Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. máj 2018

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 18Cb/169/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116225795
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Panáková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2018:5116225795.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou v právnej veci žalobcu:

ARBOREKO, s. r. o., so sídlom Na Vápenicu 425/45, 013 11 Lietavská Lúčka, IČO: 43 889 042,
zastúpený Karkó s.r.o., so sídlom Sad na Studničkách 1029/32, 010 01 Žilina, IČO: 50 158 121, proti
žalovanému: Roľnícke družstvo Terchová, so sídlom Nová Farma, 013 03 Krasňany, IČO: 00 210 994,
zastúpený Mgr. Dr. Anton Kušnír, advokát, so sídlom Jána Reka 13, 010 01 Žilina, o zaplatenie 5.685,-
Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.

Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100% s tým, že o
výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 07.10.2016, doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 11.10.2016, domáhal
zaplatenia sumy 5.685,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 23.04.2016, paušálnu
náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur a trovy konania. Svoj nárok
odôvodnil tým, že žalobca na základe nájomných zmlúv mal poľnohospodárske pozemky, ktoré sa
nachádzajú v k.ú. Q., a to na základe zmluvy o nájme poľnohospodárskych pozemkov č. XX zo dňa
25.01.2013, uzatvorené s N. D. ako prenajímateľom, parc. EKN č. XXXX v podiele X/X, parc. EKN č. XXX

v podiele X/XX, parc. EKN č. XXXX v podiele X/X, parcela EKN č. XXXX v podiele X/X, parc. EKN č. XXX
vpodieleX/X,parcelaEKNč.XXXXvpodieleX/X,ďalejnazákladezmluvyonájmepoľnohospodárskych
pozemkov č. XX zo dňa XX.XX.XXXX, uzatvorené s Obcou Q. ako prenajímateľom na parc. EKN č. XXX
v podiele X a parc. EKN č. XXX v podiele 1, taktiež na základe zmluvy o nájme poľnohospodárskych
pozemkov č. XX zo dňa 20.02.2012 uzatvorenej s Ing. J. Y. na parc. EKN č. XXX v podiele X/X, na parc.
EKN č. XXX v podiele X/X, na základe zmluvy o nájme poľnohospodárskych pozemkov č. XX zo dňa
01.02.2013 s Mgr. L. T. ako prenajímateľom na parc. EKN č. XXX v podiele X/X, parc. EKN č. XXX v

podiele X/X, parc. EKN č. XXX v podiele X/X, parc. EKN č. XXXX v podiele X/X, parc. EKN č. XXXX v
podiele X/X, parc. EKN č. XXXX v podiele X/XX, na základe zmluvy z 20.02.2012 s J. B. na parc. EKN
č. XXX v podiele X/XX, parc. EKN č. XXX v podiele X/XX, na základe zmluvy č. XX zo dňa 20.02.2012
so O. E., parc. EKN č. XXX v podiele X/X, na základe zmluvy č. XX zo dňa 20.02.2012 s R. Q. a R. Q.
na parc. EKN č. XXX v podiele X/X, na základe zmluvy č. X z 20.02.2012 s R. I. na parc. EKN č. XXX
v podiele X/X a parc. EKN č. XXX v podiele X/X, na základe zmluvy č. X zo dňa 01.01.2013 s H. Q.
na parc. EKN č. XXX o výmere X/X, parc. EKN č. XXX v podiele X/X, na základe zmluvy č. X zo dňa

01.01.2013 uzatvorenej s L. Q. na parc. EKN č. XXX v podiele X/X a parc. EKN č. XXX v podiele X/X,
na základe zmluvy č. X z 30.09.2011 uzatvorenej s D. Q. na parc. EKN č. XXX v podiele 1, na parc. EKN
č. XXX v podiele X a na parc. EKN č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X a XXX, všetko v X/X, na základe
zmluvy č. X zo dňa 15.10.2011 s Ing. J. T. na parc. EKN č. XXX, č. XXX/X, č. XXX, na základe zmluvyč. X z 30.09.2011 s D. P. na parc. EKN č. XXX a na parc. EKN č. XXX v podiele 1, na základe zmluvy č.
XX z 15.10.2011 s R. Q. na parc. č. XXX EKN v podiele X/X, na základe zmluvy č. XX so T. L. na parc.
EKN č. XXX v podiele X/XX, na parc. EKN č. XXX v podiele X/XX a na parc. EKN č. XXX v podiele X/

XX, na základe zmluvy č. XX z 15.10.2011 so L. P. na parc. EKN č. XXX v podiele X/XX, č. XXX v X/
XX, č. XXX v podiele X/XX, na základe zmluvy č. XX zo dňa 27.09.2011 s S. Y. na parc. EKN č. XXX
v podiele X/X, na základe zmluvy č. XX zo dňa 15.10.2011 uzatvorenej s S. T. na parc. EKN č. XXX
v podiele X/X, na základe zmluvy č. XX zo dňa 31.10.2014 s R. A. na parc. EKN č. XXX v podiele X/
XX, na základe zmluvy č. XX z 25.09.2011 so T. O. na parc. EKN č. XXX, na základe zmluvy č. XX zo

dňa 27.09.2011 s S. P. na parc. EKN č. XXX v podiele X/X, na základe zmluvy č. XX zo dňa 25.02.2011
uzatvorenej s X. Q. na parc. EKN č. XXX, na základe zmluvy č. XX zo dňa 27.09.2011 s F. D. na parc.
EKN č. XXX v podiele X/X, na základe zmluvy č. XX s D. P. na parc. EKN č. XXX v podiele 1, na základe
č. XX zo dňa 15.10.2011 s R. P. na parc. EKN č. XXX v podiele X/X, na základe zmluvy č. XX zo dňa
15.10.2011 s Y. P. na parc. EKN č. XXX v podiele X/XX, parc. EKN č. XXX v podiele X/XX a parc. EKN
č. XXX v podiele X/XX, na základe zmluvy č. XX zo dňa 28.09.2011 uzatvorenej s Ing. R. B. na parc.

EKN č. XXX v podiele X/XX, parc. EKN č. XXX v podiele X/X, parc. EKN č. XXX v podiele X/XX, č. XXX
v podiele X/XX, na základe zmluvy č. XX zo dňa 25.09.2011 s J. P. na parc. EKN č. XXX, na základe
zmluvy č. XX zo dňa 30.10.2011 s J. K. na parc. EKN č. XXX v podiele X/XX, na základe zmluvy č. XX
zo dňa 29.11.2011 s J. A. na parc. EKN č. XXX v podiele X/X, č. XXX v podiele X/XX, č. XXX v podiele
X/XX, č. XXX v podiele X/X, na základe zmluvy č. XX zo dňa 25.09.2011 s L. A. na parc. EKN č. XXX

v podiele X/X, č. XXX v podiele X/XX, č. XXX v podiele X/XX, č. XXX v podiele X/X, na základe zmluvy
č. XX z 30.10.2011 uzatvorenej s Z. A. na parc. EKN č. XXX v podiele X/XX, č. XXX v podiele X/X, č.
XXX v podiele X/XX, č. XXX v podiele X/XX, na základe zmluvy č. XX zo dňa 28.09.2011 s R. Q. na
parc. EKN č. XXX v podiele X/X, na základe zmluvy č. XX s Q. A. na parc. EKN č. XXX v podiele X/
XX, č. XXX v podiele X/X, č. XXX v podiele X/XX, č. XXX v podiele X/XX, na základe zmluvy č. XX s

Mgr. L. Z. na parc. EKN č. XXX v podiele X/XX, parc. EKN č. XXX v podiele X/X, č. XXX v podiele X/
XX a č. XXX v podiele X/XX, na základe zmluvy č. XX s J. P. na parc. EKN č. XXX v podiele X/XX, č.
XXX v podiele X/XX a č. XXX v podiele X/XX, na základe zmluvy č. XXX s L. B. na parc. EKN č. XXX v
podiele X a parc. č. XXX v podiele 1, na základe zmluvy č. XXX s H. A. na parc. EKN č. XXX v podiele
X/XX, č. XXX v podiele X/XX, č. XXX v podiele X/XX, č. XXX v podiele X/XX, č. XXXX v podiele X/XX,

č. XXX v podiele X/XX, č. XXXX v podiele X/XX, na základe zmluvy č. XXX s X. Y. na parc. EKN č. XXX
v podiele X/X, č. XXX X/XX, č. XXX v podiele X/XX, č. XXX v podiele X/X, č. XXX v podiele X/XX, č.
XXX v podiele X/X, č. XXXX v podiele X/XX, č. XXXX v podiele X/X, na základe zmluvy č. XXX s J. P.
na parc. EKN č. XXX v podiele X/X, č. XXX v podiele X/XX, č. XXX v podiele X/XX, č. XXXX v podiele
X/XX, a na základe zmluvy č. XX so T. B. na parc. EKN č. XXX v podiele X/X, č. XXX v podiele X/XX,

