXXX/X v jeho vlastníctve a z X..Č.. XXXX/X vo vlastníctve žalobcu. Vlastníkom oplotenia a altánku je
on, od roku 2005, darovaním a tieto aj užíva.
20. Od návrhu na výsluch navrhnutých svedkov právny zástupca žalobcu upustil po tom, čo žalovaný v

závere pojednávania, konaného dňa 18.1.2018, upustil od svojej obrany v zmysle vydržania užívacieho
práva plotu a altánku. Právny zástupca žalovaného navrhol dohodu v tom zmysle, že žalovaný za
obvyklú cenu od žalobcu odkúpi časť pozemku p.č. XXXX/X, na ktorom stojí murované oplotenie a
altánok, vrátane dvora /plochy medzi murovaným oplotením a stenou rodinného domu vo vlastníctve
žalovaného/ a K. X..Č.. XXXX/X o výmere 16m2 vo vlastníctve žalobcu, na ktorej stojí časť rodinného
domu vo vlastníctve žalovaného. Žalobca prehlásil, že je ochotný odpredať žalovanému pozemok pod

časťou jeho rodinného domu /X..Č.. XXXX/X/, ale nie časť pozemku /X..Č..XXXX/X/, na ktorej si postavil
plot a altánok. Pokiaľ hrozí nebezpečenstvo záplav, ohrozuje rodinný dom žalovaného zozadu, teda
postavenie ochranného oplotenia zo zadnej časti na jeho pozemku by bolo dostačujúce. Po vyprataní
pozemku /..Č..XXXX/X/ môže užívať celú parcelu, vrátane toho dvora, ktorý zabral žalovaný a ktorý dvor
na ochranu pred povodňami nepotrebuje.

21. Podľa záveru žalovaným v konaní predloženého súkromno-znaleckého posudku č. 02/2018 zo
dňa 18.2.2018 doc Ing. Petra Halaja, CSc., znalca z odboru vodné hospodárstvo a hydromeliorácie,
odvetví: ochrana životného prostredia, čistota vôd a odhad škôd v životnom prostredí, odstránením
plotu na parcele Č.. XXXX/X v k.ú. Doľany hrozí, že dôjde k ohrozeniu rodinného domu s.č. XXX,
postaveného na p.č. XXXX/X, XXXX/X T. XXXX/X, v Doľanoch. Pôvodný systém, ktorý zabezpečoval

odvádzanie vôd povrchového odtoku z terás a poľnej cesty do recipientu bez ohrozenia priľahlých
nehnuteľností je v súčasnosti nefunkčný, resp. len sčasti funkčný a nezaisťuje trvalú a funkčnú ochranu
nehnuteľností pred záplavami. V posudku uviedol, že predmetný pozemok p.Č.. XXXX/X sa nachádza
na juhozápadnej časti obce Doľany. Z južnej strany je ohraničený poľnou cestou, zo západnej a
severozápadnej strany skupinou parciel s uvádzaným druhom pozemku - vinice. V posudku sa odborne

zaoberal rozborom geomorfologických, geologických, hydrologických pomerov v záujmovom území k.
ú. Doľany, klimatickými podmienkami, pôdnymi pomermi a posúdením odtokových pomerov.
22. K predloženému dôkazu žalovaného žalobca v písomnom podaní zo dňa 8.3.2018 namietol
predovšetkým, že ani prípadné údajné ohrozenie rodinného domu žalovaného vodou ho neoprávňuje k
udržiavaniu neoprávneného zásahu do vlastníckych práv žalobcu cez ponechanie oplotenia. Žalovaný

má možnosť urobiť opatrenia na odvrátenie prípadného ohrozenia svojho rodinného domu stavebnými
úpravami na ňom. Ponechanie oplotenia na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu by bolo v rozpore
s dobrými mravmi a žalobca by bol naďalej neprípustne obmedzený vo výkone svojho vlastníckeho
práva. Existencia oplotenia nie je nevyhnutná ani účelná. Inak posudku vytkol, že vzhľadom na znalecké
odvetvie a odbory, pre ktoré je znalec zapísaný v zozname znalcov, vedenom MS SR, nie je oprávnený

posudzovať otázku či oplotenie môže účinne zabrániť prípadnému ohrozeniu rodinného domu vodou
v prípade dažďov a snehu zo susedných pozemkov, k čomu je oprávnený iba znalec z odboru
pozemných stavieb. Zo súkromno-znaleckého posudku tiež nevyplýva, že by sa znalec tiež zaoberal
parametrami oplotenia, či svojimi vlastnosťami je vôbec spôsobilé účinne zabrániť ohrozeniu rodinného
domu povrchovým odtokom vody. Súčasne v tomto podaní žalobca zmenil žalobný petit /ako je uvedený

