Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 19. február 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/244/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7520206186
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7520206186.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudkýň
JUDr. Oľgy Mičietovej a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobcu U. R., G.. XX.X.XXXX, C., Ž. 23 proti
žalovanej T.. Q. Y., A. U. M. L., o krivé obvinenie, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu
Košice - okolie z 21.10.2020 sp. zn. 16C/115/2020-31

r o z h o d o l :

Uznesenie z r u š u j e a v r a c i aspäť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice - okolie (v ďalšom „súd prvej inštancie“, prípadne „súd“) napadnutým uznesením
zastavil konanie a rozhodol o postúpení veci Okresnej prokuratúre Košice - okolie, Štúrova 7, 041 47
Košice (výrok I.) a rozhodol o nároku na náhradu trov konania tak, že žiadna zo strán sporu nemá právo
na náhradu trov konania (výrok II.).

2.1. Rozhodol tak o žalobe žalobcu doručenej 9.10.2020, ktorou, uviedol súd, sa žalobca domáhal
rozhodnutia o trestnoprávnej zodpovednosti žalovanej, a to výrokom o vine a treste v zmysle § 345 ods.
1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. z dôvodu podozrenia z trestného činu krivého obvinenia a ktorou tiež žiadal o
uloženie povinnosti poskytnúť mu vyčíslené primerané zadosťučinenie v zmysle § 287 ods. 1 Tr. por.
2.2. Súd dospel k záveru, že sa žalobca v predmetnom prípade domáha rozhodnutia, aby súd
žalovanú odsúdil v zmysle § 345 ods. 1 a ods. 2 písm. b/ Tr. zák. Mal za zrejmé z podania, že sa

jedná o trestné oznámenie, ktoré žalobca nesprávne podal Okresnému súdu Košice - okolie. Uviedol,
že posúdenie naplnenia skutkovej podstaty trestného činu, naplnenie podmienok trestnosti, zistenie
páchateľa, preukazovanie jeho viny a prípadné odsúdenie a uloženie trestu, patrí do odvetvia trestného
práva, pričom procesný postup je upravený Trestným poriadkom a trestné konanie nie je možné
obchádzať podaním civilnej žaloby, citujúc pri tom § 9, § 10 ods. 1 a § 161 ods. 1 a 2 CSP a § 196 ods.
1 a § 234 ods. 1 Tr. por. Mal za to, že nie je možné založiť právomoc civilného súdu konať a rozhodnúť o

takejto žalobe, pritom právomoc súdu je procesnou podmienkou na strane súdu, na ktorú súd prihliada
ex offo počas celého konania. Nakoľko nedostatok právomoci predstavuje nedostatok neodstrániteľnej
procesnej podmienky konania, konanie zastavil s tým, že po právoplatnosti vec postúpi príslušnému
orgánu, t.j. prokuratúre, a to s poukazom na ust. § 3, § 17 a § 31 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre.
2.3. O trovách konania rozhodol za použitia § 256 ods. 1 CSP tak, že žiadna zo strán sporu nemá právo
na náhradu trov konania, keďže z procesného hľadiska žalobca zavinil zastavenie konania, a teda nemá

nárok na náhradu trov konania a žalovanej žiadne trovy nevznikli.

3. Uznesenie napadol včas podaným odvolaním žalobca, a to uviedol, že ho podáva v intenciách § 365
ods. 1 písm. b/ a e/ a § 366 písm. d/ CSP. Mal za to, že sudkyňa konala arbitrárne, nevenovala sa
priloženým dôkazom o trestnom oznámení na T.. Y., ktoré bolo políciou odmietnuté. Uviedol, že si súd
nevyžiadal ani ústne ani písomné ďalšie doloženie dôkazov, ktoré súviseli s trestným oznámením na T..

Y. a preto uviedol, že prikladá ďalšie dôkazy usvedčujúce prokurátorov Okresnej prokuratúry Košice -
okolie aj Krajskej prokuratúry Košice o arbitrárnosti a klientelizme a odmietaní jeho trestného oznámeniana T.. Y.. Mal za to, že súd porušil jeho právo dané čl. 48 Ústavy SR a ods. 1 čl. 6 Dohovoru. Žiadal
začať súdne pojednávanie voči žalovanej.