č. XXX v podiele X/XX a č. XXX v podiele X/X. V registri C katastra nehnuteľností sú všetky uvedené
pozemky zahrnuté v rámci parc. CKN č. XXX/X - orná pôda o výmere XXX.XXX m2, k.ú. Q.. Žalobca
ako subjekt, ktorý vykonáva podnikateľskú činnosť v poľnohospodárstve, zasial v jarných mesiacoch
r. 2013 na nasledovných pozemkoch nachádzajúcich sa v k.ú. Q. ďatelinovo-trávnu miešanku, ktorú
využíval ako krmivo pre hospodárske zvieratá, a to na parc. EKN č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX,

XXX, XXX, XXX, XXX, XXX/X, XXX/X, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX. Žalobca
zasial ďatelinovo-trávnu miešanku na uvedených pozemkoch v rozsahu 7,5 hektára a za tým účelom
použil osivo kúpené od spoločnosti Rožnovská trávní semená, s.r.o., za ktoré zaplatil 2.042,70 Eur,
na základe čoho mu boli vystavené faktúry v celkovej sume 52.762,50 Kč. Dňa 11.04.2016 došlo zo
strany žalovaného k podiskovaniu, t.j. pooraniu vyššie špecifikovaných pozemkov v k.ú. Q., na ktorých

mal žalobca zasiatu ďatelinovo-trávnu miešanku. Zo strany žalovaného došlo k podiskovaniu a tým
aj k zničeniu ďatelinovo-trávneho porastu bez súhlasu žalobcu a bez akéhokoľvek predchádzajúceho
upozornenia, pričom žalovaný si bol nepochybne vedomý, že dotknutú časť pozemkov obhospodaruje
žalobca. Pričom v prípade ďatelinovo-trávnej miešanky sa jedná o trvácny porast, ktorý je možné
kosiť a využívať ako krmivo pre hospodárske zvieratá minimálne 6 rokov. Preto vyzval žalovaného

na náhradu škody, ktorú mu spôsobil. Žalobca má za to, že konaním žalovaného mu vznikla škoda,
a tým aj nárok na jej náhradu, ktorú si uplatnil voči žalovanému. Pričom škoda pozostáva z hodnoty
zničeného ďatelinovo-trávneho porastu, ktorá predstavuje hodnotu krmiva, a to usušeného sena, ktoré
by z nasiatej ďatelinovo-trávnej miešanky dosiahol žalobca v r. 2016-2018, keďže výnosnosť tohto
porastu predstavuje ročne na jeden hektár pôdy minimálne 3.000 kg usušeného sena, pričom trhová

hodnota jedného 300-kilogramového balíka takého krmiva predstavuje v priemere 23,- Eur. Vzhľadom
na rozsah výsadby a predpokladaný úžitok v r. 2016-2018 tak predstavuje hodnota zničeného porastu
sumu 5.175,- Eur, čo je 7,5 hektára krát 10, krát 23,- Eur, krát 3 roky. Zároveň škodu predstavujú náklady
nanovéobrobeniepôdyasejbuďatelinovo-trávnejmiešanky,ktorúmuselžalobcapozničenípôvodnéhoporastu predčasne vykonať, pričom obvyklé náklady na obrobenie pôdy kombinátorom predstavuje 40,-
Eur na jeden hektár a obvyklé náklady na sejbu predstavujú 28,- Eur na jeden hektár, t.j. tieto náklady
pri rozlohe 7,5 hektára predstavujú spolu sumu 510,- Eur, a to pri stanovení obvyklých nákladov na

obrobenie pôdy a sejbu vychádzal žalobca z hodnôt stanovených v spoločnosti CENEKON, spol. s
r.o. Žalobca spolu so žalobou predložil zmluvy o nájme poľnohospodárskych pozemkov, potvrdenie o
oznámení podiskovania porastu, faktúru za nákup osiva.

2. Na základe výzvy súdu na vyjadrenie sa k žalobe žalovaný sa vyjadril podaním doručeným súdu

07.12.2016, pričom uviedol, že žalobca potvrdil, že zmes trávneho semena vysial v r. 2013. Považoval za
nesporné tvrdenie v zhode so žalobcom, že parcely uvedené žalobcom sú súčasťou parc. KNC č. XXX/
X, k.ú. Q., pričom na základe obhliadky dňa 16.04.2013 zistil, že žalobca na daných parcelách, ktoré
dlhodobo užíval žalovaný na základe nájomných zmlúv, vykonal sejbu semena trávy za účelom ďalšieho
užívania predmetných pozemkov napriek tomu, že na všetky pozemky mal žalovaný platné nájomné
zmluvy, aj keď na niektoré plynula výpovedná lehota, ktorá mala končiť najskôr dňa 31.10.2013 v zmysle

zákona č. 501/2004 Z.z. Na uvedených parcelách mal žalovaný vykonanú orbu a plánoval tam vykonať
sejbu kukurice, na ktorú mal pripravené osivo, ktoré následne nemal možnosť použiť na iné parcely,
pretože by bol porušený schválený osevný plán. Žalovaný uviedol, že z celkovej neoprávnene zabranej
plochy pôdy vo výmere 209.893 m2 do 16.04.2013 mal právoplatne zazmluvnených žalobca 74.193,95
m2, ktoré boli vypovedané v r. 2011. Ročná výpovedná lehota uplynula do 31.10.2012 a vo zvyšku

vo výmere 135.699,05 m2 mal platné nájomné zmluvy žalovaný. Žalovaný tvrdil, že bol oprávnený
rozhodovať o spôsobe nakladania s celou prenajatou vecou, keďže mal prenajatú nadpolovičnú väčšinu.
Mal za nesporné, že žalobca uzavrel nájomnú zmluvu s prenajímateľmi s Ing. J. Y., J. B., O. R., R. Q.,
R. I., L. Z., T. B., ktorí mali v tom čase platnú nájomnú zmluvu so žalovaným, a ktorým má uplynúť
výpovedná doba až 31.10.2013. Ďalej s N. D., s L. T., H. Q., L. Q., ktorí mali v tom čase platnú nájomnú

zmluvu so žalovaným, a ktorým mala uplynúť výpovedná doba 31.10.2013. A ďalej s R. A., L. B., H. A., X.
Y., J. P., ktorí mali v tom čase platnú nájomnú zmluvu so žalovaným, a ktorým mala uplynúť výpovedná
doba až 31.10.2015. Z uvedeného vyplýva, že žalobca už 16.04.2013 vysieval trávnaté osivo na tieto
parcely bez toho, aby akceptoval práva oprávneného držiteľa, t.j. žalovaného a na základe takého
protiprávneho konania si zakladá právo na náhradu škody, čím porušil zákonnú prevenčnú povinnosť

podľa Občianskeho zákonníka.

3. Po vykonaných procesných úkonoch v rámci prípravy pojednávania súd nariadil pojednávania, na
ktorých vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav:

4. Medzi stranami konania bolo nesporné, že žalobca mal uzavreté nájomné zmluvy na parcely, ktoré
sú vyššie špecifikované, a ktoré sú súčasťou KNC parc. č. XXX/X, k.ú. Q.. Taktiež medzi stranami
bolo nepochybné, že žalobca už v r. 2013 vysial na danú nehnuteľnosť osivo, a to nasiaty ďatelinovo-
trávny porast, pričom na špecifikovaných pozemkoch zo strany žalovaného dňa 11.04.2016 došlo k
podiskovaniu.

5. Z uznesenia OR PZ v Žiline zo dňa 24.06.2013, ČVS: N.-XXXX/TE-ZA-XXXX vyplýva, že vec z
podozrenia z prečinu neoprávnené užívanie cudzej veci bolo odmietnuté, pričom z odôvodnenia vyplýva,
že na parc. KNC č. XXX/X bola dňa 16.04.2013 vykonaná sejba semena trávy p. P. A., konateľom
žalobcu,ktorýužnáslednenevykonávalžiadnučinnosť,ktoroubybránilaleboznemožňovalžalovanému

v neskoršom siatí osiva kukurice a samotným siatím osiva trávy nedošlo k odňatiu veci z dispozície
oprávneného držiteľa. P. A. uviedol, že tým, že zasial trávu, nekonal v úmysle odňať danú parcelu , resp.
úžitok z nej z dispozície žalovaného, ale v domnienke, že platí ústna dohoda so žalovaným, na základe
ktorej aj v jeseni 2012 pooral celú parcelu KNC č. XXX/X a parciel č. XXX/X a XXX/X touto dohodou
malo dôjsť medzi nimi k vzájomnému rozdeleniu užívania, a teda v jeho konaní absentuje úmysel.