vo výrokovej časti rozsudku/, vzhľadom na tvrdenie žalovaného, že murované oplotenie je stavbou v
zmysle existencie pevného základu. A ochrany vlastníctva že sa domáha aj podľa § 126 Obč. zák.
23. K vyjadreniu žalobcu žalovaný vo vyjadrení zo dňa 21.3.2018 trval na tom, že znalec sa podrobne
zoznámil aj s oplotením rodinného domu, jeho úlohou nebolo posudzovať jeho konštrukciu z hľadiska
stavebného. Vyplýva z neho, že odstránením oplotenia hrozí škoda na majetku žalovaného a preto

žiadal, aby súd usporiadal pomery inak, podľa § 135c ods. 3 Obč. zákonníka a to zriadením vecného
bremena za jednorazovú úhradu vo výške podľa znaleckého posudku, ktorý v konaní predloží.
24. O zmene žaloby v znení, ako bolo rozhodnuté vo veci samej, súd rozhodol na pojednávaní dňa
21.8.2018 tak, že zmenu žaloby pripustil.
25. Na pojednávaní dňa 21.8.2018 právny zástupca žalovaného predložil súkromno-znalecký posudok

č. 67/2018 zo dňa 11.3.2018 znalca Ing. Ladislava Augustiniča na stanovenie všeobecnej hodnoty
vecného bremena, vyplývajúceho z obmedzenia vlastníckeho práva k pozemku p.Č.. XXXX/X a
časti pozemku parc. Č.. XXXX/X k.ú. Doľany. Podľa obsahu tohto znaleckého posudku obmedzenie
vlastníckeho práva žalobcu zo strany žalovaného predstavuje celý pozemok parc. č. XXXX/X zastavanéplochy a nádvoria o výmere 16m2 stavbou časti rodinného domu vo vlastníctve žalovaného a časť
pozemku parc. Č.. XXXX/X o výmere 102m2, ktorá časť pozemku je priľahlá k stavbe rodinného domu,
využívaná ako dvor, oddelená oplotením od ostatnej časti pozemku p.Č.. XXXX/X vo vlastníctve žalobcu.

Plánované vecné bremeno znižuje všeobecnú hodnotu nehnuteľností. Znalec stanovil všeobecnú
hodnotu vecného bremena, vyplývajúceho z obmedzenia vlastníckeho práva k celému pozemku p.č.
XXXX/X /16m2/ a časti pozemku parc. č. XXXX/X k.ú. Doľany /102m2/ jednou sumou vo výške 3 580,-
eur.
26. Súčasne právny zástupca žalovaného predložil aj geometrický plán na oddelenie pozemku p.č.

XXXX/X Č.. XX/XXXX zo dňa 7.5.2015 /?/, podľa ktorého sa terajšia parcela č. XXXX/X vinica o výmere
1530m2 vo vlastníctve žalobcu má rozdeliť na parc. č. XXXX/X vinica o výmere 1428 m2 vo /poznámka
vlastníctvo: doterajší/ a novovytvorenú parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria /pozemok na
ktorom je dvor/ o výmere 12 m2 /poznámka vlastníctvo: Alojz Demovič/. Na základe tohto geometrického
plánu žalovaný v rámci obrany žiadal, aby súd zriadil vecné bremeno, spočívajúce v práve prechodu
peši, prejazdu motorovým a nemotorovým vozidlom a práve parkovania motorových a nemotorových

vozidiel, v prospech vlastníkov nehnuteľností a rodinného domu s.Č.. XXX, postaveného na parc. č.
XXXX/X, za jednorazovú úhradu vo výške 3 088,56 eur.
27. Právny zástupca žalovaného zotrval na námietke nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného
vo vzťahu k požadovanej povinnosti odstránenia altánku z pozemku žalobcu s tým, že žalovaný ho
darom podľa predmetu darovacej zmluvy nenadobudol. Postavil ho jeho otec, ktorý zomrel pred 10 rokmi

