Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. október 2020

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 18Cb/169/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116225795
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Panáková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2020:5116225795.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou v právnej veci žalobcu:

ARBOREKO, s. r. o., so sídlom Na Vápenicu 425/45, 013 11 Lietavská Lúčka, IČO: 43 889 042,
zastúpený Karkó s.r.o., so sídlom Sad na Studničkách 1029/32, 010 01 Žilina, IČO: 50 158 121, proti
žalovanému: Roľnícke družstvo Terchová, so sídlom Nová Farma, 013 03 Krasňany, IČO: 00 210 994,
zastúpený Mgr. Dr. Anton Kušnír, advokát, so sídlom Jána Reka 13, 010 01 Žilina, o zaplatenie 5.685,-
eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 5.685,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške
9% ročne zo sumy 5.685,- eur od 23.04.2016 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s

uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% s tým, že o
výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 07.10.2016, doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 11.10.2016, domáhal
zaplatenia sumy 5.685,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 23.04.2016, paušálnu
náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur a trovy konania. Svoj nárok
odôvodnil tým, že žalobca na základe nájomných zmlúv mal poľnohospodárske pozemky, ktoré sa

nachádzajú v k.ú. Q., a to na základe zmluvy o nájme poľnohospodárskych pozemkov č. XX zo dňa
25.01.2013, uzatvorené s N. D. ako prenajímateľom, parc. EKN č. XXXX v podiele X/X, parc. EKN č. XXX
v podiele X/XX, parc. EKN č. XXXX v podiele X/X, parcela EKN č. XXXX v podiele X/X, parc. EKN č. XXX
vpodieleX/X,parcelaEKNč.XXXXvpodieleX/X,ďalejnazákladezmluvyonájmepoľnohospodárskych
pozemkov č. XX zo dňa 14.11.2011, uzatvorené s Obcou Q. ako prenajímateľom na parc. EKN č. XXX
v podiele X a parc. EKN č. XXX v podiele 1, taktiež na základe zmluvy o nájme poľnohospodárskych
pozemkov č. XX zo dňa 20.02.2012 uzatvorenej s Ing. J. Y. na parc. EKN č. XXX v podiele X/X, na parc.

EKN č. XXX v podiele X/X, na základe zmluvy o nájme poľnohospodárskych pozemkov č. XX zo dňa
01.02.2013 s Mgr. L. T. ako prenajímateľom na parc. EKN č. XXX v podiele X/X, parc. EKN č. XXX v
podiele X/X, parc. EKN č. XXX v podiele X/X, parc. EKN č. XXXX v podiele X/X, parc. EKN č. XXXX v
podiele X/X, parc. EKN č. XXXX v podiele X/XX, na základe zmluvy z 20.02.2012 s J. B. na parc. EKN
č. XXX v podiele X/XX, parc. EKN č. XXX v podiele X/XX, na základe zmluvy č. XX zo dňa 20.02.2012
so O. E., parc. EKN č. XXX v podiele X/X, na základe zmluvy č. XX zo dňa 20.02.2012 s R. Q. a R. Q.
na parc. EKN č. XXX v podiele X/X, na základe zmluvy č. X z 20.02.2012 s R. I. na parc. EKN č. XXX

v podiele X/X a parc. EKN č. XXX v podiele X/X, na základe zmluvy č. X zo dňa 01.01.2013 s H. Q.
na parc. EKN č. XXX o výmere X/X, parc. EKN č. XXX v podiele X/X, na základe zmluvy č. X zo dňa
01.01.2013 uzatvorenej s L. Q. na parc. EKN č. XXX v podiele X/X a parc. EKN č. XXX v podiele X/X,
na základe zmluvy č. X z 30.09.2011 uzatvorenej s D. Q. na parc. EKN č. XXX v podiele 1, na parc. EKNč. XXX v podiele X a na parc. EKN č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X a XXX, všetko v X/X, na základe
zmluvy č. X zo dňa 15.10.2011 s Ing. J. T. na parc. EKN č. XXX, č. XXX/X, č. XXX, na základe zmluvy
č. X z 30.09.2011 s D. P. na parc. EKN č. XXX a na parc. EKN č. XXX v podiele 1, na základe zmluvy č.

XX z 15.10.2011 s R. Q. na parc. č. XXX EKN v podiele X/X, na základe zmluvy č. XX so T. L. na parc.
EKN č. XXX v podiele X/XX, na parc. EKN č. XXX v podiele X/XX a na parc. EKN č. XXX v podiele X/
XX, na základe zmluvy č. XX z 15.10.2011 so L. P. na parc. EKN č. XXX v podiele X/XX, č. XXX v X/
XX, č. XXX v podiele X/XX, na základe zmluvy č. XX zo dňa 27.09.2011 s S. Y. na parc. EKN č. XXX
v podiele X/X, na základe zmluvy č. XX zo dňa 15.10.2011 uzatvorenej s S. T. na parc. EKN č. XXX

v podiele X/X, na základe zmluvy č. XX zo dňa 31.10.2014 s R. A. na parc. EKN č. XXX v podiele X/
XX, na základe zmluvy č. XX z 25.09.2011 so T. O. na parc. EKN č. XXX, na základe zmluvy č. XX zo
dňa 27.09.2011 s S. P. na parc. EKN č. XXX v podiele X/X, na základe zmluvy č. XX zo dňa 25.02.2011
uzatvorenej s X. Q. na parc. EKN č. XXX, na základe zmluvy č. XX zo dňa 27.09.2011 s F. D. na parc.
EKN č. XXX v podiele X/X, na základe zmluvy č. XX s D. P. na parc. EKN č. XXX v podiele 1, na základe
č. XX zo dňa 15.10.2011 s R. P. na parc. EKN č. XXX v podiele X/X, na základe zmluvy č. XX zo dňa

15.10.2011 s Y. P. na parc. EKN č. XXX v podiele X/XX, parc. EKN č. XXX v podiele X/XX a parc. EKN
č. XXX v podiele X/XX, na základe zmluvy č. XX zo dňa 28.09.2011 uzatvorenej s Ing. R. B. na parc.
EKN č. XXX v podiele X/XX, parc. EKN č. XXX v podiele X/X, parc. EKN č. XXX v podiele X/XX, č. XXX
v podiele X/XX, na základe zmluvy č. XX zo dňa 25.09.2011 s J. P. na parc. EKN č. XXX, na základe
zmluvy č. XX zo dňa 30.10.2011 s J. K. na parc. EKN č. XXX v podiele X/XX, na základe zmluvy č. XX

zo dňa 29.11.2011 s J. A. na parc. EKN č. XXX v podiele X/X, č. XXX v podiele X/XX, č. XXX v podiele
X/XX, č. XXX v podiele X/X, na základe zmluvy č. XX zo dňa 25.09.2011 s L. A. na parc. EKN č. XXX
v podiele X/X, č. XXX v podiele X/XX, č. XXX v podiele X/XX, č. XXX v podiele X/X, na základe zmluvy
č. XX z 30.10.2011 uzatvorenej s Z. A. na parc. EKN č. XXX v podiele X/XX, č. XXX v podiele X/X, č.
XXX v podiele X/XX, č. XXX v podiele X/XX, na základe zmluvy č. XX zo dňa 28.09.2011 s R. Q. na

parc. EKN č. XXX v podiele X/X, na základe zmluvy č. XX s Q. A. na parc. EKN č. XXX v podiele X/
XX, č. XXX v podiele X/X, č. XXX v podiele X/XX, č. XXX v podiele X/XX, na základe zmluvy č. XX s
Mgr. L. Z. na parc. EKN č. XXX v podiele X/XX, parc. EKN č. XXX v podiele X/X, č. XXX v podiele X/
XX a č. XXX v podiele X/XX, na základe zmluvy č. XX s J. P. na parc. EKN č. XXX v podiele X/XX, č.
XXX v podiele X/XX a č. XXX v podiele X/XX, na základe zmluvy č. XXX s L. B. na parc. EKN č. XXX v

podiele X a parc. č. XXX v podiele 1, na základe zmluvy č. XXX s H. A. na parc. EKN č. XXX v podiele
X/XX, č. XXX v podiele X/XX, č. XXX v podiele X/XX, č. XXX v podiele X/XX, č. XXXX v podiele X/XX,
č. XXX v podiele X/XX, č. XXXX v podiele X/XX, na základe zmluvy č. XXX s X. Y. na parc. EKN č. XXX
v podiele X/X, č. XXX X/XX, č. XXX v podiele X/XX, č. XXX v podiele X/X, č. XXX v podiele X/XX, č.
XXX v podiele X/X, č. XXXX v podiele X/XX, č. XXXX v podiele X/X, na základe zmluvy č. XXX s J. P.