6.Žalovanýpoukázalnato,žehocižalobcapoukazovalnaúdajnúdohodumedzižalobcomažalovaným,
a teda že konal v omyle, tak žalovaný takú dohodu od samého začiatku popiera, aj keď prebiehali
rokovania o budúcom spôsobe užívania sporných parciel, avšak bezvýsledne. Taktiež poukázal, že
z uvedeného trestného konania je preukázané, že konateľ žalobcu nemal v úmysle ďalšie užívanie

sporných parciel tak, aby sa vyhol trestnému stíhaniu, čo spočiatku v r. 2013 aj dodržal, no napriek tomu
následne si uzurpuje aj také užívacie práva k sporným parcelám, ktorá nikdy nenadobudol a v žalobe
si dokonca uplatňuje náhradu škody, ktorú si spôsobil sám neoprávneným vysiatím trávneho semena
na parcelu, ku ktorej mu ani dodnes neprináleží užívacie právo a preto mu žiadna škoda nevznikla.A má za to, že žalobca nepreukázal v žalobe základné podmienky uplatnenia škody, a to protiprávne
konanie žalovaného a kauzálny nexus, teda príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovaného
a vznikom škody.

7. Žalovaný na základe nájomných zmlúv a výpovedí častí nájomných zmlúv platných v čase vzniku
sporu tvrdí, že z celkovej žalobcom zabratej plochy ornej pôdy vo výmere 209.893 m2 mal žalobca
zazmluvnené iba 74.193,95 m2, ktoré boli vypovedané v r. 2011 s ročnou výpovednou lehotou, ktorá
uplynula do 31.10.2012 a vo zvyšku o výmere 135.699,05 m2 žalovaný má platné nájomné zmluvy,

ktoré neboli zatiaľ vypovedané zákonným spôsobom. Žalovaný má za to, že keďže má uzavreté zmluvy
s nadpolovičnou väčšinou spoluvlastníkov, je dôvodné tvrdiť, že žalovaný má právo rozhodovať o
spôsobenakladaniascelouprenajatouvecouvsúladesnájomnýmizmluvamiaždodobyprávoplatného
ukončenia užívacieho práva.

8. Podľa § 137 Občianskeho zákonníka

(1) Podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich
zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
(2) Ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých
spoluvlastníkov rovnaké.

9. Podľa § 139 Občianskeho zákonníka
(1) Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne
a nerozdielne.
(2) O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti
podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh

ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.
(3) Ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu prehlasovaní spoluvlastníci žiadať, aby o zmene
rozhodol súd.

10. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám

na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

11. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

12. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodením ušlo
(ušlý zisk).

13. Podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený
požiada, a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

14. Podľa § 443 ods. 3 Občianskeho zákonníka pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v
čase poškodenia.

15. Žalobca zotrval na tom, že žalovaný v r. 2016 zničil žalobcom nasiaty ďatelinovo-trávny porast po

tom, čo ho žalobca od r. 2013 nerušene užíval, a to bez akéhokoľvek predchádzajúceho upozornenia
a bez oprávnenia a súhlasu žalobcu. Zároveň poukázal, že žalovaný nie je vlastníkom dotknutej časti
poľnohospodárskej pôdy a ani nedisponuje takým právom, ktoré by mu umožňovalo tento porast zničiť,
či rozhodovať o hospodárení so spoločnou vecou.

16. Právny zástupca žalovaného správne poukázal na to, že žalovaný ako družstvo vznikol dňom jeho
zápisu, t.j. 11.02.1971 a je nesporné, že k 24.06.1991, t.j. dňom účinnosti zákona č. 229/1991 Zb.
vznikol v súlade s ust. § 22 ods. 2 citovaného zákona žalovanému zákonný nájomný vzťah, a to aj
bez prípadnej písomnej formy k pôde, k pozemkom vlastníkov, a to aj podielových spoluvlastníkov,
ktoré družstvo užívalo podľa podnikovej evidencie do 24.06.1991, a preto aj v uvedenom rozsahu

družstvu patrí k pozemkom nájomné právo k parcelám spoluvlastníkov, aj keď nastali zmeny spojené s
právnymi skutočnosťami, ako je dedičstvo, predaj, iný prevod a podobne, zapísanými na predmetných
listoch vlastníctva. Aj právnym nástupcom spoluvlastníkom sporných parciel tak vznikol zo zákona so
žalovaným nájomný vzťah založený dňom 24.06.1991, teda dňom účinnosti citovaného zákona. Aj vprípade, že niektorý zo spoluvlastníkov previedol svoj spoluvlastnícky podiel k predmetným pozemkom
na inú osobu a takto nadobudol vlastníctve právo k predmetným pozemkom iný subjekt, tak podľa §
680 ods. 2 Občianskeho zákonníka nový nadobúdateľ vstúpil do právneho postavenia prenajímateľa, a

to aj v prípade, že s ním nebola uzatvorená nová nájomná zmluva. Nová nájomná zmluva vznikla za
podmienok, ktoré boli definované voči pôvodnému spoluvlastníkovi. Je teda zrejmé, že takýto zákonný
nájomný vzťah nezanikol, ale trvá aj v súčasnosti až do doby, kedy spoluvlastník nepožiada platne o
vydanie predmetných parciel. Pri vydaní pozemku je rozhodujúce, či predmetný vlastník vlastní celý
podiel alebo len jeho časť, pretože v druhom prípade je potrebný súhlas všetkých spoluvlastníkov na

prípadné odčlenenie vydávaného spoluvlastníckeho podielu. Keďže v danej veci sa jedná o evidenciu
parciel EKN stavu, v ktorej zodpovedá nemožnosť presného identifikovania, je potrebné v prvom rade
určiť, kde sa predmetná parcela v teréne nachádza tak, aby to bolo zrejmé, čo sa vydáva a kde sa
vydáva a čo bez zákonného postupu, t.j. vypracovania geometrického plánu v súčasnom stave evidencie
sporných pozemkov nie je možné. Takýto postup zo strany žiadneho zo spoluvlastníkov zvolený nebol.

17. Z kópie evidenčného listu č. XXX zo dňa 17.01.2003, vydaného vtedajším katastrálnym úradom,
Správou katastra Žilina, pre k.ú. Q. vyplýva, že žalovaný bol evidovaný ako oprávnený užívateľ parc.
KNC č. XXX/X o výmere XXX.XXX m2. Uvedenú evidenciu katastrálne úrady viedli do r. 2005 a ukončili
ju z dôvodu zmeny zákona. Na to právny zástupca žalovaného poukázal, že s poukazom na uvedené
je dôvodné tvrdiť, že právo na užívanie celej parc. KNC č. XXX/X, k.ú. Q., v čase rokoch 2012-2015,

kedy žalobca vykonal orbu, vysiatie, zber úrody na uvedenej parcele, patrila žalovanému a žalobca do
jeho užívacích práv zasiahol neoprávnene.

18. Podľa § 22 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb., ak medzi doterajším užívateľom a vlastníkom
poľnohospodárskeho a lesného pozemku nedošlo k inej dohode, vznikne dňom účinnosti tohto zákona

alebo dňom, keď bol pozemok podľa druhej časti tohto zákona vydaný, medzi nimi nájomný vzťah,
ktorý možno vypovedať k 01.10. bežného roka. V r. 1991 a 1992 môžu vlastníci na vykonávanie
poľnohospodárskej výroby vypovedať nájomný vzťah k 01.10.1991 alebo k 01.10.1992 výpoveďou
doručenou najneskôr do jedného mesiaca pred týmto dňom.

19. Právny zástupca žalovaného správne poukázal na to, že pokiaľ žalobca uvádza, že uzavrel
nájomné zmluvy uvedené, tak takéto zmluvy nemohol platne uzavrieť, pretože je dôvodné tvrdiť,
že spoluvlastníci nedoručili družstvu platnú výpoveď, nepožiadali o vydanie prenajatých pozemkov,
nepreukázali žalovanému zhodný prejav vôle spoluvlastníkov, a preto nemohli na rovnaký predmet
nájmu uzavrieť novú nájomnú zmluvu so žalobcom. Má za to, že nájomné vzťahy medzi spoluvlastníkmi

parciel uvedených žalobcom vyššie špecifikovanými, ukončené neboli pre ich postup v rozpore s ust.
§ 6, § 8 ods. 1, § 12 ods. 1, 2, 4, § 12a ods. 1 a ods. 6, ods. 13 zákona č. 504/2003 Z.z. o
nájme poľnohospodárskych pozemkov. Uvedení spoluvlastníci vydanie prenajatej veci nežiadali, preto
v súlade s uvedenými ustanoveniami sa hľadí na takýto vadný prejav vôle smerujúcu k ukončeniu
nájomného vzťahu ako kedy neexistoval, a preto nájomný vzťah sa obnovil za tých istých podmienok,

ako bolo dohodnuté v pôvodnej zmluve v súlade so zákonom č. 504/2003 Zb. v spojení s § 676 ods.
2 Občianskeho zákonníka.

20. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 504/2003 nájomná zmluva o nájme pozemku na poľnohospodárske účely
sa spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka o nájomnej zmluve, ak tento zákon neustanovuje

inak; rovnako sa postupuje pri podnájme pozemku na poľnohospodárske účely.

21. Podľa § 6 zákona č. 504/2003 Z.z. zmluvu o nájme pozemku na poľnohospodárske účely dohodnutú
na neurčitý čas možno vypovedať k 1. novembru. Výpovedná lehota je jeden rok, ak sa nedohodne inak.

22. Podľa § 8 zákona č. 506/2003 Z.z.
(1) Pozemok sa nájomcovi na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku prenajíma najmenej
na päť rokov. Ak zmluva o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku je
uzavretá na určitý čas, čas nájmu je najviac 15 rokov.
(2)Zmluvuonájmepozemkunapoľnohospodárskeúčelypriprevádzkovanípodnikunaurčitýčasmožno

uzavrieť
a) najviac na 25 rokov, ak ide o založenie alebo obnovu ovocného sadu,b) najviac na 30 rokov, ak ide o založenie alebo obnovu škôlky pre ovocné dreviny alebo okrasné dreviny,
založenie alebo obnovu vinohradu, založenie alebo obnovu chmeľnice,
c) najviac na 15 rokov, ak ide o založenie alebo obnovu porastu špargle, alebo porastu drobného ovocia,

d) najmenej na 50 rokov, ak ide o zriadenie repozitória, ktoré je registrované, 6)
e) najmenej na desať rokov, ak ide o zriadenie riešiteľského pracoviska, ktoré je registrované.

23. Podľa § 12 ods. 1, 4 zákona č. 504/2003 Z.z.
(1) Ak ide o zmluvu o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku dohodnutú

na neurčitý čas, možno ju vypovedať len písomne; výpovedná lehota je päť rokov.
(4) Ak užívateľ, ktorý pozemok užíva bez nájomnej zmluvy, preukáže, že vlastníkovi jej uzatvorenie
navrhol a ten uzatvorenie nájomnej zmluvy do dvoch mesiacov odo dňa doručenia návrhu neodmietol
alebo nevyzval užívateľa pozemku na jeho vrátenie a prevzatie, pričom užívateľ vlastníka pri návrhu
uzatvorenia nájomnej zmluvy upozornil na právne dôsledky jeho nekonania, predpokladá sa, že
uplynutím dvoch mesiacov odo dňa doručenia návrhu nájomnej zmluvy medzi nimi vznikol nájomný

vzťah na neurčitý čas podľa § 6; to neplatí, ak vlastník pred doručením návrhu na uzatvorenie nájomnej
zmluvy uzatvoril nájomnú zmluvu s inou osobou, ako je užívateľ pozemku.

24. Podľa § 12a ods. 1 a ods. 13 zákona č. 504/2003 Z.z.
(1) Ak nájomca užíva pozemky, kde sa nájom skončil alebo sa má skončiť a pozemky sú

neprístupné alebo ich nemožno racionálne užívať, je nájomca povinný s vlastníkom (ďalej len "doterajší
prenajímateľ") uzatvoriť na základe jeho písomnej žiadosti podnájomnú zmluvu k pozemkom, ktoré
má prenajaté podľa tohto zákona, a to v primeranej výmere a bonite. Kópiu žiadosti doterajší
prenajímateľ súčasne doručí na vedomie orgánu štátnej správy na úseku pozemkových úprav podľa
osobitného predpisu12ba) (ďalej len "okresný úrad"). Nájomcovi vzniká právo a povinnosť hospodárenia

na pozemkoch, ktoré vlastní doterajší prenajímateľ, za tých istých podmienok, aké sú upravené v
podnájomnej zmluve.
(13) Podnájomný vzťah vzniknutý podľa odseku 1 alebo odseku 8 je nájomca povinný oznámiť
vlastníkovi pozemku, na ktorom vznikol podnájomný vzťah, do 30 dní od jeho vzniku.

25. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že užíval časť nehnuteľností, ktoré tvoria nadpolovičnú väčšinu podielov, a
preto mal právo rozhodovať ako väčšinový podielový spoluvlastník, súd sa s týmto nestotožňuje, pretože
žalovaný nevystupoval ako podielový spoluvlastník, ale ako nájomca a tak isto aj žalovaný. A nie je
možné nájomný vzťah subsumovať pod spoluvlastníctvo a aplikovať ustanovenia upravujúce spôsob
rozhodovania o hospodárení podielových spoluvlastníkov aj pre nájomcov.

26. Súd z vykonaného dokazovania nemal preukázané, že žalobca mal uzatvorené platné nájomné
zmluvy so spoluvlastníkmi, ktorí disponujú s podielmi spoluvlastníckym podielom. Súd z vykonaného
dokazovania mal za to, že nájomné zmluvy špecifikované žalobcom boli uzatvorené s podielovými
spoluvlastníkmi, resp. výlučnými vlastníkmi a nikdy neboli prenajaté pozemky vydané, pretože neboli

právoplatne vypovedané a preto nemohlo dôjsť k ďalšiemu platne uzatvoreniu nájomných zmlúv.

27. Žalobca vo svojich písomných vyjadreniach navrhoval výsluch svedkov za účelom osvedčenia, že
porast, ktorý zničil žalovaný, bol skutočne nasiaty v území zachytenom na predkladaných snímkach a
títo svedkovia jednak boli svedkami podiskovania zo strany žalovaného, ako aj pri opätovnom vysiatí

po zničení zo strany žalovaného. Súd však výsluch daných svedkov nevykonal, pretože nepovažoval
vykonanie navrhovaných dôkazov za efektívne, hospodárne a relevantné, pretože medzi stranami
konania bolo nesporné, že došlo k podiskovaniu pozemku, na ktorom bol vysiaty ďatelinovo-trávny
porast. Toto medzi stranami nebolo sporné. A zároveň navrhovaní svedkovia mali byť zamestnanci
žalovaného, resp. žalobcu a súd neposúdil za hodnoverné prípadné ich vyjadrenie, kde sa nachádza

práve tá časť, kde došlo k podiskovaniu, pretože jednak medzi stranami nebolo sporné, že došlo k
podiskovaniu a zároveň predsa bežní zamestnanci a podobne nemajú bez ďalšieho ako vedieť, na ktorej
konkrétnej parcele z prenajatých pozemkov došlo k tomu podiskovaniu a z ničoho nevyplynulo, že by
mali mať takéto znalosti.

28. Žalovaný predložil súdu súpis parciel KNC č. XXX/X v k.ú. Q., ktoré sú v užívaní žalovaného na
základe nájomných zmlúv, na základe zákon a na základe zmluvy so Slovenským pozemkovým fondom.
Z predmetného súpisu vyplýva, že žalovaný má v užívaní EKN parcely spolu vo výmere XXX.XXX m2,
ktoré sú vedené v registri C ako parc.č. XXX/X, orná pôda o výmere XXX.XXX m2, k.ú. Q.. Prílohousúpisu parciel CKN č. XXX/X, k.ú. Q., sú platné nájomné zmluvy, neplatné ukončenia nájomných
zmlúv, ktoré žalovaný eviduje ako právoplatné nájomné vzťahy, a ktoré vytvárajú prekážku na platné
uzatvorenie nájomných zmlúv s iným nájomcom, ako bol žalobca a nájomná zmluva so Slovenským

pozemkovým fondom uzavretá do 31.10.2020. Pokiaľ žalobca uvádza, že uzavrel nájomné zmluvy
špecifikované v žalobe, tak z uvedeného vyplýva, že nemohol platne uzatvoriť dané zmluvy, pretože je
dôvodné tvrdiť, že títo spoluvlastníci nedoručili družstvu, teda žalovanému platnú výpoveď, nepožiadali
o vydanie prenajatých pozemkov, nepreukázali žalovanému zhodný prejav vôle spoluvlastníkov, a preto
nemohli na rovnaký predmet nájmu uzavrieť novú nájomnú zmluvu so žalobcom. Nájomné vzťahy medzi

spoluvlastníkmi parciel uvedených žalobcom v žalobe ukončené neboli pre ich postup v rozpore s § 6,
§ 8 ods. 1, § 12 ods. 1, 2 a 4 a § 12a ods. 1, ods. 6 a ods. 13 zákona č. 504/2003 Z.z.