a altánok nebol predmetom dedenia po ňom. Naviac v zmysle pripustenej zmeny žalobného petitu tento
neobsahuje označenie konkrétnej veci, ktorá má byť z pozemku žalobcu vyprataná.
28. V záverečnej reči právny zástupca žalobkyne žiadal rozhodnúť v zmysle žalobného petitu s tým,
že podľa jeho názoru žalovaný neuniesol dôkaz na bremeno tvrdenia, že oplotenie je nevyhnutné
na ochranu jeho rodinného domu. Ním predložený znalecký posudok bol podaný osobou, z ktorej

odborného zamerania nevyplýva, že je oprávnenou posudzovať samotné stavby z hľadiska ich významu
pre ochranu pred dažďami a topením snehu. Bolo by neprimeraným zásahom do vlastníckeho práva
žalobcu,akbybolozriadenévecnébremenotak,akonavrholžalovanýapokiaľnadnešnompojednávaní
tvrdil, že altánok nie je jeho vlastníctvom ide o účelovú obranu. Vzhľadom na uplynutie času užívania
altánku samotným žalovaným, čo bolo zrejmé aj z obhliadky súdom, by vlastnícke právo nadobudol

samotným vydržaním.
29. V záverečnej reči právny zástupca žalovaného trval vo vzťahu k oploteniu na usporiadaní pomerov
inak, zriadiť v súvislosti s oplotením a užívanou časťou pozemku žalobcu vecné bremeno v súlade s jeho
obranou a vo vzťahu k vyprataniu pozemku žalobcu, zrejme odstránením altánku, žalobu zamietnuť pre
nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného. Existujúci stav nezavinil ani žalobca ani žalovaný,

ale ich právni predchodcovia. Dôsledok toho je, že plot je tam postavený už 35 rokov, zo strany žalobcu
nebolo preukázané, že by jej právni predchodcovia vyzývali na jeho odstránenie. Odstránenie stavby
oplotenia by bolo neúčelné z hľadiska účelu, za akým bol plot postavený, teda ochrane rodinného domu
žalovanéhopredpovodňami,čožalovanýajpreukázalznaleckýmposudkom,žeplotbolzatýmtoúčelom
postavený.

30. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „Obč. zák.“), vlastník má právo na ochranu
proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania
veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
31. Súdnu ochranu vlastníckeho práva k hnuteľným veciam i k nehnuteľnostiam poskytuje zákon v
citovanom ustanovení vlastníkom proti tomu, kto neoprávnene zasahuje do ich vlastníckeho práva,

najmä umožňuje domáhať sa vydania veci od toho, kto ju neprávom zadržuje. V ust. § 126 ods. 1 Obč.
zák. sú zakotvené dve typické žaloby, a to: a/ žaloba negatórna /žaloba na stanovenie povinnosti zdržať
sa zásahov do vlastníckeho práva/; b/ žaloba vindikačná, resp. reivindikačná /žaloba na vydanie veci/.
Osobitným druhom reivindikačnej žaloby je žaloba, ktorou žalobca žiada vydanie nehnuteľnej veci. V
praxi ide o žalobu na uvedenie pozemku do pôvodného stavu, odstránením hnuteľných vecí žalovaného,

vnesených na pozemok vlastníka, pričom žalovaný nijak nespochybňuje vlastnícke právo žalobcu k
pozemku, ani nie je jeho detentorom /nájomcom/. Kým hmotné právo /§ 126 Obč. zák./ všeobecne hovorí
o práve na vydanie veci bez rozdielu na to, či ide o hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec, procesné právo
výslovne hovorí o vydaní veci len vo vzťahu k hnuteľným veciam (§ 186 zákona NR SR č. 233/1995 Z. z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov

v znení neskorších predpisov /ďalej len „Exekučný poriadok/. V prípade nehnuteľností hovorí o ich
vyprataní /§ 181Exekučného poriadku/. Vzhľadom na to, že v prípade žaloby, týkajúcej sa nehnuteľnosti
je potrebné zabezpečiť vykonanie súdneho rozhodnutia vo vzťahu k nehnuteľnostiam, výrok rozhodnutia
súdu a tým aj žaloba, by mal znieť na „vypratanie nehnuteľnosti“, čomu zodpovedá aj súdna prax /R 53/73, R 38/1992/. Z hľadiska hmotného práva je preto potrebné žalobu o vypratanie nehnuteľností
považovať za vindikačnú žalobu v zmysle § 126 ods. 1 Obč. zák..
32. Podľa § 151 ods. 1 C.s.p. skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú

za nesporné.
33. V predmetnej veci sa žalobca, ako vlastník pozemku p.č. XXXX/X, vinica o výmere 1530 m2,
vedeného LV č. XXXX, okres Pezinok, obec Doľany, katastrálne územie Doľany, domáhal v zmysle cit.
ust. § 126 a § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka poskytnutia súdnej ochrany pred neoprávneným
zásahom žalovaného, spočívajúcim v užívaní časti tohto jeho pozemku, vrátane stavieb murovaného

oplotenia a altánku /ako hnuteľnej veci/ vo vlastníctve žalovaného a to odstránením oplotenia a altánku
z jeho pozemku, teda procesne správne formulovaným žalobným petitom na vypratanie.
34. Vo všeobecnosti platí, že základnými predpokladmi pre úspešnosť takejto žaloby je: 1/ vec je v
držbe inej osoby, odlišnej od vlastníka a tento nie je ochotný vec vydať; 2/ držba veci inou osobou je
neoprávnená; 3/ žalobu podal vlastník /spoluvlastník, prípadne iný oprávnený držiteľ.
35.Vykonanýmdokazovanímbolonadvšetkupochybnosťpreukázané,že:1/časťovýmerecca102m2/

podľa žalovaným predloženého geometrického plánu č. 20/2015 zo dňa 7.5.2015/ z pozemku p. Č..
XXXX/X, vinica o výmere 1530 m2, vo výlučnom vlastníctve žalobcu titulom dedenia, je dlhodobo
žalovaným a jeho právnymi predchodcami fakticky a bezodplatne užívaná, dokonca dlhodobo bez
možnosti akéhokoľvek prístupu žalobcu a jeho právnych predchodcov k svojmu vlastníctvu /a nielen táto
časť, ale aj časť o výmere ďalších 16m2 pôvodne uceleného pozemkovoknižného pozemku Č.. XXXX,

zastavaného časťou rodinného domu právnymi predchodcami žalovaného, čo však nebolo predmetom
tohto sporu/; 2/ že faktické užívanie časti pozemku vo vlastníctve žalobcu žalovaným, ako aj jeho
právnymi predchodcami, je neoprávnené, pričom žalovaným v konaní nebol preukázaný opak v zmysle,
podľa názoru súdu, účelového tvrdenia o udelení neurčitého ústneho súhlasu právnym predchodcom
žalobcu Hypolitom Schwrazom jeho právnym predchodcom v minulosti; 3/ aktívnu vecnú legitimáciu

žalobcu žalovaný už za konania nepoprel, naviac táto nad všetku pochybnosť vyplýva z aktuálneho
LV č. XXXX pre okres Pezinok, obec Doľany, katastrálne územie Doľany, ako aj z listinných dôkazov
samotného žalovaného.
36. Z vyššie uvedeného potom súd vyvodil, že žalobcom bolo v konaní preukázané splnenie všetkých
predpokladov pre úspešné uplatnenie práva na ochranu jeho vlastníctva a preto žalobe vyhovel.

37. Z hľadiska budúcej materiálnej vykonateľnosti súdneho rozhodnutia žalobný petit a teda aj uložená
žalovanému povinnosť na vypratanie nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu korešponduje s §-om 181
ods. 4 písm. a/ zákona NR SR č.233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov, čo v praxi znamená, že žalovaný bude povinný z označeného pozemku na vlastné
náklady odstrániť nielen vo výroku označené oplotenie /múr/, ale aj veci, ktoré mu patria /prípadne aj

príslušníkom jeho rodiny, ak sa tam také veci nachádzajú, ako aj veci patriace tretej osobe/, v tomto
prípade o.i. aj traktor /v čase ohliadky sa tam nachádzajúci/, aj sporný altánok, o ktorom sám v konaní
pred súdom vyhlásil, že mu patrí a ho aj užíva od doby nadobudnutia nehnuteľností darom od rodičov.
Neskoršie tvrdenie žalovaného o nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie vo vzťahu k altánku /on ho
nevybudoval, altánok nebol uvedený v darovacej zmluve a teda ho nenadobudol darom od rodičov, nie je

jeho vlastníkom/ súd vyhodnotil ako účelové, majúce mu privodiť v tejto časti konania úspech. Rovnako
tak uložená povinnosť zahŕňa podľa §-u 181 ods. 4 písm. b/ exekučného zákona opustiť/neužívať/
doposiaľ užívanú časť pozemku /cca 102m2/ vo vlastníctve žalobcu, žalovaným, ako aj všetkými, ktorí
s jeho súhlasom túto časť pozemku užívali, zdržiavali sa tam a pod.
38. Podľa § 135c ods. 1 Obč. zák. ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže
súdnanávrhvlastníkapozemkurozhodnúť,žestavbutrebaodstrániťnanákladytoho,ktostavbuzriadil/
ďalej len "vlastník stavby"/.
40. Podľa § 135c ods. 2 Obč. zák. pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do

vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí.
41. Podľa § 135c ods. 3 Obč. zák. súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom
stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho
práva k stavbe.
42. Podľa čl. 2 ods. 1, C.s.p. ochrana ohrozených alebo porušených práv a právo chránených záujmov

musí byť spravodlivá a účinná tak, aby naplnený princíp právnej istoty.
43. Podľa čl. 2 ods. 1, C.s.p. právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho
spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takejustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude
rozhodnutý spravodlivo.
44. Podľa čl. 2 ods. 1, C.s.p. ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti

prípadu rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu.
45. Podľa ustálenej praxe najvyšších súdnych autorít, v súlade so zákonným znením, na podanie žaloby
podľa § 135c Obč. zák. je aktívne legitimovaný výlučne vlastník pozemku, na ktorom neoprávnená
stavba stojí / rozsudky NS SR SR sp. zn. 6 M Cdo 44/2012 zo dňa 23.4.2014, sp. zn. 3Cdo 96/99/.
46. Pokiaľ obrana žalovaného spočívala v požiadavke vo vzťahu k oploteniu usporiadať pomery inak

a zriadiť vecné bremeno argumentujúc, že existujúci stav nezavinil ani žalobca ani žalovaný, ale ich
právni predchodcovia, že plot je tam postavený už 35 rokov, že zo strany žalobcu nebolo preukázané,
že by jeho právni predchodcovia vyzývali na jeho odstránenie a že odstránenie stavby oplotenia by bolo
neúčelné z hľadiska účelu, za akým bol plot postavený, teda ochrane rodinného domu žalovaného pred
povodňami, čo aj preukázal znaleckým posudkom, že plot bol za týmto účelom postavený, predovšetkým
súd uvádza, že je postačujúce, ak ide o stavbu, v zmysle § 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka, teda

že plot je spojený so zemou pevným základom, čo tvrdil v konaní sám žalovaný, že plot má betónové
základy. Nebolo procesnou povinnosťou žalobcu, ako tvrdil žalovaný, aby žalobca preukazoval, že v
prípade oplotenia ide o stavbu a dokonca o stavbu v zmysle stavebného zákona.
47. Citované zákonné ustanovenie § 135c Obč. zák. upravuje prípad neoprávnenej stavby na cudzom
pozemku a zároveň spôsoby vyrovnania vzťahov medzi vlastníkom pozemku a stavebníkom. Za

neoprávnenú stavbu v zmysle citovaného ustanovenia sa považuje taká stavba, ktorú stavebník
zriadi na cudzom pozemku bez toho, aby k tomu mal právny titul, umožňujúci mu zriadiť stavbu na
cudzom pozemku. Cudzím pozemkom pre zriaďovateľa stavby je každý pozemok, ku ktorému nemá
vlastnícke /spoluvlastnícke/ právo, právo zodpovedajúce vecnému bremenu, prípadne obligačné právo,
umožňujúce zriadenie stavby. Pre kvalifikáciu stavby, ako neoprávnenej, postačuje, ak stojí na cudzom

pozemku len sčasti. To platí nielen vtedy, ak nadzemná stavba do pozemku iného zasahuje časťou
obvodového plášťa, ale aj vtedy, ak presah do cudzieho pozemku spôsobuje časť konštrukcie strechy.
Rozsah tohto presahu pritom nie je významný. V takomto prípade môže súd rozhodnúť o odstránení
časti stavby, ak to je technicky možné alebo zriadiť vecné bremeno v prospech stavebníka. Pre
posúdenie stavby ako neoprávnenej nie je významné, či stavebník mal stavebné povolenie a nie je ani

rozhodujúce samotné vedomie vlastníka pozemku, prípadne orgánu obce /štátneho orgánu/ o stavbe.
Osobou, ktorá je oprávnená podať žalobu na vyporiadanie neoprávnenej stavby, je vlastník pozemku,
pričom žalovaným je vlastník neoprávnenej stavby. Ide tu totiž o hmotnoprávny vzťah medzi vlastníkom
pozemku, na ktorom je neoprávnená stavba zriadená a vlastníkom stavby. Vecne legitimovanou osobou
k podaniu žaloby v zmysle § 135c Obč. zák. je ten, kto je vlastníkom /spoluvlastníkom/ pozemku, na ktorom bola
neoprávnená stavba postavená.
48. Konanie o vyrovnanie vzťahov medzi vlastníkom pozemku a stavebníkom je konaním, kde
z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi stranami sporu /aktuálne §
216 ods. 2 C.s.p./.