na parc. EKN č. XXX v podiele X/X, č. XXX v podiele X/XX, č. XXX v podiele X/XX, č. XXXX v podiele
X/XX, a na základe zmluvy č. XX so T. B. na parc. EKN č. XXX v podiele X/X, č. XXX v podiele X/XX,
č. XXX v podiele X/XX a č. XXX v podiele X/X. V registri C katastra nehnuteľností sú všetky uvedené
pozemky zahrnuté v rámci parc. CKN č. XXX/X - orná pôda o výmere XXX.XXX m2, k.ú. Q.. Žalobca
ako subjekt, ktorý vykonáva podnikateľskú činnosť v poľnohospodárstve, zasial v jarných mesiacoch

r. 2013 na nasledovných pozemkoch nachádzajúcich sa v k.ú. Q. ďatelinovo-trávnu miešanku, ktorú
využíval ako krmivo pre hospodárske zvieratá, a to na parc. EKN č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX,
XXX, XXX, XXX, XXX, XXX/X, XXX/X, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX. Žalobca
zasial ďatelinovo-trávnu miešanku na uvedených pozemkoch v rozsahu 7,5 hektára a za tým účelom
použil osivo kúpené od spoločnosti Rožnovská trávní semená, s.r.o., za ktoré zaplatil 2.042,70 Eur,

na základe čoho mu boli vystavené faktúry v celkovej sume 52.762,50 Kč. Dňa 11.04.2016 došlo zo
strany žalovaného k podiskovaniu, t.j. pooraniu vyššie špecifikovaných pozemkov v k.ú. Q., na ktorých
mal žalobca zasiatu ďatelinovo-trávnu miešanku. Zo strany žalovaného došlo k podiskovaniu a tým
aj k zničeniu ďatelinovo-trávneho porastu bez súhlasu žalobcu a bez akéhokoľvek predchádzajúceho
upozornenia, pričom žalovaný si bol nepochybne vedomý, že dotknutú časť pozemkov obhospodaruje

žalobca. Pričom v prípade ďatelinovo-trávnej miešanky sa jedná o trvácny porast, ktorý je možné
kosiť a využívať ako krmivo pre hospodárske zvieratá minimálne 6 rokov. Preto vyzval žalovaného
na náhradu škody, ktorú mu spôsobil. Žalobca má za to, že konaním žalovaného mu vznikla škoda,
a tým aj nárok na jej náhradu, ktorú si uplatnil voči žalovanému. Pričom škoda pozostáva z hodnoty
zničeného ďatelinovo-trávneho porastu, ktorá predstavuje hodnotu krmiva, a to usušeného sena, ktoré

by z nasiatej ďatelinovo-trávnej miešanky dosiahol žalobca v r. 2016-2018, keďže výnosnosť tohto
porastu predstavuje ročne na jeden hektár pôdy minimálne 3.000 kg usušeného sena, pričom trhová
hodnota jedného 300-kilogramového balíka takého krmiva predstavuje v priemere 23,- Eur. Vzhľadom
na rozsah výsadby a predpokladaný úžitok v r. 2016-2018 tak predstavuje hodnota zničeného porastusumu 5.175,- Eur, čo je 7,5 hektára krát 10, krát 23,- Eur, krát 3 roky. Zároveň škodu predstavujú náklady
nanovéobrobeniepôdyasejbuďatelinovo-trávnejmiešanky,ktorúmuselžalobcapozničenípôvodného
porastu predčasne vykonať, pričom obvyklé náklady na obrobenie pôdy kombinátorom predstavuje 40,-

Eur na jeden hektár a obvyklé náklady na sejbu predstavujú 28,- Eur na jeden hektár, t.j. tieto náklady
pri rozlohe 7,5 hektára predstavujú spolu sumu 510,- Eur, a to pri stanovení obvyklých nákladov na
obrobenie pôdy a sejbu vychádzal žalobca z hodnôt stanovených v spoločnosti CENEKON, spol. s
r.o. Žalobca spolu so žalobou predložil zmluvy o nájme poľnohospodárskych pozemkov, potvrdenie o
oznámení podiskovania porastu, faktúru za nákup osiva.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu 07.12.2016 tak, že žalobca potvrdil, že
zmes trávneho semena vysial v r. 2013. Považoval za nesporné tvrdenie v zhode so žalobcom, že
parcely uvedené žalobcom sú súčasťou parc. KNC č. XXX/X, k.ú. Q., pričom na základe obhliadky
dňa 16.04.2013 zistil, že žalobca na daných parcelách, ktoré dlhodobo užíval žalovaný na základe
nájomných zmlúv, vykonal sejbu semena trávy za účelom ďalšieho užívania predmetných pozemkov

napriek tomu, že na všetky pozemky mal žalovaný platné nájomné zmluvy, aj keď na niektoré plynula
výpovedná lehota, ktorá mala končiť najskôr dňa 31.10.2013 v zmysle zákona č. 501/2004 Z.z.
Na uvedených parcelách mal žalovaný vykonanú orbu a plánoval tam vykonať sejbu kukurice, na
ktorú mal pripravené osivo, ktoré následne nemal možnosť použiť na iné parcely, pretože by bol
porušený schválený osevný plán. Žalovaný uviedol, že z celkovej neoprávnene zabranej plochy pôdy

vo výmere XXX.XXX m2 do 16.04.2013 mal právoplatne zazmluvnených žalobca 74.193,95 m2, ktoré
boli vypovedané v r. 2011. Ročná výpovedná lehota uplynula do 31.10.2012 a vo zvyšku vo výmere
135.699,05 m2 mal platné nájomné zmluvy žalovaný. Žalovaný tvrdil, že bol oprávnený rozhodovať
o spôsobe nakladania s celou prenajatou vecou, keďže mal prenajatú nadpolovičnú väčšinu. Mal za
nesporné, že žalobca uzavrel nájomnú zmluvu s prenajímateľmi s Ing. J. Y., J. B., O. R., R. Q., R. I., L.

Z., T. B., ktorí mali v tom čase platnú nájomnú zmluvu so žalovaným, a ktorým má uplynúť výpovedná
doba až 31.10.2013. Ďalej s N. D., s L. T., H. Q., L. Q., ktorí mali v tom čase platnú nájomnú zmluvu
so žalovaným, a ktorým mala uplynúť výpovedná doba 31.10.2013. A ďalej s R. A., L. B., H. A., X. Y.,
J. P., ktorí mali v tom čase platnú nájomnú zmluvu so žalovaným, a ktorým mala uplynúť výpovedná
doba až 31.10.2015. Z uvedeného vyplýva, že žalobca už 16.04.2013 vysieval trávnaté osivo na tieto

parcely bez toho, aby akceptoval práva oprávneného držiteľa, t.j. žalovaného a na základe takého
protiprávneho konania si zakladá právo na náhradu škody, čím porušil zákonnú prevenčnú povinnosť
podľa Občianskeho zákonníka.