4. Na základe výzvy súdu žalobcovi, aby odstránil vady odvolania a to uvedením čoho sa podaným
odvolaním domáha, t.j. ako žiada, aby odvolací súd na základe jeho odvolania rozhodol, žalobca svoje
podanie doplnil. Uviedol, že vzhľadom na to, že jeho trestné podanie na starostku Malej Lodiny T..
Q. Y. sa policajti a prokurátori snažili pozametať pod koberec, podal na ňu žalobu, aby sa konečne
spravodlivo vec vyriešila. Žiadal súd, aby rozhodol o trestnoprávnej zodpovednosti žalovanej podľa

ustanovíTrestnéhozákona,aabyrozhodolpodľa§287ods.1Trestnéhoporiadkuouložení povynesení
rozsudku povinnosti poskytnúť jeho osobe primerané zadosťučinenie, a to formou podľa § 46 ods. 1
Trestného poriadku a § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to aby súd uložil žalovanej povinnosť
zaplatiť mu sumu vo výške 20.000,- eur s 5 % úrokom od roku 2015 a nahradiť trovy konania.

5. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP), na základe odvolania žalobcu podaného včas

a oprávnenou osobou (§ 362 a § 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné
(§ 355-358 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a viazaný
rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380 a 386 CSP) preskúmal napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie (ako i konanie, ktoré mu predchádzalo) a dospel pri tom k záveru, že
odvolanie je dôvodné a keďže nie sú splnené podmienky ani na potvrdenie uznesenia (§ 387 CSP) ani

na jeho zmenu (§ 388 CSP), preto uznesenie zrušil v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ CSP a vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

6. Žalobca podanie odvolania odôvodnil tým, že súd nesprávnym procesným postupom mu znemožnil,
aby uskutočňoval mu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (§ 365 písm. b/ CSP) a tvrdil, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 písm. e/ CSP).

7. O naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ CSP pôjde vtedy, ak nesprávny
procesný postup súdu, ktorým dochádza k znemožneniu realizácie práv strany sporu, dosiahne takú

intenzitu, ktorá umožní dôvodný záver o tom, že celé konanie sa javí ako nespravodlivé. Obsah práva
na spravodlivý proces je pomerne široký, možno sem zaradiť o.i. napr. právo na prístup k súdu, právo
na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý... Konkrétne pochybenie
súdu musí byť hodnotené v kontexte celého konania. V danej veci mohlo by sa tak preto jednať o
porušenie práva žalobcu na riadne poučenie o procesných právach a v tej súvislosti súčasne i odopretie

práva na prístup k súdu.

8. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým uznesením zastavil konanie o žalobe žalobcu proti
žalovanej T.. Q. Y. s tým, že vec po právoplatnosti uznesenia postúpi Okresnej prokuratúre Košice
- okolie, nakoľko dospel k záveru, že sa jedná o trestné oznámenie, ktoré žalobca nesprávne podal

okresnému súdu.

9. Odvolací súd oboznámením sa s podaním žalobcu, o ktorom súd prvej inštancie predmetným
uznesením rozhodol zistil, že toto podanie je podaním v prvom rade nezrozumiteľným, z ktorého nie je
zrejmé, čo jednoznačne ním žalobca sleduje, keď sa v ňom súčasne, poukazujúc pri tom na ust. § 127

ods. 1 a § 132 ods. 1 CSP domáha začatia súdneho konania voči žalovanej T.. Q. Y., starostke obce
Malá Lodina pre zločin krivého obvinenia podľa ustanovení Trestného zákona a žiada, aby súd rozhodol
o jej trestnoprávnej zodpovednosti výrokom o vine a treste a zároveň tvrdí, že bola v značnej miere
znížená jeho dôstojnosť - jeho osoby ako aj vážnosť, neprimerane bolo zasiahnuté do jeho práv ktoré
sú chránené § 11 Občianskeho zákonníka a preto žiada, aby súd rozhodol jednak podľa ustanovení

Trestného poriadku o uložení povinnosti poskytnúť mu primerané zadosťučinenie a to formou § 46 ods.
1 Trestného poriadku ale a aj podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to žiada uložiť žalovanej
povinnosť zaplatiť mu sumu 20.000 eur spolu s úrokmi, ako aj sa domáha náhrady trov konania.