Pokiaľ súd dospeje k záveru, že žalobcom navrhnuté vyporiadanie nie je prijateľné, musí upraviť vzťah
medzi stranami iným spôsobom, vyplývajúcim z § 135c Obč. zák.,pri zachovaní zákonom stanoveného poradia. Môže
teda nariadiť odstránenie aj časti stavby, ak vyjde v konaní najavo, že len táto časť zasahuje do cudzieho
pozemku a sú splnené aj ďalšie zákonné podmienky pre takýto postup.

49. Podľa čl. 2 ods. 1, C.s.p. ochrana ohrozených alebo porušených práv a právo chránených záujmov
musí byť spravodlivá a účinná tak, aby naplnený princíp právnej istoty.
50. Podľa čl. 2 ods. 1, C.s.p. právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho
spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej
ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude

rozhodnutý spravodlivo.
51. Podľa čl. 2 ods. 1, C.s.p. ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti
prípadu rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu.
52. Sporové konanie je ovládané prejednávacou zásadou, v zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti a navrhovať
na ich preukázanie dôkazy, je vecou strán sporu. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany

v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho
úspechvsporeajednakbremenotietoskutočnostipreukázať/§132ods.1C.s.p./.Uvedenéustanovenie
stanovuje teda aj dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na
svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana, ktoráneoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe
takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu, zisteného na základe vykonaných
dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení,

no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť
týchto skutkových tvrdení. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za
výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Zmyslom dôkazného
bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť, významná
podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda

výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti,
ani o tom, že by bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží teda na tej strane
sporu, ktorá z ich existencie vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu sporu, ktorá
existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.
53. Ako je vyššie uvedené, v prípade aplikácie ust. § 135c Obč. zák. ide z procesného hľadiska
o konanie v zmysle § 216 ods. 2 C.s.p./, čo znamená, súd je povinný zachovať zákonom stanovené poradie
usporiadania pomerov medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom neoprávnenej stavby.
54. Predovšetkým súd vychádzal z toho, že stavba plotu, vlastnícky patriaca žalovanému, je postavená
na pozemku žalobcu. V tejto súvislosti žalovaný pozemok žalobcu užíva, avšak nielen plotom zastavanú
časť, ale aj časť plochy samotného pozemku o výmere cca 102m2, ako dvor, pričom správnosť

tohto skutkového zistenia žiadna zo strán sporu v konaní nespochybňovala. Keďže stavba oplotenia
žalovanéhojepostavenánapozemkužalobcubezprávnehodôvodu,jepotrebnéjupovažovaťzastavbu
neoprávnenú. Stavba bola realizovaná cca v roku 1982, podľa tvrdenia žalovaného, za účinnosti zákona
č. 40/1964 Zb., avšak súdu nie je známe, či za účinnosti tohto zákona v znení do 1.4.1983, alebo v znení
od 1.4.1983 /odkedy bol v § 221 zákona č. 131/1982 upravená otázka neoprávnenej stavby/. Zmena

právnej úpravy stavby na cudzom pozemku zákonom č. 509/1991 Zb., úč. od 1.1.1992 /§ 135c/ platí
doposiaľ.
55. V konaní podľa § 135c má súd povinnosť návrhu na odstránenie neoprávnenej stavby na cudzom
pozemku vyhovieť a iba ak by odstránenie stavby nebolo účelné, má súd povinnosť prikázať stavbu
vlastníkovi pozemku, ak s tým vlastník pozemku súhlasí.