3. Po vykonaných procesných úkonoch v rámci prípravy pojednávania súd nariadil pojednávania, na

ktorých vykonal dokazovanie. Po vykonanom dokazovaní na pojednávaní dňa 17.05.2018 súd rozhodol
rozsudkom tak, že žalobu zamietol.

4. Krajský súd v Žiline ako odvolací súd, napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil na ďalšie konanie, a
to uznesením zo dňa 23.10.2019. Odvolací súd vyslovil, že bolo nepochybné, že žalobca skutkovo

vymedzil porušenie povinnosti žalovaného konaním v rozpore s § 415 Občianskeho zákonníka, t.j.
porušením prevenčnej povinnosti. V súvislosti s takto uplatneným nárokom krajský súd preskúmaním
obsahu spisu zistil, že žalobca v žalobe na č.l. 1 - 10 spisu tvrdil užívanie nehnuteľnosti - pozemku v
rozsahu 7,15 ha so zasiatím osiva v roku 2013, pričom dňa 11.04.2016 došlo k zničeniu tohto porastu,
bezpredchádzajúcehoupozorneniazostranyžalovaného,žedotknutúčasťužívažalobcaneoprávnene,

pričom okresný súd v ďalšom konaní opätovne vyhodnotí všetky dôkazy.

5. Následne na to súd konal v zmysle intencií odvolacieho súdu, pričom po vykonanom dokazovaní zistil
nasledovný skutkový stav:

6. Medzi stranami konania bolo nesporné, že žalobca mal uzavreté nájomné zmluvy na parcely, ktoré
sú vyššie špecifikované, a ktoré sú súčasťou KNC parc. č. XXX/X, k.ú. Q.. Taktiež medzi stranami
bolo nepochybné, že žalobca už v r. 2013 vysial na danú nehnuteľnosť osivo, a to nasiaty ďatelinovo-
trávny porast, pričom na špecifikovaných pozemkoch zo strany žalovaného dňa 11.04.2016 došlo k
podiskovaniu.

7. Z uznesenia OR PZ v Žiline zo dňa 24.06.2013, ČVS: N.-XXXX/TE-ZA-XXXX vyplýva, že vec z
podozrenia z prečinu neoprávnené užívanie cudzej veci bolo odmietnuté, pričom z odôvodnenia vyplýva,
že na parc. KNC č. XXX/X bola dňa 16.04.2013 vykonaná sejba semena trávy p. P. A., konateľomžalobcu,ktorýužnáslednenevykonávalžiadnučinnosť,ktoroubybránilaleboznemožňovalžalovanému
v neskoršom siatí osiva kukurice a samotným siatím osiva trávy nedošlo k odňatiu veci z dispozície
oprávneného držiteľa. P. A. uviedol, že tým, že zasial trávu, nekonal v úmysle odňať danú parcelu, resp.

úžitok z nej z dispozície žalovaného, ale v domnienke, že platí ústna dohoda so žalovaným, na základe
ktorej aj v jeseni 2012 pooral celú parcelu KNC č. XXX/X a parciel č. XXX/X a XXX/X touto dohodou
malo dôjsť medzi nimi k vzájomnému rozdeleniu užívania, a teda v jeho konaní absentuje úmysel.

8.Žalovanýpoukázalnato,žehocižalobcapoukazovalnaúdajnúdohodumedzižalobcomažalovaným,

a teda že konal v omyle, tak žalovaný takú dohodu od samého začiatku popiera, aj keď prebiehali
rokovania o budúcom spôsobe užívania sporných parciel, avšak bezvýsledne. Taktiež poukázal, že
z uvedeného trestného konania je preukázané, že konateľ žalobcu nemal v úmysle ďalšie užívanie
sporných parciel tak, aby sa vyhol trestnému stíhaniu, čo spočiatku v r. 2013 aj dodržal, no napriek tomu
následne si uzurpuje aj také užívacie práva k sporným parcelám, ktorá nikdy nenadobudol a v žalobe
si dokonca uplatňuje náhradu škody, ktorú si spôsobil sám neoprávneným vysiatím trávneho semena

na parcelu, ku ktorej mu ani dodnes neprináleží užívacie právo a preto mu žiadna škoda nevznikla.
A má za to, že žalobca nepreukázal v žalobe základné podmienky uplatnenia škody, a to protiprávne
konanie žalovaného a kauzálny nexus, teda príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovaného
a vznikom škody. Žalovaný na základe nájomných zmlúv a výpovedí častí nájomných zmlúv platných
v čase vzniku sporu tvrdí, že z celkovej žalobcom zabratej plochy ornej pôdy vo výmere XXX.XXX m2

mal žalobca zazmluvnené iba 74.193,95 m2, ktoré boli vypovedané v r. 2011 s ročnou výpovednou
lehotou,ktoráuplynulado31.10.2012avozvyškuovýmere135.699,05m2žalovanýmáplatnénájomné
zmluvy, ktoré neboli zatiaľ vypovedané zákonným spôsobom. Žalovaný má za to, že keďže má uzavreté
zmluvy s nadpolovičnou väčšinou spoluvlastníkov, je dôvodné tvrdiť, že žalovaný má právo rozhodovať o
spôsobenakladaniascelouprenajatouvecouvsúladesnájomnýmizmluvamiaždodobyprávoplatného

ukončenia užívacieho práva.

9. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

10. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

11. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodením ušlo
(ušlý zisk).

12. Podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený
požiada, a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

13. Podľa § 443 ods. 3 Občianskeho zákonníka pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v

čase poškodenia.

14. Žalobca zotrval na tom, že žalovaný v r. 2016 zničil žalobcom nasiaty ďatelinovo-trávny porast po
tom, čo ho žalobca od r. 2013 nerušene užíval, a to bez akéhokoľvek predchádzajúceho upozornenia
a bez oprávnenia a súhlasu žalobcu. Zároveň poukázal, že žalovaný nie je vlastníkom dotknutej časti

poľnohospodárskej pôdy a ani nedisponuje takým právom, ktoré by mu umožňovalo tento porast zničiť,
či rozhodovať o hospodárení so spoločnou vecou.

15. Právny zástupca žalovaného poukázal na to, že žalovaný ako družstvo vznikol dňom jeho zápisu, t.j.
11.02.1971 a je nesporné, že k 24.06.1991, t.j. dňom účinnosti zákona č. 229/1991 Zb. vznikol v súlade s

ust. § 22 ods. 2 citovaného zákona žalovanému zákonný nájomný vzťah, a to aj bez prípadnej písomnej
formy k pôde, k pozemkom vlastníkov, a to aj podielových spoluvlastníkov, ktoré družstvo užívalo
podľa podnikovej evidencie do 24.06.1991, a preto aj v uvedenom rozsahu družstvu patrí k pozemkom
nájomné právo k parcelám spoluvlastníkov, aj keď nastali zmeny spojené s právnymi skutočnosťami,
ako je dedičstvo, predaj, iný prevod a podobne, zapísanými na predmetných listoch vlastníctva. Aj

právnym nástupcom spoluvlastníkom sporných parciel tak vznikol zo zákona so žalovaným nájomný
vzťah založený dňom 24.06.1991, teda dňom účinnosti citovaného zákona. Aj v prípade, že niektorý
zo spoluvlastníkov previedol svoj spoluvlastnícky podiel k predmetným pozemkom na inú osobu a
takto nadobudol vlastníctve právo k predmetným pozemkom iný subjekt, tak podľa § 680 ods. 2Občianskeho zákonníka nový nadobúdateľ vstúpil do právneho postavenia prenajímateľa, a to aj
v prípade, že s ním nebola uzatvorená nová nájomná zmluva. Nová nájomná zmluva vznikla za
podmienok, ktoré boli definované voči pôvodnému spoluvlastníkovi. Je teda zrejmé, že takýto zákonný