29. Žalobca predložil ako prílohu v podaní doručenom súdu 04.05.2017 snímku ortofotomapy, ktorou
potvrdil, že EKN parcely uvedené na predmetnej snímke tvoria pozemky, ktoré v prevažnej miere užíva
na základe platných zmluvných vzťahov žalovaný, čo potvrdzuje žalovaným predložený súpis parciel

CKN XXX/X v k.ú. Q., ktoré sú v užívaní žalovaného. Žalobca nepreukázal, na základe čoho odčlenil
práve popisovanú časť a zasial tam miešanku. Teda z uvedeného vyplýva, že žalobca už 16.04.2013
vysieval trávnaté osivo na sporné parcely bez toho, aby akceptoval práva oprávneného držiteľa, t.j.
žalovaného. Žalovaný tvrdí, že vznik škody, ako si žalobca uplatňuje, tak žalobca si takúto škodu privodil
sám tým, že na parcely, ku ktorým nemal žiadne užívacie právo, zasial trávny porast, z poškodenia

ktorého si uplatňuje náhradu škody, čo však nemôže sa akceptovať. Súd zdôrazňuje, že z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že žalobca mal v nájme 74.193,95 m2 a z celkovej výmery 209.893 m2, a teda
žalovaný mal v nájme 135.699,05 m2.

30. Žalovaný predložil nájomné zmluvy, ktorými preukázal, že mal vyššie uvedenú výmeru v nájme.

31. Súdu boli predložené aj tzv. ukončenia nájmu zo strán podielových spoluvlastníkov, s ktorými
sa podieloví spoluvlastníci domáhali, resp. žiadali odovzdanie prenajatých pozemkov v k.ú. Q.,
špecifikované v jednotlivých ich podaniach označených ako ukončenie nájmu (čl. 268-537).

32. Právny zástupca žalobcu namietal platnosť nájomných zmlúv predložených žalovaným z dôvodu, že
nie sú podpísané osobou oprávnenou za žalovaného a absentuje aj predmet nájmu, že je uvedený len
v prílohe. Súd však poukazuje na to, že v zmluvách predložených žalovaným je vyhlásenie, že nájomca
prehlasuje, že je oboznámený so súčasným stavom prenajímanej nehnuteľnosti, resp. podielov k nim,
ktorébudeužívaťpočasceléhoobdobianájmuakukaždejnájomnejzmluvejeprílohaknájomnejzmluve

označenej číslom zhodným s nájomnou zmluvou, kde sú uvedené jednotlivé čísla parciel, výmera,
druh parcely, spoluvlastnícky podiel, výmera na podiel a cena za nájom. A tieto zmluvy sú podpísané
ako prenajímateľom, tak aj nájomcom, a to predsedom družstva a členom predstavenstva, resp.
podpredsedom a predsedom družstva za nájomcu, resp. oprávnenou osobou. Súd teda posúdil, že dané
zmluvy uzatvárané medzi žalovaným a podielovými spoluvlastníkmi majú tak špecifikovaný predmet,

pričom je zrejmé, že ide o formalizované zmluvy, do ktorých sa vpisovali údaje príslušné pre konkrétnych
spoluvlastníkov. Z toho dôvodu je predmet špecifikovaný v danej prílohe, ktorá nebola spoluvlastníkmi
spochybňovaná a namietaná ani výška ako odplata vyčíslená v zmluve na základe prílohy k zmluve.
Súd zároveň poukazuje, že čo sa týka písomných ukončení nájmu zo strany spoluvlastníkov, tak tieto
ukončenia nájmu sú evidentne účelové, keďže sú totožne štylizované, štruktúrované a zároveň aj ten

istý dôvod uvádzaný (evidentne je 1 autor) a z toho istého dátumu dokonca, resp. z obdobia, a to
predovšetkým 20.02.2012. Súd zároveň poukazuje, že aj keď niektorí podieloví spoluvlastníci takýmto
spôsobom oznámili ukončenie zmluvy a žiadali o odovzdanie svojich podielov, tak súd poukazuje
na to, že dané dôvody neznamenajú výpoveď, ale skôr oznámenie, že ten podielový spoluvlastník
považuje zmluvu za neplatnú pre absenciu nejakej náležitosti, s čím sa súd nestotožnil a zároveň žiadali

odovzdať ten podiel. Avšak z ničoho nevyplýva, že by ten podiel bol odovzdaný, že by bol nejakým
spôsobom bližšie vymedzený v teréne, a že podieloví spoluvlastníci sa aj následne domáhali realizácie
odovzdania týchto podielov, pričom právny zástupca žalovaného správne poukázal na to, že vlastníci
daných nehnuteľností nepožiadali o vydanie, a preto žalobca sa chybne domáhal uzavretia nájomnej
zmluvy, pretože ak žalobca uzatvoril zmluvy, tak uzatvoril neplatné zmluvy, pretože nedošlo k vydaniu

nehnuteľností zo strany žalovaného. Zo zákona je stanovené, že zmluvy sú uzatvorené minimálne
na 5 rokov a nemôžu sa vypovedať a zo strany mnohých spoluvlastníkov tieto výpovede ani neboli
dané. Taktiež poukázal na to, že žalobca nepreukázal, aké mal oprávnenie užívania k tým častiam
parc. CKN č. XXX/X, ktoré sú tvorené jednotlivými parcelami, ktoré boli predmetom nájomných vzťahov,ktoré mal nesporne v nájme žalovaný. To znamená, že žalobca si odčlenil z tejto parcely nejakú časť
a tú obsial, ale súčasťou tejto parcely boli aj nesporne parcely, ktoré boli uzatvorené ako nájomné
vzťahy zo strany žalovaného a vlastníkov. Teda má za to, že žalobca vstúpil s vlastným rizikom na

cudzí pozemok, obsial ho a následne žiada náhradu škody napriek tomu, že nemal právo užívania k
určitým častiam, ktoré nie sú sporné. Súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že žalobca neuniesol
dôkazné bremeno, že k tomu, že obsial konkrétne časti parciel na základe nejakého užívacieho práva,
a to aj napriek tomu, že žalobca tvrdil, že mal uzatvorené platne nájomné zmluvy. Výpovede zmlúv
považuje za platné. Je potrebné zdôrazniť, že žalobca tvrdí, že zasial nejaké osivo a následne mu

žalovaný tam vstúpil a zničil, avšak ničím nepreukázal, že práve na tú časť, kde mal osivo zasiate
žalobca, že mal k tej časti užívacie právo. Poukázal na ust. § 22 zákona č. 229/1991 Zb., ktorý
ustanovil, že ak medzi doterajším užívateľom a vlastníkom poľnohospodárskeho a lesného pozemku
nedošlo k inej dohode, vznikne dňom účinnosti tohto zákona alebo dňom, keď bol pozemok podľa
druhej časti tohto zákona vydaný medzi nimi, nájomný vzťah, ktorý možno vypovedať k 01.10. bežného
roka. Žalovaný je subjektom, ktorý vznikol pred r. 1991 a toto ustanovenie sa vo vzťahu k užívaniu

poľnohospodárskej pôdy a oprávneniu ju užívať na základe nájomnej zmluvy vzniknutej zo zákona
vzťahuje. Teda aj keby mal žalobca tvrdenie pravdivé, že zmluvy sú neplatné, a že nemal takú zmluvu
uzavretú, tak z uvedeného vyplýva, že žalovanému vznikla takáto nájomná zmluva priamo zo zákona,
a preto nie je možné tvrdiť, že bola neplatná. Pokiaľ mala byť vypovedaná, musí byť vypovedaná za
určitých podmienok stanovených zákonom, avšak žalobca nepreukázal, že spoluvlastníci alebo vlastníci

požiadali o vydanie v rozhodnom čase, pričom žalovaný predložil ortofotomapu, z ktorej bolo definované,
ktoré časti žalobca obsial a na ktoré vôbec nemal uzavreté nájomné zmluvy. Teda žalobca nepreukázal
vôbec oprávnenie užívať obsiate časti. Nie je možné, ak by mal žalobca napríklad každý druhý alebo
tretí pozemok zazmluvnený z KNC parcely, aby „obsadil“ celú alebo polovicu tejto parcely a zároveň aby
tvrdil, že mu tam vznikla škoda. Teda žalobca nepredložil žiadny dôkaz, že je oprávnený tú časť, ktorú

obsial, užívať v celosti. Zástupca žalovaného poukázal, že výpoveď musí byť platne doručená a vlastníci
musia požiadať o vydanie nehnuteľností a pokiaľ taká požiadavka nebola, tak sa zmluva predlžuje na
ďalšie obdobie. Pričom vykonaným dokazovaním bolo zistené účelové špekulatívne konanie zo strany
žalobcu, keďže predložil napr. výpoveď nájomnej zmluvy Y. P., ktorý vypovedal zmluvu ako prenajímateľ,
hoci na liste vlastníctva nie je evidovaný ako vlastník. Vlastník je tam evidovaný P. H., teda otec Y.