56. Z hľadiska úpravy pomerov neoprávnenej stavby /murovaného oplotenia/ na cudzom pozemku súd,
na námietku žalovaného, sa zaoberal „účelnosťou“ odstránenia tejto neoprávnenej stavby .
57. Podľa právneho názoru NS SR, uvedeného v rozsudku sp. zn. 6MCdo/44/2012 zo dňa 23.4.2014,
pod pojmom účelnosť, je potrebné skúmať technickú možnosť odstránenia cudzej stavby.
58. Z hľadiska „technickej možnosti“ odstránenia oplotenia aj z laického pohľadu súdu bolo možné

vyvodenie záveru, že z technickej stránky, nakoľko oplotenie nijak s inými stavbami bezprostredne
nesúvisí, nie je prípadne oporným múrom a pod,, niet žiadnej technickej prekážky pre jeho odstránenie.
59. „Účelnosť odstránenia neoprávnene postavenej stavby je potrebné tiež hodnotiť objektívne, t.j. s
prihliadnutím na všetky okolnosti a povahe každého jednotlivého prípadu. V rámci tejto voľnej úvahy
musí súd prihliadať tiež na to, či by odstránenie stavby nebolo v rozpore s dobrými mravmi /§ 3 Obč.

zák./. Prihliada sa najmä k povahe a rozsahu hospodárskej straty, ktorá by odstránením stavby vznikla, k
tomu, či vlastník stavby a jeho rodina v stavbe bývajú, alebo nie, aký je rozsah zastavaného pozemku, či
stavebník vedel, že stavia na cudzom pozemku, alebo naopak, či staval v dobrej viere, že mu pozemok
patríaaždodatočnenazákladegeodetickéhozameraniaapodľavykonanejopravyzistilopak.Súdmusí
v týchto prípadoch porovnať hospodársku a inú stratu, ktorá by odstránením stavby vznikla, so záujmom

na ďalšom využití stavby, tiež prihliadnuť k dôvodom, pre ktoré vlastník pozemku riadne nezakročil proti
neoprávnenej stavbe v dobe jej realizácie“ /rozsudok NS ČR sp. zn. 22Cdo 432/2002; R 23/2003,
obdobne aj rozsudok NS ČR sp. zn. 22Cdo 4667/2010/.
60. „Ujma, ktorá vlastníkovi pozemku umiestnením neoprávnenej stavby vzniká, je zásadnou
okolnosťou, ktorú treba pri rozhodovaní o neoprávnenej stavbe vziať do úvahy; súd nemôže tvrdenia

vlastníka pozemku o povahe a rozsahu ujmy opomenúť. Tiež otázka, či vlastník pozemku prejavil so
stavbou včas súhlas, je pre rozhodnutie o neoprávnenej stavbe zásadné“ /NS ČR 22Cdo 903/2012/.
61. S poukazom na základné zásady Civilného sporového poriadku a povinnosť súdu posúdiť vec
spravodlivo tak, aby výkon práv a povinností bol v súlade so zdravým rozumom, dobrými mravmi
a slušnosťou /nález ÚS SR I ÚS 457/2010/, súd dospel k záveru, že obrane žalovaného nemožno

priznať úspech v zmysle postupu súdu podľa § 135c ods. 3 Obč. zák., vychádzajúc z výsledkov
vykonaného dokazovania, z ktorého vyplynulo, že právni predchodcovia žalovaného už pri výstavbe
rodinného domu porušili podmienky stavebného povolenia z roku 1979, v zmysle ktorého mal byť
už samotný rodinný L. Q..Č..XXX postavený 3,2 m od hranice pozemku p.č. XXXX vo vlastníctveprávnych predchodcov žalobcu, pričom stavba rodinného domu neoprávnene zasiahla už v tom čase
do pozemku právnych predchodcov žalobcu niekoľko metrov /plošne vyjadrené 16 m2/ a sporné
oplotenie, podľa žalovaného vybudované v čase kolaudácie rodinného domu /rok 1982/, bolo dokonca

posunuté od rodinného domu do pozemku právnych predchodcov žalobcu niekoľko Ďalších metrov
tak, že vytvára dokonca plochu „dvora“ využiteľnú dokonca na parkovanie motorových vozidiel, o čom
svedčí aj v prednom oplotení vybudovaná brána pre vjazd. Akékoľvek tvrdenie žalovaného o tom, že
jeho právni predchodcovia nemohli mať vedomosť o tom, že ich stavby zasahujú do cudzieho pozemku
preto vyznievajú absurdne. Jediným možným „ospravedlniteľným omylom“, ak by nebolo namieste