nájomný vzťah nezanikol, ale trvá aj v súčasnosti až do doby, kedy spoluvlastník nepožiada platne o
vydanie predmetných parciel. Pri vydaní pozemku je rozhodujúce, či predmetný vlastník vlastní celý
podiel alebo len jeho časť, pretože v druhom prípade je potrebný súhlas všetkých spoluvlastníkov na
prípadné odčlenenie vydávaného spoluvlastníckeho podielu. Keďže v danej veci sa jedná o evidenciu
parciel EKN stavu, v ktorej zodpovedá nemožnosť presného identifikovania, je potrebné v prvom rade

určiť, kde sa predmetná parcela v teréne nachádza tak, aby to bolo zrejmé, čo sa vydáva a kde sa
vydáva a čo bez zákonného postupu, t.j. vypracovania geometrického plánu v súčasnom stave evidencie
sporných pozemkov nie je možné. Takýto postup zo strany žiadneho zo spoluvlastníkov zvolený nebol.

16. Z kópie evidenčného listu č. XXX zo dňa 17.01.2003, vydaného vtedajším katastrálnym úradom,
Správou katastra Žilina, pre k.ú. Q. vyplýva, že žalovaný bol evidovaný ako oprávnený užívateľ parc.

KNC č. XXX/X o výmere XXX.XXX m2. Uvedenú evidenciu katastrálne úrady viedli do r. 2005 a ukončili
ju z dôvodu zmeny zákona. Na to právny zástupca žalovaného poukázal, že s poukazom na uvedené
je dôvodné tvrdiť, že právo na užívanie celej parc. KNC č. XXX/X, k.ú. Q., v čase rokoch 2012-2015,
kedy žalobca vykonal orbu, vysiatie, zber úrody na uvedenej parcele, patrila žalovanému a žalobca do
jeho užívacích práv zasiahol neoprávnene.

17. Podľa § 22 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb., ak medzi doterajším užívateľom a vlastníkom
poľnohospodárskeho a lesného pozemku nedošlo k inej dohode, vznikne dňom účinnosti tohto zákona
alebo dňom, keď bol pozemok podľa druhej časti tohto zákona vydaný, medzi nimi nájomný vzťah,
ktorý možno vypovedať k 01.10. bežného roka. V r. 1991 a 1992 môžu vlastníci na vykonávanie

poľnohospodárskej výroby vypovedať nájomný vzťah k 01.10.1991 alebo k 01.10.1992 výpoveďou
doručenou najneskôr do jedného mesiaca pred týmto dňom.

18. Právny zástupca žalovaného taktiež poukázal na to, že pokiaľ žalobca uvádza, že uzavrel
nájomné zmluvy uvedené, tak takéto zmluvy nemohol platne uzavrieť, pretože je dôvodné tvrdiť,

že spoluvlastníci nedoručili družstvu platnú výpoveď, nepožiadali o vydanie prenajatých pozemkov,
nepreukázali žalovanému zhodný prejav vôle spoluvlastníkov, a preto nemohli na rovnaký predmet
nájmu uzavrieť novú nájomnú zmluvu so žalobcom. Má za to, že nájomné vzťahy medzi spoluvlastníkmi
parciel uvedených žalobcom vyššie špecifikovanými, ukončené neboli pre ich postup v rozpore s ust.
§ 6, § 8 ods. 1, § 12 ods. 1, 2, 4, § 12a ods. 1 a ods. 6, ods. 13 zákona č. 504/2003 Z.z. o

nájme poľnohospodárskych pozemkov. Uvedení spoluvlastníci vydanie prenajatej veci nežiadali, preto
v súlade s uvedenými ustanoveniami sa hľadí na takýto vadný prejav vôle smerujúcu k ukončeniu
nájomného vzťahu ako keby neexistoval, a preto nájomný vzťah sa obnovil za tých istých podmienok,
ako bolo dohodnuté v pôvodnej zmluve v súlade so zákonom č. 504/2003 Zb. v spojení s § 676 ods.
2 Občianskeho zákonníka.

19. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 504/2003 nájomná zmluva o nájme pozemku na poľnohospodárske účely
sa spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka o nájomnej zmluve, ak tento zákon neustanovuje
inak; rovnako sa postupuje pri podnájme pozemku na poľnohospodárske účely.

20. Podľa § 6 zákona č. 504/2003 Z.z. zmluvu o nájme pozemku na poľnohospodárske účely dohodnutú
na neurčitý čas možno vypovedať k 1. novembru. Výpovedná lehota je jeden rok, ak sa nedohodne inak.

21. Otázka oprávnenosti disponovania s parcelou C-KN XXX/X, resp. jednotlivými E KN parcelami v
KÚ Q., sa stala v tomto konaní spornou, keďže obe sporové strany tvrdia, že k parcele, na ktorej

mala vzniknúť žalobcovi škoda, majú užívacie právo, ktorá však nebola pre posúdenie nároku na
náhraduškodytounajpodstatnejšou,pretoženáhradaškodypodľa§415anasl.Občianskehozákonníka
vyžaduje špecifický rozsah dokazovania.

22. Žalobca nárok na náhradu škody v sume 5.685 Eur s príslušenstvom vymedzil ako nárok, ktorý mu

vznikolvočižalovanémunatomzáklade,ženazákladenájomnýchzmlúvmávnájmepoľnohospodárske
pozemky v katastrálnom území Q., na ktorých v jarných mesiacoch v roku 2013 vysial ďatelinovo-
trávnu miešanku, ktorú využíval ako krmivo pre hospodárske zvieratá, pričom žalovaný bez akéhokoľvek
predchádzajúceho upozornenia a súhlasu žalobcu neoprávnene „podiskoval“ a zničil žalobcovi nasiatyďatelinovo-trávny porast, čím konal v rozpore s § 415 Občianskeho zákonníka a žalobcovi vznikla škoda
pozostávajúca z hodnoty zničeného ďatelinovo-trávneho porastu, nákladov na nové obrobenie pôdy a
sejbu ďatelinovo-trávnej miešanky, pričom medzi vznikom škody a protiprávnym konaním žalovaného

existuje príčinná súvislosť.

23. Bolo nepochybné, že žalobca skutkovo vymedzil porušenie povinnosti žalovaného konaním v
rozpore s § 415 Občianskeho zákonníka, t.j. porušením prevenčnej povinnosti. Aj odvolací súd
skonštatoval vo svojom rozhodnutí, že žalobca v žalobe na č.l. 1 - 10 spisu tvrdil užívanie nehnuteľnosti

- pozemku v rozsahu 7,15 ha so zasiatím osiva v roku 2013, pričom dňa 11.04.2016 došlo k zničeniu
tohto porastu, bez predchádzajúceho upozornenia zo strany žalovaného, že dotknutú časť užíva žalobca
neoprávnene.

24. Podľa žalovaného, ak má byť preukázaná škoda na poľnohospodárskych plodinách, je potrebné
uvedenú škodu zdokumentovať a odborne posúdiť bezprostredne po jej vzniku, čo žalobca ani netvrdil

že by vykonal, pričom takéto vyčíslenie by bolo iba hypotetickým a nie reálnym vyčíslením škody.
- Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že v praxi je možné len s veľkými ťažkosťami vyčísliť škodu
bezprostredne po jej vzniku vzhľadom na všetky okolnosti. Preto je správny postup, ak poškodený vyčísli
škodu prostredníctvom znalca. Je síce väčší predpoklad na správne vyčíslenie, ak k vyčísleniu dôjde
čo najskôr po jej vzniku, avšak nemôže byť na ujmu poškodeného, ak škoda je vyčíslená s časovým

odstupom a dokonca znalcom z príslušného odboru. Aj v takom prípade je nutné konštatovať, že ide o
riadne a reálne vyčíslenie škody.