10. Podľa § 129 ods. 1 CSP, ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje,
alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie
doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.11. Podľa § 129 ods. 2 CSP, v uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo
nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť.

12. Podľa § 129 ods. 3 CSP, ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie
odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.

13. Podľa § 130 CSP, súd predvolá na výsluch toho, kto podanie urobil, ak má za to, že tým
možno dosiahnuť odstránenie vád podania. Pri výsluchu súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo

nezrozumiteľné, a poučí, ako podanie opraviť alebo doplniť.

14.Zcitovanýchzákonnýchustanovenípresúdvyplývaexoffopovinnosťvyzvaťžalobcunaodstránenie
vád jeho podania v prípade, ak z neho nie je zrejmé, čoho sa týka, čo sa ním sleduje, alebo ak ide o
podanie neúplné a nezrozumiteľné. Uznesenie o výzve na odstránenie vád podania vo veci samej musí
obsahovať predovšetkým údaje o tom, v čom je podanie neúplné, či nezrozumiteľné alebo neurčité, či

akým nedostatkom trpí, poučenie o tom ako je potrebné opravu alebo doplnenie urobiť, určenie lehoty
na odstránenie vád podania a napokon poučenie o tom, že podanie bude odmietnuté, ak nebude včas
opravené alebo doplnené. Na tieto účely si musí súd sám ujasniť, aké tvrdenia sú preň vzhľadom na
budúce prejednanie veci významné, teda musí vedieť o čom a na akom podklade by mal rozhodnúť.
Poučenie o spôsobe opravy musí byť celkom konkrétne a nesmie byť urobené len formálne, zároveň

však súd nesmie poučiť žalobcu o tom akým spôsobom by mal formulovať žalobný návrh, aby mohol
byť v konaní úspešný.

15. Ak by mal súd za to, že vady podania možno rýchlejšie a hospodárnejšie odstrániť výsluchom
podávateľa, predvolá ho a pri výsluchu mu uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné,

pričom ho poučí o tom, ako podanie opraviť alebo doplniť. Podávateľ môže svoje podanie opraviť
alebo doplniť priamo pri výsluchu do zápisnice súdu. Ak sa týmto postupom vady odstránili, súd už nie
je povinný vyzývať na odstránenie vád písomnou formou, ako oprava, resp. doplnenie podania slúži
zápisnica z výsluchu.

16. Ustanovenie § 129 ods. 3 CSP umožňuje súdu podanie, ktoré by mohlo byť podľa obsahu návrhom
na začatie konania odmietnuť, ak strana napriek výzve súdu podanie neopraví alebo nedoplní a pre
uvedený nedostatok nemožno v konaní pokračovať.

17. V danom prípade súd uvedeným, zákonom určeným spôsobom nepostupoval, keď pred tým než

rozhodol o tom, že nie je daná jeho právomoc v označenej veci konať si neujasnil a nezistil čo
predmetným podaním označeným „Žaloba“, žalobca sledoval, respektíve vzal do úvahy len tie tvrdenia
žalobcu, ktorými sa domáha začatia súdneho konania voči žalovanej pre zločin krivého obvinenia a
krivej prísahy a rozhodnutia o jej trestnoprávnej zodpovednosti podľa ustanovení Trestného zákona (a
na tom základe konanie zastavil a rozhodol o postúpení podania žalobcu prokuratúre), avšak opomenul

sa akokoľvek vyporiadať s tými tvrdeniami žalobcu v jeho predmetnom podaní, v ktorých zároveň tvrdí,
že bola v značnej miere znížená jeho dôstojnosť ako aj vážnosť, že bolo neprimerane zasiahnuté do
jeho práv chránených § 11 Občianskeho zákonníka a zároveň sa domáha poskytnutia primeraného
zadosťučinenia a to vo výške 20.000 eur.