vyhodnotiť to ako účelové a vedomé konanie v čase totalitného režimu za neexistencie súkromného
vlastníctva pôdy a jeho právnej ochrany, mohla byť skutočnosť, že susediaci pozemok X..Č..XXXX/X
vo vlastníctve právnych predchodcov žalobcu bola vinica a ako sa vyjadril žalovaný, bola v užívaní
poľnohospodárskeho družstva, ktoré s tým údajne malo súhlasiť. Na druhej strane skutočnosť, že v
minulosti išlo o vinicu, situovanú na okraji obce a v užívaní družstva, teda bez hospodárskeho významu v
tom čase pre jeho vlastníka, súd vyhodnotil v prospech žalobcu, pokiaľ išlo o jeho prípadnú ne/vedomosť

o postavení neoprávnenej stavby na jeho pozemku a jeho nečinnosť voči stavebníkovi, keďže nebolo
žalobcom preukázané jeho tvrdenie o tom, že jeho právni predchodcovia voči právnym predchodcom
žalovaného namietali neoprávnenú stavbu na ich pozemku. Ďalej súd vyhodnotil v prospech žalobcu
tú skutočnosť, že žalovaný, ani členovia jeho rodiny, „nebývajú“ v neoprávnenej stavbe /oplotenie/,
táto slúži na vymedzenie /oddelenie/ funkčného celku /dom dvor, záhrada/, užívaného žalovaným a

jeho rodiny, od okolia. Pokiaľ sa žalovaný bránil tvrdením o hospodárskom význame oplotenia pre
jeho rodinný dom /ochranná funkcia pre rodinný dom v prípade z okolitých svahov stekajúcej dažďovej
vody a vody z topiaceho sa snehu/, túto obranu súd vyhodnotil ako účelovú a v konaní žalovaným
za nepreukázanú jednak z dôvodov, uvádzaných žalobcom /viď bod 22. tohto odôvodnenia/, s ktorými
sa súd v celom rozsahu stotožnil, ako aj dôvodu, ako je oplotenie situované na pozemku žalobcu,

že spôsobuje neoprávnený zásah do vlastníctva žalobcu nielen samotným oplotením, ale znemožňuje
žalobcovi užívať svoj pozemok v rozsahu cca 102 m2 plochy, ktorá plocha je v dôsledku neoprávnenej
stavbyprežalobcudlhodobozneprístupnená,naopaktvoríspozemkamižalovanéhoarodinnýmdomom
celkovo jeden funkčný celok, pričom veľkosť pozemkov žalovaného, vrátane zastavaného rodinným
domom, žalovanému a členom jeho rodiny poskytujú dostatočný komfort bývania aj relaxu. Na druhej

strane hospodárska využiteľnosť pozemku žalobcu je v dôsledku neoprávnenej stavby významne
znížená ako vyplýva aj z listinného dôkazu žalovaného súkromno-znaleckého posudku č. 67/2018
znalca Ing. Ladislava Augustiniča podľa ktorého plánované vecné bremeno znižuje všeobecnú hodnotu
nehnuteľnosti. Z uvedeného posúdenia zisteného skutkového stavu potom súd práve v súlade s ust. §
3 Obč, zák. za spravodlivé riešenie danej situácie považoval uloženie povinnosti žalovanému odstrániť

dlhotrvajúci a spoločensky nežiadúci protiprávny stav odstránením neoprávnenej stavby oplotenia z
pozemku vo vlastníctve žalobcu tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Pri tom zohľadnil
aj tú skutočnosť, v prospech žalobcu, že sa súdnou cestou nedomáhal aj odstránenia časti rodinného
domu žalovaného, taktiež stojacej na jeho pozemku, v rozsahu 16m2, ako neoprávnenej stavby, práve
ktorej prípadné odstránenie vzhľadom na to, že slúži na účely bývania žalovaného a jeho rodiny, by bolo

možné vyhodnotiť ako neúčelné, s veľkou a neprimeranou hospodárskou stratou pre žalovaného.
62. Podľa § 232 ods. 2,3 veta prvá C.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je
vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni
a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
63. Súd v tomto prípade uložil žalovanému splniť uloženú povinnosť v lehote do 30 dní od právoplatnosti

tohto rozsudku vzhľadom na povahu a charakter uloženej povinnosti /odstraňovacie práce, spojené s
potrebou predchádzajúceho si zabezpečenia napr. odvozu stavebného odpadu a pod./
64. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol v konaní o jeho žalobe v
celom rozsahu úspešný.

65. O výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník /§ 262 ods. 2 C.s.p./.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde
Pezinok.Podľa § 127 C.s.p., ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v
prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa § 363 C.s.p., v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie,
ak nie je ustanovené inak /§ 232 ods. 2 C.s.p./.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.