25. V súvislosti s uplatneným nárokom žalobcu súd vo všeobecnosti uvádza, že predpokladom
vzniku zodpovednosti fyzických a právnických osôb podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka

aplikovateľného cez § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, je porušenie právnej povinnosti, vznik škody,
príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody a zavinenie. Prvé tri predpoklady sú
objektívnej povahy, štvrtý je subjektívny. Právna teória vykladá protiprávny úkon ako prejav ľudskej vôle,
ktorý je v rozpore s objektívnym právom. Občiansky zákonník nerozlišuje, či ide o porušenie právnej
povinnosti vyplývajúcej z právneho predpisu, alebo o porušenie právnej povinnosti vyplývajúcej zo

zmluvy.Porušenieprávnejpovinnostisaneprezumuje,alemusíbyťpoškodenýmpreukázané.Vsúdnom
konaní je preto povinnosťou žalobcu preukázať, že došlo k určitému skutku, z ktorého je vyvodzovaná
zodpovednosť žalovaného za protiprávny úkon. Posúdenie, či preukázaný skutok je protiprávnym
konaním, je posúdením právnym, ktoré patrí súdu. Poškodený preukazuje skutkové okolnosti, ktoré po
právnej stránke hodnotí súd.

26. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

27. Vyššie citované zákonné ustanovenie vyjadruje všeobecnú prevenčnú povinnosť, ktorej porušenie

žalovaným žalobca tvrdil. Ide o záväzno-právnu povinnosť každého dodržovať nielen povinnosti uložené
právnymi predpismi a povinnosti zmluvne prevzaté, ale i počínať si natoľko obozretne, aby konaním či
opomenutím nevznikla iným a ani jemu samému škoda. Nedodržanie prevenčnej povinnosti predstavuje
nielen protiprávne konanie, ale je súčasne vyjadrením všeobecnej zásady ochrany dobrých mravov v
občianskoprávnych vzťahoch spočívajúcich v tom, že účastníci občianskoprávnych vzťahov majú konať

vždy tak, aby nespôsobili škodu na zdraví, majetku, právach iného, prírode, či životnom prostredí.

28. Vedľa preventívnej povahy § 415 Občianskeho zákonníka vystupuje do popredia veľmi významne
aj jeho funkcia ako najvšeobecnejšieho (minimálneho) kritéria protiprávnosti v prípadoch vzniku
škody. Striktné zakotvenie povinnosti každému subjektu občianskoprávnych vzťahov počínať si tak,

aby nedochádzalo ku škodám na živote, zdraví a majetku zároveň znamená, že sa každý touto
povinnosťou musí riadiť a počínať si tak, aby škoda nevznikla. V prípade vzniku škody, aj keby nebola
priamo porušená konkrétna právna povinnosť, je porušená minimálne povinnosť zakotvená v § 415
Občianskeho zákonníka a ide o konanie protiprávne.

29. Porušenie prevenčnej povinnosti znamená teda zároveň porušenie právnej povinnosti v zmysle §
420 Občianskeho zákonníka, ktoré je vyžadované ako nevyhnutný predpoklad vzniku zodpovednosti
za škodu. Konštrukcia založenia protiprávnosti porušením § 415 Občianskeho zákonníka je práve
vyžadovaná v situáciách, kedy vznikla škoda, avšak nebola porušená právna povinnosť, ale pravidlochovania aj nie právnej povahy. Teda ustanovenie § 415 Občianskeho zákonníka nezakladá objektívnu
zodpovednosť za vzniknutú škodu, ale vzťahuje zodpovednosť na prípady, kedy s ohľadom na
všeobecnú ľudskú skúsenosť je možné rozumne predvídať, s prihliadnutím ku konkrétnym okolnostiam,

že k vzniku škody môže dôjsť. Práve preto je každý v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka povinný
zachovávať taký stupeň opatrnosti, ktorý možno po ňom vzhľadom ku konkrétnej danej situácii rozumne
požadovať a ktorý pri objektívnom posúdení je spôsobilý zabrániť vzniku škody (rozsudok NS ČR sp.
zn. 25Cdo 493/2015). Ak si nepočína niekto v súlade s takto stanovenou právnou povinnosťou, chová
sa protiprávne a postihuje ho za to - za splnenia ďalších predpokladov občianskoprávna zodpovednosť

za škodu (rozhodnutie NS ČR sp. zn. 25Cdo 1106/2003).

30. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí v súlade s vyššie uvedenými všeobecnými princípmi
tzv. generálnej prevencie v pomeroch tohto konkrétneho prípadu, na základe skutkového stavu
vyplývajúceho z obsahu spisového materiálu dovodil, že žalovaný bol povinný dbať na to, aby konal
tak, že svojim konaním neohrozuje majetok druhej osoby. Takúto požiadavku bolo možné od neho

vyžadovať predovšetkým preto, že podľa zápisnice o podaní vysvetlenia na č.l. 196 spisu, F. R. za
žalovaného poskytla tvrdenie, že dňa 28.08.2013 došlo k ústnej dohode o užívaní poľnohospodárskej
pôdy medzi RD Terchová a spoločnosťou ARBOREKO, s. r. o., t.j. žalovaným, pričom ako reciprocitu RD
Terchová prenechala pánovi A.ovi parcelu č. XXX/X, tzv. O.. Zároveň uviedla, že dňa 31.07.2015 konateľ
žalovaného zaslal písomné oznámenie o tom, že túto ústnu dohodu ruší a začína obhospodarovať

parcelu č. XXX/X, na čo žalovaný reagoval obdobným spôsobom a poslal písomné potvrdenie pánovi
A.ovi s tým, že si berie naspäť parcelu č. XXX/X. Podľa pripojeného vyšetrovacieho spisu na č.l. 197,
L. R. v rámci záznamu o podaní vysvetlenia uviedol, že parcelu č. XXX/X, tzv. O., nedalo RD Terchová
do prenájmu pánovi Ing. P.ovi A.ovi, ale túto parcelu užíva len na základe ústnej dohody o užívaní
poľnohospodárskej pôdy, ktorú s ním RD Terchová uzatvorilo dňa 28.08.2013, pričom na základe tejto

dohody zase pán A. prenechal RD Terchová parcelu č. XXX/X, tzv. R.. Po oznámení, ţe pán A. si
berie parcelu č. XXX/X, RD Terchová sa rozhodlo reagovať rovnakým spôsobom a parcelu č. XXX/X si
zobralo naspäť do užívania na základe oznámenia, ktoré bolo pánovi A.ovi riadne doručené, lenže pán
A. uzatvoril s vlastníkmi a podielovými spoluvlastníkmi pôdy na parcele č. XXX/X nájomné zmluvy. R.
V. v Zázname o podaní vysvetlenia zo dňa 29.04.2016 uviedol, že dňa 11.04.2016 podiskoval traktorom

trávnatú plochu na parcele XXX/X, na základe pokynu agronóma RD Terchová pána L.a R.. Bola
tak osvedčená vedomosť žalovaného o zasiatí ďatelinovo-trávneho porastu žalobcom v roku 2013, a
teda bolo možné po ňom rozumne požadovať, aby pri svojej podnikateľskej činnosti postupoval tým
spôsobom, aby nezasiahol do práv inej osoby.

31. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na listinné dôkazy, a to podania žalobcu adresované žalovanému
(l.č. 214, 217 spisu), z ktorých bola aj odvolacím súdom zistená vzájomná komunikácia strán sporu,
týkajúca sa užívania poľnohospodárskeho pozemku C-KN XXX/X v katastrálnom území Q., ako i na
vyjadrenie zástupcu žalovaného do Zápisnice o pojednávaní pred okresným súdom zo dňa 17.05.2018
(l.č.895),vktoromokreminéhouviedol...„Jachcemlenešteuviesť,že01.10.2012p.A.prišielzamnous

dohodou, ktorú som ja odmietla podpísať. A čo sa týka rokov, ospravedlňujem sa, ide o roky 2013, 2014,
2015, nie o 2012, 2013, 2014. A predkladám súdu k nahliadnutiu dohodu o užívaní poľnohospodárskej
pôdy“.... . Na to okresný súd do zápisnice konštatoval, že ...,,bola predložená k nahliadnutiu dohoda o
užívaní poľnohospodárskej pôdy uzatvorená medzi žalovaným ako účastníkom dohody č. 1 a žalobcom
ako účastníkom dohody č. 2. V čl. 1 je uvedené, že účastník dohody č. 1 má uzatvorené nájomné zmluvy

na poľnohospodársku pôdu v k.ú. Q., pričom sú uvedené parcelné čísla registra C. Zároveň účastník
dohody č. 2 má uzatvorené nájomné zmluvy na poľnohospodársku pôdu v k.ú. Q., tiež s uvedením
parcelných čísel registra C a parcely registra E. V čl. 2 účastníci dohody č. 1 a 2 sa vzájomne dohodli
na užívaní pozemkov tak, že účastník dohody č. 1 bude užívať poľnohospodársku pôdu v k.ú. Q.,
parcelné číslo XXX/X o výmere 103.797 m2, verifikovaná výmera 7,43 hektárov, kód dielu 2303/1 a

parcely registra E a účastník dohody 2 bude užívať nehnuteľnosti, poľnohospodársku pôdu parcela
registra C, a to XXX, č. XXX/X a č. XXX/X. V čl. 3 sú vzájomné práva a povinnosti účastníkov dohody...“.
Bolo ďalej zistené, že dohoda je datovaná z 01.10.2012, podpísaná konateľom žalobcu a pečiatkou,
za žalovaného bola uvedená predsedníčka predstavenstva, ale bez jej podpisu a prílohu tvoril zoznam
vlastníkov. Podľa názoru odvolacieho súdu existencia vyššie popísaného písomného návrhu dohody

potvrdila tvrdenie žalobcu, podporeného dôkazmi nachádzajúcimi sa vo vyšetrovacom spise, že medzi
žalobcom a žalovaným bola dohoda o spôsobe užívania parcely reg. C XXX/X, k.ú. Q. žalobcom, tento
stav sa rešpektoval, a to bez ohľadu na uzatvorené nájomné zmluvy medzi žalobcom a vlastníkmi, resp.
spoluvlastníkmi tejto nehnuteľnosti, nájomné zmluvy žalovaného, resp. zákonný nájom žalovaného.32. Pokiaľ žalobca a žalovaný akceptovali svojím správaním stav, ktorý tu bol nastolený v roku 2013 a
bez predchádzajúceho upozornenia žalovaný tento stav v roku 2016 zvrátil, je potrebné jeho konanie a

správanie potrebné vyhodnocovať práve cez aplikáciu § 415 Občianskeho zákonníka.

33. Bolo nesporné, že žalovaný nepoprel, že podiskoval ďatelinovo-trávny porast patriaci žalobcovi.
Žalovaný ani netvrdil, že by vynaložil úsilie, ktoré je vyžadované v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka,
zabrániť vzniku škody, a to či uţ vedome alebo nevedome. Žalovaný ako družstvo, venujúci sa

pestovaniu, predsa vedieť mal a mohol, že podiskovaním ďatelinovo-trávneho porastu môže spôsobiť
prípadnú škodu.

34. Súd dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal, že by pri svojej činnosti vyvinul objektívne dostatočnú
starostlivosť vyžadovanú § 415 Občianskeho zákonníka.

35. Odvolací súd vyslovil, že pokiaľ žalobca v podanom odvolaní nesúhlasil so záverom okresného súdu
v tom, že nepreukázal výšku škody, tak krajský súd upriamuje pozornosť na skutkové vymedzenie vzniku
tvrdenej škody na strane žalobcu tak, ako je uvedené v žalobe žalobcu a jeho následných vyjadreniach.
Odvolací súd poukázal na to, že sa nahrádza skutočná škoda, ktorá žalobcovi primárne vznikla tým,
že predmetnú trávnu hmotu nemohol využiť pre seba, a to bez ohľadu na to, akým spôsobom ju mienil

využiť. Žalobca bol ten, ktorý bol nositeľom dôkaznej povinnosti k takto definovanej uplatnenej výške
škody a bol povinný túto i preukázať. Škoda predstavuje ujmu v majetkovej sfére, a preto tento následok
- ujma musí byť vo vyvolanom súdnom spore žalobcom, ktorý uplatňuje takúto škodu, preukázaný.
Taktiež odvolací súd poukázal, že otázka výšky škody nie je otázkou právnou, ale otázkou skutkovou.
Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne

spočíva škoda, za ktorú je náhrada požadovaná, túto izolovať od všeobecných súvislostí, pričom nie je
rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku, keď časová súvislosť napomáha
pri posudzovaní vecnej súvislosti. V zmysle § 206 CSP nie je možné prenášať tieto skutkové tvrdenia
na súd.

36. Na základe uvedeného žalobca predložil súdu Znalecký posudok č. XX/XXXX vo veci stanovenia
výšky škody po neoprávnenej likvidácii porastu viacročných krmovín na ornej pôde podiskovaním v roku
2016, výšky nákladov na obnovu porastu. Podľa záverov znalca, hodnota straty produkcie biomasy
predstavuje hodnotu: množstevná strata biomasy 251,72 ton, finančná strata 4.825,47 eur, náklady na
opätovné založenie porastu 1.398,88 eur, teda celková škoda predstavuje hodnotu 6.224,35 eur. (l.č.

989)

37. Podľa § 209 ods.1 a 2 CSP
(1) Súkromný znalecký posudok je znalecký posudok predložený stranou bez toho, aby znalecké
dokazovanie nariadil súd.

(2)Akjespolusožaloboupredloženýsúkromnýznaleckýposudok,ktorýmávšetkyzákonompredpísané
náležitosti a obsahuje doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého
znaleckého posudku, postupuje sa pri vykonávaní tohto dôkazu akoby išlo o znalecký posudok súdom
ustanoveného znalca.

38. Vzhľadom k tomu, že predložený znalecký posudok obsahoval doložku v zmysle § 209 CSP, súd
považoval predmetný znalecký posudok akoby išlo o posudok súdom ustanoveného znalca.

39. Žalovaný namietal znalecký posudok pre viaceré rozpory uvedené v posudku, nakoľko niektoré
tabuľky sú nečitateľné s tým, že uvedená trávnatá zmes nie je spôsobilá dosahovať výnosy viac ako tri

roky, teda je rozpor vo výnose. Zároveň sa vyjadroval, že samotné prediskovanie nespôsobuje škodu
na trávnatom poraste, ale dochádza k jeho prevzdušneniu, a teda je otázne, či mohlo dôjsť ku škode.
Taktiež uviedol, že by predložil odborné vyjadrenie alebo znalecký posudok.
- Súd poznamenáva, že žalovaný nepredložil žiadne odborné vyjadrenie, ako ani znalecký posudok.