P., ktorý vlastnil podiel X a P. Y. vôbec nie je evidovaný na liste vlastníctva, hoci vo výpovedi uvádza,
že vypovedá nájom v spoluvlastníckom podiele X. Teda už samotnou výpoveďou nájomnej zmluvy o
nájme poľnohospodárskych pozemkov, ktorú žalovanému doručil Y. P., je preukázané, že v časti jeho
vlastníctva jeho otca nemohol tento konať pri výpovedi a teda jeho výpoveď je neplatná, a preto aj v časti,
ktorú aj žalobca užíval na základe takejto vypovedanej nájomnej zmluvy, tak žalobca nemal oprávnenie

užívať danú parcelu č. XXX a XXX v zmysle výmerov a podielov, ktoré sú uvedené podľa listu vlastníctva
z r. XXXX. Teda ak žalobca tvrdí, že užíval na základe nájomných zmlúv predmetné nehnuteľnosti, tak
aj týmto bolo preukázané, že nemal platnú nájomnú zmluvu minimálne v tomto rozsahu, a teda nemohol
mať ani vzniknutú škodu na danom predmete v takom rozsahu, na ktorý nemal oprávnenie

33. V priebehu konania vyplynulo, že žalobca trval, že nájomné zmluvy mal platne uzatvorené a žalovaný
už nemohol užívať dané nehnuteľnosti, pretože boli dané výpovede z nájomných zmlúv, na čo právny
zástupca žalovaného zotrval na tom, že k platnej výpovedi nedošlo, pretože nedošlo k požiadavke o
vydanie veci a preto s poukazom na citované zákonné ustanovenia sa obnovil naďalej nájomný vzťah,
a teda pokračoval, a preto žalobca nemohol platne uzatvoriť nájomné zmluvy s tým, že by mal žalobca

preukázať, že došlo k platnému vydaniu veci, teda predmetu nájmu späť vlastníkom veci, aby mohlo
následne dôjsť k platnému uzatvoreniu nájomných zmlúv medzi žalobcom a vlastníkmi tak, ako to
tvrdí žalobca. Žalobca však na opakované dotazy a otázky súdu uvedené nepreukázal, iba zotrval na
tvrdení, že podľa jeho názoru sú tieto výpovede platné. Dokonca zástupkyňa žalobcu na pojednávaní
vyznačila na nákrese daných parciel tie parcely, na ktoré mali uzatvorené zmluvy a tie, na ktorých nemali

uzatvorené nájomné zmluvy a napriek tomu mali tam osivo. Pričom potvrdila, že na celej časti bola
spôsobená škoda žalovaným, pretože to pooral, teda aj na časti, kde neboli uzatvorené nájomné zmluvy,
čo výslovne potvrdila aj na pojednávaní dňa 25.0X.20X8. Žalovaný potvrdil, že od r. X958, keď vzniklo
družstvo, tak predmetné nehnuteľnosti sa užívali zo strany žalovaného nepretržite. Čo sa týka daného
nákresu, ide o informatívnu kópiu mapy. Avšak z daných máp, ktoré boli predložené žalobcom na danom

pojednávaní, nie je z nich možné presne určiť, v ktorých častiach by sa mal predmet sporu týkať.

34. Právny zástupca žalovaného správne poukázal aj na tú skutočnosť, že niektorí spoluvlastníci aj
napriek tomu, že mali uzatvorenú zmluvu so žalovaným, pričom bola daná povinnosť uzavrieť nájomnúzmluvu na dobu 5 rokov, tak počas plynutia tejto doby napriek tomu niektorí spoluvlastníci uzatvorili
zmluvusožalovanýmatedavtejčastinadanéparcelynemôžebyťnájomnázmluvasožalobcomplatná.
Danú skutočnosť preukazuje napr. zmluva uzatvorená medzi žalobcom a D. Q. na parc. KNE č. XXX a

XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX. (čl. 263 až 266)

35. Čo sa týka predložených ukončení nájomnej zmluvy, tak žalovaný prostredníctvom svojho zástupcu
správne poukázal na to, že spoluvlastníci oznamovali iba ukončenie, resp. tvrdili ukončenie zmluvy,
ale nemožno to považovať za výpoveď, keďže spoluvlastníci ani nemôžu v zmysle platných právnych

predpisov takýmto spôsobom ukončiť nájomnú zmluvu. Žalobca však poukázal na to, že žalovaný
reagoval na tieto tvrdené ukončenia a dokonca vo svojich odpovediach im oznamuje, že eviduje žiadosť
a pozemky budú vrátené ku konkrétnemu dátumu. Na to však právny zástupca žalovaného reagoval,
že predsa pokiaľ im bolo oznámené, že im budú vydané pozemky, tak musia prísť na družstvo s
geometrickým plánom, aby presne uviedli, ktorý pozemok sa má vydať, a či je vôbec prístupný. V
opačnom prípade je potrebné pristúpiť k inej dohode potrebnej na vyriešenie. Ale žiadne takéto dohody

či iné riešenia neboli realizované. Žalovaný zotrval na tom, že pokiaľ aj bolo oznámené, že budú vrátené
tieto pozemky, tak neboli tieto pozemky vydané, pretože nepožiadali o ich vydanie spôsobom, akým
mali požiadať.

36.Súdpoukazujenato,žežalobcanepredložillistiny,zktorýchvyplývavlastnícky,resp.spoluvlastnícky

vzťah niektorých spoluvlastníkov, ako napr. B. T. k parc.č. XXX a XXX, ku ktorej žalobca tvrdil, že B.
T. bol spoluvlastníkom v X/G avšak zo žiadnej relevantnej listiny toto nevyplýva, keďže z listín vyplýva
uzatvorenie zmluvy na danú parcelu iným subjektom. Teda žalobca nepreukázal platnosť všetkých
nájomných zmlúv, na ktoré poukazoval a ktoré tvrdil.

37. Súd mal preukázané, že žalovaný odpovedal písomne jednotlivým spoluvlastníkom listami, na
ktorých uviedol, že ide o odpoveď na výpoveď z nájmu. A v týchto odpovediach potvrdil, že konkrétny
deň obdržal výpoveď nájmu na konkrétne pozemky, danú žiadosť evidujú, a že pozemky budú vrátené
k 3X.X0.20X2.

38. Súd uznesením zo dňa 25.0X.20X8 zaviazal žalobcu na bezodkladné predloženie mapy, na ktorú
žalobca poukazoval na pojednávaní v ten deň s podrobným vysvetlením a znázornením ohľadom
predmetu sporu. Napriek tomu právny zástupca žalobcu doručil až X9.02.20X8 podanie s prílohami, a to
grafické znázornenie jednotlivých parciel z aplikácie mapový klient ZBGIS, z ktorých je zrejmé označenie
jednotlivých parciel a súpis vlastníkov, avšak z grafického znázornenia nie je zrejmé, kde sa číselne

označená parcela nachádza. Žalobca mapu s podrobným vysvetlením a znázornením nepredložil a
opakovane nepreukázal svoje tvrdenie o užívaní konkrétnych parciel, o ktorých tvrdí, že ich má právo
žalobca užívať na základe nájomných zmlúv. Žalovaný predložil vo formáte A3 geodetickú mapu s
označením čísel jednotlivých parciel v poradí tak, ako sú zaznamenané v KN s farebným vyznačením
tých parciel, ktoré užíva žalovaný. Z uvedeného je zrejmé, že podstatnú časť pôvodnej parcely CKN

č. XXX/XX užíva žalovaný, a to na základe ním tvrdených právnych dôvodov, pričom v podaní zo dňa
X2.03.20X8 presne špecifikoval evidovanie jednotlivých parciel užívania spoluvlastníckych podielov v
relevantnom období. Z danej špecifikácie jednoznačne vyplýva, že výpovede, ktoré uvádza žalobca, je
dôvodné považovať za neplatné, a to z dôvodu, že podľa § X2a ods. X2 zákona č. 504/2003 Z.z. že ak
postup podľa ods. X alebo ods. 5 žiadajú podieloví spoluvlastníci, musia v súlade s § X39 ods. 2 OZ

predložiť k výzve na vrátenie pozemku ich vzájomnú písomnú dohodu o spoločnom obhospodarovaní.
Žalobca však nepreukázal, že by došlo k uzavretiu dohody medzi spoluvlastníkmi, a preto nie je možné
považovaťvýpoveďspoluvlastníkovza žalovanýmzaplatnú.Taktiežžalobcasiuplatňujenáhraduškody
aj z parc. EKN č. XXX, či XXX, či XXX a podobne, avšak žalobca pri daných parcelách netvrdí uzavretie
nájomnej zmluvy a oprávnenie užívať tento pozemok. Žalovaný uvedené pozemky užíva na základe

platných nájomných zmlúv vzniknutých na základe § 22 ods. 2 zákona č. 229/X99X Zb.