18. Za daných okolností bol preto súdom zvolený postup a rozhodnutie o nedostatku jeho právomoci
predčasný a to minimálne v tej časti, v ktorej z podania žalobcu, ktoré je síce nezrozumiteľné, možno
dospieť k záveru (keďže sa odvoláva na ustanovenia § 132 CSP), že sa domáha o.i. občiansko-právnej
ochrany a nárokuje si titulom primeraného zadosťučinenia od žalovanej zaplatenia 20.000 eur, avšak
bez toho, aby toto jeho podanie (vo veci samej) spĺňalo všeobecné náležitosti podania podľa § 127 ods.

1 CSP a zároveň i náležitosti žaloby podľa § 132 CSP.

19. Podľa § 127 ods. 1 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.

20. Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a
žalobný návrh.21. Podľa § 132 ods. 1 CSP, opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na
označené dôkazy.

22. Podľa § 132 ods. 3 CSP, žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých,
ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.

23. Bude preto potrebné, keďže sa žalobca obrátil na súd a jeho podanie nespĺňa zákonné náležitosti

podania podľa § 127 ods. 1 CSP (konkrétne najmä nevedno čo žalobca podaním sleduje), ani
neobsahuje náležitosti žaloby podľa § 132 CSP (najmä neobsahuje opis rozhodujúcich skutočností)
a je nezrozumiteľné, aby súd prvej inštancie najskôr postupom podľa § 129 CSP vyzval žalobcu na
odstránenie vád jeho podania.

24. Až po zachovaní uvedeného zákonného postupu, podľa toho ako žalobca podanie (ne)doplní a

(ne)odstráni jeho nezrozumiteľnosť, bude možné, aby súd prvej inštancie uzavrel či je alebo nie je
daná jeho právomoc, hoci len v časti, podľa § 3 CSP danú vec žalobcu (alebo jej časť) prejednať a
rozhodnúť, prípadne ak zistí, že právomoc súdu buď v celej veci alebo čiastočne daná nie je a patrí
do právomoci iného orgánu, postupom podľa § 10 ods. 1 CSP konanie zastaví a postúpi vec buď celú,
alebo vymedzenú časť inému príslušnému orgánu, alebo v prípade ak napriek postupu súdu podľa §

129 ods. 1 a 2 CSP k odstráneniu vady nezrozumiteľnosti podania žalobcu, najmä pokiaľ sa v podaní
domáha ochrany podľa ustanovení § 11 a 13 Občianskeho zákonníka, nedôjde, zváži postup (opätovne
hoci len v časti) podľa § 129 ods. 3 CSP a podanie (alebo len jeho časť) odmietne.

25. Keďže súd prvej inštancie nezachoval postup podľa § 129 ods. 1 a 2 CSP, odvolaciemu súdu tak

neostalo iné, ako napadnuté uznesenie súdu v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a podľa § 391
ods. 1 C.s.p. vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie

26. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude postupovať podľa § 129 ods. 1 a 2 CSP, resp. podľa §
130 CSP a vyzvať žalobcu (zrozumiteľným spôsobom tak, aby porozumel spôsobu, akým má odstrániť

súdom uvedené vady podania), na odstránenie vady nezrozumiteľnosti jeho podania a až po uplynutí
lehoty poskytnutej mu za tým účelom, v závislosti od toho ako žalobca podanie opraví a doplní alebo
neopraví, či toto bude spĺňať tak všeobecné náležitosti podania podľa § 127 CSP ako i náležitosti žaloby
podľa § 132 CSP bude môcť rozhodnúť o ďalšom postupe, vrátane či je daná jeho právomoc.

27. Pomer hlasov akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p..
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).