40. V rámci vykonávaného dokazovania po vznesení námietok zo strany žalovaného voči znaleckému
posudku s poukazom na zistené rozpory, žalobca predložil súdu Doplnenie č. XX/XXXX znaleckého
posudku č. XX/XXXX. (l.č. 1119) Znalec v danom doplnení odstránil namietané rozpory, pričom vyslovil,
že celková škoda predstavuje hodnotu 6.410,49 eur.41. Žalovaný namietal aj dané doplnenie, pričom naďalej spochybňoval hodnovernosť posudku z dôvodu
nehodnoverných podkladov predložených žalobcom s tým, že ide o protikladné podklady prezentované

v posudku a v doplnení posudku. Neboli zohľadnené technologické postupy, pretože nemohol mať stroj
akojesejačka,avdoplneníjezmenenátechnológia,atorozmetadlopriemyselnýchhnojívprisejbe.Užz
názvu je vraj zrejmé, že nemohlo ísť o adekvátny technologický postup osiatia. Taktiež nie je zohľadnená
skutočnosť, že po zapravení semena do pôdy by mala nastávať nejaká starostlivosť v podobe hnojenia,
čo v posudku nie je zohľadnené, či vôbec bolo alebo nebolo nejaké hnojivo zapravované do pôdy. Znalec

zamieňal zásadné skutočnosti a nevychádza z objektívnych skutočností. Podotkol, že závery znalca
môžu byť správne, ale len ak by vychádzali z pravdivých údajov, avšak znalec zamieňa údaje, čo má
zásadný vplyv na jeho závery. Používa napríklad inú technológiu - v znaleckom posudku uvádza sejbu
sejačkou, ale v doplnení uvádza sejbu rozmetadlom priemyselných hnojív, teda ide o 2 rôzne spôsoby.
Znalec síce uviedol, že sú alternatívne, ale je to zavádzanie, pretože kto pozná aspoň trošku danú
technológiu, tak ide o 2 rôzne technológie.

- Súd poznamenáva, že žalovaný nepreukázal, že jeho tvrdenie vychádza z objektívnej skutočnosti.
Nepostačuje poukazovať iba na nejakú vedomosť bez žiadneho odborného posúdenia, či špecifikácie.

42. Pokiaľ žalovaný poukazoval na nezrovnalosti v údajoch a v listinách, ktoré boli podkladom pre znalca
a predložené súdu, žalobca zdôraznil, že v Doplnení znaleckého posudku sú tieto údaje opravené v

súlade, znalec si všetko overil a údaje opravil. Nejde o jeho subjektívne posúdenie. A pokiaľ ide o chybný
údaj v nejakých listinách, odôvodnil to chybou v písaní pri prepisovaní údajov z Knihy honov a pod.,
ktoré sa následne predkladali znalcovi a súdu.

43. Žalovaný zotrval na tom, že žalobca zamieňal rôzne listiny, ktoré boli podkladom k posudku a jeho

doplneniu. Závery znalca boli alternované a teda nemôžu byť objektívne, pretože boli získané z viac ako
po 3 rokoch od vzniku škody, čiže ak chcel žalobca uplatniť škodu, mal postupovať bezodkladne v čase,
keď škoda vznikla. Vo svojom ústnom prejave uviedol, že nie je možné zistiť skutočnú výšku škody po
toľkých rokoch, preto žalobca vyčíslil nie skutočnú škodu, ale len hypotetickú.

44. V tejto súvislosti súd uvádza, že hoci skutočne došlo k nesúladu údajov, je nepochybné, že následne
tieto rozpory boli odstránené a znalcom zohľadnené, pričom žalobca predložil aj osvedčenú knihu honov,
ktorá je zhodná s podkladmi v znaleckom posudku, z ktorých znalec vychádzal.

45. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že žalobca vyčíslil nie skutočnú škodu, ale len hypotetickú, súd sa s týmto

nestotožňuje, nakoľko žalobca vyčíslil škodu prostredníctvom znaleckého posudku, teda škoda bola
vyčíslená riadne znalcom, a to bez ohľadu na to, že k takému vyčísleniu došlo až s časovým odstupom
od samotného vzniku. Znalec mal k dispozícii podklady, na základe čoho mohol a vedel vyčísliť škodu,
znalec je povinný postupovať v zmysle platných právnych predpisov, musí postupovať odborne a
nemôže teda svojvoľne určiť výšku škody. Súd posúdil, že bola riadne vyčíslená škoda, a to bez ohľadu

na to, že bola vyčíslená znalcom až s časovým odstupom od jej vzniku. Súd nezistil dôvod spochybniť
tentovýpočet,vyčíslenieškodyznalcom.Súdpoznamenáva,žečastojemožnélensveľkýmiťažkosťami
vyčísliť škodu bezprostredne po jej vzniku vzhľadom na všetky okolnosti. Preto je správny postup, ak
poškodený vyčísli škodu prostredníctvom znalca. Znalcom vyčíslená škoda je považovaná za vyčíslenie
skutočnej škody a to bez ohľadu na to, že je väčší predpoklad na presné vyčíslenie, ak k vyčísleniu

dôjde čo najskôr po jej vzniku

46. V Doplnení č. XX/XXXX znaleckého posudku č. XX/XXXX znalec riadne odôvodnil a vysvetlil
vzniknuté rozpory. Výslovne v posudku uviedol, že podľa druhového zloženia zmesi kódy 6 a 3 je zrejmé,
že sa jedná o rovnako produkčné osevné zmesi a zaručujú zúčtovanú produkciu biomasy zadávateľom.

Taktiež znalec uviedol, že použitá agrotechnika zodpovedá zaužívanej technológii zakladania porastov
viacročných krmovín, pri použití rozmetadla umelých hnojív ako alternatívy za sejačku. Produkcia
biomasy zodpovedá priemerným úrodám pre posudzovanú oblasť. (strana 4, 6, 8 Doplnenia č. 01/2020
- l.č. 1119 obsahu spisu)

47. Z uvedeného vyplýva, že znalec riadne odstránil namietané rozpory.

48. Pokiaľ žalovaný zotrval na námietkach, tieto znalec odstránil a žalovaný ničím nepreukázal
pravdivosť svojich tvrdení. Nepostačuje iba tvrdenie, že ten, kto pozná aspoň trochu technológiu, takmusí vedieť, že ide o 2 rôzne technológie, ako aj to, že použitý stroj je nevhodný na sejbu, a že ide
iba o kopu šrotu,...

49. Súd musí vychádzať z objektívne zisteného stavu. Pokiaľ žalovaný namietal tvrdenia v posudku,
súd zdôrazňuje, že posudok bol vyhotovený znalcom v odbore poľnohospodárstvo, pričom žalovaný
poukazoval iba na svoje vedomosti a znalosti, avšak znalec je ten, ktorý je erudovaným odborníkom v
danom odbore. Žalovaný nepreukázal, že by bol tiež erudovaným odborníkom a svoje námietky ničím
relevantným nepreukázal. Žalovaný poukázal, na to, že všetky dôkazy sú rovnocenné. Súd v tejto

súvislosti poukazuje na čl. 15, ods. 2 CSP, podľa ktorého žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.
Avšak žalovaný svoje tvrdenia ničím nepreukázal. Jeho tvrdenia sú jeho obranou voči nároku žalobcu,
ale bez relevantného podkladu. Je to iba jeho vyslovený nejaký názor, ale z ničoho relevantného a
hodnoverného nevyplýva. Dokonca uviedol, že predloží odborné vyjadrenie, či znalecký posudok, avšak
nič z toho nepredložil. Iba poukazoval na nejaké odborné názory, či vyjadrenia, avšak nič konkrétne
neuviedol, ani nepredložil. Tvrdenia žalovaného nemožno považovať za dôkaz, ako ani za skutočnosť,

ktorá by relevantne spochybňovala závery znalca. Žalovaný nič nepredložil na spochybnenie záverov
znalca. Znalec riadne vyslovil, že použitá technológia a pod. je alternatívna. Teda ide o konštatovanie
znalca a pokiaľ žalovaný s tým nesúhlasil, nič relevantné nepredložil. Súd nezistil žiadnu skutočnosť,
pre ktorú by mal spochybniť žalobcom predložený znalecký posudok.