39. Čo sa týka parc. EKN č. XXX, tak medzi stranami je nesporné, že žalovaný má v oprávnenom užívaní
na parc. EKN XXX zmluvné vzťahy v podiele X/X, X/XX, X/XX, teda vo väčšej časti. Čo sa týka parc. EKN
č.XXX,takvýpoveďspoluvlastníka,naktorúpoukazuježalobca,takjedôvodnépovažovaťzaneplatnús

poukazom na § X2a ods. X2 zákona 504/2003 Z.z., taktiež aj u parc. EKN č. XXX. Čo sa týka parc. XXX,
parc. EKN č. XXX, taktiež výpovede je dôvodné považovať za neplatné z uvedeného dôvodu. Žalobca
nepreukázal v žiadnom z týchto prípadov, že by došlo k uzavretiu dohody medzi spoluvlastníkmi, a preto
nie je možné považovať výpoveď spoluvlastníkom so žalovaným za platnú. Čo sa týka parc. EKN č.XXX, žalovaný uvedený pozemok užíva na základe platnej nájomnej zmluvy na základe § 22 ods. 2
zákona č. 229/X99X Zb., a to sa týka aj parc. EKN č. XXX a XXX a žalobca pri nich netvrdí uzavretie
nájomnej zmluvy a oprávnenie užívať tento pozemok. Čo sa týka parc. EKN č. XXX, taktiež z rovnakých

dôvodov nie je výpoveď možno považovať za neplatnú s poukazom na § X2a citovaného zákona, ako aj
pri parc. EKN č. XXX, pričom žalovaný uvedené pozemky užíva na základe platných nájomných zmlúv
vzniknutých na základe § 22 ods. 2 zákona č. 229/9X Zb. Výpoveď spoluvlastníka, resp. spoluvlastníkov,
nemožno považovať za platné ani pri parc. EKN č. XXX z vyššie uvedených dôvodov. Pri parc. EKN
č. XXX/X žalobca nájomný vzťah k predmetným parcelám vo vyjadrení nerozporuje a vlastníci nedali

výpoveď žalovanému, ako ani k parc. EKN č. XXX/X, ani č. XXX, ani k parcele EKN č. XXX, č. XXX,
č. XXX, č. XXX, XXX, XXX. Čo sa týka parc. EKN č. XXX, vlastníčka po skončení nepodala návrh na
vydanie pozemku žalovanému, preto výpovede, ktoré uvádza žalobca, sa považujú za neplatné. Čo sa
týka parc. EKN č. XXX, XXX a XXX, tak dané parcely žalovaný neužíva a podľa písomného vyjadrenia
žalobcu ani z jeho strany nedošlo k uzavretiu nájomnej zmluvy. Žalovaný do tejto parcely dlhodobo
nezasahuje.

40. Súd zdôrazňuje, že žalobca si uplatňuje náhradu škody pre celú časť, kde mal nasiate osivo, teda
aj pre časť, ktorá bola užívaná na základe nájomných zmlúv a časť, ktorá nebola uzavretá nájomná
zmluva. Právny zástupca žalobcu výslovne uviedol, že na celej časti, ktorú vyznačil v celkovej výmere
7,5 hektára, si uplatňujú náhradu škody. (čl. 664)

4X. Pokiaľ žalobca tvrdí, že pre posúdenie zodpovednosti za škodu nie je rozhodujúce, ktoré pozemky
mal žalobca v nájme, s týmto súd sa nestotožňuje, pretože pokiaľ žalobca nasial osivo na pozemkoch,
ktoré nemal v užívaní, a tieto pozemky podiskoval žalovaný na základe svojho užívacieho práva, tak
nemožno považovať konanie žalovaného za protiprávne konanie alebo za konanie, ktoré spôsobuje v

príčinnej súvislosti škodu žalobcovi. Žalobca si sám zavinil, že zasial osivo aj na časti, ku ktorej nemal
užívacie právo.

42. Vo vzťahu k tvrdeniam žalobcu uvedeným vo vyjadrení jeho, že žalovaný nemal podľa § 22

ods. 2 zákona č. 229/X99X Zb., pretože nebol ich doterajším užívateľom tak, ako to predpokladá
predmetné ustanovenie, tak súd poukazuje na to, že žalovaný ako družstvo vznikol dňom jeho zápisu,
t.j. XX.02.X97X a je preto nesporné, že ku dňu 24.06.X99X, t.j. dňom účinnosti zákona č. 229/X99X
Zb. vznikol v súlade s § 22 ods. 2 citovaného zákona žalovanému zákonný nájomný vzťah, teda aj bez
prípadnej písomnej formy k pôde k pozemkom vlastníkov, a to aj podielových spoluvlastníkov, ktoré

družstvo užívalo podľa podnikovej evidencie do 24.06.X99X, a preto aj v uvedenom rozsahu družstvu
patrí k pozemkom nájomné právo k parcelám spoluvlastníkov, aj keď nastali zmeny spojené s právnymi
skutočnosťami, ako je dedičstvo, predaj, iný prevod, zapísanými na predmetných listoch vlastníctva.
Aj právnym nástupcom spoluvlastníkov sporných parciel vznikol tak zo zákona so žalovaným nájomný
vzťah založený dňom 24.06.X99X a v prípade, že niektorý spoluvlastník previedol svoj spoluvlastnícky

podiel k predmetným pozemkom na inú osobu a takto nadobudol vlastnícke právo k predmetným
pozemkom na iný subjekt, tak podľa § 680 ods. 2 Občianskeho zákonníka nový nadobúdateľ vstúpil do
právneho postavenia prenajímateľa a to aj v prípade, že s ním nebola uzatvorená nová nájomná zmluva.
Nová nájomná zmluva vznikla za podmienok, ktoré boli definované voči pôvodnému spoluvlastníkovi,
je teda zrejmé, že takýto zákonný nájomný vzťah nezanikol, ale trvá aj v súčasnosti až do doby,

kedy spoluvlastník nepožiada platne o vydanie predmetných parciel, resp. po vyžiadaní nepredložil k
výzve na vrátenie pozemku vzájomnú písomnú dohodu o spoločnom obhospodarovaní podľa § X2a
ods. X2 zákona č. 50X/2003 Z.z. Pokiaľ žalobca uvádza, že platne uzavrel nájomné zmluvy, tak tieto
zmluvy nemohol platne uzavrieť, pretože títo spoluvlastníci nedoručili žalovanému platnú výpoveď,
alebo nepožiadali o vydanie prenajatých pozemkov, alebo nepreukázali žalovanému zhodný prejav vôle

spoluvlastníkov formou uzavretej písomnej dohody, a preto žalobca nemohol na rovnaký predmet nájmu
uzavrieť novú nájomnú zmluvu. Žalobca si odporuje v skutočnostiach, ktoré uvádza vo vyjadrení, a to,
že na jednej strane má žalovaný neplatné zmluvy, na druhej strane tieto zmluvy spoluvlastníci mali
vypovedať a na základe toho žiadať ich vydanie. A odporuje si z toho dôvodu, pretože nie je možné
vypovedať absolútne neplatný právny úkon.

43. Keďže v danej veci sa jedná prevažne o evidenciu parciel EKN stavu, ktorej zodpovedá nemožnosť
presného identifikovania, je potrebné v prvom rade určiť, kde sa predmetná parcela v teréne nachádza
tak, aby bolo zrejmé, čo a kde presne sa neoprávnene užívalo, čo sa užívalo oprávnene a čoneoprávnene, a z ktorého neoprávneného užívania mohla vzniknúť eventuálne škoda. Žalobca v konaní
však nepredložil žiaden dôkaz relevantný, ktorý by tieto skutočnosti jednoznačne preukazovali.

44. Pokiaľ žalobca tvrdil, že pre posúdenie zodpovednosti za škodu nie je rozhodujúce, ktoré pozemky
mal žalobca v nájme, ale že žalovaný v rozpore s prevenčnou povinnosťou v zmysle § 4X5 Občianskeho
zákonníka zničením porastu spôsobil žalobcovi škodu, tak súd má za to, že takéto tvrdenie žalobcu je
nepostačujúce, pretože v konaní poškodený, ktorým sa označuje žalobca, nepreukázal, že by škodca
by pri svojej činnosti nevyvinul objektívne dostatočnú starostlivosť vyžadovanú § 4X5 Občianskeho

zákonníka. Žalovaný obhospodaroval oprávnene zazmluvnené pozemky dlhodobo, a preto neporušil
žiadnu konkrétnu právnu normu a teda nemôže ani zodpovedať za žalobcom tvrdený neurčitý rozsah
spôsobenej škody, pretože žalobca v konaní nijakú škodu nepreukázal. Žalobca žiadnym relevantným
spôsobom nepreukázal protiprávne konanie žalovaného a príčinnú súvislosť medzi protiprávnym
konaním žalovaného a škodlivým následkom, na základe ktorého by mala vzniknúť škoda a zároveň
v konaní samotnom škodu nijako nepreukázal. Dokonca nepreukázal ani to, že mal uzatvorené platné

nájomné zmluvy so spoluvlastníkmi. Pričom súd v tejto súvislosti poukazuje aj na tú skutočnosť, že
žalobca výslovne pred súdom uviedol, že si uplatňuje škodu aj v tej časti, na ktorú nemal užívacie
právo. Právny zástupca žalovaného správne poukázal na to, že nie je na žalovanom, aby preukázal,
ktoré pozemky užíval, ale na žalobcovi, ktorý tvrdí, že na parcele, ktoré on užíval, mu mala vzniknúť
neoprávneným užívaním zo strany žalovaného škoda. Je potrebné si uvedomiť, že žalobca vstúpil do

užívania pravdepodobne v r. 20X3-20X4. Dovtedy tie pozemky užíval žalovaný, čo je všeobecne známe,
pretože žalovaný je jediné družstvo, ktoré tam v tej lokalite pôsobí a žalovaný bol založený v r. X97X a
od r. X99X sú zapísaní v obchodnom registri. Zároveň súd poznamenáva, že pokiaľ žalobca prekladal
opakovane mapy, nepredložil k nim špecifikáciu pozemkov, ktoré mal žalobca užívať, a to ani v zmysle
pokynu súdu, teda žalobca nepreukázal tvrdené skutočnosti.