50. Podľa § 151 CSP
(1) Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
(2)Akstranapoprieskutkovétvrdenia,ktorésatýkajújejkonaniaalebovnímania,uvedievlastnétvrdenia
o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

51. Súd v zmysle intencií odvolacieho súdu a s poukazom na ním vyslovený záver, skonštatoval, že aj
napriek tomu, že bola sporná otázka oprávneného disponovania s nehnuteľnosťou a teda oprávnenosti
užívania nehnuteľnosti zasiatím osiva v roku 2013, je nepochybné, že došlo k zničeniu tohto porastu
bez predchádzajúceho upozornenia zo strany žalovaného. Pokiaľ žalobca a žalovaný akceptovali svojím
správaním stav, ktorý tu bol nastolený v roku 2013 a bez predchádzajúceho upozornenia žalovaný tento

stav v roku 2016 zvrátil, bolo jeho konanie a správanie potrebné vyhodnocovať práve cez aplikáciu §
415 Občianskeho zákonníka.
- Súd v tejto súvislosti uvádza, že ďalej sa oprávnenosťou užívania nehnuteľnosti nezaoberal, nakoľko
žalobca a žalovaný akceptovali svojím správaním stav, ktorý tu bol nastolený v roku 2013 a bez
predchádzajúceho upozornenia žalovaný tento stav v roku 2016 zvrátil a teda bolo nutné bez ohľadu

na vyriešenie spornosti ohľadom oprávnenosti užívania posúdiť stav pri aplikácii § 415 Občianskeho
zákonníka.

52. Teda žalovaný, hoci bol oprávnený užívateľ nehnuteľnosti, bol v zmysle § 415 Občianskeho
zákonníkaupozorniťžalovaného,napriektomubezďalšiehozničilporastžalobcu,čímporušilprevenčnú

povinnosť, v dôsledku čoho v príčinnej súvislosti vznikla škoda žalobcovi. Škoda bola riadne vyčíslená
znalcom. Hoci znalcom bola vyčíslená vyššia škoda, než si žalobca uplatnil, súd je viazaný rozsahom
v žalobe, preto súd priznal náhradu škody iba vo výške uplatnenej žalobcom, aj keď v zmysle posudku
mu vznikol nárok na vyššiu náhradu.

53. Súd vykonal dokazovanie a hodnotil dôkazy všetky navzájom, ako aj každý jednotlivo a bolo
nepochybne preukázané, že žalovaný skutočne podiskoval nehnuteľnosti. Žalobca preukázal výšku
škody, ako aj jej vznik a rozsah, a to bez ohľadu na to, že až v ďalšom konaní po zrušení prvotného
rozhodnutia odvolacím súdom. Dané skutočnosti preukázal predložením znaleckého posudku a jeho
doplnenia. Námietky zo strany žalovaného boli iba tvrdenia bez relevantného základu, bez objektívneho

preukázania. Žalobca preukázal svoj nárok objektívnym dôkazom, a to posudkom vypracovaným
znalcom, ktorý zohľadnil aj vzniknuté rozpory v technológii a pod. Žalobca riadne vysvetlil dôvod
vzniku rozporov - chybou v písaní, čo preukázal následne predložením originálov listín, či osvedčených
listín, ktoré boli podkladom aj pre znalca. Žalovaný spochybňoval posudok iba svojimi nepodloženými
tvrdeniami s odkazom na nejaké jeho praktické znalosti, čo však je nepostačujúce pre spochybnenie

záverov znalca.

54. Žalobca predložil znalecký posudok, ktorý síce žalovaný spochybňoval predovšetkým z dôvodu
nedôveryhodných údajov zo strany žalobcu, čo bolo aj pred súdom zistené, žalobca to však odôvodnila vysvetlil chybou v písaní. Pokiaľ žalovaný namietal, či spochybňoval tieto údaje, keďže žalobca
predložil rôzne údaje, tak žalobca to odôvodnil chybou v písaní pri prepisovaní údajov, pričom zároveň
dané námietky odstránil predložením relevantné listiny. Znalec vyhotovil znalecký posudok a pokiaľ ho

žalovaný namietal, nebol predložený iný, žalovaný nevyvrátil tvrdenia žalobcu. Pokiaľ spochybňoval
stroje, či osivo,..., znalec v posudku výslovne uviedol, že ide o alternatívy. Teda ak žalovaný niečo
namietal, ničím hodnoverným svoje tvrdenia nepreukázal, ani ničím ich nepodložil.

55. Strany konania následne zhodne uviedli, že nenavrhujú žiadne dokazovanie, teda nebol dôvod na

pokračovanie v dokazovaní a súd mal za to, že vykonané dokazovanie je postačujúce pre rozhodnutie
vo veci.

56. Žalobca si uplatnil aj úrok z omeškania, a to vo výške 9% ročne od 23.04.2016 a paušálnu náhradu
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Pri posúdení týchto nárokov súd aplikoval ustanovenia
Obchodného zákonníka, nakoľko súd posúdil, že hoci nárok súd posúdil podľa § 415 Občianskeho

zákonníka, ide o vzťah podľa § 261 Obchodného zákonníka vzhľadom k tomu, že s prihliadnutím na
všetky okolnosti ide o vzťah týkajúci sa ich podnikateľskej činnosti a s poukazom na § 261 ods.8
Obchodného zákonníka je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu.

57. Podľa § 369 ods.1 a 2 Obchodného zákonníka

(1) Dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho
plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
(2) Dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr
do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom, podľa
toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti. Ak je deň doručenia

dokladu neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím 30. dňa odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom. Dlžník
je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným
spôsobom.

58. Podľa § 369c ods.1 Obchodného zákonníka omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov

podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky,
a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

59. Podľa § 1 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z.

(1) Sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky 1)
platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych
bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka
omeškania.
(2) Namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky

z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky 1) platnej
k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z
omeškania platí počas celej doby omeškania.

60. Podľa § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. výška paušálnej náhrady nákladov spojených

s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku
omeškania.

61. Vzhľadom k tomu, že súd posúdil nárok žalobcu ako opodstatnený a žalovaný bol listom zo dňa
12.04.2016 vyzvaný na náhradu škody do 22.04.2016, žalovaný sa dostal do omeškania nasledujúcim

dňom, teda od 23.04.2016. Z toho dôvodu súd priznal žalobcovi úroky z omeškania tak, ako si uplatnil,
pričom výšku úrokov z omeškania súd posúdil ako primeranú, a to bez osobitného dokazovania
vzhľadom na ustanovenia CSP.

62. Súd taktiež žalobcovi priznal aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky, a to vo výške stanovenej

zákonnými predpismi, a to v súlade s § 369c Obchodného zákonníka.

63. Podľa § 255 CSP
(1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.(2) Ak mala strana vo veci úspech len cˇiastocˇný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

64. Podľa § 262 CSP
(1)Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.
(2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

65. Vzhľadom k tomu, že v konaní bol úspešný žalobca, a to v celom rozsahu, súd mu priznal nárok
na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania súd
rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v zmysle § 262 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§127 CSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 363 CSP)
Podľa § 365 CSP

1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, pokuty a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia
z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších
predpisov).