45. Súd po vykonanom dokazovaní skonštatoval, že žalobca nepreukázal podstatnú skutočnosť, že
by podiskovaním mala vzniknúť škoda. Žalovaný správne poukázal, že túto skutočnosť mal dokázať
práve odborným vyjadrením, ktorým nie je možné zaťažovať súd, ale je to povinnosť, ktorú má
na strane tá strana, ktorá skutočnosti tvrdí, pričom podiskovaním predmetného porastu mohol byť

porast aj zušľachtený dokonca. Súd má za to, že žalobca nebol oprávneným užívateľom sporných
parciel, na ktorých mala vzniknúť škoda, resp. nie v celom rozsahu. Pokiaľ boli vznesené námietky
o existencii práva užívať tieto sporné parcely zo strany žalobcu, tak žalobca si sám odporuje v tom,
keďže predložil žalovanému návrh dohody, kde konštatuje, že sporné pozemky užíva aj žalobca, aj
žalovaný ako potenciálny účastník dohody, avšak takáto dohoda nebola podpísaná zo strany predsedu

družstva. Zároveň nebolo preukázané zo strany žalobcu protiprávne konanie žalovaného a príčinná
súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovaného škodlivým následkom, na základe ktorého by mala
vzniknúť tvrdená škoda. A zároveň ani nijakým relevantným spôsobom nepredložil relevantné dôkazy
o výške škody. Žalovaný predložil súdu rozsiahlu analýzu zmluvných vzťahov medzi spoluvlastníkmi a
žalovaným, kde definuje po jednotlivých parcelách jednotlivých spoluvlastníkov a ich podiely a zároveň

definuje, v akom vzťahu a na základe akých právnych skutočností boli s nimi uzatvárané nájomné
zmluvy. A aj keď pri niektorých nájomných zmluvách boli tieto zmluvy vypovedané, tak pri niektorých
boli povinní uzatvoriť dohodu z titulu umiestnenia konkrétneho pozemku, pretože pri niektorých nebolo
možné vydať pozemok, pokiaľ sa nachádzal v strede napr. nejakého celku a práve preto je taká právna
úprava, že musí byť taká dohoda. Čiže aj keby boli vypovedané niektoré zmluvy, tak nebola uzatvorená

dohoda o náhradnom užívaní. A zákon zaťažuje touto povinnosťou spoluvlastníka, ktorý zmluvu
vypovedá. Právny zástupca žalovaného správne poukázal na to, že pokiaľ aj žalovaný akceptoval
výpoveď, tak automaticky neznamená, že ide o platné skončenie nájomnej zmluvy. Pokiaľ spoluvlastník
nenavrhne uzavrieť dohodu o užívaní, je nutné uzatvoriť podnájomnú zmluvu na nejakú inú časť, inú
parcelu, okrajovú, ktorá je prístupná a vhodná na užívanie, a to v prípade, že spoluvlastnícky podiel

je ku konkrétnej parcele, ktorá je umiestnená v rámci celku na takom mieste, ktorý nie je možné ináč
rozčleniť z hľadiska prístupového práva.

46. Súd vykonal dokazovanie a hodnotil dôkazy všetky navzájom, ako aj každý jednotlivo a bolo
nepochybne preukázané, že žalovaný skutočne podiskoval nehnuteľnosti. Avšak žalobca nepreukázal

výšku škody, ako ani jej vznik a rozsah, pričom žalobca nepreukázal ani oprávnenosť užívať celý
rozsah nehnuteľností, na ktorých vysial osivo. A preto aj keby mu vznikla škoda konaním žalovaného
tak, ako žalobca tvrdí, tak nevyčíslil škodu na tom konkrétnom rozsahu a zo strany súdu to nie je
možné určiť vzhľadom na ustanovenia CSP, v zmysle ktorého žalobca je povinný uvdené preukázať,vyčísliť,.... Teda žalobca nepreukázal a neurčil riadne rozsah a výšku škody na nehnuteľnostiach,
ktoré bol oprávnený užívať. Predložený výpočet súd nepovažuje za dostatočný, nakoľko vychádza
nie z objektívnych skutočností, ale z hodnôt za určité obdobie, pričom nie je možné toto akceptovať,

nakoľkonemožnohodnotiťvýnosnosťrovnakokaždoročne.Nemožnoakceptovaťajtzv.obvyklénáklady
určené žalobcom zvolenou spoločnosťou bez relevantného a objektívneho základu, bez preukázania
skutočnej obvyklej ceny nákladov. Nie je možné prihliadať iba na jedno určenie/stanovenie nákladov
bez preukázania akejkoľvek odbornosti, či prieskumu trhu a pod. Bolo nepochybne preukázané, že
žalobca si uplatnil náhradu škody aj podiskovaním nehnuteľností, ktoré nemal v užívacom vzťahu, nemal

nájomnú zmluvu uzatvorenú na všetky nehnuteľnosti, z ktorých si uplatnil náhradu škody a na ktorých
teda vysial osivo. A neuviedol ani konkrétnu výšku na tej časti, ktorú žalobca bol oprávnený užívať.
Žaloba bola podaná XX.X0.20X6, teda za účinnosti Civilného sporového poriadku a je povinnosťou
výlučne strany konania, ktorá niečo tvrdí, aby to aj preukázala. Súd nie je „veštiareň“, ale rozhoduje
na základe zákonov (Bureš) a pri zachovaní rovnosti strán s poukazom na ustanovenia CSP žalobca
bol povinný preukázať rozsah škody, ako aj samotný vznik škody. Žalobca nepreukázal nielen výšku

škody na tej časti, ktorú bol oprávnený užívať, ale nepreukázal ani užívací vzťah k všetkým predmetným
nehnuteľnostiam. Pokiaľ navrhoval návrhy na dokazovanie, tie súd posúdil za nehospodárne s tým, že
predsa s poukazom aj na § X53 CSP žalobca mohol sám zabezpečiť dané dôkazy, a to bez ohľadu
na to, či by išlo o súkromný znalecký posudok alebo o odborné vyjadrenie. Žaloba bola podaná už
po účinnosti CSP a z ničoho nevyplýva prekážka pre žalobcu na predloženie listinného dôkazu, ktorý

navrhoval, či resp. súkromného znaleckého posudku alebo odborného vyjadrenia. Súd má preukázané,
že bol predložený návrh dohody na užívanie medzi žalobcom a žalovaným, ktorá preukazovala, že
žalobca aj žalovaný skutočne užívajú dané nehnuteľnosti v určitom rozsahu, ale takáto dohoda medzi
nimi nebola uzatvorená a nebolo preukázané protiprávne konanie žalovaného. S poukazom na uvedené
všetky skutočnosti súd žalobu zamietol z vyššie uvedených dôvodov, nakoľko žalobca nepreukázal svoje

tvrdenia. Žalovaný svoje tvrdenia riadne preukázal a spolu s predloženými listinami s poukazom na
citované zákonné ustanovenia (§ 22 zák.č. 229/X99X Zb.) vyvrátil tvrdenia žalobcu.

47. Podľa § 255 CSP
(X) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

(2) Ak mala strana vo veci úspech len cˇiastocˇný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

48. Podľa § 262 CSP
(X)Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.

(2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

49. Vzhľadom k tomu, že v konaní bol úspešný žalovaný, a to v celom rozsahu, súd mu priznal nárok
na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu X00% s tým, že o výške náhrady trov konania súd

rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v zmysle § 262 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§127 CSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 363 CSP)
Podľa § 365 CSP
1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, pokuty a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia
z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších
predpisov).